Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. december 2010

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/467/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7194899779
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2010:7194899779.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr.

Ľudmily Babjakovej a JUDr. Petra Tutka v právnej veci žalobcov: 1./ Cecílie Kurucovej, nar. 21.1.1949,
bytom Sokoľ 186, 2. Stanislava Kalinu, nar. 1.2.1951, bytom Žilina, Antona Bernoláka č. 10, 3./ Ing. Márie
Ševčíkovej, nar. 14.2.1956, bytom Košice, Juhoslovanská 3, 4./ Mariána Kalinu, nar. 5.4.1958, bytom
Košice, Lesnícka 5, 5. Jany Nitšovej, nar. 21.4.1965, bytom Košice, Cesta pod Hradovou č. 16, všetkých
zastúpených JUDr. Milanom Slebodníkom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach,
Štúrová 20, proti žalovaným 1./ Mestu Košice, Trieda SNP 48/A a 2. TJ Športvýrobe Košice, s.r.o., so
sídlom v Košiciach, Rastislavova č. 104, zastúpenej JUDr. Jozefom Sotolářom, advokátom Advokátskej

kancelárie so sídlom v Košiciach, Južná trieda č. 1, o určenie vlastníckeho práva a zriadenie vecného
bremena, o odvolaní žalobcov a žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Košice I, zo dňa 2.4.2009,
sp. zn. 15C 252/1994-279, takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok vo vyhovujúcom výroku tak, že žalobu z a m i e t a.

P o t v r d z u j e rozsudok v zamietavom výroku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. Košice -
Severné Mesto pôvodne zapísané v pozemnoknižnej vložke č. 5687 ako parcela č. 10623 v súčasnosti

zapísané na LV č. 11620 Katastrálneho úradu, Správa katastra Košice a vyznačené v Geometrickom
plánenazriadenievecnéhobremenaknehnuteľnostiamparc.čísla6993/28,6993/36,6993/39,6993/41,
6993/54 č. 57/09 zo dňa 30.12.2008 pripojený k ZP č. 2/2009 vyhotoviteľa Ing. Milana Hačka, PhD.
znalca z odboru geodézia a kartografia, úradne overeného Správou katastra Košice dňa 22.1.2009,
ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku, ako diel č. 88 z parc. č. 6993/28 zastavaná plocha a nádvoria
o výmere 111 m2, diel č. 89 z parc. č. 6993/36 ostatná plocha o výmere 172 m2, diel č. 90 z parc. č.
6993/36 ostatná plocha o výmere 2 m2, diel č. 91 za parc. č. 6993/41 zastavaná plocha a nádvoria o

výmere 5m2, diel č. 92 z parc. č.6993/51 ostatná plocha o výmere 23 m2, diel č. 93 z parc. č. 6993/39
ostatná plocha o výmere 687 m2, diel č. 94 z parc. č.6993/51 ostatná plocha o výmere 40 m2, diel č.
95 z parc.č. 6993/36 ostatná plocha o výmere 45 m2, diel č. 96 z parc. č. 6993/36 ostatná plocha o
výmere 6 m2, spolu o výmere 1100 m2 patria do dedičstva po nebohej Márii Kalinovej, nar. 13.06.1930,
zomrelej 4.10.1995.

Zriadil časovo neobmedzené vecné bremeno v prospech žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade,
pôvodne zapísaného v pozemno-knižnej vložke 5687, kat. územie Košice - Sever, parc. č. 10623, o
výmere 1100 m2 ktorému zodpovedá právo vlastníka stavby:1/ zastavaná plocha stavba s. č. 2746, žalovaného v 1. rade , na ktorom je táto postavená, nerušene
užívať časť pozemku označeného ako diel č. 88 o výmere 111 m2, ktorý svojou polohou zasahuje do
parcely súboru CKN č. 6993/28 o výmere 111 m2,

2/ zastavaná plocha s.č. 3451, žalovaného v 2. rade na ktorom je táto postavená, nerušene užívať časť
pozemku označeného ako diel č. 91 o výmere 5 m2, ktorý svojou polohou zasahuje do parcely súboru
CKN č. 6993/41 o výmere 5m2, ktoré diely sú vyznačené v geometrickom pláne č. 57, ako súčasti
znaleckého posudku Ing. Milana Hačka, Phd., znalca z odboru geodézia a kartografia, č. posudku č.
02/2009 overeného Správou katastra Košice dňa 22.1.2009, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tohto

rozsudku.

