Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. október 2019

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/133/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117241162
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6117241162.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a
sudkýň JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Evy Dzúrikovej, v právnej veci žalobcu: B. O., nar. XX. XX.
XXXX, bytom J. XXX, J., právne zastúpený: JUDr. Ľubomír Ivan, advokát, so sídlom Dukelských hrdinov
22, Zvolen, IČO: 42 197 821, proti žalovanému: 1/ S. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. XXX,
J., právne zastúpený: Advokátska kancelária MESSINGER & Partners, s. r. o., so sídlom Skuteckého
13, Banská Bystrica, IČO: 36 860 000, 2/ Y. M., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XX. C. XX, L. L., o
nahradenie prejavu vôle a neplatnosť darovacej zmluvy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Banská Bystrica č. k. 20C/63/2017 - 206 zo dňa 28. 02. 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20C/63/2017 - 206 zo dňa 28. 02. 2019 p o t v
r d z u j e .

II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému 1/ a žalovanému 2/ trovy odvolacieho konania v
rozsahu 100 % v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorým rozhodne o výške náhrady trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal nahradenia
prejavu vôle žalovaného 1/, že ako darca uzatváral so žalobcom, ako obdarovaným, podľa ust. § 628
a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. darovaciu zmluvu, na základe ktorej žalovaný 1/ zo svojho výlučného
vlastníctva prevádza do výlučného vlastníctva žalobcu spoluvlastnícky podiel na pozemkoch vedených
katastrálnym odborom Okresného úradu Banská Bystrica, nachádzajúcich sa v katastrálnom území J., v
obci J., v okrese L. L., a to spoluvlastnícky podiel o veľkosti 10/32 na pozemku - parcele reg. C, parcelné
č. XXX/X o výmere 21 m2 - orná pôda, zapísanom na LV č. XXXX; spoluvlastnícky podiel o veľkosti 10/32
na pozemku - parcele reg. C, parcelné č. XXX/XX o výmere 47 m2 - trvalé trávne porasty, zapísanom na
LV č. XXXX a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 10/32 na pozemku - parcele reg. C, parcelné č. XXX/X o
výmere 89 m2 - orná pôda, zapísanom na LV č. XXXX, všetko v zmysle darovacej zmluvy, ktorej znenie
uviedol v návrhu rozsudočného výroku a žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd určil, že Zmluva o vrátení
daru zo dňa 11. 06. 2018, uzatvorená medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/, je neplatná, zamietol (výrok
I.). O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaní 1/, 2/ majú nárok na náhradu trov
konania voči žalobcovi vo výške 100 %, ktoré je žalobca povinný zaplatiť žalovaným 1/, 2/ v lehote 3 dní
odo dňa rozhodnutia o výške trov samostatným uznesením (výrok II.). Súd prvej inštancie na základe
vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi žalovaným 1/ a 2/ došlo k uzatvoreniu darovacej
zmluvy, na základe ktorej žalovaný 1/ nadobudol do výlučného vlastníctva spoluvlastnícky podiel 10/32
pôvodne parcela registra E č. XX o výmere 157 m2 (po zápise geometrického plánu parcely registra
C-KN č. XXX/X o výmere 89 m2, parcela č. XXX/X o výmere 21 m2 a parcela č. XXX/XX o výmere
47 m2). Vklad darovacej zmluvy do katastra nehnuteľností bol povolený Okresným úradom Banská

