Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. december 2019

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 13C/24/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8718205096
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kuruc

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2019:8718205096.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, sudcom JUDr. Petrom Kurucom, v právnej veci žalobkyne V. P., S.. XX.X.XXXX, M.

Q., F. XXXX/X, zast. Advokátkou kanceláriou JUDr. Marcel Mašan, s. r. o., Školská 257, Veľký Slavkov,
IČO: 36858935, proti žalovanému Q. P., S.. X.X.XXXX, M. Q., F. XXXX/X, zast. JUDr. Tiborom Bašistom,
advokátom, Štefánikova 8, Poprad, IČO: 35507128, v konaní o uloženie zákazu priblíženia, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti o uloženie povinnosti zdržať sa vstupovania na pracovisko žalobkyne v prevádzke
kaviarne A. G. W. Q. S. Y. U. XX z a s t a v u j e .

II. Žalobu v časti o uloženie povinnosti zdržať sa vstupovania do bytu a na záhradku č. 26 z a m i e t a .

III. U k l a d á žalovanému nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 m s výnimkou
účasti na procesných úkonoch v rámci súdneho konania, správneho konania alebo iného konania v
rozsahu nevyhnutnom na riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch.

IV. Žalovaný je p o v i n n ý zdržať sa vstupu na pracovisko žalobkyne.

V. Žalovaný je p o v i n n ý zdržať sa kontaktovania žalobkyne písomne, telefonicky, elektronickou
komunikáciou alebo inými prostriedkami.

VI. Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

VII. Neodkladné opatrenie, ktoré bolo nariadené uznesením Okresného súdu Poprad č. k.
9C/41/2018-18zodňa11.9.2018,vspojenísuznesenímKrajskéhosúduvPrešoveč.k.8Co/10/2019-45
zo dňa 17.1.2019, p o n e c h á v a v platnosti.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 8.10.2018 žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zdržať sa vstupovania do nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. Q., zapísanej na LV. č. XXXX ako byt č.
8, vchod 7 na 4. poschodí bloku O. č. súp. XXX, postaveného na pozemku parc. č. 3222/109 - zastavané
plochy a nádvoria, zdržať sa vstupovania na nehnuteľnosť - záhradku, ktorá sa nachádza v k. ú. V. V.
v záhradkárskej osade W.Á., zdržať sa vstupovania na pracovisko žalobkyne do prevádzky kaviarne
A. G. W. Q. S. Y. U. XX a zdržať sa kontaktovania žalobkyne, a to písomne, telefonicky, elektronickou
komunikáciou alebo inými prostriedkami.

2. Na predbežnom prejednaní sporu dňa 15.5.2019 žalobkyňa zobrala späť žalobu v časti, ktorou
žiadala uložiť povinnosť žalovanému zdržať sa vstupovania do prevádzky kaviarne A. G., pretože táto
prevádzka bola zrušená. Žalobkyňa bola majiteľkou tejto kaviarne a tam aj pracovala. Podaním zo dňa31.5.2019 navrhla pripustiť zmenu žaloby tak, že okrem pôvodne uplatnených nárokov na uloženie
povinnosti zdržať sa vstupovania do bytu, na záhradku č. 26 a zdržať sa kontaktovania žalobkyne
písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami žiadala uložiť žalovanému

povinnosťnepribližovaťsakžalobkyninavzdialenosťmenšiuako10msvýnimkouúčastinaprocesných
úkonochvcivilnomsúdnomkonaní,vtrestnomkonaníavpriestupkovomkonaní,naktorébudežalovaný
predvolaný v rozsahu nevyhnutnom na riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch a tiež žiadala uložiť
žalovanému povinnosť zdržať sa vstupovania na pracovisko žalobkyne. Uznesením z 25.9.2019 súd
zmenu žaloby pripustil.

