Rozsudok – Majetok ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, November 6, 2019

Referenced legislation in the judgement

Judgement

---

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2To/59/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1618010528
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Štift
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1618010528.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Štifta a sudcov JUDr.
Magdalény Blažovej a JUDr. Michala Valenta v trestnej veci obžalovanej K. W., stíhanej pre prečin
neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej
platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného
súdu Malacky č.k. 1T/82/2018-96 zo dňa 13.2.2019, na verejnom zasadnutí konanom v Bratislave dňa
7.11.2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku
o treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovanej

K. W., nar. XX.X.XXXX v V., trvale bytom V., M. Y. XXXX/XX,

u k l a d á

podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného
zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona a § 39 ods. 2 písm. c) Trestného zákona trest odňatia slobody
vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa obžalovaná na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Malacky č.k. 1T/82/2018-96 zo dňa 13.2.2019 bola obžalovaná K. W.
uznaná vinnou zo spáchania prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku,
elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona („Tr.zák.“) na
skutkovom základe, že

obžalovaná v presne nezistenom čase dňa 23.1.2018 na ul. V. Y. XX v V. sa zmocnila platobnej karty k
účtu SK XXXXXX XXXXXX XXXXXXXXXX vedeného v H. banke, majiteľom ktorého bol V. N., a následne
v čase od 13.48 hod. dňa 23.1.2018 do 11.37 hod. dňa 24.1.2018 bez súhlasu V. N. postupne uskutočnila
s predmetnou platobnou kartou rôzne úspešné a neúspešné platby v rôznych výškach, pričom úspešné
platby boli vykonané v Malackách na čerpacej stanici TAM, v predajniach A. a C., v predajni V.-údeniny
M. R., ako aj v prospech obchodníka C-T., čím spôsobila poškodenej P. N. celkovú škodu vo výške
147,84 eur.

Za to bol obžalovanej prvostupňovým súdom uložený podľa § 219 ods. 1 Tr.zák. s použitím § 36 písm.
l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 Tr.zák. trest odňatia slobody vo výmere 15 mesiacov, na ktorého výkon
bola podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr.zák. zaradená do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia. Obžalovanej bolo zároveň podľa § 73 ods. 2 písm. b), § 74 ods. 1 Tr.zák. uložené ochranné
psychiatrické liečenie ambulantnou formou. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku („Tr.por.“) bola
obžalovanej uložená povinnosť nahradiť škodu poškodenej H. obchodnej banke, a.s. vo výške 57,84 eur.

Proti rozsudku v lehote ustanovenej v § 309 ods. 1 Tr.por. podala odvolanie obžalovaná priamo na
hlavnom pojednávaní do zápisnice proti výroku o treste, ktoré následne zdôvodnila prostredníctvom
obhajkyne V.. K. A. podaním doručeným na prvostupňový súd dňa 7.5.2019, v ktorom uviedla, že
obžalovaná sa k spáchaniu skutku, ktorý je jej kladený za vinu, v plnej miere priznala, avšak nesúhlasí s
trestom, ktorý jej bol súdom uložený. Obžalovaná sa stará o starú matku a aktuálne aj o matku, ktorá bola
hospitalizovaná a má za to, že výkon trestu odňatia slobody obžalovanou priamo postihne jej najbližšiu
rodinu. Obžalovaná preto žiada, aby odvolací súd rozsudok vo výroku o treste zrušil a obžalovanej uložil
trest povinnej práce spolu s príslušnými obmedzeniami.

Spis bol prvostupňovým súdom predložený na rozhodnutie o odvolaní dňa 3.7.2019.

Verejné zasadnutie odvolacieho súdu sa vykonalo v neprítomnosti obžalovanej, ktorá sa bez
ospravedlnenia nedostavila na súd, hoci bola o termíne verejného zasadnutia riadne upovedomená, v
ktorom bola aj poučená o možnosti vykonať verejné zasadnutie v jej neprítomnosti. Rovnako sa verejné
zasadnutie uskutočnilo v neprítomnosti poškodených H., a.s. a P. N., ktorí boli riadne upovedomení.

