Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. september 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8C/60/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116206057
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Michaela Priesolová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5116206057.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou v právnej veci žalobcu:

Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, proti žalovanému: I.
Š., L.. XX.XX.XXXX, P. J. K., B. XX, okres Ž., Š. M. D., v konaní o zaplatenie 73,31 Eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 9.3.2016 sa žalobca domáhal vydania súdneho
rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 73,31 Eur

spolu s úrokom z omeškania vo výške 28 % ročne z tejto sumy od 19.3.2013 do zaplatenia a nahradiť
trovy konania.

2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 12.9.2012 uzavrel so žalovaným Zmluvu č. 768400001 v
súlade s § 269 ods. 2, § 708 a nasl., § 716 a nasledovne zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného
zákonníka. Súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky banky. Na základe zmluvy a v
súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami (ďalej iba „VOP“) žalobca ako banka pre žalovaného

ako majiteľa účtu zriadil a vedie bežný účet č. 768400001/5600. Podľa žalobcu sa žalovaný dostal
do nepovoleného debetu na účte vo výške 73,31 Eur, pričom sumu neuhradil ani na výzvu žalobcu.
Žalobca uzatvoril príslušný účet žalobcu a dňa 18.3.2013 vykonal účtovnú transakciu „Bezhotovostný
prevod Vyrovnanie zostatku zatv. Účtu“ alebo „prevedenie dlhu klienta“. O tomto informoval žalovaného
v poslednom výpise z účtu. V súlade s VOP v spojení s výveskou úrokových sadzieb je istina pohľadávky
(nepovolené prečerpanie účtu) úročená úrokom vo výške 28 %, ktorý žiadal priznať od 19.3.2013 do
zaplatenia.

3. Súd žalobe vyhovel v celom rozsahu vydaním platobného rozkazu sp.zn. 8C/60/2016-18 zo dňa
5.5.2016, ktorý sa žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk ani po vykonaní viacerých šetrení
ohľadom jeho pobytu. Na základe uvedeného súd uznesením sp.zn. 8C/60/2016-44 zo dňa 6.6.2017
platobný rozkaz v celom rozsahu zrušil.

4. Súd následne oznámenie o podanej žalobe v zmysle ustanovenia § 116 ods. 2 Civilného sporového

poriadku (ďalej len „CSP“) zverejnil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu. Ďalšie písomnosti
doručil žalovanému v zmysle ustanovenia § 116 ods. 3 CSP na adresu žalovaného vedenú v Registri
obyvateľov SR. Žalovaný sa k veci nevyjadril a v konaní ostal procesne nečinný.5. Podľa ustanovenia § 297 veta prvá Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) súd na prejednanie
sporu nariadi pojednávanie.

6. Podľa ustanovenia § 297 písm. b) CSP pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

7. Vzhľadom na to, že v predmetnej veci ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové

tvrdeniastránniesúspornéahodnotasporuneprevyšuje1.000EUR,súddospelkzáveru,žesúsplnené
zákonom stanovené podmienky pre meritórne rozhodnutie súdu bez nariadenia pojednávania, tak ako
to predpokladá citované ustanovenie § 297 písm. b) CSP.

8. Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania,
oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke

príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

9. V súdenej veci bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku vo veci samej oznámené na úradnej
tabuli súdu dňa 12.9.2018, rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 24.9.2018.

10. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k nasledovným skutkovým zisteniam, pričom vec posúdil
podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov v súlade s právnou úpravou platnou a účinnou
v čase vzniku zmluvných vzťahov a dospel k nasledovným záverom:

11. Žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb dňa
12.9.2012, podľa § 269 ods. 2 a § 708 a nasl. Obchodného zákonníka. Na základe uvedenej zmluvy
bol pre žalovaného zriadený a vedený osobný účet č. 768400001/5600. Súčasťou zmluvy je návrh
majiteľa účtu na uzatvorenie zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty a Zmluva o poskytovaní služieb
elektronického bankovníctva. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú. Za poskytovanie produktov a

služieb bol žalobca oprávnený účtovať na ťarchu vedeného účtu poplatky podľa aktuálneho Sadzobníka
poplatkov. Povinnosťou žalovaného bolo mať na účte dostatok finančných prostriedkov postačujúcich
na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru, poplatkov v zmysle Sadzobníka a akýchkoľvek
finančných záväzkov voči banke. Podľa tvrdenia žalobcu, žalovaný porušil uvedenú zmluvnú povinnosť,
keď sa dostal na účte do nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny a dlh nevyrovnal.

