Rozsudok ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. november 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/103/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7818201630
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7818201630.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr.

Anny Slovinskej a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., Bratislava, Mýtna 48,
IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Mýtna 48, proti žalovanej M. Š.ej,
nar. XX.X.XXXX, bytom T., Ž. XXX, na strane ktorej vystupuje Združenie na ochranu práv občana -
AVES, Bratislava, Jána Poničana 9, IČO: 50 252 151, o zaplatenie sumy 5.474,78 € s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku 1Csp/32/2018-229 z 3.12.2018 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti, v ktorej sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 2.884,83 € s úrokmi
z omeškania vo výške 5,05 % p.a. zo sumy 2.884,83 € od 1.9.2015 do zaplatenia, v tejto časti zrušuje

rozsudok v jeho zamietavej časti a konanie zastavuje.

V ostatnej zamietavej časti a vo výroku o trovách prvoinštančného konania rozsudok potvrdzuje.

Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanej sa ich náhrada nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom pripustil, aby z konania vystúpil žalobca Všeobecná úverová banka,
a.s. a aby na jeho miesto do konania vstúpil ako žalobca Intrum Slovakia, s.r.o. so sídlom v Bratislave,
Mýtna 48, ďalším výrokom žalobu zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v plnom

rozsahu.

2. Vychádzal zo žaloby, ktorou sa právny predchodca žalobcu domáhal zaplatenia sumy 5.474,78 €
s príslušenstvom tvrdiac, že s ňou uzavrel zmluvu o pôžičke ev.čísla 50202016, a to dňa 8.11.2013,
na podklade ktorej dlžníčke poskytol pôžičku 5.854,83 € a táto sa zaviazala ju splácať v pravidelných
96 mesačných splátkach v sume 153,71 €, avšak svoje povinnosti neplnila, a preto veriteľ musel
pristúpiť k vyhláseniu splatnosti celého úveru a celkový dlh žalovanej predstavuje sumu 5.474,78 €.

Vzal do úvahy obranu žalovanej, ktorá navrhla žalobu zamietnuť namietajúc okrem iného premlčanie
záväzku. Podrobne ďalej reprodukoval obsah vyjadrení strán a poukázal tiež na to, že pôvodný
žalobca spoločnosť Všeobecná úverová banka a.s., podaním z dňa 22.10.2018 navrhol pripustiť zmenu
účastníka konania a pripustiť vstup spoločnosti Intrum Slovakia s.r.o. do konania, a to na podklade
rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 30.11.2017. Nakoľko po začatí konania nastala právna
skutočnosť, na základe ktorej došlo k hmotnoprávnej zmene nositeľa práva, pripustil vstup spoločnosti
Intrum Slovakia s.r.o. do konania. Na základe vykonaného dokazovania zistil, že predchodca žalobcu

- spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. ako veriteľ uzatvoril so žalovanou dňa 8.11.2013 zmluvu
o pôžičke, na základe ktorej jej poskytol pôžičku v sume 5.854,83 €, ktorú sa táto zaviazala splatiť v
96 splátkach vo výške 153,71 € pri ročnej úrokovej sadzbe 32 %. Z predžalobnej upomienky zo dňa
27.6.2015muvyplynulo,žežalobcavyzvalžalovanúnaúhradunedoplatkunasplátkachvovýške491,87€ s tým, že ak do 5.8.2015 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 4/2015, dôjde k zosplatneniu
celého úveru a z oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 26.8.2015 zistil, že ním
žalobca oznámil žalovanej, že jej dlh z úverovej zmluvy predstavuje 6.262,16 €, pričom istina sa stala

splatnou v celom rozsahu naraz. Právne vec posúdil podľa § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, b/ a d/, § 7 ods. 1, §
9 ods. 1,2, § 11 ods. 1,2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj podľa § 52 ods. 1
až 4, § 53 ods. 1,9 § 54 ods. 2, ako aj § 39, § 41, § 657 ods. 1, § 658 ods. 1, ako aj § 100 ods. 1, § 101,
§ 103 a § 565 Obč.zákonníka a vzťah medzi stranami vyhodnotil ako vzťah spotrebiteľský, podliehajúci
právnemu režimu zákona č. 129/2010 Z.z.. Z vykonaného dokazovania, predovšetkým podľa prehľadu

