Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. november 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/31/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118011017
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2118011017.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov JUDr.

Jozefa Piknu a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci obžalovaného T. Q. stíhaného pre obzvlášť závažný
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d), odsek 2 písmeno c), odsek 3 písmeno
c) Trestného zákona s poukazom na ust. § 138 písmeno j) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného
a prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 31. januára 2019,
č. k. 3Tk/1/2018-1062, na verejnom zasadnutí konanom dňa 12. novembra 2019 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno d), písmeno e), odsek 2 Trestného poriadku sa rozsudok okresného súdu

zrušuje vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

Nazáklade§322odsek3TrestnéhoporiadkusaobžalovanýT.Q.,nar.XX.XX.XXXXvA.,trvalébydlisko
A. F. XXX/X, L.,

o d s u d z u j e

podľa § 172 odsek 3 Trestného zákona, s prihliadnutím na § 36 písmeno j), písmeno l), § 38 odsek 3
Trestného zákona, § 39 odsek 2 písmeno d), odsek 4 Trestného zákona per analogiam, na trest odňatia
slobody vo výmere 13 (trinásť) rokov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b), odsek 4 Trestného zákona, sa obžalovaný na výkon trestu odňatia
slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 58 odsek 3 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest prepadnutia majetku.

Podľa § 59 odsek 2 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutého majetku stáva Slovenská republika.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trnava z 31. januára 2019, č. k. 3Tk/1/2018-1062, bol obžalovaný T. Q.
(ďalej len obžalovaný) uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek
1 písmeno c), písmeno d), odsek 2 písmeno c), odsek 3 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na
ust. § 138 písmeno j) Trestného zákona na skutkovom základe tam uvedenom.

Za to ho okresný súd odsúdil podľa § 172 odsek 3 Trestného zákona, s prihliadnutím na § 38 odsek
2, odsek 3, § 36 písmeno l) Trestného zákona a aj per analogiam § 39 odsek 2 písmeno d), odsek 4
Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 11 (jedenásť) rokov.Podľa § 48 odsek 2 písmeno b), odsek 4 Trestného zákona, okresný súd obžalovaného na výkon trestu
odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd obžalovanému uložil trest prepadnutia veci a to:

- mobilný telefón Samsung bielej farby IMEI 356633/05/34/52/21/3 bez SIM karty, bez pamäťovej karty
s baterkou, označený ako stopa č. 75 vo vykonanej domovej prehliadke zo dňa 20. 09. 2017,

- mobilný telefón značky Samsung, čiernej farby IMEI 353 749/06/515845/8, SIM karta Orange, číslo
XXXXXXXXXXXX, bez pamäťovej karty s baterkou, označený ako stopa č. 76 vo vykonanej domovej
prehliadke zo dňa 20. 09. 2017,
- mobilný telefón tlačidlový zn. Maxcon, čierno-modrej farby, IME11356465080196194, IMEI2:
356465080196202, SIM karta Orange č. XXXXXXXXXXXX, označený ako stopa č. 77 vo vykonanej
domovej prehliadke zo dňa 20. 09. 2017,

- mobilný telefón značky Samsung Galaxy S8, čiernej farby s bielym gumeným krytom s vyobrazením
vlka, IMEI: 359038/08/675235/6, s mini SIM kartou Č. XXXXXXXXXXXXXXXXXX-XL Telekom na č.
XXXX XXX XXX, ktorý obsahuje miero SD kartu o kapacite 16GB zaistený pri vykonanej osobnej
prehliadke zo dňa 20.09. 2017,
- stolový počítač značky Prestigio ASSKPPC024615 + napájací kábel dobrovoľne vydaný V. Q.,

- veci zaistené pri vykonaní domovej prehliadky zo dňa 20. 09. 2017:
stopa č.1 - biele plastové vedro,
stopa č.3 - vákuové plastové vrecko s tlakovým uzáverom,
stopa č.4 - biele plastové vedro s vákuovým plastovým vreckom s tlakovým uzáverom,
stopa č.6 - strieborné plastové vedro,

stopa č.7 - biele plastové vedro,
stopa č.10 - čiernobiela zebrovaná taška,
stopa č.12 - žltá plastová miska s plastovým vajíčkom, kovovým sitkom a kovovou súčiastkou,
stopa č.19 - sklenený pohár
stopa č.20 - tester Cocaine purity semi-quantitative test",

