Uznesenie – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. október 2019

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/13/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2714010049
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2714010049.8

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov JUDr.
Vladimíra Tencera a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci proti obžalovanému S. Z., pre zločin
lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Skalica zo dňa 29.10.2018, č. k. 4T/32/2014-273, na verejnom zasadnutí konanom
dňa 3.10.2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného S. Z., nar. XX.X.XXXX, zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Skalica zo dňa 29.10.2018, č. k. 4T/32/2014-273 súd uznal obžalovaného
S. Z. za vinného, že dňa 20. 12. 2013 v čase asi o 21.12 hod. v meste Holíč v uličke medzi ulicou J.
J. Boora a ulicou Bernolákova po tom, čo U. I., nar. XX.XX.XXXX povedal „daj mi peníze“, ho následne
sotil a tlačil smerom k betónovému obrubníku, cez ktorý U. I., nar. XX. XX. XXXX prepadol na zem, po
čom ho asi 15-krát udrel do oblasti tváre i napriek tomu, že ho U. I., nar. XX. XX. XXXX vyzval, aby ho
nechal na pokoji a využil dezorientovanosť U. I., nar. XX. XX. XXXX v dôsledku úderov do hlavy a z
vnútorného ľavého vrecka jeho bundy mu odcudzil pánsku koženú peňaženku čiernej farby, v ktorej sa
nachádzala finančná hotovosť vo výške 75 eur, občiansky preukaz, zdravotný preukaz, bankomatová
karta, všetky na meno U. I., nar. XX. XX. XXXX, permanentky na hokej v hodnote 30 eur a následne z
miesta činu odišiel na neznáme miesto, čím poškodenému U. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H.,
J. J. D. XXXX/X spôsobil škodu na odcudzenej finančnej hotovosti a odcudzených veciach vo výške
minimálne 115 eur a podľa lekárskej správy Fakultnej nemocnice s poliklinikou Skalica, a.s. spôsobil U.
I. pomliaždenie tváre s neurčenou dobou liečenia,
teda proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a spáchal čin na chránenej osobe - osobe
vyššieho veku podľa § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona,
čím spáchal zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona.
Za to bol odsúdený podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona, s poukazom na § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného
zákona, § 37 písm. f) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov a 8 (osem)
mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody
zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný odvolanie a to proti výrokom o vine a o treste.
Odvolanie písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu, ako aj svojim vlastným podaním.
V odvolaní odôvodnenom prostredníctvom jeho obhajcu obžalovaný uviedol:
Na základe vyššie uvedeného si ja, obžalovaný, prostredníctvom svojho obhajcu podávam podľa § 306
ods. 1 Trestného poriadku, odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Skalica zo dňa 29.10.2018 č. k.
4T32/2014 - 273, a to v zákonnej lehote podľa § 309 a nasl. Trestného poriadku, proti výroku o vine a
treste a to z dôvodu pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť
jeho skutkových zistení podľa § 321 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, napadnutým rozsudkom bolo
porušené ustanovenie trestného zákona podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku a uložený trest

bol neprimeraný podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku, čím sa domáham, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil.
Rozsudok súdu prvého stupňa nezodpovedá ustanoveniu podľa § 168 ods. 1 Trestného poriadku,
je nezrozumiteľný, výrok a odôvodnenie nie sú v súlade, skutočnosť, ktorú rozsudok pokladá za
preukázanú z vykonaných dôkazov súdu prvého stupňa nevyplýva. Obžalovaný v prípade trestnej
činnosti uvedenej v obžalobe poprel jej spáchanie v tej časti jej skutkového základu, že poškodenému
odcudzil pánsku koženú peňaženku čiernej farby. Súd vyhodnotil výpoveď obžalovaného tak, že
tento vedel akej farby bola predmetná peňaženka a jeho obhajobným tvrdeniam neuveril. Túto
objektívnu stránku obžalovaného z násilnej trestnej činnosti súd nemal za preukázanú ani výpoveďami
poškodeného A. J., U. I. a ani svedka N. F. učinenými na hlavnom pojednávaní. Svedeckými výpoveďami
sa jednoznačne nepodarilo preukázať tá skutočnosť, že to bol práve obžalovaný, ktorý odcudzil
predmetnú peňaženku. Obžalovaný sa od samého počiatku priznáva len k časti skutku, ktorá sa mu
kladie za vinu a to, že napadol poškodeného, ktorého udieral do oblasti tváre.
