Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 23, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Cob/141/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817208556
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3817208556.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek

senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu: Stredoslovenská vodárenská
prevádzková spoločnosť, a.s., IČO: 36 644 030, so sídlom v Banskej Bystrici, Partizánska cesta 5, proti
žalovanému: Ing. Ondrej Lazoň TECHNOL, IČO: 33 611 467, s miestom podnikania 972 12 Nedožery
- Brezany, Kukučínova 732/48,
o zaplatenie 3.589,53 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Prievidza č.k. 18Cb/10/2017-77 zo dňa 30. mája 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobcovi sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.NapadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancievýrokomI.uložilžalovanému povinnosťzaplatiťžalobcovi
sumu 3.589,53 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,00% ročne zo sumy 3.553,52 eur od
17.03.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,00% ročne zo sumy 36,01 eur od
01.07.2016 do zaplatenia. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy 3.589,53 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobca tvrdil,

že uzatvoril so žalovaným na odber vody z verejného vodovodu písomnú zmluvu č. 306200566 o
dodávke vody z verejného vodovodu dňa 19.06.2006. Vzťahy medzi žalobcom a žalovaným sa riadia
ust. Obchodného zákonníka. Pre prípad omeškania úhrady vystavených faktúr bol dohodnutý úrok z
omeškania vo výške 0,03% z dlžnej sumy denne. Žalobca si uplatňoval úrok z omeškania vo výške
8% ročne. Za vykonané dodávky vody z verejného vodovodu do nehnuteľnosti žalovaného v období
od 20.11.2015 do 25.02.2016 žalobca žalovanému vystavil faktúru č. 216104395 na sumu 3.553,52
eur, so splatnosťou 16.03.2016, po tom, čo túto faktúru žalovaný nezaplatil, bol žalobcom upomienkami

na to riadne upozornený. Z dôvodu neuhradenia faktúry po lehote splatnosti viac ako 30 dní vykonal
žalobca v súlade s ustanoveniami § 32 ods. 1 písm. m) zák. č. 442/2002 Z. z. dňa 08.06.2016
prerušenie dodávok vody z verejného vodovodu. náklady na prerušenie dodávok vody boli odporcovi
podľa ust. § 32 ods. 8 zák. č. 422/2002 Z.z. dňa 13.06.2016 vyfakturované faktúrou č. 167230719
na sumu 36,01 eur, so splatnosťou dňa 30.06.2016. Žalovaný na upomienky žalobcu nereagoval, bol
upozornený aj predžalobnou výzvou č. 9963/2016 zo dňa 14.07.2016, taktiež nereagoval. Pretože
žalovaný v rozpore s obchodnou zmluvou a s ust. § 28 ods. 3 zák. č. 442/2002 Z.z. pohľadávku žalobcovi

dobrovoľne neuhradil, žalobca sa jej uhradenia domáhal podanou žalobou. Súd prvej inštancie po
vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná. Mal za preukázané,
že k dodávke vody dochádzalo na základe existujúceho zmluvného vzťahu, ktorý súd posúdil podľa
platného zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, pričom tento vzťah vyhodnotil akoobčianskoprávny a spotrebiteľský vzťah. Uviedol, že bolo nesporne preukázané, že medzi stranami
sporu bola uzatvorená platná zmluva, na základe ktorej žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť za
odobratúvoducenuvyúčtovanúžalobcompredmetnoufaktúrouč.216104395zaobdobieod20.11.2015

do 25.02.2016 vo výške 3.553,52 eur, pričom splatnosť tejto faktúry nastala dňa 16.03.2016. V dôsledku
toho, že žalovaný neuhradil predmetnú faktúru, ktorou bola fakturovaná cena za dodávku vody v lehote
splatnosti, a to ani 30 dní po lehote splatnosti, žalobcovi vznikol v zmysle vyššie citovaného zákonného
ustanovenia nárok prerušiť dodávku vody z verejného vodovodu a následne tým žalovanému vznikla
aj povinnosť uhradiť náklady spojené s týmto prerušením dodávky vody, ktoré si žalobca uplatnil a

