Rozsudok – Dôchodky ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 10. november 2019

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 43Sa/1/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2019200002
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2019200002.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave sudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom v právnej veci žalobcu: B. O., nar.
XX.XX.XXXX, bytom K. R. XXXX/XXXA, XXX XX Z. proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul.
29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa
Sociálnej poisťovne číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 26.10.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa
26.10.2018 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 26.10.2018 v celom
rozsahu zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne,
ústredia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.8.2016 ukladajúce mu podľa § 236 ods. 1 písm. a) a písm.
b) zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení povinnosť vrátiť neprávom vyplatený predčasný starobný
dôchodok v celkovej výške 8 961,72 eur. V odôvodnení tohto rozhodnutia bolo konštatované, že žalobca
nesplnením ohlasovacej povinnosti a prijímaním predčasného starobného dôchodku vyplateného
neprávom spôsobil, že sa mu predčasný starobný dôchodok poskytol neprávom. V tejto súvislosti ďalej
bolo v rozhodnutí uvedené, že žalobca nenahlásil, že od 18.1.2014 bol napriek ukončeniu živnosti
naďalej povinne dôchodkovo poistený ako samostatne hospodáriaci roľník, predčasný dôchodok prijímal
napriek vedomosti, že mu nepatrí, nakoľko o podmienkach nároku na predčasný starobný dôchodok
bol poučený pri spisovaní žiadosti o predčasný starobný dôchodok dňa 17.1.2014, čo vyplýva z obsahu
tejto žiadosti, bodu 11. Z rozhodnutia žalovaného číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 26.10.2018 vyplýva,
že žalobca si dňa 17.1.2014 podal registračný list fyzickej osoby - odhlášku z poistného vzťahu
samostatne zárobkovo činnej osoby odo dňa 17.1.2014, napriek tomu vykonával činnosť samostatne
hospodáriaceho roľníka, čo vyplýva z evidenčného listu dôchodkového poistenia zo dňa 5.4.2016. Na
základe tejto skutočnosti žalobcovi naďalej trvalo povinné dôchodkové poistenie. Z toho dôvodu dňa
3.10.2014 podal registračný list fyzickej osoby - opravnú odhlášku, so zmenou zániku dátumu poistenia
odo dňa 24.3.2014. Kontrolou odvodu poistného bolo zistené, že žalobca ako povinne nemocensky
poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba neodviedol poistné za
obdobie 1.2.2014 až 24.3.2014 a 1.7.2014 až 30.6.2015.

2.
Žalobca namietal, že rozhodnutie žalovaného opätovne vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci, pričom zdôraznil, že žalovaný neakceptoval právny názor, ktorý bol vyslovený Krajským súdom v
Trnave v rozsudku č.k. 20Sa/22/2017 zo dňa 25.5.2018. Ďalej uviedol, že rozhodnutie žalovaného je

opätovne nepreskúmateľné, zistenie skutkového stavu veci bolo nedostačujúce na riadne posúdenie
veci a zistený skutkový stav nemá oporu v administratívnych spisoch, pričom došlo aj k podstatnému
porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie
nezákonného rozhodnutia. Potvrdil, že dňa 3.10.2014 podal registračný list fyzickej osoby - opravnú
odhlášku, so zmenou zániku dátumu poistenia odo dňa 24.3.2014, napriek tomu, že činnosť samostatne
hospodáriaceho roľníka ukončiť nemohol, pretože ju ani nezačal vykonávať. Ďalej uviedol, že žalovaný
mal od neho všetky informácie a podklady, ktoré si vyžiadal a nemal iba tie, o ktoré nepožiadal,
resp. nebol poučený o tom, že by ich mal predložiť. Opätovne poukazoval na to, že dňa 30.12.2015
dosiahol dôchodkový vek, po dovŕšení ktorého bol poberateľom starobného dôchodku, nie predčasného
starobného dôchodku, a preto správny orgán nemôže žiadať vrátiť späť predčasný starobný dôchodok
vyplácaný v dobe od 18.1.2014 do 11.7.2016. Z vyplateného predčasného starobného dôchodku v
sume 8 961,72 eur dňa 9.6.2017 vrátil sumu 2 319,10 eur (predčasný starobný dôchodok za obdobie
od 30.12.2015 do 11.7.2016, t.j. v sume 334,80 eur mesačne). Ďalej uviedol, že mu bolo vyrubené aj
penále 300 eur, voči ktorému sa taktiež odvolal. V rámci prehodnotenia tvrdosti zákona žiadal o zrušenie
predmetného rozhodnutia a odpustenie vrátenia predčasného starobného dôchodku, nakoľko všetky
svoje povinnosti si vždy plnil a urobil by tak aj v prípade ohlasovacej povinnosti v súvislosti s činnosťou
samostatne hospodáriaceho roľníka (túto činnosť nikdy nevykonával a nemal z nej ani žiadne príjmy),
pokiaľ by ho sociálna poisťovňa na tento nedostatok včas upozornila. Rozhodnutie žalovaného preto
žiadal zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

