Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Nitra

Judgement was issued by JUDr. Jarmila Pogranová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/175/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217204933
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Pogranová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4217204933.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a členov senátu

JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci žalobkyne: H. H., nar.
XX.XX.XXXX, bytom H. 81, zastúpená: JUDr. Vladimírom Sidorom, advokátom, so sídlom Hlohovec,
Železničná 4/A, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25,
IČO: 35 792 752, v zastúpení Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Bratislava,
Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 447,72 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 14Csp/71/2017-76 zo dňa 26. marca 2018, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%,
o výške ktorého nároku rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. V záhlaví tohto rozhodnutia uvedenom rozsudku, Okresný súd Komárno, ako súd prvej inštancie
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 447,72 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 447,72 Eur od 05.08.2017 do zaplatenia, to všetko do trov dní od právoplatnosti tohto
rozsudku (I. výrok). O trovách konania rozhodol tak, že žalobkyňa má právo na náhradu trov konania v
rozsahu 100 % (II. výrok). Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil s poukazom na § 497, § 499, §

502 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“ alebo „Obchodný zákonník“), §
3 ods. 1, § 37 ods. 1, § 34, § 39, § 517 ods. 2, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 5, 6, § 54 ods. 1, 2 zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“ alebo „Občiansky zákonník“), § 1 ods. 2, § 2 písm. a),
b), d), g), § 9 ods.1, 2, § 19 ods. 2, 3, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„Zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. a § 151 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Z predložených listinných dôkazov mal súd za

preukázané, že medzi stranami sporu pred podaním tejto žaloby prebehlo aj konanie na rozhodcovskom
súde, ktoré sa po späťvzatí žaloby podanej obchodnou spoločnosťou PROFI CREDIT skončilo vydaním
rozhodcovského uznesenia o zastavení rozhodcovského konania pre späťvzatie žaloby. Žalobkyňa si
podanou žalobou v tomto konaní uplatnila svoj nárok z titulu bezdôvodného obohatenia od žalovaného
zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500023630, pričom na uvedenú zmluvu aplikoval ust. § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. V prípade žiadosti o
poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere nemal za preukázanú existenciu dvoch

platných vzájomných a obsahovo zhodných prejavov vôle strán sporu ako zmluvných strán (v zmysle
§ 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 43a ods. 1 a § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka)
v časti údaja o RPMN, keď aj v danom prípade podľa bodu 5 tlačiva žiadosti/zmluvy vyplneného
žalobkyňou mala byť predpokladaná RPMN za úver vo výške 70,01 % a po poskytnutí revolvingu vovýške 63,32 %, avšak podľa žalovaného (bod 6. tlačiva žiadosti/zmluvy vyplnených žalovaným) bola
RPMN za úver vo výške 67,50 % (pri ročnej úrokovej sadzbe 70,01 %) a po poskytnutí revolvingu
vo výške 70,01 % (pri ročnej úrokovej sadzbe revolvingu až 76,21 %). Teda prijatie návrhu žalobkyne

na uzavretie zmluvy obsahuje zmeny v časti RPMN, a tak je novým návrhom s poukazom na § 44
ods. 2 Občianskeho zákonníka, najmä keď údaj o RPMN je podstatnou náležitosťou písomnej úverovej
zmluvy (§ 9 ods. 1, 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z.). Žalovaný ani nepreukázal, že by žalobkyňa
akceptovala jeho (nový) návrh zmluvy z bodu 6. tlačiva. Tlačivo - oznámenie veriteľa o schválení úveru
z 3.4.2013 je taktiež len (novým) jednostranným návrhom na uzavretie zmluvy, keď sú v ňom oproti

údajom z návrhu žalobkyne nielen zmeny vo výške RPMN úveru, vo výške RPMN po vykonaní úveru,
vo výške revolvingu, ale aj rozšírenia, a to o údaj o termíne splatnosti prvej splátky, o termíne konečnej
splatnosti úveru, o odplate za poskytnutie služby, o dátume nadobudnutia platnosti a účinnosti zmluvy.
Pokiaľ žalovaný v konaní nepreukázal doručenie vyjadrenia písomného súhlasu žalobkyne s návrhom
predloženým žalovaným ako veriteľom podľa § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka, potom nepreukázal
uzavretie písomnej úverovej zmluvy medzi ním a žalobkyňou, najmä keď s poukazom na § 44 ods. 1

Občianskeho zákonníka je zmluva uzavretá (až) okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy
nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu. Absencia
písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere má za následok, že spotrebiteľský úver je bezúročný
a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch). Pokiaľ
by aj zmluva bola platným právnym úkonom, súd jej podrobným preskúmaním predloženej zmluvy o

revolvingovom úvere dospel k záveru, že predmetná zmluva neobsahuje všetky obligatórne náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 9 ods. 2 cit. zákona), čo tento zákon sankcionuje bezúročnosťou a
bezpoplatkovosťou úveru (§ 11 ods. 1 písm. b) cit. zákona). Pokiaľ sú tieto chýbajúce náležitosti uvedené
len v tzv. oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, nemožno to považovať za písomnú zmluvu o
spotrebiteľskomúvere,anizmluvuobsahujúcunáležitostitak,akotopredpokladá§9zákonač.129/2010

