Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. október 2019

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/56/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2508899804
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2508899804.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov
JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v spore žalobcu: E. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/
X, F., zastúpený JUDr. Stanislavom Jakubčíkom, advokátom so sídlom Trenčianska 57, Bratislava, proti
žalovaným: 1. T. O., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXXX/XX, X., zastúpený JUDr. Ottom Markechom,
advokátom so sídlom Ul. kpt. Nálepku 336, Horná Streda, 2. K. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. O. XXXX/
XX-XX, L. Z. V., 4. T. F., rod. V., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XXX, X. X, Česká republika, 5. P. A., rod.
F., nar. X.X.XXXX, bytom O. XXX/X, F. Z. V., 6. P. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. V. XXX/XX, Z., 7.
M. J., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XXX, B. - X. C., zastúpený žalovaným v 6. rade, P. O., 8. F. A., rod.
O., nar. X.X.XXXX, bytom E. XXX/X, F. Z. V., 9. I. F., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XXX, X. X - E., Česká
republika, zastúpený žalovaným v 16. rade, L. F., 10. B. D., nar. XX.X.XXXX, bytom V. C. X, K., 11. I.
Z., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX/XX, F. Z. V., 12. P. Z., rod. F., nar. XX.X.XXXX, bytom J.
č. XXX, 13. Ing. P. F., rod. A., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XXX/XX, F. Z. V., 14. F. F., nar. XX.XX.XXXX,
bytom X. XXX/XX, F. Z. V., 15. F. F., nar. X.X.XXXX, bytom X. XXX/XX, F. Z. V., 16. L. F., nar. X.X.XXXX,
bytom J. O. XX, B. - A., 17. Z. E., rod. G., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. L. XXX, G. A., Česká republika,
18. V. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX/XX, X. X - X., Česká republika, 19. P. O., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Q. XX, G. B., Česká republika, 20. F. G., nar. XX.X.XXXX, bytom B. Z. G. č. XX, Česká republika,
21. G. Z., rod. G., nar. X.XX.XXXX, bytom Z. J. XXX, G. O., Česká republika, 22. B. A., rod. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom U C. XXXX, B. Z. E., Česká republika, 23. V. G., nar. XX.X.XXXX, bytom V. B. č.
XXX, Česká republika, 24. F. G., rod. A., nar. XX.X.XXXX, bytom K. č. XX, Česká republika, 25. P. G.,
nar. X.X.XXXX, bytom J. Z. V. č. XX, Česká republika, 26. V. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. č. XX,
O. X., Česká republika, 27. I. F., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, V., Česká republika, 28. B.
F., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. - Z., B.: XXXX, Demokratická republika Kongo, 29. P. A., nar.
XX.X.XXXX, bytom K. XXXX, X. X, Česká republika, 30. G. A., nar. X.X.XXXX, bytom O. č. XXX, K.,
Česká republika, XX. I. B., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. A. XX, X. X, Česká republika, 32. MUDr.
J. O., nar. X.X.XXXX, bytom X. X. XXX/X, X., 33. D. O., nar. X.XX.XXXX, bytom Ul. XX. T. XXXX/XX, B.,
34. K. B., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/XX, B., 35. I. L., rod. O., nar. XX.X.XXXX, bytom X.
XXXX/X, B., žalovaní v 2., 4., 5., 8., 10. až 35. rade zastúpení splnomocneným zástupcom MUDr. K. E.,
nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXX, F. Z. V., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaniach
žalobcu a žalovaného v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 9. októbra 2018, č.k.
4C/86/2008-1161 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 08.januára 2019, č.k. 4C/86/2008, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III., ako aj v závislých výrokoch
V. až XVII. p o t v r d z u j e .

II. Vo výroku II. napadnutý rozsudok m e n í tak, že žalobu zamieta.

III. Žalovaný v 1. rade má voči žalobcovi nárok na náhradu trov tohto konania vo výške 33,33%.

IV. Žalovaným v 2., 4. až 35. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie výrokom I. určil, že žalobca je
spoluvlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pre kat. úz. F. Z. V., obec: F. Z. V., okres:
Piešťany, ako parcela registra C evidovaná na katastrálnej mape - parc. č. 666/2 - orná pôda o výmere
1103 m2, v podiele 120/5760-in, výrokom II. určil, že žalovaný v 1. rade je spoluvlastníkom nehnuteľnosti
zapísanej na LV č. XXXX pre kat. úz. F. Z. V., obec: F. Z. V., okres: Piešťany, ako parcela registra C
evidovaná na katastrálnej mape - parc. č. 666/2 - orná pôda o výmere 1103 m2, v podiele 40/5760-
in, výrokom III. v prevyšujúcej časti 13-ich určovacích návrhov žalobu zamietol, výrokom IV. priznal
žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 86,67 %, výrokom V.
priznal žalovanej v 2. rade nárok na náhradu konania proti žalobcovi v plnom rozsahu, výrokom VI.
priznal žalovanej v 4. rade nárok na náhradu konania proti žalobcovi v plnom rozsahu, výrokom VII.
priznal žalovanej v 5. rade nárok na náhradu konania proti žalobcovi v plnom rozsahu, výrokom VIII.
priznal žalovaným v 6. a v 7. rade spoločný a nerozdielny nárok na náhradu konania proti žalobcovi
v plnom rozsahu, výrokom IX. priznal žalovanej v 8. rade nárok na náhradu konania proti žalobcovi v
plnom rozsahu, výrokom X. priznal žalovanému v 9. rade nárok na náhradu konania proti žalobcovi v
plnom rozsahu, výrokom XI. priznal žalovanému v 10. rade nárok na náhradu konania proti žalobcovi
v plnom rozsahu, výrokom XII. priznal žalovaným v 11. až 15. rade spoločný a nerozdielny nárok na
náhradu konania proti žalobcovi v plnom rozsahu, výrokom XIII. priznal žalovanému v 16. rade nárok na
náhradu konania proti žalobcovi v plnom rozsahu, výrokom XIV. priznal žalovaným v 17. až v 27. rade
spoločný a nerozdielny nárok na náhradu konania proti žalobcovi v plnom rozsahu, výrokom XV. priznal
žalovaným v 28., 29., 30., a 31. rade spoločný a nerozdielny nárok na náhradu konania proti žalobcovi v
plnom rozsahu, výrokom XVI. priznal žalovanej v 32. rade nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi
v plnom rozsahu, výrokom XVII. priznal žalovaným v 33., 34. a 35. rade spoločný a nerozdielny nárok
na náhradu konania proti žalobcovi v plnom rozsahu.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil ustanovením § 2 ods. 1, 2, 3, § 3 ods. 1, 2, § 6 ods. 1, § 7
zákona č. 293/1992 Z.z. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam, ďalej ustanovením
§ 40 ods. 1, § 36 ods. 1, § 115, § 116 ods. 1, 2, § 145 zákona č. 141/1950 Z.z. v znení účinnom do
31.3.1964 (ďalej „prvý Občiansky zákonník"), ustanovením § 40 ods. 1, § 46 ods. 1, § 134 ods. 1, 3 a
4, § 135 ods. 1, 2, § 865 zákona č. 40/1964 Z.z. (ďalej „Občianskeho zákonníka"), § 126 ods. 1, § 137
ods. 1, § 141 Občianskeho zákonníka, ako aj § 80 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom ku
dňu začatia konania, a § 137 a § 470 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, vecne súd dôvodil, že
žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 20.3.2000, proti pôvodným žalovaným domáhal, aby I.) súd
určil že notárske osvedčenie vydané notárkou JUDr. Ivetou Vaškovou pod č. N132/97, Nz 132/97 zo
dňa 14.10.1997 o určení vlastníctva žalovaného v 1. rade T. O. (O.) k novovytvorenej parcele č. 666/2
- orná pôda o výmere 1103 m2 pre žalovaného v 1. rade v celosti, je neplatné, a aby II.) súd určil, že
podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pre katastrálne územie F. Z. V.,
okres Piešťany, ako parcela číslo 666/2 - orná pôda o výmere 1103 m2, sú: 1./ E. A. v podiele 120/5760,
2./ T. O. (O.) v podiele 1/144, 3./ K. B. v podiele 48/5760, 4/. neb. A. O. v podiele 24/192, 5./ MUDr. K.
E. a jeho manželka Ing. M. E., rod. A. v podiele 48/5760 a 1/45, 6./ P. A., rod. O. v podiele 24/192, 7./
P. A. v podiele 48/5760, a K. A. v podiele 16/192.

