Rozsudok pre uznanie Judgement was issued on Wednesday, October 3, 2019

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 4Csp/52/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6619202280
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mikuláš Géczi
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2019:6619202280.3

Rozsudok pre uznanie

Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Mikulášom Géczim v spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL
FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzska republika, pobočka
zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 47 258 713,
zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01
Bratislava, IČO: 47 234 547, proti žalovanému: V. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX C. XX,

štátny občan SR, o zaplatenie 919,16 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 919,16 eur spolu s úrokmi z dlžnej úverovej
istiny vo výške 27,48 % ročne zo sumy 883,53 eur od 19.05.2016 do zaplatenia a úrokmi z omeškania
vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.019,16 eur od 19.05.2016 do 19.06.2018, zo sumy 989,16 eur od
20.06.2018 do 16.07.2018, zo sumy 954,16 eur od 17.07.2018 do 06.03.2019, zo sumy 919,16 eur od
07.03.2019 do zaplatenia.

II. Súd p o v o ľ u j e žalovanému splatiť dlžnú sumu žalobcovi v splátkach po 60,-eur mesačne,
splatných vždy k 20.dňu v kalendárnom mesiaci, až do úplného zaplatenia, pod následkom straty výhody
mesačných splátok.

III. Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania vo výške 100
%. O výške nároku na náhradu trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným
uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 919,16 eur spolu s úrokmi z dlžnej úverovej
istiny vo výške 27,48 % ročne zo sumy 883,53 eur od 19.05.2016 do zaplatenia a úrokmi z omeškania
vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.019,16 eur od 19.05.2016 do 19.06.2018, zo sumy 989,16 eur od

20.06.2018 do 16.07.2018, zo sumy 954,16 eur od 17.07.2018 do 06.03.2019, zo sumy 919,16 eur od
07.03.2019 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalovaný v podaní zo dňa 17.07.2019, doručenom súdu dňa 22.07.2019 označenom ako „ Vyjadrenie
k žalobe “ uviedol, že uznáva oprávnenú pohľadávku žalobcu, ktorú má tento voči žalovanému v
sume 919,16 eur s príslušenstvom, ktorú bude žalovaný po nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti

rozhodnutia splácať podľa jeho schopností a možností. Žalovaný zároveň požiadal o možnosť splatiť
dlh žalobcovi v splátkach určených v rozhodnutí.

3. Žalobca podaním zo dňa 30.08.2019 navrhol na základe uznania nároku žalovaným rozsudkom pre
uznanie žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Súhlasil aj s povolením splátkového kalendára, avšak v tejto
časti žiadal rozložiť splátky pohľadávky tak, aby bola pohľadávka žalobcu splatená v celosti najneskôr

do jedného roka od vykonateľnosti rozsudku.4. Podľa § 282 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“ ) ak žalovaný uzná
nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie
nároku.

5. Podľa § 283 CSP ak na strane žalovaného vystupuje viacero subjektov, je na vydanie rozsudku pre
uznanie nároku potrebné, aby nárok žalobcu uznali všetci žalovaní; to neplatí, ak ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76.

6. Podľa § 284 CSP ak bol nárok uznaný písomným prejavom žalovaného, nemusí súd nariaďovať
pojednávanie.

7. Podľa § 285 CSP odôvodnenie rozsudku pre uznanie nároku obsahuje len stručnú identifikáciu
procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre uznanie nároku.

8. Vzhľadom na to, že žalovaný v priebehu konania uznal pohľadávku žalobcu uplatnenú v spore v celom
rozsahu a žalobca navrhol vydať rozsudok pre uznanie nároku, súd návrhu žalobcu vyhovel a rozhodol
rozsudkom pre uznanie nároku tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.

9. Podľa § 232 ods. 2 a 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný

márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od
právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

10.Žalovanývovyjadrenízodňa17.07.2019požiadalomožnosťsplatiťdlžnúsumuvsplátkachstým,že
jeho mesačný príjem pozostáva z invalidného dôchodku v sume 376,60 eur mesačne. Zároveň poukázal

na veľké množstvo ďalších záväzkov, ktoré musí zo svojho mesačného príjmu uhrádzať. Žalobca s
určením splátkového kalendára súhlasil, avšak žiadal o určenie splátok pohľadávky v takej výške, aby
bola pohľadávka žalobcu uhradená do jedného roka od vykonateľnosti prvej splátky.