3.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 23.4.2019 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Poukázal ďalej na to, že podľa výpisu zo živnostenského registra žalobca ukončil podnikateľskú činnosť
k 17.1.2014, čo bolo v súlade s podaním registračným listom fyzickej osoby - odhláškou prijatou dňa
17.1.2014. Za tohto stavu mal žalovaný za to, že žalobca ku dňu priznania predčasného starobného
dôchodku, t.j. k 17.1.2014 nie je dôchodkovo poistený, a preto spĺňa podmienku vzniku nároku na
výplatu predčasného starobného dôchodku podľa § 67 ods. 4 zákona o sociálnom poistení. Potvrdením
Sociálnej poisťovne, pobočky Dunajská Streda z 29.1.2016 sa dodatočne preukázalo, že žalobca
ako samostatne hospodáriaci roľník, oprávnený vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť na základe
osvedčenia o zápise do evidencie samostatne hospodáriaceho roľníka, vydaného Obecným úradom vo
Vieske s dátumom zápisu 29.9.1993. Uvedené osvedčenie žalobca zrušil až 16.11.2015, t.j. v čase,
keď bol poberateľom predčasného starobného dôchodku. Znamená to, že k 18.1.2014 bol žalobca
dôchodkovo poistený ako samostatne zárobkovo činná osoba, a to na základe tohto osvedčenia. Z
uvedeného dôvodu bol žalobcovi právoplatným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.6.2016
podľa § 67 ods. 1 a § 112 ods. 2 a 6 zák.č. 461/2003 Z.z. odňatý starobný dôchodok, ktorým sa
stal predčasný starobný dôchodok, od 12.7.2016, ktorý je od 30.12.2015 starobným dôchodkom.
Predčasný starobný dôchodok sa žalobcovi vyplácal v dobe od 18.1.2014 do 31.12.2014 v sume
288,70 eur mesačne, v dobe od 1.1.2015 do 29.12.2015 v sume 294 eur mesačne a v dobe od
30.12.2015 do 11.7.2016 v sume 334,80 eur mesačne, hoci mu nepatril. Námietky žalobcu uvedené
v žalobe (že si nepamätá, že bol poučený o tom, že výplata predčasného starobného dôchodku mu
nepatrí v prípade vzniku dôchodkového poistenia na území Slovenska, a že po ukončení živnosti dňa
17.1.2014 nepodnikal ako samostatne hospodáriaci roľník a pôdu, ktorú zdedil po rodičoch prenechal
bratovi bezodplatne, pričom žiadne príjmy z prenájmu nemal) považuje žalovaný za účelové a právne
irelevantné, pretože žalobca sám požiadal o zápis v evidencii samostatne hospodáriacich roľníkov a
vydanie osvedčenia, a preto mal vedieť aké povinnosti mu z tejto skutočnosti vyplývajú. Podľa údajov z
Finančného riaditeľstvo SR žalobca ako samostatne zárobkovo činná osoba dosiahol príjem zo živnosti
za rok 2012 v sume 9 939,10 eur a za rok 2013 v sume 10 306 eur, čo znamená, že žalobca dosiahol vyšší
príjem ako je zákonom o sociálnom poistení ustanovená suma 4 716 eur za rok 2012 a suma 4 830 eur
za rok 2013. Nakoľko žalobca bol v registri daňových subjektov a zároveň splnil podmienku dosiahnutia
príjmov zo živnosti za rok 2012 a za rok 2013 ako aj za rok 2014, žalobcovi tak na predčasnom starobnom
dôchodku od 18.1.2014 do 11.7.2016 bola naviac vyplatená suma 8 961,72 eur. V tejto súvislosti uviedol,
že žalobca si nesplnil povinnosť ustanovenú v § 227 ods. 3 a § 228 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a
prijímal predčasný starobný dôchodok za obdobie od 18.1.2014 do 11.7.2016, hoci musel predpokladať,
že z dôvodu vzniku dôchodkového poistenia mu predčasný starobný dôchodok bol priznaný neprávom,
a preto bola žalobcovi uložená povinnosť vrátiť neprávom vyplatenú sumu 8 961,72 eur na predčasnom
starobnom dôchodku podľa § 236 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení zákona č.
310/2006 Z.z. .

