Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 5, 2019

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14C/47/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118261380
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:6118261380.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v spore žalobcu: SetCar sk, a.s. so sídlom

Ulica priemyselná 10, Sučany, IČO: 50 387 189, právne zastúpený JUDr. Tomášom Zbojom, advokátom,
so sídlom Kuzmányho 4, 036 01 Martin, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna
Insurance Group so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpený
JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, IČO: 37 928 422, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02
Bratislava, v konaní o zaplatenie 440,00 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 440 eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania od
6.1.2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom v upomínacom konaní sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia 440 eur spolu s 5%
ročným úrokom z omeškania od 6.1.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Na základe škodovej udalosti evidovanej u žalovaného došlo ku škode na vozidle poškodeného.
Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného.
V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb

a to zapožičaním si náhradného vozidla u žalobcu. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému
faktúru, priloženú v prílohe, ktorú si tento uplatnil na náhradu u žalovaného. Oznámením o poistnom
plnení, priloženom v prílohe,žalovaný oznámilpoškodenému šetrenie udalosti tak, že neuznal uplatnenú
výšku v plnom rozsahu. Poškodený následne uzatvoril so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky,
ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z predmetnej poistnej udalosti z titulu
náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla a uvedenú skutočnosť oznámil
žalovanému, oznámenie prikladáme v prílohe. Žalobca opiera nárok na náhradu škody v zmysle S 4

ods. 1, ods. 2, § 11 ods. 7 a § 15 ods. 1 zákona o PZP a v zmysle § 442 ods. 1 OZ.

3. Nakoľko v rozkaznom konaní podal žalovaný odpor a žalobca žiadal v konaní pokračovať, vec bola
postúpená na vybavenie tunajšiemu súdu.

4. Žalovaný vo svojom odpore uviedol, že návrh nespĺňa zákonné kritériá požadované ustanovením §
132 Civilného sporového poriadku. Žalobca mal v žalobnom návrhu v časti Opisu skutočností, z ktorých

vyplýva uplatňovaný peňažný nárok, označiť a presne špecifikovať skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj
návrh opiera, t.j. presne špecifikovať údaje - o akú škodovú udalosť ide, kto bol poškodený, údaje
zmluvy o nájme, vystavenej faktúry, zmluvy o postúpení pohľadávok a pod. Žalobca však údaje o týchto
podstatných náležitostiach neuviedol, tieto vyplývajú len z príloh, čo absolútne nie je s poukazom naust. § 132 ods. 2 Civilného sporového poriadku, postačujúce. Poukázal aj na to, že niektoré údaje na
Faktúre č. 160100101 zo dňa 04.11.2016 boli len ručne dopísané.

5.Nárokynanáhraduúčelnevynaloženýchnákladovnaprenájomnáhradnéhovozidlapoprelsodkazom
na ustanovenia § 4 ods. 1, ods. 2, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a ustanovenie § 442 ods. 1 zákona
č. 40/1964 Zb. Obč. zákonníka. Zákon o PZP takýto nárok vyslovene neuvádza a takisto nevyplýva
z Občianskeho zákonníka. Tiež poukázal na to, že žalobca nepreukázal, že poškodený „bol nútený

užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb", ako to uvádza vo svojom návrhu na vydanie
platobného rozkazu. Žalobca v tejto otázke absolútne neuniesol dôkazné meno, nakoľko svoje tvrdenie
nijako nezdokladoval. Vyslovil názor, že žalobca od celkovej sumy ani nevyčíslil náklady, ktoré by mal
na prevádzku vlastného motorového vozidla, kedy nepoužil náhradné vozidlo.

6. Žalobca vo vyjadreniach uviedol, že s poukazom na § 3 ods. 4 zákona č. 307/2016 Z. z. uplatňovaný

nárok možno odôvodnene predpokladať, ak vyplýva zo skutočností uvedených žalobcom a z listín
pripojených k návrhu. Ak sú žalobca a žalovaný účtovnými jednotkami, postačí pripojiť faktúru alebo
inú výzvu podobnej povahy, ktorou sa požadovalo splnenie uplatňovaného nároku od žalovaného, a
vyhlásiť, že uplatňovaný nárok žalobca eviduje vo svojom účtovníctve.