Časť žaloby o náhradu za zriadenie vecného bremena vylúčil na samostatné konanie.

V prevyšujúcej časti žalobu vo vzťahu k žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade zamietol.

Vo výroku taktiež uviedol, že o trovách účastníkov konania a trovách štátu rozhodne po právoplatnosti
tohto rozsudku vo veci samej.

Týmto výrokom súd prvého stupňa rozhodol o nároku žalobcov, ktorí žiadali určiť, že nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v katastrálnom území Košice, Severné Mesto pôvodne zapísané v pozemnoknižnej
vložke č. 5687 ako parcela č. 10623 v súčasnosti zapísané na LV č. 11 620 a vyznačené v geometrickom

pláne č. 15/289/1994 zo dňa 15.10.2007 a jeho dodatku zo dňa 22.11.2007 vypracovaného Ing. Milanom
Hačkom, ako konkrétne označené diely z parciel č. 6993/28, 6993/36, 6993/41, 6993/51, 6993/39 spolu
vo výmere 1100 m2 patria do dedičstva po nebohej Márii Kalinovej.

Zároveňsažalobcoviadomáhalizriadiťvprospechžalovanýchčasovoneobmedzenévecnébremenoza
účelom nerušeného užívania nehnuteľnosti a to v rozsahu vyššie uvedených dielov označených parciel.
Zároveň žiadali žalovaných zaviazať zaplatiť každému zo žalobcov po 290.466,-Sk z titulu náhrady za
zriadenie vecného bremena.

Žalobcovia zakladali svoj nárok na tvrdení o tom, že uvedené nehnuteľnosti boli predmetom
vyvlastňovacieho konania v rozsahu spoluvlastníckych podielov ich právnej predchodkyne Márie
Kalinovej v konaní vedenom pred Odborom výstavby OBNV Košice I pod číslom 5882/83/84-Go.
Poukázali na to, že v čase vydania vyvlastňovacieho rozhodnutia bola táto pozemnoknižná vlastníčka

nebohá, keďže zomrela 8.7.1978 a so žalobcami ako jej právnymi nástupcami nikto nejednal. Mali
teda zato, že uvedené rozhodnutie o vyvlastnení je ničotným právnym aktom, ktorý nevyvolal účinky
vyvlastnenia.

Rozsudokodôvodnilsúdprvéhostupňatým,ženazákladevykonanéhodokazovaniazistil,ževoverejnej
vyhláške pod bodom č. 20 bola uvedená vlastníčka pozemnoknižnej parcely 10623 Mária Forraiová, rod.
Drangovávcelosti,pričombolaoznačenáakoúčastníčkasprávnehokonaniaovyvlastnení.Konštatoval,
že uvedené rozhodnutie nebolo účastníkom doručované, ale bolo iba vyvesené na úradnej tabuli
OBNV Košice I. K otázke zriadenia vecného bremena súd prvého stupňa konštatoval, že vychádzal

zo skutočnosti, že uvedené vyvlastňovacie rozhodnutie z roku 1984 vykonané za účelom výstavby
tenisového areálu TJ VSŽ je právne neúčinné. Konštatoval, že v správnom konaní boli ako jeho účastníci
v rozhodnutí zo dňa 20.2.1984 uvedení vlastníci vyvlastňovaných pozemkov podľa údajov v pozemkovej
knihe. Takto bola v rozhodnutí uvedená aj pôvodná pozemnoknižná vlastníčka Mária Forraiová rod.
Drangová, ktorá však zomrela dňa 8.7.1978. Ďalej súd prvého stupňa konštatoval, že predbežnú otázku

o vlastníctve žalobkyne k pozemku ako predpokladu úspešnosti žaloby uplatnenej podľa § 135 c/
Občianskeho zákonníka vyriešil v prospech žalobkyne. Mal za to, že táto nadobudla vlastnícke právo
po svojich právnych predchodcoch dedením. VSŽ štátny podnik v prospech, ktorého bola nehnuteľnosť
vyvlastnená, následne zmluvou o výkone správy previedol uvedené nehnuteľnosti do trvalého užívaniaMesta Košice a toto následne na žalovaného v 1. rade. Súd prvého stupňa mal za to, že vlastnícke právo
na Československý štát z vyššie uvedeného dôvodu však nikdy neprešlo a ostalo zachované pôvodným
vlastníkom. Uzavrel, že konanie stavebného úradu neprebehlo za podmienok vtedy platného zákona

o stavebnom konaní a správnom konaní. Poukázal konkrétne na ust. § 18 zák. 71/1967 a konštatoval,
že správny orgán v súlade s týmto ustanovením neupovedomil všetkých známych účastníkov konania
o začatí konania verejnou vyhláškou ani vo veci nenariadil ústne pojednávanie.

