Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 19, 2019

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 8Csp/172/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318206750
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Karaffa

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2019:2318206750.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudcom JUDr. Máriom Karaffom v spore žalobcu: T. N. A..

XX.X.XXXX, W. O. XXX, proti žalovanému: Prvá Stavebná Sporiteľňa, a.s., IČO: 31 335 004, so sídlom
Bajkalská 30, Bratislava zastúpená: advokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec s.r.o., IČO: 36 860
662 so sídlom Bajkalská 13, Bratislava a o určenie neplatnosti zmluvy, o určenie, že úver je bezúročný
a bez poplatkov a o zaplatenie 6693,62 Eur a o zaplatenie finančného zadosťučinenia 1000 Eur takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania vo výške 100%, o ktorých bude rozhodnuté

osobitným uznesením súdom prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca svojou žalobou došlou na súd 25.9.2018 žiadal, aby súd určil, že úver č. XXXXXXXXXX
a č. XXXXXXXXXX, ktorý bol poskytnutý žalobcovi dňa 15.5.2007 je bezúročný a bez poplatkov.
Žalobca žiadal aby súd zaviazal žalovaného vydať mu bezdôvodné obohatenie 6963,62 Eur spolu s
5,05% ročným úrokom z omeškania od 15.6.2014 do zaplatenia, aby súd určil, že zmluva o úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 15.5.2007 a č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.5.2007 je neplatná. Taktiež bolo žalobou
žiadané, aby žalovaný bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi finančné zadosťučinenie vo výške 1000 Eur a
tiež trovy konania.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodňoval tým, že vzhľadom na jeho finančnú tieseň uzatvoril so žalovaným
dňa 15.5.2007 spotrebiteľskú zmluvu na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 300 000 Sk
(9958,20 Eur). Podľa strany žalobcu žalovaný s ním nepripravoval úverovú zmluvu po jednotlivých
článkoch, zmluva bola vopred naformulovaná a pripravená na podpis. Žalobca v žalobe namietal, že
žalovaný mu nevysvetlil jednotlivé ustanovenie zmluvy ani dôsledky a následky týchto ustanovení. V
zmluve nie je uvedený konečný termín splatnosti úveru. Z konania žalovaného vyplýva, že nekonal s

odbornou starostlivosťou ako aj dobrými mravmi - § 2 písm. u) a §4 ods. 8 Zák. č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa.

3. Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že je jednoznačne spotrebiteľom podľa Občianskeho zákonníka a dopadá
na ňu spotrebiteľská ochrana aj podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a tiež ochrana
podľa zákona č. 250/20007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Predmetná úverová zmluva nemá náležitosti,
ktoré má mať podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V predmetnej zmluve chýba

ročná percentuálna miera nákladov, neobsahuje rozčlenenie na splátky istiny o splátky úroku.

4. Žalovaný žiadal žalobu v plnom rozsahu namietnuť nakoľko žalobkyňa sa mylen domnieva, že
úver, ktorý jej bol poskytnutý je spotrebiteľským úverom. O tom, že sa nejedná o spotrebiteľský úversvedčí fakt, že žalobca prostriedky úveru použil na kúp u a modernizáciu nehnuteľnosti. Keďže sa
nejedná o spotrebiteľský úver, na úver poskytnutý žalobcovi sa nevzťahuje zákon č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch , zmluva teda nemusí obsahovať náležitosti v zmysle tohto zákona.

5. Žalovaný poukázal na to, že úver nemusí obsahovať splatnosť každej splátky s odkazom na konkrétny
dátum, pokiaľ podmienky zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí na konkrétny dátum, pokiaľ
podmienky zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok.
V tomto smere žalovaný uviedol Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 9.11.2016 ako aj Krajského

súdu v Prešove sp. zn. 11 Co 39/2016 a tiež uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo 146/2017.

6. Žalovaný poprel, že by pri uzatváraní zmluvy konal v rozpore s odbornou starostlivosťou a
neinformoval žalobcu o náležitostiach zmluvy . Žalovaný tvrdil, že žalobca mal dodatočné množstvo
potrebných informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, bol mu daný dostatočný priestor
na to ,aby sa so zmluvou oboznámil.