7. K odôvodneniu nároku uviedol, že dňa 23.10.2016 došlo v meste Žilina ku škodovej udalosti
spôsobenej poškodenému Y. Z., na vozidle Volkswagen Passat, ev. č. ZA XXX FT. Škodová udalosť
bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla Volkswagen Touran, ev. č. CA XXX BJ, poisteného
v poisťovni žalovaného, číslo poistnej udalosti 9525467704. V dôsledku uvedeného bol poškodený
nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb a to zapožičaním si náhradného vozidla

u žalobcu v zmysle zmluvy o nájme č. 501 zo dňa 24.10.2016. Po ukončení nájmu žalobca vystavil
poškodenému faktúru č. 160100101 zo dňa 04.11.2016, s dátumom splatnosti 18.11.2016 na sumu
660,- €. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 21.12.2016, žalovaný oznámil poškodenému šetrenie
udalosti tak, že neuznal uplatnenú dĺžku prenájmu, priznal náklady vo výške 220,- €. Poukázal na to,
že listinné dôkazy preukazujúce skutočnosti uvedené v návrhu boli žalovanému riadne doručené už

pri uplatňovaní si náhrady škody v rámci likvidácie poistnej udalosti a tvoria podklady pre rozhodnutie
žalovaného o ukončení šetrenia poistnej udalosti. Náhrada škody má podľa plniť reparačnú funkciu
a má zaistiť plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy. Vzhľadom k tomu, že poškodený potrebuje vozidlo
každodenne, je potrebné za plnú kompenzáciu brať aj prenájom náhradného vozidla ako spôsobenej
škody. Svoj názor podporil odôvodnením rozsudku Krajského súdu v Bratislave, podľa ktorého škoda

spočívajúca v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady na vypožičanie osobného automobilu v
porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol používať
v dôsledku poškodenia je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v
rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. (R7/1992). Poukázal aj na rozsudok Krajského súdu
v Košiciach sp. zn. 3Cob/189/2014, ktorý uviedol, že pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, škoda spočívajúca

v nákladoch na prenájom náhradného vozidla bola spôsobená porušením pravidiel cestnej premávky,
čím došlo k poškodeniu vozidla. Keby nedošlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky, nedošlo by
k nehode, a teda by nebol nutný nájom náhradného motorového vozidla. Zdôraznil, že v rozsudku
Krajského súdu v Košiciach sa súd priklonil k vyjadreniu žalobcu, zohľadňujúc aj rozhodovaciu prax
súdov v tom, že možnosť využiť náhradné vozidlo počas opravy vlastného motorového vozidla má

byť akousi formou kompenzácie za škodu spôsobenú na vozidle poškodeného a tento inštitút slúži
aj k nahradeniu zaužívaného sociálneho komfortu poškodeného. Pri výške náhrady vyslovil názor, že
neexistuje zákonná ani zmluvná povinnosť stanovená poškodenému, aby hľadal najlacnejšiu požičovňu
resp. robil preukázateľne výber medzi požičovňami podľa podmienok, ktoré ponúkajú. V tomto rozsahu
zdôraznil závery Krajského súdu v Žiline v rozsudku sp. zn. 13Cob/110/2017 zo dňa 22.11.2017,

ktorý uviedol, že ...... jednalo o neprimerané zaťažovanie poškodeného keďže už stav poškodenia
jeho motorového vozidla dopravnou nehodou ako poistnou udalosťou je zaťažovaným a výrazne
obmedzujúcim stavom pre poškodeného. K absencii počtu najazdených kilometrov prenajatého vozidla
uviedol, že údaj vyplýva z predloženej faktúry č. 160100101, avšak nepovažuje ho za podstatný, nakoľko
vozidlo bolo zapožičiavané na dni. K námietke žalovaného k činnosti súvisiacej s nadobudnutím a

