Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. december 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/74/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118312426
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:6118312426.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a z členov

senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu: BRAMI PLUS s.r.o.,
so sídlom Hviezdoslavova 462/29, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 45 682 607, právne zastúpeného
Advokátskou kanceláriou Taragel a Počubayová, s.r.o., so sídlom Starosaská 536/11, 052 01 Spišská
Nová Ves, IČO: 50 413 091, proti žalovanému: S. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXXX/XX, XXX XX
F., v konaní o zaplatenie 200 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov,
č.k. 7Csp/232/2018-74 zo dňa 27. marca 2019, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom rozhodol takto:

„I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

II. Žalobca n e m á nárok na náhradu trov konania a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil okrem iného ustanovením § 544 odsek 1 až 3, § 545, § 545a, zákona
č. 40/1964 Zb., (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 25 odsek 1 Zákona č. 5/2004 Z.z. o službách
zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca návrhom na vydanie platobného rozkazu, ktorý
bol doručený Okresnému súdu Banská Bystrica žiadal, aby súd vydal platobný rozkaz, ktorým zaviaže
žalovaného zaplatiť mu sumu vo výške 200 Eur titulom zmluvnej pokuty vyplývajúcej z uzatvorenej

Dohody o sprostredkovaní zamestnania zo dňa 07.05.2018, (ďalej len „Dohoda“) ako aj trovy konania.
Platobný rozkaz vydal Okresný súd Banská Bystrica č.k. 22Up 487/2018 zo dňa 9.9.2018, proti
ktorému podal žalovaný odpor včas. Z dôvodu, že žalobca podal návrh na pokračovanie v spore,
bola vec dňa 03.12.2018 doručená na ďalší procesný postup Okresnému súdu Prešov. Podľa článku
2, bod 2, predmetom Dohody bolo sprostredkovanie zamestnania sprostredkovateľom pre záujemcu
v Nemeckej spolkovej republike. Podľa článku 3, bod 1 uzatvorenej dohody, zamestnávateľom u
ktorého sa práca pre záujemca sprostredkúva je spoločnosť Besselmann Services GmbH & Co.KG,

so sídlom Westring 20, Beelen, Nemecko. Podľa článku 5, bod 11 Dohody, sprostredkovateľ nemá
povinnosť poskytovať žiadnu inú starostlivosť o záujemcu, okrem tej, ktorá vyplýva z tejto dohody.
Zmluvné strany sa dohodli, že dopravu autobusom do miesta výkonu práce pred vznikom pracovného
pomeru jednorázovo zabezpečuje sprostredkovateľ na trase zo Slovenska do Nemecka. Náklady natúto prvú prepravu záujemcu do miesta výkonu práce znáša sprostredkovateľ. Záujemca prehlasuje,
že o zabezpečenie tejto dopravy zo strany sprostredkovateľa má záujem. Záujemca je povinný sa v
deň odchodu včas dostaviť na miesto stretnutia, ktoré mu sprostredkovateľ oznámi a ktoré bude v

relatívnej blízkosti bydliska záujemcu. Ak sa záujemca bez ospravedlniteľného dôvodu (zdravotný stav,
vážne osobné dôvody) nedostaví na miesto odchodu autobusu, vzniká sprostredkovateľovi nárok na
zaplatenie zmluvnej pokuty zo strany záujemcu vo výške 200 Eur. Podľa článku 6, bod 1 Dohody, táto
dohoda sa uzatvára na dobu určitú, a to 30 dní od jej uzatvorenia. Podľa článku 6, bod 2 Dohody, táto
dohoda zaniká dohodou zmluvných strán, splnením povinnosti sprostredkovateľa umožniť záujemcovi

uzatvorenie pracovnej zmluvy, uplynutím doby jej trvania. Predžalobnou výzvou zo dňa 01.06.2018
vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy s upozornením, že v prípade, ak sumu 234,96
Eur spolu s trovami konania nezaplatí žalobcovi do 5 dní, pristúpi k vymáhaniu nároku súdnou cestou.
Súd mal za to, že žalobcovi nevznikol nárok požadovať od žalovaného zaplatenie zmluvnej pokuty vo
výške 200 Eur. Žalobca nepreukázal súdu, aby splnil prvý svoje povinnosti vyplývajúce mu z uzatvorenej
dohody o sprostredkovaní zamestnania ako z hlavného záväzkového vzťahu a to z čl. 5 bod 11.

Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní na otázku súdu uviedla, že komunikácia medzi žalobcom a
žalovaným prebehla na základe telefonického rozhovoru, doplniť dokazovanie v tomto smere nežiadala,
na otázku súdu uviedla, že žalobca považuje základ nároku za daný, žalobca nemá žiadne návrhy na
doplnenie dokazovania. Žalovaný súdu uviedol, že už pri prvom kontakte so zamestnankyňou žalobcu,
na pobočke v kancelárii žalobcu v X. A. Q. informoval žalobcu, že nevyužije ponúkaný autobus, chce

cestovať vlastným dopravným prostriedkom, pričom bol požiadaný zamestnancom žalobcu, či nezvezie
aj ďalšie dve alebo tri osoby na výkon práce do A.. Žalobca podľa názoru súdu už tam musel mať
vedomosť o tom, že žalovaný nevyužije jeho dopravný prostriedok. Navyše, súd zdôraznil, že ani
žalobca súdu nepreukázal, aby informoval žalovaného a poskytol mu presné informácie o čase a
mieste odchodu autobusu na výkon práce do A.. Žalobca tak podľa názoru súdu v rozpore s citovaným

článkom 5, bod 11 Dohody o sprostredkovaní zamestnania požaduje od žalovaného zaplatenie zmluvnej
pokuty, keď sám súdu nepreukázal splnenie svojej povinnosti. Z tohto dôvodu súd žalobu žalobcu
ako nedôvodnú zamietol. K podaniu žalobcu zo dňa 14.03.2019, ktorým žiadal pokračovať v spore,
zrušiť termín verejného vyhlásenia rozsudku a zároveň predložil súdu nové dôkazy súd uviedol, že
na pojednávaní dňa 04.03.2019 prítomná právna zástupkyňa žalobcu na žalovaného nemala žiadne

otázky, rovnako na otázku súdu uviedla, že nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Súdom
bolo dané poučenie, že všetky prostriedky procesného útoku a procesnej obrany možno uplatniť až
do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Súd na tomto pojednávaní vyhlásil uznesenie,
ktorým vyhlásil dokazovanie za skončené a postupom podľa § 219 ods. 2 CSP pojednávanie odročil za
účelom verejného vyhlásenia rozsudku. Súd ešte považoval za dôležité na záver svojho odôvodnenia

uviesť, že žalovaný vo svojej výpovedi v konaní pred súdom uviedol tie isté skutkové okolnosti, na ktoré
poukázal v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 24.10.2018, ako aj vo svojom vyjadrení zo dňa
10.01.2019, a na ktoré mohla prítomná právna zástupkyňa žalobcu reagovať a navrhovať doplnenie
dokazovanie. Návrhy na doplnenie dokazovania v rámci písomného podania žalobcu zo dňa 14.03.2019
boli podané oneskorene, a preto súd v rámci svojho rozhodnutia na ne neprihliadol.

4.Protirozsudkupodalžalobcaodvolanievčas.Podľaodvolateľasúdnesprávnymprocesnýmpostupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miera, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. V rámci oboznamovania sa s obsahom spisu boli prítomné strany sudkyňou

oboznámené s tým, že v súdnom spise sa nachádza vyjadrenie žalovaného zo dňa 10.01.2019 na č.l.
51 súdneho spisu (ďalej len „Vyjadrenie“). Sudkyňa s obsahom jednotlivých listín neoboznamovala. Po
skončení pojednávania žalobca zistil, že Vyjadrenie mu nebolo doručené k oboznámeniu a prípadnému
vyjadreniu, a tak sa žalobca dodatočne dňa 12.03.2019 dostavil na súd za účelom nahliadnutia do
súdnehospisu,zktoréhosivyhotovilkópiuVyjadrenia.Vsúdnomspisesanenachádzapotvrdenieotom,

že by súd Vyjadrenie žalobcovi (resp. jeho právnemu zástupcovi) doručoval. Žalobca oboznámením sa s
Vyjadrením žalovaného zistil, že žalovaný v predmetnom vyjadrení uvádza nové tvrdenia, ktoré do doby
podania Vyjadrenia (t.j. vo svojom odpore) neuvádzal, a to konkrétne: „...nie som žalobcovi ani cent dlžný
nakoľko som v tom čase ešte pred nástupom do Nemecka dal vedieť, žalobcovi, že nevycestujem, aby
zmluvu zrušil, na to sa žalobca vyhrážal SMS nevhodnou, že ma dá na súd.“ Vzhľadom na uvedené má

