Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trnava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Martin Žovinec

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoExekúcia a výkon rozhodnutí

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5CoE/33/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2310225726
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2310225726.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov: JUDr.
Vladimíra Tencera a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v exekučnej veci oprávnenej: Slovenská konsolidačná,
a.s., IČO: 35776005, so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, proti povinnému: O. O., nar. XX.XX.XXXX,
bytom S. XXX, vedenej pred súdnym exekútorom: JUDr. Ing. Roman Liščák, Exekútorský úrad Nám.
Sv. Michala 5/A, Hlohovec, v zastúpení JUDr. Lukáš Liščák, pod sp. zn. 6683/2010, o vymoženie 60,00
€ s prísl., o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. 23Er/1322/2010-39 zo
dňa 07.03.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v časti zastavenia exekúcie p o t v r d z u j e .

II. Účastníkom ani súdnemu exekútorovi n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu a oprávneného zaviazal zaplatiť
súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 39,83 Eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto
uznesenia. V odôvodnení uviedol, že z obsahu exekútorského spisu súd zistil, že súdny exekútor
prešetril majetkové pomery povinného a zistil, že tento nevlastní žiadny nehnuteľný majetok. Nie je
vlastníkom žiadnych motorových vozidiel. Povinný nemá založený bankový účet. Nie je poberateľom
žiadnej mzdy ani príjmu, ktorý podlieha exekúcii. Z uvedeného je zrejmé, že povinný nevlastní žiadny
hnuteľný ani nehnuteľný majetok, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou a získať tak výťažok, ktorý
by postačoval aspoň na krytie trov exekúcie. Preto súd prvej inštancie exekúciu z úradnej moci v
celosti zastavil. Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie pozostávajúce z odmeny vo výške 33,19 eur.
Vzhľadom na skutočnosť, že súdny exekútor si žiadal priznať odmenu v minimálnej výške, súd mu ju
v súlade s ust. § 14 ods. 1 cit. Vyhlášky priznal. V zmysle ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak
sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich
oprávnený a z toho dôvodu súd zaviazal oprávneného na úhradu trov exekúcie.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Oprávnený má
za to, že napadnuté rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Oprávnený
uvádza, že povinný pravidelne spláca inú pohľadávku oprávneného, ktorá je vymáhaná iným súdnym
exekútorom. Z uvedeného dôvodu, teda reálneho predpokladu uspokojenia pohľadávky oprávneného
má za to, že zastavenie exekúciu zo strany súdu je predčasné. Súd síce rozhodol o zastavení
exekučného konania na základe podkladov predložených súdnym exekútorom, z ktorého vyvodil
nemajetnosť povinného, ale nereflektoval na aktuálnu skutočnosť, že povinný nemôže byť nemajetný
ak spláca inú exekúciu. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti navrhuje, aby súd v zmysle
ustanovenia § 376 Civilného sporového poriadku vyhovel odvolaniu Slovenskej konsolidačnej, a.s. a
predmetné uznesenie zrušil v plnom rozsahu.

3. Súdny exekútor sa k odvolaniu vyjadril podaním zo dňa 23.04.2019. Uviedol, že voči povinnému je
vedených celkovo 22 exekučných konaní, z toho 10 na tunajšom súde. Rozhodnutie súdu považuje za
vecne správne. Exekúciu nebolo možné vykonať žiadnym zo spôsobov taxatívne určených v Exekučnom
poriadku.

4. Podľa § 9a Exekučného poriadku účinného od 1.7.2016, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa
tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

5. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas §
362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku) proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku) a že má zákonom
predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 379
až § 381 C.s.p., podľa ktorého je dôvodmi a rozsahom odvolania viazaný a podľa § 385 ods. 1 C.s.p. bez
nariadenia ústneho pojednávania, keď dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Preto uznesenie
súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

7. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

8. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 až § 381 C.s.p.) po preskúmaní
uznesenia v napadnutej časti a tiež predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej
inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie
náležite odôvodnil. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Z dôvodu
potreby vyporiadania sa s odvolacími námietkami a pre zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia
odvolací súd považuje za potrebné však uviesť nasledovné.

10. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

11. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

12. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Z citovaného ustanovenia celkom zreteľne vyplýva, že pre
rozhodnutie súdu o zastavení resp. nezastavení exekúcie je určujúci stav a majetkové pomery povinného
ku dňu rozhodovania. Súd môže prihliadať len na skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu, a nie
na skutočnosti domnelé, či tie, ktoré sa s určitou pravdepodobnosťou môžu v budúcnosti vyskytnúť.
Citované ustanovenie neustanovuje ako podmienku zastavenia exekúcie to, že nemožno očakávať, že
povinný určitý majetok nadobudne v blízkej budúcnosti. Naopak, výslovne sa v ňom ustanovuje, že
majetok povinného aktuálne nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Nie je preto možné vziať do úvahy
prípadnú zmenu majetkových pomerov povinného v budúcnosti, ktorá je teoreticky možná vždy. Súd
pritom vychádza zásadne zo zistení súdneho exekútora. Oprávnený samozrejme môže preukázať,
že zistenia súdneho exekútora sú nedostatočné alebo nesprávne, teda že povinný v skutočnosti má
majetok, ktorý postačuje aspoň na trovy exekúcie, a v exekúcii tak treba pokračovať.

13. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že podaním zo dňa 14.06.2017, doručeným exekučnému súdu
dňa 29.06.2017 podal súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že šetrením nebol
zistený žiaden majetok povinného postačujúci na úhradu pohľadávky oprávneného a trov exekúcie.
Povinný nevlastní žiadny nehnuteľný majetok, nie je vlastníkom ani držiteľom motorových vozidiel, nemá
vedený účet v banke a nachádza sa vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, kde
je pracovne zaradený, pričom má evidovaných niekoľko skôr doručených príkazov na začatie exekúcie v
celkovej výške takmer 4.000 Eur. V danom prípade bolo nepochybne preukázané splnenie predpokladov

pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Odvolací súd zastáva názor,
že súdny exekútor vykonal za účelom zistenia majetku povinného všetky potrebné úkony, pričom z
obsahu spisu je zrejmé, že súdny exekútor vykonal lustráciu v bankách, Sociálnej poisťovni, katastri
nehnuteľností a zistil, že povinný nie je vlastníkom hnuteľného ani nehnuteľného majetku a nemá žiaden
príjem postihnuteľný výkonom exekúcie. Po dôkladnom prešetrení osobných a majetkových pomerov
povinného zo strany súdneho exekútora je teda nutné konštatovať, že jeho majetok nestačí ani na úhradu
trov exekúcie. V tejto situácii by vykonávanie ďalších úkonov súdneho exekútora bolo nehospodárne a
neúčelné, pričom ich realizácia by viedla len k zvyšovaniu nákladov exekúcie, ktoré by neboli z výťažku
exekúcie kryté (princíp procesnej ekonómie). Rozhodujúca je v danom prípade skutočnosť, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, pričom odvolací súd dáva do pozornosti, že exekučné
konanie sa začalo ešte v roku 2010 a počas rokov - až do 29.06.2017 kedy súdny exekútor podal podnet
na zastavenie exekúcie, nedošlo k žiadnej (pozitívnej) zmene u povinného.

14. Pokiaľ ide o odvolacie námietky oprávneného, že rozhodnutie o zastavení exekúcie je predčasné a
takýmto rozhodnutím sa upiera oprávnenému možnosť riadneho uplatnenia svojho ústavného práva na
súdnu a inú právnu ochranu, ktorého súčasťou je aj nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí, odvolací
súd dáva do pozornosti oznámenie oprávnenej zo dňa 02.03.2018, doručené súdu prvej inštancie dňa
05.03.2018 o uplynutí prekluzívnej lehoty, počas ktorej bolo možné vykonať rozhodnutie, na základe
ktorého je vedené exekučné konanie. Sama oprávnená týmto podaním podala podnet na zastavenie
exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Vzhľadom na to, že aj sama oprávnená
navrhla zastavenie exekúcie (aj keď na základe iného právneho dôvodu), námietku o predčasnom
zastavení exekúcie a porušení dispozičnej zásady, považuje odvolací súd za bezpredmetnú.

15. Na základe uvedeného odvolací súd považuje dôvody, pre ktoré súd zastavil exekúciu za dostatočné
a spoľahlivo preukázané, preto odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako
vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. a stotožnil sa s jeho dôvodmi (ust. § 387 ods. 2 C.s.p.).

16. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení
s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že účastníkom nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
pretože im žiadne trovy konania nevznikli.

17. K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná
veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších
zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.