Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. október 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/52/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318010782
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2318010782.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov

JUDr. Jozefa Piknu a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci obžalovaného T. K., nar. XX.XX.XXXX v
M., trvale bytom F. XXX, pre zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. d) Trestného
zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 18.01.2019, č. k.
31T/89/2018-159, na verejnom zasadnutí konanom dňa 29.10.2019 v Trnave takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje vo výroku o
treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný T. K., nar. XX.XX.XXXX v M., trvale bytom F.
č. XXX

o d s u d z u j e :

Podľa § 344 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2, ods. 5 Trestného zákona, § 37 písm. m)
Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa obžalovaný zaraďuje na výkon uloženého trestu do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd vo veci dňa 18.01.2019 rozhodol rozsudkom, č. k. 31T/89/2018-159 a uznal vinu
obžalovaného zo zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. d) Trestného zákona na tom
skutkovom základe, že

v súvislosti s vecou vedenou na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 2T/46/2017 proti jeho osobe,

v ktorej je obžalovaný za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného
zákona, sa v priebehu mesiaca marec 2017 opakovane vyhrážal poškodenej E. K. a to tým spôsobom,
že ak nestiahne svoju výpoveď, tak jej podpáli dom a vystrieľa celú jej rodinu, pričom sa to všetko
udialo pri náhodných stretnutiach v obci F. a to pri OD COOP Jednota, pri pošte, pri cintoríne, a taktiež
v presne neustálenom časovom období odkedy vypovedala v uvedenej trestnej veci ako svedok sa
opakovane vyhrážal poškodenej P. K. na rôznych miestach v obci F., hlavne na obecnom cintoríne, a
to tým spôsobom, že jej hovoril, že ju zabije mačetou, pričom ukazoval aj na mačetu, ktorú mal pod

bundou, pričom jej prstom na krku naznačoval, že jej odreže hlavu, v úmysle, aby zmenila výpoveď na
súde v jeho prospech a dňa 27.01.2018 v obci F. na M. ulici sa opätovne vyhrážal za prítomnosti M. K.
a K. K. E. K., ako sa viezla v aute tým spôsobom, že vykrikoval na ňu, že ak to nestiahne a nepovie tona niekoho druhého, že ju zabije, pričom bol rozsudkami Okresného súdu Galanta sp. zn. 3T/260/2009,
1T/237/2009, 2T/253/2012 a 29T/196/2013 odsúdený za spáchanie zločinov.

Za to obžalovanému okresný súd uložil podľa § 344 Trestného zákona s prihliadnutím na § 37 písm.
f), písm. h), písm. m), § 38 ods. 2, ods. 5 Trestného zákona a s použitím § 41 ods. 2, § 42 ods. 1
Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky a 6 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm.
b) Trestného zákona okresný súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Zároveň bol podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušený

výrok o treste uložený rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 05.03.2018, sp. zn. 29T/37/2016,
ako aj ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením, stratili podklad.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že okresný súd neuveril výpovedi obžalovaného, že je
to on, kto je poškodenými prenasledovaný kvôli svojej výpovedi proti ich synom. Súd poukázal na to,

že tvrdené správanie poškodených nehlásil polícii, resp. až neskôr a zatiaľ jediný výsledok je, že bolo
postúpené na priestupkové oddelenie, a napriek dostatočne dlhému času nepredložil žiadny dôkaz, že
v uvedenom období bol v práci, ako sám s istotou tvrdil, pričom dôvod nepredloženia tohto dôkazu nie
je dôveryhodný a z údajov Sociálnej poisťovne vyplýva, že obžalovaný v uvedenom období nepracoval.
Podľa názoru okresného súdu v obžalobe uvedené správanie je ďalej plne zhodné s doterajšími prejavmi

a spôsobom života obžalovaného, ako vyplýva z registra trestov, registra priestupkov a hodnotenia
obce. Poškodené nepôsobili ako osoby, ktoré by prenasledovali obžalovaného a ešte k tomu vyhľadávali
špeciálne miesta, aby boli mimo záznamy kamier a svedkov. Rovnako súd neuveril výpovedi svedka
K. K., že nič nevidel, keďže je v rozpore s výpoveďami poškodenej E. K. a svedka M. K. a bola zjavne
urobená v snahe pomôcť príbuznému. Na druhej strane súd uveril výpovediam poškodených a svedka

