Rozhodnutie – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. december 2019

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/300/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6618201218
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6618201218.2

Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členov
senátu Mgr. Janky Benkovičovej a Mgr. Martina Štubniaka, v spore žalobkyne S.. F. Y., narodenej
XX.XX.XXXX, trvale bytom X., W. novohradská XXXX/XX, zastúpenej XX.XX.XXXX,, narodenou G.
O.mX, proti žalovanému I. úverová banka, a.s. so sídlom BratislavF. nivy 1, IČO: 31 320 155,
zastúpenému advokátska kancelária ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kýčerského
7, IČO: 36 857 513, o zaplatenie sumy 1.903,64 Eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Lučenec č. k. 12Csp/23/2018 - 159 zo dňa 07. 08. 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100% do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“,
resp. „prvostupňový súd“) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.903,64 Eur v lehote
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyni priznal od žalovaného náhradu trov konania v plnom
rozsahu, o ktorej výške súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku osobitným uznesením.

2. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie a z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa uplatnený
nárok odvodzuje zo zmluvy o aktivácii Bankomatky Quatro č. 46230194(ďalej aj zmluva), ktorú uzatvorila
so žalovaným dňa 09.07.2014 so schváleným úverovým rámcom vo výške 2.400,- Eur a následne
predschváleným úverovým rámcom navýšeným až do výšky 3.150,- Eur. V časti V. - Vyhlásenie
klienta je indikatívne vypočítaná RPMN pri úverovom rámci, aký bol žalobkyni predschválený 2.400,-
Eur, pri predpoklade, že štandardná úroková sadzba a poplatky zostanú nezmenené, klient vyčerpá
spotrebiteľský úver platobnou kartou u obchodníka vo výške schváleného úverového rámca dňa
01.06.2014, ďalej je uvedené RPMN 24,21 %, priemerná hodnota RPMN 26,48 % (bod 3 V. Vyhlásenia
klienta), deň splatnosti 15.deň v mesiaci (bod 2 V. Vyhlásenia klienta) a v bode 1 V. Vyhlásenia klienta je
uvedené, že spotrebiteľský úver sa poskytuje na obdobie jedného roka, počnúc dňom prvého čerpania.
Súd prvej inštancie mal za preukázané, že ku dňu 11.10.2016 boli debetné transakcie vo výške 8.927,42
Eur a kreditné transakcie vo výške 5.053,64 Eur. Súd prvej inštancie konštatoval, že zmluva uzatvorená
medzi žalobkyňou a právnou predchodkyňou žalovaného je spotrebiteľského charakteru a vzťahuje sa
na ňu zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj zákon č. 129/2010 Z. z. ).

3. V § 9 písm. j) zák. č. 129/2010 Z. z. v znení ku dňu 09. 07. 2014 (v znení ku dňu uzavretia zmluvy -
pozn. odvolacieho súdu) zákon, ako podstatnú náležitosť spotrebiteľskej zmluvy uvádza uvedenie ročnej
percentuálnej miery nákladov. Prvostupňový súd dospel k záveru, že splnenie podmienky uvedenej v §
9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení ku dňu uzatvorenia zmluvy,

nebolo splnené. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že ide o indikatívny výpočet RPMN vo výške
24,21 % pri splnení určitých predpokladov, pričom jedným je, aby klient vyčerpal spotrebiteľský úver
platbou kartou u obchodníka vo výške schváleného úverového rámca dňa 01.06.2014, pričom samotná
zmluva o úvere bola uzatvorená až dňa 09.07.2014. Z uvedeného pre prvostupňový
súd vyplynulo, že tento predpoklad ani nemohol byť splnený. Naviac, prvostupňový súd poukázal na to,
že uvedený údaj o RPMN je napísaný pre spotrebiteľa nečitateľným a menším písmom ako ustanoví
vykonávací predpis. Pre absenciu RPMN súd prvej inštancie považoval v zmysle § 11 ods. 1 písm. b)
zák. č. 129/2010 Z. z. predmetný spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov.