Prokurátor na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že rozsudok prvostupňového súdu
považuje za správny a v súlade so zákonom a odvolanie obžalovanej navrhol zamietnuť.

Podľa § 317 ods. 1 Tr.por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na
chyby, ktoré neboli odvolaniu vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa
§ 371 ods. 1.

Podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr.por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj, ak je uložený trest
neprimeraný.

Podľa § 321 ods. 2 Tr.por. ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z
dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i
len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku
o vine svoj podklad.
Podľa § 322 ods. 3 Tr.por. odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie
urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo
doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd
zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech
obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý
uplatnil nárok na náhradu škody.

Podľa § 39 ods. 2 písm. c) Tr.zák. súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej
týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa, ktorý spáchal trestný čin v stave zmenšenej príčetnosti,
a súd má za to, že vzhľadom na zdravotný stav páchateľa by bolo možné za súčasného uloženia
ochranného liečenia dosiahnuť ochranu spoločnosti aj trestom kratšieho trvania, pričom nie je viazaný
obmedzeniami uvedenými v odseku 3 a zároveň uloží ochranné liečenie.

Podľa § 219 ods. 1 Tr.zák. kto neoprávnene vyrobí, pozmení, napodobní, falšuje alebo si obstará
platobný prostriedok alebo elektronické peniaze alebo inú platobnú kartu vrátane telefónnej karty alebo
predmet spôsobilý plniť takú funkciu na účel použiť ho ako pravý alebo na taký účel ho prechováva,
prepravuje, použije alebo poskytne inému, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

Podľa § 48 ods. 2 Tr.zák. súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu
na výkon trestu
a) s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu
nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin,
b) so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu
bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin; na predchádzajúce
odsúdenie sa však neprihliadne, ak sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený.

Odvolací súd na základe podaného odvolania prioritne posudzoval, či nie sú splnené podmienky pre
zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 Tr.por. alebo pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa
§ 316 ods. 3 Tr.por. Keďže skutočnosti pre také rozhodnutie nezistil, podľa § 317 ods. 1 Tr.por.
musel preskúmať zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým bolo podané
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo.

Zo spisového materiálu a z vyjadrení strán (resp. prokurátora) na verejnom zasadnutí konanom na
odvolacom súde vyplýva, že rozsudok prvostupňového súdu bol napadnutý odvolaním obžalovanej iba
proti výroku o treste, čím odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť len napadnutého výroku
o treste, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, a to vzhľadom ku skutočnosti, že v
ustanovení § 317 ods. 1 Tr.por. je obsiahnutý obmedzený revízny princíp a odvolací súd preskúmava len
ten výrok rozsudku, ktorý bol napadnutý odvolaním a správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo
a na iné chyby by odvolací súd prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa §
371 ods. 1 Tr.por. Keďže v prejednávanej veci bol napadnutý iba výrok o treste, pričom ostatné výroky
rozsudku prvostupňového súdu neboli odvolaním napadnuté, odvolací súd bude ďalej prioritne rozoberať
tento výrok. Odvolací súd pritom zistil, že odvolanie obžalovanej je dôvodné, avšak z iných dôvodov, čo
vyplýva z nasledujúcich skutočností.

Ku konaniu na prvostupňovom súde odvolací súd uvádza, že obžalovanej, jej vtedajšej obhajkyni a
poškodeným bola riadne doručovaná obžaloba a výzva na vykonanie dôkazov, pričom tieto osoby spolu
s prokurátorom boli aj riadne predvolané resp. upovedomené o termíne hlavného pojednávania potom,
čo obžalovaná podala odpor proti trestnému rozkazu vydanému v tejto veci. Hlavné pojednávanie bolo
vykonané v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaná po príslušnom poučení vyhlásila podľa § 257 ods. 1 písm. b)
Tr.por., že je vinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Následne sa obžalovaná kladne vyjadrila
k súdom zisťovaným skutočnostiam v zmysle § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Tr.por., pričom súd
prijal vyhlásenia obžalovanej o jej vine a zároveň vyhlásil, že dokazovanie o vine sa nevykoná a budú
vykonané dôkazy len ohľadom výrokov o treste, ochrannom opatrení a náhrade škody.

