Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. október 2019

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1CoE/93/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6910214309
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6910214309.2

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Silvie Zdráhalovej Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Martina Ľuptáka, PhD. a JUDr.
Drahomíry Mikulajovej, v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom
Karadičova 10, 814 53 Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému: L. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom I. XX, XXX XX I., o vymoženie 174,90 Eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ing.
Štefan Hrebík, Exekútorský úrad so sídlom Duklianskych hrdinov 2946/6, 901 01 Malacky, pod sp.
zn. EX 2511/2010, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k.
2Er/2819/2010-13 zo dňa 21. marca 2018, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a v e c m u v r a c i a n a ď
a l š i e k o n a n i e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len „súd prvej inštancie“)
zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie. Súd prvej inštancie uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi
plnú náhradu trov exekúcie, výška ktorých bude určená samostatným uznesením po právoplatnosti
odvolaním napadnutého uznesenia.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení predmetného uznesenia uviedol, že súdnym exekútorom bolo v
priebehu konania zistené, že povinný nevlastní žiadny majetok. Na základe tejto situácie
považoval súd prvej inštancie za preukázané, že exekúciu nie je reálne možné vykonať, keďže povinný
nedisponuje majetkom, speňažením ktorého by došlo aspoň k úhrade trov exekúcie. Súd prvej inštancie
preto uzavrel, že sú dané zákonné dôvody na zastavenie exekúcie a preto exekúciu v zmysle § 57 ods.
1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil. Súd prvej inštancie zároveň s poukazom na § 203 ods. 2
Exekučného poriadku zaviazal oprávneného na plnú náhradu trov exekúcie, o výške ktorých rozhodne
po právoplatnosti odvolaním napadnutého uznesenia.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré
odôvodnil tým, že povinný je v produktívnom veku, pričom v budúcnosti nie je vylúčené, že bude mať
príjem, resp. nadobudne majetok iným spôsobom. Oprávnený poukázal na skutočnosť, že povinný môže
vlastniť aj hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo dôjsť k uspokojeniu pohľadávky oprávneného.
Podľa jeho názoru súdny exekútor nedostatočne preskúmal to, či povinný je vlastníkom tých práv,
ktoré možno postihnúť výkonom exekúcie (napr. práv na plnenie z poistných zmlúv uzatvorených
s povinným). Oprávnený považoval zastavenie exekúcie za predčasné. Poukázal na skutočnosť,
že pohľadávka predstavuje neuhradené poistné, pričom výkon verejného zdravotného poistenia je
činnosť vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami, preto je dôležite,

aby sa pri dobrovoľnom neplnení povinností postupovalo obzvlášť dôsledne. Účelom exekučného
konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv
povinného s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného. Súd prvej inštancie pritom musí postupovať
v súlade s príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku, pričom ak nezistí dôvod na to, aby sa v
exekúcii dočasne alebo trvalo nepokračovalo, musí umožniť pokračovanie v exekúcii. Z týchto dôvodov
oprávnený navrhol, aby odvolací súd zmenil odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie.
resp. aby toto zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

4. Povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

5. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania tohto rozhodnutia;
exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra
2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

6. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací [§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej aj „CSP“)], vec preskúmal podľa § 379 CSP a § 380 ods. 1, 2 CSP, bez nariadenia
pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a uznesenie súdu prvej inštancii podľa
ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a v zmysle ustanovenia § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie

7. Odvolací súd zistil, že dňa 11.11.2010 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie
exekúcie proti povinnému. Následne súdny exekútor požiadal dňa 12.11.2010 o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie vydal dňa 25.11.2010 poverenie na vykonanie exekúcie.
Exekučným titulom v predmetnej veci je výkaz nedoplatkov č. 0910020563 zo dňa 17.08.2010. Podaním
zo dňa 18.01.2018 predložil súdny exekútor súdu prvej inštancie podnet na zastavenie exekúcie podľa §
57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrhu
na zastavenie exekúcie vyhovel, pretože mal dostatočne preukázaný záver o nemajetnosti povinného.

8. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku; exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

9. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku; exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

10. Aplikácia ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku prichádza do úvahy pri
nemajetnosti, resp. nedostatku majetku povinného. Predpokladom pre postup súdu podľa tohto
zákonného ustanovenia je náležité zistenie majetku povinného v celom rozsahu s tým, že výsledky tohto
zisťovania musia byť preukázané a aktuálne v čase, kedy ich konajúci súd vzhľadom na účelnosť a
hospodárnosť ďalšieho vedenia exekúcie vyhodnocuje. V § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku je
zakotvený princíp ochrany osoby povinného spočívajúci v povinnosti súdu zastaviť exekúciu, ak priebeh
výkonu rozhodnutia preukazuje, že výťažok, ktorý možno v exekúcii dosiahnuť, nepostačí ani na úhradu
trov exekúcie. Tento princíp je konfrontovaný s právom oprávneného na vymoženie pohľadávky, ktorá
mu bola priznaná právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, preto je k jeho využitiu potrebné
pristupovať s náležitou opatrnosťou.

11. Podľa § 220 ods. 2 CSP; v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

12. Podľa § 234 ods. 2 CSP ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.

13. Odôvodnenie je dôležitou náležitosťou rozhodnutia, ktoré musí nadväzovať na výrokovú časť
rozhodnutia a musí byť s ňou v súlade. Z citovaného ust. § 220 ods. 2 CSP vyplýva, že súd je povinný
v odôvodnení rozhodnutia uviesť všetky podstatné skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, t.j.

opísať predmet konania, poukázať na skutkové zistenia, uviesť dôkazy, z ktorých vychádzal pri vydaní
rozhodnutia, ako sa vyporiadal s návrhmi na vykonanie dôkazov, prípadne s námietkami k vykonaným
dôkazom. Zároveň v odôvodnení súd musí uviesť aké právne ustanovenia použil. Odôvodnenie
rozhodnutia musí byť dostatočné a zrozumiteľné tak, aby závery súdu boli preskúmateľné.

14. Súčasťou práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy
Slovenskej republiky je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré
je jasné a zrozumiteľné a dáva odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom súdnej ochrany. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia je bližšie upravené v §
220 ods. 2 CSP. V zmysle uvedeného, v rozhodnutí všeobecného súdu musia byť uvedené dostatočné
dôvody, na ktorých je založené rozhodnutie.

15. Skutkové a právne závery súdu prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí vychádzajú len z tzv.
súhrnného zistenia, že súdnemu exekútorovi sa vykonaným šetrením nepodarilo zistiť majetkovú
hodnotu povinného, ktorá by mohla byť speňažená za účelom uspokojenia vymáhaného nároku. Z
odôvodnenia napadnutého uznesenia teda nevyplýva, na podklade akých zistení dospel súd prvej
inštancie k záveru o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného, nakoľko odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia neobsahuje špecifikáciu šetrenia vykonaného súdnym exekútorom, respektíve výsledky
vykonaných lustrácií majetku povinného vykonaných súdnym exekútorom za spolupráce osôb povinných
súčinnosťou podľa § 34 Exekučného poriadku. Odvolací súd preto vyhodnotil ako dôvodné tie
odvolacie námietky oprávneného, ktorými poukazoval na to, že v uznesení súdu prvej inštancie neboli
konkretizované úkony súdneho exekútora, ktoré boli vykonané za účelom šetrenia majetkových pomerov
povinného a ich vyhodnotenie. Navyše zo spisu súdneho exekútora je zrejmé, že povinný v roku 2018
pracoval a súdny exekútor v podnete na zastavenie exekúcie túto skutočnosť nijako nevyhodnotil a
nevyhodnotil ju ani exekučný súd. Navyše výsledky šetrenia majetkových pomerov povinného súdnym
exekútorom musia byť aktuálne k časovému momentu podania podnetu na zastavenie exekúcie, ako aj
k časovému momentu rozhodnutia súdu o tomto podnete. Súd prvej inštancie tak nedal presvedčivú a
jasnú odpoveď na podstatné otázky týkajúce sa dôvodu zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.
h) Exekučného poriadku. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie.

16. V ďalšom konaní súd prvej inštancie znova posúdi, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie
podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného a v prípade, že dospeje k záveru, že je daný dôvod na
zastavenie exekúcie v zmysle tohto ustanovenia, tento dôvod dostatočne určitým spôsobom špecifikuje
v odôvodnení súdneho rozhodnutia.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacie súdu pomerom hlasov 3:0.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacie súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 19. 1. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.