Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 30, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/39/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7910206280
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7910206280.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Cakociho a členov senátu

JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Jána Slebodníka v spore žalobkyne S.. Y. Č., J.. XX. X. XXXX, G. L.
Y., N.Á. XXX/X, zastúpenej JUDr. Mariánom Vargom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v
Čani, Pionierska 32, proti žalovanej Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom financií Slovenskej
republiky so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 5, o zaplatenie finančnej náhrady, o odvolaní žalovanej
proti rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa 14. 06. 2018 č.k. 14C/100/2010-326 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobkyni p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni sumu 139.201 eur
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyni priznal nárok na náhradu prvoinštančného konania, ako
aj odvolacieho konania vo výške 87,7 %. Štátu nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie v celom rozsahu vyhovel upravenému nároku žalobkyne na
zaplatenie sumy 139.201 eur, ktorého sa táto domáhala titulom reštitučného nároku vo forme finančnej
náhrady podľa zákona č. 87/1991 Zb. v spojení so zákonom č. 319/1991 Zb. a to za živnostenský

produkčnýliehovar,akoajhospodárskyliehovar,ktorébolipredmetomuplatnenéhoreštitučnéhonároku.

3. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že s poukazom na právny záver odvolacieho súdu vyslovený v
zrušujúcom uznesení jeho predchádzajúceho rozsudku v ďalšom konaní vychádzal z právnych záverov
odvolacieho súdu.

4. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tým, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané,

že žalobkyňa si ako oprávnená osoba podľa § 3 ods. 2 písm. e) zák. č. 87/1991 Zb. uplatnila
prostredníctvom listu doručeného Okresnému úradu v Trebišove dňa 31. 03. 1992 nárok na poskytnutie
finančnej náhrady v zmysle citovaného zákona. O poskytnutí finančnej náhrady podľa vyššie uvedeného
zákona povinný subjekt rozhodol listom zo dňa 31.03.2010 tak, že žalobkyni nepriznal finančnú náhradu
za stavby živnostenský produkčný liehovar na parc. č. X/X a hospodársky liehovar na parc. č. X/
X, ktoré boli tiež predmetom nároku na poskytnutie finančnej náhrady. Uvedené skutočnosti mal súd
za preukázané z listu MF SR zo dňa 31. 03. 2010. Nakoľko nárok žalobkyne príslušným ústredným

orgánom nebol uspokojený v uplatnenom rozsahu, žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 24. 05.
2010 uplatnila svoj nárok na súde. Súd nemal preukázané, kedy bolo rozhodnutie MF SR žalobkyni
doručené, považoval však za nesporné, že lehota na uplatnenie nároku žalobkyni mala uplynúť
najskôr 31. 03. 2011, nakoľko svoj nárok uplatnila na súde dňa 24. 05. 2010, nie je sporné, ženárok žalobkyne bol na súde uplatnený včas. Dôvodom, prečo nebola žalobkyňa odškodnená MF SR
(ďalej ministerstvo) je ten, že ministerstvo nesúhlasilo s ocenením týchto stavieb jednotkovou cenou
829,- Sk/m3 obostavaného priestoru. Ohľadne ustálenia obostavaného priestoru nehnuteľností a jeho

členenia a v tej nadväznosti na určenie jednotkovej ceny stavieb, prebiehali medzi účastníkmi konania
rozsiahle jednania (nárok žalobkyne uplatnený dňa 31. 03. 1992, rozhodnutie ministerstva zo dňa 31. 03.
2010), v rámci mimosúdneho konania za účelom posúdenia žiadosti žalobkyne na poskytnutie finančnej
náhrady bol vypracovaný znalecký posudok Doc. Ing. Cyrila Klinca CSc. a jeho dodatky č. 1, 2, 3,
ktorými znalec reagoval na výhrady vznesené povinným subjektom. Navyše súčasťou dodatku č. 2 k

