Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 23, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/1/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317208005
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8317208005.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuMgr.MilošaKolekaasudcovJUDr.Mariany

Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej, v právnej veci žalobkyne: M. L., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom
V. XXXX/XXB, XXX XX W., zast. JUDr. Igorom Raábom, advokátom, AK Kuzmányho 57, 040 01 Košice,
proti žalovaným: 1. P. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. X. XX/XX, XXX XX M., 2. P.. B. I., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXXX/XX, XXX XX M., obaja žalovaní zast. JUDr. Miroslavom Korchom,
advokátom, AK Kukorelliho 1505/50, 066 01 Humenné, za účasti intervenienta na strane žalovaných
v časti konania o náhradu vecných nákladov Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. Dostojevského rad 4,
815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, adresa na doručovanie: Regionálne riaditeľstvo Košice, Štúrova

7, 042 49 Košice, o náhradu vecných nákladov, o náhradu škody a o náhradu nemajetkovej ujmy, o
odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 7C/40/2017-123 zo
dňa 02.07.2018 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť
žalobkyni náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 25.000 eur v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku
a vo výrokoch o náhrade trov konania.

Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní nahradiť žalobkyni trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, pričom
o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 723,34 eur
titulom náhrady škody spočívajúcej vo vecných nákladoch. Zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade spoločne
a nerozdielne zaplatiť žalobkyni náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 25.000 eur v lehote 30 dní od
právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol, intervenientovi na strane žalovaných v
1. a 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, a to v časti týkajúcej sa vecných
nákladov. Žalobkyni vo vzťahu k žalovanému v 1. rade priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu

80%.Rozsudokodôvodniltým,žežalobkyňasapodanoužaloboudomáhalazaplateniasumy723,34eur
titulom škody spočívajúcej vo vecných nákladoch, sumy 2.020,10 eur titulom náhrady trov žalobkyne ako
poškodenej, vzniknutých pribratím splnomocnenca, a sumy 25.000 eur titulom náhrady nemajetkovej
ujmy. Žalobu odôvodnila tým, že je pozostalou vdovou po nebohom U. L., ktorý zomrel XX.XX.XXXX
v M. následkom dopravnej nehody. Žalovaný v 1. rade bol vodičom motorového vozidla, ktorým bola
dopravná nehoda spôsobená, žalovaná v 2. rade bola v čase dopravnej nehody prevádzkovateľom
tohto motorového vozidla. Usmrtením manžela žalobkyne došlo k mimoriadnemu a nenapraviteľnému

zásahu do jej súkromia a osobného a rodinného života. Žalobkyňa so svojim nebohým manželom
dlhé roky žila v harmonickom a usporiadanom manželstve, ktoré bolo založené na silných citových
a sociálnych väzbách v spoločnej domácnosti, kde postupne vychovávali svoje deti a tešili sa na
spoločnú budúcnosť. Náhlou smrťou blízkeho človeka bola žalobkyni spôsobená neodstrániteľná citováujma, čo sa negatívne prejavilo aj v jej zhoršenom zdravotnom, najmä psychickom stave. Následkom
nečakanej smrti nebohého manžela žalobkyňa prežíva pocity úzkosti, smútku, zúfalstva a stále je v
ťažkom šoku. Stratila možnosť ďalej viesť s nebohým manželom spoločný život a od jeho smrti stratila

záujem o okolitý svet a ďalšie prežívanie života. Jej strata je o to intenzívnejšia, že zostala osamote,
nakoľko jej dospelé deti žijú vo vzdialených mestách, a teda prišla o jediného blízkeho človeka, o
ktorého sa mohla bezvýhradne oprieť. Žalobkyňa dňa 12.04.2018 zobrala žalobu čiastočne späť, čo do
uplatneného nároku na zaplatenie sumy 731,89 eur titulom náhrady vecných nákladov, a preto súd v
tejto časti konanie zastavil. Súd uviedol, že bolo preukázané, že dňa XX.XX.XXXX došlo k dopravnej

nehode, kde žalovaný v 1. rade ako vodič motorového vozidla zrazil na prechode pre chodcov manžela
žalobkyne, ktorý v dôsledku zranení, ktoré utrpel pri tejto dopravnej nehode, zomrel. V čase dopravnej
nehody prevádzkovateľom motorového vozidla, ktorým bola nehoda spôsobená, bola žalovaná v 2.
rade a žalovaná v 2. rade mala v čase škodovej udalosti uzatvorenú poistnú zmluvu zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla so spoločnosťou Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s..
Právoplatným odsúdením žalovaného v 1. rade bola preukázaná jeho zodpovednosť za neoprávnený