Z. z. o spotrebiteľských úveroch. V písomnom vyhotovení zmluvy nie je uvedený údaj o termíne konečnej
splatnostispotrebiteľskéhoúveru,anitermínysplátokistiny,úrokovainýchpoplatkov.Podľanázorusúdu
spotrebiteľ musí mať všetky ustanovením § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
vyžadované náležitosti zmluvy k dispozícii v čase uzatvárania zmluvy, t.j. v čase, kedy ju sám podpisuje.
Taktiež zmluva v časti úroku vo výške 70,01 % z úveru je v rozpore s dobrými mravmi a so zákonom, a je

v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Požiadavka zaplatiť poplatok 215,75 Eur (v
prípadeúveru)apoplatok112,08Eur(titulomrevolvingu)vzmysledohodyoposkytnutíslužby,ktorábola
zakomponovaná do bodu 8 zmluvy o revolvingovom úvere uzavretej podľa § 269 ods. 2 Obchodného
zákonníka a mala spočívať v tom, že žalovaný umožní žalobkyni v budúcnosti odložiť splatnosť 3
splátok, predstavuje neprijateľnú a neplatnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zmluva tiež obsahuje nesprávny
údaj o RPMN, ktorý pri vstupnom údaji o výške úveru 1 500 Eur, dobe splatenia 42 mesiacov a výške
mesačnej splátky 80,37 Eur mala byť uvedená vo výške 70,01 %. Pokiaľ by ale bolo zohľadnené, že so
sumou poskytnutého úveru bola započítaná úhrada odplaty za poskytnutie odkladu splatnosti splátok,
na základe čoho bol reálne poskytnutý úver len vo výške 1 284,25 Eur, suma RPMN by pri výške splátky

80,37 Eur a lehote splatenia 42 mesiacov bola ešte vyššia. Uvedenie údaja o RPMN v nižšej sume
než bola realita súd považuje za údaj, ktorý bol uvedený v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa,
pretože tento bol spôsobilý ovplyvniť jej správanie tak, že uzavrela zmluvu za podmienok, ktoré boli v
skutočnosti nevýhodnejšie než vyplývalo z údajov uvedených v zmluve. Preto i z dôvodu nesprávne
uvedeného údaja o výške RPMN a to v neprospech spotrebiteľa je potrebné považovať poskytnutý

úver za bezúročný a bez poplatkov. Vychádzajúc z uvedeného záveru súd konštatujúc, že poskytnutý
spotrebiteľský úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, podanej žalobe vyhovel, keď vykonaným dokazovaním
z nepopretého skutkového tvrdenia žalobkyne mal preukázané, že žalobkyni ako spotrebiteľovi bola
titulom spotrebiteľského úveru zo strany žalobcu ako veriteľa poskytnutá suma 1 284,25 Eur (suma

1 500 Eur znížená o sumu 215,75 Eur titulom započítania odplaty za poskytnutie odkladu splátok) a
revolving vo výške 790,84 Eur (keď tento bol znížený o odplatu za poskytnutie odkladu splatnosti splátok
vo výške 112,08 Eur) a žalobkyňa žalovanému reálne uhradila sumu 2 410,73 Eur. Preto súd zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu rozdielu medzi sumou reálne poskytnutého spotrebiteľského úveru
a sumou, ktorú žalobkyňa titulom spotrebiteľského úveru už uhradila, čo predstavuje sumu vo výške

447,72 Eur. Súd priznal žalobkyni aj uplatnený nárok na zaplatenie úroku z omeškania z prisúdenej
sumy v zmysle § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka od 05.08.2017 (t. j. od tretieho dňa od doručenia
platobného rozkazu žalovanému ako bolo uplatnené v podanej žalobe) až do zaplatenia. Súd mal za to,
že uplatnený nárok žalobkyne premlčaný nie je, keďže tento bol uplatnený v lehote troch rokov. Pokiaľide o námietku premlčania vznesenú žalovaným (bez bližšieho odôvodnenia) súd s poukazom na § 101
a nasl. Občianskeho zákonníka dospel k záveru o nedôvodnosti vznesenej námietky premlčania keď mal
za to, že žalobkyni trojročná premlčacia doba začala plynúť až v čase, keď jej úhrada realizovaná titulom

spotrebiteľského úveru presiahla sumu reálne poskytnutého úveru, čo bolo v dobe kratšej ako tri roky
pred podaním žaloby. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď v
spore plne úspešnou stranou bola žalobkyňa. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti
tohto rozsudku vyšší súdny úradník tunajšieho súdu osobitným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

2. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov nesprávnych skutkových zistení
a záverov a pre nesprávne právne posúdenie, domáhajúc sa zmeny rozsudku tak, že žalobu sám
zamietne. V prvej časti odvolania uviedol, že súd prvej inštancie v napádanom rozsudku vychádzal zo
záveru, že medzi sporovými stranami nebola uzavretá zmluva o revolvingovom úvere č. 8500023630,
pretože sa jej účastníci nedohodli na RPMN, nakoľko návrh na uzavretie zmluvy a jeho prijatie obsahujú
odlišné hodnoty tohto údaju. Po právnej stránke potom konajúci súd odkázal na ustanovenie § 44 ods.

2 Občianskeho zákonníka a uviedol, že nedošlo k vzniku zmluvy. Žalovaný namietal, že prvoinštančný
súd nezdôvodnil, na základe akých skutočností a z akých dôvodov mal za to, že údaj o RPMN by si
účastníci zmluvy vôbec legálne mohli dohodnúť. Mal za to, že spôsob jeho určenia a kogentné pravidlá
stanovené zákonom pre jeho výpočet tvrdíme, že takýto formalistický prístup súdu je predčasný. Z
povahy niektorých náležitostí uvedených v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. vyplýva, že nemôžu

byť predmetom konsenzu, a zákon takýto konsenzus ani nepredpokladá (čo je na prvý pohľad zrejmé
pri údajoch ako adresa a označenie kontrolného orgánu, ktorý je určený zákonom, priemerná hodnota
RPMN, ktorý údaj určuje Ministerstvo financií SR). Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal tým, či ide
o dohodnuteľný údaj alebo nie, teda či aj RPMN nepatrí medzi údaje, ktoré nie je možné dohodnúť.
Žalovaný poukazuje na to, že hodnota RPMN úveru sa medzi stranami úverovej zmluvy nedojednáva a

pretosaúčastnícizmluvynatejtonáležitostidohodnúťaninemôžu.To,žeRPMNsadohodnúťobjektívne
nedá (nedá sa teda navrhnúť, akceptovať a pod.) vyplýva v prvom rade z právnej úpravy upravujúcej
spôsob určenia tohto údaju. Aj súdna prax dospela k obdobnému záveru. V tejto súvislosti citoval § 2
písmeno i) a § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. Ak má byť údaj o RPMN určený tak, že je
vypočítaný na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy, potom to znamená, že pri jeho určení sa

vychádza z údajov jestvujúcich v danom čase. Medzi tieto údaje (viď príloha č. 2 k zákonu č. 129/2010
Z.z.) patrí aj dátum prvého čerpania úveru (ktorý je známy v čase uzavretia zmluvy, nie v čase kedy
sa podáva žiadosť o poskytnutie úveru). Zákonná úprava určenia RPMN teda nielen svojím textom (v
podobe spojenia „vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere“), ale aj spôsobom jeho určenia (viď údaje, ktoré sú rozhodujúce pre určenie RPMN) vychádza

z toho, že nejde o údaj dohodnutý, ale určený presne stanoveným spôsobom. Na základe uvedené
tvrdil, že otázka „dohody“ o RPMN nebola zo strany súdu ani len posúdená v tom smere, či zákonná
úprava takúto dohodu pozná a predpokladá. Zákon č. 129/2010 Z.z. vôbec nepredpokladá, že by sa
náležitosti vymenované v § 9 ods. 2 mali dohodnúť, vyžaduje aby boli v zmluve uvedené. Ako príklad
možno poukázať na to, že logicky sa strany nemôžu dohodnúť na tom, kto bude kontrolným orgánom

pre zmluvný vzťah, pretože je to otázka daná právnymi predpismi poukazujúc na rozhodnutie Krajského
súdu v Trenčíne v uznesení č. k. 5Co/839/2016 zo dňa 29.06.2016. Žalovaný napadol aj alternatívne
dôvody rozhodnutia uvádzané súdom. Podľa odôvodnenia súd prvej inštancie konštatoval, že ak by aj
došlo k platnému uzavretiu zmluvy, potom by táto neobsahovalo správne termín konečnej splatnosti a
termíny splatnosti splátok. Napadol záver súdu o tom, že jednotlivé zmluva neobsahuje údaj o termíne

konečnejsplatnostiatiežto,ževdôsledkutejtoskutočnostibyúverymalibyťbezúročnéabezpoplatkov.
Zmluva o revolvingovom úvere je tvorená ustanoveniami nachádzajúcimi sa nielen v listine označenej
ako žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/zmluva o spotrebiteľskom úvere
revolvingového typu, ale aj zmluvnými dojednaniami. Obsah zmluvy tvoria zmluvné dojednania, ktoré
sú v zmysle článku 13 sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, ako aj prílohy tvoriace súčasť zmluvy o RÚ

(článok7.,ods.7.1písm.g)zmluvnýchdojednaní).Malzato,žezmluvaorevolvingovomúvereobsahuje
určenie „termínu konečnej splatnosti“ viacerými spôsobmi, a to
- určením podľa dátumu splatnosti splátok v jednotlivých mesiacov a počtu mesačných splátok,
- spôsobom vyplývajúcim z článku 4., ods. 4.5 zmluvných dojednaní, v zmysle ktorých dátum splatnosti
poslednej splátky uvedený v oznámení o schválení úveru je zároveň termínom konečnej splatnosti.

