Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. december 2019

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11CoE/24/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3508203458
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3508203458.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a sudcov JUDr.
Rastislava Dlugoša, PhD. a JUDr. Milana Straku, v exekučnej veci oprávneného J. republika - P. S. v
Q., so sídlom D. 1, Q., IČO XX XXX XXX, proti povinnému J. K., narodenému XX.XX.XXXX, naposledy
bytom U. nad R., o vymoženie 16,59 Eur (500,- Sk) s príslušenstvom o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. XEr/XXXX/XXXX - X zo dňa 29. novembra
2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie oprávneného o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h)
Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že povinný dňa
16.08.2016 zomrel a dedičské konanie po zomrelom povinnom vedené na Okresnom súde Nové Mesto
nad Váhom pod sp. zn. 8D/462/2016, Dnot 181/2016 bolo uznesením zo dňa 02.03.2017 zastavené
pre nemajetnosť, t. j. povinný nezanechal žiaden majetok a teda majetok povinného nestačí ani na
úhradu trov exekúcie. Súd ďalej uviedol, že o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením po
právoplatnosti predmetného uznesenia.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že z
odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že exekučný titul, na základe ktorého vznikla pohľadávka
oprávneného, nadobudol právoplatnosť pred 31. 08. 2008, teda v čase platnosti a účinnosti §
88 zákona č. 372/1990 Zb., podľa ktorého možno rozhodnutie o nároku na náhradu škody a o náhrade
trov konania vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. V danej veci je
zjavné, že pohľadávka bola vymáhaná v exekučnom konaní po uplynutí prekluzívnej trojročnej lehoty.
Na preklúziu prihliada súd z úradnej povinnosti. V danom prípade súd zastavil exekúciu z dôvodu
úmrtia povinného s poukazom, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. O zastavení
exekúcie súd rozhodol takmer 11 rokov od uplynutia prekluzívnej lehoty. Oprávnený podal návrh na
vykonanie exekúcie v čase, keď bolo možné vykonať exekúciu proti konkrétnej fyzickej
osobe. Návrh bol podaný v zákonnej prekluzívnej lehote, čím bol dodržaný zo strany oprávneného aj
zákonný predpoklad úspešnosti podaného návrhu. Uplatnenie práva zo strany oprávneného v rámci
trojročnej prekluzívnej lehoty nie je nijakým spôsobom ohraničené časovým intervalom alebo hranicou,
ktorá by oprávnenému určovala, v akom úseku plynutia prekluzívnej doby má podať návrh na vykonanie
exekúcie. S poukazom na súdnu judikatúru mal za to, že pokiaľ oprávnený podal včas návrh na
vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jeho procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu
straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty určenej na jeho vykonanie.
Oprávnený totiž postup súdu ako aj postup exekútora nemôže ovplyvniť a má za to, že súdny exekútor
bezdôvodne predlžoval exekučné konanie a neprimeraným spôsobom tak navýšil trovy exekúcie na úkor
oprávneného. Exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom a nepredložil súdu vec
na zastavenie po uplynutí prekluzívnej lehoty. Podľa § 243j Exekučného poriadku v exekučnom konaní

začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok
na náhradu trov exekúcie, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone
exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie. Oprávnený
považuje napadnuté uznesenie za nesprávne a navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil
a rozhodol, že exekúcia sa zastavuje lebo je neprípustná a súčasne rozhodol, že nepriznáva súdnemu
exekútorovi náhradu trov exekúcie.

3. K odvolaniu oprávneného sa písomne vyjadril exekútor, ktorý uviedol, že v prípade, ak bola zistená
nemajetnosť povinného, tak súd má postupovať podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a priznať
trovy exekúcie na ťarchu oprávneného, a to aj na základe ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky. V tomto exekučnom konaní nebol zistený žiadny majetok a preto tvrdenie
oprávneného o preklúzii je irelevantné. Exekútor súčasne uviedol, že v súdnej praxi sú dva odlišné
právne názory súdov ohľadne danej problematiky a poukázal na viaceré rozhodnutia súdov, konkrétne
na uznesenie Krajského súdu v Nitre, č. k. 11Coe/145/2012 - 23 zo dňa 28.12.2012, uznesenie
Najvyššieho súdu SR sz. zn. 4Cdo/20/2013 zo dňa 29.01.2013. Exekútor je toho právneho názoru, že
právo oprávneného sa neprekluduje a preto nemožno hovoriť, že úkony exekútora sú nezákonné, ak
exekúcia nebola právoplatne zastavená. Má za to, že nakoľko je oprávnený štátnym orgánom, má sa
riadiť zásadou čo najmenšieho obťažovania účastníkov konania a teda ak podľa jeho názoru mala byť
exekúcia zastavená, tak mal oprávnený podať návrh na zastavenie exekúcie. Záverom navrhol, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil.

4. Oprávnený sa k vyjadreniu súdneho exekútora ďalej nevyjadril.

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací skôr ako pristúpil k vecnému preskúmaniu odvolania, zisťoval
bez nariadenia odvolacieho pojednávania, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej
lehote, osobou, ktorá je na podanie odvolania oprávnená, ako aj to, či smeruje proti rozhodnutiu (resp.
výroku rozhodnutia), proti ktorému je odvolanie prípustné.

6. Podľa § 358 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

7. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

8. Podľa § 9a ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok v znení účinnom do 31.03.2017, ak
to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku.

9. Z obsahu odvolania oprávneného je zrejmé, že jeho nesúhlas s rozhodnutím súdu prvej inštancie
nesmeruje voči samotnému výroku o zastavení exekúcie, kde navrhuje rozhodnúť rovnako zastavením
exekúcie. Súd prvej inštancie rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, a teda z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie. Vzhľadom na neprípustnosť odvolania len proti dôvodom rozhodnutia (§ 358 CSP)
odvolací súd odvolanie oprávneného odmietol.

10. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci boli naplnené dôvody
na odmietnutie odvolania v zmysle § 386 písm. c) CSP.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 20. 1. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.