Ohľadne skutočnosti, ktorá počas konania vyšla najavo a to, že právna predchodkyňa žalobcov svoj
nárok na uvedenú nehnuteľnosť uplatnila aj formou reštitučného nároku podľa zákona č. 503/2003 Z.z.
konštatoval, že ochrana vlastníckeho práva prostredníctvom ustanovenia § 135c/ OZ je ochranou, ktorú
možno uplatniť bez obmedzenia času. Mal za to, že vlastnícke právo je absolútne a nepremlčateľné.
Ochrana prostredníctvom reštitučného nároku je vždy zákonom časovo limitovaná a viazaná na splnenie
zákonných podmienok. Za mimoriadny zásah do právneho poriadku považoval prípad, keď iná zákonná

úprava konkrétnych vzťahov neexistuje. Situácia, ktorá nastala prijatím reštitučných zákonov modeluje
na oko zásadu lex specialis deroggati generalis. Konštatoval, že pozemkový úrad vo veci nerozhodol
a konanie ani neprerušil a keďže žalobcovia v tomto konaní na svojej žalobe zotrvali, súd ich žalobe
ako dôvodnej vyhovel, majúc za to, že iba právoplatný rozsudok vytvorí prekážku veci, ktorú podľa §
8 O.s.p. súd nemal.

S poukazom na znenie ustanovenia § 135 c/ Občianskeho zákonníka konštatoval, že právo na ochranu
proti neoprávnenej stavbe sa nepremlčuje. Mal za to, že tenisový areál, ktorý bol v minulosti na uvedenej
parcele postavený nie je svojou povahou takou vecou, ktorá by pri zachovaní ochrany vlastníckych práv

žalobcov mohla byť pri racionálnom úsudku prisúdená do ich vlastníctva za náhradu. Konštatoval, že
žalobcovia to ani nenavrhovali. Mal teda za to, že aktuálnym riešením je zriadenie vecného bremena v
prospech vlastníka stavby a to za finančnú náhradu. Konštatoval, že neoprávnenosť stavby spočíva v
tom, že táto bola postavená na cudzom pozemku preto ich nárok považoval za dôvodný, avšak iba v
tej časti v ktorej sú pozemky zastavené stavbami spojenými so zemou pevným základom. Preto vecné

bremeno zriadil iba za účelom využitia týchto stavieb a v ostatnej časti nárok nepovažoval za dôvodný.

Nárok na určenie výšky náhrady za zriadené vecné bremeno vylúčil na samostatné konanie, keďže o
tejto otázke je potrebné ešte vykonať dokazovanie.

Proti rozsudku podali odvolanie všetci účastníci. Žalovaný v 2. rade žiadal napadnutý rozsudok v jeho
vyhovujúcom výroku zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Svoje odvolanie zakladal
na dôvodoch uvedených v ust. § 205 ods. 2 písm. a/ až g/ O.s.p.. V odvolaní konštatoval, že počas

konania došlo k opakovaným zmenám žaloby, ani v jednom prípade však súd prvého stupňa o pripustení
týchto zmien nerozhodol a takto sa dopustil porušenia procesných ustanovení. Výrok rozsudku považuje
za nevykonateľný a úplne zmätočný, keďže vecné bremeno bolo zriadené na neexistujúce parcely a
na neexistujúcom liste vlastníctva. Poukázal na to, že sám znalec, ktorý vyhotovil geometrický plán
konštatoval, že znalecký posudok je na uvedený účel nepoužiteľný a rozsudok vydaný na základe

neho nie je spôsobilý ako vkladu schopná listina pre záznam do katastra nehnuteľností. Navrhuje
preto v tomto smere nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania. Ohľadne záverov o neúčinnosti
vyvlastňovacieho konania poukázal na to, že vyvlastňovacie konanie sa riadilo aj v súčasnosti platným
právnym predpisom zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku ako aj
ustanoveniami zákona o správnom konaní. Mal za to, že celé konanie bolo riadne začaté a v súlade

