Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. január 2017

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 9C/261/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713210601
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2017:5713210601.15

Rozhodnutie

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu C. L., U.. XX. XX.
XXXX, R. D. E. XXXX/X, XXX XX R. R.-E., proti žalovanej G. Ž., U.. XX. XX. XXXX, R. Y.. R.. M. XXX/
X, G., právne zastúpenej JUDr. Jánom Repáňom, advokátom so sídlom v Martine, M. R. Štefánika 25
v konaní o zaplatenie 18 827,29 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba žalobcu sa v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovaná má proti žalobcovi právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 22. 07. 2013 sa žalobca proti žalovanej domáhal zaplatenia
sumy 18 827,29 € s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od podania žaloby do zaplatenia a náhrady
trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že žalobca ako veriteľ s otcom žalovanej N. Ž., ktorý
zomrel XX. XX. XXXX dňa 21. 05. 2003 uzavrel zmluvu o zabezpečovacom prevode práva v spojení
so zmluvou o pôžičke. Na základe zmluvy o pôžičke poskytol žalobca otcovi žalovanej finančnú pôžičky
vo výške 16 060 USD. Túto pôžičku otec žalovanej osobne od žalobcu prevzal, čo opakovane potvrdil
jednak v zmluve, jednak v písomnom prehlásení. Žalovaná na Okresný súd Martin podala žalobu o

určenie neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva v spojení so zmluvou o pôžičke a uvedené
konanie bolo právoplatne ukončené rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 5C/220/2004 zo dňa
30. 09. 2010, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 8Co/273/2012 zo dňa 25.
02. 2013. Daným rozsudkom Okresný súd Martin rozhodol tak, že určil, že zmluva o zabezpečovacom
prevode práva v zmysle § 553 Obč. zák. v spojení so zmluvou o pôžičke podľa § 657 a nasl. Obč. zák.
zo dňa 21. 05. 2003 sú neplatné. Žalobca v žalobe potom poukázal na priebeh konania vedeného pred

Okresným súdom Martin sp. zn. 5C/220/2004 s tým, že potvrdený rozsudok bol tretím rozhodnutím vo
veci samej a to po tom, čo Okresný súd Martin 2-krát zamietol žalobu žalobkyne. Žalobca si uplatnil voči
žalovanej nárok podľa § 451 Obč. zák. z dôvodu, že súd určil, že zmluva uzatvorená medzi právnym
predchodcom žalovanej a žalobcom, na základe ktorej právny predchodca žalovanej prevzal od žalobcu
finančnúpôžičku,jeneplatnýmprávnymúkonom.Poukázalpotomnaust.§470Obč.zák.,podľaktorého
dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom

poručiteľa aj za poručiteľové dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou a na ust. § 451 Obč. zák.,
podľa ktorého zaplatenie finančnej sumy požadoval titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré
vzniklo právnemu predchodcovi žalovanej.

3. Na dôkaz svojich tvrdení žalobca do spisu pripojil rozsudky Okresného súdu Martin a Krajského súdu
v Žiline uvedené v žalobe, potvrdenie otca žalovanej, že 21. 05. 2003 si požičal od žalobcu sumu 16

060 USD, ktoré si následne od neho požičala p. C. I., vyhlásenia C. I. o tom, aké sumy si požičala od
otca žalovanej a dôkazy o výbere N. Ž. z jeho účtu, ďalej výpis LV č. XXXX pre k. ú. G., ktoré sa viaže kbytu nebohého N. Ž. a prehľad kurzových lístkov Národnej banky Slovenska. Žalobca totiž poukazoval
na skutočnosť, že svoj nárok vyčíslil na sumu 18 827,92 €, pričom pri vyčíslení vychádzal z kurzového
lístku Národnej banky Slovenska platného k 21. 05. 2003 a 16 060 USD v prepočte predstavuje podľa

daného kurzu v Slovenskej korune sumu 567 191,02 Sk ku dňu 21. 05. 2003 a v prepočte Eur to potom
predstavuje sumu žalobcom požadovanú v petite žaloby.

4. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila prvýkrát v odpore voči platobnému rozkazu zo dňa 20. 02. 2014,
ktorým súd pôvodne vo veci rozhodol tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel. V predmetnom odpore

žalovaná uviedla, že nespochybňuje skutočnosť, že 21. 05. 2003 jej otec uzavrel so žalovaným zmluvu
o zabezpečovacom prevode práva v spojení so zmluvou o pôžičke, ktorá bola v konaní vedenom pod
sp. zn. 5C/220/2004 vedenom na Okresnom súde Martin určená za neplatnú, pričom podľa uvedených
zmlúv sa otec žalovanej zaviazal vrátiť žalobcovi požičanú sumu v hotovosti do 21. 06. 2003 a na
zabezpečenie splnenia záväzku zo strany otca žalovanej bol uskutočnený zabezpečovací prevod
vlastníckeho práva k bytu, ktorý bol zapísaný na LV č. XXXX pre k. ú. G.. Žalovaná nespochybnila,

že jej otec si od žalobcu finančné prostriedky požičal, avšak následne ich odovzdal C. I., ktorá mu
prisľúbila, že peniaze vráti, čo sa ale nestalo a to napriek tomu, že C. I. otca žalovanej ubezpečovala,
že finančnú čiastku vo výške 16 060 USD už vrátila žalobcovi. Svedkyňa C. I. bola za svoje konanie
rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 5T/38/2005 odsúdená pre pokračujúci trestný čin
podvodu. Žalovaná tvrdila, že žalobca prostredníctvom svojej spoločníčky C. I. vylákal po vzájomnej

dohode s C. I. od otca žalovanej finančné prostriedky a otec žalovanej zmluvu o zabezpečovacom
prevode práva v spojení so zmluvou o pôžičke neurobil slobodne a vážne, bol uvedený do omylu,
ktorým si žalobca na jeho úkor zabezpečil majetkový prospech, sporný právny úkon bol len fingovaný,
v ktorom od počiatku absentovala zložka slobodnej a vážnej vôle, a v konečnom dôsledku sa jedná o
neplatný právny úkon. Následne svoju argumentáciu v odpore ešte žalovaná rozšírila podaním zo 14.

03. 2014, kde namietala, že po vzájomnej dohode C. I. a žalobcu bola uskutočnená fiktívna pôžička, a
táto pôžička bola neskôr výnimkou dohodnutej sumy medzi žalobcom a C. I. vo výške 20 000 Sk, v celom
rozsahu vrátená žalobcovi. Z trestného spisu o konaní, ktoré bolo vedené proti C. I. vyplýva, že pôžička
bola vrátená a preto nárok žalobcom uplatnený nie je dôvodný, nakoľko pôžička bola poskytnutá iba
fiktívneanazákladeneplatnéhoprávnehoúkonu.Plnenie,ktorémalžalobcaposkytnúťotcovižalovanej,

fingovaným spôsobom cez C. I. dostal späť a mal záujem obohatiť sa ešte prostredníctvom zmluvy o
zabezpečovacom prevode práva otca žalovanej. Žalovaná strana však z opatrnosti vzniesla námietku
premlčaniatvrdiac,žefinančnápôžičkamalalehotusplatnostiaodlehotynavráteniepôžičkydopodania
žaloby uplynula lehota, ktorá má za následok premlčanie finančnej čiastky.

5. Na svojej argumentácii procesné strany zotrvali aj na pojednávaní dňa 30. 10. 2014. Žalobca
argumentoval skutočnosťou, že nebohý N. Ž. od žalobcu finančné prostriedky poskytnuté na základe
zmluvy o pôžičke, od neho skutočne prevzal a nejednalo sa o fiktívnu pôžičku, žalovaná strana naopak
poukazovala na skutočnosť, že šlo o fiktívnu pôžičku, ktorá bola aj dôsledkom trestnej činnosti C. I.,
pričom ide o nárok vo vzťahu k žalovanej, premlčaný, nakoľko žalobca neuplatnil nárok na vrátenie

pôžičky ani v dedičskom konaní po nebohom N. Ž., na dôkaz čoho žalovaná strana navrhovala, aby sa
súd oboznámil so spisom Okresného súdu Martin sp. zn. 18D/367/2013.

6. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie čítaním listín žalobcom pripojených do súdneho spisu
a oboznámením sa s podstatným obsahom spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 5C/220/2004 a

Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 5T/38/2005, podstatným obsahom spisu Okresného súdu
Martin sp. zn. 18D/367/2013

7. Takto vykonaným dokazovaním mal súd preukázaný tento skutkový stav veci:

8. Dňa 21. 05. 2003 otec žalovanej a žalobca uzavreli zmluvu o zabezpečovacom prevode práva
v spojení so zmluvou o pôžičke. Podľa článku I, ktorý zahrňoval zmluvu o pôžičke, žalobca požičal
dlžníkovi, teda otcovi žalovanej, dňa 21. 05. 2003 16 060 USD, ktoré sa otec žalovanej zaviazal vrátiť
žalobcovi do 21. 06. 2003 záväzok finančnú sumu po zabezpečení aj zmluvou pokutou vo výške 50
000 Sk. Článok II obsahoval zmluvu o zabezpečovacom prevode práva uzavretú podľa § 555 Obč. zák.,

predmetom ktorej bol byt otca žalovanej č. XX v obytnom dobe v G. na ul. C. L. Č.. XX, súp. č. XXX,
inak zapísaný na LV pre k. ú. G. č. XXXX. Podľa písomného potvrdenia nebohého N. Ž. (č. l. 27 spisu),
nebohý N. Ž. potvrdil, že 21. 05. 2003 si v Banskej Bystrici požičal od žalobcu sumu 16 060 USD, ktorú
si následne od neho požičala C. I. a následne si od neho požičala aj ďalšiu sumu 55 000 Sk.9. Ako súdu zistil z rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn. 5C/220/2004 zo dňa 30. 09. 2010, ktorý
bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 8Co/273/2012, zmluva o zabezpečovacom

prevode práva v spojení so zmluvou o pôžičke, ktoré uzavreli otec žalovanej ako dlžník a žalobca ako
veriteľ dňa 21. 05. 2003, sú neplatné.

10. Okresný súd Martin vychádzal aj so záverov konania vedeného pre Okresným súdom Banská
Bystrica pod sp. zn. 5T/38/2005, kde z rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 08. 09. 2006

nepochybne zistil, že C. I. bola uznaná za vinnú z trestného činu podvodu, ktorého sa dopustila v apríli
2003, keď otca žalovanej N. Ž. presvedčila, aby si namiesto nej požičal od žalobcu finančnú hotovosť
vo výške 16 060 USD, ktorú jej on následne odovzdal s tým, že peniaze C. I. následne vrátiť žalobcovi
z vlastných finančných prostriedkov, čo ale neurobila. Ďalej okresný súdu konštatoval, že podvodné
konanie C. I. bolo nesporne preukázané a zistené, a za toto konanie bola odsúdená, pokiaľ ide o vzťah
I. so žalobcom (C. L.) pri vyhodnotení ich vzájomnej dohody o uvedení do omylu N. Ž., prvostupňový

súd prihliadol na právny názor a závery odvolacieho súdu, teda konanie žalobcu a C. I. na základe ich
dohody viedlo k tomu, že N. Ž. bol uvedený do omylu a s poukazom na ust. § 49a Obč. zák. je takýto
úkon neplatný. Tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co/273/2012.