3. Žalobca svoj nárok odvodzoval od skutočnosti, že je podielovým spoluvlastníkom pozemku s parc.
č. 666 v kat. úz. F. Z. V., pôvodne zapísanom v PKVL č. 903 pre kat. úz F. Z. V. ako záhrada o
pôvodnej výmere 2.895 m2, pričom z výpisov z LV č. XXXX a č. XXXX zistil, že žalovaný v 1. rade,
ktorý bol podielovým spoluvlastníkom pôvodného pozemku s parc. č. 666 s pôvodnou výmerou 2895
m2 v spoluvlastníckom podiele vo veľkosti 1/444-ina, v zodpovedajúcej výmere 20 m2, je v súčasnosti
vedený ako výlučný vlastník pozemku s parc. č. 666/2 - orná pôda o výmere 1103 m2, ktorý vznikol
odčlenením z pôvodného pozemku s parc. č. 666 na základe geometrického plánu č. 122-90-61/92,
ktoré výlučné vlastnícke právo mu bolo do katastra nehnuteľností zapísané na základe notárskeho
osvedčenia vydaného notárkou JUDr. Ivetou Vaškovou pod č. N132/97, Nz 132/97 zo dňa 14.10.1997 o
určení vlastníctva žalovaného v 1. rade k novovytvorenej parcele č. 666/2 - orná pôda o výmere 1.103
m2. Sporný pozemok parc. č. 666/2 je zapísaný na LV č. XXXX pre kat. úz. F. Z. V.. Zvyšná časť pozemku
je zapísaná na LV č. XXXX pre kat. úz. F. Z. V. ako parcela registra „E" evidovaná na katastrálnej
mape určeného operátu - záhrada o výmere 1795 m2. Žalovaný v 1. rade sa na úkor ostatných

spoluvlastníkov pôvodnej parcely č. 666 bezdôvodne obohatil tým, že si nechal vydať osvedčenie o tom,
že je výlučným vlastníkom novovytvoreného titulom vydržania, hoci tento nikdy nebol vlastníkom takejto
výmery pôvodného pozemku, čím znížil reálny rozsah spoluvlastníctva žalobcu, keď namiesto podielu
k pôvodnému pozemku s parc. č. 666 o výmere 2.895 m2 zostal žalobcovi iba rovnaký podiel k oveľa
menšej novovytvorenej parcele č. 666 o výmere 1.795 m2.

4. Na základe neskoršieho podania žalobcu (ktorým upresnil žalobu a rozšíril okruh žalovaných a
zobral čiastočne návrh späť) súd uznesením z 10.9.2002 zastavil konanie v časti žaloby o určenie
vlastníckeho práva vo vzťahu k niektorým žalovaným, zastavil konanie v časti určenia neplatnosti
notárskeho osvedčenia zo dňa 14.10.1997 a pripustil, aby do konania na stranu žalovaných pristúpili
ďalší účastníci. Následne súd v zmysle ďalších návrhov žalobcu viackrát pripustil ďalšiu zmenu žaloby,
ako aj vstup ďalších účastníkov do konania na strane žalovaných a tiež v súlade s ust. § 107 ods. 3
O.s.p. pokračoval súd v konaní s dedičmi žalovaných, ktorí umreli v priebehu tohto súdneho sporu.

5. Napokon uznesením č. k. 4C/86/2008-1039 zo dňa 9.2.2018 súd naposledy pripustil zmenu žaloby
nasledovne: „I.) Súd určuje, že podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti zapísanej v katastrálnom
území F. Z. V. na LV č. XXXX, vedenej Okresným úradom Piešťany, katastrálny odbor, ako parcela č.
666/2 - orná pôda o výmere 1103 m2 je MUDr. J. O., rod. O., nar. X.X.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, trvale
bytom X. X. XXX/X, XXX XX X.; v podiele 480/5760; II.) súd určuje, že podielovým spoluvlastníkom
nehnuteľnosti, zapísanej v katastrálnom území F. Z. V. na LV č. XXXX, vedenej Okresným úradom
Piešťany, katastrálny odbor, ako parcela č. 666/2 - orná pôda o výmere 1103 m2 bola ku dňu svojej
smrti T. (T.) A., nar. XX.X.XXXX, r. č. XXXXXX/XXX, naposledy bytom Q. X, X. XX; v podiele 480/5760;
III.) súd určuje, že podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, zapísanej v katastrálnom území F. Z. V.
na LV č. XXXX, vedenej Okresným úradom Piešťany, katastrálny odbor, ako parcela č. 666/2 - orná
pôda o výmere 1103 m2 bol ku dňu svojej smrti A. O. ml., rod. O., nar. XX.X.XXXX, r. č. XXXXXX/
XXX, dátum úmrtia XX.XX.XXXX, naposledy bytom X. XX, B.; v podiele 720/5760; IV.) súd určuje, že
podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, zapísanej v katastrálnom území F. Z. V. na LV č. XXXX,
vedenej Okresným úradom Piešťany, katastrálny odbor, ako parcela č. 666/2 - orná pôda o výmere
1103 m2 bola ku dňu svojej smrti P. A., rod. O., nar. X.X.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX X., dátum úmrtia
XX.X.XXXX, naposledy bytom Z. XXX/X, X., Česká republika; v podiele 720/5760; V.) súd určuje, že
podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, zapísanej v katastrálnom území F. Z. V. na LV č. XXXX,
vedenej Okresným úradom Piešťany, katastrálny odbor, ako parcela č. 666/2 - orná pôda o výmere
1103 m2 bola ku dňu svojej smrti T. G., rod. O., nar. XX.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, dátum úmrtia
XX.XX.XXXX, naposledy bytom XXX XX V. B. č. XX, Česká republika; v podiele 1440/5760; VI.) súd
určuje, že podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, zapísanej v katastrálnom území F. Z. V. na LV
č. XXXX, vedenej Okresným úradom Piešťany, katastrálny odbor, ako parcela č. 666/2 - orná pôda o
výmere 1103 m2 je L. F., rod. F., nar. X.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, trvale bytom J. O. XX, B.; v podiele
1440/5760; VII.) súd určuje, že podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, zapísanej v katastrálnom
území F. Z. V. na LV č. XXXX, vedenej Okresným úradom Piešťany, katastrálny odbor, ako parcela č.
666/2 - orná pôda o výmere 1103 m2 je T. O., rod. O., nar. XX.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, trvale bytom
J. XXXX/XX, X.; v podiele 40/5760; VIII.) súd určuje, že podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti,
zapísanej v katastrálnom území F. Z. V. na LV č. XXXX, vedenej Okresným úradom Piešťany, katastrálny
odbor, ako parcela č. 666/2 - orná pôda o výmere 1103 m2 bola ku dňu svojej smrti Y. J., rod.
O., nar. XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXX, dátum úmrtia X.X.XXXX, naposledy bytom: XXX XX B. ě.
XXX; v podiele 40/5760; IX.) súd určuje, že podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, zapísanej v
katastrálnom území F. Z. V. na LV č. XXXX, vedenej Okresným úradom Piešťany, katastrálny odbor,
ako parcela č. 666/2 - orná pôda o výmere 1103 m2 je F. A., rod. O., nar. X.X.XXXX, r. č. XXXXXX/
XXX, bytom E. XXX/X, F. na V.; v podiele 40/5760; X.) súd určuje, že podielovým spoluvlastníkom
nehnuteľnosti, zapísanej v katastrálnom území F. Z. V. na LV č. XXXX, vedenej Okresným úradom
Piešťany, katastrálny odbor, ako parcela č. 666/2 - orná pôda o výmere 1103 m2 je E. A., rod. A., nar.
XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXX, trvale bytom: F. XXX/X, F.; v podiele 120/5760; XI.) súd určuje, že
podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, zapísanej v katastrálnom území F. Z. V. na LV č. XXXX,
vedenej Okresným úradom Piešťany, katastrálny odbor, ako parcela č. 666/2 - orná pôda o výmere 1103
m2 je K. B., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom: X. O. XXXX/XX-XX, L. Z. V.; v podiele
48/5760; XII.) súd určuje, že podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, zapísanej v katastrálnom území
F. Z. V. na LV č. XXXX, vedenej Okresným úradom Piešťany, katastrálny odbor, ako parcela č. 666/2
- orná pôda o výmere 1103 m2 je B. D., rod. D., nar. XX.sX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, trvale bytom: V.
C. X, K.; v podiele 48/5760; XIII.) súd určuje, že podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, zapísanej v