zásah do práv na ochranu osobnosti žalobkyne a do jej práva na jej súkromný a rodinný život, ktorý bol
smrťou jej manžela ako najbližšej osoby, natrvalo narušený. Na skutočnosť, že neoprávnený zásah bol
spôsobenýznedbanlivosti,súdprihliadapriurčenívýškynáhradynemajetkovejujmy.Vkonanívedenom
na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 3T/48/2016 bol žalovaný v 1. rade uznaný vinný z prečinu
usmrtenia a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov s podmienečným odkladom na

skúšobnú dobu dvoch rokov. Smrť manžela žalobkyne spôsobila veľmi vážny zásah do súkromného
života žalobkyne a žiadna z morálnych foriem zadosťučinenia v tomto prípade nemôže byť postačujúca.
Od smrti manžela je žalobkyňa a jej rodina ochudobnená o sféru vzťahu s nebohým ako najbližším
rodinným príslušníkom. Žalobkyňa stratila možnosť prejavovať mu lásku, priazeň a dostávať oporu a
porozumenie. Následky nie je možné odstrániť len morálnou satisfakciou. Ujma vzniknutá žalobkyni je

neodstrániteľná, náhrada nemajetkovej ujmy môže u žalobkyni prispieť k zmierneniu stavu. Vzhľadom
na to je súd toho názoru, že čo do základu uplatneného nároku je žaloba voči žalovanému v 1. rade
dôvodná. Žaloba je podľa názoru súdu prvej inštancie dôvodná aj voči žalovanému v 2. rade, ktorého
obrana bola postavená na skutkových tvrdeniach o tom, že nie je daná jej pasívna legitimácia. Súd
uviedol, že pasívne legitimovanou je aj žalovaná v 2. rade, a to na základe analogického použitia ust.

§ 427 Občianskeho zákonníka. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3Cdo/228/2012, ktorý
uviedol, že záver o tom, že za neoprávnený zásah do osobnostných práv fyzickej osoby, ktorý bol
vyvolaný zvláštnou povahou prevádzky dopravných prostriedkov, zodpovedá analogicky prevádzkovateľ
motorového vozidla, nespočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a na rozhodnutie Ústavného
súdu SR I. ÚS/137/07 z 23.08.2007, podľa ktorého je na mieste analogické použitie ust. § 427 ods.

2 Občianskeho zákonníka pri určovaní subjektu zodpovedného za zásah do osobnostných práv, ktorý
bol spôsobený prevádzkou dopravných prostriedkov. Súd žalobu zamietol v časti o zaplatenie náhrady
škody titulom trov právneho zastúpenia splnomocnenca v trestnom konaní a uviedol, že takúto ujmu
nie je možné priznať, kým žalobkyňa má možnosť žiadať svoj nárok v trestnom konaní. Čo sa týka
výšky nemajetkovej ujmy, súd uviedol, že predpokladom zodpovednosti a vzniku občiansko-právnych

sankcií za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnosti fyzickej osoby podľa § 13 Občianskeho
zákonníka je existencia neoprávneného zásahu objektívne spôsobilého nemajetkovú ujmu vyvolať a
v príčinnej súvislosti medzi takýmto zásahom a jeho protiprávnosťou. Pre určenie výšky primeraného
zadosťučinenia v peniazoch sú stanovené dve kritériá, z ktorých musí súd vychádzať, a to závažnosť
vzniknutej nemajetkovej ujmy a okolnosti, za ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej

osoby došlo. Samotná závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy nie je jediným a výlučným faktorom
pre určenie konečnej výšky zadosťučinenia v peniazoch. Výška peňažnej náhrady je predmetom voľnej
úvahy súdu, pričom súd musí prihliadať aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo a to jednak
vo vzťahu k postihnutej osobe a jednak vo vzťahu k subjektu, ktorý neoprávnený zásah spôsobil, aby
tak bola zabezpečená požiadavka účinného primeraného zadosťučinenia za vzniknutú nemajetkovú