stopa č.21 - digitálna váha, 2x skalpel,
stopa č.24 - sklenená fajka,
stopa č.25 - sklenená fajka,
stopa č.26 - sklenená fajka,
stopa č.27 - sklenená zábrusová nádoba,

stopa č.28 - sklenená banka,
stopa č.29 - sklenená fajka,
stopa č.30 - sklenená fajka so sklenenými nástavcami,
stopa č.32 - plastová nádoba,
stopa č.33 - čierna plastová nádobka,

stopa č.34 - plastová drvička,
stopa č.35 - drevená fajka,
stopa č.40 - digitálna váha,
stopa č.41 - keramická fajka,
stopa č.42 - keramická fajka,

stopa č.43 - keramická fajka,
stopa č.44 - keramická fajka,
stopa č.45 - keramická fajka,
stopa č.46 - keramická fajka,
stopa č.52 - 1 balenie tabakového papiera Juicy Double Wraps Raspberry" a nespotrebovaná časť 8

balení tabakového papiera,
stopa č. 55 - drevená fajka,
stopa č. 56 - sklenená fajka,
stopa č.59 - sklenená fajka,
stopa č.60 - sklenená fajka,

stopa č.61 - plastová drvička,
stopa č.62 - kovová drvička na konope,
stopa č.63 - fajka v tvare náramku, stopa č. 65 - 7 ks hadičiek,
stopa č.66 - plastová drvička,stopa č.70 - sklenená trubička s lievikom,
stopa č.71 - drevená fajka,
stopa č.72 - 2 ks kovových nadstavcov,

stopa č. 73 - sklenená fajka,
stopa č.78 - nespotrebovaná časť tabliet s hmotnosťou 11,81 g,
stopa č.79 - prázdne priehľadné kapsule s hmotnosťou 89,62 g,
stopa č. 80 - plastový balónik na klystír.

Podľa § 60 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona súd obžalovanému uložil aj trest prepadnutia veci -
finančnej hotovosti vo výške 20.888,37 eur s tým, že vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.

Podľa § 76 odsek 1, § 77 odsek 1 písmeno a), písmeno b), písmeno c) Trestného zákona v spojení s §
78 odsek 1 Trestného zákona uložil okresný súd obžalovanému ochranný dohľad v trvaní 1 (jeden) rok.

Výrok o treste okresný súd odôvodnil tým, že pri určovaní druhu a výmery trestu prihliadal najmä
na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie a jeho mieru, pohnútku, priťažujúce
okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Po
zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu, s prihliadnutím
nato,žezistiluobžalovanéhojednupoľahčujúcuokolnosť(§36písmenol/Trestnéhozákona-priznalsa

kspáchaniutrestnéhočinuatentoúprimneoľutoval)azároveňsúdnezistilpriťažujúceokolnosti,pristúpil
k aplikácii § 38 odsek 3 Trestného zákona, nakoľko u obžalovaného prevyšoval pomer poľahčujúcich
okolností. Pri použití § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, potom prichádzalo do úvahy ukladanie
trestu, v zmysle § 172 odsek 3 Trestného zákona, v rozmedzí sadby 15 rokov až 18 rokov a 4 mesiace
(pôvodná sadzba 15 až 20 rokov).

Ďalejokresnýsúdargumentoval,žeokolnostiprípadualebopomerypáchateľamôžuodôvodniťaplikáciu
§ 39 len za predpokladu, že použitie zákonom ustanovenej trestnej sadzby odňatia slobody by bolo pre
páchateľa neprimerane prísne a že účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania, pričom
poukázal na právne závery zo Stanoviska Najvyššieho súdu SR Tpj 55/2016.

