Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. október 2019

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 59P/171/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0018202399
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Štannerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2019:0018202399.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Štannerovou v právnej veci

starostlivosti súdu o maloleté deti: S. P., nar. XX.XX.XXXX a P. P., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16
Bratislava, deti rodičov: matka - W. X., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt G. 6, XXX XX W., súčasný pobyt
C. 5, XXX XX W., zastúpená JUDr. Vladimírom Štefekom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom
Škultétyho 1, 831 04 Bratislava a otec - P.. L. P., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt C. 2, W., súčasný pobyt
C. 5, XXX XX W., zastúpený Advokátskou kanceláriou Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom Kadnárova 83, 831
06 Bratislava, za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava V, so sídlom Prokofievova 4, 851 01 Bratislava,

o návrhoch rodičov na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, takto

r o z h o d o l :

Súd zveruje maloleté deti S. P., nar. XX.XX.XXXX a P. P., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti
otca.
Maloleté deti bude zastupovať a spravovať ich majetok otec.
Matka je povinná platiť na maloleté deti výživné v sume 50 eur mesačne na každé dieťa od 28.10.2019
vždy do 15. dňa v každom kalendárnom mesiaci k rukám otca.
Návrh matky sa zamieta.

Otec je povinný zaplatiť trovy znaleckého dokazovania v sume 1.837,44 eur na účet Okresného súdu
Bratislava V do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom tunajšiemu súdu podaným dňa 19.03.2018 sa otec domáhal úpravy výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletým deťom S. P., nar. XX.XX.XXXX a P. P., nar. XX.XX.XXXX, ich zverením
do svojej osobnej starostlivosti s tým, že deti bude aj zastupovať a spravovať ich majetok. Matka bude

povinná platiť na maloleté deti výživné v sume 100 eur mesačne na každé a zároveň bude mať s deťmi
zakázaný styk. Uviedol, že v rodine dlhodobo pretrvávajú problémy, matka je psychiatrický pacient, má
veľké problémy s alkoholom, nikde nepracuje a nie je schopná starať sa o domácnosť. Matka denne
vyvoláva hádky, tieto majú nežiadúci vplyv na psychické zdravie detí a situácia je už neúnosná. On
deťom zabezpečuje všetko potrebné a chce im vytvoriť pokojné bývanie a spokojný život.
2. Dňa 03.05.2018 podala na tunajší súd návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletým deťom aj matka, ktorá požiadala o ich zverenie do svojej osobnej starostlivosti aj s ich

zastupovaním a spravovaním majetku. Výživné navrhla v sume 150 eur mesačne na každé dieťa od
podania návrhu. Uviedla, že s otcom maloletých detí žije v spoločnej domácnosti, o ktorú sa stará
predovšetkým ona. Otec jej dlhodobo obmedzuje styk s deťmi, odmieta jej poskytovať informácie o
všetkých dôležitých veciach deti sa týkajúcich, v prípade dlhších pobytov detí mimo bydliska jej bránivedieť, kde sa zdržiavajú a ako dlho budú odcestované, deti vyzdvihuje zo školy bez jej vedomia a
privádza ich domov neskoro večer. Otec nie je pre deti morálnym vzorom, má nezodpovedný prístup k
hospodáreniu s financiami, v mimopracovnom čase preferuje pasívny životný štýl. Otec je v pokročilom

veku a nebude mať dostatok fyzických a psychických síl na uspokojenie životných potrieb maloletých
detí.
3. Uznesením zo dňa 01.10.2018, č.k. 59P/183/2018-131, súd spojil konanie o návrhoch rodičov na
spoločné konanie.
4. Na pojednávaní dňa 31.10.2018 otec zotrval na svojom písomnom návrhu v časti zverenia

maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti. V časti zastupovania maloletých detí a spravovania ich
majetku navrhol, aby uvedené vykonávali obaja rodičia. Výživné na maloleté deti žiadal matke určiť len v
minimálnej výške a jej styk s deťmi upraviť až po vyjadrení súdneho znalca. Objasnil, že situácia už bola
taká neúnosná, že sa rozhodol aj s deťmi odísť. V jeho osobnej starostlivosti sú deti od marca 2018, žije
s nimi sám. Matka zvykla deti každý deň čakať pred školou, kde vyvolávala konflikty, ktoré musela riešiť
polícia, posledné dva mesiace už stretnutia s deťmi nevyhľadáva. Deti sa na matku nepýtajú, nechcú

sa s ňou stretnúť.
5. Matka pojednávaní dňa 31.10.2018 taktiež zotrvala na svojom písomnom návrhu ale s tým, že
maloleté deti budú zastupovať a spravovať ich majetok obidvaja rodičia. Zároveň navrhla upraviť styk
otcasmaloletýmideťmivštandardnomrozsahupočasškolskéhorokaazvlášťpočasškolskýchprázdnin
a sviatkov. Vypovedala, že otec od začiatku februára 2018 vyberal deti zo školy bez jej vedomia, brával

ich preč aj cez víkendy. Dňa 20.04.2018 otec deti zobral z domácnosti v neskorých večerných hodinách
za asistencie polície a odvtedy ich nevidela. Poprela svoju závislosť na alkohole, priznala, že občas si
dala pár pív. Podľa nej otec nie je pre deti dobrým vzorom, nepodieľal sa na starostlivosti o domácnosť,
od nej vyžadoval, aby domácnosť bola vždy v poriadku, inak od neho dostávala bitky.
6. Na pojednávaní dňa 28.10.2019 otec pozmenil návrh v časti zastupovania maloletých detí a

spravovania ich majetku tým, že navrhol uvedené vykonávať bez účasti matky, výživné navrhol určiť od
rozhodnutia vo veci v sume 50 eur mesačne na každé dieťa a styk matky s deťmi neupraviť. Vyslovil
podozrenie, že s matkou nie je niečo v poriadku, že má nejaké problémy, nevie či súvisia s alkoholom a
domnieva sa, že nepracuje. Nevylúčil pobyt matky v zahraničí. Matka prejavuje záujem o deti sporadicky
telefonátmi, niekedy sa neozve aj 1,5 mesiaca, keď sa stretnú, ich stretnutia sú krátke. Deti matke tiež

telefonujú, naposledy sa stretli v Y., keď tam prišiel po deti, aby im zaplatil účet, matka ho požiadala,
aby zaplatil aj za ňu. Oznámil, že pred 1,5 mesiacom uzatvoril manželstvo, v apríli alebo máji budúceho
roku sa rodina presťahuje do nového rodinného domu v Bratislave, tento dom bude patriť S. a P., každej
v jednej polovici.
7. Matka sa na pojednávanie dňa 28.10.2019 nedostavila. Jej právny zástupca uviedol, že s ohľadom

na nespoluprácu matky s ním, ponecháva rozhodnutie vo veci na súd, nakoľko nevie, či matka trvá na
svojom návrhu, alebo by ho chcela pozmeniť. Keď jej preposlal znalecký posudok, dňa 19.05.2019 mu
prišlo od nej podanie z ktorého vyplynulo, že je zo Slovenska znechutená, že z neho odíde, a že nemá
silu bojovať a akceptuje vôľu detí byť s otcom. Žiadala len, aby mala presne určený čas stretávania sa
s deťmi, a to jeden deň v mesiaci, v sobotu. Po tom, ako jej oznámil písomne termín pojednávania, už

nereagovala.
8. Kolízny opatrovník odporučil maloleté deti zveriť do osobnej starostlivosti otca, aj s jeho zastupovaním
a spravovaním ich majetku. Výživné ponechal na úvahu súdu, nakoľko nie je známe, či je matka
zamestnaná a aký má príjem. K styku uviedol, že deti sú už vo veku, kedy samé vedia s matkou spoločné
stretnutia odkomunikovať, teda kedy a kde sa spolu stretnú. Aj v tejto časti ponechal rozhodnutie na súd.

9. Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava V podporil návrh otca v plnom rozsahu.
10. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom rodných
listov maloletých detí, rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 12.09.2011, č.k. 49P/54/2011-92,
uzneseniami tunajšieho súdu zo dňa 08.06.2018, sp. zn. 59P/183/2018, zo dňa 15.06.2018, sp. zn.
59P/199/2018, zo dňa 20.07.2018, sp. zn. 59P/258/2018 a zo dňa 01.08.2018, uznesením Krajského

súdu v Bratislave zo dňa 19.09.2018, č.k. 11CoP/119/2018-125, dôkazmi o príjmových pomeroch otca,
znaleckým posudkom, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil nasledovný skutočný stav veci:
11. Rodičia maloletých detí nie sú a nikdy ani neboli manželmi, nebývajú v spoločnej domácnosti. Otec
odišiel aj s maloletými deťmi z miesta spoločného bydliska v marci 2018 a odvtedy im zabezpečuje
osobnú starostlivosť bez účasti matky.

12. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 12.09.2011, č.k.49P/54/2011-92, boli zamietnuté
návrhy oboch rodičov na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, nakoľko
v čase rozhodovania súdu rodiča spoločne zabezpečovali starostlivosť o maloleté deti v spoločnej
domácnosti a žili ako partneri.13. Uznesením zo dňa 08.06.2018, sp. zn. 59P/183/2018, boli tunajším súdom zamietnuté
návrhy rodičov na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorými sa domáhali zverenia maloletých detí,
každý do svojej osobnej starostlivosti. Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19.09.2018,

č.k. 11CoP/119/2018-125, bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenené nariadením neodkladného
opatrenia o dočasnom zverení obidvoch maloletých detí do osobnej starostlivosti otca na čas do
právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn. 59P/171/2018 o úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletým deťom.
14. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 15.06.2018, sp. zn. 59P/199/2018, bolo zastavené konanie

o návrhu otca na zverenie maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti v dôsledku späťvzatia návrhu,
ku ktorému pristúpil po vysvetlení procesnej prekážky litispendencie, keďže predtým už totožný návrh
podal.
15. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 20.07.2018, sp. zn. 59P/258/2018, bol zamietnutý návrh
matky o uloženie zákazu otcovi vycestovať s maloletými deťmi mimo územia Slovenskej republiky a
zároveň zastavené konanie o návrhu matky v časti zverenia maloletých detí do jej osobnej starostlivosti

a zamietnutý jej návrh na zastupovanie maloletých detí a spravovanie ich majetku.
16. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 01.08.2018, sp. zn. 59P/274/2018, bol zamietnutý návrh otca
na nariadenia neodkladného opatrenia o zverení maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti.
17. Matka je slobodná, bez ďalších vyživovacích povinností. V obchodnom ani v živnostenskom
registri evidovaná nie je. Jej aktuálne príjmové pomery nie sú známe pre jej nespoluprácu so súdom.

Na pojednávaní dňa 31.10.2018 predložila pracovnú zmluvu zo dňa 28.08.2018 so spoločnosťou O.,
s.r.o., podľa ktorej nastúpila do práce 01.09.2018 ako sekretárka riaditeľa s mesačnou mzdou XXX eur
brutto. K predošlým zárobkovým aktivitám vtedy vypovedala, že išlo len o brigádnické práce v trvaní
jedného mesiaca, kedy napr. robila pomocného účtovníka, vykonávala zber marhúľ v H. a vyskladňovala
objednávky.