ujmu, ako aj požiadavka nezneužívania tohto právneho prostriedku. Súd pri určení výšky peňažnej
náhrady prihliadol na nenapraviteľný následok vzniknutý v dôsledku smrti manžela a na okolnosti za
ktorých došlo k usmrteniu. V danej právnej veci je nesporné, že smrť manžela žalobkyne spôsobil z
nedbanlivosti bez akýchkoľvek pochybností žalovaný v 1. rade, za čo bol aj právoplatne odsúdený. V
konaní nebolo preukázané, aby nebohý manžel žalobkyne porušil nejaké právne predpisy a v rámci

konania pred súdom žalovaní v tomto smere vo veci nežiadali vykonať ani žiadne dokazovanie. S
nebohým žalobkyňa žila XX rokov v spoločnej domácnosti, vychovali dvoch synov, ktorí sú už plnoletí.
V konaní bolo tiež preukázané, že pred nehodou žalobkyňa s nebohým žili usporiadaným rodinným
životom, ich manželstvo bolo harmonické. Náhla smrť manžela žalobkyne spôsobila aj jej nervovézrútenia a jeho dôsledky pretrvávajú aj v súčasnej dobe. Žalobkyňa pravidelne užíva lieky a izoluje sa od
okolia. Stretáva sa iba s rodinnými príslušníkmi a zo svojho života vylúčila všetky spoločenské aktivity,
ktorých sa zúčastňovala spolu s manželom pred jeho smrťou. Vzhľadom na jej psychické rozpoloženie

bola nútená zmeniť aj samotné prostredie pre jej ďalší reálny život, z M. sa odťahovala do W.. Náhrada
nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá žalobkyni vznikla, môže prispieť k zmierneniu vzniknutého
stavu, uvedené je napokon aj jej zmyslom. Je nepochybné, že nečakaným, šokujúcim úmrtím manžela
žalobkyne došlo k závažnému zásahu do práva na ochranu osobnosti spočívajúcu v obmedzení ich
súkromného a rodinného života. Smrťou manžela žalobkyne bola narušená celistvosť rodiny. Následky

tohto činu sú trvale neodstrániteľné a ochudobnenie v citovej oblasti je nenapraviteľné. Už samotná ujma
- smrť blízkej osoby - sama osebe odôvodňuje priznanie finančného zadosťučinenia a je nepochybné,
že presný finančný ekvivalent za ľudský život nie je možné určiť. Rovnako možno skonštatovať, že
vykonávanie dokazovania ohľadne následkov, ktoré spôsobili smrť blízkeho a milovaného človeka,
je nadbytočné, pretože je bez akýchkoľvek pochýb, že už samotným úmrtím došlo k závažnému
zásahu do práv na ochranu osobnosti život. Súd opätovne poukazuje, že súčasťou práva na ochranu

súkromia chráneného ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka je rodinný život spočívajúci v
udržiavaní a rozvíjaní vzájomných citových, morálnych a sociálnych väzieb medzi najbližšími osobami,
a konanie, ktoré spôsobilo násilné pretrhnutie týchto väzieb stratou člena rodiny, je konaním nesúcim
znaky neoprávneného zásahu do chránených osobnostných práv pozostalých členov rodiny. Toto
konštatovanie vyplýva z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. V rozsudku z

27.10.2010 sp. zn. 1Cdo/77/2009 Najvyšší súd Slovenskej republiky za správny označil záver súdov
nižších stupňov, že do osobnostných práv oprávnených osôb bolo zasiahnuté zavinením dopravnej
nehody, pri ktorej zahynul ich blízky príbuzný. V rozsudku zo 17.02.2011 sp. zn. 5Cdo/265/2009
Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že „ak medzi fyzickými osobami existujú sociálne, morálne,
citové a kultúrne vzťahy vytvorené v rámci ich súkromného a rodinného života, môže porušením

práva na život jednej z nich dôjsť k nedovolenému zásahu do práva na súkromie druhej z týchto
osôb. Takýmto protiprávnym zásahom tretej osoby do práva na súkromie, resp. práva na rodinný
život môže byť ďalšiemu účastníkovi vzťahu spôsobená taká ujma, ktorá mu čiastočne alebo úplne
bráni napĺňať jeho citové potreby, t.j. nemajetková ujma postihujúca inú ako majetkovú sféru, sféru
osobnostnú, ku ktorej nepochybne patrí aj citová (emocionálna) sféra. Ak dôjde k smrti jedného z