3. Žalobkyňa odôvodnila žalobu tým, že v čase podania žaloby bola manželkou žalovaného, s ktorým
žili v spoločnej domácnosti. V konaní sp. zn. 14Pc/43/2018 súd vyhovel návrhu žalobkyne na rozvod
manželstva,avšakrozhodnutieešteneboloprávoplatné.Žalobkyňauviedla,žepočasposlednýchpiatich
rokov trvania manželstva ju žalovaný často fyzicky napádal, čomu predchádzalo dlhodobé psychické
týranie (výsmechy, vulgárne nadávky pred deťmi aj na verejnosti, neustále ponižovanie), vyhrážanie

zbitím, či takým fyzickým týraním, ktorého následky nie sú viditeľné. Od podania návrhu na rozvod
manželstva sa psychické týranie a vyhrážanie, ako aj fyzické útoky zo strany žalovaného, stupňovali.
Dňa 2.9.2018 žalovaný opäť fyzicky napadol žalobkyňu, ktorá privolala políciu a žalovaný bol vykázaný
zo spoločného obydlia. Následne žalobkyňa podala návrh na vydanie neodkladného opatrenia, ktorému
súd vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zdržať sa vstupovania do bytu, na záhradku, na pracovisko

žalobkyne, do prevádzky kaviarne A. G., ako aj povinnosť zdržať sa kontaktovania žalobkyne. Keďže
dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia nepominuli a u žalobkyne pretrvávajú jej obavy o život
a zdravie, domáha sa uloženia týchto obmedzení žalovanému aj žalobou. Od žalovaného nemožno
očakávať, že sa nebude pokúšať o opätovný kontakt so žalobkyňou a v prípade možnej konfrontácie
nedôjde k opätovným útokom. Poukázala aj na to, že konaním žalovaného bolo opakovane zasiahnuté

do jej osobnostných práv, pričom požiadavka jednotlivca na poskytnutie ochrany jeho životu, fyzickému a
psychickému zdraviu, prevyšuje prípadný zásah do vlastníckeho práva žalovaného. Prípadný nepomer
medzi právom na zdravie, život, česť a dôstojnosť a vlastníckym právom je potrebné preklenúť vzhľadom
na povahu osobných práv a ich absolútny charakter.

4. Počas konania žalobkyňa vo svojich výpovediach trvala na skutočnostiach uvádzaných v žalobe.
Okrem incidentu, ku ktorému malo dôjsť 2.9.2018. Spomenula aj incident, ku ktorému malo dôjsť
23.8.2018, kedy ju mal žalovaný napadnúť a dusiť matracom. Aj v tomto prípade podala oznámenie
na polícii. Uviedla, že má aj psychické problémy, medzi stranami často dochádzalo ku konfliktom a v
poslednom čase každé ich stretnutie skončilo hádkou. Má strach z agresívneho správania žalovaného,

ich manželstvo síce bolo rozvedené, ale doposiaľ nie sú majetkovoprávne vysporiadaní. Poukázala aj na
vyjadrenie žalovaného, z ktorého vyplýva, že je nevyrovnaný, stále pociťuje odpor voči ľuďom, ktorí sa
vyjadria proti nemu a stále má v sebe nenávisť. Zrejme sa doteraz nevysporiadal s tým, že si žalobkyňa
dovolila sa s ním rozviesť.

5. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril. Na predbežnom prejednaní sporu uviedol, že so žalobou
nesúhlasí, a to najmä s bodom I, pretože priestupkové konanie neodôvodňuje tak vážny zásah do práv
žalovaného, ako je zákaz vstupovania do bytu, čo zo žalovaného robí bezdomovca. S ostatnými bodmi
žaloby v podstate nemá problém, pretože nemá v pláne žalobkyňu kontaktovať, ani chodiť na záhradku.
K výpovediam žalobkyne žalovaný uviedol, že s nimi nesúhlasí, pretože žalobkyňa klame, nebol voči nej