znaleckému posudku bolo odborné stanovisko Ústavu súdneho inžinierstva Žilina. Súd sa v priebehu
konania oboznámil s obsahom predmetných posudkov avšak z dôvodu, že sporné otázky boli výslovne
odborného charakteru, súd za účelom stanovenia ceny nehnuteľností, teda za účelom ustálenia výšky
finančnej náhrady, vykonal znalecké dokazovanie. Znaleckým posudkom č. 109/2011 vypracovaným
Ing. Jozefom Faithom PhD. bola ustálená hodnota nehnuteľností po zaokrúhlení vo výške 38.504,95
eur (1.160.000,- Sk) z toho suma 694.786,76 Sk za hospodársky liehovar a suma 469.677,73 Sk za

živnostenský produkčný liehovar. S obsahom znaleckého posudku č. 109/2011 nesúhlasili obe strany.
Žalobkyňa namietala použitú jednotkovú cenu obostavaného priestoru, žalovaný súhlasil s cenou, no
namietal veľkosť obostavaného priestoru. Nakoľko znalec vo vypracovanom znaleckom posudku sa
nevysporiadal s namietanými skutočnosťami tak, aby ako osoba s odbornými znalosťami odôvodnila ten
alebo iný skutkový záver, navyše dospel k veľkosti obostavaného priestoru hospodárskeho liehovaru

5.641,22 m3, ktorý neodôvodnil, súd nariadil doplniť dokazovanie vykonaním kontrolného znaleckého
posudku. Kontrolným znaleckým posudkom č. 8/2012 vypracovaným znaleckým ústavom Technickou
univerzitou v Košiciach bola ustálená hodnota nehnuteľností po zaokrúhlení vo výške 139.201 eur z toho
suma 76.136,27 eur za hospodársky liehovar a suma 63.064,68 eur za živnostenský produkčný liehovar.
Súd sa musel vysporiadať s rozdielnymi závermi znaleckého posudku č. 109/2011 a kontrolného

znaleckého posudku č. 8/2012, pričom sa jednoznačne stotožnil so závermi kontrolného znaleckého
posudku č. 8/2012 a v ňom uvedenou hodnotou nehnuteľností, pretože mal za to, že znalecký ústav sa
veľmipodrobnevysporiadalsospornýmiskutočnosťamianámietkamivznesenýmižalovanýmkdoposiaľ
vykonanémuznaleckémudokazovaniu(nielenposudkuIng.Faitha,PhD.,aleajposudkuDoc.Ing.Klinca
CSc.ajehododatkom),podrobneodôvodnilzaradeniestaviebzhľadiskavyužívania,zodpovedalotázku

spôsobu delenia stavieb a ustálil veľkosť obostavaného priestoru, pričom vychádzal z komplexnejších
podkladov, čo na pojednávaní dňa 17. 05. 2018 potvrdil aj sám znalec Ing. Jozef Faith, PhD. Súd
svoje rozhodnutie oprel aj o to, že Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline v odbornom
stanovisku č. 207/2007, ktoré je súčasťou dodatku č. 2 k znaleckému posudku Doc. Ing. Klinca,
CSc. č. 25/2005 dospel k rovnakým záverom a predmetné liehovary špecifikoval ako stavby užívané v

tom čase na priemyselnú výrobu liehu s technickým a skladovým zázemím, dispozične prispôsobené
vloženej výrobe. Hlavné stavby - liehovary svojím charakterom a účelom neboli ostatnými halami a
budovami kotolní, budovami pre poľnohospodársku veľkovýrobu (kravín, ošipáreň, a pod.), budovami
určenými na poľnohospodárske účely (stodoly, kôlne, sýpky) a budovami pre energetiku. Neboli ani
budovami so zastavanou plochou do 150m3. K rovnakému záveru dospel aj Doc. Ing. Klinec CSc. v

znaleckom posudku č. 25/2005 a živnostenský produkčného liehovar ako aj poľnohospodársky liehovar
kategorizoval ako budovy pre potravinársky priemysel. Súd sa nestotožnil so závermi znaleckého
posudku Ing. Jozefa Faitha, PhD. č. 109/2011, ktorý sám na pojednávaní dňa 17. 05. 2018 potvrdil,
že Technická univerzita v Košiciach vychádzala pri vypracovaní kontrolného znaleckého posudku z
komplexnejších podkladov ako on. Za podstatnú skutočnosť však súd považuje to, že Ing. Jozef Faith,