Následne bol na hlavnom pojednávaní prečítaný so súhlasom procesných strán znalecký posudok
z odvetvia psychiatrie ohľadom obžalovanej a listinné dôkazy týkajúce sa osoby obžalovanej resp.
ukladaného trestu a uplatnenej náhrady škody, procesné strany nemali návrhy na doplnenie dokazovania
a po záverečných rečiach a poslednom slove bol vyhlásený rozsudok v znení uvedenom na začiatku
tohto odôvodnenia.

Odvolací súd uvádza, že správne postupoval prvostupňový súd na hlavnom pojednávaní, keď prijal
vyhlásenie obžalovanej, že je vinná, keďže takému vyhláseniu zodpovedali aj vykonané dôkazy v
prípravnom konaní a bolo nepochybné, že sa stal skutok uvedený v obžalobe, ktorý napĺňa všetky
zákonné znaky žalovaného trestného činu a spáchala ho obžalovaná, ktorá bola v súlade so zákonom
uznaná vinnou zo spáchania prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku,
elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr.zák.

K odvolaním napadnutému výroku o treste odvolací súd uvádza nasledujúce skutočnosti.

Trestný zákon vo viacerých ustanoveniach upravuje otázku ukladania trestov, a to jednak pri zásadách
ukladania trestov, jednak pri úprave jednotlivých druhov trestov. Na jednej strane má trest zabezpečiť
ochranu spoločnosti tak, že páchateľovi zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a súčasne iných
odradí od páchania trestných činov, na druhej strane má uložený trest vytvoriť podmienky na výchovu
páchateľa k tomu, aby viedol riadny život, pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa

spoločnosťou (§ 34 ods. 1 Tr.zák.). Pri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na
jednej strane na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce
okolnosti, na druhej strane na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, pričom trest by
mal postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby
(34 ods. 3, ods. 4 Tr.zák.).

Pri ukladaní trestu je potrebné v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu,
ktorá je určená trestnou sadzbou ustanovenou pri jednotlivých skutkových podstatách trestných činov.
Jednotlivé trestné činy podľa zákonom ustanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia rozdeľuje Trestný
zákon na prečiny a zločiny, resp. obzvlášť závažné zločiny. Tomuto rozdeleniu zodpovedá možnosť súdu
ukladať rôzne druhy trestov, keďže podľa § 34 ods. 2 a ods. 6 Tr.zák. páchateľovi možno uložiť len taký
druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom jednotlivé druhy trestov
možno uložiť samostatne alebo aj viac trestov popri sebe, avšak za trestný čin, ktorého horná hranica
trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí
súd vždy uložiť aj trest odňatia slobody, ak Trestný zákon neustanovuje inak.

Trestný čin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo
inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr.zák. je úmyselným trestným činom, za ktorý Trestný zákon
v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou
päť rokov (zákonom ustanovená trestná sadzba trestu odňatia slobody v § 219 ods. 1 Tr.zák. je 1 rok
až 5 rokov), t. j. ide o prečin (§ 10 ods. 1 písm. b/ Tr.zák.). Teda v prípade spáchania tohto trestného
činu zákonodarca ustanovil s poukazom na už uvádzané ustanovenie § 34 ods. 6 Tr.zák., že súd
nemusí ukladať trest odňatia slobody, či už vo forme podmienečného odkladu jeho výkonu alebo ako
nepodmienečný.

Prvostupňový súd uložil obžalovanej nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 15 mesiacov so
zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia pri použití § 38 ods. 2 Tr.zák. a
zistení jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr.zák. a jednej priťažujúcej okolnosti podľa §
37 písm. m) Tr.zák.

Odvolací súd musel skonštatovať, že takto uložený trest je neprimeraný, čo zakladalo dôvod zrušenia
rozsudku prvostupňového súdu podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr.por.

Z pohľadu zisťovania poľahčujúcich a priťažujúcich okolností odvolací súd uvádza, že prvostupňový súd
správne u obžalovanej zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr.zák., teda že sa obžalovaná
priznala k spáchaniu trestného činu a úprimne ho oľutovala, keďže obžalovaná k obžalobe vyhlásila, že
je vinná a na hlavnom pojednávaní aj oľutovala svoje konanie.

