Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. október 2019

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 9Pc/10/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6419202772
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Valent

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2019:6419202772.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Igorom Valentom v právnej veci

navrhovateľky I. T., T.. XX.XX.XXXX, U. H. Š.. C.M. XXX/X, XXX XX Ž. T. R., v konaní zastúpená:
Špireková & partners, spol. s r. o., so sídlom AK Nám. Matice slovenskej 6, 965 01 Žiar nad Hronom,
IČO: 47 232 811 proti osobe povinnej z vyživovacej povinnosti Z. T., T.. XX.XX.XXXX, U. H. Z.. T.S.
XXXX/X, XXX XX F., v konaní zastúpený JUDr. Anna Malčeková, so sídlom AK Námestie SNP 41, 960
01 Zvolen, IČO: 42 309 352, o návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti takto

r o z h o d o l :

Súd vyživovaciu povinnosť Z. T., T.. XX.XX.XXXX D. I. T., T.. XX.XX.XXXX, naposledy upravenú
rozsudkom okresného súdu Žiar nad Hronom 7P/26/2014-22 zo dňa 22.09.2014 z v y š u j e zo sumy

130,- € mesačne na sumu 200,- € mesačne počnúc dňom 20.08.2019, ktoré zvýšené výživné je osoba
povinná z vyživovacej povinnosti zasielať k rukám navrhovateľky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.

Zročné výživné za obdobie od 20.08.2019 do 15.10.2019 spolu vo výške 128,70 € je osoba povinná z
vyživovacejpovinnosti povinná zaplatiťnavrhovateľkevpravidelnýchmesačnýchsplátkachvovýške
20,- € mesačne splatných spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie s
plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Vo zvyšku súd návrh navrhovateľky z a m i e t a.

Týmto sa m e n í Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 7P/26/2014 - 22 zo dňa
22.09.2014 vo výroku o výživnom pre navrhovateľku.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka prostredníctvom splnomocneného advokáta návrhom zo dňa 20.08.2019 sa domáhala

zvýšenia vyživovacej povinnosti voči osobe povinnej z vyživovacej povinnosti (otec navrhovateľky) a
žiadala zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 130,- € mesačne na sumu 500,- € mesačne počnúc
dňom podania návrhu na začatie konania. Návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti dôvodila tým, že od
času poslednej úpravy výšky vyživovacej povinnosti uplynula doba piatich rokov, navrhovateľka dovŕšila
plnoletosť, naďalej pokračuje v štúdiu na strednej odbornej škole a zárobkovo nie je činná, výživou
je odkázaná naďalej na svojich rodičov. Navrhovateľka označila ako podstatnú okolnosť, pre ktorú sa
domáha zvýšenia vyživovacej povinnosti, jej nepriaznivý zdravotný stav v dôsledku čoho jej vznikajú i

zvýšené výdavky na zabezpečenie svojich potrieb.

2. Osoba povinná z vyživovacej povinnosti (otec navrhovateľky) nesúhlasil s návrhom na zvýšenie
vyživovacej povinnosti v rozsahu uplatňovanom navrhovateľkou. Tvrdil, že reálne nie je v jehoschopnostiach a možnostiach prispievať výživným, ktoré navrhovateľka požaduje, uviedol, že okrem
navrhovateľky mu svedčí zákonná vyživovacia povinnosť voči ďalším dvom maloletým deťom, ktoré
pochádzajú z jeho terajšieho partnerského vzťahu, nedosahuje príjem a jeho majetkové pomery nie sú

také, aby bol schopný prispievať na výživu navrhovateľky sumou 500,- € a spochybnil tiež prezentované
nevyhnutné výdavky navrhovateľky na pokrytie svojich potrieb ako tieto deklarovala v písomnom návrhu
na začatie konania.

