Rozsudok Judgement was issued on Monday, April 10, 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 41C/46/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116203324
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Augustínová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5116203324.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Augustínovou v právnej veci žalobcov:

v rade 1/ B. E., J.. A., B. X. O. XX, Ž. - I., v rade 2/ X. E., B. Č. XXX/X, B., V. J. X/ J. O., B. P.. I. XX, Ž., v
rade 4/ F. Q., J.. I., B. O. XXX/XX, Ž., v rade 5/ A. Š., J.. Ď., B. B. XX/XX, Q., v rade 6/ X. A., B. K. XXX,
v rade 7/ P. V., J.. O., B. I. Š. XX, Z.Á. Z. O., v rade 8/ T. B., J.. L., B. I. XXX/XX, Ž. - I., v rade 9/ T. L.,
B. I. C. XX, Ž., v rade 10/ K. L., B. G. R. XXX/X, Ž. - I., v rade 11/ M. A., J.. L., B. Š. XXX/XX, Ž. - I., v
rade 12/ P. L., B. G. R. XXX/X, Ž. - I., v rade 13/ D.. D. E., B. X. J. XXXX/XX, Ž., v rade 14/ T. O., J.. G.,
B. C. Z. Š. XXX/XX, Ž., v rade 15/ L. G., B. F. B. XXXX/XX, Ž., v rade 16/ E. A., J.. U., B. I. X. XXXX/X,
Ž., v rade 17/ L. Š., J.. Z., B. F. X, Ž. - I., v rade 18/ P. Q., J.. U., B. U. XX/XXXX, Ž., žalobcovia v rade

1/ až 18/ zastúpení právnym zástupcom: JUDr. Juraj Strähle, advokát, so sídlom Dolný Val 21/180, 010
01 Žilina, proti žalovanej: Q. Š., J.. L., Z.. XX.XX.XXXX, B. A. XXXX/XX, XXX XX Ž., štátna občianka
SR, v konaní o zaplatenie 758,96 eur, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie istiny 758,96 eur z a s t a v u j e.

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcom v rade 1/ až 18/ úroky z omeškania vo výške 8,05 % ročne
zo sumy 758,96 eur od 01.07.2015 do 03.04.2016, a to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti

tohto rozsudku.

Žalobcovia v 1/ až 18/ rade m a j ú nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %
trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 05.02.2016, doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 09.02.2016, sa žalobcovia domáhali
vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by žalovanej bola uložená povinnosť zaplatiť im sumu 758,96 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 758,96 eur od 01.07.2015 do zaplatenia
a nahradiť trovy konania.

2. Žalobu žalobcovia skutkovo odôvodnili tým, že sú vlastníkmi pozemkov, ktoré v časti užíva žalovaná
ako členka záhradkárskej osady L. Q. XX-XX Ž.. Žalovaná užíva 1/60 spoločných priestorov, t.j. cesty
a spoločného zariadenia, ktoré majú výmeru 1 912,30 m2 v spoluvlastníctve žalobcov a ďalej užíva
parcelu zriadenú geometrickým plánom zo dňa 16.12.1997 č. XXXX/XXX T. XXX o celkovej výmere
407 m2 a parc. č. XXXX a XXXX. Žalobkyne v 15/ a 16/ rade sú spoluvlastníčky predmetnej parcely č.
XXXX o celkovej výmere 1 671 m2 každá v 1. Žalobkyňa v 18/ rade je spoluvlastníčka podielu 1/20 parc.
č. XXXX. Žalobcovia sa vzájomne dohodli na spoločnom postupe proti členom záhradkárskej osady,

ktorí užívajú pozemky, ktoré sú v ich spoluvlastníctve. Splnomocnili p. D.. E., aby za nich vyúčtoval
všetkým užívateľom odplatu za užívanie ich pozemkov za rok 2011-2014. Splnomocnený vyúčtoval
žalovanej nájom za rok 2011 vyúčtovaním zo dňa 31.12.2014. Dňa 03.02.2015 právny zástupca doručil
písomnú predžalobnú výzvu žalovanej. Dňa 18.02.2015 sa uskutočnili rokovania zástupcov vlastníkovpozemkov a zástupcov členov záhradkárskej osady L. Q.. Na rokovaniach bol dohodnutý termín
splatnosti nájomného za rok 2011 a to 28.02.2015. Ďalej sa žalobcovia dohodli na tom, že v termíne do
27.02.2015 užívatelia pozemkov predložia návrh mimosúdnej dohody. Do dnešného dňa nebol žiadny