Bystrica pod č. V 3021/2016. Súd mal za preukázané, že žalobca je vlastníkom spoluvlastníckeho
podielu na uvedených pozemkoch v podiele 4/32. Sú považoval za nesporné, že žalovaný 1/ nadobudol
spoluvlastnícky podiel od Y. M., pričom tento neponúkol predmetný spoluvlastnícky podiel žalobcovi ako
podielovému spoluvlastníkovi z dôvodu, že mal za to, že ide o prevod osobe blízkej v zmysle § 116
Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Súd mal v čase rozhodovania za preukázané, a to z výpisu LV č.
XXXX pre k. ú. J., že Y. M. (žalovaný 1/) je zapísaný ako spoluvlastník sporných nehnuteľností v podiele
10/32 titulom Zmluvy o vrátení daru zo dňa 11. 06. 2018 (k V 3021/16) - č. z. 94/2018. V predloženej
zmluve o vrátení daru zo dňa 11. 06. 2018 je uvedený dôvod, že dar má právne vady z dôvodu nesplnenia
ponukovej povinnosti voči ostatným spoluvlastníkom k predmetu daru. Na základe tejto listiny v katastri
nehnuteľností bol zapísaný opätovne ako podielový spoluvlastník k sporným nehnuteľnostiam Y. M. pod
č. zmeny 94/18, čo súd prvej inštancie mal preukázané z oznámenia o zápise Okresného úradu Banská
Bystrica, oddelenie zápisov práv k nehnuteľnostiam Katastrálny odbor Banská Bystrica zo dňa 19. 07.
2018. Vo vzťahu k žalobe žalobcu voči žalovanému 1/, ktorou sa domáhal nahradenia prejavu vôle
žalovaného 1/, súd prvej inštancie mal za preukázané, že v čase rozhodovania súdu žalovaný 1/ nebol
spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti z dôvodu vrátenia daru žalovanému 2/, preto žalovaný 1/ nie
je vo veci pasívne legitimovanou stranou sporu, t. j. nie je nositeľom označenej povinnosti. Súd prvej
inštancie poukázal na to, že ustanovenia § 629 a § 630 OZ uvádzajú dva prípady, kedy je možné vrátiť
dar, a to vrátenie daru zo strany obdarovaného a požiadavka vrátenia daru od obdarovaného zo strany
darcu. Súd dospel k záveru, že zo strany obdarovaného - žalovaného 1/ došlo k vráteniu daru podľa §
629 OZ, pričom ide o jednostranný právny úkon, ktorý je možné považovať za odstúpenie od zmluvy, a to
darovacej zmluvy, pričom k tomuto sa nevyžaduje súhlas druhej zmluvnej strany. Momentom doručenia
právneho úkonu (odstúpenia od darovacej zmluvy) zaniká právny vzťah z darovania. Súd poukázal na
uznesenie Ústavného súdu SR č. k. I.ÚS 131/2018, z ktorého vyplýva, že zrušením, ukončením zmluvy
v dôsledku odstúpenia obdobne i dovolaním sa jej neplatnosti ide o stav, keď zaniká možnosť dovolávať
sa práva na kúpu spoluvlastníckeho podielu podľa § 603 ods. 3 OZ z porušenia zákonného predkupného
práva v zmysle § 140 OZ. Z dôvodu, že došlo k takémuto úkonu, mal súd za to, že žalobca sa nemôže
domáhať svojho predkupného práva voči žalovanému 1/, pričom predkupné právo mu zostalo zachované
voči žalovanému 2/. Vo vzťahu k žalobe žalobcu, pokiaľ sa žalobca domáhal určenia neplatnosti zmluvy
o vrátení daru zo dňa 11. 06. 2018, súd uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie právneho zástupcu žalobcu,
že vrátenia daru sa možno domáhať len v prípade porušenia dobrých mravov a že v danom prípade
to bolo pre vady. Pokiaľ sa domáhal určenia neplatnosti vrátenia daru a mal za to, že ide o riadnu
darovaciu zmluvu, kedy bolo porušené tiež zákonné predkupné právo s tým, že žalovaný 1/ nemal
morálne právo disponovať so svojím spoluvlastníckym podielom v čase, keď bol vyzvaný žalobcom na
splnenie povinnosti z porušenia predkupného práva, neuviedol z akého dôvodu sa domáha neplatnosti
predmetnej darovacej zmluvy. Súd mal za to, že sa jednalo o vrátenie daru, t. j. jednostranný právny
úkon, nie o darovaciu zmluvu, a teda nemohlo dôjsť ani k porušeniu zákonného predkupného práva.

2. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP a žalovaným ako úspešnej strane sporu priznal
nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi s tým, že o výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti
vo veci samej postupom v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal odvolanie žalobca z dôvodu, že súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (odvolací
dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP), rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1
písm. h/ CSP). V odvolaní uviedol, že žalobou a domáhal nahradenia prejavu vôle žalovaného v 1/, aby
ako darca so žalobcom ako obdarovaným uzavrel darovaciu zmluvu z dôvodu, že žalobca je výlučný
vlastník spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 4/32 na predmetných pozemkoch, pričom žalovaný 2/ ho
pred prevodom svojho podielu nevyzval na uplatnenie zákonného predkupného práva žalobcu a svoj
spoluvlastnícky podiel previedol na žalovaného 1/. V dôsledku špekulatívneho a účelového správania
žalovaného 1/ bol nútený upraviť žalobu tak, že do konania vstúpil žalovaný 2/ ako evidenčný vlastník
sporného spoluvlastníckeho podielu a doplnil žalobu o petit, v ktorom žiadal, aby súd určil, že Zmluva
o vrátení daru zo dňa 11. 06. 2018 medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ je neplatná. Podľa názoru
žalobcu súd prvej inštancie rozhodol nesprávne, nezákonne a vyslovene svojvoľne bez akejkoľvek opory
v právnych predpisoch. Nie je mu zrejmé, z čoho vychádza konajúci súd, keď predmetnú zmluvu o
vrátení daru považuje za jednostranný právny úkon, ktorý podľa súdu treba považovať za odstúpenie
od darovacej zmluvy. Samotná zmluva je dvojstranným a konsenzuálnym právnym vzťahom nie len

podľa jej názvu, ale aj podľa jej obsahu. Súd prvej inštancie dodatočne zrejme prihliadol na jeho
námietku v konaní, že platný právny poriadok nepozná inštitút zmluvy o vrátení daru, resp. nepozná
ho pri dôvodoch, ktoré boli údajnými dôvodmi v prejednávanej veci. Pokiaľ súd uvádzal v odôvodnení
rozhodnutia, že ide o jednostranný právny úkon zo strany obdarovaného, podľa žalobcu súd prekročil
svoju právomoc, nakoľko toto nebolo tvrdené ani zo strany žalovaných. Podľa názoru súdu, išlo o
vrátenie daru zo strany obdarovaného v zmysle ust. § 629 OZ, pričom v zmluve sa uvádza, že bola
účastníkmi uzatvorená podľa § 51 a nasl. OZ. Má za to, že v tomto prípade nie je možné uplatniť ust. §
629 OZ, nakoľko nie je možné hovoriť o tom, že by vec mala vady. To, že žalovaný 2/ si nesplnil svoju
zákonnú povinnosť a nevyzval žalobcu na uplatnenie predkupného práva, nie je vadou veci v zmysle
ust. § 629 OZ. Aj v prípade, že by išlo o vadu, pre ktorú by bolo možné vrátiť dar, muselo by ísť o vadu,
na ktorú darca obdarovaného neupozornil, a teda logicky obdarovaný o nej pri uzatváraní darovacej
zmluvy nevedel. Ani táto podmienka splnená nebola, nakoľko v zmluve o vrátení daru zmluvné strany
vyhlasujú, že sa považujú navzájom za osoby blízke a prehlasujú, že ujmu, ktorú by utrpel jeden z nich,
by druhý pociťoval ako vlastnú, pričom toto znenie zmluvného ustanovenia je zrejmým odkazom na
ust. § 140 OZ v spojení s ust. § 116 OZ. Žalovaný 1/ sa od počiatku konania bránil tým, že nemusel
žalobcu vyzvať na uplatnenie zákonného predkupného práva, pretože je blízkou osobu žalovaného 1/.
Je preto nepochybné, že žalovaný 1/ vedel o tom, že si žalovaný 2/ nesplnil svoju povinnosť vyzvať
žalobcu na uplatnenie svojho zákonného predkupného práva. Nemožno uplatniť ani akúsi analógiu,
ktorú prezentuje súd v napadnutom rozhodnutí o tom, že by malo ísť vo svojej podstate o odstúpenie od
zmluvy zo strany žalovaného 1/, a to jednak z dôvodu, že žalovaní si v predmetnej zmluve nevymienili
ani takýto, ani žiadny iný dôvod na odstúpenie od zmluvy. Má za to, že zmluvu o vrátení daru je potrebné
posudzovať podľa obsahu, pričom bezpochyby ide o darovaciu zmluvu. Namietal, že na základe takejto
zmluvy mal byť prevod vlastníckeho práva zo žalovaného 2/ na žalovaného 1/ zapísaný vkladom a
nie záznamom, pričom má za to, že ak išlo o prevod, bolo zo strany žalovaných opäť opakovane
porušené jeho predkupné právo. Neboli naplnené a v zmluve o vrátení daru neboli ani konštatované
také skutočnosti, ktoré by zakladali právo domáhať sa vrátenia daru zo strany darcu v zmysle ust. § 630,
resp. právo vrátiť dar zo strany obdarovaného v zmysle § 629 OZ. Z toho dôvodu nemohlo ani dôjsť
platne k vráteniu daru, pričom neboli splnené ani podmienky na odstúpenie od darovacej zmluvy zo
strany obdarovaného, t. j. žalovaného 1/. Nakoľko právny úkon „zmluva o vrátení daru“ nespĺňa formálne
náležitosti pre inštitút vrátenia daru a zároveň nespĺňa ani obsahové náležitosti pre to, aby mohol byť
takýto právny úkon vykonaný, musí ísť o darovaciu zmluvu bez ohľadu na označenie právneho úkonu.
Cieľom tzv. zmluvy o vrátení daru bola snaha žalovaných obísť zákonné ustanovenia darovacej zmluvy a
s ním spojeného inštitútu predkupného práva, rovnako ako bolo cieľom pôvodnej darovacej zmluvy obísť
ustanovenia kúpnej zmluvy a s ňou spojeného inštitútu zákonného predkupného práva. Je pre neho
nepochopiteľné, že súd prvej inštancie takémuto konaniu žalovaných priznal právnu ochranu a aj trovy
konania voči žalobcovi. Namietal, že súd prvej inštancie odmietol aplikovať ust. § 3 ods. 1 OZ a neriadil sa
ustanoveniami článku 5 základných princípov CSP. V ďalšom poukázal na nespravodlivosť a amorálnosť
napadnutého rozhodnutia súdu pnej inštancie. Žalovaný 1/ sa od počiatku konania bránil tým, že v
prípade darovacej zmluvy medzi ním a žalovaným 2/ nepôsobilo zákonné predkupné právo s tým, že
darca a obdarovaný sú blízkymi osobami. Po tom, čo konajúca sudkyňa prezentovala prostredníctvom
predbežného posúdenia veci právny názor, že žalovaný 1/ a žalovaný 2/ nie sú osobami blízkymi, došlo
medzi žalovanými k spísaniu zmluvy o vrátení daru, ktorú podľa žalobcu túto spísali špekulatívnym,
až podvodným konaním. Má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nemá povahu spravodlivého
rozhodnutia a nemá oporu v základných princípoch právneho štátu. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo aby rozsudok súdu prvej inštancie
zmenil tak, že žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovie a zaviaže žalovaného nahradiť mu trovy konania
v rozsahu 100 %.