M. K., v ktorých hodnoverne popísali terorizovanie zo strany obžalovaného, ktorého sa im dostalo za
to, že proti nemu v inom konaní svedčili. Poškodené popísali čomu sú pravidelne vystavované, uviedli
konkrétne niektoré incidenty, ktoré sú uveriteľné aj vzhľadom na uvedený charakter obžalovaného.
Hodnovernosť ich výpovedí súd vyhodnotil aj vzhľadom na ich správanie sa pri výsluchu pred súdom
na hlavnom pojednávaní, keď zjavne mali z obžalovaného strach, ako aj vzhľadom na ich prejavy pri

rozpomínaní si na uvedené udalosti.

K výroku o treste okresný súd uviedol, že obžalovaný spáchal trestný čin skôr, ako bol vyhlásený
rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn. 29T/37/2016, preto mu okresný súd uložil súhrnný trest. Súd
mohol obžalovanému uložiť trest odňatia slobody v zákonnej sadzbe od 1 do 6 rokov, pričom u neho

nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť a zistil 3 priťažujúce okolnosti - trestný čin spáchal verejne (časť
pred poškodenou E. K., M. K. a K. K.), spáchal viac trestných činov (ukladanie súhrnného trestu) a bol
už za trestný čin odsúdený. Keďže obžalovaný bol už predtým odsúdený za zločin, dokonca viaceré,
dolná hranica trestnej sadzby sa zvýšila na 3 roky a 6 mesiacov. Okresný súd preto mohol po úprave
trestnej sadzby uložiť obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody v rozpätí od 3 rokov a 6 mesiacov do

6 rokov. Pri určení výmery trestu mal okresný súd za to, že zákonné zvýšenie spodnej hranice trestnej
sadzby dostatočne kompenzuje uvedené okolnosti a je dostatočné na dosiahnutie účelu trestu. Keďže
obžalovaný bol v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody
za úmyselný trestný čin, zaradil ho súd na jeho výkon do ústavu so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď na hlavnom pojednávaní odvolanie obžalovaný a to do výroku o vine
ako i výroku o treste. Prokurátor sa vzdal práva na podanie odvolania.
Obžalovaný v písomnom odôvodnení odvolania uviedol, že celá žaloba ako aj rozhodnutie je postavené
na svedeckých výpovediach E. K., P. K. a M. K., ktorý je manželom E. K.. Ide o osoby, ktoré voči
nemu a jeho rodine prechovávajú neskrývanú nenávisť, ktorá vyvrcholila keď H. K. a V. K. boli

právoplatne odsúdení, pričom tieto osoby sa nezastavili ani pred zastrašovaním a to v snahe ovplyvniť
zmenu jeho výpovede ako jedného z hlavných svedkov. Je podľa neho zarážajúce, keď súd uveril
klamstvám poškodeným. O účelovosti ich konania svedčí, že trestné oznámenia podávali vždy po
uplynutí väčšieho časového úseku. Jeho protizákonné konanie nikto nepostrehol a nevidel. Je pre
neho nepochopiteľné ako mohli poškodení v uzavretom aute počas hustej premávky počuť akékoľvek

prípadné jeho vyjadrenia. Ďalej obžalovaný uviedol, že v tomto konaní bol vydaný trestný rozkaz, v
ktorom mu súd uložil trest podmienečný a behom niekoľkých mesiacov zmenil názor a uložil mu trest
nepodmienečný. Zdôraznil, že poškodené sa dopustili marenia spravodlivosti a rozhodovať o osude
človekalennazákladevýpovedetakýchtoosôbjepodľanehonezákonnéanespravodlivé.Vzťahymedzijeho rodinou a poškodenými sú plné emócií, vášní a temperamentu. Ide o výraznú črtu ich správania,
pričom on nikdy túto hranicu neprekročil. Žiadal, aby napadnutý rozsudok bol zrušený a on bol spod
obžaloby oslobodený.