vyčíslil predmetnou faktúrou č. 167230719, ktorej splatnosť nastala dňa 30.06.2016, pričom náklady za
prerušenie dodávky vody boli fakturované vo výške 36,01 eur v súlade s platným cenníkom žalobcu.
Pokiaľ išlo o uplatnený nárok z omeškania, nakoľko je žalovaný v omeškaní s úhradou žalovaných
súm, žalobcovi vznikol nárok aj na zákonný úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti
predmetných faktúr. Pokiaľ išlo o výšku uplatneného úroku z omeškania, súd prvej inštancie mal
preukázané, že tento si žalobca uplatnil v súlade s platnými právnymi predpismi, keď zmluvný úrok

bol dohodnutý vo výške 0,03% denne a žalobca žiadal priznať úrok vo výške 8% ročne odo dňa
nasledujúceho po splatnosti oboch faktúr. Povinnosť platiť úroky z omeškania vzniká pri omeškaní so
splnením peňažného záväzku alebo jeho časti. Omeškanie dlžníka trvá až do doby riadneho splnenia
záväzku. Pokiaľ ide o obranu žalovaného, že množstvo vody v objeme 2531m3 od žalobcu nikdy
neodobral, pretože to nie je technicky možné, aby došlo k takému odberu vody za obdobie jedného

mesiaca a ak došlo k odberu uvedeného množstva vody, potom tak mohlo dôjsť len v dôsledku poruchy
na rozvode, teda úniku vody do zeme a teda nedošlo k dodaniu uvedeného množstva vody jemu ako
odberateľovi, súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalovaný neuniesol v
spore bremeno dôkazu a svoje tvrdenia v spore nepreukázal ani k ich preukázaniu nenavrhol dôkazy,
na rozdiel od žalobcu, ktorý preukázal ním tvrdený skutkový stav relevantnými dôkazmi. Súd prvej

inštancie ďalej uviedol, že v spore bolo preukázané, že fakturované množstvo odobratej vody nebolo
za obdobie 1 mesiaca (ako to tvrdil žalovaný), ale za obdobie 98 dní a z technického hľadiska bol
takýto odber možný, pretože žalovaný mal v mieste odberu osadený vodomer, ktorý zodpovedal dimenzii
možného prietoku vody do vodovodnej prípojky a táto dimenzia vodomeru predurčuje, aby aj denná
spotreba vody mohla byť aj vo vyššom objeme do nehnuteľnosti ako podnikateľského objektu. Toto

tvrdenie žalovaný v spore neurobil sporným. K námietke žalovaného ohľadom poruchy resp. úniku
do podložia mal súd prvej inštancie za to, že žalovaný listom, doručeným žalobcovi dňa 17.03.2016
požiadal o preverenie správnosti fakturovanej sumy s tým, že pokiaľ je fakturovaná suma správna,
požiadal o vyhotovenie splátkového kalendára a pokiaľ nie je správna, žiadal o vystavenie opravnej
faktúry. Na uvedené reagoval žalobca, ktorý namietaný stav preveril vykonaním kontrolného odpočtu

dňa 04.04.2016, kedy bolo potvrdené, že faktúra je vystavená správne. Zároveň žalovanému vystavil
dohodu o uznaní záväzku na sumu 3.553,52 eur, ktorú sumu žalobca žalovanému umožnil zaplatiť v
troch splátkach po 1x 1.185,52 eur k 12.04.2016 a v 2x 1.184 eur k 29.04.2016 a 15.05.2016. Žalovaný
túto dohodu nepodpísal a preposlal žalobcovi k podpisu jeho návrh dohody o uznaní podľa § 323
Obchodného zákonníka, pričom v čl. I dohody je uvedené, že dlžník týmto uznáva čo do dôvodu a výšky

svoj záväzok voči veriteľovi z faktúry č. 2161046395 vo výške 3.553,52 eur a v čl. II navrhol splátkový
kalendár vo výške mesačnej splátky 444,20 eur od 20.05.2016 do 21.11.2016 a 8-mesačnej splátky
vo výške 444,12 eur splatnej k 20.12.2016. k podpisu tejto dohody nedošlo, pretože žalobca trval na
jeho spôsobe splácania pohľadávky v troch splátkach. Súd prvej inštancie mal za to, že žaloba je voči
žalovanému podaná dôvodne, pričom poukázal na § 28 zák. č. 442/2002 z.z., podľa ktorého ustanovenia