4. Žalovaný 1/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že s tvrdeniami žalobcu uvedenými
v odvolaní zásadne nesúhlasí, pridržiava sa názoru súdu prvej inštancie uvedeného v rozsudku.
Poukázal na to, že v priebehu konania zo strany žalovaného 1/ došlo k vráteniu daru, nakoľko pôvodný
vlastník nehnuteľnosti neuskutočnil ponukové konanie v rámci zachovania predkupného práva ostatným
vlastníkom. Žalovaný 1/ tým len využil svoje zákonné právo a následne na základe tohto úkonu došlo
zo strany okresného úradu, katastrálny odbor k vykonaniu zápisu údajov v záznamovom konaní. V
žiadnom prípade sa nejedná o ďalší scudzovací úkon, ale o úkon smerujúci k vráteniu daru. Žalovaný
1/ sa tým pádom stal pasívne vecne legitimovaným a nie je spoluvlastníkom dotknutej nehnuteľnosti.
Tento úkon žalovaného v 1/ bol riadne platným zákonným úkonom. Žalovaný 1/ sa tak rozhodol aj z toho
dôvodu, aby viac nezhoršoval susedské vzťahy, ktoré sú v súčasnosti aj tak dosť narušené. Žalobca

mal tak isto možnosť následne zobrať svoju žalobu späť a ukľudniť situáciu, nakoľko jeho predkupné
právo mu ostalo zachované. Čo sa týka žalobcovho tvrdenia k určeniu neplatnosti Zmluvy o vrátení daru
zo dňa 11. 06. 2018, že vrátenia daru sa možno domáhať len v prípade porušenia dobrých mravov,
toto považuje za nepravdivé. Žalobca neuviedol, z akého dôvodu sa domáha neplatnosti zmluvy o
vrátení daru a z toho dôvodu má za to, že súd prvej inštancie postupoval správne. Postupom súdu
prvej inštancie v žiadnom prípade neboli porušené procesné práva žalobcu, nakoľko ten sa v priebehu
celého konania k predmetnej veci vyjadroval, navrhoval dôkazy, ktoré súd prvej inštancie všetky riadne
vykonal, a to v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností a na ich základe dospel k
správnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie tak isto správne právne vyhodnotil. Konanie nevykazuje
žiadne iné vady, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 CSP potvrdil.