splátok a úhrad dospel k záveru, že k zosplatneniu úveru zo strany žalobcu došlo 19.8.2015, čo tento
žalovanej oznámil listom zo dňa 26.8.2015. S poukazom na to, že v zmysle § 53 ods. 9 Obč. zák.
k zosplatneniu dlhu v spotrebiteľskom zmluvnom vzťahu možno pristúpiť až po troch mesiacoch od
omeškania so zaplatením splátky a majúc za to, že veriteľ s odbornou starostlivosťou dodržal dobu
troch mesiacov dospel k názoru, že premlčacia doba v predmetnej veci začala s ohľadom na ust. § 103
Obč. zák. plynúť najneskôr v apríli 2015. Dlžnou splátkou, pre ktorú nastalo mimoriadne zosplatnenie je

podľa predžalobnej upomienky datovanej 27.6.2015 už splátka za marec 2015, ktorá bola splatná v apríli
2015. Podľa prehľadu splátok a úhrad žalovaná totiž vykonala poslednú úhradu dňa 9.3.2015 vo výške
153,71 € a vzhľadom na priebeh splácania je zrejmé, že sa jednalo o splátku za február 2015. Žaloba
na súd bola podaná 5.6.2018, a teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby (§ 101 Obč. zák.), ktorá
podľa § 103 Obč. zák. začala plynúť už od nezaplatenej marcovej splátky splatnej v apríli v roku 2015.

Vzhľadom na uvedené žalobu zamietol v celom rozsahu a na zdôraznenie správnosti svojho názoru
poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6 Co 26/2017 zo dňa 28.6.2018 v obdobnej
veci a citoval aj vybrané časti odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Trnave sp.zn. 23 Co 35/2015 zo
dňa 25.1.2016. Doplnil, že aj keby právo žalobcu z predmetnej zmluvy nepovažoval za premlčané, aj tak
zmluva o spotrebiteľskom úvere nespĺňala všetky náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských

úverochapredovšetkýmuvedenáúrokovásadzbavovýške32%ročnebolavrozporesdobrýmimravmi,
a teda táto dohoda je neplatná. Okrem toho nemal za preukázané, aby právny predchodca žalobcu pri
poskytovaní pôžičky postupoval s riadnou odbornou starostlivosťou a posudzoval bonitu žalovanej, s
čím zákon spojoval sankciu vo forme záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru (§ 11 ods. 2 veta
druhá zákona č. 129/2010 Z.z.). O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP

a žalovanej, ktorá mala vo veci plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

3. Rozsudok v časti, v ktorej sa domáhal zaplatenia sumy vo výške 2.589,95 € s úrokmi z omeškania
vo výške 5,05% p.a. od 1.9.2015 do zaplatenia napadol včas podaným odvolaním žalobca, navrhol ho
zmeniť a žalobe vyhovieť a to s poukazom na odvolací dôvod upravený v § 365 ods. 1 písm. h/ CSP

a v časti, v ktorej sa domáhal zaplatenia sumy 2.884,83 € s úrokmi z omeškania od 1.9.2015 žalobu
vzal späť a konanie navrhol zastaviť. Nesúhlasil s tým, že súd prvej inštancie pre prípad počiatku behu
premlčacejdobyzapodstatnúpokladalsplátkusplatnúdňa20.4.2015,t.j.prvúriadneavčasneuhradenú
splátku úveru. Citoval § 103 Obč. zák. a bol toho názoru, že ak by konajúci súd správne právne posúdil
premlčanie pohľadávky, použil by ustanovenie § 103 prvá veta Obč. zák. na posúdenie premlčania

splátok splatných do zosplatnenia celého úveru, t.j. premlčaniu podľa tohto ustanovenia by vzhľadom
na začatie sporu dňa 5.6.2018 mohli podliehať splátky splatné od 20.4.2015 do 20.5.2015, ktoré však
žalovaná zaplatila. Premlčanie zosplatneného celého úveru (pozostávajúceho zo splátok splatných od
20.6.2015 a nasledujúcich) by mal posúdiť podľa § 103 druhá veta Obč. zák. Listom zo dňa 26.8.2015
bol totiž zosplatnený celý úver ku dňu 19.8.2015 pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.7.2015, pričom