7. Taktiež žalovaný poprel, že by porušil dobré mravy a nekonal s odbornou starostlivosťou. Žalobca
neuviedol v čom boli porušené dobré mravy a o tom, že konal s odbornou starostlivosťou svedčí fakt,
že skúmal bonitu klientov a vyhodnocoval na základe predložených dokladov , či budú môcť plniť svoje
záväzky, ku ktorým sa chceli zaviazať.

8. Žalovaný tiež poprel, že by sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu. Vo vzťahu k dôsledkom
prípadných neprijateľných zmluvných podmienok nie je možné určiť bezúročnosť a bezpoplatkovosť
úveru. Vzhľadom na nekonkrétnosť žaloby žalovanej strane nebolo jasné o ktorú zo skutkových podstát
bezdôvodného obohatenia sa jedná.

9. Čo sa týka finančného zadosťučinenia, to prichádza od úvahy len vtedy ak žalobca úspešne uplatní
svoje právo na súde a preukáže, že žalovaný statočne porušil niektorú z povinností, ktoré mu ukladá
zákon a že toto porušenie je spôsobilé privodiť žalobcovi ako spotrebiteľovi ujmu a ak preukáže príčinnú
súvislosť. Nedošlo však k porušeniu povinností zo strany žalovaného.

10. Pokiaľ žalobca žiada, aby súd určil , že zmluva je neplatná, bezúročná a bez poplatkov musí
preukázať naliehavý právny záujem. Predmetná zmluva má dojednané úroky, ktoré nepresahujú mieru
úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v obdobných prípadoch v čase uzavretia zmluvy.

11.Súdvovecivykonaldokazovanievýsluchomžalobkyne,Zmluvouoúvere,Všeobecnýmiobchodnými
podmienkami, listom MS SR, listom žalobcu zo dňa 18.5.2018, prehľadom platieb a zistil tento skutkový
stav veci:

12. Dňa 17.5.2007 uzatvoril žalobca so žalovaným Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom

úvere predmetom, ktorej bolo poskytnutie mimoriadneho medziúveru pod číslom XXXXXXXXXX vo
výške 300 000 Sk ( 9958,18 Eur) , ktorý sa po pridelení cieľovej sumy Zmluvy o stavebnom sporení
zmenil na stavebný úver pod číslom XXXXXXXXXX. Presná výška stavebného úveru sa rovnala rozdielu
cieľovej sumy a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení.

13. Uzatvorením Zmluvy o úvere predchádzala žiadosť žalobcu zo dňa 23.4.2007, ktorou žalobca
požiadal žalovaného o poskytnutie finančných prostriedkov na kúpu o modernizáciu rodinného domu.
O tom, že predmetná žiadosť je naviazaná na Zmluvu o úvere , svedčí aj skutočnosť, že bola upravená
k číslu zmluvy o stavebnom sporení. Následne žalobca uzatvoril so žalovaným Zmluvu o úvere.

14. Okrem žalobkyne účastníkom zmluvy bol ako spoludlžník P. X. a ako ručiteľka vystupovala Erika H..
Uvedená zmluva bola žalovanou stranou podpísaná dňa 15.5.2007 a bola daná k dispozícii žalobcovi.
Žalobca ako aj spoludlžník a tiež ručiteľ Zmluvu podpísali dňa 17.5.2007 o čo m svedčia úradne overené
podpisy Mesta Galanta a obce Kajal.

15. Zmluve o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere predchádzalo kúpna zmluva na základe,
ktorej žalobca odkúpil od predávajúceho nehnuteľnosti napísané na liste vlastníctva č. XXXX kat. územie
O. a to rodinný dom súpisné číslo XX na parc. č. XXX a prac. Č. XXX zastavané plochy a nádvoria ovýmere 223 m2 v celosti ako to vyplýva z kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený dňa 7.5.2007 pod. č.
XXXX/XX kúpna cena činila 400 000 Sk. Uvedená kúpna zmluva bola predložená žalovanému.