5. Žalovaný 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že opätovne uvádza, že sa necíti byť
účastníkom konania, nakoľko dňa 11. 06. 2018 mu pán S. P. vrátil dar, a to v zmysle Zmluvy o vrátení
daru zo dňa 11. 06. 2018, nakoľko predmetný dar mal práve vady. Podľa jeho názoru išlo o legálny úkon,
ktorý mu priznáva samotný zákon a on (žalovaný 2/) s týmto jeho úkonom aj súhlasil, a to z dôvodu, že
mu darovanie spôsobilo toto súdne konanie. Má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne
a spravodlivé.

6. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380
CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie
v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil. Odvolací súd uvádza, že odvolanie
proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca.

7. V zmysle § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

8. V zmysle § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

9. Na základe podaného odvolania žalobcu tak v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 CSP
a dôvodov podaného odvolania v zmysle § 380 CSP po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie a
konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom
rozsahu zistil skutkový stav veci, dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP,
rozhodnutie náležite odôvodnil, pričom odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je síce stručné,
ale má náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP. S prihliadnutím na rozsah odvolania žalobcu a odvolacie
dôvody žalobcu uvedené v jeho odvolaní, odvolací súd konštatuje, že na základe preskúmania veci
dospel k záveru, že podané odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Odvolací súd sa s rozhodnutím súdu prvej
inštancie vysloveným v napadnutom rozhodnutím vo veci samej ako aj s jeho dôvodmi stotožňuje a na
tieto poukazuje, pričom odvolací súd zároveň konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia.
Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej inštancie,
ktoré by sa týkali procesných podmienok; čo sa týka preskúmania veci samej, odvolací súd dospel k
záveru, že súd prvej inštancie z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby žalobcu dospel k správnym
skutkovým a právnym záverom a rozsudok súdu je vecne správny. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie
nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov. Právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie
považuje odvolací súd za správne.

10. K odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd naviac dodáva:

11. Nepochybne z okolností prípadu je zrejmé, že žalovaný 2/ ako darca (podielový spoluvlastník
spornej nehnuteľnosti) bol v domnení pri darovaní podielového spoluvlastníctva spornej nehnuteľnosti
žalovanému 1/, že žalovaný 1/ a žalovaný 2/ sú blízkymi osobami - bratrancami a z tohto dôvodu sa
preto na neho nevzťahuje povinnosť podielového spoluvlastníka ponúknuť prednostne spoluvlastnícky
podiel ostatným spoluvlastníkom v zmysle § 140 OZ. Je nepochybné, že v rámci konania pred súdom
prvej inštancie žalovaný 1/ ako obdarovaný, z predbežného právneho posúdenia vykonaného súdom