žalobca má právo vodné momentom vtoku vody do potrubia napojeného bezprostredne na meradlo.
Žalovaný v spore nepreukázal, že požadoval preverenie poruchy, resp. preverenie, že v žalovanom
období t.j. od 20.11.2015 do 25.02.2016 voda v dôsledku poruchy vytiekla do podložia. Uviedol, že
žalobca má nárok na úhradu takého množstva vody, ktoré zaznamenal vodomer. Z ôvodu neuhradenia
faktúry v lehote splatnosti viac ako 30 dní žalobca v súlade s § 32

ods. 1 písm. m) zák. č. 442/2002 Z.z. dňa 08.06.2016 vykonal prerušenie dodávok vody z verejného
vodovodu a za náklady prerušenia dodávok dňa 13.06.2016 faktúrou č. 167230719 vyfakturoval sumu
36,01 eur dôvodne aj náklady na prerušenie dodávky. Záverom rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol,
že nakoľko je žalovaný v omeškaní so zaplatením sumy 3.553,53 eur od 17.03.2016 a sumy 36,01 eur
od 01.07.2016, priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške uplatnenej žalobcom 8% ročne. O trovách

konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že žalobcovi, ako úspešnej strane v spore, priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konania končí (§ 262 ods. 2 C.s.p.).2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Mal za to, že predmetná zmluva o dodávke
vody z verejného vodovodu je neplatná vo všetkých jej rozhodných ustanoveniach. Uviedol, že s
námietkou neplatnosti zmluvy sa súd prvej inštancie nevysporiadal, pričom žalobca nerozporoval, že

počas prepravy vody dochádza k jej úniku. Je podľa neho nepochybné, že žalobca za odber vody zo
zdroja platí podľa príslušných predpisov a podľa zmluvy účtuje dodanú vodu spotrebiteľom, pričom
voda, ktorá sa stratí pri preprave od zdroja k spotrebiteľovi sa premieta do ceny uvedenej v zmluve.
Mal za to, že v zmluve je uvedená cena, ktorá teda nezodpovedá hodnote dodanej vody, lebo je
navýšená o hodnotu vody, ktorá sa stratí pri preprave. Cena teda predstavuje bezdôvodné obohatenie,

ktorým sa dodávateľ vody obohacuje na úkor spotrebiteľov. Súd prvej inštancie sa s touto skutočnosťou
nevysporiadal, hoci by pri preukázaní pravdivosti jeho tvrdení, mohol viesť k posúdeniu zmluvy ako od
počiatku neplatnej. Zmluva podľa jeho názoru má podvodný charakter, lebo zaväzuje odberateľa platiť
aj za vodu, ktorá mu dodaná nie je, lebo sa stratila pri preprave od zdroja vody k spotrebiteľovi. Je
podľa neho irelevantné, či dochádza k manipulácii množstva alebo ceny, v oboch prípadoch dochádza k
poškodeniu spotrebiteľa. Uviedol, že v čase podpisu zmluvy mu dodávateľ vody z verejného vodovodu

neoznámil, že cena bude obsahovať aj hodnotu vody, ktorú odoberie zo zdroja a ktorá sa z jeho rozvodu
stratí počas prepravy k spotrebiteľovi, hoci hodnotu tejto vody v cene za dodanie vody kalkuluje, ale
túto vodu nedodal. Je mu známe, že žalobca po privatizácii postupuje tak, ako bolo obvyklé v čase
pred rokom 1989, hoci vlastnícke pomery sa zásadne privatizáciou zmenili. Tvrdil, že z uvedeného
dôvodu viedol aj v minulosti niekoľko sporov, kedy mu žalobca neoprávnene účtoval stočné. Podľa

ustálenej judikatúry je podľa neho zmluva, ktorou jedna strana niečo získava a druhá nič, v rozpore
s dobrými mravmi a je od počiatku neplatná. To isté platí podľa neho v prípade, ak ide o čiastočné
naplnenie uvedenej zásady. Tvrdil, že cena je podstatná náležitosť zmluvy a pokiaľ je podvodná, je
neplatná aj samotná zmluva od počiatku. Za týchto podmienok, ktoré uviedol súdu prvej inštancie, má
žalobca nárok na cenu obvyklú, teda inú, ako je cena uvedená v zmluve. Minimálne má spotrebiteľ