Svedok A. J. na hlavnom pojednávaní neuviedol a ani zo zápisnice prípravného konania nevyplýva,
že on osobne videl obžalovaného, ako vyťahoval peňaženku z vrecka poškodeného. Uviedol len, že
videl v bistre obžalovaného s peňaženkou v ruke. Nebolo jednoznačne preukázané o akú peňaženku
sa jednalo, či táto peňaženka patrila poškodenému.
Svedok N. F. na hlavnom pojednávaní neuviedol a ani zo zápisnice z prípravného konania nevyplýva, že
osobne videl obžalovaného ako vyťahoval peňaženku z vrecka bundy poškodeného. Uviedol, že nevie
o tom, že niekto zobral poškodenému peňaženku.
Skutočnosť, že obžalovaný bol tak jedinou osobou, ktorá bila poškodeného a sedela na ňom, nemôže byť
táto skutočnosť na ťarchu obžalovaného o tom, že mal odcudziť peňaženku pri útoku. Trestné konanie
nemôže byť založené na domnienkach, resp. pochybnostiach o vine obžalovaného. Súd musí vychádzať
len z takých zákonných dôkazov, ktoré dávajú jednoznačný záver o tom, že tento skutok je trestný čin
a kto ho spáchal. V danej trestnej veci panujú pochybnosti o tom, kto odcudzil peňaženku, resp. kde
ju poškodený stratil ešte predtým ako došlo k útoku. Takéto závery o spáchaní trestného činu nemôžu
byť v trestnom konaní akceptovateľné, čím je porušená aj základná zásada trestného konania podľa §
2 ods. 10 Trestného poriadku. K preukázaniu viny páchateľa totiž musia existovať priame, respektíve
aspoň nepriame dôkazy, ktorých súhrn musí tvoriť logickú a ničím nenarušovanú sústavu vzájomne
sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti skutku
v ktorom sa vidí trestný čin a usvedčuje z jeho spáchania páchateľa, ale súčasne vylučuje možnosť
akéhokoľvek iného záveru."
Súd tak porušil ustanovenie Trestného zákona podľa § 321 ods. 1 písm. d) o nesprávnom výroku o
vine, keďže skutok sa mal posudzovať podľa iného ustanovenia Trestného zákona a to § 364 ods. 2
Tr. zákona.
Súd taktiež nezohľadnil poľahčujúcu okolnosť a to podľa § 36 písm. d) Trestného zákona, keď v čase
skutku obžalovaný mal 19 rokov, teda vek blízky veku mladistvých a v tom čase užíval antidepresíva,
o čom bola predložená lekárska správa MUDr. W., § 36 písm. 1) Trestného zákona, keď od samého
počiatku sa priznáva k spáchaniu trestného činu výtržníctva a tento skutok obžalovaný oľutoval v
prípravnom konaní. Súd taktiež neprihliadol na poľahčujúcu okolnosť a to § 36 písm. j) Trestného zákona
a teda, že od spáchame tohto skutku som sa nedopustil žiadnej trestnej činnosti a ani v minulosti žiadnej
násilnej trestnej činnosti a aj vzhľadom k odstupu času od spáchania priestupkov z rokov 201 O až 2013
uplynul pomerne dlhší čas.
V prípade, že odvolací súd dospeje k záveru o spáchaní trestného činu lúpeže, som presvedčený, že
takýto trest, aký mi bol uložený je neprimeraný v zmysle § 39 ods. 1 Trestného zákona vzhľadom na to, že
vediem riadny život, nemám záznam v registri trestov a nedopúšťam sa žiadnej násilnej trestnej činnosti.