agresívny, ale naopak, keď pred asi troma rokmi bol u nich na návšteve kmotor X. A., bola to žalobkyňa,
ktorá mu bezdôvodne dala zopár faciek. Dobre vychádza s rodičmi žalobkyne aj s deťmi. K incidentu z
23.8.2018 uviedol, že keď prišiel domov, tak mal vypité, určite ho niečím vyprovokovala a potom spolu
zápasili. Nevie o tom, že by ju dusil matracom. Podala na neho viacero oznámení, ale všetky konania
boli zastavené, iba raz bol uznaný vinným kvôli konfliktu s partnerom žalobkyne, aj keď tvrdí, že vtedy

ho napadol on. Ku konfliktu, ktorý sa stal dňa 2.9.2018 uviedol, že v tom čase mal tiež vypité, žalobkyňa
ho niečím vyprovokovala, tak prišiel k nej do spálne, žalobkyňa ho zasiahla paralyzérom na čo jej chytil
ruky, dal je pod krk paralyzér, otočil ho smerom k nej a povedal: „Teraz ho použi.“ Keď sa bránila, tak
sa obúchala týmto paralyzérom.

6. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, pretože žalobkyňa podľa neho neuniesla dôkazné bremeno.
Skutočnosti, ktoré opisuje, sa mali stať v minulosti, v súčasnom období sa strany žiadnym spôsobom
nekontaktujú, v trestnom ani priestupkovom konaní nebolo preukázané správanie žalovaného tak, ako
ho opisuje žalobkyňa. Zdôraznil, že nemá záujem sa stretávať so žalobkyňou, navštevovať ju, ani s ňoukomunikovať. Podľa jeho informácií navyše ani žalobkyňa neužíva predmetný byt, takže vlastne byt,
ktorý je v BSM strán neužíva nikto a žalovaný si musí platiť podnájom.

7. Z výpovedí strán, výpovede svedkyne X.. F. V. a z pripojených listinných dôkazov, najmä z obsahu
písomných prehlásení Q. Z., X. F. L. F. A., lekárskych správ, fotografií, návrhu na rozvod manželstva,
obsahu spisu Okresného súdu Poprad sp. zn. 14Pc/42/2018, potvrdení o oznámeniach o priestupku,
uznesenia Okresného súdu Poprad č. k. 9C/41/2018-18 zo dňa 11.9.2018, uznesenia Krajského súdu v
Prešove č. k. 8Co/10/2019-45 zo dňa 17.1.2019, správy Okresného úradu Poprad, odboru všeobecnej

vnútornej správy a rozhodnutia Okresného úradu Poprad zo dňa 18.1.2019 a správy Obvodného
oddelenia PZ v Poprade, súd zistil nasledovný skutkový stav:

8. Strany sporu boli manželmi. Rozsudkom Okresného súdu Poprad č. k. 14Pc/42/2018-15 zo dňa
20.9.2018 bolo manželstvo strán rozvedené, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 10.10.2018. Po
rozvode doposiaľ nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalobkyňa tvrdila,

že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí byt, v ktorom bývajú a túto skutočnosť žalovaný
nerozporoval. Vo vzťahu k záhradke tvrdila, že túto majú účastníci v nájme, nepredložila však žiadne
doklady, ktoré by preukazovali užívací vzťah.

9. Žalobkyňa v konaní tvrdila, že žalovaný sa voči nej správa agresívne, že viackrát došlo aj k fyzickým

útokom, konkrétne poukazovala na konflikty v dňoch 23.8.2018 a 2.9.2018 a na predbežnom prejednaní
sporu uvádzala, že ku konfliktu malo dôjsť dňa 2.10.2018, ale zrejme išlo o konflikt zo dňa 2.9.2018,
pretože aj zo správy ORPZ v Poprade, Obvodného oddelenia Poprad vyplýva, že v daný deň polícia
neeviduje žiadny zásah. V súvislosti s vyššie uvedenými incidentmi žalobkyňa podala podnety na
polícii, v oboch prípadoch boli tieto oznámenia postúpené Okresnému úradu Poprad, odboru všeobecnej

vnútornej správy s tým, že by sa malo jednať o priestupok.