Vzhľadomnanepovolenéprečerpanieúčtužalobcadňa18.3.2013vykonalžalobcatransakciuoznačenú
ako vyrovnanie zostatku zatvoreného účtu so sumou k uvedenému dňu vo výške 73,31 Eur. Žalobca
súdu nepreukázal, či žalovaného vyzval na úhradu uvedenej sumy a rovnako súdu nepreukázal z čoho
žalovaná suma pozostáva, t.j. nepredložil platobnú históriu žalovaného. Súčasťou žaloby sú všeobecné
obchodné podmienky a sadzobník úrokových sadzieb žalobcu platný 1.3.2016.

18. Podľa Sadzobníka poplatkov žalobcu, účinného od 01.03.2016, predstavuje úroková sadzba pri
nepovolenom prečerpaní účtu 28 % ročne.

19. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva

bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

20. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je tona prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

21. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.22. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

23. Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

24. Ako vyplýva z § 708 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka
zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje

písomná forma.

25. V zmysle § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy
príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a
povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

26. Podľa § 716 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka 1) Zmluvou o vkladovom účte sa zaväzuje banka
zriadiťtentoúčetprejehomajiteľavurčitejmeneaplatiťzpeňažnýchprostriedkovnaúčteúrokyamajiteľ
účtu sa zaväzuje vložiť na účet peňažné prostriedky a prenechať ich využitie banke. 2) Ak nie je mena v
zmluve určená, platí, že sa účet zriaďuje v eurách. 3) Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

26. Podľa bodu 3.12 Všeobecných obchodných podmienok banky pri zúčtovaní úrokov , poplatkov,
operácii prostredníctvom platobných kariet, opravnom zúčtovaní, uplatnení zrážkovej danej, v prípadoch
dohodnutýchmedzibankouaklientomakoajvinýchprípadochmôžedôjsťknepovolenémuprečerpaniu
bežného účtu. Nepovolené prečerpanie je automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje
majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte.

Ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu
nepovolenéhoprečerpaniajemajiteľúčtupovinnýplatiťzprekročenejčiastkyúrokvypočítanýnazáklade
úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“. Ustanovenia ods. 8.8 sa použijú primerane.
Výšku sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“ môže banka znížiť alebo zvýšiť.

27. Žalovaný podľa názoru žalobcu porušil zmluvu tým, že sa dostal do nepovoleného prečerpania
vo výške 73,31 Eur, čo podľa názoru vyplýva z výpisu z účtu na č.l. 3 spisu, z ktorého nie je zrejmé,
kedy bol výpis z účtu vystavený, iba za aké obdobie bol vystavený, t.j. od 1.3.2013 do 18.3.2013.
Rovnako súd v konaní nemal preukázané, či žalobca žalovaného vyzval na úhradu dlžnej sumy a najmä
z čoho dlžná suma pozostáva, kedy a na základe akých účtovných transakcii sa žalovaný dostal do

nepovoleného prečerpania, t.j. súd nemal preukázaný základ nárok - vznik nepovolené prečerpania, až
následnú účtovnú transakciu žalobcu označenú ako „vyrovnanie zostatku zatvoreného účtu“.

28. Podľa § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v žalobe sa okrem všeobecných
náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností,

označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

29. Podľa § 132 ods. 1 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na
označené dôkazy.

30. Podľa § 132 ods. 1 CSP žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých,
ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

31. Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

32. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, z ktorej vyplýva zodpovednosť strán
sporu za zistenie skutkového stavu, pričom povinnosťou žalobcu v žalobe je opísanie všetkých
rozhodujúcich skutočností, o ktoré opiera svoj nárok. Opísanie rozhodujúcich skutočností žalobca
nemôže nahradiť odkazom na označené dôkazy. V danej veci podľa názoru súdu v žalobe absentujú
skutkové tvrdenia žalobcu významné z hľadiska hmotného práva, bez ktorých nie je možné posúdiť

rozsah uplatneného nároku. Žalobca jednoznačne nešpecifikoval, z ktorých konkrétnych čerpaných
súm žalovaným čiastka 73,31 eur pozostáva. Rovnako nešpecifikoval, kedy sa žalovaný dostal do
nepovoleného prečerpania na účtu. V žalobe nie je vymedzené ani obdobie rozhodujúce pre nárok
uplatnený žalobcom, t.j. kedy žalovaný začal čerpať peňažné prostriedky, v akom časovom období tietočerpal, resp. dokedy žalovaný čerpal peňažné prostriedky prostredníctvom platobnej karty, a teda za
aké konkrétne obdobie vznikol žalovanému dlh, ktorého sa konanie týka. Len odkázanie na výpis z účtu
žalovanéhozneuvedenéhodňa,zktoréhovyplývaibasamotnáúčtovnátransakciažalobcu -vyrovnanie