Obžalovaný sám vo svojom odvolaní uviedol, že trestný čin nepáchal. Popísal skutočnosti vypovedajúce
o tom, čo sa odohralo v ten deň, večer, keď malo dôjsť k spáchaniu žalovaného skutku, pričom svoje
násilné konanie tak, ako sa mu kladie v obžalobe za vinu voči poškodenému poprel. U viedol, že medzi
nimi došlo k fyzickému konfliktu a to na základe predchádzajúcich verbálnych napadnutí obžalovaného
zo strany poškodeného. Uviedol, že si navzájom uštedrili niekoľko rán do oblasti tváre. Po tom, ako
následne sám prišiel na políciu, tak policajti na neho kričali, aby sa priznal k niečomu, čo v skutočnosti
nevykonal. Na pojednávaní navrhoval vypočuť svedkov bitky, ako aj konfrontáciu ich výpovedí. Navrhol,
aby okresný súd vykonal dôkazy, čo sú kamerové záznamy, odtlačky prstov a rekonštrukciu prípadu.
Uložený trest 8,8 roka považuje za neprimeraný za bitku a výtržníctvo.

Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok
v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods.
1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku.
Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výrokom, proti ktorým je
tento opravný prostriedok prípustný.
Po preskúmaní napadnutého výrokov o vine a treste a spôsobe jeho výkonu a konania, ktoré ich vydaniu
predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Podstatou odvolacích námietok obžalovaného proti výroku vine je, že prvostupňový súd nesprávnym
spôsobom vyhodnotil vykonané dôkazy, najmä svedecké výpovede, ktoré podľa neho nepreukazujú, že
to bol práve obžalovaný, ktorý pri fyzickom konflikte s poškodeným odcudzil jeho peňaženku.
Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku nielen podrobne popísal obsah jednotlivých
vykonaných dôkazov, ale rovnako podrobne uviedol, ktoré skutočnosti z nich vyplynuli, čo tieto
skutočnosti preukazujú a aký z nich vyplýva záver.
Vykonané dôkazy vyhodnotil prvostupňový súd tak, že vykonaného rozsiahleho dokazovania súd
jednoznačne a bez pochybností dospel k záveru, že napriek obrane obžalovaného, že poškodenému
on nezobral peňaženku bol jedinou osobou, ktorá bila poškodeného a napadla ho tým spôsobom, že na
ňom sedel a viackrát ho brutálne udieral do oblasti tváre a hrudníka a teda bol jedinou osobou, ktorá
mala možnosť obžalovanému peňaženku zobrať z vrecka, pričom svedok A. J. videl ako sa obžalovaný
snažil poškodenému trhať vrecká a šacoval ho na rifliach a bunde. Je potrebné dodať, že jediná obrana
obžalovaného, že peňaženku mal poškodenému vybrať z bundy práve svedok A. J. sa nepotvrdila a
bola jednoznačne vyvrátená ostatnými svedeckými výpoveďami.
K tomuto zhodnoteniu, ktoré považuje odvolací súd za správne, dodáva, že výpoveď poškodeného U. I.
v prípravnom konaní ako aj v konaní pred súdom podrobne opisuje priebeh skutku. Poškodený uvádza,
že potom ako prepadol cez múrik a ako ležal na zemi tak, ho obžalovaný začal biť a kričal „daj peniaze,
daj peniaze“. Poškodený s istotou uviedol, že ho bila iba jedna osoba a to obžalovaný. Potvrdil, že
jedno dievča kričalo na obžalovaného „nechaj ho, nechaj ho.“ Ako ležal na zemi, ľavou rukou si držal
peňaženku, do pravej ruky dostával údery od obžalovaného. Videl ako obžalovaný nad ním kľačal a bil
ho do tváre a do ramena. Nepochybne potvrdil, že ten, čo kľačal na ňom a bil ho mu zobral peňaženku.
Poškodený teda presne identifikoval obžalovaného ako útočníka a ako osobu, ktorá mu pri fyzickom
útoku odcudzila peňaženku z vnútorného vrecka jeho bundy. Nie je žiaden logický dôvod výpovedi
poškodeného neveriť, pretože táto bola vo všetkých štádiách konania konzistentná a skutočnosti z nej
vyplývajúce potvrdili vo svojich výpovediach aj ostatní svedkovia, ktorý boli pri tomto incidente prítomní.