so zákonom o správnom konaní bolo potrebné počas jeho priebehu prihliadať na rozhodujúce a
právne významné úkony a skutočnosti. Má za to, že v tomto prípade išlo aj o úmrtie pôvodného
vlastníka nehnuteľnosti. Toto však považuje v konaniach za bežnú záležitosť, čo ale neznamená, že
celé toto konanie je právne zmätočné. Uvedená skutočnosť má za následok, že toto konanie by malo
pokračovať s právnymi nástupcami nebohej účastníčky konania a týmto by malo byť aj dodatočne

doručené vyvlastňovacie rozhodnutie. V časti ohľadne úpravy vzťahov k neoprávnenej stavbe považuje
rozhodnutie súdu za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a rozpor s platnou právnou úpravou.
Poukazuje v tomto smere predovšetkým na skutočnosť, že podľa ust. § 221 Občianskeho zákonníka
mohol byť neoprávneným stavebníkom iba občan, teda fyzická osoba a nikto iný.Žalovaný v 2. rade žiadal napadnutý rozsudok vo vyhovujúcom výroku zrušiť a vec vrátiť súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní konštatoval, že vyvlastňovacie konanie bolo vykonané zákonným
spôsobom a rozhodnutie doručené formou verejnej vyhlášky bolo právne účinné. Dôkazom toho je
aj zápis spornej parcely pre vlastníka Mesto Košice, ktorý vykonal Katastrálny úrad. Má za to, že
závery súdu prvého stupňa o neúčinnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia nemajú oporu vo vykonanom
dokazovaní a žalobcovia v tomto smere neuniesli dôkazné bremeno. Bolo povinnosťou súdu zabezpečiť

celý vyvlastňovací spis a na základe jeho obsahu posúdiť tvrdenia žalobcov. Vyhovujúci výrok žalovaný
namieta aj s poukazom na ustanovenia o vydržaní a má za to, že pri splnení všetkých zákonných
podmienok dňa 27.3.1994 uplynula zákonom stanovená vydržacia doba a Mesto Košice ako právny
nástupca štátu sa takto stalo priamo zo zákona vlastníkom parcely mpč. 10623. Ďalej konštatoval, že
reštitučné zákony majú vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam Občianskeho zákonníka povahu lex
specialis a preto žalobkyňa mala postupovať podľa reštitučných zákonov, ktoré majú prednosť pred

Občianskym zákonníkom.

Proti výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, podali odvolanie žalobcovia. V tejto
časti navrhovali rozsudok zmeniť a v prospech žalovaných zriadiť časovo neobmedzené vecné bremeno

nielen v takom rozsahu ako to vykonal súd prvého stupňa, ale aj ohľadne ďalších častí sporných parciel
majúc za to, že zriadenie vecného bremena v takom úzkom rozsahu ako ho vykonal súd prvého stupňa
nemôže postačovať žalovaným k výkonu ich vlastníckeho práva k stavbám. Má za to, bolo nepochybne
preukázané, že na parcelách sa nachádza oplotený tenisový areál, ktorý pozostáva z viacerých stavieb,
príslušenstva a iných úprav. Tieto sú vzájomne prepojené a spoločne plnia stanovený účel, ktorým je

uspokojovanie športových a oddychových potrieb občanov. Preto pri zriaďovaní vecného bremena bolo
potrebné celý areál ako celok považovať za stavbu a vecné bremeno v prospech žalovaných zriadiť
všetkým dielom parciel nachádzajúcim sa pod týmto areálom.

Odvolací súd na základe odvolania účastníkov preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom
vyhovujúcom ako aj zamietavom výroku podľa § 212 ods.1,3 O.s.p. na nariadenom odvolacom
pojednávaní a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalovaných je dôvodné a odvolanie
žalobcov nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa založil svoj vyhovujúci výrok ohľadne určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
na nesprávnych právnych záveroch, v dôsledku toho rozsudok vo vyhovujúcom výroku nie je spôsobilou
verejnou listinou pre vykonanie záznamu v katastri nehnuteľností.