nárok na odpočítanie sumy z fakturovanej ceny, ktorá predstavuje hodnotu vody, ktorá sa stratila počas
prepravy od zdroja vody k spotrebiteľovi počítané na m3. K uvedenému korigovaniu nároku žalobcu v
zmysle hmotnoprávnych skutočností nedošlo, naopak boli aplikované pozitivistické právne postupy, teda
sústavouSRnekonformnépostupy.Kjehonámietke,žespornýodberbolrealizovanýmesačne,uviedol,
že fakturačné obdobie bolo trojmesačné, preto jeho námietka smerovala k fakturačnému obdobiu a

nie ako nesprávne uviedol k mesačnému obdobiu. Porucha a únik vody od jeho vzniku do zastavenia
armatúry trvala cca tri dni. Pokiaľ sa násobne v priebehu krátkeho času - troch dní, zvýši odber vody,
tvrdí, že dodávateľ je vybavený technicky k tomu, aby tento zvýšený odber zaregistroval a zistil. Uviedol,
že žalobca nerešpektuje spotrebiteľské právo a správa sa voči odberateľom ako firma v rozvojovom
svete. Ku skutočnosti, že žiadal vyhotovenie alebo podpísanie splátkového kalendára uviedol, že tieto

kroky podnikal podmienečne, s tým, že nárok existuje v súlade s právom (nie v súlade so zvykovým
právom). Mal za to, že čo sa týka dokazovania, žalobca nepreukázal žiadne zo svojich tvrdení, lebo
listina, výkaz spotreby, ktorú sám vyhotovil nie je žiadnym dôkazom lebo nič podľa neho nedokazuje
ale len zobrazuje tvrdenie žalobcu. Tvrdil, že nebol prizvaný k demontovaniu vodomeru, čím podľa
neho žalobca konal sám a zmaril tým možnosť objektívne vec posúdiť, zápisnične riešiť a získať tak

svedecký materiál ako dôkaz. Ďalej tvrdil, že ak by neexistovala možnosť zistiť tak mohutný únik vody
z rozvodu, bolo by pripojenie na rozvod vody spojené s existenčným rizikom pre každého spotrebiteľa.
Ak za cca tri dni uniklo do podložia cca 2531 m3, tak za fakturačné obdobie by sa mohlo jednať o
únik cca viac ako 100 000 m3 a škodu v uplatňovaných cenách aj do 1.400 000,- eur. Z uvedeného
dôvodu má za to, že žalobca obvykle sleduje zvýšený odber, vie ho lokalizovať a o to skôr, o čo je

vyšší, čo však v posudzovanom prípade nevykonal a nesplnil si generálnu prevenčnú povinnosť a ani
nepostupoval obvyklým spôsobom, ktorý majú medzi sebou strany sporu zavedený a to aj zmluvne.
Žalobcom bolo uvedené, že dňa 04.04.2016 bol vykonaný kontrolný odpočet, čo akceptoval súd prvej
inštancie, ale zároveň súd prvej inštancie nenamietal, že žalovaný nebol k tomuto odpočtu ako dotknutý
subjekt prizvaný. O tomto postupe bol žalovaný informovaný až ex post, po jeho vykonaní. Žalovaný

uviedol, že takýto postup je neakceptovateľný medzi stranami sporu, ktoré sú si rovné vo svojich právach
a povinnostiach a ide o pokus arbitrálne postupovať zo strany dodávateľa k spotrebiteľovi. Napriek tomu,
že súd prvej inštancie uviedol, že ide o spotrebiteľský spor, na vec neaplikoval žiadne ustanovenia o
ochrane spotrebiteľa, napr. to, že spolu s hlavným predmetom zmluvy nie je možné kontrahovať aj iné
plnenie, čo podľa neho v posudzovanom prípade bolo a je naplňované. Namietal, že nebolo zistené kde

vznikol únik a kto je zaň zodpovedný. Únik mohol byť podľa neho spôsobený aj nesprávnou montážou
vodomeru, teda za prírubou vodomeru na výstupnej strane, za čo by bol zodpovedný jednoznačne
žalobca. Záverom uviedol, že má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a navrhol, aby odvolací
súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil.3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že cenu vody za 1m3 určuje Úrad pre
reguláciu sieťových odvetví (ďalej len ÚRSO). Výpočet vodného pre roky 2015 a 2016 sa riadil ust.