žaloba bola na súde podaná dňa 12.6.2018, a teda nezaplatená splátka úveru splatná dňa 20.6.2015
a časť zosplatneného úveru pozostávajúceho zo splátok splatných od 20.7.2015 premlčaná nie je a
nárok bol uplatnený včas. Ustanovenie § 53 ods. 9 Obč. zák. podľa neho neupravuje počiatok plynutia
premlčacej doby a z tohto ustanovenia vyplýva len obmedzenie veriteľa na uplatnenie práva podľa ust. §
565 Obč. zák. žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie splátok až po uplynutí troch mesiacov

s omeškaním zaplatenia splátky. Uvedené obmedzenie nemá žiaden vplyv na beh premlčacej doby.
Ak by totiž mala začať plynúť premlčacia doba celého dlhu od splatnosti prvej omeškanej splátky, ako
ustálil súd prvej inštancie, došlo by v rozpore so zákonom k posunutiu začatia plynutia premlčacej doby
pred okamih splatnosti všetkých omeškaných splátok nasledujúcich po splatnosti prvej z nich. Podporne
poukázal na uznesenie Krajského súdu Trenčín č.k. 17 Co 228/2016-74, na uznesenie Krajského súdu

v Bratislave pod č.k. 9 Co 44/2018 ako aj na vybrané rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky,
z ktorých aj citoval.4. Žalovaná ani tretia osoba - Združenie na ochranu práv občana - AVES sa k odvolaniu žalobcu
nevyjadrili.

5. Ako už bolo uvedené, žalobca v odvolaní navrhol odvolaciemu súdu, aby konanie v časti o zaplatenie
sumy 2.884,83 € s úrokmi z omeškania vo výške 5,05% p.a. od 1.9.2015 zastavil, a teda v tejto časti
svoju žalobu vzal späť.

6. V danom prípade zo strany žalobcu došlo k čiastočnému procesne účinnému úkonu späťvzatia žaloby

a odvolací súd v súlade s § 370 ods. 1,2 CSP konanie v časti, v ktorej sa žalobca domáhal zaplatenia
sumy 2.884,83 € s príslušenstvom zastavil.

7. Predmetom odvolacieho prieskumu tak ostal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 2.589,95 € s
príslušenstvom, ktorý súd prvej inštancie zamietol.

8. Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 385 ods. 1 CSP prejednal
bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach
odvolania, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,2 CSP (vymedzenom odvolacími dôvodmi a
námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní) a § 379 CSP , spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a
dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné ,preto rozsudok vrátane výroku o trovách konania potvrdil

podľa § 387 ods. 1 CSP, lebo z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov je vecne správny .

9. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach, pričom miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne 5 dní na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (§
219 ods. 1, 3 CSP).

10. Žalobca podal odvolanie z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t.j., že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

11. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym

posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn.
vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho
predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný

skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

12. Tento odvolací dôvod naplnený nebol. Súd prvej inštancie v tomto prípade skutkové zistenia podradil
pod správne hmotnoprávne predpisy a vyvodil z nich správne právne závery o právach a povinnostiach
strán, preto nebol naplnený odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP.

13. Podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku ,v ktorých sa súd prvej
inštancie dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými skutkovými okolnosťami potrebnými pre
rozhodnutie o uplatnenom nároku, vrátane všetkých tvrdení a námietok strán konania.

14. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

15. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie a s
odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje a dopĺňa nasledovné:

16. Podstatou odvolacej argumentácie žalobcu je jeho názor, že konajúci súd nemal plynutie premlčacej
doby celého dlhu odvíjať od splatnosti ním ustálenej prvej omeškanej splátky, ale mal brať do úvahy

okamihzosplatneniaceléhoúveru.Súdprvejinštanciesavšakpodľanázoruodvolaciehosúdusotázkou
premlčania nároku aj začiatkom plynutia premlčacej doby vysporiadal správne a odôvodnenie jeho
rozhodnutia je v tejto časti priliehavé a presvedčivé.17. Podľa § 53 ods. 9 O. z. ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie

tohto práva.

18. Podľa § 100 O. z. sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na
premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané
právo veriteľovi priznať.

19. Podľa § 101 O. z., pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

20. Podľa § 103 O. z. ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565),

začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

21. Podľa § 565 O. z. ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky
pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však
môže veriteľ použiť najneskôr do splatností najbližšie nasledujúcej splátky.

22. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalobu, že nezaplatená splátka úveru splatná dňa
20.6.2015 a časť zosplatneného úveru, pozostávajúca zo splátok úveru splatných od 20.7.2015
premlčané nie sú.