PhD., ako sám uviedol, znalecký posudok robil na základe svojich skúseností, konzultácií a sedení s F..
P. - externým pracovníkom žalovaného a spolu posudzovali ním podávané iné posudky na ministerstve,
ktoré bolo gestorom vyhlášky. Preto konštatoval, že tento znalecký posudok považovať za objektívny,
napriek tomu, že Ing. Jozef Faith, PhD. bol znalec ustanovený súdom, nakoľko, ako sám uviedol,
spolupracoval s F.. P. a ním vypracované znalecké posudky boli na ministerstve posudzované externým

pracovníkom žalovaného F.. P., ktorý v tomto konaní zaujímal odborné stanoviská za žalovaného. Čo
sa týka vznesených námietok zo strany žalovaného na adresu vzťahu Doc. Ing. Klinca a znaleckého
ústavu - Technickej univerzity v Košiciach, súd vyhodnotil túto námietku za účelovú. Nie je vylúčené, že
O.. F.. H. kedysi pracoval na univerzite, avšak súd túto skutočnosť neskúmal. Pre súd je podstatné a
záväzné, kto je v zozname vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR v časti znalecké ústavy vedený

ako osoba zodpovedná za výkon znaleckej činnosti a kto ako znalec za predmetný znalecký ústav. Z
výpisu zo zoznamu znalcov (čl. 98 spisu) vyplýva, že znaleckú činnosť za ústav vykonáva znalec K..
F.. F. E., K.., F.. Y. I., K.., M. F.. N. Y., K... Z uvedeného vyplýva, že osoba O.. F.. H. nie je vedená
ako znalec daného znaleckého ústavu, navyše, podľa vyjadrenia žalobkyne, menovaný zomrel (asiv roku 2011), preto s určitosťou možno povedať, že neovplyvňoval závery znalcov zo znaleckého
ústavu pri vypracovaní kontrolného znaleckého posudku č. 8/2012. Súd zároveň poukázal aj na to, že
žalovaný spochybnil výšku ceny stanovenej pôvodným znaleckým posudkom Doc. Ing. Klinca, nakoľko

uvedený znalec bol zvolený žalobkyňou, preto cena nehnuteľností bola podľa žalovaného stanovená v
maximálnej výške. K tomu súd uviedol, že je povinnosťou práve oprávnenej osoby v zmysle ust. § 5
ods. 4 zák. č. 319/1991 Zb. pripojiť znalecký posudok k žiadosti na poskytnutie finančnej náhrady, preto
znalecký posudok bude stále predložený oprávnenou stranou a nie povinnou stranou. Z uvedeného je
zrejmé, že žalovaný neustále vznášal nedôvodné námietky proti znaleckým posudkom a osobám, ktoré

ichvypracovali,zuvedenéhodôvodusúdnávrhžalovanéhonapojednávanídňa10.1.2013navykonanie
ďalšieho kontrolného znaleckého posudku zamietol ako účelový a nehospodárny. Uviedol, že v konaní
za účelom zodpovedania otázky spôsobu delenia stavieb a ustálenia ceny obostavaného priestoru
dospeli dva znalecké ústavy - Technická univerzita v Košiciach a Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej
univerzity v Žiline - k totožným záverom. Znaleckú činnosť na území Slovenskej republiky vykonávajú
znalecké ústavy ako najvyššia forma znaleckej činnosti, z uvedeného je zrejmé, že už neexistuje vyššia

forma inštitúcie, ktorá by vykonala kontrolné znalecké dokazovanie kontrolného znaleckého posudku
znaleckého ústavu.