katastrálnom území F. Z. V. na LV č. XXXX, vedenej Okresným úradom Piešťany, katastrálny odbor, ako
parcela č. 666/2 - orná pôda o výmere 1103 m2 je P. A., rodená F., nar. X.X.XXXX, r. č. XXXXXX/XXX,
trvale bytom: O. XXX/X, F. Z. V.; v podiele 48/5760; XIV.) súd určuje, že podielovým spoluvlastníkom
nehnuteľnosti, zapísanej v katastrálnom území F. Z. V. na LV č. XXXX, vedenej Okresným úradom
Piešťany, katastrálny odbor, ako parcela č. 666/2 - orná pôda o výmere 1103 m2 bol ku dňu svojej smrti V.
F., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXX, dátum úmrtia XX.XX.XXXX, naposledy bytom X. XXX/
XX, F. Z. V.; v podiele 48/5760; XV.) súd určuje, že podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, zapísanej
v katastrálnom území F. Z. V. na LV č. XXXX, vedenej Okresným úradom Piešťany, katastrálny odbor,
ako parcela č. 666/2 - orná pôda o výmere 1103 m2 bola ku dňu svojej smrti T. F., nar. XX.X.XXXX, r. č.
XXXXXX/XXX, dátum úmrtia XX.XX.XXXX, naposledy bytom A. nám. XXX/X, X. X - I. v podiele 48/5760."
Druhým výrokom uznesenia súd deklaroval, že podanie žalobcu zo dňa 15.11.2017 je podľa obsahu
späťvzatím žaloby v časti žalobných nárokov, o ktoré bola žaloba zmenou žaloby zúžená. Súd tak urobil
na základe návrhu žalobcu zo dňa 15.11.2017 na pripustenie zmeny žaloby, v ktorom žiadal určiť aj to,
že podielovými spoluvlastníkmi sú tiež osoby, ktoré už nežijú, navyše v tomto návrhu na zmenu žalobca
opomenul uviesť 32 určovacích nárokov, ktoré boli súčasťou naposledy súdom pripustenej zmenenej
žaloby (do 7.2.2018) uznesením súdu č. k. 4C/86/2005-780 z 25.9.2014.

6. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca a žalovaný v 1. rade boli
dvomi z viacerých spoluvlastníkov pozemku s parc. č. 666 v kat. úz. F. Z. V., pôvodne zapísanom v PKV
č. 903 pre kat. úz F. Z. V. ako záhrada o výmere 2.895 m2. Spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti sa
stali titulom dedenia, takto sa žalobca stal spoluvlastníkom v podiele 120/7560 a žalovaný v 1. rade sa
stal spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti spolu s jeho dvomi súrodencami, každý z nich po 1/144.
Na základe GP č. 122-90-61/92 zo dňa 11.6.1992 došlo k vytvoreniu novej parcely č. 666/2 o výmere
1103 m2, k jej odčleneniu z pôvodnej parcely č. 666, a k zápisu novovytvorenej parcely č. 666/2 na
LV č. XXXX pre kat. úz. F. Z. V.. Zvyšná časť pozemku s parc. č. 666 bola pod tým istým parcelným
číslom (č. 666) zapísaná na LV č. XXXX pre kat. úz. F. Z. V. ako parcela registra „E" evidovaná na
katastrálnej mape určeného operátu - záhrada o výmere 1795 m2. Žalovaný v 1. rade bol zapísaný na
LV č. XXXX ako výlučný vlastník novovytvorenej parcely č. 666/2 na základe notárskeho osvedčenia
o vydržaní zo dňa 14.10.1997, podľa ktorého predmetný pozemok od roku 1950 užívali v dobrej viere
už rodičia žalovaného v 1. rade na základe ústnej rodinnej dohody ako svoju a túto mu darovali v
roku 1975 bez písomnej darovacej zmluvy už s vedomím, že majetkovoprávne vzťahy medzi rodičmi
žalovaného v 1. rade s ich príbuznými neboli vysporiadané. Notárka v osvedčení poučila žalovaného
v 1. rade poučila podľa § 2 zákona č. 293/1992 Zb. o tom, že vlastníkom zapísanej nehnuteľnosti
sa stane na základe vydržania márnym uplynutím 10 ročnej lehoty od zápisu žalovaného do KN na
základe predmetného osvedčenia, v ktorej lehote si však žalobca uplatnil svoje spoluvlastnícke právo
k nej predmetnou žalobou dňa 20.3.2000. Žalovaný v 1. rade oprávnenosť držby odvíjal od užívania
predmetnej časti pozemku jeho rodičmi niekedy od roku 1940, na ktorú držbu mal nadviazať v roku 1975
z dôvodu jej darovania rodičmi na základe ústnej zmluvy, a z dôvodu, že rodičia žalovaného v 1. rade a
rodičia žalobcu si navzájom na základe ústnej dohody v roku 1940 vymenili pozemky v F. za pozemky
vo V., žiadnu zámenu nehnuteľností však nepreukázal a ak by aj reálne došlo k zámene predmetného
pozemku na základe ústnej dohody za účinnosti uhorského obyčajového práva, táto sa nemohla týkať
celej spornej časti pôvodnej nehnuteľnosti o výmere 1.103 m2, keďže zo zápisov v pozemkovej knihe
muselo byť všetkým zrejmé, že predmetnú nehnuteľnosť vlastnili aj iní spoluvlastníci, nielen rodičia
žalobcu a rodičia žalovaného v 1. rade. Spoluvlastnícke právo k nehnuteľnosti predstavuje ideálny
podiel k celej veci, a nie jej konkrétnu reálnu časť zodpovedajúcu veľkosti spoluvlastníckeho podielu.
Reálnym odčlenením časti pôvodného pozemku žalovaný v 1. rade prakticky vykonal bez akejkoľvek
dohody zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v rozpore s ust. § 141 OZ. Samotný
subjektívny pocit držiteľa veci nepostačuje pre nadobudnutie vlastníctva veci vydržaním, a že vlastnícke
právo k pozemku vydržaním si nemožno „odrobiť" iba nepretržitým, viac ako 10-ročným obrábaním
pozemku bez toho, aby omyl držiteľov o tom, že im vlastnícky patrí celý sporný pozemok (konkrétna
časť pôvodného pozemku o výmere 2.895 m2) bol ospravedlniteľný. V čase „darovania" nehnuteľnosti
žalovanému v 1. rade jeho rodičmi v roku 1975 títo preukázateľne neboli dobromyseľnými v tom, že im
pozemok vlastnícky patrí a dobrú vieru preukázateľne nemal následne ani žalovaný v 1. rade. Neboli
teda splnené zákonné podmienky vydržania, žaloba je preto v časti určenia spoluvlastníckeho práva
pre žalobcu a vo vzťahu k žalovanému v 1. rade dôvodná a súd jej vyhovel a nakoľko žalobca bol
spoluvlastníkom pôvodného pozemku s parcelným číslom 666 o výmere 2895 m2 v podiele 120/5760,
súd určil, že žalobca je spoluvlastníkom aj neskôr odčlenenej časti pôvodného pozemku v rovnakej
veľkosti. Rovnakým postupom súd dospel k určeniu spoluvlastníckeho podielu žalovaného v 1. rade,