11. Ako bolo zistené zo spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 18D/367/2013 a zo spisu 21D/973/2014,

otec žalovanej N. Ž.K. Q. XX. XX. XXXX, základné dedičské konanie bolo voči nemu vedené na
Okresnom súde Martin pod sp. zn. 21D/973/2004 a následne bolo vedené pod sp. zn. 18D/367/2013
konanie o dodatočnom prejednaní dedičstva, predmetom ktorého bol byt, ktorý bol pôvodne predmetom
zabezpečovacieho prevodu práva. Podľa osvedčenia o dedičstve vydaného 24. 06. 2013 notárom
JUDr. Vladimírom Kostovčákom dedičstvo v hodnote 25 000 €, ktoré predstavovalo vyššie spomínaný

dvojizbový byt, nadobudla žalovaná. Ako súd zistil z tohto spisového materiálu, v konaní o dodatočné
prejednanie dedičstva žalobca prihlásil a svoju pohľadávku v dedičskom konaní po nebohom N. Ž. až
02. 09. 2013 potom, čo osvedčenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť dňa 24. 06. 2013, čiže bolo
právoplatne ukončené. O tejto skutočnosti bol potom žalobca vyrozumený listom súdu zo 06. 09. 2013.

12. Majúc preukázané tieto skutočnosti súd dospel k presvedčeniu, že žaloba žalobcu dôvodná nie je.

13. Žalobca uplatnil proti žalovanej nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť
jej otcovi titulom plnenia poskytnutého z neplatnej zmluvy o pôžičke a, za ktorý dlh by žalovaná mala
zodpovedať v súlade s ust. § 470 Obč. zák.. Ako súd konštatoval vyššie, žalovaná vzniesla v konaní

námietku premlčania.

14. Podľa § 100 ods. 1 Obč. zák., právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

15. Podľa § 100 ods. 2 Obč. zák., premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho
práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená
pohľadávka.

16. Podľa § 100 ods. 3 Obč. zák., nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo
na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

17. Podľa § 101 Obč. zák., pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je
trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

18. Podľa § 107 ods. 1 Obč. zák., právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za
dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil.

19. Podľa § 107 ods. 2 Obč. zák., najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu
došlo.20. Podľa § 107 ods. 3 Obč. zák., ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom
si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý
účastník mohol premlčanie namietať.

21. Podľa § 451 ods. 1 Obč. zák., kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

22. Podľa § 451 ods. 2 Obč. zák., bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý

odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

23. V prípade žalobcu išlo o uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý nárok
vznikol právnemu predchodcovi žalovanej plnením z neplatného právneho úkonu, teda neplatnej zmluvy
o pôžičke, v takom prípade sa nárok žalobcu na vydanie takéhoto plnenia premlčuje v súlade s
ust. § 107 ods. 1 Obč. zák. v subjektívnej dvojročnej premlčacej dobe, najneskôr však v trojročnej

objektívnej premlčacej dobe odo dňa, kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo. Podľa presvedčenia
súdu žalobca už v deň poskytnutia pôžičky otcovi žalovanej vedel, že mu poskytol finančné plnenie,
aj keď ho nedokázal právne kvalifikovať ako plnenie poskytnuté titulom neplatného právneho úkonu, z
čoho vyplýva, že v subjektívnej premlčacej dobe sa nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia
premlčal ku dňu 21. 05. 2005 a v objektívnej premlčacej dobe, za 3 roky, ku dňu 21. 05. 2006. Ak žalobca

podal žalobu na súd 22. 07. 2013 jeho nárok bol premlčaný. Žalovaná úspešne vzniesla námietku
premlčania a preto súd žalobcovi jeho právo proti žalovanej v súlade s ust. § 100 ods. 1 Obč. zák. priznať
nemohol.

24. Ďalšie skutočnosti, ktoré konštatovala žalovaná strana v rámci obrany proti žalobnému návrhu a,

ktoré by vyžadovali prípadne širšie dokazovanie prípadným výsluchom svedkyne I., súd nevykonal,
nakoľko vzhľadom na vznesenú námietku premlčania rozsiahlejšie dokazovanie presahovalo potreby
súdu pre právne posúdenie nároku žalobcu.

25. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C. s. p. a žalovanej, ktorá bola v konaní

plne úspešná, priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia

rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.