5. S poukazom na tieto dôvody súd prvej inštancie žalobe vyhovel a žalovanú zaviazal zaplatiť žalobkyni
sumu 139.201,- eur. Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. § 255 ods. 1 C.s.p.

6. Proti rozsudku podala včas odvolanie žalovaná. Táto žiadala napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu
zamietnuť. Svoje odvolanie zakladala na dôvodoch uvedených v ust. 365 ods. 1 písm. e), f) a h)
C.s.p.. V odvolaní uviedla, že sa nestotožňuje so závermi súdu prvej inštancie ohľadne zaradenia
nehnuteľnosti živnostensky produkčný liehovar a hospodársky liehovar do kategórie budov výrobných

pre priemysel. Zotrvala na svojej doterajšej argumentácii, podľa ktorej stavbu s názvom živnostenský
produkčný liehovar o zastavanej ploche 565 m2, z čoho na destilačnú miestnosť pripadá podlahová
plocha 22 m2 a ostatok slúži na sklady ovocia, prípadne zemiakov, na výrobu destilátu nie je možné
charakterizovať a zatriediť ako budovu výrobnú pre priemysel. Obdobne je to aj u stavby hospodárskeho
liehovaru, preto klasifikovanie týchto objektov, ktoré ako celok slúžia dvom alebo viacerým účelom preto

pre klasifikovanie stavebných objektov, ktoré ako celok slúžia dvom alebo viacerým účelom platí zásada,
že takýto objekt sa klasifikuje podľa prevažujúceho účelu a teda v tomto prípade sa jedná o budovy
určené na poľnohospodárske účely. Je toho názoru, že znalec Ing. Fajt vo svojom znaleckom posudku č.
109/2011použiljednotkovúcenu167Skzam3obostavanéhopriestorusprávneajehozaradeniestavieb
do kategórie budov určených na poľnohospodárske účely bolo v súlade s vyhláškou č. 289/1990 Zb.,

ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška 205/1988 Zb., čo zdôvodnil aj na pojednávaniach. Je toho názoru, že
súd sa v odôvodnení rozsudku relevantným spôsobom nevyporiadal s argumentáciou znalca Ing. Fajta a
nezdôvodnil, z akého dôvodu považuje jeho tvrdenia uvedené v posudku za nesprávne a prečo sa s ním
súd nemôže stotožniť. Pokiaľ sa súd v odôvodnení rozsudku odvoláva na skutočnosť, že znalecký ústav
vychádzal pri vypracovaní posudku z komplexnejších podkladov, má za tieto, že tieto sa vzťahovali len

na samotnú veľkosť obostavaného priestoru a nie na samotnú otázku zaradenia stavieb z hľadiska ich
využívania. Argumentáciu súdu, že neexistuje vyššia forma odbornej inštitúcie, ktorá by vykonala ďalšie
kontrolné znalecké dokazovanie vo vzťahu ku kontrolnému znaleckému posudku znaleckého ústavu
nepovažuje žalovaná za postačujúcu, keďže má za to, že iba samotným vykonaním výsluchov znalcov
neboli odstránené závažné rozpory v rozdielnosti záverov medzi posudkami č. 109/2011 a č. 8/2012.

7. K odvolaniu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa. Táto nepovažovala odvolacie dôvody žalovanej za
dané a k jej námietke vo vzťahu k charakteru stavieb uviedla, že v konaní predložila pôdorys grafického
znázornenia živnostenského produkčného liehovaru, z ktorého je zrejmé, že okrem samotnej destilačnej
miestnosti a skladu hotových výrobkov sa tam nachádzala miestnosť s obrovskými kaďami, konkrétne 4