16. V zmluve o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere sa dlžník zaviazal, že úver môže použiť na
financovanie bytových potrieb na území SR. Ďalej sa dlžník zaviazal použiť celú sumu úveru na stavebný
účel. V zmluve bolo zakotvené, že dlžník je povinný poukazovať pravidelne mesačne na účet zmluvy
vklad vo výške 1500 Sk, ktorý sa úročí 2,00% - tami ku dňu uzatvorenia zmluvy. Dlžník sa zaviazal splatiť
poskytnutý mimoriadny medziúver vrátane úroku. Výška úrokovej sadzby mimoriadneho medziúveru je

7,99% ku dňu uzatvoreniu zmluvy. Za spracovanie úveru bol poplatok 3500 Sk. Ak dlžník vydá veriteľovi
občankozmenku vyrubuje sa poplatok 500 Sk.

17. Do nasporenia 40% cieľovej sumy sa dlžník zaviazal vkladať na účet zmluvy o stavebnom
sporení pravidelné mesačné vklady minimálne vo výške 1500 Sk. Do pridelenia cieľovej sumy zmluvy
o stavebnom sporení sa dlžník zaväzuje splácať úroky z mimoriadneho medziúveru pravidelnými

mesačnými splátkami vo výške 1998 Sk a súčasne platiť poplatok za poistenie pravidelnými mesačnými
platbami vo výške 120 Sk. 1.zn. dlžník sa zaväzuje uhrádzať pravidelné mesačné splátky úrokov a
úhradu za poistenie spolu v celkovej výške 2118Sk. V zmluve v čl. 2 bod 6 bolo uvedené, že vyplatené
čiastky mimoriadneho medziúveru sa úročia odo dňa vyplatenia.

18. Po transformácii medziúveru na stavebnú úver sa dlžník zaviazal uhradiť plnú výšku stavebného
úveru vrátane úrokov vo výške 4,70% pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 2625 Sk a súčasne
platiť poplatok za poistenie pravidelnými mesačnými platbami vo výške 120 Sk čo spolu činí 2745 Sk.

19. Splátka je splatná prvého každý mesiac a musí byť uhradená veriteľovi do 15. Dňa každého

mesiaca. V splátke sú zahrnuté aj úroky zo stavebného úveru. Veriteľ je oprávnený uspokojiť z mesačnej
splátky svoje pohľadávky v nasledovnom poradí: sankčné úroky, poplatky, úroky a istinu. Začiatok
splácania vyplýva z bodu XVIII ods. 1 Všeobecných podmienok. Mimoriadne splátky podľa XVIII ods. 5
Všeobecných podmienok a vyššie mesačné splátky sú kedykoľvek možné.

20. Listom zo dňa 18.5.2018 bol žalobcovi zaslané listiny. Zmluva o mimoriadnom medziúvere o
stavebnom úvere a tiež na základe žiadosti žalobcu žalovaný oznámil, že za obdobie od 17.5.2007
do 16.5.2018 boli žalobcom poukázané vklady v prospech tohto stavebného sporenia v celkovej sume
12 934, 54 EUR. Prílohou bol prehľad vkladov v prospech konta stavebného sporenia. V liste sa
ďalej uvádza, že dňa 28.2.2015 prišla k prideleniu cieľovej sumy .V deň pridelenia sa zúčtovalo konto

stavebného sporenia s kontom medziúveru. Konto medziúveru zúčtovaním zaniklo a z konta stavebného
sporenia vzniklo konto stavebného úveru. Zostatok stavebného úveru vrátane úrokov ku dňu 31.5.2018
bol 4297,20 Eur. Predpokladaný termín splatenia úveru je december 2022.

21. Žalobcovi bol na pojednávaní doručený kompletný výpis z účtu konto medziúveru, výpis z účtu konta

stavebného úveru a výpis z účtu stavebného sporenia.

22. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 502 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný

platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo
na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované na
úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa §-u 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.Podľa §-u 552 Občianskeho zákonníka pohľadávku možno zabezpečiť aj záložnou zmluvou. Ak sa
zabezpečuje pohľadávka zálohou veci alebo práva, je upravené v časti o vecných právach.