Okresný súd pri zvažovaní výšky trestu pristúpil k použitiu § 39 odsek 2 písmeno d/, odsek 4 Trestného
zákona, nakoľko obžalovaný sa k spáchaniu skutku priznal a úprimne ho oľutoval, čím nastala teoretická
možnosť per analogiam uzavretia a schválenia dohody o vine a treste. Za dostatočný považoval okresný
súd trest odňatia slobody vo výmere 11 rokov, keď mal zákonnú možnosť uložiť trest pod dolnú hranicu

trestnej sadzby o jednu tretinu (t. j. 10 rokov, čo sú dve tretiny z 15 rokov). Okresný súd dôvodil
predovšetkým s poukazom na osobu obžalovaného, ktorý doposiaľ nebol súdne trestaný, jedná sa o
mladého, vysokoškolsky vzdelaného človeka, ktorý nie je nadmerne kriminálne narušený, výška trestu
vo výmere 15 a viac rokov, by malo pre obžalovaného celoživotné fatálne následky, bez akejkoľvek
prognózy pozitívnej prevýchovy ako aj začlenenia do spoločnosti a v neposlednom rade beznádejná

vidina ocitnúť sa na slobode v ešte pomerne mladom veku. Trest vo výmere 11 rokov považoval za
dostatočný na to, aby si obžalovaný uvedomil nesprávnosť svojho konania, ktoré pravdepodobne bolo
zapríčinené vidinou ľahko a rýchlo zarobených peňazí, ktoré si v konečnom dôsledku ani neužije.

Obžalovaného na výkon tohto trestu okresný súd zaradil podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona do ústavu

navýkontrestusostrednýmstupňomstráženia,nakoľkoobžalovanýnebolvovýkonenepodmienečného
trestu odňatia slobody, zároveň súd pristúpil k mimoriadnemu zníženiu trestu a nepovažoval za potrebné
zaradenie obžalovaného do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor čo do výroku o treste v neprospech obžalovaného.

V písomných dôvodoch odvolania prokurátor namietal, že okresný súd pri ukladaní trestu odňatia
slobody pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby neprimerane zdôraznil skutočnosť, že
obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine. Toto vyhlásenie považuje prokurátor za
účelové, motivované výlučne snahou dosiahnuť mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody, keďže v

priebehu prípravného konania obžalovaný opakovane využil svoje právo a odmietol vypovedať.

Okresný súd podľa prokurátora pri ukladaní trestu odňatia slobody opomenul prihliadnuť na okolnosť
prípadu, ktorá spočíva v množstve zaistených drog (minimálne 16.866 dávok rôzneho druhu omamnýcha psychotropných látok v celkovej hodnote 68.290,48 €), ktoré viac ako dvojnásobne prevyšuje hranicu
značného rozsahu. Do úvahy je treba vziať aj účel zadováženia si tak enormného množstva drogy,
ktorým bol ďalší predaj drog tretím osobám, čo je zrejmé zo skutkovej vety výroku o vine.

Uloženie trestu odňatia slobody s použitím ust. § 39 Trestného zákona pri uznaní obžalovaného
za vinného na skutkovom základe uvedenom v rozsudku sa dostáva aj do konfliktu s požiadavkou
na splnenie ďalšej z funkcií trestu, ktorou je generálna prevencia. Od takejto neprimerane miernej
formy sankcionovania totiž nemožno očakávať účinné odradenie ostatných potenciálnych páchateľov

od páchania obdobnej drogovej trestnej činnosti zameranej na dealerstvo drog, ktorá pre páchateľov
predstavuje pomerne jednoduchý zdroj príjmu.

Berúc do úvahy doterajší spôsob života obžalovaného, značný obnos peňazí zaistených pri domovej
prehliadke, schopnosť obžalovaného zadovážiť si na čiernom trhu množstvo rôznych omamných a
psychotropných látok zodpovedajúce najmenej 16 866 jednorazovým dávkam, ako aj zabehnutú sieť

väčšieho množstva kontaktov s potenciálnymi koncovými odberateľmi drog, pri súčasnej absencii
akejkoľvek okolnosti znižujúcej stupeň spoločenskej nebezpečnosti spáchaného trestného činu (azda v
výnimkou čistého registra trestov obžalovaného) preto nemožno legitímne predpokladať, že vhodným
prostriedkom smerujúcim k zabezpečeniu ochrany spoločnosti pred takouto kategóriou páchateľov bude
možné dosiahnuť trestom vo výmere 11 rokov, ktorý bol obžalovanému v danej veci uložený.