žalobca za to, že nedoručením uvedeného vyjadrenia žalovaného a neposkytnutia možnosti žalobcovi k
tvrdeniam žalovaného sa riadne (pred pojednávaním a výsluchom žalovaného) vyjadriť a využiť ďalšie
prostriedky procesného útoku, došlo k porušeniu princípu rovnosti strán konania ako súčasti práva na
súdnu ochranu. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 04.03.2019 vyplýva, že žalovaný na otázku súdunavrhol svoje vypočutie. Žalobcovi nebolo doručené vyjadrenie žalovaného k oboznámeniu, čím mu
bola odopretá možnosť náležite sa na predmetné pojednávanie pripraviť a vysporiadať sa s tvrdeniami
žalovaného (ktoré následne uvádzal pri svojom výsluchu), tým došlo k porušeniu jeho procesných práv.

Ďalej uviedol, že na pojednávaní pred vydaním uznesenia, ktorým súd ukončil dokazovanie nebolo
možné z jeho strany voči tejto skutočnosti namietať, nakoľko v čase vyhlásenia uznesenia nemal
vedomosť o tom, že v spise sa nachádza ešte vyjadrenie, s ktorým nemal možnosť sa oboznámiť.
Žalobca doručil súdu podanie s návrhom na zrušenie vydaného uznesenia, ktorému však zo strany súdu
nebolo vyhovené.

5. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie,
osobou oprávnenou (§ 359 v spojení s § 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj

konanie mu predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. Podľa Čl. 9 CSP strany sporu majú právo sa oboznámiť s vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi protistrany
a môžu k nim vyjadriť svoje stanovisko v rozsahu, ktorý určí zákon.

8. Podľa § § 266 odsek 1 CSP platobný rozkaz spolu so žalobou súd doručuje žalovanému do vlastných
rúk.

9.Podľa§267odsek4uznesenieozrušeníplatobnéhorozkazudoručujesúddovlastnýchrúk;žalobcovi

spolu s uznesením doručí aj odpor.

10. Podľa § 167 odsek 1 CSP ak súd neodmietol žalobu podľa § 129 alebo nerozhodol o zastavení
konania, doručí žalobu spolu s prílohami žalovanému do vlastných rúk.

Podľa odseku 2 spolu s doručením žaloby súd žalovaného vyzve, aby sa v lehote určenej súdom k
žalobepísomnevyjadril,aakuplatnenýnárokvcelomrozsahuneuzná,uviedolvovyjadrenírozhodujúce
skutočnostinasvojuobranu,pripojillistiny,naktorésaodvoláva,aoznačildôkazynapreukázaniesvojich
tvrdení.

Podľa odseku 3 ak žalovaný uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná alebo súd neurobí iné vhodné
opatrenia, súd doručí vyjadrenie žalovaného žalobcovi do vlastných rúk a umožní mu vyjadriť sa v lehote
určenej súdom. Žalobca uvedie ďalšie skutočnosti a označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení;
na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Súd poučí žalobcu o
následkoch sudcovskej koncentrácie konania.

Podľa odseku 4 ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, doručí vyjadrenie žalobcu podľa odseku
3 žalovanému do vlastných rúk a umožní mu, aby sa k nemu vyjadril v lehote určenej súdom.
Žalovaný uvedie ďalšie skutočnosti a označí dôkazy na svoju obranu; na neskôr predložené a
označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Súd poučí žalovaného o následkoch sudcovskej

koncentrácie konania.

11. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovanému bol doručený platobný rozkaz spolu s návrhom a prílohami
do vlastných rúk dňa 15.10.2018. Dňa 24.10.2018 bol Okresnému súdu Banská Bystrica doručený
odpor proti platobnému rozkazu podaný žalovaným. Odpor proti platobnému rozkazu spolu s výzvou

na vyjadrenie v lehote 15 dní bol doručený právnemu zástupcovi žalobcu dňa 9.11.2018. Žalobca podal
vyjadrenie spolu s návrhom na pokračovanie v konaní zo dňa 22.11.2018, kde okrem iného uviedol cit.:
„Žalovaný vo svojom odpore okrem iného uvádza, že nezaplatí ani cent, lebo nijako nepochybil, že nie
je nikomu nič dlžný a tiež uvádza, že nevie o tom, že by bol čo by len cent dlžný.“ Ďalej vo svojom
vyjadrení reagoval na vyjadrenie žalovaného cit.: „Žalobca poukazuje na to, že sám žalovaný vo svojom

