Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5CoE/83/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5809202389
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5809202389.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci: GE Money, a.s., Bratislava, Bottova 7,
IČO: 17324220, právne zastúpeného MCGA legal, s.r.o., so sídlom Bratislava, Partizánska 2, proti
povinnému: X. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. Q. XXX, v exekučnom konaní o vymoženie sumy 1.424,02
Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,1 % denne zo sumy 36,51 Eur odo dňa 19.8.2007 do
zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 0,1 % denne zo sumy 36,51 Eur odo dňa 19.9.2007 do

zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 0,1 % denne zo sumy 36,51 Eur odo dňa 19.10.2007 do
zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 0,1 % denne zo sumy 1.314,48 Eur odo dňa 20.10.2007
do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 284,80 Eur a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Námestovo č. k. 5Er/344/2009-75 zo dňa 02. apríla 2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Námestovo uznesením č.k. 5Er/344/2019-75 zo dňa 02.04.2013 zastavil exekúciu a
oprávneného zaviazal k povinnosti uhradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Kamilovi Líškovi, náhradu trov
exekúcie v sume 39,83 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v predmetnej veci začalo na návrh oprávneného exekučné
konanie pre vymoženie sumy 1.424,02 Eur s príslušenstvom, a to na základe tuzemského

rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a
mediačná, a.s., sp.zn.0708189 zo dňa 14.11.2008. Prvostupňový súd po vydaní poverenia na vykonanie
exekúcie preskúmal podmienky zákonnosti exekúcie a zistil, že táto je vedená na základe exekučného
titulu, ktorý priznáva zákonom nedovolené plnenie, ktoré je súčasne aj v rozpore s dobrými mravmi.
Rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý rozhodoval na základe rozhodcovskej doložky zakotvenej vo
Všeobecných obchodných podmienkach oprávneného tvoria súčasť zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

pričom v rozhodcovskej doložke išlo o neprijateľnú podmienku. Rozhodcovský súd totiž v rozpore s
požiadavkou ochrany spotrebiteľa neaplikoval priaznivejšie ustanovenia Občianskeho zákonníka a
priznal 0,1 % denný úrok z omeškania, čo predstavuje 36,50 % ročný úrok z omeškania. Hoci Zákon
o spotrebiteľských úveroch neupravuje výšku úrokov z omeškania, no keďže ide o spotrebiteľský
právny vzťah, na daný prípad bolo treba aplikovať úpravu obsiahnutú v Občianskom zákonníku, ktorá
je pre spotrebiteľa výhodnejšia. Právna úprava spotrebiteľského práva vychádza z niekoľkých zásad,

medzi ktoré patrí aj to, že zmluvné podmienky upravené medzi veriteľom a spotrebiteľom sa nemôžu
odchýliťodustanoveníObčianskehozákonníka.Spotrebiteľsanajmänemôževopredvzdaťsvojichpráv,
ktoré mu zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Na základe uvedeného sa tak
spotrebiteľ nemohol vzdať výhodnejšej úpravy v Občianskom zákonníku, preto ak rozhodcovský súd
priznaloprávnenémuzmluvnedojednanýúrokzomeškaniavovýške36,50%ročne,svojímrozhodnutím

zaviazal povinného na plnenie právom nedovolené. Priznané úroky z omeškania niekoľkonásobne
prevyšujú úroky, na aké by oprávnenému vznikol nárok pri aplikácii úpravy v Občianskom zákonníkuv spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. Pretože oprávnený ako dodávateľ spôsobil stav, že
sa domáhal na Rozhodcovskom súde nedôvodného plnenia, táto skutočnosť bola rozhodujúca aj pri
rozhodovaní o trovách konania, pretože bol to oprávnený, ktorý spôsobil, že sa domáhal nezákonných

nárokov a nárokov v rozpore s dobrými mravmi, čo malo potom význam pri rozhodovaní o trovách
exekučnéhokonania,apretosúduložiloprávnenémupovinnosťzaplatiťnáhradutrovexekúciesúdnemu
exekútorovi JUDr. Kamilovi Líškovi v sume 39,83 Eur. Exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 2, § 58
ods. 1 Exekučného poriadku a o trovách exekúcie rozhodol podľa § 200 ods. 2, § 196 a § 203 ods. 1
Exekučného poriadku. Pri vyčísľovaní trov exekúcie vychádzal z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č.

288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.