4. Prvostupňový súd dospel k záveru, že na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu zo
zmluvy bezúročnej a bez poplatkovej, a preto je dôvodné, aby žalovanej vydal bezdôvodné obohatenie
vo výške 1.903,64 Eur, ktorú požaduje ako rozdiel medzi zaplatenými splátkami úveru a čerpaným
úverom (5.053,64 Eur uhradené zo strany žalobkyne, 3.150,- Eur schválený úverový rámec), čo medzi
stranami sporu ani sporné nebolo.

5. K vznesenej námietke premlčania zo strany žalovaného súd prvej inštancie uviedol, že v konaní
mal preukázané, že žalobkyňa zaplatila z titulu uzavretej zmluvy poslednú splátku žalovanému dňa
11.01.2016. Žalobkyňa podala návrh na súd dňa 16.03.2018. Z uvedeného teda vyplýva, že k podaniu
návrhu malo dôjsť po uplynutí subjektívnej premlčacej lehoty. Súd prvej inštancie uzavrel, že subjektívna
premlčacia lehota nemohla začať plynúť už dňom úhrady poslednej splátky žalobkyne na predmetnú
zmluvu o úvere, ktorá bola predmetnom sporu, pretože v tomto momente ešte žalobkyňa nemala
vedomosť o tom, že k bezdôvodnému obohateniu došlo. Uviedol, že pre začiatok plynutia dvojročnej
subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený skutočne dozvedel, bez ohľadu na
to, že pri vynaložení všetkého úsilia sa mohol dozvedieť skôr, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému
obohateniu, a kto na jeho úkor bezdôvodné obohatenie získal. Žalobkyňa preukázala listinných
dôkazom (prílohová obálka), že právneho predchodcu žalovaného vyzvala listom, ktorý mu bol doručený
15.01.2018 na uzatvorenie mimosúdnej dohody s tým, že poukazovala na rozpor uzatvorenej zmluvy
so zákonom č. 129/2010 Z. z. Z tohto listinného dôkazu nal prvostupňový súd za zrejmé, že len v
januári 2018 sa dozvedela žalobkyňa o vzniku bezdôvodného obohatenia, a preto ak podala žalobu dňa
16.03.2018, podala ju počas plynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej doby.

6. Súd prvej inštancie žalobe žalobkyni ako dôvodnej vyhovel, nakoľko mal za to, že plnenie,
ktoré žalobkyňa ako spotrebiteľ poskytla žalovanému, spôsobilo vznik bezdôvodného obohatenia ako
majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu.

7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie aplikujúc § 255 ods. 1 CSP a žalobkyni
priznal plnú náhradu trov konania, nakoľko vo veci mala plný úspech.

8. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný (ďalej aj „odvolateľ“),
požadujúc, aby odvolací súd zmenil odvolaním napadnutý rozsudok tak, že žalobu v celom rozsahu
zamietne a prizná žalovanému náhradu trov prvostupňového a aj odvolacieho konania, alebo aby
odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

9. Podané odvolanie odvolateľ odôvodnil tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam [§ 365 ods. 1 písm. f) CSP], že rozhodnutie prvého stupňa
vychádza nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods. 1 písm. h) CSP], a že konanie pred súdom
prvého stupňa má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 365 ods.
1 písm. d) CSP].

10. Žalovaný v podanom odvolaní namietal, že rozsudok je nedostatočne odôvodnený a je zároveň
nepreskúmateľným súdnym rozhodnutím. Odvolateľ sa nestotožnil so záverom súdu o absencii údaju
o RPMN. Uviedol, že údaj o RPMN sa nachádza priamo v zmluve, v najreálnejšej možnej podobe -
v podobe indikatívneho výpočtu. Údaj o RPMN je zrozumiteľne a jasne uvedený v zmluve v podobe
indikatívneho výpočtu, čo zákon o spotrebiteľských úveroch umožňuje a predpokladá. Poukázal na
špecifickosť revolvingového úveru, pri ktorom sa údaj o RPMN neudáva. Odvolateľ tiež namietal, že
prvostupňový súd sa vôbec nezaoberal správaním žalobkyne v čase uzatvárania zmluvy. Žalovaný má
za to, že správanie žalobkyne nielenže nevykazuje známky správania primerane bdelého a obozretného
spotrebiteľa, dokonca podanie žaloby zo strany žalobkyne považuje za celkom jasne šikanózne

zneužívanie práva. Odvolateľ sa nestotožnil ani so záverom súdu prvej inštancie, že právo žalobkyne
premlčané nie je. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/149/2017
zo dňa 10. 01. 2018.

11. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie v zmysle § 387 CSP potvrdil. Uviedla, že naďalej má za to, že aj zmluvy o kreditných
kartách, alebo revolvingových úveroch musia obsahovať RPMN uvedenú v zmluve podľa vstupných
údajov v čase podpisu zmluvy. V tejto súvislosti poukázala na viaceré rozhodnutia tak prvostupňových
ako aj odvolacích súdov.

12. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP) vec preskúmal v rozsahu určenom ust. § 379, § 380 a §
381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario a rozsudok súdu prvej
inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

13. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

14. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvostupňového súdu,
odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s vyššie
citovaným ust. § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením jeho rozhodnutia,
ktoré je nielen dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom
sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektami, a teda spĺňa
základné kritériá odôvodnenia uvedené v ust. § 220 ods. 2 CSP.

16. Odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Žalovaný žiadnym spôsobom, argumentmi uvádzanými
v odvolaní nespochybnil správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd konštatuje, že
žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, okolnosti alebo argumenty, ktoré by neboli predmetom
skúmania prvostupňového súdu a s ktorými by sa prvostupňový súd pri rozhodnutí a pri jeho odôvodnení
náležite nevysporiadal.

17. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s citovaným § 387 ods.
2 CSP) preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalovaného
uvedené v odvolaní.

18. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) zmluva
o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

19. Zo zmluvy o aktivácii Bankomatky Quatro uzavretej dňa 09.07.2014 medzi žalobkyňou ako dlžníčkou
a žalovaným ako veriteľom vyplýva predschválený úverový rámec vo výške 2.400,- Eur so štandardnou
mesačnou splátkou 80,- Eur a štandardná úroková sadzba vo výške 1,9 % p. m. / 22,80 % p. a. V článku
V. Vyhlásenie Klienta bod 1. je uvedený indikatívny výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, kde
je do vzorca dosadená suma 2.400,- Eur s tým, že klient vyčerpá spotrebiteľský úver dňa 01.06.2014.
Počet splátok je určený na 12, pričom prvých 11 splátok je vo výške 200,- Eur a posledná 12. splátka je
525,62 Eur. Celková čiastka, ktorú spotrebiteľ musí zaplatiť je uvedená sumou 2.725,62 Eur a celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom sú vyčíslené na 325,62 Eur. RPMN je v zmluve uvedená
24,21 % a priemerná hodnota RPMN je v bode 3. uvedená vo výške 26,48 %. Žiadosť o poskytnutie
úveru bola podpísaná žalobkyňou dňa 23.06.2014 a žalovaný schválil úver dňa 09.07.2014.

20. Odvolací súd uvádza, že údaj o RPMN je jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, nakoľko
zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ na úver zaplatiť. Umožňuje porovnanie výhodnosti
úverov z pohľadu relatívnej nákladovosti, pretože percentuálne vyjadruje priebežnú zaťaženosť

spotrebiteľa splácaním úveru na ročnom základe. V zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. nestačí pri údaji
o RPMN len uvedenie jeho výšky, ale je potrebné uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet
a RPMN musí byť vypočítaná na základe platných údajov v čase uzatvárania zmluvy. Odvolací súd
poukazujúc na citované ustanovenie § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. zastáva názor, že aj pri
revolvingovom úvere sa RPMN dá pri uzatváraní zmluvy vypočítať (určiť) postupom podľa § 19 zákona
č. 129/2010 Z. z.. Žalovaný však v žiadosti o aktiváciu Bankomatky Quatro, t.j. pri uzatváraní zmluvy
uviedol indikatívny výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, ktorý nevychádzal z platných údajov v
čase uzatvorenia zmluvy. V uvedenom indikatívnom výpočte nie sú uvedené správne predpoklady na
jeho výpočet, konkrétne údaj o tom kedy klient vyčerpá spotrebiteľský úver platbou kartou u obchodníka.
Žalovaný určil tento dátum dňom 01.06.2014 k čomu reálne dôjsť nemohlo, nakoľko zmluva bola
uzatvorená až dňa 09.07.2014. Vstupný údaj dosadený do vzorca na výpočet RPMN tak nie je správny.
Vzhľadom na to, že uvedený predpoklad pre výpočet RPMN je nesprávny a RPMN nebola vypočítaná
na základe platných údajov ku dňu uzavretia zmluvy, nespĺňa predmetná zmluva obligatórnu náležitosť
vyžadovanú § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy). S
poukazom na absenciu obligatórnej zákonnej náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010
Z. z. (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) a to RPMN vypočítanej na základe nesprávnych údajov
v čase uzatvorenia zmluvy a predpokladov použitých na jej výpočet sa považuje zmluva v zmysle §
11 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) za bezúročnú a
bezpoplatkovú ako správne vyslovil súd prvej inštancie.