Termín splatnosti splátok je uvedený v oznámení veriteľa, ktoré je súčasťou zmluvy. Bezúročný
môže byť len vtedy, ak ide o náležitosť, ktorej neuvedenie je spôsobilé objektívne spochybniť rozsah
záväzku spotrebiteľa. Rozsah záväzku spotrebiteľa definujú iné ukazovatele: celková čiastka, ktorú má
spotrebiteľ zaplatiť, RPMN a výška úveru. Taktiež napadol záver súdu prvej inštancie o nesprávnostihodnoty RPMN, keďže súd prvej inštancie v konaní nevykonal žiadny dôkaz o tom, že by hodnota
RPMN uvedená v zmluve o revolvingovom úvere bola určená nesprávne. Rozhodnutie odôvodňuje
domnienkami, nie závermi z vykonaného dokazovania. Jediný relevantný spôsob overenia správnosti

RPMN je výpočet podľa § 19 a prílohy č. 1 k zákonu č. 129/2010 Z.z. Dôkaz, ktorý by preukazoval inú
hodnotu RPMN a ktorý by bol v súlade s uvedeným ustanovením, súd v konaní nevykonal. Po právnej
stránke ide o zásadné pochybenie konajúceho súdu; ak zákon určuje konkrétny postup pre určenie
uvedenej hodnoty, potom tento postup sa nedá nahradzovať úsudkami či domnienkami, častokrát bez
odôvodnenia konkrétnym ustanovením zákona (tak ako je tomu aj v prejednávanej veci, kedy súd prvej

inštancie bez akéhokoľvek zákonného dôvodu uvádza, že náklady podľa dohody o poskytnutí služby
majú byť súčasťou RPMN). Z napádaného rozsudku nevyplýva teda spôsob, akým súd prvej inštancie
dospel k záveru, že údaj o RPMN je uvedený nesprávne. Záverom napadol aj výrok I. v časti o priznaní
úroku z omeškania konajúci súd nezdôvodnil vôbec. Ide o nepreskúmateľné rozhodnutie, ktoré nemá
oporu v dokazovaní, v žiadnych skutkových zisteniach a ani v právnom posúdení.

3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje
za vecne správny, dostatočne odôvodnený, sledujúci prevládajúcu názorovú líniu všeobecných súdov
Slovenskejrepubliky.Podľanázoružalobcuniejemožnérozsudoksúduprvejinštanciezrušiťnazáklade
odvolania podaného žalovaným. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, keď v odôvodnení
uviedol, že zmluva medzi stranami vôbec nevznikla. Svoje tvrdenia dostatočne presvedčivo odôvodňuje,

pričom obdobné závery sa objavujú aj v rozhodnutiach iných súdov. Úvodom tiež poukazujeme na
skutočnosť, že rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami, a
predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného
rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O. s. p.), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné
(zásadné) otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné

rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.05.2012, sp.
zn. 1 MCdo 11/2010). Nad rámec rozsudku súdu prvej inštancie, dovolíme si dať do pozornosti
tiež skutočnosť, že zmluva nemohla vzniknúť tiež z dôvodu, že dokument označený ako „Žiadosť
o poskytnutie revolvingového úveru / Zmluva o revolvingovom úvere“ neobsahuje všetky zákonom
vyžadované náležitosti, ale tieto sú uvedené až v jednostrannom oznámení veriteľa o schválení úveru

dlžníkovi, pričom s údajmi v ňom uvedenými žalobca nemal možnosť prejaviť súhlas a prejavenie
súhlasu s ním nebolo v konaní ani preukázané. Ide teda nielen o odlišné údaje o výške RPMN, ale
aj napríklad o termín konečnej splatnosti, ktorý v zmluve, resp. žiadosti chýba, ale je už uvedený
v oznámení veriteľa, teda prejav vôle žalovaného obsahoval nové údaje a zmeny, s ktorými už
žalobca nemal možnosť (ne)súhlasiť. Žalobca poukazuje aj na rozhodovaciu prax niektorých súdov,