vyhl. ÚRSO č. 195/2013 Z.z., ktorou sa stanovuje cenová regulácia výroby, distribúcie a dodávky
pitnej vody verejným vodovodom a odvádzania a čistenia odpadovej vody verejnou kanalizáciou v
znení neskorších predpisov. Spôsob výpočtu ceny sa riadi kalkulačným vzorcom určeným predmetnou
vyhláškou. Vstupom pre výpočet ceny môžu byť len ekonomicky preukázateľne oprávnené prevádzkové
náklady a ďalšie nákladové položky žalobcu, ktorých opodstatnenosť v súlade s dikciou vyhlášky č.

195/2013 Z.z. posudzuje ÚRSO. Žalobca v tomto procese vystupuje len ako žiadateľ. O cene vodného
rozhoduje výlučne ÚRSO, bez možnosti ovplyvnenia určovať spôsob výpočtu - vstupné údaje, a teda
jej výšku žalobcom. Legislatívny rámec vylučuje, aby cena obsahovala bezdôvodné obohatenia žalobcu
na úkor odberateľov. Poukázal na ustanovenia §4 ods. 4, §24 ods. 2 a §28 ods. 3,5, a 9 zák. č. 442/2002
Z.z., podľa ktorých nie je tvrdenie žalovaného relevantné a nemá oporu v legislatíve. Uviedol, že žalobca
nedisponuje takými kontrolnými mechanizmami, ktoré by dokázali presne lokalizovať miesto zvýšeného

odberu vody z verejného vodovodu oproti normálu. Signalizáciou možného úniku vody z verejného
vodovodu je zaznamenanie zvýšenej dennej spotreby vody prostredníctvom vodomeru osadenom na
vodojeme žalobcu. V prípade zistenia zvýšeného odberu žalobca prekontroluje potrubie verejného
vodovodu prístrojom označeným ako vyhľadávač porúch. Ak sa porucha na verejnom vodovode
nepotvrdí, žalobca nie je povinný skúmať a lokalizovať únik vody na vodovodných prípojkách. Za

technický stav vodovodných prípojok zodpovedá ich vlastník. No v prípade náhodného zistenia poruchy
na vodovodnej prípojke pracovníkmi žalobcu (napr. pri odpočtoch vodomeru, výmenách vodomeru, resp.
náhodnom vizuálnom zistení poruchy- vytekanie vody z vodomernej šachty umiestnenej na verejnom
priestranstve ...), títo túto skutočnosť bezodkladne oznámia príslušnému odberateľovi. Ak odberateľ
nevie poruchu odstrániť, resp. nie je možné ho kontaktovať, pracovníci žalobcu bezodkladne vykonajú

technické opatrenia na zamedzenie ďalšieho úniku vody. V dotknutom období k náhodnému zisteniu
poruchy na vodovodnej prípojke žalovaného nedošlo. Poruchu nebolo možné vizuálne zistiť aj z dôvodu,
ako žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uvádza, že voda odtiekla do podložia. Následnú
žalobnú obranu žalovaný v odvolaní voči rozsudku moderuje tak, že únik vody mohol byť spôsobený aj
nesprávnoumontážouvodomeru,čojevšakzavádzajúce,nakoľkosámžalovanývtomistomdokumente

uvádza, že nebolo zistené kde únik vody vznikol. Ak by k úniku došlo v dôsledku nesprávnej montáže
vodomeru, únik vody by bol vizuálne zistiteľný. Žalobca opätovne poukázal na skutočnosť, že žalovaný
nereklamoval právny dôvod a výšku vyúčtovaného vodného v sume 3.553,52 eur, ktoré v konaní
vytýka ako vady plnenia. A teda nepostupoval v súlade so Všeobecnými obchodnými podmienkami
dodávky vody a odvádzania odpadových vôd žalobcu, ktoré sú pre záväzkový vzťah sporových strán

založený Zmluvou záväzné. O uvedenom svedčí komunikácia medzi sporovými stranami. Listom
doručeným dňa 17.03.2016 žalovaný požiadal žalobcu o preverenie správnosti fakturovanej sumy s
tým, že ak fakturovaná suma je správna, žiada o vyhotovenie splátkového kalendára. V prípade zistenia
vady fakturácie požiadal o vystavenie opravnej faktúry. Kontrolný odpočet množstva dodanej vody
zo dňa 04.04.2016 potvrdil správnosť a opodstatnenosť údajov uvedených vo vystavenej faktúre č.