vychádzajúc zo zápisu o jeho spoluvlastníckom práve v KN k predmetnej nehnuteľnosti vo veľkosti 1/144-
in, čomu zodpovedá podiel 40/5760-in (I. a II. výrok).

7. Žalobca však podľa názoru prvoinštančného súdu nepreukázal naliehavý právny záujem na určení
spoluvlastníckych práv podľa ďalších 13-ich žalobných návrhov, týkajúcich sa určenia spoluvlastníckych
práv žalovaných v 2., 4. až 35. rade, príp. ich právnych predchodcov, a keďže naliehavý záujem
je vo všeobecnosti nevyhnutným predpokladom všetkých určovacích žalôb, súd žalobu v tejto časti
ako neprípustnú zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu podľa § 137 písm. c) CSP
výrokom III., pričom pripomenul, že zamietnutie žaloby iba z tohto dôvodu nezakladá prekážku
právoplatne rozhodnutej veci, a preto žalovaní v 2., 4. až v 35. rade sa môžu domáhať určenia
svojich spoluvlastníckych práv, príp. spoluvlastníckych práv ich právnych predchodcov samostatnou
žalobou o určenie, že sú spoluvlastníkmi určitého spoluvlastníckeho podielu k predmetnej nehnuteľnosti,
príp. o určenie, že určitý spoluvlastnícky podiel patrí do dedičstva po ich právnemu predchodcovi za
predpokladu, že budú v procesnej pozícii žalobcov, a nie žalovaných.

8. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1, § 255 ods. 2 a § 256 ods. 1 CSP, vychádzajúc
z pôvodne dvoch určovacích návrhov (určenie neplatnosti notárskej zápisnice a určenie vlastníckeho
práva k celej spornej nehnuteľnosti), pričom žalobca zobral v prvej časti žalobu späť bez uvedenia
dôvodu, a teda zastavenie konania v tejto časti zavinil žalobca, čo predstavuje 1/2 predmetu sporu.
Ďalšiu 1/2 predmetu sporu predstavuje 15 určovacích nárokov týkajúcich sa celej nehnuteľnosti, pričom
na účely určenia úspechu a neúspechu tu súd vychádzal zo znenia jednotlivých určovacích návrhov a
osôb žalovaných, ktorých sa tieto týkali, keďže v danom prípade žalovaní tvorili samostatné procesné
spoločenstvá (§ 76 CSP) vo vzťahu k jednotlivým žalobným návrhom a následne súd priznal žalovanému
v 1. rade nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 86,67 % podľa pomeru jeho úspechu
v spore a pokiaľ ide o ostatných žalovaných, keďže títo boli úspešní v celej časti sporu, ktorá sa ich
priamo týkala, priznal im nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu.

9. Nakoľko súd prvej inštancie v rozsudku opomenul rozhodnúť o čiastočnom späťvzatí žaloby, ktoré bolo
obsahom podania žalobcu zo dňa 15.11.2017, súd podľa § 225 CSP doplnil tento rozsudok o chýbajúci
výrok dopĺňacím rozsudkom zo dňa 8. januára 2019, ktorým zastavil konanie v časti určovacích žalôb,
v ktorých žalobca vzal návrh späť.

10. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a to proti výroku III. až XVII. a odôvodnil
ho podľa § 365 ods. 1 písm. d) a písm. h) CSP. Mal za to, že súd nesprávne posúdil naliehavý
právny záujem žalobcu na určovacej žalobe voči ostatným žalovaným. Žalobcova motivácia bola navrátiť
pôvodný právny stav pred zápisom odčlenenej parcely na žalovaného v 1. rade a predmetom konania
tak bolo určenie vlastníckeho práva k celej spornej parcele (nielen spoluvlastníckeho podielu žalobcu
a žalovaného v 1. rade), na čom má žalobca naliehavý právny záujem, nakoľko výlučným vlastníkom
tejto parcely je v katastri nehnuteľností evidovaný iba žalovaný v 1. rade, aj keď mu nikdy nesvedčal
žiadny právny titul nadobudnutia vlastníctva k tejto vyčlenenej parcele. Naliehavý právny záujem je
spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo ak by sa bez
tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (R 17/1972). V danom prípade postavenie žalobcu
ako jedného zo spoluvlastníkov je naďalej neisté, nakoľko nevie, kto sú ostatní spoluvlastníci pozemku.
Z vyjadrenia väčšiny ostatných žalovaných je navyše zrejmé, že aj títo sa domáhajú určenia svojho
vlastníctva k svojim podielom a skutočnosť, že žalobu inicioval iba žalobca, nemôže byť formálnou
prekážkou pre nerozhodnutie o ich spoluvlastníckych podieloch, práve naopak. Nikoho pritom nemožno
nútiť, aby bol žalobcom proti svojej vôli a žalobca nemohol iniciovať konanie s ostatnými žalovanými
iba voči žalovanému v 1. rade, keďže v čase podania žaloby nemal od nich súhlas na pristúpenie
do konania na strane žalobcu, nie všetci žalovaní by mu takýto súhlas aj dali, nakoľko minimálne
žalovaní v 6. a 7. rade so žalobou nesúhlasili, čo však neznamená, že žalovaný v 1. rade má právo
nezákonne získať im prislúchajúci spoluvlastnícky podiel. Je nevyhnutné, aby táto nezákonnosť bola
odstránená a bol navrátený pôvodný stav, čo možno výlučne iba v konaní o určenie vlastníckeho
práva k celému pozemku. Súd prvej inštancie posudzoval naliehavý právny záujem príliš formalisticky,
tento bol však jednoznačne preukázaný aj vo vzťahu k ostatným spoluvlastníckym podielom ďalších
žalovaných, keďže iba rozhodnutie o celkovom vlastníctve k predmetnému pozemku môže byť zapísané
do katastra nehnuteľností.Otázka, kto vlastní zvyšné časti sporného pozemku sa dotýka priamo
žalobcovej majetkovej sféry vzhľadom na rozhodovanie o používaní spoločnej veci spoločne s ostatnými
spoluvlastníkmi. To, že je prípustná žaloba iba jedného spoluvlastníka voči druhému spoluvlastníkovi,