ktoré v sporoch proti žalovanému rozhodli obdobne: rozsudok Okresného súdu Galanta, sp. zn.
17Csp/143/2016, rozsudok Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 16Csp/49/2017, rozsudok Okresného
súdu Svidník, sp. zn. 7Csp/144/2017, rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 17.01.2018,
sp. zn. 15Co/247/2017, rozhodnutie Krajského súdu Trenčín zo dňa 26.03.2018, sp. zn. 6Co/10/2018,
rozhodnutie Krajského súdu Žilina zo dňa 18.01.2018, sp. zn. 9Co/359/2017. Nad rámec vyššie

uvedeného poukázal na skutočnosť, že RPMN nie je a ani nemôže byť v zmluve uvedená správne,
pretože je nižšia (67,50%) ako úroková sadzba (70,01 %). RPMN vyjadruje celkové náklady spotrebiteľa,
pričom celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom predstavujú úroky, provízie,
dane a poplatky akéhokoľvek druhu. Teda RPMN je veličina tvorená najmä úrokmi a rôznymi poplatkami.
Pokiaľ je potom RPMN v zmluve nižšia ako samotný úrok, odporuje táto skutočnosť aj formálnej logike,

nakoľko ak je RPMN tvorená určitými zložkami, nemôže byť táto jedna zložka väčšia. Konštatoval, že v
zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. samotná nesprávne uvedená RPMN
v neprospech spotrebiteľa dostatočne závažným porušením zákona na to, aby súd mohol konštatovať
bezúročnosť úveru. Ďalej uviedol, že pokiaľ žalovaný napáda alternatívne dôvody pre bezúročnosť
a bezpoplatkovosť vyslovené v rozhodnutí, tak táto snaha žalovaného je celkom zbytočná a jeho

argumentácia je bez právneho významu. Termín konečnej splatnosti sa v zmluve nenachádza a pokiaľ
aj žalovaný odkazuje na zmluvné dojednania, tak tieto nie sú súčasťou zmluvy, pretože nie sú žalobcom
podpísané. Tento názor je súdmi opakovane podporovaný. Do pozornosti tiež dal judikatúru Najvyššieho
súdu SR (uznesenie zo dňa 30.11.2011, sp. zn. 2 Cdo 245/2010). Mal za to, že údaj o termíne konečnej
splatnosti úveru má byť uvedený presne, a to uvedením minimálne konkrétneho mesiaca a roku, kedy

spotrebiteľský úver nadobudne konečnú splatnosť. Význam uvedenej zmluvnej náležitosti súvisí aj s
ďalšími nárokmi veriteľa vyplývajúcimi zo zmluvy o úvere. Súd pripomína, že v zmysle ustálenej súdnej
praxe. Predmetná náležitosť je pritom omnoho dôležitejšia, ako sa na prvý pohľad môže zdať a jej
neuvedenie do zmluvy, resp. jej nesprávne uvedenie je spôsobilé objektívne spochybniť rozsah záväzkuspotrebiteľa, pretože pokiaľ spotrebiteľ zo zmluvy nevyčíta, kedy nastáva konečná splatnosť úveru,
nevie potom ani do kedy je povinný platiť zmluvné úroky a od kedy úroky z omeškania. Pre úplnosť
poukazujeme na to, že úroková sadzba v zmluve je vo výške 70%, pričom úrok z omeškania predstavuje

iba 5%, teda rozsah záväzku sa podstatne zmení. Žalovaný tiež napáda výrok I. v časti omeškania
pre nepreskúmateľnosť. Súd prvej inštancie však v bode 10 odôvodnenia uvádza, že priznal žalobkyni
aj uplatnený nárok na zaplatenie úroku z omeškania z prisúdenej sumy v zmysle § 517 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka od 5.8.2017 (t.j. od tretieho dňa od doručenia platobného rozkazu žalovanému
ako bolo uplatnené v podanej žalobe) až do zaplatenia. Tento záver súdu vychádza aj z rozhodovacej

praxe Najvyššieho súdu SR, pretože v rámci bezdôvodného obohatenia nie je upravený čas plnenie,
preto treba vychádzať z ustanovenia § 563, teda dlžník bol povinný plniť prvý deň po tom, čo bol
veriteľom vyzvaný. Za takúto výzvu možno považovať i žalobu. Zročnosť pohľadávky nastane deň po
doručení tejto žaloby žalovanému (Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 Cdo 210/2005). Výroku
súdu prvej inštancie v časti úroku z omeškania preto niet čo vytknúť. Na základe uvedeného je potrebné
považovať odvolanie žalovaného za nedôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie navrhol ako vecne

správne potvrdiť.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v
ktorej neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP, 362
ods.1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi

odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§
383 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.1 CSP), pretože
nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to dôležitý verejný
záujem, s následným verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného je nedôvodné.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

6. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

7. Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

8. Podľa § 52 ods.3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

9. Podľa § 52 ods.4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

10. Podľa § 2 ods.1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na účely tohto zákona sa rozumie
spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. 5a)

11. Podľa § 2 ods.1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na účely tohto zákona sa rozumie
veriteľomfyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktoráponúkaaleboposkytujespotrebiteľskýúvervrámci
svojej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 9 ods.1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.13. Podľa § 9 ods.2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;

ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa

amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,

t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,

u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej

výpočtu,

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,

y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny

štvrťrok.