2161046395. Túto skutočnosť žalobca oznámil žalovanému listom zo dňa 06.04.2016 a zároveň mu
zaslal k podpisu návrh Dohody č. 20160644 o uznaní záväzku z faktúry č. 2161046395 a spôsobe jej
splatenia. Dohoda obsahovala vyhlásenie žalovaného o uznaní záväzku zo žalovanej faktúry v plnej
výške a rozvrh jej splatenia v troch splátkach nasledovne: 1x 1.185,52 eur a 2x po 1.184 eur tak, že prvá
splátka nude splatná do 12.04.2016, druhá splátka do 29.04.2016 a tretia splátka do 15.05.2016. Listom

zo dňa 20.04.2016 žalovaný doručil žalobcovi prepracovaný návrh Dohody tak, že navrhol zaplatenie
žalovanej sumy 3.553,52 eur z faktúry č. 2161046395 formou mesačných splátok po 444,20 eur počnúc
mesiacom máj 2016. Poslednú splátku navrhol zaplatiť do 20.12.2016 v sume 444,12 eur. Predmetný
návrh Dohody žalobca neakceptoval a trval na podpísaní a plnení podľa pôvodného návrhu dohody,
na čo žalovaný už nereagoval. Zo správania žalovaného smerujúceho k uzatvoreniu Dohody je možné

vyvodiť domnienku uznania žalovanej sumy 3.553,52 eur z faktúry č. 2161046395 čo do právneho
dôvodu ako aj jej výšky. zároveň poukázal na skutočnosť, že zákon č. 442/2002 Z.z. ako špeciálny
predpis, zmluva ani VOP nezaväzujú žalobcu povinnosťou prizývať odberateľov k odčítaniu stavu
vodomerov a ani k ich výmene. Ako už vyššie uviedol, pre tento prípad má odberateľ právo reklamovať
vady plnenia. Postup reklamácie upravujú VOP a reklamačný poriadok žalobcu zverejnený na jeho

webovej stránke. Procesnú obranu žalovaného vníma ako nedôvodnú a účelovú, v úmysle vyhnúť sa
plateniu. Ním produkované dôkazy sú postačujúce na preukázanie uplatneného nároku. S rozhodnutím
súdu prvej inštancie súhlasí. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie na základe produkovaných dôkazov
dospel k správnym skutkovým zisteniam, jeho právne posúdenie veci bolo správne, sporové stranyuplatnili všetky prostriedky procesnej obrany a procesného útoku riadne a včas, boli splnené všetky
procesné podmienky a porušeniu práva na spravodlivý proces nedošlo. Záverom navrhol, aby odvolací
súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil.

4. Žalovaný sa k podanému vyjadreniu žalobcu nevyjadril.

5. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a
dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej časti vecne správny. Odvolací súd

rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385
ods. 1 C.s.p., keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie
pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

6. K procesnému postupu odvolacieho súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia
pojednávania v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 a 3 C.s.p., miesto a čas verejného vyhlásenia

rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Trenčíne
a na webovej stránke Krajského súdu v Trenčíne v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, dňa
16.10.2019, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku odvolacím
súdom.

7. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán sporu a zo zisteného skutkového stavu
vyvodil správny právny záver s poukazom na ním citované zákonné ustanovenia.