návrh dohody predložený. Žalovaná ako aj 90 % ostatných užívateľov pozemkov však vyúčtované
nájomné zaplatili. Žalovaná dodnes neuhradila nájomné v požadovanej výške za rok 2012 - 2014,
ale nájom za rok 2011 uhradila 20.03.2015. Žalovaná vyúčtované nájomné za rok 2011 uhradila v
čiastke 185,39 eur. Cena za nájom bola účtovaná podľa znaleckého posudku č. 14/2013 spracovaným
znalkyňou D.. J. na susednú parcelu užívanú záhradkárskou osadou. Posudok bol spracovaný v konaní

pred Okresným súdom Žilina vedenom pod sp. zn. 13C/203/2012 a znalec bol určený súdom. Znalcom
určený nájom 0,776 eur/m2/rok bol dohodou s užívateľmi znížený na 0,7/m2/rok. Vyúčtované nájomné
za rok 2012-2014 vo výške 758,96 dodnes nebolo uhradené. Žalovaná úhradou nájmu za rok 2011
odsúhlasila výšku nájomného.
3. Okresný súd žalobe žalobcov v plnom rozsahu vyhovel, dňa 11.08.2016 vydal platobný rozkaz č.k.
41C/46/2016-81.

4. Žalovaná podala proti predmetnému platobnému rozkazu dňa 09.09.2016 odpor s tým, že platobný
rozkaz považovala za neopodstatnený. Uviedla, že listom zo dňa 14.04.2012, keď ešte nebola vzájomne
odsúhlasená výška nájomného, nakoľko z dôvodu služobnej cesty v zahraničí neobdržala vyúčtovanie
za rok 2011. Nájomné za rok 2011 vo výške 185,39 eur uhradila dňa 20.03.2015 v hotovosti v kancelárii

právneho zástupcu žalobcov na základe predloženého splnomocnenia vlastníkov a predžalobnej výzvy
zo dňa 02.02.2014, kde bola uvedená výška nájomného 0,7 eur/m2/rok. V kancelárii právneho zástupcu
žalobcovi prevzala osobne vyúčtovanie za rok 2011. Úhrada nájomného za obdobie 2012-2014 bola
požadovaná listom právneho zástupcu žalobcov. Poukázala na predžalobnú výzvu zo dňa 19.08.2016.
Listom zo dňa 29.08.2016 sa obrátila na právneho zástupcu žalobcov s prosbou o zaslanie výpočtu, na

základe ktorého by mohla nájomné uhradiť. Nakoľko dodnes jej výpočet za obdobie 2012-2014 nebol
doručený, po návrate zo zahraničnej služobnej cesty dňa 03.04.2016 si sama vypočítala a uhradila
vlastníkom nájomné za obdobie 2012 až 2015 poštovou poukážkou na adresy týchto vlastníkov, ktoré
boli uvedené v liste zo dňa 14.04.2012. Úhradu za spoločné priestory previedla bankovým prevodom
na účet záhradkárskej osady L. Q., ktorá to ďalej previedla zástupcovi vlastníkov. Svoju povinnosť voči

vlastníkom považovala za splnenú. Uviedla, že ostatní žalobcovia, p. E. a spol. zo zoznamu žalobcov,
nie sú na zozname vlastníkov ňou užívaných pozemkov.

5. Žalobcovia v písomnom vyjadrení k podanému odporu zo dňa 14.11.2016, doručeného Okresnému
súdu dňa 15.11.2016, nespochybňovali úhrady žalovanej realizované poštovou poukážkou na adresy

vlastníkov pozemkov užívaných žalovanou a ani realizovanú platbu žalovanej na účet záhradkárskej
osady. Uviedli, že platby za nájom záhradky boli žalovanou realizované dňa 03.04.2016. Žalobný návrh
bolpodanýdňa09.02.2016.Ktvrdeniužalovanej,žejejnebolodoručenévyúčtovanienájomnéhouviedli,
že zásielka zo dňa 20.04.2015 bola doporučene zaslaná na adresu žalovanej, ktorá si ju v odbernej
lehote neprevzala. Následne jej bola zaslaná zásielka na ňou oznámenú adresu v F.. Zásielka bola

vrátenáakoneprevzatá.Vzhľadomnauvedenézobraližalobuvčastiúhradynájomnéhovovýške758,96
eur spať. Trvali však na úhrade úrokov a príslušenstva.

6. Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 03.02.2016 uviedla, že uplatňovaný nárok neuznáva v plnom
rozsahu, nakoľko jej nebol doručený výpočet nájomného s uvedením termínu úhrady a čísla účtu, na

ktorý sa má nájomné za rok 2012-2014 uhradiť. Nespochybnila, že vyúčtovanie nájomného bolo zaslané
21.04.2015 a do 12.05.2015 bolo uložené na pošte, ale prevziať túto zásielku fyzicky nemohla nakoľko
z pracovných dôvodov bola odcestovaná na dlhodobú služobnú cestu do zahraničia, kam odletela
27.03.2015. Listom zo dňa 29.08.2016 sa obrátila na právneho zástupcu žalobcov s prosbou o zaslanie
výpočtu na základe ktorého by mohla uhradiť nájomné počas jej pobytu na Slovensku, t.j. v termíne do

07.09.2015. Zároveň oznámila aj adresu v zahraničí. Uviedla, že z fotokópie doručenky nemôže posúdiť
kedy bola zásielka doručená na zahraničnú adresu. Nakoľko zásielka jej nebola doručená počas jej
pobytu na zahraničnej ceste predpokladala, že došla v čase, keď už sa vrátila na Slovensko. Potvrdenie
o začatí predmetného konania jej bolo doručené spolu s Platobným rozkazom dňa 24.08.2016. V tom
čase nájomné za obdobie 2012 - 2014 už uhradila vlastníkom dňa 03.04.2015 poštovými poukážkami na

adresy vlastníkov. Ďalej tvrdila, že úhrada za spoločné priestory bola prevedená bankovým prevodom
na účet záhradkárskej osady L. Q., ktorá to ďalej previedla zástupcovi vlastníkov.Podľa § 297 písm. b) CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú
sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania,
oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
7. Vzhľadom k tomu, že v danej veci išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, pričom

hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur, okresný súd vo veci rozhodol bez nariadenia
pojednávania a verejne vyhlásil tento rozsudok dňa 10.04.2017, pričom miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 30.03.2017.

Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

8. Dispozícia žaloby patrí medzi základné procesné oprávnenia žalobcu. Späťvzatím žaloby prejavuje
vôľu voči súdu, aby sa o jeho žalobe nekonalo a nerozhodovalo. Procesným dôsledkom čiastočného
späťvzatia žaloby je čiastočné zastavenie konania.

9. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovia podaním osobne podaným okresnému súdu dňa 15.11.2016

vzali žalobu späť v časti o zaplatenie istiny 758,96 eur (vyúčtované nájomné za roky 2012-2014),
pričom nebolo potrebné zisťovať súhlas žalovanej, nakoľko k späťvzatiu žaloby došlo skôr než sa začalo
pojednávanie, súd v zmysle ustanovenia § 145 ods. 2 CSP konanie v časti o zaplatenie istiny 758,96
eur zastavil.

10. Predmetom sporu zostali úroky z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 758,96 eur od
01.07.2015 do zaplatenia, na ktorom uplatnenom nároku žalobcovia trvali.

11. Súd vykonal dokazovanie vo veci listinnými dôkazmi produkovanými stranami sporu, a to výpisom
z LV č. XXXX, XXXX, XXX, XXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX (č.l. 9-23

spisu), Zápisnicou z rokovania zástupcov vlastníkov a zástupcov užívateľov pozemkov záhradkárskej
osady L. Q. XX-XX V. Ž. zo dňa 18.02.2015 (č.l. 24 spisu), geometrickým plánom č. XX/XX zo dňa
29.10.1997 (č.l. 25 spisu), prílohou č. 1 k vyúčtovaniu nájomného (č.l. 26 spisu), informatívnou kópiou
z mapy (č.l. 27 spisu), prílohou č. 4 k výmeru nájomného za rok 2012-2014 (č.l.28 spisu), výkazom
výmer (č.l. 24 spisu), pokusom o zmier zo dňa 14.04.2012 (č.l. 85 spisu), príjmovým pokladničným

dokladom zo dňa 20.03.2015 (č.l. 86 spisu), predžalobnou výzvou 45 zo dňa 03.02.2014 (č.l. 87 spisu),
predžalobnou výzvou zo dňa 19.08.2015 (č.l. 88 spisu), vyžiadaním výpočtu nájomného pozemku (č.l.
89 spisu), podacími lístkami zo dňa 03.04.2016 (č.l. 90 spisu), potvrdením o platbe ma účte vystaveným
Fio bankou, a.s. (č.l. 91 spisu), doručenkami (č.l. 97-98 spisu), fotokópiou pasu (č.l. 102 spisu).