členov rodinného vzťahu, pozostalá osoba môže utrpieť citovú ujmu vo forme šoku, smútku zo straty
blízkej osoby a takisto aj spoločenstva (vzťahu) s blízkou osobou“. Na inom mieste odôvodnenia tohto
rozsudku Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že „zásah do emocionálnej sféry fyzickej
osoby, spôsobený protiprávnym konaním tretej osoby, následkom ktorého je úmrtie blízkej osoby,
zakladá právo domáhať sa ochrany osobnosti podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane

osobnosti“.Existencianeoprávnenéhozásahudoprávanasúkromiearodinnýživot,ktorýbolspôsobený
usmrtením blízkeho rodinného príslušníka pri dopravnej nehode, konštatoval Najvyšší súd Slovenskej
republiky aj v rozhodnutí z 20.04 2011 sp. zn. 4Cdo/168/2009. V rozsudku z 27.11.2012 sp. zn.
2Cdo/194/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky, i keď primárne riešiac otázku premlčania práva na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, konštatoval, že zavineným usmrtením chodca pri dopravnej

nehode bolo zasiahnuté do práva na súkromie a rodinný život jeho blízkej príbuznej. Súd zohliadniac
všetky uvedené skutočnosti dospel k záveru, že za takejto situácie žalobkyňou požadovaná náhrada
nemajetkovej ujmy vo výške 25.000 eur zodpovedá závažnosti vzniknutej ujmy a okolnostiam, za ktorých
k porušeniu práva došlo. Preto v zmysle § 511 Občianskeho zákonníka žalovaných v 1. a 2. rade
zaviazal žalobkyni spoločne a nerozdielne zaplatiť nemajetkovú ujmu vo výške 25.000 eur. Pokiaľ sa

jedná o primeranosť výšky priznanej nemajetkovej ujmy, súd poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/228/2012 zo dňa 26.09.20113, sp. zn. 3Cdo/18/2016 zo dňa
22.06.2016, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12Co/465/2014 zo dňa 30.07.2015,
Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 9Co/423/2012 zo dňa 25.02.2013. Súd zobral do úvahy aj skutočnosť,
že žalovaní sa pozostalým ospravedlnili, po nehode v 2. rade aj čiastočne uhradila náklady spojené s

vyhotovením náhrobného kameňa v hodnote 700 eur. Súd uviedol, že žalovaní navrhli vykonať ďalšie
dokazovanie, a to výsluchom žalobkyne a vykonanie znaleckého dokazovania za účelom preukázania
psychickej ujmy žalobkyne v dôsledku usmrtenia manžela. Súd vykonanie týchto dôkazov nepripustil
z dôvodu ich neúčelnosti a vzhľadom na zásadu hospodárnosti konania. Súd mal za preukázané, že
žalobkyňa od smrti manžela je na tom po psychickej stránke zle, je na liekoch a samotná ošetrujúca

lekárka žalobkyne neodporučila jej výsluch vzhľadom na možnosť zhoršenia jej zdravotného stavu.
Na základe ostatných vykonaných dôkazov súd má dostatočne preukázaný skutkový stav a podľa
jeho názoru nebolo potrebné vypočúvať samotnú žalobkyňu, a tým jej spôsobovať ďalšiu traumu. Súd
nepovažoval za potrebné vykonať znalecké dokazovanie, aj keby pred smrťou manžela žalobkynetrpela žalobkyňa psychickou poruchou, jej smrť by jej stav iba zhoršila, pričom svedeckými výpoveďami
bolo preukázané, že práve smrť manžela žalobkyne spôsobila jej nervové zrútenia a jeho dôsledky
pretrvávajú súčasnej dobe. Vykonaním dokazovania ohľadom následkov, ktoré boli spôsobené smrťou

blízkehomilovanéhočloveka,jenadbytočné,pretožesúdjetohonázoru,žeužsamotnýmúmrtímdošlok
takzávažnémuzásahudoprávnaochranuosobnosti,atodorodinnéhoasúkromnéhoživotažalobkyne.
Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie žalovaní v 1. a 2. rade. Uviedli,