nevylučuje prípustnosť žaloby spoluvlastníka voči výlučnému vlastníkovi a ostatným spoluvlastníkom,
ak je sporné celé vlastníctvo k nehnuteľnosti, ktorá v tomto prípade predstavuje pozemok. Tento záver
napokon potvrdil aj okresný súd, ktorý vyhovel druhým výrokom nároku ohľadne spoluvlastníckeho
podielu žalovaného v 1. rade, hoci z nepochopiteľných dôvodov tento prístup už neaplikoval na ostatných
žalovaných. Rozsudok vytvára v súčasnosti stav, ktorý bude z povahy veci brániť podaniu ďalších
prípadných určovacích žalôb, nakoľko spoluvlastnícky podiel vo výške 5600/5760 k pozemku, nemá v
zmysle napadnutého rozsudku žiadneho vlastníka, a vzhľadom na tento nedostatok nie je zrejmé ako
a či vôbec je napadnutý rozsudok vykonateľný. Súd totiž rozhodol, že žalovaný de facto nie je výlučným
vlastníkom sporného pozemku, avšak nerozhodol o tom, kto tým vlastníkom v celosti je. Rozhodnutím o
ostatných navrhovaných žalobných návrhoch by došlo k zabráneniu vzniku ďalších sporov. Ak žalovaný
v 1. rade nie je výlučným vlastníkom pozemku a žalobca uspel v časti svojho podielu, je zrejmé, že
aj ostatní žalovaní, či už ako priami spoluvlastníci alebo ako dedičia pôvodných spoluvlastníkov, sú z
rovnakého dôvodu ako žalobca spoluvlastníkmi predmetného pozemku a majú spolu so žalobcom v
tomto zmysle záujem na požadovanom určení. Iba určenie vlastníctva v celosti voči všetkým stranám
prinesie vyriešenie tohto sporu. Tým, že súd odmietol preskúmať celé vlastníctvo pozemku, a teda
nerozhodol o celom predmete konania, znamená, že celý spor bol zbytočný a neodstránil nezákonnosť a
nespravodlivosť spôsobenú žalovaným v 1. rade a je tým porušený princíp spravodlivosti. Súd nesprávne
posúdil aj nárok na náhradu trov konania nesprávne právne posúdil. Ak aj mal žalobca nejaký neúspech
v konaní, tento bol spôsobený jednak vývinom judikatúry a plynutím času, keď musel svoj žalobný návrh
viackrát upravovať, navyše žalobca bol úspešný v hlavnej časti podanej žaloby a to pri preukázaní, že
žalovaný v 1. rade nie je výlučný vlastník pozemku. Argumentácia okresného súdu ohľadne výpočtu
nároku žalovaného v 1. rade na náhradu trov konania je podľa názoru odvolateľa neopodstatnená,
všetky navrhované výroky, ktoré súd zamietol sa netýkali žalovaného v 1. rade ale ostatných žalovaných.
Žalovaného v 1. rade sa týkal výlučne výrok II., ktorému súd vyhovel a preto by žalobca mal mať nárok
voči nemu na náhradu trov konania v plnej výške. Ak by aj bol správny záver súdu o zamietnutí zvyšnej
časti žaloby, ktorá sa priamo netýkala žalovaného v 1. rade, mal súd rozhodnúť o nepriznaní nároku
na náhradu trov konania žalovanému v 1. rade z dôvodov hodných osobitného zreteľa, keďže žalobca
preukázal v konaní svoj nárok voči tomuto žalovanému. Nesprávne sú aj ďalšie výroky V. až XVII., keďže
žiadny z týchto žalovaných si nikdy neuplatňoval voči žalobcovi žiadne trovy konania, neboli zastúpení
žiadnym advokátom a trvali na vyhovení podanej žaloby, teda im trovy ani vzniknúť nemohli. Poukázal
na uznesenie NS SR sp.zn. 7Cdo 14/2018, z ktorého vyplýva, že ak podľa obsahu spisu strane v konaní
žiadne trovy nevznikli, je v súlade s článkom 17 základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú
ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa im náhrada trov konania nepriznáva. Navrhol, aby odvolací súd
zmenil rozsudok v časti výroku III. až XVII., a žalobe vyhovel.

11. Proti rozsudku podal odvolanie aj žalovaný v 1. rade, ktorý uviedol, že ho napáda vo všetkých
výrokoch z dôvodu neúplného zistenia skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci,
chýba tiež zrozumiteľné a presvedčivé odôvodnenie rozsudku. Uviedol, že z rozsudku je zrejmé, že
súd neakceptoval vydržanie parcely č. 662/2 v katastrálnom území F. Z. V. o rozlohe 1103 m2, vzniknutej
podľa geometrického plánu č. 122-90-61/92 dňa 11.6.1992, no na druhej strane akceptoval vznik tejto
parcely rozdelením pôvodnej parcely. Odvolateľ mal za to, že z dokazovania je zrejmé, že v minulosti sa
právni predchodcovia - matka žalobcu z F. Z. V. aj matka žalovaného 1/ z V. dohodli, ako budú vlastniť
a užívať predmet sporu v F., o ich dohode týkajúcej sa výmeny pozemkov svedčila aj pani G. v konaní
sp.zn. 14C/78/90, pričom žalobca žalobou napadá vôľu oboch už nežijúcich žien, teda ja vôľu svojej
matky. Podľa odvolateľa je teda preukázané, že po výmene pozemkov parcelu č. 666/2 (hoci vtedy
geometricky odčlenená nebola), užívala matkou žalovaného od roku 1940 až do svojej smrti a žalovaný
v 1. rade ako jej právny nástupca až do 20.03.2000. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh v celom rozsahu zamietne alebo rozsudok súdu
prvej inštancie zruší a vec vráti okresnému súdu na ďalšie konanie.

12. K podanému odvolaniu žalovaného v 1. rade sa písomne vyjadril žalobca, ktorý ho považoval za
nedôvodné. Mal za to, že tvrdenia žalovaného v 1. rade o platnosti osvedčenia o vydržaní súd prvej
inštancie vo svojom rozsudku presvedčivo vyvrátil, z dokazovania je zrejmé, že žalovanému nikdy
nesvedčal žiadny právny titul byť oprávneným držiteľom celej vyčlenenej parcely č. 666/2, nakoľko bol
vždy iba jedným zo spoluvlastníkov a to iba s menšinovým spoluvlastníckym podielom.