18. Otec je ženatý, iné vyživovacie povinnosti nemá. Podľa súdu predložených potvrdení mal
spoločnosťou P. W. L. v dobe od mája XXXX do októbra XXXX vyplatenú celkovú sumu XX.XXX eur v
častiach každé štyri mesiace za činnosti vykonané pre spoločnosť, ktorá za neho uhradila zdravotné a
sociálne poistenie a dane, v dobe od novembra XXXX do decembra XXXX celkovú sumu X.XXX eur a
od januára do septembra XXXX celkovú sumu XX.XXX eur, kedy spoločnosť za neho uhradila zdravotné

a sociálne poistenie a dane. P. otca má dve maloleté deti. Otec sa s novou rodinou plánuje presťahovať
v apríli alebo v máji 2020 do rodinného domu v Bratislave, ktorý je zatiaľ vo výstavbe.
19. P. S. je vo veku dvanásť a pol roka, maloletá P. vo veku bezmála jedenásť rokov, obidve navštevujú
štátnu základnú školu na F. ul. v W.. S. zvýšené náklady v súvislosti so zdravotným stavom u nich
preukázané neboli.

XX. J. zo dňa18.12.2018, č.k. 59P/171/2018-208, bolo nariadené znalecké dokazovanie súdnym
znalcom z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých a klinická psychológia detí.
Úlohou súdneho znalca bolo vyšetriť maloleté deti a ich rodičov a odpovedať na súdom položené otázky.
21. Súdny znalec vo svojom znaleckom posudku k otázkam položeným mu súdom uviedol:
- Aká je súčasná kvalita vzťahov maloletých detí k obidvom rodičom a opačne: U maloletej S. v rámci

jej subjektívneho vnímania a prežívania vzťahov k obidvom rodičom prevažuje pozitívne hodnotenie
otca a negatívne hodnotenie matky. Maloletá sa vo zvýšenej miere identifikuje s otcom, čo je viditeľné
v jej preferencii osobnej starostlivosti otca so súčasným odmietaním osobnej starostlivosti matky, voči
ktorej je kritická, negatívne hodnotí jej výchovný štýl a odmieta stretávanie s ňou bez prítomnosti otca,
resp. inej osoby. Maloletá P. v súčasnosti miesto matky uprednostňuje novú partnerku otca, ktorú nazýva

maminka, pozitívny postoj referuje k otcovi, ako aj ku sestre. Zo psychologického hľadiska maloletá
popisuje zmenu svojej rodičovskej preferencie v porovnaní s minulosťou, kedy preferovala matku, v
súčasnosti uprednostňuje po citovej a emočnej stránke otca.
- Y. je súčasná úroveň vzťahov medzi rodičmi a vzájomnej akceptácie ich rodičovských kompetencií
k maloletým deťom: Pri psychologickom vyšetrení obidvaja rodičia otvorene kritizujú a devalvujú tak

osobnostné charakteristiky ako aj rodičovské kompetencie druhého rodiča. Matka popisuje limitované
výchovné zručnosti otca, a najmä jeho násilnícku povahu s tendenciou k agresívnemu správaniu. Otec
naopak zdôrazňuje dlhodobé psychické ťažkosti matky, ako aj zvýšený konzum alkoholu s negatívnym
dopadom na jej výchovný prístup k maloletým deťom spojený s prejavmi verbálnej i brachiálnej
agresivity. Podľa výsledkov znaleckého dokazovania, t.j. psychologického vyšetrenia zúčastnených a

preštudovania dostupnej spisovej dokumentácie sa javí, že vo väčšej miere si protirečia vyjadrenia
matky,takvovzťahukjejosobe,akoajkosobeotca.Vspisovejdokumentáciimatkaudávavrámcisvojej
psychiatrickej anamnézy ambulantnú psychiatrickú liečbu, hospitalizáciu na akútnom psychiatrickom
oddelení po neúspešnom samovražednom pokuse, ako aj absolvovanie ústavnej protialkoholickejodvykacej liečby, pričom pri psychologickom vyšetrení v rámci znaleckého dokazovania akékoľvek
psychické ťažkosti v minulosti, resp. psychiatrickú liečbu poprela. Pri znaleckom dokazovaní v trestnom
konaní podľa psychologického