Rovnako správne prvostupňový súd u obžalovanej zistil priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m)
Tr.zák., teda že už bola za trestný čin odsúdená, keďže pred spáchaním skutku bola opakovane
odsúdená pre majetkovú trestnú činnosť. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom prvostupňového
súdu uvedenom v napadnutom rozsudku, že druhé z odsúdení obžalovanej (trestný rozkaz Okresného
súdu Malacky sp.zn. 1T/140/2016 zo dňa 26.10.2016, právoplatný dňa 17.11.2016) nie je možné
zohľadniť ako priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr.zák. s odôvodnením, že také odsúdenie
už bolo obžalovanej pričítané ohľadom použitia ustanovenia § 49 ods. 2 Tr.zák. Zásada ne bis in
idem (zákaz dvojitého súdenia a potrestania) má zabraňovať dvojitému potrestaniu ohľadom tej istej
skutočnosti, avšak ustanovenie § 49 ods. 2 Tr.zák. iba určuje prípady, kedy nemôže byť obžalovanému
uložený určitý druh trestu (podmienečný trest odňatia slobody), čo však nevylučuje určenie priťažujúcej
okolnosti ohľadom spáchania predošlej trestnej činnosti (aj keď táto v konkrétnom prípade podľa zákona
neumožňuje uloženie podmienečného trestu odňatia slobody).

V osobe obžalovanej ide o osobu, ktorej v čase spáchania skutku plynula skúšobná doba
podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody na základe uznesenia Okresného súdu
Nitra sp.zn. 5Pp/66/12017 zo dňa 20.9.2017 so skúšobnou dobou 15 mesiacov (uloženého trestným
rozkazom Okresného súdu Malacky sp.zn. 1T/140/2016 zo dňa 26.10.2016 za spáchanie majetkovej
trestnej činnosti - trestného činu krádeže).

Zákonodarca ustanovil v § 49 ods. 2 Tr.zák., že súd nemôže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia
slobody, ak odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia alebo v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.
Z uvedeného vyplýva, že týmto sprísňujúcim ustanovením oproti predošlému Trestnému zákonu
č. 140/1961 Zb. účinnému do 31.12.2005, bolo zákonom ustanovené, že pokiaľ sa osoba, ktorej
plynie skúšobná doba podmienečného trestu odňatia slobody resp. skúšobná doba podmienečného
prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, dopustí úmyselného trestného činu, mal by byť takej osobe
prioritne ukladaný nepodmienečný trest odňatia slobody. Zákonodarca síce výslovne nevylúčil možnosť
uloženia takej osobe iného druhu trestu, ale z podstaty tejto zákonnej úpravy vyplýva, že by malo ísť
o výnimočnú situáciu. Uvedené je v prejednávanej veci ovplyvnené navyše ešte tou skutočnosťou,
že obžalovaná spáchala v skúšobnej dobe trestný čin rovnakého druhu, pričom aj v prípade prvého
odsúdenia (trestný rozkaz Okresného súdu Malacky sp.zn. 1T/93/2014 zo dňa 29.10.2014, právoplatný
dňa 14.11.2014) obžalovaná spáchala druhovo rovnakú (majetkovú) trestnú činnosť.

Správne teda postupoval prvostupňový súd, keď obžalovanej z pohľadu druhu trestu ukladal
nepodmienečný trest odňatia slobody. V tomto ohľade boli odvolacie námietky obžalovanej, ktorá žiadala
uložiť alternatívny druh trestu nespojený s odňatím slobody, vyhodnotené za nedôvodné, keďže zo
strany obžalovanej došlo k opätovnému spáchaniu majetkovej trestnej činnosti napriek predošlým dvom
odsúdeniam pre majetkovú trestnú činnosť (špeciálna recidíva). Skutočnosť, že obžalovanej rodič resp.
starý rodič má zdravotné problémy, nie je dôvodom, ktorý by bránil uloženiu nepodmienečného trestu
odňatia slobody a pokiaľ sa obžalovaná skutočne chcela reálne starať o rodinného príslušníka, mala si to
uvedomiť pred tým, ako došlo z jej strany k opätovnému spáchaniu trestného činu úmyselným konaním.