13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) po zistení,
že odvolania podali včas oprávnené osoby (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je

tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho
pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce a to v medziach
podaných odvolaní (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru o potrebe čiastočnej zmeny napadnutého
rozhodnutia.

14. Z obsahu spisu v preskúmavanej veci vyplýva, že žalobca sa domáhal určenia vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti zapísanej v katastrálnom území F. Z. V. na LV č. XXXX, vedenej Okresným úradom
Piešťany, katastrálny odbor, ako parcela č. 666/2 - orná pôda o výmere 1103 m2 a to tak, že žiadal, aby
súd určil, že jednak žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti a to v podiele 120/5760 a ďalej
sa domáhal ďalšími 14. určovacími žalobami vo vzťahu k jednotlivým žalovaným určenia, že ten-ktorý
konkrétny žalovaný je podielovým spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti v žalobcom označenom
podiele, resp. niektorými výrokmi žiadal určiť, že označení právni predchodcovia žalovaných boli ku dňu
svojej smrti podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti v žalobcom konkrétnom podiele. Okresný súd
vyhovel žalobe v časti požadovaného určenia vlastníckeho práva žalobcu a žalovaného v 1. rade, zatiaľ
čo ostatné žalobné návrhy zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení.

15. Žalobca napadol odvolaním výrok III. až výrok XVII. rozsudku, pokiaľ ide o žalovaného 1/, ten uviedol
síce, že napáda všetky výroky, podľa obsahu však odvolanie smerovalo len voči výrokom, v ktorých
bol žalobca úspešný (výroky I. a II., ako aj závislý výrok o trovách konania žalovaného 1/). Predmetom
prieskumu odvolacieho súdu tak bol celý rozsudok prvoinštančného súdu.

16. V prvom rade odvolací súd uvádza, že preberá skutkový stav tak, ako ho zistil súd prvej inštancie,
ktorý vykonal dostatočné dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobných návrhov. Pokiaľ
ide o otázku posúdenia nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaného v 1. rade k dotknutej nehnuteľnosti
vydržaním na základe v konaní tvrdených skutkových okolností, dospel prvoinštančný súd podľa názoru
odvolacieho súdu k správnym skutkovým zisteniam a danú otázku aj správne právne posúdil. Súd prvej
inštancie tiež dostatočne jasne a presvedčivo zdôvodnil vo svojom rozhodnutí úvahy, ktoré ho viedli k
záveru, že k vydržaniu vlastníckeho práva k celej novovytvorenej parcele žalovaným v 1. rade nemohlo
dôjsť, pretože na jeho nadobudnutie vlastníctva vydržaním neboli splnené všetky kumulatívne zákonné
podmienky, keď ani on, ani jeho rodičia nemali predmetný pozemok v nepretržitej oprávnenej držbe
po dobu minimálne 10 rokov. Nakoľko i odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je v tejto časti
vyčerpávajúce a nepochybne zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 CSP, odvolací súd podľa § 389
ods. 2 CSP iba konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje, považujúc
odvolaciu argumentáciu žalovaného v 1. rade za nedôvodnú, keď vo vzťahu k posúdeniu otázky
vydržania spoluvlastníckeho podielu žalobcu na dotknutom pozemku neuviedol žiadne skutočnosti, s
ktorými by sa nebol už vyporiadal vo svojom rozhodnutí okresný súd.

17. Z dokazovania tak aj podľa názoru odvolacieho súdu jednoznačne vyplynul záver o dôvodnosti
žaloby v časti určenia, že žalobca je spoluvlastníkom nehnuteľnosti parc. č. 666/2 - orná pôda o výmere
1103 m2, zapísanej na LV č. XXXX v kat. úz. F. Z. V., a to v podiele 120/5760, keď bolo nesporné, že
žalobca bol jedným zo spoluvlastníkov pôvodného pozemku parc. č. 666, pôvodne zapísanom v PKV č.
903 pre kat. úz F. Z. V. ako záhrada o výmere 2.895 m2 v rovnakom podiele 120/5760, z ktorého bola časť
o výmere 1103 m2 odčlenená, stala sa parcelou č. 666/2, pričom žalovaný 1/ nepreukázal žiadny platný
právny titul, na základe ktorého by bol vlastníkom aj toho spoluvlastníckeho podielu, ktorý inak prináležal
na novovytvorenej parcele žalobcovi. Bol tu preto dôvod, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v
jeho výroku I. ako vecne správny potvrdil, nemajúc žiadne pochyby o tom, že žalobca má naliehavý
právny záujem na tejto určovacej žalobe. Žalobca má naliehavý právny záujem na výsledku konania o
určenie jeho spoluvlastníckeho práva, keďže v prípade vyhovenia žalobe môže byť na základe takéhoto
rozsudku zapísané jeho vlastnícke právo do katastra nehnuteľností (porovnaj uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3 Cdo 112/2013 zo dňa 9.6.2014), čím sa odstráni stav spornosti jeho
vlastníckeho práva k novovzniknutej parcele.

18. Pokiaľ však ide o ostatné žalobcom požadované určovacie výroky, podľa názoru odvolacieho súdu
žalobca na nich naliehavý právny záujem nemá.

19. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení ( do 30.06.2016 podľa ust. § 80 písm. c/ O.s.p., a
od 01.07.2016 podľa ust. § 137 písm. c/ CSP) je základným procesným predpokladom každej určovacej

žaloby (s výnimkou určení s prezumovaným, teda predpokladaným naliehavým právnym záujmom,
čo však nie je prípad prejednávanej veci). Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide
o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný, účinný a správne zvolený procesný nástroj ochrany práva
žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva
konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné súdne konanie. Naliehavý právny záujem je
spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo ak by sa bez tohto
určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodnutia
súdu je naliehavý právny záujem na určení práva zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha, teda
žalobcu. Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať
na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi stranami a k potrebe určiť súdom,
či tu právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným
nástrojom, ktorý tento spor rieši a odstraňuje neistotu vzťahu strán alebo vytvára pevný základ pre jeho
usporiadanie (obdobne rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo 31/2011 <.).

20. Súd v každom štádiu konania musí mať za doloženú existenciu takéhoto záujmu, inak (a to bez
skúmania vecnej stránky žalobného návrhu), musí žalobný návrh ako neprípustný zamietnuť. Či tento
záujem jestvuje, skúma súd ex offo, t.j. z úradnej povinnosti. Platí to aj pre súd prvej inštancie, aj pre súd
odvolací. Pre skúmanie tejto podmienky súdom teda netreba, aby takúto obranu (nastolenie tejto otázky)
v konaní žalovaný vôbec urobil, napríklad v podanom odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie.
Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu
určovacej žaloby. Je teda nutné, aby tento naliehavý právny záujem jestvoval nielen v čase rozhodovania
súdu prvej inštancie, ale aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu.