správou pohľadávok a neoprávnené podnikanie žalobcu poukázal na to, že nepodniká za týmto účelom.
V danom prípade ide iba o štandardné postúpenie pohľadávky, pričom poškodený za týmto účelom
uzatvoril so žalobcom dňa 04.11.2016 zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na
náhradu škody vyplývajúcej z poistnej udalosti zo dňa 23.10.2016 na vozidle Volkswagen Passat, ev.č. ZA D. FT z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla, ktoré
poskytol poškodenému práve žalobca. V zmysle bodu 5. predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky
je zrejmé, že k úhrade faktúry došlo na základe vzájomného zápočtu, v dôsledku čoho žalobca vstúpil

do práv a povinností poškodeného. Žalobca požaduje žalovaným nepriznanú časť náhrady nákladov na
nájom vozidla, o ktorú sa znížil žalobcov majetok tým, že poškodený Y. Z. si v dôsledku škodovej udalosti
prenajal od žalobcu náhradné vozidlo, ktoré využíval po dobu opravy svojho vozidla na zabezpečenie
svojich potrieb až do rozhodnutia žalovaného o totálnej škode. Vo vzťahu k dĺžke prenájmu náhradného
vozidla priznanú žalovaným v rozsahu 4 dní ju považoval za nedostatočnú s neoprávneným krátením

poistného plnenia, nakoľko práve v dôsledku škodovej udalosti poškodený nemohol svoje vozidlo reálne
užívať až 12 dní. K argumentácii žalovaného uviedol, že pri dopravnej nehode resp. poistnej udalosti
poškodený nevie, či navrátenie do predošlého stavu je možné resp. hospodárne a účelné, dozvie sa to
až na základe oznámenia resp. rozhodnutia poisťovne o totálnej škode. V zásade však pokiaľ sa jedná o
totálnu škodu a poisťovňa neuhrádza opravu vozidla ale všeobecnú hodnotu vozidla poníženú o hodnotu
zvyškov, a preto poškodený je oprávnený užívať náhradné vozidlo a to až do poukázania poistného

plnenia. Až potom je schopný si zakúpiť rovnaké vozidlo a využívať ho ako vlastné. Práve v dôsledku
škodovej udalosti poškodený nemôže poškodené vozidlo užívať od momentu vzniku škody a to až do
jej náhrady. Obdobne to platí aj pri oprave vozidla resp. navrátenia poškodeného vozidla do pôvodného
stavu, kedy je náhrada za prenájom náhradného vozidla priznávaná do doby prevzatia opraveného
vozidla poškodeným. Poukázal aj na samotné metodické usmernenie členov SKP č. 17/2002 používa

slovné spojenie deň rozhodnutia poisťovne o totálnej škode. V danom prípade bol preto poškodený
informovaný o výsledkoch šetrenia poistnej udalosti a o výške poskytnutého plnenia až oznámením o
poistnom plnení zo dňa 21.12.2016, ktoré možno považovať za rozhodnutie poisťovne o totálnej škode.
Poškodený mal preto zapožičané náhradné vozidlo len na nevyhnutnú dobu z dôvodu, že nemohol
používať vlastné motorové vozidlo. Tvrdenie žalovaného, že nárok žalobcu voči žalovanému nevyplýva

z Občianskeho zákonníka ani zo zákona o PZP považoval za účelové, nakoľko v zmysle samotného
metodického usmernenia členov SKP č. 17/2002 je prenájom náhradného vozidla súčasnou judikatúrou
považovaný za skutočnú škodu, teda za majetkovú hodnotu, ktorú bolo potrebné vynaložiť k uvedeniu
veci do pôvodného stavu.