Odvolací súd vo veci vykonal verejné zasadnutie (v neprítomnosti obžalovaného, ktorý súhlasil s jeho
vykonaním v jeho neprítomnosti a v neprítomnosti poškodených), na ktoré sa dostavil prokurátor krajskej
prokuratúry, ktorý navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť a obhajca obžalovaného.
Obhajca obžalovaného uviedol, že pri bezprostrednom ohrození života by sa človek mal okamžite brániť

dostupnými prostriedkami. K osobe poškodenej E. K. uviedol, že ide o agresívnu osobu, ktorá vyvoláva
už dlhé roky neustále problémy tak v obci F., ako aj pred rôznymi orgánmi štátnej správy a štátnej moci
v okrese Šaľa. Jej manžel M. K. bol viacnásobne trestaný za majetkovú trestnú činnosť. Ďalej poukázal
na zásadné protirečenia v ich svedeckých výpovediach, nakoľko E. K. uviedla, že sa jej mali vyhrážať
cez deň, a to na ulici, pred obchodom, pred poštou, teda na verejných priestranstvách v obci F.. Ide o
priestory v obci, ktoré sú zabezpečené kamerovým systémom. Naproti tomu poškodená P. K. uviedla v

príkrom rozpore s predchádzajúcou svedeckou výpoveďou, že obžalovaný K. vyhľadáva miesta, ktoré
nie sú zabezpečené kamerovým systémom, a to napr. miestny cintorín. Neuveriteľne, až tragikomicky
vyznieva podľa neho svedecká výpoveď M. K., ako manžela poškodenej E. K., ktorému sa mal spolu
s poškodenou obžalovaný údajne vyhrážať na ceste pre motorové vozidlá medzi obcou Diakovce a
Šaľa. Zdôraznil, že na tejto ceste podľa štatistík denne prejde 6000 až 8000 motorových vozidiel a

svedok K. spolu s manželkou mali vo svojom motorovom vozidle počas plnej premávky počuť slovné
vyhrážania obžalovaného. Počas konania na Okresnom súde v Galante sp. zn. 29T/151/2015, v zmysle
ktorého boli synovia poškodených osôb, a to H. K. a V. K. odsúdení na nepodmienečné tresty odňatia
slobody za násilnú trestnú činnosť, v zmysle obsahu tohto spisu je zrejmé, že od začiatku prípravného
konania, až po vydanie rozhodnutia sa tiahne niť bezprostredného ovplyvňovania obžalovaného T. K.,

ktorý bol svedkom v tomto konaní, a to zo strany poškodených E. K. a P. K., pričom počas celého
konania žiadali od neho zmenu výpovede a stiahnutie trestného oznámenia vo veci. Práve obžalovaný
T. K. v tomto konaní mohol vypovedať obávajúc sa o svoje zdravie v doprovode príslušníkov PZ so
sídlom v Šali. V rámci podmienečného prepustenia v tomto konaní odsúdený H. K. ako syn E. sa
obžalovanému po opustení nápravno-výchovného zariadenia opätovne vyhrážal zabitím a poškodením

zdravia, ktorú skutočnosť obžalovaný uviedol pred orgánmi činnými v trestnom konaní a 12.01.2018 bol
H. K. opätovne vzatý do väzby. Na to 22.01.2018 došlo zo strany poškodených k podaniu trestného
oznámenia na obžalovaného. Ďalej poukázal na výpovede poškodených v prípravnom konaní, kde na
výzvu príslušného vyšetrovateľa, ktoré skutočnosti ešte chcú, okrem oznámenia o vyhrážaní, uviesť,
jednoznačne obidvaja uvádzajú napriek rozdielnemu skutkovému stavu, že obžalovaný T. K. dal ich

syna neoprávnene zavrieť a tento je vo väznici z dôvodu jeho nepravdivej a krivej výpovede. Dokonca
poškodená E. K. v jednej zo svojich výpovedí uvádza, že niekto im v obci F., kde majú trvalý pobyt, hodil
na strechu horľavú látku, pričom nikto nevie, kto to bol, ale ona je presvedčená, že to bol T. K.. Tieto
výpovede jednoznačne potvrdzujú veľkú nenávisť poškodených voči obžalovanému, ktorý od začiatku
zotrváva na svojom stanovisku, že je nevinný, z tohto dôvodu aj voči rozsudku, ktorým mu bol uložený

podmienečný trest, podal odvolanie, hoci ho mohla zvádzať skutočnosť, že za trestnú činnosť, ktorá
mu je kladená za vinu, nebol odsúdený na trest nepodmienečný. Žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a
obžalovaného spod obžaloby v plnom rozsahu oslobodiť.

Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným v ustanovení § 317 ods. 1 Trestného

poriadku zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na to oprávnená, a
to proti výroku, proti ktorému odvolanie podať mohla, pričom tak urobila v lehote ustanovenej v zákone
a dospel k zisteniu, že odvolanie obžalovaného ako také nie je dôvodné (avšak okresný súd pochybil
pri ukladaní trestu).

Krajský súd zistil, že okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom
obžalovaného, výsluchom poškodených P. K., E. K., svedkov M. K., M. K. a K. K. a oboznámením sa
s relevantnými listinnými dôkazmi.

Na základe uvedeného krajský súd v prvom rade konštatuje, že okresný súd po obdržaní obžaloby

vykonal všetky dôkazy potrebné pre objektívne a zákonné rozhodnutie, tieto dôkazy vyhodnotil
individuálne i v ich súhrne podľa pravidiel uvedených v § 2 ods. 12 Trestného poriadku a dospel
k správnemu rozhodnutiu. Následne v odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd v súlade s
ustanovením § 168 ods. 1 Trestného poriadku uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, a o ktorédôkazy svoje skutkové zistenia oprel, rovnako tak rozviedol akými právnymi úvahami sa spravoval pri
hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé,
ako sa okresný súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného, ktorý sa bránil tým, že v čase spáchania skutku

aj pracoval, bol mimo a všetko je to na neho vymyslené a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď
posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona.

Krajský súd je toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je presvedčivé, toto vychádza zo
skutkového stavu, ako bol tento zistený na hlavnom pojednávaní, krajský súd proti nemu nemá žiadne

výhrady, a preto si odôvodnenie napadnutého rozsudku v plnej miere osvojuje a v podrobnostiach na
neho poukazuje (s výnimkou nesprávne uloženého súhrnného trestu).

Proces dokazovania (a to nie len z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska
rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov
v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon

pritomneurčujeaaninemôžeurčiťkonkrétnepravidlá,podľaktorýchbysamalovychádzaťvkonkrétnom
prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne ich vzájomnej
súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená v
ustanovení § 2 ods. 10 Trestného poriadku, podľa ktorej orgány postupujú tak, aby bol zistený skutkový
stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie (porovnaj

uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.08.2015, sp. zn. 4 Tdo/36/2015).

Odvolací súd v súlade s právnym názorom okresného súdu ustálil, že vykonané dokazovanie vytvára
ucelenú logickú štruktúru o tom, že skutok uvedený v napadnutom rozsudku sa stal a tento spáchal
obžalovaný T. K..

Obžalovaného zo spáchania trestného činu usvedčujú priami svedkovia, ktorými sú poškodené E. K. a
P. K., ako i svedok M. K., ktorí spáchanie skutku popísali v zhode s jeho popisom vo výrokovej časti
napadnutého rozsudku. Ani odvolací súd nemá rozumné pochybnosti o tom, že k spáchaniu trestného
činu mohlo dôjsť inak resp. inou osobou než obžalovaným.

Poškodené od začiatku popisujú protiprávne konanie obžalovaného, pričom svoje výpovede nemenia,
tieto sú konzistentné a presvedčivé. Nie je možné sa stotožniť s názorom obžalovaného, že poškodená
P. K. s jej manželom nemohli v aute počuť jeho vyjadrenia. Poškodená riadne opísala ako museli s
autom pribrzdiť, pretože po pravej strane vozovky obžalovaný ešte s ďalšou osobou tlačil káru, keď sa

obžalovaný obzrel, uvidel ju, vytiahol mačetu, mával ňou vo vzduchu smerom na nich, že ju zabije ak
nestiahne výpoveď. Nie je na tejto časti výpovedi nič neuveriteľné. Poškodená s obžalovaným už mala
negatívne skúsenosti a presne vedela čo znamenalo jeho gesto s mačetou, pričom nie je vylúčené ani to,
že počula (prípadne vyčítala z pier), že ju zabije. Táto výpoveď je podporená aj svedeckou výpoveďou
K. K..