23. Úver zo stavebnej sporiteľne môže dostať len sporiteľ. To znamená, že nemusí v stavebnej sporiteľni
sporiť dlhodobo, ale predtým ako podá žiadosť o úver, musí si uzatvoriť zmluvu o stavebnom sporení. Až
následne môže požiadať o tzv. medziúver. Tento typ úveru má dve fázy. Prvou je teda medziúver, kedy
klient spláca len úroky z úveru a druhá časť ide na účet stavebného sporenia. Keď má nasporenú určitú

sumu, tento medziúver sa preklopí do riadneho stavebného úveru. Vtedy sa nasporené prostriedky z
účtu stavebného sporenia preklopia na úverový účet a z medziúveru sa stáva stavebný úver.

24. Podľa §-u 1 ods. 1,2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov tento zákon
upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy a spotrebiteľskom

úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského
úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na
účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné
úpravy dokončených stavieb a ich údržbu.

25. Žalobca žalobu koncipoval tak, že sa domnieval ,že mu bol poskytnutý spotrebiteľský úver a na
základe toho žalobu odôvodňoval náležitosťami, ktoré má mať zmluva o spotrebiteľskom úvere .Na
pojednávaní 22.1.2019 žalobca však uviedol, že sa nejedná o spotrebiteľský úver, avšak bola s ním
uzavretá spotrebiteľská zmluva. Z toho vyplýva, že medzi sporovými stranami nie je sporné, že žalobcovi
bol poskytnutý úver, ktorý však nie je spotrebiteľským úverom a na poskytnutý úver sa nevzťahujú

ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

26. Na pojednávaní žalobca uviedol, že zmluva by mala obsahovať označenie účastníkov zmluvy,
predmet zmluvy, cenu zmluvy, čas na ktorý sa zmluva uzatvára. Súd môže konštatovať, že predmetná
zmluva obsahuje všetky náležitosti, ktorú zákon vyžaduje pre úverovú zmluvu.

27. Žalobca v žalobe žiada určiť neplatnosť zmluvy. Ak má byť určená neplatnosť zmluvy musia byť
účastníkmi konania - vystupovať buď na strane žalobcu alebo žalovaného všetci účastníci. Zmluvy čo
vyplýva z rozhodnutí NS SR sp. zn. 3 Cdo 122/2002 a 1 Cdo 11/2003. Uvedenú zmluvu uzatvorili aj
spoludlžník P. X. a ručiteľ B. H.. Keďže nevystupujú v spore či už na strane žalobcu alebo žalovaného

už z tohto dôvodu je v tejto časti nutné žalobcu zamietnuť.

28. Žalovaná strana považuje žalobcom uplatnený nárok za premlčaný podľa § 107 Občianskeho
zákonníka vzhľadom na uplynutie jak subjektívnej, tak objektívnej premlčacej doby. Žalovaný uviedol, že
pri žalobcom uplatňovanom nároku treba za počiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby považovať

moment pravidelného zúčtovania jednotlivých poplatkov a úrokov predmetného úveru, pretože od tohto
momentu musela byť žalobcovi objektívne známe, kto sa na jeho úkor obohatil. Žalobcov nárok tak
nemožno posudzovať ako celok ale ako nárok z jednotlivých plnení, ktorých plynutie premlčacej doby
nastalo od momentu ich zúčtovania.

29. Pokiaľ v úverovej zmluve bolo dohodnuté plnenie v splátkach, nejde o čiastkové plnenie podľa §
392 Obchodného zákonníka ale o jedno plnenie, ktorého úhrada bola dohodnutá v splátkach (rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2008 sp. zn. 4 Obo 54/2007). Ďalej sa v rozsudku
uvádza: „Ak sa pre neplnenie niektorého čiastkového záväzku stane splatný celý záväzok, plynie
premlčacia doba od splatnosti celého nesplneného záväzku. Premlčacia doba začína plynúť po lehote

splatnosti celého úveru“. Prípadný nárok žalobcu nie je premlčaný.

30. Žalobca žiadal určiť , že Zmluva je bezúročná a bez poplatkov vzhľadom na to, že v zmluve absentuje
uvedenie výšky ročnej percentuálnej miery nákladov .Ročná percentuálna miera nákladov sa uvádza, pri
aplikácii zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iba pri týchto úveroch absencia RPMN

robí úver bezúročný a bez poplatkov. Nevzťahuje sa to na úver, ktorý je predmetom tohto sporu.

