Decision was made at the court Krajský súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Mariana Muránska
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/170/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717205000
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8717205000.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov
JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Martina Barana, v právnej veci žalobcu Prima banka Slovensko, a.s.,
Hodžova 11, Žilina, proti žalovanej H. M., nar. X.XX.XXXX, bytom V. XXXX/XX, A. - O., t. č. bytom A.,
L. Z. XXXX/XX, o zaplatenie 1.530,77 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Poprad zo dňa 2.7.2018 č. k. 18Csp/35/2017 - 69 jednohlasne takto
r o z h o d o l :
Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch II. a III..
Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
1.584,74 eur s prísl. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol a
priznal žalobcovi voči žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva
o úvere o poskytnutí finančných prostriedkov 2.000,- eur s tým, že žalovaná si povinnosti vyplývajúce
z predmetnej zmluvy neplnila riadne a včas. Súd prvej inštancie tak zaviazal žalovaná na zaplatenie
istiny úveru v sume 1.530,77 eur. Vzhľadom na zmluvné dojednanie o povinnosti platiť za poskytnutý
úver zmluvné úroky do predčasného zosplatnenia úveru, keď úroková sadzba 12,90% ročne vyplýva zo
zmluvy o úvere, súd priznal žalované právo aj v tejto časti pokiaľ ide o sumu 52,69 eur. Rovnako priznal
sankčné poplatky - úroky z omeškania 1,28 eur v kapitalizovanej sume. Spolu tak priznal istinu 1.584,74
eur spolu s úrokom z omeškania 5% ročne. Pokiaľ ide o ďalší žalobcom uplatnený úrok z úveru, poukázal
súd prvej inštancie na ustálený právny názor v tom zmysle, že tieto úroky predstavujú odplatu alebo
cenu plnenia, však povinnosť dlžníka platiť úroky z úveru počas celej doby, po ktorú poskytnuté finančné
prostriedky neboli vrátené veriteľovi, má svoje limity v tom zmysle, že táto zásada platí do splatnosti
úveru. Po zosplatnení úveru nastupujú už sankčné úroky z omeškania. Poukázal na viaceré rozhodnutia
súdov vo vzťahu k tejto problematike. Preto žalobu ako neopodstatnenú zamietol v časti, v ktorej sa
žalobca domáhal zaplatenia úrokov po zosplatnení úveru. O trovách konania strán sporu rozhodol podľa
§ 255 ods. 1, 2 CSP zohľadňujúc to, že žalobca bol v konaní neúspešný len v nepatrnom rozsahu.
3. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, podal včas odvolanie
žalobca, ktorý navrhol rozsudok v napadnutom rozsahu zmeniť tak, aby žalobe bolo vyhovené v celom
rozsahu. Nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie pokiaľ ide o zamietnuté úroky z omeškania odo dňa
zosplatnenia úveru a tvrdí, že úroky predstavujú odplatu alebo cenu plnenia a má za to, že nárok na
zaplatenie úroku trvá od poskytnutia peňažných prostriedkov až po ich vrátenie, teda aj po predčasnom
zosplatnení. Poukazuje v tejto súvislosti na ust. § 502 a § 503 Obchodného zákonníka a komentár ktýmto zákonným ustanoveniam. Zdôrazňuje, že vzhľadom na dispozitívnosť ustanovenia, strany si môžu
vznik a zánik povinnosti platiť úroky, teda dobu, počas ktorej má dlžník platiť úroky v zmluve o úvere
dojednať odchylne. S ohľadom na judikatúru súdov podľa žalobcu platí, že úrok z úveru je v podstate
cena za používanie peňažných prostriedkov, preto dlžník má zásadne povinnosť platiť tento úrok za
skutočnú dobu ich používania, teda až do doby skutočného vrátenia úveru veriteľovi, pokiaľ si strany
zmluvy o úvere nedohodli niečo iné aj v kontexte s ust. § 499 Obchodného zákonníka. Tvrdí, že pri
omeškaní s vrátením peňažných prostriedkov má veriteľ nárok jednak na úrok z úveru a jednak na úrok
z omeškania, úprava úroku z omeškania, ako aj úroku z úveru je podporná, a preto je rozhodujúce
ako sa strany dohodli v zmluve. Svojou dohodou môžu rôzne kombinovať uplatnenie oboch inštitútov v
konkrétnom prípade. V zmysle týchto dôvodov žalobca navrhol podanému odvolaniu vyhovieť.
4. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.
5. Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutých výrokoch o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti
a o trovách konania v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasl. zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len CSP), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu dôvodné nie je.
6. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a vec správne
právne posúdil. Na týchto zisteniach sa nezmenilo nič ani v štádiu odvolacieho konania, a preto odvolací
súd poukazuje na dostatočné a zrozumiteľné odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom.