21. Keďže predmetom odvolacieho konania bol celý rozsudok súdu prvej inštancie, v danom prípade
preto odvolací súd musel skúmať ex offo existenciu naliehavého právneho záujmu na všetkých žalobcom
požadovaných určovacích výrokoch. Prieskumom obsahu spisu dospel pritom k záveru, že žalobca
nemá naliehavý právny záujem na žiadnom žalobou požadovanom určovacom výroku, s výnimkou toho,
ktorým sa domáhal určenia vlastného spoluvlastníckeho podielu. Všetky ostatné určovacie žalobné
návrhy, ktorými žalobca požadoval určiť, kto ďalší a v akých podieloch je (alebo bol ku dňu svojej smrti)
spoluvlastníkom predmetnej parcely, nespĺňajú požiadavku existencie naliehavého právneho záujmu
žalobcu na takomto určení. Podstata nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovaných
určeniach spočíva v tom, že na ochranu žalobcom tvrdených práv nepotrebuje žalobca z procesného
hľadiska žalovať iné, než určenie jeho vlastného spoluvlastníckeho podielu na novovytvorenej parcele
voči žalovanému 1/, ktorý je ako jediný vlastník dotknutej parcely v súčasnosti vedený na LV č. XXXX
pre kat. úz. F. Z. V..

22. Odvolací súd sa stotožňuje s podstatou argumentácie súdu prvej inštancie obsiahnutej v odôvodnení
jeho rozsudku, ktorý pri skúmaní naliehavého právneho záujmu žalobcu na tomto spore o.i. uviedol,
že v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti sú účastníkmi konania ten, kto požaduje,
aby mu bolo určené jeho vlastnícke (spoluvlastnícke právo), a ten, kto je v KN vedený ako vlastník
nehnuteľnosti. Právnej sféry ďalších osôb sa toto konanie netýka (rozhodnutie NS ČR z 23.6.2005,
sp. zn. 21Cdo 2770/2004). Spoluvlastníci tvoria nútené procesné spoločenstvo v konaní o určenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, čo si nemožno zamieňať s procesným spoločenstvom
v konaní o určenie spoluvlastníckeho práva k veci. Osoby, ktoré by mali byť podľa názoru žalobcu
spoluvlastníkmi spornej nehnuteľnosti, nemusia byť subjektami tohto sporu o určenie spoluvlastníckeho
práva k nehnuteľnosti, nakoľko ide o samostatné spoločenstvo, nie o nerozlučné spoločenstvo. O nútené
nerozlučné spoločenstvo by išlo v prípade určovacích žalôb o určenie, že určitá vec alebo časť veci,
t. j. spoluvlastnícky podiel k veci patrí do dedičstva, kedy subjektami sporu musia byť všetci dedičia
poručiteľa. Neobstojí ani argument žalobcu, podľa ktorého subjektami sporu musia byť všetci tí, ktorí by
mali byť podľa jeho názoru spoluvlastníkmi predmetného pozemku, príp. dedičia zomrelých osôb, ktoré
mali byť spoluvlastníkmi pozemku, a to z dôvodu, že sporný je celý pozemok, nie iba jeho časť. K tomuto
súd poznamenáva, že pokiaľ je sporným celý pozemok, žalovanými subjektami musia byť zákonite všetci
tí, ktorí sú podľa zápisu v KN zapísaní ako vlastníci, príp. spoluvlastníci sporného pozemku, a tým je
v danom prípade iba žalovaný v 1. rade, ktorý je podľa zápisu v KN výlučným spoluvlastníkom tohto
pozemku. Žalovaní v 2/., 4/. až v 35/. rade nie sú zapísaní v katastri ako vlastníci, resp. spoluvlastníci
predmetného pozemku. Okrem žalovaných v 1/., 6/. a 7/. rade, všetci ostatní žalovaní mali záujem na
výsledku sporu totožný so záujmom žalobcu, a v takom prípade im nič nebránilo byť žalobcami v spore.

Žalobca môže mať naliehavý záujem na určení spoluvlastníckeho práva iba pre seba, a nie aj pre iných
spoluvlastníkov.

23. Odvolací súd k vyššie uvedenej argumentácii súdu prvej inštancie považuje za potrebné doplniť, že
nedostatok naliehavého právneho záujmu sa týka určenia spoluvlastníckeho práva nielen v prospech
žalovaných v 2/ až v 35/ rade, ale aj samotného žalovaného 1/. V tomto smere treba vyhodnotiť ako
opodstatnenú tú časť odvolania žalobcu, v ktorej vytýkal súdu, že nelogicky svoju argumentáciu ohľadom
posúdenia naliehavého právneho záujmu žalobcu na určovacích výrokoch týkajúcich sa vlastníckych
podielov žalovaných, neaplikoval rovnako na všetkých žalovaných, keď zatiaľ čo výrokom II. vyhovel
nároku ohľadne spoluvlastníckeho podielu žalovaného 1/, zároveň z nepochopiteľných dôvodov tento
prístup už neaplikoval na ostatných žalovaných. S touto výhradou odvolateľa musel súhlasiť aj odvolací
súd, i keď na rozdiel od žalobcu, ktorý považoval naliehavý právny záujem preukázaný u všetkých
žalobou uplatnených určovacích výrokov, mal odvolací súd práve naopak, za to, že tu nebol preukázaný
naliehavý právny záujem žalobcu na žiadnom z určovacích výrokov ohľadom určenia vlastníckeho práva
žalovaných, teda ani žalovaného 1/.

24. Žalovaný 1/ je evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX ako výlučný vlastník sporného pozemku, pričom
žaloba, ako je konštatované vyššie, bola dôvodná v časti týkajúcej sa určenia spoluvlastníckeho podielu
žalobcu vo výške 120/5760. Po zavkladovaní spoluvlastníckeho podielu prisúdeného žalobcovi týmto
rozhodnutím sa stanú obaja - žalobca a žalovaný 1/ podielovými spoluvlastníkmi dotknutej parcely, a
to žalobca v podiele 120/5760 a žalovaný 1/ vo zvyšku. O naliehavosti právneho záujmu žalobcu na
takomto určení nemožno mať žiadne pochyby, a takýmto rozhodnutím sa odstráni stav právnej neistoty
ohľadom jeho vlastníckeho práva k tejto parcele. Tvrdiť však, že žalobca má naliehavý právny záujem na
určení vlastníckeho práva ostatných žalovaných, by bolo nepodložené, pretože takýto záujem žalobcu
tu nie je. Postavenie žalobcu sa žiadnym zásadným spôsobom nezmení a jeho vlastnícke právo k
nehnuteľnosti nebude dotknuté aj keby súd rozhodol v prospech ostatných určovacích návrhov vo vzťahu
k žalovaným 2/ až 35/. Právo každého zo spoluvlastníkov vec užívať je obmedzené rovnakým právom
ostatných užívať vec podľa veľkosti podielov a žalobca by mal naďalej právo podieľať sa na užívaní
spoločnej nehnuteľnosti v nezmenenej miere zodpovedajúcej jeho podielu. Naliehavý právny záujem na
takýchto určovacích žalobách je daný iba na strane konkrétnych spoluvlastníkov ( resp. ich právnych
nástupcov) pôvodnej parcely č. 666 v kat. úz. F. Z. V., pôvodne zapísanom v PKVL č. 903 pre kat. úz
F. Z. V., ktorí v prípade, ak sa domnievajú, že sú vlastníkmi aj novovytvorenej parcely, musia sa určenia
spolu/vlastníckeho práva domáhať žalobami na súde.