hodnotenia výpovede svedka poškodeného mala vyšetrovaná (matka) zníženú vierohodnosť a súčasne
sa odmietla podrobiť psychiatrickému vyšetreniu. Následne bolo trestné konanie voči otcovi zastavené
v dôsledku jej dekompenzovaného psychického stavu. V tomto kontexte sa javia výpovede otca a

maloletých detí psychologicky zrozumiteľnejšie ako výpovede matky, ktoré sú v priebehu často vnútorne
nekonzistentné.
- Vykazuje osobnosť matky nejaké negatívne, resp. patologické rysy najmä s poukazom na tvrdenia
otca o jej nadmernom požívaní alkoholu a ak áno aké a aký môže byť ich dopad na zdravý vývoj
maloletých detí: Osobnosť matky podľa výsledkov znaleckého dokazovania vykazuje negatívne, resp.
patologické rysy, ktoré by mohli mať negatívny dopad na zdravý vývoj maloletých detí. Ide najmä o jej

zatajovanie minulých psychiatrických intervencií v priebehu znaleckého dokazovania, ktoré absolvovala
či už ambulantnou alebo ústavnou formou na akútnom psychiatrickom oddelení v dôsledku pokusu o
samovraždu a na ústavnej odvykacej liečbe. Pri psychologickom vyšetrení boli prítomné nápaditosti
v celkových prejavoch správania matky, ktoré poukazovali na jej zvýraznenú dissimulačnú (skrývaciu)
stratégiu. Na kladené otázky odpovedala s latenciami (oneskorením), stručne, selektívne, náladu

mala subdepresívnu, pozornosť dekoncentrovanú, očný kontakt oslabený, mimiku a gestá inhibované,
aktuálne jej osobnosť bola dekompenzovaná v afektívnej zložke pod vplyvom reaktívnych záťažových
momentov, percepčno-kognitívne (vnímanie a myslenie) schopnosti, ako aj intelektové a mnestické
(pamäťové) funkcie mala oslabené.
- Ktorý z rodičov je po osobnostnej stránke spôsobilejší poskytnúť maloletým deťom primeranú

opateru a vytvoriť im vhodnejšie výchovné prostredie: Podľa výsledkov psychologického vyšetrenia
sa javí po osobnostnej stránke otec, v porovnaní s matkou, spôsobilejší poskytnúť maloletým deťom
primeranú starostlivosť a vytvoriť im vhodnejšie výchovné prostredie. S týmto zistením korešponduje
aj kvalita vzájomných citových a emočných väzieb medzi maloletými deťmi a ich rodičmi, nakoľko
maloleté deti majú vytvorenú pozitívnu a stabilnú citovo a emočne sýtenú vzťahovú väzbu k otcovi a

súčasne narušené citové väzby vo vzťahu k matke, ktorej osobnú starostlivosť konzistentne odmietajú
z dôvodu anticipačných obáv. Otec pri psychologickom vyšetrení kooperuje, spoločenské konvencie
dodržiava, vystupuje konformne, na kladené otázky odpovedá bez latencií, obsažne, jeho osobnosť je v
kompenzovanom psychickom stave bez známok klinicky vyjadrenej psychopatologickej symptomatiky,
sociálne a profesíjne adaptovaný. Percepčno-kognitívne schopnosti, ako aj intelektové a mnestické

funkcie sú intaktné.
- Ktorého z rodičov maloleté deti preferujú a akceptujú ako výchovného činiteľa: Maloleté deti v
súčasnosti preferujú v rámci rodičovskej diády otca, ktorého výchovu akceptujú a opakovane vyjadrujú
svoju túžbu zotrvať v jeho osobnej starostlivosti. Medzi maloletými deťmi a matkou sú v súčasnosti vážne
narušené citové väzby, obidve deti odmietajú osobnú starostlivosť matky a stretávanie s ňou podmieňujú

prítomnosťou otca.
- Ktorému z rodičov je z hľadiska zdravého vývoja maloletých detí vhodnejšie ich zverenie do osobnej
starostlivosti a v akom rozsahu a v akej frekvencii je vhodné upraviť styk maloletých detí s druhým
rodičom: Podľa výsledkov psychologického vyšetrenia je z hľadiska zdravého vývoja maloletých detí
vhodnejšie ich zverenie do osobnej starostlivosti otca, čo korešponduje s objektívnym psychologickým