Predovšetkým sa však nemožno stotožniť s postupom okresného súdu, ktorý obžalovanému neuložil
trest prepadnutia majetku, hoci jeho uloženie je pri odsúdení pre tento obzvlášť závažný zločin
obligatórne.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti prokurátor navrhol, aby krajský súd podľa § 321 odsek 1
písmenod),písmenoe)Trestnéhoporiadkuzrušilnapadnutýrozsudokvovýrokuotresteaspôsobejeho
výkonu a podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku rozsudkom obžalovanému uložil podľa § 172 odsek
3 Trestného zákona, § 38 odsek 2, odsek 3, § 36 písmeno l) Trestného zákona trest odňatia slobody
vo výmere 15 rokov a pre jeho výkon ho podľa § 48 odsek 2 písmeno b), odsek 4 Trestného zákona

zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Zároveň navrhol, aby
krajský súd podľa § 58 odsek 3 Trestného zákona obžalovanému uložil trest prepadnutia majetku s tým,
že vlastníkom prepadnutého majetku sa stáva štát.

Odvolanie čo do výroku o treste podal aj obžalovaný.

Podané odvolanie odôvodnil písomným podaním prostredníctvom svojej obhajkyne JUDr. Aleny
Kaplanovej.

V odvolaní namietal, že uložený trest je neprimerane prísny. Pokiaľ ide o uložený trest odňatia slobody,

podľa obžalovaného je potrebné pri ukladaní trestu vziať do úvahy jeho osobu, pomery a možnosť
nápravy, ako aj pohnútku. Ide o okolnosti, ktoré môžu ovplyvniť úvahy o treste, ktoré charakterizujú
osobu páchateľa ako objekt trestu a taktiež o okolnosti, pre ktoré je rovnaký trest po rôznych páchateľoch
rôzne citeľný. Trest okrem iného má vytvoriť podmienky na výchovu páchateľa k tomu, aby viedol riadny
život. Trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jemu blízke

osoby. Uložením neprimeraného trestu trpia blízke osoby (najmä rodičia).

Obžalovaný poukázal na to, že dosiaľ nebol súdne trestaný, spáchanie skutku priznal a úprimne oľutoval
a prejavuje účinnú snahu po náprave. Doposiaľ viedol usporiadaný život. Je mladý, má 27 rokov, je
vysokoškolsky vzdelaný, absolvoval Univerzitu sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Fakultu masmediálnej

komunikácie. Je spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti ProBau Company, s.r.o. Má zhoršený
zdravotný stav, o ktorom sú založené listinné dôkazy v súdnom spise. Má kladné hodnotenie obce. Už
pri samotnom konaní o skutku si uvedomil nesprávnosť svojho konania, doľahli na neho všetky dôsledky
a naplano si uvedomuje, čo by pre neho znamenalo vykonať trest odňatia slobody 11 rokov. Nevie si
predstaviť odlúčenie od rodiny, nevie si predstaviť byť bez práce v spoločnosti, ani žiť v podmienkach,

kde nebude mať zabezpečenú adekvátnu zdravotnú starostlivosť. Je toho názoru, že vzhľadom na jeho
pomery by bolo použitie trestnej sadzby ustanovenej trestným zákonom pre neho neprimerane prísne a
na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, konkrétne pod dolnú hranicu
trestu ustanoveného trestným zákonom tak, aby neprevyšoval 8 rokov.Pokiaľ ide trest prepadnutia veci, tento sa nemá vzťahovať na mobilný telefón značky Samsung Galaxy
S8, čiernej farby s bielym gumeným krytom s vyobrazením vlka, IMEI: 359038/08/675235/6, s mini SIM

kartou č. XXXXXXXXXXXXXXXXXX-XL Telekom na č. XXXX XXX XXX, ktorý obsahuje SD kartu o
kapacite 16 GB, zaistený pri vykonanej osobnej prehliadke dňa 20.09.2017 a na finančnú hotovosť vo
výške 5.000 eur, pretože tieto veci nie sú jeho

V konečnom návrhu žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho

výkonu zrušil a vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie, na ktoré sa dostavil prokurátor krajskej prokuratúry a na
substitučnú plnú moc obhajca obžalovaného JUDr. Michal Sklenár. Verejné zasadnutie na odvolacom
súde sa konalo v neprítomnosti obžalovaného, ktorý bol o termíne verejného zasadnutia riadne
upovedomenýaktorýsvojuneúčasťnaverejnomzasadnutíriadneospravedlnila žiadalvykonaťverejné