11. V záujme určenia primeranej mesačnej splátky žalovaného vo vzťahu k výške pohľadávky žalobcu,

súd kapitalizoval pohľadávku žalobcu ku dňu vyhlásenia rozsudku pre uznanie v celkovej výške1.906,37
eur s tým, že na istine dlžná suma činí 919,16 eur, na kapitalizovaných úrokoch z úveru (ku dňu
03.10.2019) sumu 820,17 eur, na kapitalizovaných úrokoch z omeškania (ku dňu 03.10.2019) sumu
167,04 eur. Pri rozdelení celkovej sumy dlhu na 12 splátok, by mesačná splátka dlžnej sumy činila
158,86 eur, ktorá by bola pri mesačnom príjme žalovaného (376,60 eur) a pri potrebe úhrady jeho

bežných mesačných výdavkov podľa súdu neprimerane vysoká a nebolo by v majetkových možnostiach
žalovaného dlh žalobcovi v takto určených splátkach uhradiť.

12. Súd zároveň dáva do pozornosti, že jedným z ustálených pravidiel rozhodovacej praxe súdov je
pravidlo, podľa ktorého by k zaplateniu celého dlhu i vo forme splátok malo prísť najneskôr do 36

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa takáto výhoda poskytla (resp. v časovom intervale
takéto rozpätie prekračujúcom nanajvýš nepatrne) a to i pri pominutí okolností zistenia žalovaným
nespornej výhody (odkladu) až prakticky donútením žalobcu uplatniť právo na súde.

13. Na základe ustálenej rozhodovacej praxe je pri úvahách o určení lehoty na plnenie povinnosti

alebo pri určení, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, nutné vychádzať vždy z okolností
konkrétneho prípadu. Súd musí prihliadať na samotný uplatnený nárok, výšku priznaného plnenia,
doterajšiu platobnú (ne)schopnosť žalovaných v konaní, ako aj na snahu o plnenie záväzku žalovanými.
Ďalej je potrebné zohľadniť osobné a majetkové pomery oboch sporových strán, ako aj dobu, po ktorej
by umožnením a povolením splátok došlo k zaplateniu prisúdenej sumy s tým, aby nepredstavovala

neúmerné zvýhodnenie dlžníkov na úkor veriteľa (čo zohľadní pri výške splátok a podmienkach ich
zročnosti), ako aj to, či povolenie plnenia prisúdenej sumy v splátkach neprimerane nezasiahne do
majetkových pomerov veriteľa. Súd musí teda v prípade rozhodovania lehoty na plnenie túto určiť tak,
aby jej dĺžka nepoprela samotný účel súdneho konania a v konečnom dôsledku viedla k odstráneniu
právnej neistoty medzi sporovými stranami.

14. V súlade s vyššie uvedenými skutočnosťami súd dospel k záveru, že vzhľadom na majetkové
možnosti žalovaného a rozsah ďalších jeho záväzkov nemožno reálne predpokladať, že žalovaný bude
schopný splatiť dlh žalobcovi v lehote jedného roka od vykonateľnosti prvej splátky určenej v rozsudku(minimálne vo výške 158,86 eur), avšak pri rozložení splátok na obdobie troch rokov by mesačná splátka
dlhu žalovaného činila 60,-eur, čo je podľa súdu taká výška splátky, ktorej úhrada je v majetkových
možnostiach žalovaného. Preto súd povolil žalovanému splatiť dlžnú sumu v splátkach po 60,-eur

mesačne tak, ako je to uvedeného vo výroku II tohto rozsudku.

15. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

16. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

17. Keďže žalobca mal v konaní plný úspech, v súlade s § 255 ods. 2 CSP mu vznikol nárok na náhradu
trov konania vo výške 100 %. Preto súd v súlade s § 255 ods. 2 CSP priznal žalobcovi nárok na náhradu
trov konania vo výške 100 %. Po právoplatnosti rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania, súd v
súlade s § 262 ods. 2 CSP rozhodne o výške náhrady trov konania.

18. Podľa § 217 ods. 1 CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Poučenie:

Proti výroku I. tohto rozhodnutia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia výlučne
z dôvodu, že neboli splnené podmienky na jeho vydanie, a to na Okresný súd Lučenec, Dr. Herza č.
14, písomne, v troch vyhotoveniach (§ 356 písm. a) CSP).

Proti výroku II. a III. tomuto rozhodnutia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na
Okresný súd v Lučenci, Dr. Herza č. 14, písomne, v troch vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet

rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie ja jej trovy.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo

d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.