3. V rámci rozhodovania súd realizoval dokazovanie výsluchom navrhovateľky a osoby povinnej z

vyživovacej povinnosti, oboznámil sa s listinnými dôkazmi ako boli súdu predložené účastníkmi konania
a to deklarovanými nevyhnutnými mesačnými výdavkami navrhovateľky, potvrdením o príjme matky
navrhovateľky, potvrdením o príjme osoby povinnej z vyživovacej povinnosti, deklarovanými výdavkami
osoby povinnej z vyživovacej povinnosti, oboznámil sa s majetkovými pomermi rodičov navrhovateľky,
s pripojeným spisom tunajšieho súdu sp. zn. 7P/26/2014 a 8P/96/2008 a zistil tento skutkový stav veci:

4. Prvotná úprava práv a povinností rodičov k v minulosti maloletej navrhovateľke bola realizovaná
rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom, sp. zn. 8P/76/2000 - 8 zo dňa 16.05.2000. Následne
v konaní 8P/96/2008 rozsudkom zo dňa 29.04.2008 došlo k zvýšeniu vyživovacej povinnosti osoby
povinnej z vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke na sumu 900,- Sk. Posledná úprava výšky
vyživovacej povinnosti osoby povinnej z vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke bola realizovaná

rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.zn. 7P/26/2014 zo dňa 22.09.2014 a výživné
bolo ustálené na sumu 130,- € mesačne počnúc mesiacom september 2014. Navrhovateľka v
čase posledného rozhodovania ohľadom výšky vyživovacej povinnosti bola maloletou a navštevovala
základnú školu v mieste svojho trvalého bydliska. V čase posledného rozhodovania príjem matky
navrhovateľky predstavoval sumu 365,- € príjem osoby povinnej z vyživovacej povinnosti (otca

navrhovateľky) bol na úrovni 900,- € mesačne. Navrhovateľka poukazovala na skutočnosť, že od času
posledného rozhodovania nielen dovŕšila plnoletosť, ale podstatne sa jej zhoršil zdravotný stav, boli u
nej diagnostikované klinické prejavy respiračnej alergie, histamínovej intolerancie, migrény bez aury,
epileptický syndróm, ako i nedostatok vitamínu D a tiež zdravotné problémy súvisiace s chrupavkami
kĺbov v dôsledku čoho je pri uvedených diagnózach potrebné užívanie niekoľko druhov liekov, užívanie

rôznych zdravotníckych pomôcok, ako ortopedická obuv, ortopedické vložky, ortézy, goliere, hrejivé
náplaste. Vyživovacia povinnosť, ktorú si plní aktuálne otec voči navrhovateľke, podľa navrhovateľky nie
je zďaleka postačujúca na pokrytie všetkých nevyhnutných výdavkov navrhovateľky práve v dôsledku
nepriaznivého zdravotného stavu. Ďalej navrhovateľka návrh dôvodila tým, že pokračuje v štúdiu na
strednej odbornej škole mimo miesta svojho trvalého bydliska v meste T. H. a je študentkou tretieho

ročníka v dôsledku čoho jej vznikajú výdavky za účelom cestovného, pokrytie potrieb v súvislosti so
štúdiom. Navrhovateľka poukazovala tiež na to, že v dôsledku svojho ochorenia s chrupavkami má
možnosť absolvovať i nové liečebné metódy, tzv. regeneráciu magnetoterapiou, avšak takáto liečba je
pre ňu finančne nedostupná vzhľadom na skutočnosť, že výživou je odkázaná naďalej na svojich rodičov.
Tiež zdôraznila, že finančne v takejto situácii navrhovateľke vypomáha rodina, matka, stará matka, teta

a otec o ňu nejaví žiadny záujem.
Osoba povinná z vyživovacej povinnosti nesúhlasila s uplatňovaným nárokom navrhovateľky na určenie
vyživovacej povinnosti v rozsahu 500,- € mesačne. Argumentujúc tým, že z príjmu na úrovni 1300,- €
si plní otec navrhovateľky ďalšie dve zákonné vyživovacie povinnosti voči maloletým nezaopatreným
deťom a to maloletej U. T., T.. XXXX Z. I. D. T., T.. XXXX, ktoré pochádzajú z jeho terajšieho vzťahu s D.

R.. Otec uviedol, že si je vedomý zákonnej vyživovacej povinnosti a navrhol navrhovateľke prispievanie
zvýšeným výživným v sume 190,- € mesačne. Obdobne ako matka deklaroval svoje pravidelné mesačné
výdavky a uviedol, že ako otca ho navrhovateľka odmieta, pričom potvrdil tvrdenia navrhovateľky o tom,
že vzťah medzi navrhovateľkou a ním je vážnym spôsobom narušený.

