Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Monday, June 17, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1CoE/34/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5611211272
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kurák
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5611211272.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Kuráka
a členov senátu JUDr. Pavla Polku a JUDr. Moniky Liptákovej, v exekučnej veci oprávneného: Sociálna
poisťovňa Bratislava, pobočka Liptovský Mikuláš, IČO: 30 807 484, so sídlom Štúrova 34, Liptovský
Mikuláš,protipovinnej:D.C.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomN.XX/XXX,Q.K.,ovymoženiepohľadávky
vo výške 910,17 eur s príslušenstvom, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu

Liptovský Mikuláš, č.k. 7Er/2018/2011-15 zo dňa 29.01.2019 takto

r o z h o d o l :

Odvolanie súdneho exekútora proti výroku II. uznesenia o d m i e t a.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil. Druhým výrokom povinnej uložil

povinnosť zaplatiť súdnej exekútorke trovy exekúcie vo výške 46,67 eur do troch dní odo
dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

2. Proti výroku o trovách exekúcie predmetného uznesenia podala v zákonom stanovenej lehote
odvolanie súdna exekútorka. V odvolaní uviedla, že vznik trov zavinil oprávnený tým, že návrh podal
mesiac pred uplynutím premlčacej lehoty, a teda nehospodárne a alibisticky nakladal so samotnou

pohľadávkou a tiež návrhom na začatie exekúcie. Vzhľadom na to, že je súdna exekútorka nútená
vykonávaťúkonyvprekludovanýchveciachžiada,abybolknáhradetrovexekúciezaviazanýoprávnený.

3. Povinná ani oprávnený sa k odvolaniu nevyjadrili.

4. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd (§ 34 CSP), skôr ako pristúpil k vecnému preskúmaniu

napadnutého rozhodnutia, zaoberal sa tým, či odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou a či
smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné. Po zistení, že odvolanie smeruje
voči rozhodnutiu vo výroku, ktorým rozhodol, že povinná je povinná nahradiť súdnej exekútorke trovy
exekúcie vo výške 46,67 Eur, a to v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia, proti ktorému
nie je prípustné, odvolací súd odvolanie podľa § 386 písm. c) CSP odmietol.

5. V súdenej veci ide zároveň o exekučné konanie začaté pred 01.04.2017 a keďže ustanovenia § 243i
až § 243k z. č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku neustanovili inak, krajský súd vec posudzoval podľa
ustanovení Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017.

6. Podľa ustanovenia § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti
rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.7. Z obsahu odvolania súdnej exekútorky vyplýva, že odvolaním bolo napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie iba vo výroku o trovách exekúcie, preto výrok o zastavení exekúcie nadobudol právoplatnosť
a nie je týmto rozhodnutím odvolacieho súdu dotknutý.

8. Podľa názoru odvolacieho súdu proti uzneseniu o trovách exekúcie v zmysle Exekučného poriadku
odvolanie nie je prípustné. V tomto smere odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že trovy exekúcie
predstavujú osobitný inštitút, upravený Exekučným poriadkom, odlišný od trov konania. Trovy exekúcie
majú vlastnú definíciu v Exekučnom poriadku (§ 200 ods. 1 Exekučného poriadku),

vlastný okruh účastníkov konania o trovách exekúcie (§ 37 ods. 1), vlastnú úpravu nárokov
jednotlivých účastníkov vo vzťahu k trovám exekúcie (§200 ods. 1 druhá a tretia veta), osobitný spôsob
ich uplatňovania (pokiaľ nedôjde k zastaveniu exekúcie, o trovách exekúcie
sa ani nerozhoduje, súdny exekútor ich vymôže ako súčasť exekučného nároku - § 200 ods. 6) a tiež
osobitný spôsob rozhodovania v prípadoch, keď sa o nich rozhoduje (nerozhoduje sa osobitne o nároku
a osobitne o výške, ale rozhoduje sa o tom, kto a v akej výške trovy exekúcie platí; vo vzťahu k odmene

súdneho exekútora ani nejde o rozhodovanie o náhrade trov, ale priamo o zaplatení odmeny súdneho
exekútora - § 200 ods. 5). Za takýchto okolností absenciu výslovného ustanovenia výnimky
zo všeobecnej zásady neprípustnosti odvolania nemožno interpretovať inak než nepripustenie odvolania
vo vzťahu k trovám exekúcie. Rozhodnutie o trovách exekúcie z vyššie uvedených dôvodov nemožno
ani „primerane“ subsumovať pod rozhodnutie „o nároku na náhradu trov konania“ podľa § 357 písm.

m) CSP.

9. Pokiaľ by zákonodarca bol chcel novou procesnou úpravou pripustiť odvolanie proti rozhodnutiam
súdov prvej inštancie o trovách exekúcie, bol by tak urobil spôsobom, ktorý by nepripúšťal pochybnosti,
a to buď vložením vety „Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie“ do § 200 ods. 5 Exekučného

poriadku, čo je formulácia štandardná v úprave exekučného konania, alebo výslovným uvedením trov
exekúcie v § 357 CSP ako výnimky zo zásady neprípustnosti odvolania proti uzneseniam súdov prvej
inštancie.

10. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 256

ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že účastníkom konania ich náhradu nepriznal. Z obsahu spisového
materiálu totiž vyplýva, že povinnej ani oprávnenému v aktuálnom odvolacom konaní preukázateľne
žiadne trovy nevznikli. Práve to bol dôvod, pre ktorý odvolací súd mohol rozhodnúť nielen o nároku
na náhradu, ale už aj o nepriznaní náhrady trov konania. Dvojfázové rozhodovanie o trovách konania,
predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu len o nároku na náhradu a druhé až následné rozhodnutie

prvoinštančného súdu o výške náhrady (§ 262 ods. 1 a 2 CSP) má totiž zmysel len pri pozitívnom
vyriešení otázky nároku na náhradu, a naopak taký zmysel absentuje, ak výsledkom uvažovania o
nároku na náhradu je záver o neexistencii takéhoto nároku u žiadnej zo strán konania (prvej preto, že ju
na to neoprávňuje pre ňu nepriaznivý, či ňou zavinený výsledok konania a u druhej preto, že tu buď niet
trov majúcich sa nahradiť, alebo že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce nepriznanie

náhrady). Uvedený právny názor vyplýva i z uznesenia Najvyššieho súdu SR z 28.2.2018,sp.
zn. 7Cdo/14/2018.

11. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.