12. Vzťah medzi stranami sporu okresný súd posúdil ako nájomný vzťah, v súlade s § 3 ods. 1 zákona
č. 64/1997 Z.z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k
nim, v zmysle ktorého, ak medzi vlastníkom a užívateľom nebola uzavretá nájomná zmluva podľa
osobitného predpisu, vznikne medzi nimi dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona nájomný vzťah. V
konaní uzavretie nájomnej zmluvy medzi stranami sporu nebolo preukázané. Žalovaná tak bola povinná

platiť žalobcom za užívanie predmetných pozemkov nájomné. V tejto súvislosti okresný súd poukazuje
na § 4 ods. 1, 2 zákona č. 64/1997 Z.z. výška ročného nájomného za užívanie pozemkov na základe
nájomnéhovzťahupodľa§3saurčujepodľaosobitnéhopredpisu,aksavlastníksnájomcomnedohodnú
inak. Nájomné podľa odseku 1 je splatné do 1. apríla nasledujúceho roku.

13. Okresný súd sa v dôsledku späťvzatia žaloby v časti istiny 758,96 eur (vyúčtované nájomné za
obdobie rokov 2012-2014) zaoberal už len otázkami vo vzťahu k uplatneným úrokom z omeškania zo
sumy 758,96 eur vo výške 8,05 % ročne za obdobie od 01.07.2015 do zaplatenia.Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.
Podľa § 10c nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení nariadenia Vlády SR č. 20/2013 Z. z. účinnom od 01.02.2013, ak
záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov
účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení nariadenia Vlády SR č. 586/2008 Z. z. účinnom od 01.01.2009 do
31.01.2013,výškaúrokovzomeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzba
Európskej centrálnej banky (§ 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej
republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu.

14. Povinnosť dlžníka zaplatiť úroky z omeškania je jedným z právnych následkov omeškania dlžníka
so splnením peňažného dlhu (záväzku) a spočíva v tom, že dlžník musí poskytnúť veriteľovi okrem
vlastného plnenia (istiny) tiež stanovené percento z tej časti dlhu, s ktorým sa dostal do omeškania, t.j.
vedľa povinnosti dlžníka splniť veriteľovi hlavný záväzok, je dlžník povinný splniť tiež veriteľovi záväzok
vedľajší (akcesorický).

15. V danom prípade je preukázané, že žalobkyňa sa s úhradou nájomného za užívanie pozemkov
žalobcov v rokoch 2012-2014 dostala do omeškania, keď predmetné nájomné nezaplatila v lehote
splatnosti. V súlade s § 4 ods. 2 zákona č. 64/1997 Z.z. má okresný súd za to, že žalovaná sa
dostala do omeškania s platením nájomného za rok 2012 dňa 01.04.2013, za rok 2013 dňa 01.04.2014

a za rok 2014 dňa 01.04.2015. Iný termín splatnosti nájomného za roky 2012-2014, resp. dohoda
strán sporu o inom termíne splatnosti nájomného za dané roky, v konaní preukázaná nebola. Z
vykonaného dokazovania mal okresný súd za preukázané, že žalovaná až dňa 30.06.2015 uhradila
sumu 115,36 eur z titulu nájomného za rok 2012 až 2014 za spoločné priestory (č.l. 91 spisu). Ostatné
(zvyšné, vyúčtované) nájomné za rok 2012-2014 (758,96 eur) žalovaná spolu s nájomným za spoločné

priestorydňa30.06.2015neuhradila.Predmetné(zvyšné)nájomnéžalovanáuhradilaaždňa03.04.2016
(č.l. 90 spisu). Uvedené dátumy úhrad nájomného (01.07.2015 a 03.04.2016) žalovaná v konaní ani
nespochybňovala. Okresný súd tak dospel k záveru, že žalobcom vzniklo právo na úroky z omeškania
vo výške stanovenej zákonom, teda podľa vyššie uvedených ustanovení § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v spojení s ustanovením § 3 ods. 1 v znení účinnom do 31.01.2013 a ustanovením § 10c

nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., keď vzťah medzi stranami sporu vznikol pred 01.02.2013, t.j.
vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky.
Žalobcovia si uplatnili príslušné úroky z omeškania od 01.07.2015 (t.j. dňom nasledujúcim po úhrade
nájomného za spoločné priestory). V tejto súvislosti súd uvádza, že je viazaný rozsahom žaloby v zmysle
§216ods.1CSP.Včaseprvéhodňaomeškaniažalovanejsozaplatenímnájomného(t.j.01.07.2015ako

vymedzili žalobcovia) bola výška základnej úrokovej sadzby ECB v období od 10.09.2014 do 09.12.2015
vo výške 0,05 % ročne (súd má o tomto vedomosť zo svojej činnosti, § 186 CSP). Žalobcom tak vznikol
nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,05 % ročne, zo sumy 758,96 eur od 01.07.2015 do
03.04.2016 (do zaplatenia), preto im súd tento nárok priznal.
16. K úplnosti dôvodov tohto rozhodnutia okresný súd považuje za potrebné uviesť, že z listinných