10.OkresnýúradPoprad,odborvšeobecnejvnútornejsprávy,rozhodnutímzodňa18.1.2019rozhodoval
o viacerých konaniach žalovaného, ktoré by mali byť priestupkom. Žalovaný bol uznaný vinným
zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ Zákona o

priestupkoch, ktorého sa dopustil tým, že dňa 21.6.2018 v čase okolo 12.15 hod. v Z. A. G. sa pokúsil
fyzicky napadnúť F. Z., za čo správny orgán uložil žalovanému pokarhanie. Ohľadom ďalších štyroch
skutkov, z ktorých sa dva mali týkať práve konfliktov medzi stranami, ku ktorým malo dôjsť v dňoch
21.8.2018 a 2.9.2018, správny orgán konanie zastavil z dôvodu, že spáchanie skutkov, o ktorých sa
koná, nebolo obvinenému z priestupku preukázané.

11. Žalobkyňa na podporu svojich výpovedí navrhla vypočuť svedkyňu X.. F. V. a predložila tiež ako
listinné dôkazy prehlásenie dcéry Q. Z., ako aj prehlásenia X. F. a F. A..

12. Svedkyňa X.. F. V., sestra žalobkyne, uviedla, že žalovaný je veľmi impulzívny, vo všeobecnosti

je dosť vulgárny, nedá si od nikoho dohovoriť a vždy si presadzuje svoju pravdu. Takto sa správal k
žalobkyni aj počas manželstva, často ju ponižoval a urážal. Po rozvode bol žalovaný ešte agresívnejší
a vulgárnejší, pred svedkyňou nadával na žalobkyňu, vyjadroval sa, že ju zničí. Vyjadril sa, že ak by ju
našiel ležať na chodníku, tak by ju pristúpil ako hada a bil by ju bejzbalovou palicou. Väčšinou, keď sa
takto vyjadroval, tak mal vypité, ale vtedy bol triezvy. Naposledy sa so žalovaným stretla na jar 2019,

keď mu mala doručiť nejakú poštu. Žalovaný hneď začal kričať, bol vulgárny, nadával na žalobkyňu.

13. Dcéra žalobkyne Q. Z. v písomnom prehlásení uviedla, že v posledných mesiacoch bola v častom
kontakte so žalovaným, bol ju dokonca navštíviť aj v U., kde žije. Keď pri rozhovore spomenula meno
žalobkyne, žalovaný doslova vybuchol, bol agresívny, používal mierne ale aj veľmi silné nadávky a

neukľudnil sa ani po niekoľkých mesiacoch. Podľa menovanej nebol až taký agresívny v čase rozvodu
ako v poslednom období, aj vtedy síce nadával na žalobkyňu, ale boli to také nadávky, na ktoré boli
u neho zvyknutí. Telefonovala s nimi v mesiaci apríl 2019, keď žalovaný opäť mimoriadne vulgárne
nadával na žalobkyňu a vyjadroval sa tak, že zákaz raz skončí, a že bude ľutovať. Pre menovanú
agresívne správanie žalovaného nie je žiadnym prekvapením. Podľa menovanej odstupom času je jeho

vyjadrovanie stále agresívnejšie.

14. X. F. v písomnom prehlásení uviedla, že je dlhoročná priateľka V. P., pozná sa s oboma stranami,
pretože aj ich syn hrával hokej a teda stretávali sa na zápasoch a turnajoch. Odporca sa javil ako citovonevyrovnaná osobnosť, vzniknuté problémy riešil agresívne, impulzívne, kedy bez ohľadu na spoločnosť
používal nemiestne vulgárne výrazy a trefne ich adresoval komukoľvek, či to bol niekto z rodičov, alebo
organizátorov. Agresívny bol hlavne po požití alkoholu, ale nedokázal sa kontrolovať ani za triezveho

stavu. Menovaná s ním mala konflikt, keď ju vyhodil z kaviarne a vulgárne jej vynadal.