Proti tomu rozhodnutiu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Vytýkal
prvostupňovému súdu, že rozhodol v rozpore s právnymi predpismi a v tejto súvislosti poukázal na
dôvodovú správu k ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, podľa ktorej cieľom tejto
úpravy je umožniť spotrebiteľovi rozhodnúť sa kde uplatní svoje právo. Ak by niektoré z ustanovení

rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní,
navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok zrušenie
platnosti celej rozhodcovskej doložky. V zmysle dôvodovej správy je teda predmetná rozhodcovská
doložka v zmysle zákona a neprieči sa dobrým mravom, keďže nebránila dlžníkovi, aby si svoje práva
voči veriteľovi uplatnil na príslušnom všeobecnom súde. Keďže v preskúmavanej veci bola úverová

zmluva uzavretá dňa 10.10.2005, môže byť právna dovolenosť či rozpor s dobrými mravmi posudzovaná
lenpodľaZákonaospotrebiteľskýchúveroch,ZákonaoochranespotrebiteľaaObchodnéhozákonníkav
znení platnom v čase uzavretia zmluvy. Podľa odvolateľa nenastala ani jedna skutočnosť uvedená v § 45
ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovský rozsudok bol vydaný podľa zákona, neobsahuje
neprijateľnú podmienku, preto nedochádza k vymáhaniu plnenia v rozpore s dobrými mravmi, a preto

návrh na vykonanie exekúcie, žiadosť exekútora o udelenie poverenia je v súlade s právoplatným a
vykonateľným rozsudkom, a preto z týchto dôvodov oprávnený žiada, aby bolo napadnuté uznesenie
prvostupňového súdu zrušené.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie oprávneného bolo podané

v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu ustanovenom v § 212 ods. 1
O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd preskúmaním napadnutého uznesenia, prislúchajúceho spisového materiálu a
vyhodnotením toho, čo odvolateľ konštatuje, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne
správne v súlade so zákonom, keď súd prvého stupňa najskôr správne rozhodol o zamietnutí žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a následne exekúciu zastavil, keď

mal nepochybne preukázané, že v prejednávanej veci je exekučným titulom rozsudok Rozhodcovského
súdu zriadeného pri Rozhodcovská arbitrážna a mediačná, a.s. sp. zn. 0708189 zo dňa 14.11.2008,
ktorý rozhodoval na základe rozhodcovskej doložky, ktorá bola zakotvená vo všeobecných obchodných
podmienkach oprávneného, ktoré tvoria súčasť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom v rozhodcovskej
doložke išlo o neprijateľnú podmienku.

Napadnuté uznesenie prvostupňového súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom, z ktorého dôvodu
bolo potom odvolanie predložené postupom podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p. zákonnej sudkyni, ktorá
odvolaniu oprávneného nemienila vyhovieť a poukázala na to, že i keď právo Európskej únie i Slovenskej
republiky pripúšťa možnosť riešenia sporov rozhodcovskými súdmi, a teda samotná rozhodcovská

doložka, resp. dohoda o riešení sporov Rozhodcovským súdom nepredstavuje vždy neprimeranú
podmienku, nie je to tak v prejednávanej veci, pretože ak rozhodcovská doložka nebola dojednaná
individuálne, ale bola dojednaná v rámci Všeobecných obchodných podmienok, na ktoré spotrebiteľ
nemá vplyv, keď bolo nepochybne zistené, že v danom prípade je dohoda o riešení sporov konkrétneurčeným Rozhodcovským súdom súčasťou formulárovej zmluvy, ktorú vyhotovil oprávnený, a ktorej
dojednanie a znenie nemal spotrebiteľ - povinný možnosť ovplyvniť, teda daná rozhodcovská doložka
nebola uzavretá v rámci individuálnej úpravy, ale išlo o všeobecnú rovnakú pre neobmedzený počet

klientov, ktorí nemajú inú možnosť ako dohodu v tomto zmysle prijať, alebo odmietnuť. Aj podľa názoru
odvolacieho súdu v takomto prípade rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve, a pokiaľ oprávnený poukazoval na to, že spotrebiteľ bol oprávnený podať žalobu
na príslušný súd, nakoľko táto doložka mu toto právo neodňala, zo znenia rozhodcovskej doložky táto
skutočnosť nevyplýva. Znenie rozhodcovskej doložky, ktorá neobsahuje dodatok o možnosti riešenia

sporov aj všeobecnými súdmi, môže u spotrebiteľa ako osoby neznalej práva evokovať, že všetky
spory sa musia riešiť výlučne pred Rozhodcovským súdom. Nemohol preto odvolací súd prisvedčiť
argumentom odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolanie, pretože jeho odvolanie považoval za
nedôvodné, a keďže v napadnutom uznesení nezistil žiadne pochybenie, potvrdil ho ako vecne správne.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.