Za nesprávne považuje odvolací súd aj právne závery prvostupňového súdu, na ktorých založil zriadenie
vecného bremena.

Žalobcovia v konaní uplatnili nárok podľa ust. § 135c ods. 3 Obč. zákonníka, v ktorom žiadali upraviť
ich právny vzťah ako vlastníkov pozemkov k neoprávneným stavbám na nich postaveným. Vzhľadom k
tomu, že ich vlastníctvo k pozemku ako podmienky pre vyhovenie žalobe o zriadenie vecného bremena
nevedeli preukázať, žiadali títo zároveň aj o usporiadanie vlastníckeho práva, a to určovacím výrokom
v znení, že tieto nehnuteľnosti patria do dedičstva po ich nebohej právnej predchodkyni Márii Kalinovej.

Pozemky, ku ktorým žalobcovia žiadali určiť vlastnícke právo v žalobe označili ako diely s číselným
označením a výmerou, tvoriace súčasť konkrétnych parciel označených parcelnými číslami KN
s konkrétnou výmerou, znázornené v geometrickom pláne. Takto vymedzený predmet určenia

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nespĺňa však zákonnú podmienku vymedzenia nehnuteľnej veci ako
predmetu občianskoprávnych vzťahov.Podľa ust. § 119 ods. 1 Obč. zákonníka veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné.

Podľa ods. 2 nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou a pevným základom.

Z uvedených ustanovení vyplýva, že za predmet občianskoprávnych vzťahov (a teda aj vlastníckeho
práva) možno považovať iba pozemky vymedzené určitými hranicami nazývanými parcely, označené
konkrétnym parcelným číslom. Zápis vlastníckeho práva ako aj iných práv k nehnuteľnosti je zachytený
ako stav jednotlivých pozemkov a ich hraníc v evidencii vedenej podľa zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri

nehnuteľností.

Za samostatnú vec (nehnuteľnosť) možno považovať iba takto evidovaný pozemok podľa parcelných
čísel evidovaných v súbore popisných informácií, druhu pozemkov a výmery. Iba výrok rozsudku s takto
označenými pozemkami môže byť spôsobilou verejnou listinou na vykonanie záznamu v katastri podľa
§ 34 zákona č.162/1995 Z.z..

Súdnapraxužzaujalaprávnynázor,ženemožnozaložiťvlastníckyvzťahkčastipozemkubezvytvorenia
samostatnej parcely v schválenom geometrickom pláne, odlišne od vlastníctva k parcele, do ktorej
uvedená časť geodeticky a právne patrí (Výber rozhodnutí a stanovísk NS SR č. 9/1982 ).

S poukazom na tento právny záver odvolací súd konštatuje, že vyhovením žalobe o určenie vlastníckeho
práva k dielom konkrétnych parciel tak, ako to vykonal súd prvého stupňa, by došlo k absurdnej situácii,
keď konkrétna parcela, súčasťou ktorej je aj konkrétny diel, je predmetom vlastníctva jedného subjektu
a na druhej strane uvedený diel je súčasne predmetom vlastníctva iného subjektu.

Rozsudok s takto nesprávne označenými pozemkami nemôže privodiť vykonanie záznamu zmeny v
katastrinehnuteľnostíatedažalobcoviasanazákladetakéhotovýrokunemôžudostaťdovýhodnejšieho
postavenia a táto skutočnosť má za následok nedostatok naliehavého právneho záujmu na takomto
určení podľa § 80 písm. c/ O.s.p.. Už samotná táto skutočnosť je dôvodom pre zamietnutie žaloby.
Pokiaľ totiž žalobcovia nepreukážu svoje vlastnícke právo k pozemku, nemôžu sa ani úspešne domáhať

usporiadania pomerov podľa § 135c ods. 3 O.s.p. k neoprávnenej stavbe, keďže takéto ich právo sa
odvodzuje od ich vlastníctva.