4.
Súd prejednal vec na pojednávaní konanom dňa 11.11.2019 v neprítomnosti žalovaného (tento požiadal
o ospravedlnenie z neúčasti na tomto pojednávaní a súhlasil s tým, aby súd konal v jeho neprítomnosti),
pričom žalobca zotrval na svojej argumentácii uvedenej v žalobe a tiež zopakoval skutočnosti, ktoré boli
súdu známe z jeho písomných vyjadrení, oboznámil sa s celým obsahom spisového materiálu, vrátane
administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.

5.
Podľa obsahu spisového materiálu Sociálna poisťovňa, ústredie svojim rozhodnutím zo dňa 15.8.2016
žalobcovi podľa § 236 ods. 1 písm. a) a písm. b) zák.č. 461/2003 Z.z. uložila povinnosť vrátiť neprávom
vyplatený predčasný dôchodok v celkovej sume 8 961,72 eur v lehote 30 dní. V odôvodnení tohto
rozhodnutia rozhodujúci správny orgán konštatoval, že žalobca nesplnením ohlasovacej povinnosti
a prijímaním predčasného starobného dôchodku vyplateného neprávom spôsobil, že sa predčasný
starobný dôchodok poskytol žalobcovi neprávom. Žalobca nenahlásil, že od 18.1.2014 bol napriek
ukončeniu živnosti naďalej povinne dôchodkovo poistený ako samostatne hospodáriaci roľník,
predčasný starobný dôchodok prijímal napriek vedomosti, že mu nepatrí, nakoľko o podmienkach nároku
na predčasný starobný dôchodok bol poučený pri spisovaní žiadosti o predčasný starobný dôchodok
dňa 17.1.2014 pracovníčkou žalovaného, čo vyplýva z obsahu tejto žiadosti.

6.
Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 26.10.2018 odvolanie
žalobcu proti rozhodnutiu o povinnosti vrátiť neprávom vyplatený predčasný starobný dôchodok zamietol
a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.8.2016 potvrdil s tým, že pre
posúdenie nároku na predčasný starobný dôchodok a jeho výplatu je rozhodujúce, či účastník konania
bol ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok povinne dôchodkovo poistený. Skutočnosť,
že či účastník konania (žalobca) z činnosti zakladajúcej povinné dôchodkové poistenie dosahuje príjem,
nie je na tieto účely rozhodujúca. Vzhľadom k tomu, že žalobca prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel
alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako mu patrila,
boli splnené predpoklady na aplikáciu ust. § 236 ods. 1 písm. a) a b) zák.č. 461/2003 Z.z. v znení zák.
č. 310/2006 Z.z. a preto je žalobca povinný v zmysle § 236 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení
neprávom vyplatenú sumu na starobnom dôchodku 8 961,72 eur vrátiť.

7.
Podľa § 5 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto
zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik
alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne
zárobkovo činnej osoby dosahovala príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej
osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe
s ťažkým zdravotným postihnutím.

Podľa § 67 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku
nevzniká, ak poistenec ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok je povinne dôchodkovo
poistený ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba alebo je fyzická osoba uvedená
v § 4 ods. 1 písm. d).

Podľa § 227 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, poistenec je povinný príslušnej organizačnej zložke
Sociálnej poisťovne preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na
dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Príjemca dávky je povinný do ôsmich
dní oznámi príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne zmenu v skutočnostiach rozhodujúcich
na trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Ak bol poistenec
alebo príjemca dávky písomne vyzvaný príslušnou organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne, aby
preukázal tieto skutočnosti, je povinný výzve vyhovieť v lehote do ôsmich dní odo dňa doručenia výzvy,
ak organizačná zložka Sociálnej poisťovne neurčila inú lehotu.

Podľa § 228 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, samostatne zárobkovo činná osoba, na ktorú sa
v právnych vzťahoch sociálneho poistenia uplatňujú predpisy Slovenskej republiky podľa osobitného
predpisu alebo podľa medzinárodnej zmluvy, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky,
je povinná oznámiť príslušnej pobočke výšku príjmov a výdavkov samostatne zárobkovo činnej osoby

zo zárobkovej činnosti podľa § 3 ods. 3. Samostatne zárobkovo činná osoba podľa prvej vety je
povinná oznámiť príslušnej pobočke aj skutočnosti rozhodujúce na posúdenie vzniku a zániku povinného
nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby
podľa § 21 ods. 4 a 5, a to do ôsmich dní odo dňa, v ktorom nastali. Údaje podľa prvej vety je samostatne
zárobkovo činná osoba povinná oznámiť do ôsmich dní od právoplatného určenia príslušnosti k
právnym predpisom Slovenskej republiky a v bežnom roku najneskôr do 31. mája kalendárneho roka
za predchádzajúci kalendárny rok.

Podľa § 236 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, príjemca dávky je povinný vrátiť dávku alebo jej časť
odo dňa, od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume, ak je vyššia ako 5 eur a
a) nesplnil povinnosť uloženú týmto zákonom,
b) prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila
neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila, alebo
c) vedome inak spôsobil, že dávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila.