8. Primárne odvolací súd uvádza, že základom jeho rozhodnutia vo vzťahu

k odvolacím dôvodom žalovaného je aplikácia ustanovenia § 387 ods. 2 C.s.p., pretože sa
v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdom prvej inštancie. Na
zdôraznenie správnosti tak skutkových ako aj právnych záverov vyjadrených v napadnutom rozsudku
uvádza, že napadnutý rozsudok má všetky náležitosti riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Súd
prvej inštancie sa jasným, zrozumiteľným spôsobom vyjadril

k uplatnenému žalobcovmu nároku, ako aj k použitej obrane žalovaného, uviedol z akých dôkazov
vychádzal a ako ich vyhodnotil. Z titulu aplikácie ustanovenia § 387 ods. 2 C.s.p.
k odvolacím dôvodom žalovaného odvolací súd uvádza, že pri takomto postupe, t.j. pri aplikácii § 387
ods. 2 C.s.p., odvolací súd nie je povinný vo vzťahu k odvolacím dôvodom opätovne zopakovať tie
skutkové a právne závery, ktoré už vyjadril v napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie a s ktorými sa

odvolací súd stotožňuje, keď je postačujúce na ne len odkázať (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I.
ÚS 350/09, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/2005. V súlade aj s ustálenou judikatúrou
ÚstavnéhosúduSR,súdprvejinštancievodôvodnenísvojhorozsudkudalodpoveďnavšetkypodstatné
a právne významné okolnosti dané v sporovej veci. Rovnako aj vo vzťahu ku konaniu odvolacím súdom
a k odôvodneniu jeho rozsudku sa poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03

z 3. júla 2003, z ktorého vyplýva, že ani odvolací súd nemusí dať odpoveď na každý odvolací dôvod, len
na ten, ktorý má pre vec podstatný význam. Podľa Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 zo
dňa 16. marca 2005, „ ... odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať
na každú námietku alebo argument
v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie

o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,
ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“.

9. Odvolacie dôvody prezentované žalovaným v odvolaní nemajú oporu v zistenom skutkovom stave
ani v právnom posúdení veci súdom prvej inštancie.

10. Žalobca ako dodávateľ stanovuje, resp. navrhuje cenu za dodávku vody v zmluve na základe
všeobecne záväzného právneho predpisu - vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO),
ktorou sa stanovuje cenová regulácia výroby, distribúcie a a dodávky pitnej vody verejným vodovodom
a odvádzania a čistenia odpadovej vody verejnou kanalizáciou. Pre výpočet ceny vodného na obdobie

rokov 2015 až 2016 to bola vyhláška č. 195/2013 Z.z. Žalobca si faktúrou č. 2161046395 zo dňa
29.02.2016 vyúčtoval vodné za obdobie od 20.11.2015 do 25.02.2016 vo výške 3.553,52 eur. Žalovaný
za odber vody nezaplatil.11. Zmluva o dodávke vody z verejného vodovodu uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je platnou
zmluvou. Žalovaným namietané skutočnosti nespôsobujú neplatnosť tejto zmluvy. Žalovaný v konaní
pred súdom prvej inštancie žiadnym spôsobom nepreukázal, že si u žalobcu uplatnil vady plnenia. Pokiaľ

si žalovaný uplatnil u žalobcu preverenie správnosti fakturovanej sumy, žalobca preverenie vykonal
a žalovaného oboznámil s výsledkom a zaslal žalovanému Dohodu o uznaní, súčasťou ktorej bola aj
dohoda o splácaní dlžnej sumy. K uzavretiu dohody nedošlo, nakoľko sa zmluvné strany nedohodli na
počte splátok.

12. Odôvodnenie napadnutého rozsudku súdom prvej inštancie je jasné, zrozumiteľné a presvedčivé.
Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázal ním tvrdené skutočnosti a preto súd prvej
inštancie rozhodol správne, keď žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 3.589,53 eur. Nakoľko je
žalovaný v omeškaní so zaplatením žalovanej sumy, priznal súd prvej inštancie správne aj úrok z
omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 3.553,52 eur od 17.03.2016 do zaplatenia, s úrokom z
omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 36,01 eur od 01.07.2016 do zaplatenia.

13. Za vecne správny považoval odvolací súd aj výrok o náhrade trov konania, keď súd prvej inštancie
podľa § 255 ods. 1 C.s.p. žalobcovi ako strane 100 % úspešnej v spore priznal proti žalovanému ako
neúspešnej strane sporu náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

14. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie vecne správne podľa § 387 ods.
1 a 2 C.s.p. účinného od 1.7.2016 potvrdil, pričom v podrobnostiach odkazuje na jeho odôvodnenie.

15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p.
v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov

odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2
C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe

dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 424 C.s.p.)

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 C.s.p.)- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 C.s.p.)

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
C.s.p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).