31. Žalobca namietol, že Zmluva neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, prípadne ich poradie, v ktorom sa budú splátky preraďovať k jednotlivým nesplatnenýmzostatkom. Podľa Rozsudku Súdneho dvora Európskej únie z 9.11.2016 vo veci C 42/15 nie je
nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom na
konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkosti a s istotou

identifikovať dátumy týchto splátok. Podľa rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 11 Co 39/2016
nie je nevyhnutné, aby jednotlivé splátky boli rozčlenené na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov.

32. Súd dáva do pozornosti žalobcovi čl. II. Bod 10.1.2.3.Zmluvy, kde je uvedené, kedy je splátka
splatná v akom poradí sa uspokojujú nároky veriteľa, začiatok splácania.

33. Podľa Uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.2.2018 sp. zn. 3 Cdo 146/2017: „Pokiaľ ide o to,
či zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje výšku, počet a termíny splátok úrokov a iných poplatkov, je
potrebné mať na zreteli, že eurokomfortný výklad § 9 ods. 2 písm. k, zákona č. 129/2010 Z.z. umožňuje
dospieť k záveru, že toto ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie
vnútornej skladby jednotlivých splátok, to znamená určenie aká časť každej jednotlivej splátky sa použije

na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky. Účelom predmetného ustanovenia nebolo,
aby mal spotrebiteľ už pri uzatváraní zmluvy k dispozícii v číselnom vyjadrení informáciu, aká časť bude
v tej ktorej anuitnej splátke pripadať na istinu, úverový úrok a iné platby.

34. Zákonom č. 279/2017 Z.z. ktorým sa dopĺňa zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách došlo k zmene

ustanovenia § 9 ods. 2 písm. i, zákona 129/2010 Z.z. v tom zmysle, že s účinnosťou od 1.5.2018 slová
„a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov nahrádzajú slovami „frekvencia splátok“.

35. Podľa žalobcu žalovaný nekonal pri uzatváraní zmluvy s odbornou starostlivosťou, neinformoval
žalobcu o náležitostiach zmluvy. Zmluva obsahuje všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje. Zmluva

obsahuje informácie o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch. Žalobca mal dostatočný priestor na
to, aby sa so zmluvou oboznámil. Žalovaný ju podpisoval 15.5.2007 a následne bola daná k dispozícii
žalobcovi. Po tom čo sa s ňou oboznámil išiel ju podpísať pred orgán overujúci podpis. Pred podpisom
v prípade nejasností v zmluve mohol vyhľadať žalovaného a požiadať ho o vysvetlenie. Takisto mohol
v prípade nejasnosti požiadať o odbornú pomoc inú osobu. Zmluva je však dostatočne jasné a keď

vychádzame z predpokladu, že žalobca porozumie čítanému textu, že jeho rozumové schopnosti sú na
priemernej úrovni, nie je možné, aby zmluve neporozumel. To, že zmluve žalobca porozumel, svedčí
fakt že zmluvou zo dňa 17.5.2007 sa riadil viac ako 11 rokov.

36. Žalovaný poskytoval úver na základe žiadosti žalobcu. Pre d poskytnutím úveru žalovaný zisťoval

bonitu žalobcu, spoludlžníka ako aj ručiteľa. Bonitu zisťoval na základe výplatných pások a potvrdení z
daňového úradu. Keďže žalobcu splnil podmienky pre poskytnutie úveru, žalovaný nemal dôvod úver
neposkytnúť.

37. Žalobca v žalobe uvádza, že žalovaný postupoval pri uzatváraní zmluvy v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-právnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.
Dobré mravy možno charakterizovať ako pravidlá morálneho charakteru všeobecne platné v
demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a

vzájomné rešpektovanie. Je to v podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel (noriem) v
spoločnosti uznávaných. Ústavný súd Českej republiky vymedzuje dobré mravy ako súhrn etických,
všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je mnohokrát zabezpečované
i právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými morálnymi zásadami
demokratickej spoločnosti. Súlad a nesúlad s dobrými mravmi musí byť posudzovaný z hľadiska

konkrétneho prípadu v danom čase, na danom mieste a vo vzájomnom konaní účastníkov právneho
vzťahu. Hodnotenie súladu, či nesúladu s dobrými mravmi patrí výhradne do kompetencie všeobecných
súdov. Nebude postačovať akýkoľvek rozpor alebo zásah, ale musí to mať určitú intenzitu, ktorá je
z hľadiska verejnej mienky neakceptovateľná. Súd zisťuje, či sa výkon práva prieči dobrým mravom
v danom mieste podľa objektívnych kritérií nezávisle na vedomí a vôli toho, kto právo vykonáva.