14. Podľa § 11 ods.1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,

b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),

c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo

d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

15. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáhala proti žalovanému zaplatenia sumy
447,72 Eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že so žalovaným uzatvorila dňa 03.04.2013
zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500023630, na základe ktorej poskytol žalobkyni úver vo výške 1 500

Eur. Úver sa žalovaná zaviazala splácať v 42 mesačných splátkach spolu s úrokom v splátkach po 80,37
Eur mesačne, výška úrokovej sadzby je 70,01 % p. a., RPMN 67,50 %, celková čiastka splatná dlžníkom
3 375,54 Eur, schválená výška revolvingu splatná dlžníkom 1 928,88 Eur, predpokladaná RPMN úveru
po poskytnutí revolvingu 70,01 % a ročná úroková sadzba revolvingu 76,21 %. Žalobkyňa namietala, že
v úverovej zmluve je nesprávne uvedená RPMN, že výška úrokovej sadzby je neprimeraná, v zmluve nie

je uvedená výška splátok istiny, úrokov a poplatkov, doba trvania zmluvy a termínu konečnej splatnosti.
Vzhľadom na absenciu uvedených náležitostí, bola toho názoru, že poskytnutý úver je bezúročný a
bez poplatkov. Ďalej namietala neplatnosť dojednania o revolvingovom úvere a neplatnosť dohody o
poskytnutí služby (bod 8 zmluvy).16. Medzi stranami nebolo sporné, že právny vzťah, ktorý medzi nimi vznikol je spotrebiteľský a
preto je naň potrebné aplikovať normy spotrebiteľského práva. Taktiež medzi stranami nebolo sporné,

že dňa 30.03.2013 žalobkyňa podpísala úverovú zmluvu, kde v bode 5 zmluvy o úvere, boli údaje
o požadovanom úvere vyplnené tak, že predpokladaná RPMN za úver bola uvedená 70,01 %.
Predpokladaná RPMN úveru pri poskytnutí revolvingu bola 63,32 %. Dňa 03.04.2013 podpísal zmluvu
o úvere žalovaný ako veriteľ, pričom v zmluve vyplnil bod 6 - údaje o schválenom revolvingovom úvere
tak, že RPMN za úver bola 67,50 % a taktiež predpokladaná RPMN úveru pri poskytnutí revolvingu

bola 70,01 %. Pričom bola zmluva doplnená o ročnú úrokovú sadzbu úrokov z omeškania 5,75 %. V
oznámeníoveriteľaoschváleníúverudlžníkovi-jeuvedenáRPMNúveruvovýške67,50%,povykonaní
revolvingu 70,01% a ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 5,75 %.

17. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu 447,72 Eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 447,72 Eur od 05.08.2017 do zaplatenia, všetko

do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, pretože:
a) nemal preukázanú existenciu dvoch platných vzájomných a obsahovo zhodných prejavov vôle strán
sporu ako zmluvných strán v časti údaja o RPMN, keď bod 5 a bod 6 zmluvy o úvere obsahujú rôznu
hodnotu RPMN, keď bod 6 úverovej zmluvy vzhľadom na odlišnú hodnotu RPMN posúdil ako nový
návrh na uzatvorenie zmluvy, pri ktorom žalovaný nepreukázal, že žalobkyňa nový návrh akceptovala.

Oznámenie veriteľa o schválení úveru z 03.04.2013 považoval taktiež za nový jednostranný návrh na
uzatvorenie zmluvy, keď sú v ňom oproti údajom v návrhu žalobkyne nie len zmeny RPMN, ale aj
rozšírenie o údaj o termíne splatnosti prvej splátky, o termíne konečnej splatnosti úveru, o odplate za
poskytnutie služby, o dátume nadobudnutia platnosti a účinnosti zmluvy,
b)ďalejboltohonázoru,žezmluvanebolauzatvorenávpísomnejforme,čospôsobuje,žespotrebiteľský

