Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Tuesday, October 22, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27CoE/41/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3809210889
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3809210889.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a
členiek senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v exekučnej veci oprávneného P., proti
povinnému I., o vymoženie 308,41 Eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti výroku II.
uznesenia Okresného súdu Prievidza zo dňa 14.júna 2019, č.k. 9Er/1741/2009-26, v spojení s opravným
uznesením Okresného súdu Prievidza zo dňa 14.augusta 2019, č.k. 9Er/1741/2009-30, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie oprávneného proti výroku II. o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu
zastavil a výrokom II. oprávnenému uložil povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi T.. T.
B., V., trovy exekúcie vo výške 39,83 Eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia s poukazom na § 243h
ods. 1, § 58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. g/, § 203 ods. 3, § 196, § 199, § 200 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z.

Exekučného poriadku, § 167f ods. 1, ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, § 30, §
14 ods. 1, ods. 2, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré
ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom doručeným súdnemu
exekútorovi dňa 26.08.2009 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému, pre vymoženie istiny vo
výške 308,41 Eur s prísl., na podklade exekučného titulu, ktorými sú právoplatné a vykonateľné Platobné

výmery č. U. zo dňa 06.05.2009 a č. U. zo dňa 06.05.2009. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo
udelené tamojším súdom súdnemu exekútorovi T.. T. B. dňa 17.09.2009. Súdny exekútor doručil súdu
prvej inštancie dňa 07.05.2019 podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že na majetok povinného
bol vyhlásený konkurz. Súd prvej inštancie mal z Obchodného vestníka preukázané, že Okresný súd
Trenčín Uznesením sp. zn. XXOdk/XX/XXXX zo dňa 23.06.2017 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka
(povinného): I.. U. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, XXX XX U. a oddlžil dlžníka (povinného) tak,

že dlžníka zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v tomto konkurze v rozsahu, v akom
nebudúuspokojené vkonkurzeadlhov,ktorésúvylúčené zuspokojenia.Súdprvejinštanciemal
z Obchodného vestníka ďalej preukázané, že oznámením správcu v Obchodnom vestníku sa konkurz
na majetok dlžníka zrušil z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu. Pohľadávka
oprávneného vymáhaná v predmetnom konaní sa Uznesením Okresného súdu Trenčín sp.
zn. 40Odk/41/2017 zo dňa 23.06.2017 s poukazom na § 166e ods. 2 ZKR stala nevymáhateľnou a

teda exekúciu nie je možné ďalej vykonávať. Z ustanovenia § 167f ods. 2 ZKR je zrejmé, že vyhlásenie
konkurzu, resp. osobného bankrotu, je dôvodom, aby súd exekúciu vedenú proti dlžníkovi/ povinnému
podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v spojení s § 167f ods. 2 ZKR vyhlásil
za neprípustnú a zastavil. Podľa § 166e ods. 1 ZKR o oddlžení rozhodne súd v uznesení o
vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o určení splátkového kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých
dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a) v rozsahu, v

akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom. Účinky zrušenia konkurzu osobitne
upravuje § 167v ods. 4 ZKR, ktorý ustanovuje, že zrušením konkurzu zaniká funkcia správcu a zástupcuveriteľov a zanikajú tiež účinky podľa § 167b ods. 1, § 167c ods. 2 a 3 a § 167d. Zrušenie konkurzu sa
však nedotýka oddlženia dlžníka (účinku nevymáhateľnosti), okrem prípadu, ak tu nie sú predpoklady
pre vedenie konkurzu. V takom prípade však súd rozhodne aj o zrušení oddlženia. Nakoľko účinky

oddlženia zrušením konkurzu podľa § 167v ods.1,2 ZKR zostávajú zachované, mal súd prvej inštancie
za to, že dôvod na zastavenie exekúcie trvá. Náhrada trov exekúcie spolu predstavuje sumu 39,83 Eur
(odmena 33,19 Eur + DPH 6,64 Eur). S poukazom na ustanovenie § 203 ods. 3 Exekučného poriadku,
k náhrade trov exekúcie súd prvej inštancie zaviazal oprávneného, pretože exekúcia bola zastavená z
dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného a oprávnený pri podávaní návrhu podľa tohto zákona

musel predpokladať, že súdnemu exekútorovi vzniknú trovy.