Dobré mravy sú totiž meradlom hodnotenia konkrétnej situácie, odpovedajúcej všeobecne uznávaným
pravidlám slušnosti v súlade so všeobecnými zásadami morálky demokratickej spoločnosti. Úvaha súdu
o tom, či výkon práv a povinností je v rozpore s dobrými mravmi; musí byť podložená konkrétnymi
zisteniami v konaní.38. Žalobca však žiadnym spôsobom nekonkretizoval v čom žalovaný porušil dobré mravy. Súd
poukazuje na to, že aj dojednané úroky nepresiahli mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v

obdobných prípadoch v čase uzavretia zmluvy.

39. Článok IV bod 2 Zmluvy o úvere pojednáva o podmienkach vyplatenia finančných prostriedkov
resp. jedná sa o podpísanú Zmluvu o úvere, zdokladovanie účelovosti použitia prostriedkov a notársku
zápisnicuakoexekučnýtitulspísanúdlžníkomaspoludlžníkomohľadommajetkualeboDohoduovydaní

a vyplnení biankozmenky s úradne overenými podpismi. Z tohto je zrejmé, že pokiaľ ide o predmetnú
dohodu, táto rozhodne nie je jednostranným vôle žalovaného, ale dojednaním zmluvných strán.

40. Čo sa týka rozhodcovskej doložky (čl. VIII bod 4 Zmluvy o úvere) zmluvné strany sa dohodli, že
pre prípadné spory, v prípade že uzavrú veriteľ a dlžník rozhodcovskú zmluvu ich spor bude riešiť Stály
rozhodcovský súd Asociácie bánk so sídlom v Bratislave Zmluvné strany však žiadnu rozhodcovskú

zmluvu neuzavreli a teda v prípade sporu by nemohol konať rozhodcovský súd.

41. Súd nepovažuje poplatky, ktoré sú uvedené v Zmluve o úvere zo dňa 17.5.2007 za neprijateľné
zmluvné podmienky. Tieto poplatky sú za vedenie účtu, poplatky za administratívnu agendu, či za
biankozmenku. Všetky poplatky, ktoré boli žalobcovi účtované boli účtované s platným sadzobníkom a

ktorý zmluva o úvere odkazuje. Žalobca nemusel dopredu platiť poplatky, ale poplatky mu boli strhnuté
pri prvej výplate mimoriadneho medziúveru, s čím tiež žaloba súhlasil. Tieto poplatky účtujú všetky banky
pri poskytovaní úverov a ich výška je približne rovnaká.

42. Žalobca sa oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami. Prijatie Všeobecných

obchodných podmienok potvrdil žalobca v rámci uzatvárania zmluvy o stavebnom sporení. Žalovaný
informoval žalobcu, kde je sadzobník poplatkov zverejnený ako aj o tom, že v prípade zmien bude
žalobca o tom informovaný minimálne jedenkrát ročne.

43. Činnosť žalovaného, poskytovanie úverov je pod kontrolou Národnej banky Slovenska. Národná

banka Slovenska vykonáva od roku 2006 integrovaný dohľad nad subjektmi finančného trhu,
poisťovníctva a dôchodkového sporenia. Od januára 2015 pôsobí ako orgán ochrany spotrebiteľa na
slovenskom finančnom trhu. To znamená, že dohliada na ochranu práv finančných spotrebiteľov a iných
klientov s cieľom prispieť k bezpečnému a zdravému fungovaniu finančného trhu.

44. Podľa §-u 36 zák. č. 566/1992 Zb. v platnom znení Národná banka Slovenska vykonáva dohľad na
d finančným trhom podľa tohto zákona a osobitných predpisov. Ako príklad je na prvom mieste uvedený
zákon SNR č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov.

45. Podľa §-u 255 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.
Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa §-u 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.