Žiaden z vykonaných dôkazov, okrem výpovede obžalovaného, významným spôsobom nespochybňuje
ani nevyvracia výpoveď poškodeného. Preto prvostupňový súd dospel k správnemu záveru, že vykonané
dôkazy bezpečne preukazujú, že obžalovaný sa dopustil spáchania toho skutku, ktorý sa má v obžalobe
kladie za vinu.
Tento skutok má potom všetky zákonné znaky žalovaného zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2
písm. d) Trestného zákona. Naplnenie zákonných znakov, ako i kvalifikovanej podstaty trestného činu,
ako i jeho subjektívnej stránky, je v napadnutom rozsudku odôvodnené podrobne, zrozumiteľne a vecne
aj právne správnym spôsobom. Preto na túto časť odôvodnenia odvolací súd iba poukazuje, bez potreby
jeho opakovania.

Rovnako súd správne vyhodnotil potrebu doplniť dokazovanie, ktoré navrhol obžalovaný, keď tieto jeho
návrh zamietol. Opäť je potrebné poukázať na správne odôvodnenie tohto rozhodnutia, s ktorým sa
odvolací súd stotožňuje.
Z uvedeného vyplýva, že tie odvolacie námietky obžalovaného, ktoré spočívajú v názore o neprávnom
vyhodnotení vykonaných dôkazov, nepovažuje odvolací súd za dôvodné.
Rovnako nie je možné zohľadniť obžalovanému poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. d) Trestného
zákona, teda, že obžalovaný mal v čase spáchania skutku 19 rokov a bol tak vo veku blízkom veku
mladistvých. Zo znenia ustanovenia § 36 písm. d) Trestného zákona vyplýva, že táto okolnosť (vek
blízky veku mladistvých) môže byť zohľadnená ako poľahčujúca v prípade ak mala vplyv na jeho
rozumovú alebo vôľovú spôsobilosť. Vo vzťahu k otázke vplyvu veku obžalovaného na jeho rozumovú
alebo vôľovú spôsobilosť, nebolo pred prvostupňovým súdom vykonané žiadne relevantné dokazovanie.
Obžalovaný sám takéto dokazovanie vykonať nenavrhol a ani odvolací súd nevidí dôvody na takýto
postup. Potvrdenie lekára o tom, že obžalovaný užíva antidepresíva nepreukazuje súvislosť medzi
vekom obžalovaného a jeho rozumovými a vôľovými spôsobilosťami.
Správne prvostupňový súd posúdil aj otázku vedenia riadneho života obžalovaného pred spáchaním
trestného činu. Spáchanie viacerých priestupkov nesvedčí o tom, že obžalovaný viedol pred spáchaním
trestného činu riadny život, preto mu nemohla byť priznaná poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. j)
Trestného zákona.
Pri správnom zistení poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, ktoré následne viedlo k úprave trestnej
sadzby uvedenej v § 188 ods. 2 Trestného zákona podľa ustanovenia § 38 ods. 4 Trestného zákona,
súd obžalovanému uložil za spáchaný zločin trest odňatia slobody v minimálnej výmere, teda 8 rokov
a 8 mesiacov. Uloženie trestu v takejto výške považuje odvolací súd za správne a zákonné. Uloženie
nižšieho trestu neprichádzalo u obžalovaného do úvahy, pretože neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré
by odôvodňovali mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby v zmysle ustanovenia
§ 39 ods. 1 Trestného zákona. Skutočnosti uvádzané obžalovaným v jeho odvolaní, teda, že vedie
riadny život, nemá záznam v registri trestov a nedopúšťa sa žiadnej násilnej trestnej činnosti, nemožno
v žiadnom prípade vyhodnotiť ako mimoriadne, ktoré by v zmysle ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného
zákona, odôvodňovali uloženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej zákonom.
Na základe vyššie uvedených skutočností a záverov, dospel odvolací súd k rozhodnutiu, že odvolanie
obžalovaného je v celom rozsahu nedôvodné a preto ho podľa § 319 Trestného poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 19. 1. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.