ks kadí s objemom 14.000 l a 4 ks kadí s objemom 5.000 l. Objem týchto kadí spolu predstavuje 77.600 l,
do ktorých sa dávala brečka, ktorá v týchto kadiach fermentovala. Z uvedeného objemu sa potom vypálil
alkohol v celkovom množstve 7.600 l. S prihliadnutím na to, že v hospodárskom liehovare sa mohlo za
jeden mesiac vypáliť obdobné množstvo alkoholu, tak je zrejmé, že za mesiac sa vyprodukovala 15.200
l alkoholu, čo za rok predstavuje množstvo 180.000 l. Má za to, že na vtedajšiu dobu to nepredstavuje

malé množstvo alkoholu. Ďalej uviedla, že uvedené nadrozmerné kade sa mohli plniť iba pomocou
špeciálneho zariadenia, t.j. vozíka na elektrický pohon. Do tohto vozíka pracovníci nakladali brečku,
ktorá sa vyniesla nad príslušnú kaďu a do nej sa brečka vysýpala. Okrem týchto miestností tam boli
aj miestnosti, v ktorých sa ovocie triedilo, umývalo a drvilo. Na toto teda bol potrebný aj drvič veľkýchrozmerov, ktorý bol na elektrický pohon. Bola tam taktiež miestnosť, v ktorej sa umývalo a triedilo
ovocie, prípadne zemiaky. Má za to, že uvedené miestnosti mali svoj význam z hľadiska technologického
procesu výroby destilátov a nemožno súhlasiť s tvrdením žalovanej, že okrem destilačnej miestnosti

ostatné priestory slúžili ako sklady. Zároveň poukazuje na to, že aj zo stanoviska prof. Ing. Hybena, CSc.
vyplýva, že predmetné stavby je potrebné posudzovať aj z hľadiska ich konštrukčnej danosti a účelu. Na
vtedajšiu dobu tieto spĺňali podmienky priemyselnej veľkovýroby alkoholu a z tohto dôvodu je potrebné
ich zaradiť pod stavby priemyselnej výroby.

8. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu podľa § 380 ods.
1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie
žalovanej nie je dôvodné.

9. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, a to
tými dôkazmi, ktoré strany sporu na preukázanie svojich tvrdení označili, ako aj viacerými znaleckými

posudkami, takto vykonané dôkazy vyhodnotil postupom zodpovedajúcim úprave § 191 ods. 1 C.s.p.,
vec aj správne právne posúdil, aj vecne správne vo veci rozhodol. Ani počas odvolacieho konania nevyšli
najavo žiadne také nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie, než ako rozhodol súd prvej
inštancie. Za vecne správne a výstižné považuje odvolací súd aj dôvody prvoinštančného rozsudku a
preto sa v súlade s ust. § 387 ods. 2 C.s.p. obmedzuje na konštatovanie správnosti týchto dôvodov a s

poukazom na obsah odvolacích námietok žalovanej považuje za potrebné k týmto dôvodom dodať:

10. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v predmetnej veci už zaujal svoj právny názor v
predchádzajúcom zrušujúcom uznesení a na tomto závere nemá dôvod nič meniť. Z obsahu vy
konaného dokazovania nie je sporné, že základ nároku žalobkyne je daný, ako aj to, z ktorého

hmotnoprávneho predpisu tento nárok vyplýva. Spornou medzi stranami sporu ostala iba výška
samotnej finančnej náhrady. Rovnako spornou nebola ani skutočnosť, že uvedená výška je závislá
od vyriešenia odbornej otázky, ktorou je samotné posúdenie charakteru komplexu stavieb, ako aj
samotného zariadenia oboch liehovarov do príslušnej kategórie, z ktorej vyplýva aj výška náhrady v
nadväznosti na rozsah obostavanej plochy. Súd prvej inštancie uvedenú odbornú otázku riešil za pomoci