5. Súd vec právne posúdil nasledovne:

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine (Zák. č. 36/2005 Z. z.) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie sú nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliada súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa§78ods.1Zákonaorodine,dohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksazmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

6. Súd zhodnotil výsledky dokazovania a konštatuje, že nepochybne od času poslednej úpravy výšky
vyživovacej povinnosti osoby povinnej z vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke, došlo k podstatnej

zmene pomerov na strane navrhovateľky ako i rodičov navrhovateľky. Od poslednej úpravy uplynula
doba piatich rokov a navrhovateľka dovŕšila plnoletosť. Už len v dôsledku prirodzeného fyzického
vývoja došlo k zvýšeným výdavkom na pokrytie potrieb navrhovateľky. Navrhovateľka lekárskymi
potvrdeniami deklarovala svoj nepriaznivý zdravotný stav v dôsledku, ktorých nepochybne dochádza
i k zvýšeným výdavkom u navrhovateľky pri zabezpečovaní jej potrieb. Za účelom preukázania

mesačných výdavkov, ktoré podľa navrhovateľky predstavujú mesačne sumu 600,- €, predložila listinné
dôkazy o výške nákladov na zabezpečovanie potrieb bývania, úhrada nájomného, elektrickej energie,
internetu, kredit telefónu, predlžila potvrdenia preukazujúce výdavky v súvislosti so zakupovaním
bežných potravín, potvrdenia o zakupovaní cestovných lístkov z miesta svojho bydliska do miesta
štúdia. Predložila potvrdenia, ktorými preukazovala zakupovanie jednak medikamentnej liečby a tiež

potvrdenia o zakupovaní výživových doplnkov. Ďalej deklarovala tiež jednorazové výdavky, ktoré však
subsumovala do výdavkov mesačných, ako zubné ošetrenie, zakupovanie obuvi a oblečenia a tiež
úhrada poplatku za dioptrické okuliare. Súd však ustálil takto deklarované výdavky u navrhovateľky
v rozsahu 360,- € mesačne a nie 600,- € mesačne ako sa snažila súdu preukázať navrhovateľka. I
osoba povinná z vyživovacej povinnosti okrem preukázania príjmu a osobných a majetkových pomerov,

osvedčovala nevyhnutné výdavky na pokrytie svojich potrieb v súvislosti s bývaním vo výške 174,- €,
úhradou elektrickej energie, stravy, PHM, internet, oblečenie, poistky, úhrada úverov ako i výdavky so
zabezpečovaním potrieb ďalších maloletých detí, ku ktorým osobe povinnej z vyživovacej povinnosti,
okrem navrhovateľky, svedčí zákonná vyživovacia povinnosť. Súd i z potvrdenia o príjme matky
navrhovateľkymalzapreukázané,žetátojeaktuálnenezamestnanouakočiastočnýinvalidnýdôchodca,

je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 129,- € mesačne.

7. Súd konštatuje, že zákonná vyživovacia povinnosť osoby povinnej z vyživovacej povinnosti
voči navrhovateľke, napriek dovŕšeniu plnoletosti navrhovateľky, naďalej trvá. Navrhovateľka nie je
zárobkovo činná. Je študentkou tretieho ročníka strednej odbornej školy a výživou je odkázaná naďalej

na svojich rodičov. Bezpochyby od času posledného rozhodovania o výške vyživovacej povinnosti
došlo k zmene pomerov jednak u navrhovateľky ako i oboch rodičov navrhovateľky. Zmena pomerov
u navrhovateľky spočíva v prirodzenom fyzickom vývoji, dovŕšení plnoletosti, s tým súvisiacimi sa
zvýšenými nákladmi na zabezpečenie potrieb a v neposlednom rade zvýšené výdavky u navrhovateľky
vznikajú i v dôsledku nepriaznivého zdravotného stavu. Taktiež k zmene pomerov došlo na strane

otca navrhovateľky (osoby povinnej z vyživovacej povinnosti), ktorému svedčia okrem navrhovateľky
ďalšie dve zákonné vyživovacie povinnosti voči maloletým nezaopatreným deťom, a to maloletej U. T.
a maloletej D. T.. Partnerka otca navrhovateľky, matka vyššie uvedených maloletých detí je aktuálne
na riadnej rodičovskej dovolenke a jej príjem tvorí rodičovský príspevok. Matka navrhovateľky, s ktorou
navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti spolu s ďalšími dvomi súrodencami, je čiastočnou invalidnou