zhodnotením osobnostných charakteristík a rodičovských kompetencií obidvoch rodičov, ako aj so
subjektívnymi preferenciami rodičov obidvoch maloletých detí, ktoré prezentujú svoju túžbu zotrvať v
osobnej starostlivosti otca. Zo psychologického hľadiska nie je možné v súčasnosti odporučiť upraviť
individuálne stretávanie maloletých detí s matkou bez prítomnosti tretej osoby, nakoľko maloleté deti
otvorenej odmietajú samostatné stretávanie s matkou, ako aj prespávanie v jej domácnosti. Deti súhlasia

so stretávaním s matkou za prítomnosti otca, ktoré sa realizuje podľa dohody rodičov raz mesačne s
perspektívou postupného rozširovania. Znalec odporúča rozšírenie stretávania maloletých detí s matkou
za prítomnosti otca minimálne v rozsahu raz za týždeň, napr. v stredu počas pracovného týždňa a každý
druhý víkend, napr. v sobotu, aby sa vytvoril dostatočný priestor pre postupné obnovenie narušených
vzťahov medzi maloletými deťmi a matkou.

22. Podľa § 36 ods. 1 veta prvá a druhá Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú,
môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú,
súd môže aj bez návrhu upraviťvýkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti.
23. Na základe toho, že rodičia nie sú manželia, nebývajú spoločne a nevedú spoločnú domácnosť,

je úprava výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom dôvodná a opodstatnená.
24. S poukazom na jednoznačné výsledky znaleckého dokazovania rozhodol súd o zverení maloletých
detí do osobnej starostlivosti otca. Otec je jednak po osobnostnej stránke spôsobilejší výchovný činiteľ
pre maloleté deti a jednak maloleté deti jeho osobnú starostlivosť preferujú, odmietajúc nielen zverenie
do matkinej osobnej starostlivosti, ale dokonca aj stretávanie sa s matkou bez účasti otca, resp. inej

osoby.
25. Súd rozhodol o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti otca nielen v zmysle záverov
znaleckého dokazovania, ale tiež za súhlasného stanoviska kolízneho opatrovníka a prokurátora, čím
vyhovel návrhu otca. Čo sa týka zastupovania maloletých detí a spravovania ich majetku, tu vylúčil
rovnocennú účasť obidvoch rodičov, a to v dôsledku tej skutočnosti, že matka o sebe nezverejnila
žiadne aktuálne údaje týkajúce sa jej pobytu či zamestnania, čo znamená, že v prípade akútnej potreby

aktívnej účasti matky na zastupovaní detí, či správe ich majetku, nebude matka dostupná a zároveň
pre pasívny postoj matky, kedy by pre svoju neznalosť situácie ani nemohla zaujať objektívne a pre deti
prospešné stanovisko. Tiež nie je nepodstatné to, že podľa výpovede otca by sa mali obidve deti stať
spoluvlastníkmi v jednej polovici rodinného domu, ktorého výstavbu otec v súčasnosti realizuje, preto by
nebolo namieste, aby o takto vytvorenom budúcom majetku detí rozhodovala aj matka s ohľadom na jej

osobnostnú výbavu zistenú znaleckým dokazovaním.
26. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
27. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

28. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
29. Osobnoustarostlivosťouomaloletédetiotecčiastočnekompenzujesvojufinančnúpovinnosťknim.
30. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
31. Výdavkami, pred ktorými má vyživovacia povinnosť prednosť, sú predovšetkým všetky dobrovoľné
finančné záväzky rodiča voči fyzickým a právnickým osobám (pôžičky, úverové a leasingové zmluvy a
pod.), ako aj exekúcie vedené proti rodičovi v dôsledku neplnenia si finančných záväzkov a povinností.
32. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
33. Odôvodnené potreby oprávneného (maloletého dieťaťa) zahŕňajú jednak potreby základné:

stravovanie, ošatenie a obuv, hygiena, školské, resp. predškolské výdaje, cestovné do školy, pomerná
časť nákladov za bývanie, poplatky spojené s príležitostnou liečbou a pod., ako aj potreby v širšej
miere prispievajúce k rozvoju detskej osobnosti: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, zábava,
prázdninové pobyty, atď., všetko v miere primeranej veku dieťaťa.
34. Schopnosti a možnosti povinného (rodiča) sú vyjadrené nielen preukázaným zárobkom zo

zamestnania, ale tiež jeho všetkými ďalšími príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou,
odbornosťou, pracovným zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom,
zdravotným stavom a celkovým počtom vyživovacích povinností.
35. Otec navrhol určiť na maloleté deti výživné v sume 50 eur mesačne na každé, čo podporili
kolízny opatrovník aj prokurátor. Takto určené výživné nie je síce adekvátne k veku a z neho plynúcim

potrebám maloletých detí, súd však rešpektuje vôľu otca zabezpečovať materiálnu stránku opatery detí
v podstatnej miere z vlastných finančných zdrojov. Navyše pre nespoluprácu matky nie je zrejmé, či je
zamestnaná, resp. aký druh príjmu a v akej výške v súčasnosti má, ani to, či je z hľadiska zdravotného
stavu vôbec schopná pracovať. Výživné súd určil od vyhlásenia rozsudku tak, ako to otec navrhol.
36. V kontexte rozhodnutia v prospech návrhu otca, súd návrh matky na úpravu výkonu rodičovských

práv a povinností zamietol.
37. V zmysle § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým
dieťaťom, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom.38. Vkonaníbolozistené,žerodičiasasícenapravidelnomstykumatkysmaloletýmideťminedohodli,
avšak matka si styk dohaduje priamo s deťmi, resp. deti s matkou, podľa toho, kto koho skôr kontaktuje.
Styk sa v podstate realizuje v zmysle požiadaviek matky, kedy a kde sa spoločne stretnú, napr. v ktorom

nákupnom centre, kde potom otec po deti príde.
39. Z dôvodu, že styk matky s maloletými deťmi sa v súčasnosti uskutočňuje, a to v podstate
podľa matkinej vôle, nie je dôvodné upraviť ho súdnym rozhodnutím. Navyše súd nemá žiadne poznatky
o aktuálnom zdravotnom stave matky, o mieste jej pobytu, ani o jej ďalších pomeroch, ktoré sú pre
objektívne rozhodnutie v danej veci nevyhnutné. Posunom v stretávaní sa matky s deťmi však je, že sa

styk realizuje bez účasti otca, resp. tretej osoby, takže matka má možnosť s deťmi stráviť primeraný čas
bez dozoru. U otca je potrebné oceniť, že deti v stretnutiach s matkou podporuje, má záujem na tom,
aby deti mali s matkou dobrý vzťah a sám je v tomto smere iniciatívny.
40. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.
41. V konaní vznikli trovy znaleckého dokazovania, ktoré boli uhradené zo štátnych finančných

prostriedkov. Trovy znaleckého dokazovania vyúčtované súdnym znalcom za vypracovaný znalecký
posudok činia celkovo 1.837,44 eur. Tieto trovy konania sa otec podujal zaplatiť sám. V zmysle
ustanovenia § 232 ods. 3 veta prvá CSP tak musí otec učiniť do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
42. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne,
štvormo, na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom tunajšieho súdu, s náležitosťami podľa § 127 CSP
a podľa § 363 CSP - proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh),
a to len z dôvodov podľa § 365 ods. 1 CSP a § 62 ods. 1, 2 CMP. V odvolacom konaní možno uvádzať

nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP).
Pokiaľpovinnostiurčenétýmtorozsudkom(výživné)nebudúplnenédobrovoľne,môžebyťpodanýnávrh
na exekúciu.