21. Ak pre vyslovenie záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v zmysle § 11 písm. b) zákona č.
129/2010 Z. z. stačí nesplnenie čo i len jednej zákonom stanovenej náležitosti uvedenej v ustanovení
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) tohto zákona, nebolo potrebné, aby sa odvolací súd, aj z dôvodu
hospodárnosti konania, zaoberal otázkou, či v zmluve absentujú ďalšie obligatórne náležitosti v zmysle
§ 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., na ktoré poukázal súd prvej inštancie.

22. Ak súd prvej inštancie žalobe žalobkyne ako dôvodnej vyhovel, keď mal za to, že plnenie,
ktoré žalobkyňa ako spotrebiteľ poskytla žalovanému, spôsobilo vznik bezdôvodného obohatenia ako
majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, je jeho rozhodnutie správne.

23. Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom prvostupňového súdu, že nárok žalobkyne premlčaný nie
je. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby nie je rozhodujúci deň kedy sa žalobkyňa mohla
dozvedieť o bezdôvodnom obohatení (zaplatením poslednej splátky dňa 11. 01. 2016), ale dôležité je to,
kedy sa žalobkyňa skutočne dozvedela o bezdôvodnom obohatení. Za rozhodujúci pre začiatok plynutia
subjektívnej lehoty treba považovať deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o
tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal. Nie je pritom rozhodujúce,
že oprávnený mal možnosť sa predmetné skutočnosti dozvedieť už skôr. V danom prípade teda nie
je podstatná a rozhodujúca okolnosť, kedy sa žalobkyňa pri riadnej starostlivosti musela alebo mohla
dozvedieť, že na jej úkor došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, ale je rozhodujúce, kedy sa o tejto
okolnosti skutočne dozvedela (k uvedenému porovnaj napr. rozhodnutie 1/1979; rozhodnutie Krajského
súdu v Nitre sp. zn. 6Co/220/2015 zo dňa 27. 01. 2016 a tiež rozsudok NS ČR sp. zn. 30Cdo/3093/2012
zo dňa 28. 03. 2013). V danom prípade tak pri posudzovaní vedomosti žalobkyne o vzniku bezdôvodného
obohatenia a o tom v prospech koho k obohateniu došlo, je možné považovať január 2018, a teda ak
žaloba bola podaná dňa 16. 03. 2018, bola podaná počas plynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej
doby.

24. Odvolací súd konštatuje, že ani jeden z odvolacích dôvodov nebol žalovaným uplatnený dôvodne.
Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, jeho skutkové zistenia vyplývajú z vykonaných dôkazov a
vec správne právne posúdil. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní poukázal na odvolací dôvod § 365 ods.
1 písm. d) CSP, tento v obsahu odvolania žiadnym spôsobom konkrétne nešpecifikoval, preto sa ním
odvolací súd nad rozsah skúmania splnenia procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP) pri rozhodovaní
o podanom odvolaní nezaoberal.

25. Vzhľadom na to, že odvolací súd v napadnutom rozsudku nezistil žiadne pochybenie, rozsudok
súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil v celom rozsahu, teda vrátane výroku o trovách
konania, ktorý ani žalovaný nenapadol konkrétnymi odvolacími dôvodmi.

26. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešná, preto jej odvolací súd podľa § 396
ods. 1 s použitím § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

27. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 19. 1. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.