že platná právna úprava dôsledne rozlišuje medzi právom na ochranu osobnosti, upravenom v § 11
a nasl. Občianskeho zákonníka a právom na náhradu škody v zmysle § 415 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Právo na ochranu osobnosti predstavuje nemajetkove právo, rýdzo osobnej povahy a je
úzko späté s osobnosťou človeka a jej prejavmi. Na rozdiel od toho právo na náhradu škody patrí tak
fyzickej, ako aj právnickej osoby, nemá absolútnu, ale len relatívnu povahu a má majetkovú povahu.
Zásadný rozdiel je aj medzi odškodnením nemajetkovej ujmy v peniazoch a náhradou škody, ktorý

spočíva v tom, že pri určení výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch sa vychádza iba z predpokladu,
akú ujmu mohol zásah vyvolať. V prípade náhrady škody treba však výšku škody presne uviesť a
preukázať. Právo na náhradu škody a právo na ochranu osobnosti fyzickej osoby podľa platnej právnej
úpravy teda predstavuje dve celkom samostatné práva, ktoré sú podmienené rôznou sférou ochrany
zabezpečovanej Občianskym zákonníkom. Uplatnenie nároku v zmysle § 13 OZ logicky a systematicky

nespadá pod úpravu náhrady škody a spadá pod právne prostriedky na ochranu práva na ochranu
osobnosti. Pokiaľ v súvislosti s aktívnou vecnou legitimáciou žalovanej v 2. rade súd prvej inštancie
poukazujenarozsudokNajvyššiehosúduSRz26.09.20133Cdo/228/2012,pričomžalovanýpoukazoval
na iné neskoršie rozhodnutia súdnej autority, súd prvej inštancie sa mal v odôvodnení napadnutého
rozsudku vysporiadať aj s touto skutočnosťou. Poukázal napr. na rozhodnutie 8Cdo/219/2016. Uviedol,

že má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorý vecnú legitimáciu žalovanej v 2. rade odvodil
od § 427 OZ analogicky, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ďalej uviedol, že súd
prvej inštancie nepripustil návrh žalovaných v 1. a 2. rade na vykonanie dôkazu - výsluchu žalobkyne
a rovnako ani nepripustil nariadenie znaleckého dokazovania znalcom za účelom vysporiadania sa
s namietanými skutočnosťami, a to s vplyvom smrti nebohého manžela žalobkyne na jej psychický

zdravotný stav. Z lekárskej správy P. W. z 09.04.2018, ktorú žalobkyňa predložila súdu, vyplýva, že
žalobkyni bola stanovená okrem iných diagnóza C recidivujúca depresívna porucha. Takáto diagnóza sa
stanovuje pacientom, ktorí dlhodobo a opakovane trpia depresiami. Javí sa nanajvýš pravdepodobné,
že žalobkyňa trpela depresiami aj pred dopravnou nehodou, a teda tieto depresie žalobkyni nie sú
len v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného v 1. rade. Z predmetnej lekárskej správy vyplýva, že

žalobkyňa pred 01.11.2015 zrejme dlhodobo užívala medikamenty A. a I.. Žalovaní majú za to, že v
prípade, ak žalobkyňa trpela depresiami aj pred smrťou svojho manžela, zásah do jej zdravotného
stavu nemusí byť v takom rozsahu, než keby k zásahu do jej zdravotného stavu došlo iba v príčinnej
súvislosti s konaním žalovaného v 1. rade. Žalovaní nepoznajú osobné, rodinné a iné zdravotné pomery
pozostalých osôb a spochybňovanie žalobkyňou tvrdeného skutkového stavu by si vyžadovalo poznanie

týchto pomerov žalovanými. Od žalovaným nemožno očakávať, že by boli schopní produkovať tvrdenia,
ktoré by vyvracali skutočnosti týkajúce sa intímnej sféry žalobcov, intímnej sféry vzťahu zomrelého a
jeho príbuzných. O to podstatnejšie sa javí potreba odborne ustáliť vplyv smrti manžela žalobkyne
na jej zdravotný stav. K objektívnemu posúdeniu zmeny zdravotného stavu žalobkyne nie je možné
dospieť inak, než znaleckým dokazovaním. Súd prvej inštancie mal pri vyhodnocovaní primeranosti

nemajetkovejujmyvychádzaťzďalšíchokolnostíprípadu,tedasprihliadnutímnaposúdeniejednotlivých
okolností, a to intenzitu vzťahu so zomrelým, vek zomrelého a vek pozostalej, otázku finančnej závislosti
pozostalých, ako aj okolnosti, za ktorých k neoprávnenému zásahu došlo. Až po dôkladnom zhodnotení
týchto kritérií musí súd riadne odôvodniť akým spôsobom jednotlivé kritériá posúdil a ako sa ktoré
kritérium podieľalo na určení konečnej výšky náhrady nemajetkovej ujmy. Ak súd prvej inštancie bral do