dôkazov obsiahnutých v spise a písomných vyjadrení strán sporu mal za preukázané, že vyúčtovanie
nájomného bolo žalovanej zasielané na adresu jej trvalého pobytu, na ktorej naviac žalovaná
preberala aj súdne zásielky v tomto konaní, doporučenou zásielkou odovzdanou na poštovú prepravu
dňa 20.04.2015, s tým, že 21.04.2015 bola zásielka uložená na pošte a dňa 12.05.2015 vrátená
odosielateľovi. Vyúčtovanie nájomného bolo žalovanej následne zasielané doporučene prvou triedou

aj na ňou uvedenú adresu v F. dňa 13.09.2015, z ktorej adresy sa však zásielka rovnako vrátila ako
neprevzatá v odbernej lehote. Obsah predmetných zásielok, a to vyúčtovanie nájomného, ani samotné
doručovanie zásielok, žalovaná nespochybňovala. Uvedené tak okresný súd považoval za nesporné.
Okresný súd ma za to, že na danú situáciu možno analogicky uplatniť fikciu doručenia upravenú v
Civilnom sporovom poriadku pri doručovaní súdnych zásielok. Podľa názoru súdu predmetné zásielky

nebolo nutné žalovanej doručovať do vlastných rúk, resp. v konaní nebol preukázaný opak. Podľa §
112 CSP ak nemožno doručiť písomnosť, ktorá sa nedoručuje do vlastných rúk, na adresu podľa §
106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak
sa adresát o tom nedozvie. Súd v tomto smere poznamenáva, že následky nedoručenia písomností,či ide o doručovanie do vlastných rúk, alebo inak, sú upravené identicky, t.j. písomnosť sa považuje
dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Z
predložených dôkazov možno usúdiť, že žalobcovia pri doručovaní vyúčtovania nájomného žalovanej

vyvinuli maximálne úsilie. Vyúčtovanie nájomného žalovanej v roku 2015 doporučene zasielali nielen na
adresu jej trvalého pobytu, ale doporučene prvou triedou na jej žiadosť aj na ňou uvedenú adresu v J.
G.. Okresný súd má za to, že nemožno pričítať na ťarchu žalobcov, že žalovaná bola v čase doručovania
zásielok nezastihnuteľná, a zásielky nepreberala v odbernej lehote. Vzhľadom na uvedené má okresný
súd (za použitia analógie) za to, že vyúčtovanie nájomného bolo žalovanej doručené dňa 12.05.2015,

a teda jej námietky v tomto smere vyhodnotil ako nedôvodné.
17. Rovnako vyjadrenie žalovanej, že ostatní žalobcovia (p. E. a spol.) zo zoznamu žalobcov, nie
sú na zozname vlastníkov ňou užívaných pozemkov súd vyhodnotil ako nedôvodné. V prvom rade
žalovaná nijakým spôsobom nešpecifikovala, čo daným vyjadrením sleduje, resp. namieta. Okresný
súd však k označeným žalobcom (p. E. a spol.; zrejme bez žalobkyne L. G., E. A., P. Q., ktoré
vo svojom vyjadrení žalovaná menovite označila,) považuje za potrebné uviesť, že vlastníctvo, resp.

spoluvlastníctvo žalobcov (ostatných žalobcov B. E., X. E., J. O., F. Q., A. Š., X. A., P. V., T. B., T. L., K.
L., M. A., P. L., D.. D. E., T. O., L. Š.) k predmetným pozemkom užívaných žalovanou nielen ako záhrady,
ale aj ako spoločných priestorov, vyplýva z predložených príslušných listov vlastníctva, geometrického
plánu a informatívnej kópie z mapy, obsiahnutých v spisovom materiály. Okresný súd mal tak danú ich
aktívnu legitimáciu v spore.

Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa§256ods.1CSPakstranaprocesnezavinilazastaveniekonania,súdpriznánáhradutrovkonania
protistrane.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. O trovách konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 256
ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %
trov konania. Žalovaná zavinila zastavenie konania v časti o zaplatenie istiny (758,96 eur), keď žalobný
návrh bol súdu doručený dňa 09.02.2016 a žalovaná uplatnenú pohľadávku uhradila až 03.04.2016. V

časti úrokov z omeškania boli žalobcovia plne úspešní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo

v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľaustanovenia§363CSPvodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(t.j.ktorémusúdu

je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.