dôchodkyňou a jej príjem predstavuje len invalidný dôchodok vo výške 129,- € mesačne. Majetkové
pomery oboch rodičov navrhovateľky sú identické. Otec navrhovateľky i matka navrhovateľky sú
vlastníkmi 3-izbových bytov, otec v meste Zvolen, matka v meste Žiar nad Hronom, ktoré nehnuteľnosti
využívajú za účelom zabezpečenia bývania pre seba ako i ďalších členov svojich domácností.8. Vzhľadom na príjem otca navrhovateľky, ako i nevyhnutné výdavky na strane navrhovateľky, súd
ustálil výšku vyživovacej povinnosti v rozsahu 200,- € mesačne s tým, že je v reálnych možnostiach

a schopnostiach osoby povinnej z vyživovacej povinnosti poskytovať výživné v takejto výške a to i za
situácie, že otec navrhovateľky má zároveň ďalšie vyživovacie povinnosti k dvom maloletým deťom,
ktoré sú v jeho osobnej starostlivosti. Súd, i keď zohľadnil skutočnosť, že otec sa stará o ďalšie dve
maloletédeti,vzhľadomnapríjem,ktorýdosahujeuaktuálnehozamestnávateľa(1.300,-€mesačne)ako
i vzhľadom na jeho odôvodnené výdavky je schopný plniť si voči navrhovateľke vyživovaciu povinnosť

v sume 200,- € mesačne.
Vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu má prednosť pred ostatnými výdavkami, avšak súd nezistil na
strane osoby povinnej z vyživovacej povinnosti existenciu výdavkov, ktoré nie sú nevyhnutné. I keď
súd pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti zohľadňuje osobnú starostlivosť rodiča o dieťa (vykonáva
osobnú starostlivosť o navrhovateľku matka), zákonná vyživovacia povinnosť svedčí obom rodičom. Súd
akceptuje, že matka navrhovateľky je čiastočnou invalidnou dôchodkyňou a jej príjem predstavuje 129,-

€ mesačne s tým, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u matky navrhovateľky
bola určená na 45 %. Daná okolnosť však neznamená sama o sebe, že matka si nemôže usporiadať
svoje osobné a majetkové pomery tak (získanie vhodnej práce), aby i ona primeraným spôsobom bola
schopná plniť si zákonnú vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke.

9. S odkazom na vyššie uvedené, preto súd ustálil výšku vyživovacej povinnosti osoby povinnej z
vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke na sumu 200,- € mesačne, a to odo dňa podania návrhu na
začatie konania do budúcna.
Súd súčasne umožnil otcovi zročné výživné, výška ktorého predstavuje rozdiel medzi plnením si
vyživovacej povinnosti v rozsahu 130,- € mesačne a určenou výškou vyživovacej povinnosti 200,- €

mesačne, ktoré vzniklo za obdobie od podania návrhu na začatie konania do dňa rozhodnutia, uhradiť
formou pravidelných 20,- € mesačných splátkach, ktoré je povinný uhrádzať spolu s bežným výživným
a to až do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok
zročnosti celého plnenia. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľky, pokiaľ sa domáhala určenia vyživovacej
povinnosti v rozsahu 500,- € ako nedôvodný zamietol. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti v

takomto rozsahu, nie sú splnené zákonné podmienky, nie je v reálnych schopnostiach a možnostiach
otca navrhovateľky vzhľadom na osobné a majetkové pomery, prispievať výškou vyživovacej povinnosti,
ktorú navrhovateľka požadovala, naviac otcovi svedčia ďalšie dve zákonné vyživovacie povinnosti voči
nezaopatreným maloletým deťom, ktorú skutočnosť súd pri rozhodovaní zohľadnil.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie
vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Proti dohode rodičov vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, ktorú súd rozsudkom schválil, nie sú

rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.

Toto právo nemajú účastníci konania, ktorí sa vzdali práva podať odvolanie.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom
konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na
začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon
neustanovuje inak (EP).

Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej

časti CMP sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom
premiestnení alebo zadržaní. Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu
alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody
alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako
peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.