odpore tvrdí, že so žalobcom uzatvoril zmluvu o sprostredkovaní zamestnania zo dňa 07.05.2018 (ďalej
len „Zmluva“) a až následne, po uzatvorení zmluvy, dospel žalovaný k rozhodnutiu že do Nemecka
nevycestuje, avšak žalovaný nepodnikol žiadne kroky k platnému ukončeniu zmluvy. Žalobca poukazuje
na skutočnosť, že žalovaný neposkytol žiaden dôkaz o tom, že o svojom zámere nevycestovať doNemecka za účelom nastúpenia do zamestnania nejakým spôsobom žalobcu informoval. Zo strany
žalovaného tak došlo k porušeniu povinností vzniknutých mu zo Zmluvy a nárok žalobcu na zaplatenie
zmluvnej pokuty je teda dôvodný.“ Uznesením Okresného súdu Prešov č.k. 7Csp/232/2018-49 zo dňa

20.12.2018 bol žalovaný vyzvaný, aby sa v lehote 15 dní vyjadril k vyjadreniu žalobcu zo dňa 22.11.2018.
Dňa 10.1.2019 bolo podané osobne vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu zo dňa 22.11.2018, v
ktorom uviedol okrem iného, že naďalej trvá na tom, čo už napísal, nemá sa k tomu ako vyjadriť len
rovnako. Nie je žalobcovi nič dlžný, nakoľko v tom čase ešte pred nástupom do Nemecka dal vedieť
žalobcovi, že nevycestuje, aby zmluvu zrušil. Oznámil im, že nenastúpi.

12. Jedným z aspektov práva na spravodlivý proces, je okrem práva domáhať sa svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde, aj právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorá okrem iných
procesných záruk kladie dôraz aj na zachovanie kontradiktórnosti konania a „rovnosti zbraní“ (podobne
napr. III. ÚS 402/08). Podstatou kontradiktórnosti a s ňou súvisiacou „rovnosťou zbraní“ je, aby všetci
účastníci konania mali reálnu možnosť využiť svoje procesné práva predložiť argumenty a reagovať na

„protiargumenty“ protistrany. Osobitne to platí o sporových konaniach, v ktorých stoja proti sebe žalobca
a žalovaný, a kde sa v celom rozsahu uplatňuje kontradiktórnosť konania (napr. IV. ÚS 42/09, IV. ÚS
147/04).

13. Najvyšší súd SR v uznesení z 13. 10. 2011, sp. zn. 3 Cdo 23/2011 konštatoval „Zároveň ale Ústavný

súd Slovenskej republiky pripustil, že v niektorej veci môže byť absencia stanoviska k vyjadreniu k
opravnému prostriedku druhého účastníka konania právne irelevantná. O taký prípad ide vtedy, keď súd
rozhodujúci o opravnom prostriedku, nezaložil svoje rozhodnutie na vyjadrení k opravnému prostriedku
(teda vtedy, keď vyjadrenie k opravnému prostriedku nemalo zásadný vplyv na rozhodnutie o opravnom
prostriedku). Ďalej vo svojom rozhodnutí Najvyšší súd SR uviedol „Vyjadrenie účastníka konania k

odvolaniu druhého účastníka konania by malo byť predložené odvolateľovi vtedy, pokiaľ vyjadrenie k
odvolaniu má zásadný vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu. Iný pohľad na realizáciu práva účastníka
oboznámiť sa s vyjadrením procesnej protistrany by mohol v praxi znamenať neustály (opakujúci sa a
nikdy nekončiaci) proces vyjadrovania sa jedného účastníka konania k vyjadreniu druhého účastníka
konania, pričom možnosť poznať obsah príslušného vyjadrenia je zabezpečovaná aj právom účastníka

konania na nahliadnutie do súdneho spisu. Podľa názoru dovolacieho súdu by takýto pohľad mohol
mať až znaky prílišného právneho formalizmu, odporujúceho materiálnemu chápaniu princípu právneho
štátu (pod prehnaným formalizmom sa rozumie interpretácia ustanovenia, pri ktorej striktné trvanie
na formálnych stránkach práva neplní žiadnu rozumnú funkciu, ale naopak popiera samotný zmysel
právnej úpravy). Za okolností teda, že zákon vyslovene neukladá povinnosť súdu doručovať vyjadrenie

k odvolaniu druhej procesnej strane a vyjadrenie k odvolaniu nemá svojím obsahom takmer žiadny vplyv
na rozhodnutie odvolacieho súdu, vychádza dovolací súd z názoru, že odňatie možnosti pred súdom
konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. nezakladá iba sama skutočnosť, že odvolateľovi nebolo predložené
vyjadrenie druhej procesnej strany k jeho odvolaniu.“