15. F. A. v písomnom vyjadrení uviedla, že je priateľkou žalobkyne, ktorá je aj krstnou mamou
jej najmladšej dcéry. Správanie žalovaného je nepredvídateľné, nevyspytateľné, neprimerané, veľmi
nekontrolovateľné, vulgárne, výbušné a agresívne, kedykoľvek na akomkoľvek mieste a s akoukoľvek

osobou, ktoré niekoľkokrát vyústilo až k fyzickému napadnutiu na verejne prístupnom mieste, čoho bola
aj ona svedkom. Takéto správanie mal k žalobkyni, deťom, rodine, známym aj cudzím ľuďom v jej okolí.

16. Podľa § 146 ods. 2 Zák. č. 40/1964 Zb. - Občianskeho zákonníka v platnom znení, ak sa z dôvodu
fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej
osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na

návrh jedného z manželov obmedziť užívacie právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do
bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť.

17. Podľa § 11 cit. zákona fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

18. Podľa § 13 ods. 1 cit. zákona fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

19. V prejednávanej veci sa žalobkyňa domáha uloženia povinností žalovanému, ktorými jednak
má dôjsť k vylúčeniu jeho užívacieho práva k bytu, ktorý patrí do BSM strán sporu a tiež ďalších
nehnuteľnostíatiežsadomáhauloženiatakýchopatrení,ktorýmisazamedzízásahomdoosobnostných
práv žalobkyne. Keďže z nárokov pôvodne uplatnených v žalobe zobrala žalobkyňa späť žalobu v časti
o povinnosti zdržať sa vstupovania na pracovisko žalobkyne do Q. A. G. W. Q. S. Y. U. Č.. XX, súd v

zmysle § 145 ods. 2 Zák. č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok v platnom znení /ďalej len CSP/
v tejto časti konanie zastavil.

20. Žalobu v časti, ktorou sa žalobkyňa domáha uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa vstupu do
bytu a na záhradku súd z hľadiska obsahu posúdil ako žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáha vylúčenia

žalovaného z užívacieho práva týchto nehnuteľností v zmysle
§ 146 ods. 2 Obč. zákonníka. V zmysle článku 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vlastnícke právo
je jedným zo základných práv každého občana, pričom všetky formy vlastníctva sú rovnocenné a
požívajú rovnakú právnu ochranu. Vlastnícke právo je možné obmedziť iba za zákonom stanovených
podmienok a v nevyhnutnom rozsahu. Jedným z ustanovení, ktoré umožňujú obmedziť alebo vylúčiť

bezpodielového spoluvlastníka z riadneho užívania veci je aj ust. § 146 ods. 2 Obč. zákonníka. Cit. zák.
ustanovenie síce upravuje vzťahy manželov k domu alebo bytu, ktorý predstavuje ich spoločné obydlie,
avšak podľa názoru súdu s poukazom na ust. § 853 Obč. zákonníka je analogicky aplikovateľné aj na
vzťahy rozvedených manželov, pretože bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu dňom právoplatnosti
rozsudku o rozvode manželstva síce zaniklo, ale doposiaľ nebolo vysporiadané.