7. Ako je zrejmé z vykonaného dokazovania, medzi stranami sporu bola dňa 25.3.2013 uzatvorená
zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver 2.000,- eur s
dohodnutým úrokom 12,90% ročne, výškou splátky 29,93 eur mesačne, v termíne prvej splátky od
22.4.2013, s konečnou splatnosťou dohodnutou dňa 20.3.2023, výškou RPMN 15,79% pri priemernej
RPMN ku dňu podpisu úverovej zmluvy 18,86%. Listom zo dňa 23.2.2017 žalobca žalovanej oznámil, že
bola opakovane upozornená na to, že neplní podmienky uzatvorenej zmluvy. Napriek opakovanej snahe
o vyriešenie situácie žalovaná neobnovila plnenie povinnosti v zmysle zmluvy, preto žalobca rozhodol o
predčasnej splatnosti celého úveru. Zároveň požiadal žalovanú uhradiť celý dlh vo výške 1.681,34 eur
s prísl. najneskôr do 5.3.2017.
8. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie v tom zmysle, že žalobca nemá právo
naďalej požadovať zaplatenie úrokov po splatnosti úveru až do jeho zaplatenia a spotrebiteľ by tak nemal
platiť úroky aj po skončení obdobia, na ktoré bol úver dojednaný. Nemali by byť pochybnosti o tom, že
úver je odplatným právnym úkonom, za ktorý možno dohodnúť úroky a že možno dohodnúť aj obdobie
na užívanie finančných prostriedkov (úverové obdobie). Zákon umožňuje dodávateľovi na určitý čas
(do splatnosti) podľa jeho predstáv poskytnúť úver a vypýtať si za to dohodnuté úroky. Od začiatku sa
prirodzene sledujú úroky na dohodnutú dobu, ktorej koniec završuje tzv. splatnosť úveru.
9. Žalobca sa však dovoláva nárokov na odplatné úroky, ktoré by mu patrili iba v prípade, ak by bol
zachovaný stav zákonnej domnienky, a teda trvanie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy za stavu, že
veriteľ aj spotrebiteľ budú plniť podľa podmienok a v termínoch dohodnutých v zmluve. Keďže tento stav
netrvá je zrejmé, že došlo k zmene záväzku, ktorá bola privodená omeškaním spotrebiteľa a súčasne
predčasným zosplatnením úveru zo strany veriteľa.
10. Zmena záväzku logicky prináša aj zmenu pomerov plnenia a aktivuje režim omeškania v spojení
s využitím práva podľa a za podmienok § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti je však
potrebnérovnakouviesť,žekpredčasnémuzosplatneniuzáväzkuspotrebiteľadošlokonanímveriteľa,a
teda bol to veriteľ, ktorý v súvislosti so zmenou (obsahu) záväzku určil aj režim ďalšieho plnenia záväzku
svojim jednostranným adresovaným právnym úkonom.
11. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej povahe jednostranný sankčný právny inštitút,
ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové okamžité vrátenie celej úverovej
istiny. Teda podstatný rozdiel stavu výhody splátok a stavu jednorazového zosplatnenia úveru spočíva v
tom, že spotrebiteľ nemá povinnosť vrátiť celú požičanú sumu naraz. Splácanie úveru v splátkach, teda
na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach)
vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavujejednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovania príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá
istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Chýbajúci zisk pokrýva veriteľovi
práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku.
12. Ak nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto
užívať, niet dôvodu na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej
držby prostriedkov spotrebiteľa. Išlo by o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom
vyvolanejzmenyobsahuzáväzkuaveriteľbyúrokyinkasoval,akokebykzmenezáväzkunedošlo,avšak
spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou
zmenou záväzku. Takýto stav nemožno pripustiť, pretože by toleroval založenie hrubej nadvlády
dodávateľa voči spotrebiteľovi, naviac za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a domôcť jednorazového
vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania
svojho majetku podľa uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
13. Súd prvej inštancie tak správne uzavrel, že žalobcovi vznikol nárok na úroky z úveru iba do momentu
zosplatnenia, potom už nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. Podobný názor je vyslovený aj v
rozhodnutiach Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/223/20174, či Krajského súdu v Prešove sp. zn.
3Co/85/2013, resp. 4Co/83/2013).
14. Za situácie, že správny je aj výrok o trovách konania strán sporu, odvolací súd poukazujúc na
uvádzané dôvody rozsudok vo výrokoch o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania
potvrdil postupom podľa § 387 CSP.
15. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP. Žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a žalovanej v
tomto štádiu konania trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.