14. V uznesení Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/7/2013 zo dňa 22.1.2014 je podobne konštatované
„ K odňatiu možnosti oprávnenej konať pred súdom nedošlo ani údajným porušením zásady
kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom
stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu
s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od

ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz mohol vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj
Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1.
Vydání. Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Podľa Slovníka súčasného slovenského jazyka vydaného
Vedou, vydavateľstvom Slovenskej akadémie vied, Bratislava 2011 (2. zv), kontradiktórnosť je prenos
dôkazného bremena zo súdu na účastníkov sporu, resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo

na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter a jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na
zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby od tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie
upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie účastníka konania napr. so stanoviskom iných účastníkov
nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.“

15. Ústavný súd Českej republiky zdôrazňujúc funkcionalitu procesných pravidiel uviedol, že samotné
porušenie procesných pravidiel stanovených procesnými právnymi predpismi ešte nemusí samo o sebe
znamenať porušenie práva na spravodlivý proces. V prípade subjektívneho práva na súdnu a inú právnu
ochranu je totiž treba vždy skúmať ako porušenie procesných predpisov ukrátilo jednotlivca v možnostiuplatňovať jednotlivé procesné práva a konať procesné úkony, ktoré by boli spôsobilé privodiť pre
jednotlivca priaznivejšie rozhodnutia vo veci samej. Akýkoľvek proces neexistuje samoúčelne, ale jeho
cieľom je dosiahnutie vzniku, zmeny a zániku hmotných práv a povinností fyzických či právnických osôb.

Táto skutočnosť sa nutne musí odrážať tiež v rovine základných práv a slobôd, v danom prípade vo
sfére vymedzenia rozsahu práva za spravodlivý proces (I. ÚS 401/06).

16. Vychádzajúc aj z názorov súdnych autorít citovaných v predchádzajúcich bodoch tohto rozhodnutia,
odvolací súd je názoru, že v tejto súvislosti je potrebné vychádzať z premisy, že účelom princípu

kontradiktórnosti, t.j. doručenia vyjadrenia jednej strany na vyjadrenie druhej strane je to, aby táto druhá
strana mala možnosť vyvrátiť, resp. spochybniť toto vyjadrenie za tým účelom, aby takéto vyjadrenie
neovplyvnilo názor súdu. Ak súd považuje vyjadrenie za nepodstatné, v jeho rozhodovaní ho nijako
neovplyvňuje, nie je pochybením ak takéto vyjadrenie protistrane na vyjadrenie nedoručí, osobitne za
situácie, aká bola aj v danej veci, ak písomnosť žalovaného, jej obsah, v podstate kopírovala jeho prvšie
stanovisko uvedené v odpore.

17. Pre výsledok sporu sú podstatné, významné a relevantné argumenty týkajúce sa veci, ktorá je
predmetom konania a ktoré majú vplyv na rozhodnutie súdu. Argument musí byť nielen významný
a relevantný, ale aj nový, súd nie je povinný doručovať podania, v ktorých sa duplicitne opakuje
argumentácia, ktorá bola použitá v predchádzajúcich podaniach. Súd prvej inštancie doručoval podania

strán sporu v súlade s ustanoveniami CSP. Podanie zo dňa 10.1.2018 bolo vyjadrením žalovaného k
vyjadreniu žalobcu k podanému odporu.

18. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia v bode 27 uviedol, že žalovaný vo svojej
výpovedi v konaní pred súdom dňa 4.3.2019, kde bola prítomná právna zástupkyňa žalobcu, uviedol

tie isté skutkové okolnosti, na ktoré poukázal v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 24.10.2018 a
vo vyjadrení zo dňa 10.1.2019, teda odvolací súd má za to, že nedošlo k porušeniu princípu rovnosti
strán konania ako súčasti práva na spravodlivý súdny proces. Právna zástupkyňa žalobcu mala možnosť
predložiť ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania, avšak túto možnosť nevyužila.

19. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil
jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie
za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok v zmysle ustanovenia §
387 CSP potvrdil ako vecne správny, poukazujúc tiež na to, že judikatúra súdov, vrátane Európskeho
súdu pre ľudské práva, nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení

rozhodnutia. (Pozri rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka
rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998,
sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04).

20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP podľa ust. § 255
ods. 1 CSP. Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané

opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.