Za dôvodné považuje odvolací súd odvolanie žalovaných aj v časti, v ktorých títo nedôvodnosť nároku
žalobcov zakladajú na tvrdení, že aj v prípade preukázanie neúčinnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia

ich nároku na určenie vlastníckeho práva ako podmienky pre usporiadanie práv vlastníkov pozemku
k neoprávnených stavbám, nebolo možné vyhovieť na základe určovacej žaloby. Odvolací súd v
tomto smere poukazuje na nepochybnú skutočnosť, že štátny podnik VSŽ, v prospech ktorého bolo
vyvlastňovacie rozhodnutie vydané, začal predmetné pozemky užívať za účelom investičnej výstavby,
chopil sa ich držby, hoci aj bez akéhokoľvek právneho titulu, čo by znamenalo prevzatie pozemkov

bez právneho dôvodu, čo je jeden z reštitučnými zákonmi typizovaných dôvodov pre vydanie vecí
oprávneným osobám podľa § 6 ods. 1 písm. p/ zákona č. 229/1991 Zb. (zákon o pôde), keďže k jeho
prevzatiu došlo v rozhodnej dobe. Tento právny predpis rovnako ako aj ostatné reštitučné predpisy
vychádzali z domnienky, že vec prešla v rozhodnom období na štát, a to aj v prípadoch jej prevzatia
bez právneho dôvodu, pričom oprávnené osoby, ktoré sa uplatnili nárok podľa reštitučných predpisov

sa stanú vlastníkmi až ich vydaním. Tento reštitučný predpis rovnako ako ostatné predpisy sú k
všeobecnýmpredpisom,akýmjeajObč.zákonníkvovzťahušpeciality.Tentovzťahsariešipodľazásady
lex specialis derogat legi generali, to znamená, že tam, kde existuje špeciálna úprava, nemožno použiť
úpravu všeobecnú. Ak sa teda možno domáhať ochrany postupom podľa reštitučného predpisu ako
špeciálneho,takjedanýreštitučnýnárokanemožnopretoúspešneuplatniťnároknaochranuvlastníctva

podľa všeobecných právnych predpisov, teda ani ust. § 126 ods. 1 Obč. zákonníka, ale ani formou
určenia vlastníckeho práva podľa § 80 písm. c/ O.s.p.. Prevzatie veci štátom na základe správneho
rozhodnutia, ktoré nenadobudlo účinnosť, je prevzatie veci bez právneho dôvodu. Prostredníctvom
prijatia reštitučných predpisov totiž zákonodarca akceptoval, že k takýmto situáciám skutočne a nie
výnimočne dochádzalo a na základe svojej vôle vyjadrenej v reštitučných predpisoch sa potom z

okupácie stal formálne právny titul nie pre nadobudnutie veci štátu, ale pre vznik nároku na vydanie
veci, a teda obnovu formálneho vlastníckeho práva, pričom nevyužitím možnosti domáhať sa takéhoto
nároku v zákonnej lehote, došlo k nezvratnému zániku (preklúzii) práva a tým aj k nemožnosti dosiahnuť
revíziu krokov štátu urobených v rozhodnom období.Odvolacísúdpoukazujevtomtosmerenaskutočnosť,žežalobcoviaresp.ešteichprávnapredchodkyňa
takýto reštitučný nárok na vydanie sporných nehnuteľností aj uplatnili, pričom príslušný správny orgán o

ich nároku vzhľadom na skutočnosť, že podľa jeho názoru nedoložili všetky potrebné podklady, doposiaľ
nerozhodol. Pokiaľ teda žalobcom na základe reštitučných predpisov ako špeciálnej právnej úpravy
neboli uvedené pozemky vydané, nemohli k nim nadobudnúť vlastnícke právo a podanie žaloby o
určenie vlastníckeho práva v takejto situácii súdna prax ustálila ako obchádzanie reštitúcie.

Takto vyslovený právny názor odvolacieho súdu sa nezhoduje s právnym názorom súdu prvého stupňa,
preto odvolací súd v záujme predídenia tzv. neočakávanému rozhodnutiu vytýčil vo veci odvolacie
pojednávanie, na ktorom so svojím právnym názorom oboznámil právnych zástupcov účastníkov a týmto
sa k nemu umožnil aj vyjadriť.

Právnyzástupcažalobcovnapriektomuzotrvalnapodanejžalobe,apretoodvolaciemusúduneostávalo

iné, ako vyhovujúci výrok rozsudku súdu prvého stupňa zmeniť podľa § 220 O.s.p. a žalobu zamietnuť.

S poukazom na rovnaký záver považuje odvolací súd žalobcami napadnutý zamietavý výrok za správny,
a preto rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti podľa ust. § 219 O.s.p. potvrdil.

O trovách prvostupňového ako aj odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa osobitným
uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.