8.
V rozhodnutí Krajského súdu v Trnave č.k. 20Sa/22/2017 zo dňa 25.5.2018 bolo konštatované, že
odôvodnenie rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov nie je dostatočné a nie sú v nich poskytnuté
odpovede na zásadné otázky týkajúce sa vzniku povinnosti žalobcu podľa § 236 ods. 1 zákona
o sociálnom poistení vrátiť vyplatenú dávku alebo jej časť. Je potrebné znova uviesť, že správne
orgány, vychádzajúc zo zistenia porušenia povinností podľa § 227 ods. 3 a § 228 ods. 1 zákona o
sociálnom poistení, opätovne túto povinnosť jednoznačne neidentifikovali, keď zrozumiteľne a v súlade
s aplikovanými ustanoveniami neuviedli, akú zmenu v rozhodujúcich skutočnostiach a kedy bol žalobca
povinný organizačnej zložke nahlásiť, resp. kedy bol povinný sa prihlásiť na nemocenské a dôchodkové
poistenie (ak podľa nich porušil povinnosť prihlásiť sa najneskôr do 8 dní). V tejto súvislosti správny súd
považuje za potrebné zdôrazniť, že samotný zápis, resp. osvedčenie o zápise do evidencie samostatne
hospodáriaceho roľníka nemá povahu oprávnenia v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení,
pretože plní funkciu registračnú a takýto zápis ešte nemusí znamenať, že v skutočnosti takúto činnosť
aj dotyčný subjekt, v danom prípade žalobca, vykonáva. Sociálna poisťovňa je však povinná posúdiť
osobitne zánik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia z každého jednotlivého statusu
uvedeného v § 5 zákona o sociálnom poistení, ktorý fyzická osoba spĺňa, čo v prípade žalobcu zo
strany Sociálnej poisťovne nenastalo. Opätovne je potrebné konštatovať, že správne orgány oboch
stupňov zrozumiteľne nevysvetlili, aký vzťah k nároku na vyplatenú dávku má skutočnosť, že žalobca
bol registrovaný v evidencii samostatne hospodáriacich roľníkov. Žalovaný ako odvolací správny orgán
bez akéhokoľvek ozrejmenia svojich poznatkov a podkladov opätovne ma za tol, že žalobca vykonával
činnosť samostatne hospodáriaceho roľníka, resp. považoval námietky žalobcu vznesené v tomto
smere za účelové, pričom sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s tvrdením žalobcu, že túto činnosť v
skutočnosti nevykonával a nemal z nej žiadne príjmy.

9.
V súvislosti s naplnením podmienok ustanovenia § 236 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení
opätovne žalovaný vo svojom rozhodnutí konštatoval, že žalobca bol o podmienkach nároku na
predčasný starobný dôchodok poučený pri spisovaní žiadosti, avšak bez konkretizácie, kým a v akom
rozsahu mu bolo poučenie poskytnuté, resp. ktorá časť tlačiva žiadosti takéto poučenie obsahuje,
aby bolo možné usudzovať, či toto poučenie odôvodňuje záver o tom, že žalobca vedel alebo musel
predpokladať, že mu je dávka vyplácaná neprávom.

10.
Na základe vyššie zistených skutočností správny súd uvádza, že orgán verejnej správy je viazaný
rozhodnutím správneho súdu v konkrétnej veci (§ 191 ods. 6 SSP), pričom túto viazanosť orgánu verejnej
správy právnym názorom správneho súdu je právna i skutková a vzťahuje sa na postup orgánu verejnej
správy v novom konaní, a to na výrok ako aj na odôvodnenie nového rozhodnutia. Znamená to, že
orgán verejnej správy by nemal polemizovať s právnym názorom správneho súdu ani ho spochybňovať
(naviac za stavu, pokiaľ predchádzajúce rozhodnutie Krajského súdu v Trnave č.k. 20Sa/22/2017 zo dňa
25.5.2018 nebolo zo strany žalovaného napadnuté odvolaním), ale je jeho povinnosť ho rešpektovať,
najmä, ak bol právny názor jasne a zrozumiteľne vyslovený.

11.

Vzhľadom k tomu, že žalovaný nerešpektoval právny názor vyslovený v zrušujúcom rozsudku Krajského
súdu v Trnave č.k. 20Sa/22/2017 zo dňa 25.5.2018 správny súd opätovne zrušil rozhodnutie žalovaného,
postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP ako nepreskúmateľné a vec vrátil žalovanému na ďalšie
konanie v naznačenom smere.

12.
V konaní úspešnému žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy konania
v súvislosti s predmetnou vecou nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v
Trnave, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d);
je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 19. 1. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.