25. Žalobca v odvolaní argumentoval tiež tým, že nikoho nemožno nútiť, aby bol žalobcom proti svojej
vôli a preto žalobca nemohol iniciovať konanie s ostatnými žalovanými iba voči žalovanému v 1. rade,
keďže v čase podania žaloby nemal od nich súhlas na pristúpenie do konania na strane žalobcu,
nie všetci žalovaní by mu takýto súhlas aj dali, čo však podľa odvolateľa neznamená, že žalovaný
v 1. rade má právo nezákonne získať im prislúchajúci spoluvlastnícky podiel. Odvolací súd v tomto
nemohol žalobcovi dať za pravdu. Samotná skutočnosť, že žalovaný 1/ nezákonným spôsobom získal
vlastníctvo iných žalovaných nezakladá dôvod na to, aby sa žalobca domáhal určenia ich vlastníckeho
práva. Žalobca preukázal, že pokiaľ ide o jeho spoluvlastnícky podiel, podmienky vydržania tohto
spoluvlastníckeho podielu tvrdené žalovaným, tu neboli naplnené. Tvrdiť však, že žalovaný 1/ nemá
právny titul ohľadom nadobudnutia aj všetkých ďalších spoluvlastníckych podielov ostatných pôvodných
spoluvlastníkov parcely, by bolo minimálne predčasné. Práve v tejto súvislosti je potrebné osobitne
poukázať na stanovisko niektorých žalovaných ( v 1., 6. a 7. rade), ktorí so žalobou žalobcu, v častiach
ich sa dotýkajúcich, nesúhlasia a uznávajú vlastnícke právo žalovaného 1/ aj k podielu, ktorý by mal
podľa názoru žalobcu byť prisúdený do vlastníctva týmto žalovaným. Odvolací súd je toho názoru, že
nie je možné proti vôli žalovaných určiť, že sú podielovými spoluvlastníkmi novovytvorenej parcely,
pokiaľ o toto sami nemajú záujem, nežiadajú to a je to v rozpore s ich presvedčením o tom, komu
vlastníctvo prislúcha. Nie je možné žalovaným vlastníctvo (svedčiace podľa katastra nehnuteľností
žalovanému 1/), ani spoluvlastníctvo k veci nanútiť proti ich vôli. Nie je pritom rozhodujúce, či žalovaný
nadobudol vlastníctvo zákonným alebo nezákonným spôsobom. V danom prípade nemožno dokonca
ani vylúčiť, že vo vzťahu k podielom na novovytvorenej parcele, majúcim podľa žaloby žalobcu pripadnúť
týmto žalovaným, by pri bližšom zisťovaní skutkového stavu mohol súd napokon dospieť k záveru, že
v časti konkrétneho spoluvlastníckeho podielu tu právny titul nadobudnutia vlastníctva žalovaným 1/
existuje ( nie je napr. vylúčené, že vo vzťahu k týmto príslušným podielom došlo v minulosti medzi
dotknutými osobami k právnym úkonom, ktoré môžu mať vplyv na dobromyseľnosť žalovaného a pod.),

že presvedčenie týchto žalovaných je založené na iných skutkových okolnostiach, než ktoré zatiaľ vyšli v
konaní najavo. Dokazovanie v tomto konaní však vzhľadom na absenciu naliehavého právneho záujmu
na ostatných určovacích návrhoch, bolo zamerané na preskúmavanie titulu nadobudnutia žalovaným
1/ spoluvlastníckeho podielu žalobcu, a nebol tu dôvod zisťovať, či nejaký titul neexistuje vo vzťahu k
ostatným žalovaným.

26. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I.
a III. ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, spolu so správnymi rozhodnutiami o nárokoch
ostatných žalovaných na náhradu trov konania ( výroky V. až XVII.) a vo výroku II. rozsudok za použitia
ust. § 388 CSP zmenil a zamietol žalobu aj voči žalovanému 1/ keď ani na tejto nemá žalobca naliehavý
právny záujem. Keďže žaloba bola dôvodná v časti týkajúcej sa určenia spoluvlastníckeho podielu
žalobcu 120/5760, vo zvyšku zostáva spoluvlastníkom novovytvorenej parcely žalovaný 1/, ktorého
spoluvlastnícky podiel, evidovaný aktuálne na liste vlastníctva č. XXXX tak bude po zápise vlastníckeho
práva žalobcu ( úspešného podľa výroku I) do katastra nehnuteľností, znížený o spoluvlastnícky podiel
prislúchajúci žalobcovi. Bez určenia spoluvlastníckych podielov žalovaných nebude nijako právo žalobcu
ohrozené, ani sa bez tohto určenia nestane jeho právne postavenie neistým, keďže určujúcim výrokom
I. dosiahol odstránenie neistoty v jeho právnom postavení ohľadom jeho vlastníctva novovytvorenej
parcely.

27. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 CSP, v spojení s § 262 a §
255 CSP. Keďže v časti žalobného návrhu smerujúceho proti žalovanému 1/ došlo k zmene odvolaním
napadnutého rozhodnutia ( výrok II. napadnutého rozsudku), zanikol zo zákona závislý výrok IV. lebo
bolo potrebné rozhodovať v zmysle § 396 ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov konania tak odvolacieho
ako aj prvoinštančného konania. Odvolací súd vychádzal z pomeru jeho úspechu v spore v zmysle § 255
ods. 2 CSP, keď vzal do úvahy, že voči žalovanému 1/ smerovali 3 žalobné návrhy a to žaloba o určenie
neplatnosti notárskej zápisnice, v ktorej časti bol úspešný žalovaný 1/ ( keďže tu došlo k zastaveniu
konania z dôvodu späťvzatia žaloby pre správanie žalobcu, ktorý vzal späť návrh bez uvedenia dôvodu),
žaloba o určenie spoluvlastníckeho podielu žalobcu, v ktorej časti bol úspešný žalobca a žaloba o
určenie spoluvlastníckeho podielu žalovaného, ktorá bola zamietnutá a teda v tejto časti bol úspešný
žalovaný 1/. Prevažne úspešný bol teda v konaní žalovaný 1/ a to v rozsahu 66,33%, keďže plne uspel v
konaní o dvoch žalobných návrhoch, a žalobca bol úspešný v rozsahu 33,33%, teda v konaní o jednom
návrhu. Preto žalovanému 1./ odvolací súd priznal nárok na náhradu trov tohto ( prvoinštančného aj
odvolacieho) konania vo výške 33,33%, čo predstavuje jeho čistý úspech v spore ( 66,66 -33,33). U
ostatných žalovaných už odvolací súd rozhodoval iba o trovách odvolacieho konania, keďže zamietajúci
výrok napadnutého rozsudku ( výrok III), smerujúci voči nim, bol v celosti ako vecne správny potvrdený a
keďže v odvolacom konaní boli žalovaní 2./, 4./ až 35./ plne úspešní, patrila by im vzhľadom k výsledku
takto skončeného odvolacieho konania v zmysle ust. § 255 CSP plná náhrada trov odvolacieho konania.
Odvolací súd však, berúc do úvahy skutočnosť, že títo boli v odvolacom konaní pasívni a žiadne trovy
konania im nevznikli, postupujúc v súlade so zásadou hospodárnosti konania rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku IV. tohto rozsudku.

28. Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi
základné zásady spravodlivého súdneho konania, čo vyplýva i z ustálenej judikatúry. Judikatúra však
nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument ( Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra
1994, séria A, č. 303 - A , s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B,
Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

29. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 29. 4. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.