dvochznaleckýchposudkov,pričomjedenznichbolvypracovanýfyzickouosobouznalcomIng.Jozefom
Fajtomadruhýkontrolnýznaleckýposudokznaleckýmústavom,atoTechnickouuniverzitouvKošiciach.
S poukazom na rozdielne odborné závery v týchto znaleckých posudkoch vykonal súd prvej inštancie
konfrontáciu znalcov, pričom prihliadol na skutočnosť, že vyhodnotenie samotného charakteru stavieb
bolo posudzované aj ďalšou odbornou inštitúciou, a to Ústavom súdneho inžinierstva v Žiline, ktoré je

metodickým pracoviskom pre oblasť reštitúcií a konštatoval, že týmto ústavom boli predmetné liehovary
zaradené medzi priemyselné budovy a prihliadol aj na dôvody takéhoto postupu. Pri vyhodnocovaní
rozdielnosti záverov dvoch znaleckých posudkov prihliadol aj na samotné vyjadrenie znalca Ing. Fajta,
ktorý pripustil, že v čase, keď Ministerstvo financií garantovalo vyhlášky oceňovania nehnuteľností,
jednotná klasifikácia nebola dokonalá a úplná a oceňované objekty boli rozdelené z hľadiska určitých

kritérií, nie však podľa konštrukcií. Tento zároveň pripustil, že rozdielnosť jeho zatriedenia objektov
a zatriedenia objektov technickou univerzitou v rámci kontrolného znaleckého posudku mohla byť
spôsobená aj tým, že Technická univerzita mala komplexnejšie podklady pri vypracovaní znaleckého
posudku. Zároveň aj potvrdil, že znalecký posudok vyhotovil na základe svojich skúseností, ako
aj konzultácií a sedení s F.. P., o ktorom uviedol, že tento posudzoval ním podávané posudky na

ministerstve, ktoré bolo gestorom vyhlášky.

11. Odvolací súd považuje za správny záver súdu prvej inštancie, ktorý s poukazom na vyššie uvedené
skutočnosti pojal za základ pre svoje rozhodnutie kontrolný znalecký posudok Technickej univerzity
v spojení s odborným posudkom Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline. Súd zároveň uviedol správne

dôvody, prečo vychádzal z týchto odborných podkladov a nie z podkladov vyplývajúcich zo znaleckého
posudku znalca Ing. Fajta. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že samotný
znalec Ing. Fajt čiastočne spochybnil správnosť svojich odborných záverov v znaleckom posudku, a
to s poukazom na to, že Technická univerzita mala pre vypracovanie svojho kontrolného znaleckého
posudku komplexnejšie podklady a taktiež potvrdil aj skutočnosť, že jeho odborné závery ovplyvnila

aj osoba F.. P., zamestnanca ministerstva, o ktorej znalec zároveň uviedol, že tento posudzoval ním
podávané posudky na ministerstve. Odvolací súd je toho názoru, že samotné takéto vyjadrenia znalca
Ing.Fajtadoznačnejmieryznižujúvierohodnosťaobjektívnosťjehoodbornýchzáverovjednakzdôvodunedostatočných podkladov, ako aj z dôvodu možného ovplyvnenia jeho znaleckej činnosti osobou, ktorá
ako zástupca štátu a ministerstva posudzovala úroveň znaleckých posudkov tohto znalca.

12. K ďalšej odvolacej námietke žalovanej o možnosti ďalšieho kontrolného znaleckého dokazovania
odvolací súd konštatuje, že žalovaná sa síce domáhala vykonania ďalšieho kontrolného znaleckého
posudku, sama však neoznačila konkrétneho znalca, resp. znalecký ústav, ktorý by takéto ďalšie
kontrolné znalecké dokazovanie mohol vykonať. S poukazom na tieto dôvody nepovažuje odvolací súd
odvolacie námietky žalovanej za dôvodné a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny,

vrátane správneho výroku o trovách konania potvrdil podľa ust. § 287 ods. 1 C.s.p.

13. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 C.s.p. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná, preto jej patrí plná náhrada trov odvolacieho
konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie jepodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).