23. Premlčacou dobou sa rozumie časový úsek, v ktorom musí byť právo vykonané, inak môžu nastať
účinky premlčania podľa § 100 O. z. Premlčacia doba je ustanovená konkrétnym časovým úsekom,
ktorý má určený začiatok plynutia. Dĺžku premlčacej doby určuje zákon a pod sankciou neplatnosti
nemožno túto dobu zmeniť ani dohodou strán, pričom jej uplynutím dochádza k právnym účinkom
premlčania (strata možnosti vynúteného splnenia práva na základe námietky premlčania). Z hľadiska

prejednávaného sporu je premlčacia doba trojročná (§ 101 O. z.) a nakoľko zo strany veriteľa došlo k
vyhláseniu mimoriadnej (predčasnej) splatnosti úveru (§ 565 O. z.), začala plynúť odo dňa splatnosti
nesplnenej splátky (§ 103 O. z.), ktorou bola marcová splátka úveru, splatná v apríli 2015, nie odo dňa
vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, ako tvrdí žalobca. Ustanovenie § 53 ods. 9 O. z. je potrebné
vykladaťvovzájomnejsúvislostisustanovením§565O.z.,t.j.veriteľmôževyhlásiťpredčasnúsplatnosť

úveru do splatnosti najbližšej splátky nasledujúcej po uplynutí troch mesiacov od splatnosti splátky, pre
omeškanie s ktorou sa stal splatný celý dlh samozrejme za splnenia ďalšej podmienky podľa § 53 ods. 9
O. z. - upozornenia dlžníka na možnosť zosplatnenia úveru aspoň 15 dní pred uplatnením tohto práva.

24. Ako správne uviedol prvoinštančný súd, dlžnou splátkou, pre ktorú nastalo mimoriadne zosplatnenie

úveru je podľa predžalobnej upomienky datovanej 27.6.2015 už splátka za marec 2015, ktorá bola
splatná v apríli 2015. Túto skutočnosť a záver žalobca nevyvrátil a z výzvy jeho právneho predchodcu
je evidentné, že tento dlžníčku vyzýval na úhradu dlžnej splátky do 5.8.2015, keď posledná úhrada (za
február 2015) bola vykonaná dňa 9.3.2015.

25. V dôsledku zosplatnenia úveru začala plynúť trojročná premlčacia doba už od nezaplatenej marcovej
splátky splatnej v apríli v roku 2015 (viď prehľad splátok a úhrad z č.l. 10 a nasl. - posledná uhradená
splátka z 20.3.2015 bola vo výške 153,71 €). Vzhľadom na uvedené a dátum podania žaloby - 4.6.2018
je záver súdu prvej inštancie o premlčaní nároku správny.

26. Odvolateľ síce tvrdí, že listom zo dňa 26.8.2015 bol zosplatnený celý úver ku dňu 19.8.2015, pre
nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.7.2015, avšak zo samotného „Oznámenia o vyhlásení okamžitej
splatnosti úveru“ takáto skutočnosť nevyplýva a tak úvaha o nepremlčaní splátok splatných po 20.7.2015
neobstojí.

27. Ust. § 101 Obč. zák. je úpravou všeobecnou (lex generalis) a ust. § 103 Obč. zák. vo vzťahu k nemu
je lex specialis, t.j. osobitnou úpravou, ktorá má pred aplikáciou všeobecnej úpravy prednosť. Predmetné
ustanovenie (§ 103 Obč. zák.) neviaže začiatok premlčacej doby na dátum vyhlásenia predčasnej
splatnosti celého dlhu, ale na dátum zročnosti (splatnosti) tej nesplnenej splátky, pre ktorej nesplnenie sastal zročným celý dlh. Berúc do úvahy dátum poslednej realizovanej splátky 20.3.2015 je namieste záver
konajúceho súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého podľa § 53 ods. 9 Obč. zák. veriteľ k zosplatneniu
dlhu v spotrebiteľskom vzťahu pristúpil až po troch mesiacoch od omeškania so zaplatením splátky, a

tak správne nárok žalobcu bol vyhodnotený ako premlčaný.

28. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, spolu s § 255 ods. 1 a § 262
ods. 1 CSP. V odvolacom konaní žalobca nemal úspech a úspešná žalovaná si nárok na náhradu trov
odvolacieho konania neuplatnila.

29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).