úver je bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch, keď v
konaní nemal preukázané doručenie vyjadrenia písomného súhlasu žalobkyne s návrhom predloženým
žalovaným ako veriteľom podľa § 46 ods. 2 OZ aj s poukazom na § 44 ods. 1 OZ, podľa ktorého je
písomná zmluva uzatvorená až okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť,
c) ak by aj zmluva bola platná, podľa súdu prvej inštancie neobsahuje všetky obligatórne náležitosti

zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch), čo je sankcionované
bezúročnosťouabezpoplatkovosťouposkytnutéhoúveru(§11ods.1písm.b)Zákonaospotrebiteľských
úveroch), keď mal za to, že oznámenie o veriteľa o schválení úveru dlžníkovi nemožno považovať za
písomnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ani zmluvu obsahujúcu náležitosti tak, ako to predpokladá §
9 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Teda najmä absentuje údaj o termíne konečnej splatnosti úveru,

termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Taktiež považoval zmluvu v časti dojednania úroku vo
výške 70,01 % z úveru ročne za rozpore s dobrými mravmi a so zákonom a teda je podľa § 39 OZ
absolútne neplatná.
d)dohoduoposkytnutíslužbyspočívajúcuvumožnenížalobkynivbudúcnostiodložiťsplatnosť3splátok
vyhodnotil ako neprijateľnú a neplatnú zmluvnú podmienku a

e) dospel k záveru, že pokiaľ by bolo zohľadnené, že so sumou poskytnutého úveru bola započítaná
úhrada odplaty za poskytnutie odkladu splatnosti splátok, na základe čoho bol reálne poskytnutý úver
len vo výške 1 284,25 Eur, suma RPMN by pri výške splátky 80,37 Eur a lehote splatenia 42 mesiacov
bola ešte vyššia.

18. Vzhľadom na dôvody podaného odvolania bolo úlohou odvolacieho súdu zistiť, či súd prvej inštancie
dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a či rozhodnutie je dostatočne a presvedčivo
odôvodnené.

19. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a

aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

20. Po preskúmaní obsahu súdneho spisu odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie je vecne správne, hoci sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že zmluva
nebola uzatvorená platným spôsobom, pretože úver bol schválený za iných podmienok, ako navrhla
žalovaná a na druhej strane alibisticky konštatoval, že ak by aj zmluva bola uzatvorená platnýmspôsobom, neobsahuje všetky obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, čo tento zákon
sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. Podľa názoru odvolacieho súdu je takéto
odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie alibistické a úlohou odvolacieho súdu nie je preskúmavať

alternatívne odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie považoval úverovú
zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov z dôvodov - že nemal preukázanú jej písomnú formu (na
druhej strane uviedol, že písomné vyhotovenie zmluvy neobsahuje údaj o termíne konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru, ani termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov) a že zmluva obsahuje
nesprávny údaj o RPMN. Pokiaľ ide o mechanizmus uzatvorenia zmluvy a o inú hodnotu RPMN v

uvedenú v bode 5 zmluvy - údaje o požadovanom revolvingovom úvere - ide len o predpokladanú
RPMN. Hodnota RPMN zohľadňuje parametre poskytovaného úveru a je veriteľom mechanicky
vypočítaná zo vstupných údajov zadaných dlžníkom podľa matematického vzorca uvedeného v Zákone
o spotrebiteľských úveroch. Preto odvolací súd súhlasí s odvolateľom, že hodnota RPMN teda nie je
náležitosťou zmluvy, na ktorej by sa mali účastníci zmluvy konsenzuálne dohodnúť, a preto túto situáciu
nemožno považovať za prijatie návrhu žalobkyne na uzatvorenie zmluvy so zmenami, čo by v zmysle

§ 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka znamenalo, že žalovaný odmietol návrh žalobkyne na uzatvorenie
zmluvy, adresoval mu nový návrh, ktorý však potom nebol žalobkyňou prijatý a preto medzi účastníkmi
nedošlo k uzatvoreniu zmluvy. Ak sa účastníci zmluvy o revolvingovom úvere dojednali na výške úveru,
termíne jeho splatnosti, výške, počte a splatnosti splátok úveru, úrokoch z úveru a ostatných nákladoch
úveru, vykoná sa výpočet RPMN úveru podľa zákonom stanoveného matematického vzorca a zistená

hodnota sa uvedie veriteľom do akceptácie návrhu dlžníka na uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a to bez ohľadu na to, či samotný dlžník nejakú hodnotu RPMN úveru vo svojom návrhu uviedol
alebo nie (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 12. 12. 2018 sp. zn. 5Co/222/2018).

21. Zmluvu je potrebné posudzovať ako celok, pričom sa podľa ustálenej judikatúry preferuje výklad v

prospech platnosti zmlúv, nie v ich neprospech a teda, pokiaľ by sa dôvod neplatnosti vzťahoval iba na
časť právneho úkonu, je neplatná iba táto časť (§ 41 OZ).

22. Na druhej strane sa však odvolací súd stotožňuje s právnymi závermi súdu prvej inštancie
o bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru, nakoľko mal preukázané, že v úverovej

zmluve je uvedená nesprávne RPMN v neprospech spotrebiteľa, čo má za následok bezúročnosť a
bezpoplatkovosťspotrebiteľskéhoúverupodľa§11ods.ods.1Zákonaospotrebiteľskýchúverovvznení
účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Pre vyslovenie záveru o bezpoplatkovosti a bezúročnosti úveru
stačí, keď zmluva nespĺňa čo i len jednu podmienku uvedenú v § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských
úveroch, takže sa odvolací súd obmedzil na preskúmanie správnosti hodnoty RPMN uvedenej v zmluve.