21. Cit. zák. ustanovenie teda umožňuje za splnenia zákonom stanovených podmienok obmedziť
alebo vylúčiť jedného z bezpodielových spoluvlastníkov veci z užívania tejto veci. Týmito zákonnými
dôvodmi sú existencia fyzického alebo psychického násilia, ktorá musí byť v príčinnej súvislosti s
neznesiteľnosťou ďalšieho spolužitia manželov v spoločnom dome, alebo byte. Účelom tejto právnej

úpravy je, že má prispieť k obmedzovaniu násilného správania manželov pri riešení nezhôd o právach
a povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva a je občianskoprávnou sankciou v
prípadoch, keď toto ustanovenie nebude mať dostatočný výchovný účinok na páchateľa násilia. O
zásahu do užívacieho práva jedného zo spoluvlastníkov môže súd rozhodnúť, ak ide o sústavné fyzické
alebo psychické týranie alebo hrubé ponižovanie druhého manžela. Táto skutočnosť musí byť súdu

preukázaná a dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu. Právna úprava nerozlišuje medzi tým, či ide o násilie
fyzické alebo psychické, ale existencia násilia musí byť preukázaná a zároveň nevyhnutnou podmienkou
je aj preukázanie neznesiteľnosti ďalšieho spolužitia. Ide o taký stav spolužitia, ktorý vzhľadom k
neprimeranému správaniu jedného z manželov spôsobuje, že ďalšie spolužitie nie je možné vydržať,či strpieť a takéto správanie ďalej znášať. Dôvodom na aplikáciu tohto zákonného ustanovenia však
nemôžebyťojedinelénásilníckesprávaniesajednéhozmanželov,alemusíisťosústavné,čiopakované
dlhodobé fyzické alebo psychické týranie druhého manžela. V zásade násilie nemusí vykazovať znaky

trestného činu a postačí, ak pôjde o priestupok proti občianskemu spolužitiu, ale v takom prípade je
potrebné skúmať intenzitu zásahu. Napríklad Krajský súd v Bratislave v rozhodnutí sp. zn. 10Co/70/2019
zo dňa 22.8.2019 konštatoval, že je potrebné relevantným spôsobom preukázať, že sa druhý z manželov
dopúšťa na žalobkyni násilia, pretože iba skutočnosť, že žalovaný bol uznaný vinným zo spáchania
priestupku nie je dôkazom, ktorý by preukazoval tvrdenú skutočnosť, že sa nej žalovaný dopúšťa násilia

dlhodobo.

22. V prejednávanej veci žalobkyňa tvrdila, že žalovaný sa voči nej dlhodobo dopúšťa tak fyzického, ako
ajpsychickéhonásilia,vyhrážasajej,ponižujeju.Nepochybnespolužitiestránsporuboloproblematické,
o čom svedčí aj tá skutočnosť, že vyššie uvedeným rozsudkom došlo k rozvodu manželstva strán sporu.
Zo strany žalobkyne však podľa názoru súdu nebolo preukázané, že správanie žalovaného možno

kvalifikovať ako sústavné, či opakované dlhodobé fyzické alebo psychické týranie druhého manžela.
Žalobkyňa v žalobe uviedla, že správanie žalovaného pretrváva po dobu cca 5 posledných rokov.
Podnety na začatie trestného alebo priestupkového konania však žalobkyňa podala až v súvislosti
s konfliktami, ku ktorým došlo v dňoch 23.8.2019 a 2.9.2019. V oboch prípadoch bolo správanie
žalovaného posúdené ako konanie, ktoré by mohlo mať znaky priestupku a bolo postúpené na

prejednanie Okresnému úradu Poprad, odboru všeobecnej vnútornej správy. Príslušný orgán v oboch
prípadoch konanie zastavil z dôvodu, že spáchanie skutkov,
o ktorých sa koná, nebolo obvinenému z priestupku preukázané. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňom 18.1.2019. V konaní neboli predložené tvrdenia, že by voči žalovanému bolo vedené aj iné trestné
alebo priestupkové konanie, alebo že by bol za nejaký prejav správania voči žalobkyni takouto formou

postihnutý.

23. Žalobkyňa v konaní predložila niekoľko podpísaných prehlásení, ktoré preukazujú vulgárne
správanie žalovaného, avšak nemožno z nich vyvodiť, či správanie žalovaného je takej intenzity, aby
mohlo byť kvalifikované ako sústavné, opakované, dlhodobé, fyzické alebo psychické týranie žalobkyne.