úvahy aj skutočnosť, že smrť manžela žalobkyne bola spôsobená neúmyselným, ale nedbanlivostným
konaním žalovaného a že žalovaní sa pozostalým ospravedlnili a žalovaná v 2. rade aj čiastočne
uhradila náklady spojené s vyhotovením náhrobného kameňa, súd žiadnym spôsobom nevysvetlil, ako
to zohľadnil pri určovaní výšky priznanej nemajetkovej ujmy. Uviedol, že sa nestotožňuje s nárokom
žalobkyne na náhradu nemajetkovej ujmy, ktoré sa uplatňujú rádovo v desiatkach tisícoch eur. Tieto

sumy sú extrémne vysoké, nereálne a likvidačné pre fyzickú osobu, ktorá je zaviazaná na ich plnenie
Súdy priznávajú oveľa nižšie sumy za stratu blízkeho človeka, ktorý napr. zomrel v mladšom veku.
Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok.3. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyňa navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie.

4. Kodvolaniusavyjadrilajintervenient,ktorýdokonaniavstúpillenvčastionáhraduvecnýchnákladov.

Vychádzal z toho, že odvolaním bol napadnutý celý rozsudok, teda aj rozsudok o zastavení konania v
časti o náhradu škody titulom vecných nákladov. V tejto časti navrhol odvolanie odmietnuť.

5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový

stav a správne vo veci rozhodol, odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje. Čo sa týka právneho
posúdenia veci, odvolací súd poukazuje na rozhodnutie č. 61, zverejnené v Zbierke stanovísk NS
a rozhodnutí súdov SR 8/2018, z ktorého vyplýva, že škodou pre účely zákona 381/2001 Z.z. je
aj nemajetková ujma spočívajúca v zásahu do osobných práv pozostalých obete dopravnej nehody,
spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Z tohto rozhodnutia vyplýva, že škodou pre účely zákona
381/2001 ( a podľa názoru odvolacieho súdu logicky aj pre účely odškodnenia nemajetkovej ujmy) sa

mieni aj nemajetková ujma. Zo záveru tohto rozhodnutia vyplýva, že je daná aj pasívna legitimácia
žalovanej v 2. rade ako prevádzkovateľky motorového vozidla. Podľa názoru odvolacieho súdu aj výška
nemajetkovej ujmy bola stanovená správne, súd prvej inštancie prihliadol na všetky dôležité okolnosti.
Výšku nemajetkovej ujmy nie je možné určiť na základe žiadnych explicitných kritérií a nie je možné v
rozhodnutíuviesť,akosatie-ktorékritériápodieľalinakonečnejvýškenemajetkovejujmy.Zrozhodnutia

vyplýva, že súd prvej inštancie zobral do úvahy všetky právne skutočnosti a správne stanovil výšku
nemajetkovej ujmy na 25.000 eur. Podľa názoru odvolacieho súdu správne sú aj závery súdu prvej
inštancie o tom, že výsluch žalobkyne nebolo potrebné vykonať a rovnako nebolo potrebné vykonať
znalecké dokazovanie za účelom preukázania psychickej ujmy žalobkyne v dôsledku usmrtenia jej
manžela. Z lekárskej správy, ktorá žalobkyňa predložila, vyplynulo, že jej výsluch bol nemožný a aj podľa

názoruodvolaciehosúduznaleckédokazovanieprirozhodnutítohtospolunebolopotrebné.Ajkebypred
smrťou manžela žalobkyňa trpela psychickou poruchou, tak z vykonaných dôkazov nesporne vyplynulo,
že jej psychický stav sa po smrti manžela zhoršil. Žiadny z vykonaných dôkazov nenasvedčuje tomu,
ako uviedol aj súd prvej inštancie, že by vzťahy medzi žalobkyňou a jej nebohým manželom boli zlé.
Je teda len logické, že po nečakanej a tragickej smrti manžela sa psychický stav žalobkyne zhoršil a v

dôsledku takéhoto stavu žalobkyňa utrpela nemajetkovú ujmu.

6. Podľa názoru odvolacieho súdu z obsahu odvolania žalovaných vyplýva, že odvolaním je napadnutý
len výrok o povinnosti žalovaných zaplatiť žalobkyni nemajetkovú ujmu 25.000 eur a súvisiaci výrok o
trovách konania, a preto odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie

v týchto výrokoch potvrdil.

7. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a
§ 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bola žalobkyňa úspešná v celom rozsahu, žalovaní boli v celom
rozsahu neúspešní, žalobkyňa má teda nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %

proti neúspešným žalovaným.

8. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).