Z pohľadu určenia výmery uloženého trestu odňatia slobody zistil odvolací súd, že došlo k pochybeniu
zo strany prvostupňového súdu. U obžalovanej boli poľahčujúce a priťažujúce okolnosti v rovnováhe, a
preto mal byť u obžalovanej ukladaný trest odňatia slobody v zákonom ustanovenej trestnej sadzbe 1
rok až 5 rokov. To bolo splnené, keďže prvostupňový súd obžalovanej uložil trest odňatia slobody mierne
nad dolnou hranicou trestnej sadzby vo výmere 15 mesiacov, čo zdôvodnil konkrétnymi skutočnosťami
týkajúcimi sa osoby obžalovanej a spôsobenou škodou, ktorá bola v menšom rozsahu.

Odvolací súd však zistil, že prvostupňový súd pri určovaní výmery trestu nezohľadnil dostatočným
spôsobom závery znaleckého posudku z odvetvia psychiatrie, ktorým bol vyšetrený duševný stav
obžalovanej (č.l. 12-20). Podľa tohto znaleckého posudku mala obžalovaná v čase spáchania skutku
v dôsledku kombinácie afektívnej poruchy a emočne instabilnej poruchy forenzne významne znížené
ovládacie schopnosti, t. j. ovládacie schopnosti u obžalovanej neboli zachované v plnej miere a v
relevantne významnej miere boli obmedzené, teda došlo k spáchaniu trestného činu v stave zmenšenej
príčetnosti, pričom aj v súčasnosti obžalovaná trpí uvedenými poruchami (spolu s poruchami psychiky
a správania zapríčinené užívaním viacerých drog a psychoaktívnych látok), avšak je v dostatočne
potrebnej miere schopná chápať zmysel trestného konania.

Skutočnosť forenzne významne znížených ovládacích schopností obžalovanej v čase spáchania
skutku spolu so súčasným uložením znalkyňou navrhovaného ochranného psychiatrického liečenia
ambulantnou formou v napadnutom rozsudku viedli odvolací súd s poukazom na výšku spôsobenej
škody (necelých 150 eur) k tomu, že obžalovanej uložil trest odňatia slobody za použitia ustanovenia o
mimoriadnom znížení trestu podľa vyššie citovaného § 39 ods. 2 písm. c) Tr.zák., keďže vzhľadom na
zdravotný stav obžalovanej bolo možné za súčasného uloženia ochranného liečenia dosiahnuť ochranu
spoločnosti aj trestom kratšieho trvania ako je dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby.
Odvolacím súdom bol pritom obžalovanej uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, teda
znížený o polovicu pod dolnú zákonom ustanovenú trestnú sadzbu, ktorý je dostačujúci z pohľadu účelu
trestu so súčasným uložením ochranného psychiatrického liečenia ambulantnou formou, ktoré uložil už
prvostupňový súd v napadnutom rozsudku a tento výrok nebol podaným odvolaním dotknutý.

Z pohľadu zaradenia obžalovanej na výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia odvolací súd uvádza, že zo spisu vyplýva, že obžalovaná bola
v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody za
spáchanie úmyselného trestného činu (v roku 2017 pre trestný čin krádeže).

Odvolací súd považuje takto uložený trest za súladný so zákonom, vecne správny a zodpovedajúci účelu
trestu a zároveň ide o trest primeraný a spravodlivý.

Výroky rozsudku prvostupňového súdu o uložení ochranného liečenia obžalovanej a o povinnosti
obžalovanej nahradiť škodu poškodenému neboli odvolaním napadnuté, a preto nie je dôvod, aby sa k
nim odvolací súd v tomto rozhodnutí bližšie vyjadroval.

Zhrnutím odvolací súd uvádza, že pochybenie prvostupňového súdu pri ukladaní trestu obžalovanej
malo za následok zrušenie napadnutého rozsudku v tomto výroku a rozhodnutie o tom rozsudkom
odvolacím súdom, keďže nové rozhodnutie bolo možné urobiť na podklade skutkového stavu správne
zisteného v napadnutom rozsudku. V ostatných výrokoch zostal napadnutý rozsudok prvostupňového
súdu nedotknutý.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Jan 19, 2020. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.