23. Odvolací súd sa s námietkou odvolateľa, že rozhodnutie o nesprávnosti RPMN sa zakladá len na
domnienkach a v tejto súvislosti súd prvej inštancie nevykonal žiadny dôkaz, nemôže stotožniť, pretože
súdprvejinštancievykonaldokazovanieoboznámenímsasobsahomúverovejzmluvy,sktorejobsahom
sa oboznámil aj odvolací súd a v tejto súvislosti uvádza, že aj keď žalobkyňa podpísala, že dohoda o

poskytnutí služby nie je podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere, že jej obsahu porozumela
a súhlasí so všetkými jej ustanoveniami, to ešte neznamená, že ide o individuálne dojednanú súčasť
zmluvy. Odvolací súd dáva do pozornosti bod 8.4, ktorý obsahujú všetky zmluvy o revolvingovom úvere,
podľa ktorého je odplata za poskytnutie odkladu splatnosti úveru splatná dňom uzavretia tejto dohody
o poskytnuté služby. Veriteľ a dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky

dlžníka voči veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru podľa čl. 2.3 zmluvných dojednaní zmluvy
o revolvingovom úveru žalovaného oproti pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi na zaplatenie odplaty 8.1
písm. a) tejto dohody a to ku dňu poskytnutia úveru dlžníkovi podľa čl. 2.3 zmluvných dojednaní zmluvy.
Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok revolvingu je splatná dňom poskytnutia revolvingu
dlžníkovi. Takéto zmluvné dojednanie odvolací súd považuje za nekalú obchodnú praktiku žalovaného

v rozpore s dobrými mravmi, pretože žalobkyni nedal na výber zaplatiť odplatu za poskytnutie služby,
ak bude chcieť odložiť splatnosť splátok, ale stala splatnou v deň uzavretia dohody o poskytnutí
služby, pričom žalovaná túto službu ani nikdy nemusela využiť. Žalovaný bol zároveň oprávnený si v
zmysle uvedených ustanovení predmetnú odplatu započítať ku dňu poskytnutia úveru. Hoci žalobkyňa
podpísala, že dohoda o poskytnutí služby nie je podmienkou pre poskytnutie úveru, odvolací súd je toho

názoru, že tým, že si žalobca mohol odmenu za poskytnutie služby, ktorú žalobkyňa ani nikdy nemusela
využiť, mohol započítať ihneď pri poskytnutí úveru, vznikol tak žalobkyni náklad, ktorý musela vynaložiť
v súvislosti so zmluvou, a preto by odmena za poskytnutie služby mala byť súčasťou výpočtu RPMN.24. Tak ako bolo vyššie uvedené, odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o
nesprávne uvedenej RPMN v zmluve o úvere v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z.,
čo má s poukazom na ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. za následok, že úver sa považuje za

bezúročný a bez poplatkov a ostatnými náležitosťami zmluvy sa nezaoberal.

25. Vo vzťahu k námietke žalovaného, že I. výrok v časti o priznaní úroku z omeškania konajúci súd
neodôvodnil, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie priznal žalobkyni nárok na úrok z omeškania
z prisúdenej sumy podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka od 05.08.2017, t. j. od tretieho dňa

od doručenia platobného rozkazu žalovanému ako bolo uplatnené v žalobe. Tak ako uviedla žalobkyňa
vo vyjadrení k odvolaniu, tak aj odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 1Cdo/210/2005, z ktorého vyplýva, že Občianky zákonník pri nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenianevymedzuječasplnenia,trebapodľaustanovenia§563OZvychádzaťztoho,žeobohatený
je povinný bezdôvodné obohatenie vydať prvý deň potom, čo ho veriteľ požiadal o splnenie a ak nedošlo
požiadanie dlžníkovi už skôr, treba za kvalifikované požiadanie považovať žalobu; zročnosť pohľadávky

nastane deň po doručení tejto žaloby žalovanému. To znamená, že žalovaný sa dostal s plnením do
omeškania potom ako mu bola doručená žaloba. Rozhodnutie súd prvej inštancie priznať žalobkyni
nárok na úrok z omeškania od 05.08.2017, tak neodporuje vyššie uvedenému výkladu a v tejto časti
odvolací súd považuje rozhodnutie za dostatočne odôvodnené.

26. Vzhľadom na vyššie uvedené podstatné dôvody, odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil.

27. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v

odvolacom konaní úspešnej žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania priznal v celom rozsahu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno
podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.