Aj z výpovede svedkyne X.. F. V. vyplýva, že žalovaný je impulzívny a dosť vulgárny, najmä keď je pod
vplyvom alkoholu. Svedkyňa tiež len spomenula vulgárne vyjadrovanie sa a vyhrážanie žalovaného pri
ojedinelých stretnutiach. Ani z tejto výpovede nemožno teda jednoznačne považovať za preukázané
vyššie uvedené skutočnosti, ktoré sú nevyhnutým predpokladom na aplikáciu ust. § 146 ods. 2 Obč.
zákonníka. Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadom

svojich tvrdení, nebolo preukázané psychické alebo fyzické násilie zo strany žalovaného, ktoré by bolo v
priamej príčinnej súvislosti s neznesiteľnosťou ďalšieho spolužitia, preto súd v časti o uloženie povinnosti
zdržať sa vstupu do bytu žalobu zamietol. Je však potrebné uviesť, že užívacie právo k bytu môže
žalobca realizovať iba tak, aby nedošlo k porušeniu ďalších opatrení uložených týmto rozsudkom. Vo
vzťahu k užívaniu záhradky súd považoval žalobu za nedôvodnú nielen z vyššie uvedených dôvodov,

ale aj z toho dôvodu, že žalobkyňa nezdokladovala žiadnym spôsobom vlastnícky alebo užívací vzťah
k tejto záhradke, teda nespĺňala si v konaní dôkaznú povinnosť a z tohto dôvodu nebolo možné ani
posúdiť dôvodnosť tohto nároku.

24. Okrem vylúčenia žalovaného z užívacieho práva nehnuteľností žalobkyňa navrhla rozhodnúť aj o

uložení opatrení, ktorými sa zamedzí zásahom do jej osobnostných práv. Súd uplatnené nároky právne
kvalifikoval ako nároky vyplývajúce z ustanovení upravujúcich ochranu osobnosti. Ust. § 11 ods. 2
upravuje všeobecne ochranu osobnosti každej fyzickej osoby s tým, že v rámci ochrany osobnosti má
každáfyzickáosobaokreminéhoajprávonaochranuživota,zdravia,občianskejcitaľudskejdôstojnosti.
Právo na ochranu osobnosti má svoj základ aj v Ústave SR, kde napr. v článku 16 je zakotvené, že

každý má právo na život. Ide o základné ľudské práva, kde pri zásahu do týchto práv sa poškodená
strana môže domáhať prijatia opatrení, ktoré zamedzia zásahom do práva na ochranu osobnosti.
Ust. § 13 ods. 1 Obč. zákonníka umožňuje fyzickej osobe najmä právo domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti. Aj v prípade uplatnenia nárokov z titulu práv
na ochranu osobnosti dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu, teda je jeho povinnosťou preukázať, že k

takýmto zásahom dochádza.

25. Dôkazy vykonané v konaní síce nepreukazujú dlhodobé fyzické alebo psychické násilie žalovaného
voči žalobkyni, avšak možno z nich vyvodiť, že správanie žalovaného voči žalobkyni presahuje rámecslušnosti a zasahuje najmä do práva žalobkyne na ochranu ľudskej dôstojnosti. Ide predovšetkým
o prejavy vulgárnej povahy, ktoré vyplývajú zo všetkých predložených prehlásení, aj zo svedeckej
výpovede X.. F. V.. Ako vyplýva z písomného prehlásenia Q. Z., ktoré žalovaným nebolo spochybnené,

postupom času u žalovaného dochádza k stupňovaniu prejavov nenávisti voči žalobkyni, ako aj nárastu
vulgárnych prejavov na adresu žalobkyne. Rovnako tak v prehláseniach X. F. a F. A. sa uvádza, že
žalovaný je veľmi impulzívnou a agresívnou osobou, ktorá sa na adresu žalobkyne vyjadruje vulgárne
neprimeraným spôsobom. Aj žalovaný vo svojej výpovedi potvrdil, že v dňoch 23.8.2019 a 2.9.2019
došlo medzi stranami ku konfliktom, i keď vzniknutú situáciu opisoval inak ako žalobkyňa. Správanie