prvej inštancie zistil, že so žalovaným 2/ nie sú v zmysle právnej úpravy blízkymi osobami. Tiež je
zrejmé, že s prihliadnutím na názor žalovaného 2/, že sa jedná o prevod medzi blízkymi osobami,
žalovaný 2/ na povinnosť ponuky ostatným podielovým spoluvlastníkom ako darca žalovaného 1/ ako
obdarovaného neupozornil práve z dôvodu, že podľa neho malo ísť o prevod medzi blízkymi osobami. Ak
následne súd pri predbežnom právnom posúdení ustálil, že darcu a obdarovaného nemožno považovať
za blízke osoby, mal obdarovaný podľa § 629 OZ právo vec vrátiť darcovi, teda odstúpiť od darovacej
zmluvy, pričom na vrátenie daru v zmysle § 629 OZ boli zákonom splnené podmienky, keďže dar s
prihliadnutím na vyššie uvedené mal vady, čo nepochybne vyplýva nakoniec aj z listiny označenej ako
„Zmluva o vrátení daru“. Aj podľa názoru odvolacieho súdu možno podľa obsahu a okolností prípadu
posúdiť právny úkon, ktorý je obsiahnutý v listine označenej ako „Zmluva o darovaní“, ako odstúpenie od
darovacej zmluvy zo strany obdarovaného v súlade s ust. § 629 OZ s tým, že podľa názoru odvolacieho
súdu nič obdarovanému nebráni urobiť to aj v dvojstrannom právnom úkone, z ktorého vyplýva súhlas
darcu s vrátením daru darcovi zo strany obdarovaného. Nepochybne vrátením daru darcovi zo strany
obdarovaného tento s prihliadnutím na vady daru, a to nesplnenie ponukovej povinnosti prevodcu
- žalovaného 2/ v zmysle § 140 OZ, sledoval navrátenie právneho vzťahu do pôvodného právneho
stavu, kedy žalovaný 2/ ako podielový spoluvlastník spornej nehnuteľnosti bude opätovne v postavení
podielového spoluvlastníka spornej nehnuteľnosti tak, ako pred uzavretím darovacej zmluvy darcom
- žalovaným 2/ a obdarovaným - žalovaným 1/ (Darovacia zmluva zo dňa 16. 05. 2016). Odvolací
súd v zhode so súdom prvej inštancie poukazuje na to, že odborná verejnosť inštitút vrátenia daru
považuje za odstúpenie od zmluvy, čo je potrebné považovať za logické, nakoľko odstúpenie od zmluvy
je jednostranným právnym úkonom, ktorý nevyžaduje súhlas druhej strany na jeho uskutočnenie, pričom
rovnako ani pri vrátení daru nie je potrebný súhlas druhej strany. Tak, ako už odvolací súd poukázal
vyššie s prihliadnutím na okolnosti prípadu a obsah právneho úkonu označeného ako zmluva o vrátení
daru (v spise na č. l. 169), je potrebné právny úkon obsiahnutý v tejto listine posudzovať ako odstúpenie
od zmluvy zo strany obdarovaného, pričom zároveň odvolací súd poukazuje aj na označenie zmluvných
strán v tejto listine označenej ako zmluva o vrátení daru, keď zmluvné strany sú označené rovnako
ako v zmluve o darovaní (viď č. l. 28 spisu). Z obsahu listiny označenej ako zmluva o vrátení daru je
nepochybný prejav vôle obdarovaného vrátiť dar darcovi. Z týchto dôvodov odvolací súd je v zhode
s názorom súdu prvej inštancie, že v súdenej veci došlo k platnému odstúpeniu od darovacej zmluvy
obdarovaným. Odvolací súd ešte dodáva, že platným odstúpením od zmluvy sa zmluva o prevode
vlastníctva k nehnuteľnosti od začiatku zrušuje. Týmto zrušením zaniká právny titul, na základe ktorého
nadobúdateľ získal vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Medzi účastníkmi je po zrušení zmluvy z hľadiska
obligačných a vecnoprávnych účinkov taký právny stav, ako keby k uzavretiu zmluvy o darovaní vôbec
nedošlo. Vlastnícke právo prevodcu sa obnovuje zo zákona. Táto zmena sa do katastra nehnuteľností
zapisuje záznamom. Z týchto dôvodov preto odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
dôvodné nie je a odvolacie námietky žalobcu uvedené v odvolaní nemožno považovať za dôvodné.
Vzhľadom na už hore uvedené preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie postupom v zmysle §
387 ods. 1 a 2 z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil.

12. Odvolací súd zároveň potvrdil aj rozsudok súdu prvej inštancie v závislom výroku čo sa týka trov
konania, keďže žalovaným ako úspešnej strane sporu vznikol nárok na náhradu trov konania, súd prvej
inštancie správne aplikoval ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP a rozhodol, že
žalovaní 1/ a 2/ majú nárok na náhradu trov konania voči žalobcom vo výške 100 %, pričom o výške trov
konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa § 262 ods. 2 CSP.

13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol postupom v zmysle § 396 ods. 1 CSP, § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Keďže žalovaní boli v odvolacom konaní úspešnou stranou sporu, odvolací
súd rozhodol, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému 1/ a žalovanému 2/ trovy odvolacieho konania
v rozsahu 100 % v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorým rozhodne o výške náhrady trov odvolacieho konania.

14. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 7. 11. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.