zostatku zatvoreného účtu, je v tomto smere pre vymedzenie skutkového stavu a opísanie rozhodujúcich
skutočností nedostačujúce. Súd má za to, že riadna špecifikácia požadovanej sumy, jej jednotlivých
častí, je nevyhnutným predpokladom toho, aby súd mohol posúdiť dôvodnosť rozsahu uplatňovaného
nároku. Tieto jednotlivé skutkové tvrdenia je potrené uviesť z hľadiska predchádzania duplicitnému
priznaniu plnenia z toho istého zmluvného vzťahu, keď veriteľ by sa mohol domáhať nároku na základe

rovnakého zmluvného vzťahu viacerými žalobami za viaceré, konkrétne časovo ohraničené obdobia
trvania zmluvy. Z hľadiska procesného práva je dôležité, aby riadnym a nezameniteľným vymedzením
nároku bola vylúčená možnosť zámeny s iným nárokom a možnosť uplatnenia toho istého nároku v inom
konaní, čo súvisí s prekážkou začatej, resp. rozhodnutej veci.

33. Pokiaľ žalobca v prílohe žaloby súdu doložil výpis z účtu žalovaného, avšak nepredložil žiaden dôkaz

a zároveň neodôvodnil nárok žalobcu vyplývajúci z nepovoleného prečerpania na účte žalovaného,
súdu nie je zrejmé a nemá povinnosť dodatočne vyzývať žalobcu, na ktorom leží bremeno predloženia
dôkazu a s ním spojené bremeno tvrdenia, či a kedy žalovaný čerpal peňažné prostriedky, či a
kedy žalovaný realizoval bankové operácie prostredníctvom platobnej karty, či a kedy uhrádzal sumy
transakcií realizovaných kartou vydanou k úverovému účtu v zmysle zmluvy a teda akú sumu z

celkového úverového rámca žalovaný prostredníctvom kreditnej karty vyčerpal, či skutočne vyčerpal
sumu uvedenú žalobcom v žalobe vo výške 73,31 eur alebo inú sumu. Súd zdôrazňuje, že v danom
prípade nielen, že žalobca nedostatočne odôvodnil žalobu na zaplatenie sumy 73,31 Eur titulom
vzniknutého nepovoleného prečerpania na účte žalovaného, ale ani súdu nepredložil žiadne dôkazy,
z ktorých by uvedené jednoznačne vyplývalo. Navyše, v danom konkrétnom prípade žalobca súdu

žiadnym spôsobom nezdokladoval, či vôbec žalobcu vyzval na zaplatenie žalovanej sumy ešte pred
podaním žaloby.

34. V danom prípade, pokiaľ sa týkalo uplatneného peňažného nároku, tak bolo povinnosťou žalobcu
už v žalobe súdu popísať skutočnosti, z ktorých by bolo možné jednoznačne a nepopierateľne zistiť, na

akom základe tento vznikol, kedy a v akej sume žalovaný finančné prostriedky prostredníctvom platobnej
karty čerpal a podobne. Absencia dôsledného opisu rozhodujúcich skutočností ako aj predloženia
dôkazov, z ktorých by vyplynula oprávnenosť žalobného nároku je jednoznačným dôvodom na
zamietnutie žaloby z dôvodu neunesenia dôkazného bremena ako aj bremena tvrdenia žalobcu. Postup
súdu, kedy by tento vlastnou činnosťou iniciatívne dodatočne vyzýval žalobcu na predloženie dôkazov

ako aj doplnenie tvrdení ohľadom žalobného nároku za účelom zisťovania opodstatnenosti žaloby, by
bol v priamom rozpore so základným princípom rovnosti účastníkov v konaní a úplne by deformoval
pozíciu súdu (ako subjektu, ktorý rozhoduje na základe aktivity strán sporu) v štandardnom sporovom
t.j. kontradiktórnom, konaní.

35. Okresný súd v závere dodáva, že podľa jeho názoru absencia vyššie uvedených náležitostí žaloby
neodôvodňovala postup podľa § 129 CSP. Napriek absencii uvedených náležitostí nemala predmetná
žaloba také procesné nedostatky, pre ktoré by nebolo možné v konaní pokračovať, a ktoré by bránili jej
vecnému prejednaniu. Zo žaloby bolo zrejmé čoho sa týka a čo sa ňou sleduje, išlo o podanie úplné
a zrozumiteľné. Súd má za to, že nedostatočné vymedzenie skutkových okolností súvisí s bremenom

tvrdenia a bremenom dôkazu a s dôsledkami ich neunesenia na strane žalobcu. Z vyššie uvedených
dôvodov súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.
36. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

38. Hoci žalovaný bol v plnom rozsahu úspešnou stranou sporu, nakoľko mu v konaní nemohli vzniknúť
vzhľadom na pasivitu žiadne trovy konania, súd mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej

podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov

a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,

že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.