žalovaného pri týchto konfliktoch síce nenaplnilo znaky trestného činu alebo priestupku, čo vyplýva
z postupu polície, resp. správneho orgánu, avšak aj toto konanie svedčí o nevhodnom správaní
žalovaného voči žalobkyni, ktoré zasahuje aj do jej práva na ochranu života a zdravia.

26. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že výsluchom strán, svedeckou výpoveďou ako aj
listinnými dôkazmi bolo preukázané, že správanie žalovaného voči žalobkyni je takého charakteru a

intenzity, že týmto správaním dochádza k zásahu do osobnostných práv žalobkyne. Žalobkyňa má právo
na ochranu svojej osobnosti a nie je povinná tolerovať správanie žalovaného, ktoré prekračuje voči jej
osobe hranice slušnosti a vhodnosti. Vychádzajúc z uvedeného súd je toho názoru, že žaloba žalobkyne
je dôvodná a žalobou sa domáha uloženia takých opatrení, ktorými by sa zabránilo ďalším zásahom do
jej práva na ochranu osobnosti. Aj keď v konaní bolo prezentované, že síce po vydaní neodkladného

opatrenia žalovaný už nekontaktuje žalobkyňu, je potrebné poukázať na vyjadrenia v predložených
prehláseniach, ako aj výpoveď svedkyne, kde viaceré osoby prezentovali názor, že v prípade ak by
došlo k zrušeniu uvedených obmedzení, žalovaný by pokračoval vo svojich prejavoch voči žalobkyni.
Aj z tohto dôvodu je potrebné poskytnúť právam žalobkyne ochranu dlhodobejšieho charakteru, ako len
neodkladným opatrením. Z tohto hľadiska súd za vhodnú formu považoval práve uloženie povinnosti

žalovanému nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 m s výnimkou situácií, ako sú
napr. súdne konania, kde je nevyhnutné, aby k priblíženiu došlo a tiež uloženia povinnosti zdržať sa
kontaktovania žalobkyne navrhovanou formou, t. j. či už písomne, telefonicky, elektronicky alebo inými
prostriedkami a tiež zdržiavať sa vstupu na pracovisko žalobkyne a v tejto časti žalobe vyhovel.

27. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že vyslovil, že žiadna zo strán nemá
právo na náhradu trov konania, pretože každá zo strán mala vo veci čiastočný úspech, pričom úspech
a neúspech strán v konaní bol približne v rovnakom rozsahu.

28. Keďže súd v časti zamietol žalobu, v zmysle § 335 ods. 3 CSP musí rozhodnúť o tom, či zruší

neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Poprad č. k. 9C/41/2018-18 zo dňa
11.9.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 8Co/10/2019-45 zo dňa 17.1.2019,
alebo toto neodkladné opatrenie ponechá v platnosti. Z ust. § 335 ods. 3 CSP vyplýva, že súd má
vzhľadom na stav konania posúdiť, či je dôvodné ďalšie trvanie neodkladného opatrenia, pričom
má možnosť buď ho zrušiť v celom rozsahu, alebo ponechať v platnosti, teda nemôže neodkladné

opatrenie zrušiť iba v časti. Vzhľadom na dôvody, pre ktoré súd žalobe čiastočne vyhovel, spočívajúce v
správaní žalovaného voči žalobkyni, súd dospel k záveru, že je dôvodné ponechať v platnosti nariadené
neodkladné opatrenie tak, aby trvalo až do právoplatného skončenia veci samej, kedy bude poskytnutá
definitívna ochrana práv žalobkyne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).