2. Proti výroku II. o trovách exekúcie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Oprávnený
uviedol, že exekučné konanie bolo začaté ešte pred účinnosťou zákona č. 348/2011 Z.z., ktorý upravil
rozhodovanie o trovách exekúcie po vyhlásení konkurzu na povinného, pričom tento zákon neupravil
prechodné ustanovenia k tejto otázke. Vyjadril názor, že bolo potrebné použiť právnu úpravu účinnú

do 31.12.2011, nakoľko pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie ide o rozhodovanie síce procesného
práva, ktoré má však materiálnu povahu. Na podporu svojich tvrdení poukázal na uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 568/2016 zo dňa 13.09.2016. Ďalej uviedol, že nenesie žiadnu
zodpovednosť za skutočnosť, že sa povinná počas exekúcie dostala do konkurzu a keďže oprávnený
nezavinil zastavenie exekúcie, nie je možné mu uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Rovnako

nie sú splnené podmienky na znášanie trov exekúcie oprávneným podľa § 203 ods. 2 Exekučného
poriadku, nakoľko v danom prípade súd nerozhodoval o zastavení exekúcie z dôvodu, že majetok
povinnej nestačí ani na náhradu trov exekúcie, ale exekučné konanie bolo zastavené z dôvodu
vyhlásenia konkurzu. Súdny exekútor má z úspešne vykonávanej exekúcie zisk (odmenu), ale súčasne
nesie aj riziko spočívajúce v tom, že majetok povinnej nebude postačovať na uspokojenie oprávneného,

resp. trov exekúcie, toto riziko je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom profesie
súdneho exekútora, pričom uvedené riziko nie je možné bezdôvodne prenášať na oprávneného. V tejto
súvislosti oprávnený poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Van der Mussele proti
Belgicku, rozsudok zo dňa 23.11.1983, a iné. Vzhľadom na uvedené oprávnený žiadal, aby odvolací súd
uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd skôr ako pristúpil k vecnému preskúmaniu odvolania,
zisťoval bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, či odvolanie bolo podané
v zákonom stanovenej lehote, osobou, ktorá je na podanie odvolania oprávnená, ako aj to, či smeruje
proti rozhodnutiu (resp. výroku rozhodnutia), proti ktorému je odvolanie prípustné.

4. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.
5. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, účinného do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v
konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

6. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ak súd rozhodne o zastavení
exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

7. Z obsahu odvolania oprávneného je zrejmé, že tento nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie

vo výroku II. o náhrade trov exekúcie.

8. Trovy exekúcie sú osobitný inštitút, ktorý bol do 31.03.2017 upravený v ust. § 200 a nasl. Exekučného
poriadku a pokiaľ by zákonodarca chcel proti rozhodnutiu o trovách exekúcie pripustiť odvolanie, bol
by to vyjadril priamo v Exekučnom poriadku tak, ako to je pri iných inštitútoch exekučného konania.

Subsidiárne použitie ustanovení CSP podľa § 9a Exekučného poriadku je možné len tam, kde Exekučný
poriadok nemá osobitnú úpravu.

9. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že podľa ust. § 200 ods. 5 Exekučného poriadku,
účinného do 31.03.2017, má súd pri zastavení exekúcie rozhodnúť o tom, kto a v akej výške platí

trovy exekúcie. O trovách exekúcie teda nie je potrebné rozhodovať dvojfázovo (najprv o nároku, potom
o výške), ako v Civilnom sporovom poriadku, ale rozhodne sa jedným uznesením o tom, kto a v akej
výške trovy exekúcie platí. Exekučný poriadok účinný do 31.03.2017 odvolanie proti trovám exekúcie
nepripúšťa.10. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci boli naplnené dôvody
na odmietnutie odvolania oprávneného v zmysle ust. § 386 písm. c) CSP, keďže odvolanie smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

11. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393
ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)

(§ 428 CSP).