zasadnutie v jeho neprítomnosti, preto krajský súd postupoval v zmysle § 293 odsek 7 Trestného
poriadku.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhol odvolaciemu súdu rozhodnúť v zmysle
písomného návrhu a odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Obhajca obžalovaného odvolanie doplnil v tom smere, že žiada obžalovanému priznať aj poľahčujúce
okolnosti podľa § 36 písmeno j), písmeno n) Trestného zákona a vzhľadom k tomu obžalovanému uložiť
podľa § 172 odsek 3 Trestného zákona, s prihliadnutím na § 36 písmeno j), písmeno l), písmeno n),
§ 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, § 39 odsek 2 písmeno d), odsek 4 Trestného zákona per

analogiam trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov a zaradiť ho na výkon trestu odňatia slobody
do ústavu s minimálnym stupňom stráženia za súčasného zrušenia výroku o treste a spôsobe jeho
výkonu v napadnutom rozsudku.

Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným v ustanovení § 317 odsek 1 Trestného

poriadku zistil, že odvolania sú prípustné, podali ich oprávnené osoby (prokurátor, obžalovaný) a v
zákonom stanovenej lehote. Zároveň krajský súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je dôvodné
v celom rozsahu a pokiaľ ide o odvolanie obžalovaného, toto je sčasti dôvodné.

Po preskúmaní spisového materiálu krajský súd dospel k záveru, že okresný súd síce vykonal na

hlavnom pojednávaní dostatočné dokazovanie ohľadom výroku o treste, avšak nesprávne vyhodnotil
všetky okolnosti podstatné pre uloženie zákonného a spravodlivého trestu a tak obžalovanému uložil
neprimerane mierny trest. Zároveň okresný súd pochybil, keď obžalovanému neuložil trest prepadnutia
majetku.

K trestu je treba uviesť, že je právnym následkom trestného činu, preto musí byť úmerný k spáchanému
trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu
Trestného zákona. Vychádzajúc z ust. § 34 odsek 1 Trestného zákona účelom samotného trestu
je ochrana spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a
vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, súčasne odradenie iných od

páchania trestných činov vyjadrujúc morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, pričom jednotlivé
hľadiská ukladania trestu vyplývajú z ust. § 34 odsek 3, odsek 4 Trestného zákona, ktorými sú spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti,
osoba páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy a skutočnosť, aby trest postihoval iba páchateľa,
tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ktoré skutočnosti vzal okresný súd do úvahy pri
rozhodovaní o druhu a výmere trestu. Správne u obžalovaného zistil poľahčujúcu okolnosť, že sa k
spáchaniu trestného činu priznal a úprimne ho oľutoval (§ 36 písmeno l) Trestného zákona). Správny bol
postup okresného súdu aj pokiaľ obžalovanému nepriznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno n)

Trestného zákona (napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom). Dôvody, ktoré k
tomu okresný súd viedli, si krajský súd osvojuje a bez nutnosti ich opakovania na ne odkazuje.Nesprávne ale postupoval okresný súd, keď obžalovanému nepriznal poľahčujúcu okolnosť podľa §
36 písmeno j) Trestného zákona (viedol pred spáchaním trestného činu riadny život) len na podklade
toho, že sa v minulosti dopustil troch menej závažných priestupkov v doprave. V tomto smere boli

odvolacie námietky obžalovaného dôvodné. Priťažujúcu okolnosť ani krajský súd nezistil. Správne preto
postupoval okresný súd, keď pri prevažujúcom pomere poľahčujúcich okolností upravil trestnú sadzbu
postupom podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona, teda znížil hornú hranicu trestu odňatia slobody o
jednu tretinu.

Pri použití ust. § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona potom prichádzalo do úvahy ukladanie trestu
podľa § 172 odsek 3 Trestného zákona v rozpätí trestnej sadzby od 15 rokov do 18 rokov a 4 mesiace.

Odvolacísúdzhodnesnázoromokresnéhosúdudospelkzáveru,ževpredmetnejtrestnejvecijemožné
postupovať v zmysle Stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikovaného pod poradovým
číslom 44 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR číslo 5/2017, teda aplikovať ust. § 39 odsek

2, odsek 4 Trestného zákona per analogiam.