Ako už bolo vyššie konštatované boli vykonané všetky dôkazy potrebné pre objektívne a zákonné
rozhodnutie. Vo výpovedi poškodených ani odvolací súd nezistil také logické nezrovnalosti, ktoré by mali
ich výpoveď spochybniť, ako sa výpoveď poškodených a aj svedka K. K., len kvôli tomu, že tento je
manžel poškodenej, snažil spochybniť obžalovaný. Ani podanie trestného oznámenia s určitým časovým

odstupom nemôže diskvalifikovať výpovede poškodených.

Odvolací súd k ďalším námietkam obžalovaného uvádza, že súd vykonávajúci dokazovanie vo veci,
čo do rozsahu dokazovania nie je viazaný návrhmi strán ani ich názormi. Je výlučne na jeho
zvážení, vykonanie ktorého z dôkazov má pre rozhodnutie veci podstatný význam a vykonanie ktorého

naopak nie je právne významné, keďže pre vydanie rozhodnutia nie je podstatné, koľko dôkazov je
vykonaných, ale aká je ich dôkazná sila (argumenta ponderantur, non numerantur). Rovnako, v zmysle
uvedeného súd nie je povinný vyhovieť každému návrhu strany na doplnenie dokazovania. Vykonanie
a hodnotenie dôkazov odlišne od predstáv a želaní obžalovaného tak neznamená dôkaznú núdzu,
prípadne porušenie jeho práva na obhajobu.

Po preskúmaní spisového materiálu odvolací súd dospel tiež k záveru, že okresný súd vykonal na
hlavnom pojednávaní dostatočné dokazovanie aj ohľadom výroku o treste, správne vyhodnotil osobu
obžalovaného a ďalšie skutočnosti potrebné pre uloženie spravodlivého trestu. Okresný súd všakpochybil, keď obžalovanému ukladal súhrnný trest, pretože zrejme opomenul, že v konaní Okresného
súdu Galanta, sp. zn. 29T/37/2016 bol dňa 17.03.2016 vydaný trestný rozkaz, ktorý bol obžalovanému
doručený dňa 12.05.2016, a preto skutok zo dňa 21.06.2015 a skutok uvedený v napadnutom rozsudku

nemôžu byť v súbehu, pretože doručenie trestného rozkazu má povahu vyhlásenia odsudzujúceho
rozsudku.

Rovnako sa odvolací súd nestotožnil s názorom okresného súdu, že trestný čin bol spáchaný verejne,
pretože pri spáchaní trestného činu neboli súčasne prítomné aspoň tri osoby rozdielne od páchateľa a

poškodenej. Rovnako tak vzhľadom na skutočnosť, že nebolo možné obžalovanému ukladať súhrnný
trest odňatia slobody, priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona nebolo možné ani
obžalovanému priznať. Patrila mu iba priťažujúca okolnosť, že už bol za trestný čin odsúdený vzhľadom
na bohatý odpis registra trestov obžalovaného.

Okresný súd správne aplikoval ustanovenie § 38 ods. 5 Trestného zákona a dolnú hranicu zákonom

ustanovenej trestnej sadzby (1 - 6 rokov) zvýšil o polovicu, teda na hranicu 3 roky a 6 mesiacov. Odvolací
súd konštatuje, že trest na samej spodnej hranici je pre obžalovaného trestom zákonným, primeraným
a spravodlivým, pričom nezistil žiadne dôvody na aplikáciu mimoriadneho zníženia trestu pod dolnú
hranicu trestu. Okresný súd tiež správne obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a preto odvolací súd obžalovaného rovnako na

výkon tohto trestu zaradil do tohto ústavu.

Odvolací súd k námietkam obžalovaného ohľadom trestu uvedeného v trestnom rozkaze uvádza, že
tento je trestom nezákonným, nakoľko okresný súd opomenul v ňom aplikovať ustanovenie § 38 ods.
5 Trestného zákona, a preto nebolo možné obžalovanému už po vykonaní hlavného pojednávania a

vo vyhlásenom odsudzujúcom rozsudku uložiť trest podmienečný. Totižto okresný súd pri prejednávaní
veci na hlavnom pojednávaní nie je viazaný nielen právnou kvalifikáciou, ale ani druhom a výmerom
trestu obsiahnutými v trestnom rozkaze.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd rozhodol tak, že obžalovanému uložil zákonný

trest.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.