K vyhláseniu obžalovaného o vine treba uviesť, že takéto vyhlásenie je z hľadiska ďalšieho postupu
súdu veľmi významné, keďže v rozsahu priznania obžalovaného sa nevykonalo kontradiktórne hlavné
pojednávanie. Odvolací súd zastáva ten právny názor, že vyhlásením viny obžalovaným, ktoré je

neodvolateľné, zakladá možný zákonný postup pre mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu
zákonom stanovenej trestnej sadzby odňatia slobody v súlade s ustanovením § 39 odsek 2 písmeno
d), odsek 4 Trestného zákona.

Podľa názoru odvolacieho súdu od obžalovaného možno dôvodne očakávať, že i výkon trestu

kratšieho trvania splní u neho účel tzv. individuálnej prevencie, ktorý odvolací súd pokladá za prioritný.
U obžalovaného ide o jeho prvé odsúdenie vôbec, rovno na vysoký trest odňatia slobody, preto
zohľadnenie jeho vyhlásenia o vine umožňuje aplikovať mimoriadne zníženie trestu.

Pri posudzovaní konkrétnej výmery trestu odňatia slobody a posudzovaní spravodlivosti ukladaného

trestu uložil odvolací súd obžalovanému trest odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom stanoveného
trestu odňatia slobody, konkrétne vo výmere 13 rokov. Takto uložený trest vo svojom súhrne odvolací súd
považovalzaprimeraný,spravodlivý,zodpovedajúcipravidlámindividuálnejakoajgenerálnejprevencie.

Trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov, ktorého sa domáhal obžalovaný, by bol neprimerane mierny,

rovnako ako bol neprimerane mierny trest uložený okresným súdom vo výmere 11 rokov. Takéto tresty
by nezabezpečili zákonom predpokladaný účel vymedzený v § 34 odsek 1 Trestného zákona a to nielen
zabrániť páchateľovi v páchaní ďalšej trestnej činnosti, či vytvoriť mu podmienky pre to, aby v budúcnosti
viedolriadnyživot,aleajzabezpečiťgenerálnuprevenciu,t.j.odradiťinýchodpáchaniatrestnejčinnosti.
Okrem uvedeného tiež neodrážali okolnosti tohto prípadu, predovšetkým množstvo zaistených drog,

ich hodnotu, ktorá viac ako dvojnásobne prevyšovala hranicu značného rozsahu a účel, za ktorým boli
zadovážené, na čo správne poukazoval prokurátor v podanom odvolaní.

Keďže okresný súd nepochybil tým postupom, ktorým podľa§ 48 odsek 2 písmeno b), odsek 4 Trestného
zákona obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným

stupňom stráženia, odvolací súd tento výrok prevzal súc toho názoru, že v tomto ústave bude náprava
obžalovaného lepšie zaručená.

Dôvodné bolo odvolanie prokurátora aj v tej časti, kde okresnému súdu vytýkal neuloženie trestu
prepadnutia majetku obžalovanému. Uloženie trestu prepadnutia majetku je v zmysle ust. § 58 odsek

3 Trestného zákona obligatórne (povinné), ak súd odsudzuje páchateľa za spáchanie trestného
činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 3 Trestného zákona, ako tomu bolo v tomto prípade. Z tohto
dôvodu odvolací súd pochybenie okresného súdu napravil a obžalovanému uložil trest prepadnutia
majetku.

Pokiaľ ide o odvolanie obžalovaného, toto bolo dôvodné v časti, v ktorej sa domáhal zrušenia výroku o
treste prepadnutia ním označených vecí, ktorý výrok prokurátor odvolaním nenapadol. Keďže v zmysleust. § 34 odsek 7 Trestného zákona nemožno popri treste prepadnutia majetku uložiť trest prepadnutia
veci, tento trest uložený nebol.

Vychádzajúc z týchto prezentovaných úvah odvolací súd na podklade odvolania prokurátora podaného
v neprospech obžalovaného a odvolania obžalovaného, keďže dospel k záveru, že nimi uplatňované
námietky majú svoje opodstatnenie, podľa § 321 odsek 1 písmeno d), písmeno e), odsek 2 Trestného
poriadku zrušil v napadnutom rozsudku výrok o treste a spôsobe jeho výkonu a na základe § 322
odsek 3 Trestného poriadku vo veci rozhodol sám spôsobom uvedeným vo výroku, pretože skutkové

zistenia plynúce z dokazovania vykonaného pred konajúcim súdom a v rámci odvolacieho konania to
umožňovali.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.