8. Žalovaný vo svojej replike na vyjadrenia žalobcu vyslovil názor, že žalobca nie je aktívne
vecne legitimovaný, pretože poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej
faktúre. Z uvedeného potom vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu.
Nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o
postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k

postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku
poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Zdôraznil, že
vychádzajúc zo žalobcom predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky totiž jednoznačne vyplýva, že
prejav vôle jej účastníkov najskôr smeroval k cedovaniu pohľadávky a až následne k započítaniu údajne
vzájomných pohľadávok poškodeného a žalobcu. Ak teda poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči

žalobcovi pred jej postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť na žalobcu a kauzálne žalobcovi
následne nemohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktorú
následne žalobca mienil použiť na započítanie. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca nemôže
predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom súdnom konaní.

9. Následne žalovaný pri ďalšom podaní vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti, pretože v konaní
má byť miestne príslušný Okresný súd Bratislava I ako všeobecný súd žalovaného, pretože prenájom
náhradného vozidla nie je možné považovať za škodu a tým nie sú splnené podmienky na určenie
miestnej príslušnosti podľa § 19 písm. b) CSP.

10. Žalobca opätovne zdôraznil, že námietku žalovaného ohľadom miestnej príslušnosti považuje v
zmysle všeobecnej rozhodovacej praxe súdov za neopodstatnenú. Miestne príslušným na prejednanie
vecijepodľa§19písm.b)CSPOkresnýsúdŽilina,nakoľkoprávetudošlokuškodovejudalosti.Poistený
má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovňa za neho nahradila poškodenému preukázané
nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. Medzi

tieto nároky je potrebné považovať nie len priame zničenie alebo poškodenie veci. Patrí sem aj škoda
(náhrada nákladov), ktorá vznikla poškodenému v súvislosti s poškodením jeho veci. Náklady na
nájom náhradného motorového vozidla sú preto nepochybne skutočnou škodou. Náklady prenájmu
možno charakterizovať aj ako neočakávané výdavky, ktoré by poškodený nemal pri riadnom užívanísvojho motorového vozidla. V danom smere tiež poukazujeme na naše vyjadrenie k podanému odporu.
Skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody t.j. škodová udalosť vznikla v územnom obvode
Okresného súdu Žilina tak, ako bola táto navrhovaná v rámci postúpenia, čiže v rámci návrhu na

pokračovanie v súdnom konaní realizovanom v rámci upomienkového konania. Tu poukazujeme na
miestnupríslušnosťdanúvzmysleCSPnavýbervýlučnežalobcovi,pričomtotoprávovýberujedanélen
žalobcovi a je len na žalobcovi či podá žalobu na všeobecnom súde žalovaného alebo na všeobecnom
súde v zmysle osobitnej miestnej príslušnosti teda skutočnosti, ktorá zakladá právo na náhradu škody.
Uvedené žalobca učinil a tohto práva ho nemôže súd zbaviť a to ani na základe podanej námietky

príslušnosti zo strany žalovaného.

11. Vo veci súd nariadil pojednávanie. Na pojednávanie sa nedostavil žalovaný, ktorý neúčasť
ospravedlnil podaním z 4.2.2019 s poukazom na zaneprázdnenosť a vyťaženosť ako aj hospodárnosť
konania. Žalobca namietal, že sa nejedná o ospravedlnenie včas a z vážnych dôvodov a žiadal
rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. Súd sa však s názorom žalobcu nestotožnil, nakoľko účasť na

pojednávaní je právom, nie povinnosťou, teda ak žiada strana konať a vec prejednať v jej neprítomnosti,
v konaní nie je povinná niečo osobne vykonať, tak pre riadne konanie vo veci postačuje zaslanie
ospravedlnenia v takej dobe pred pojednávaním, že za obvyklých okolností, je schopné sa dostať
do dispozície sudcu pre otvorením pojednávania, aby s ospravedlnením mohla byť oboznámená
protistrana. Nejedná sa o nezáujem alebo neúctu ku konaniu ak strana, ktorá ospravedlnila svoju

neprítomnosť, súhlasí s pojednávaním v jej neprítomnosti, teda nerealizuje prostriedky procesnej obrany
či útoku.

12. Žalobca na výzvu súdu podľa § 150 ods. 2 CSP na uvedenie ďalších skutkových tvrdení
nevyhnutných na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností uviedol, že predmetom tohto konania

je nárok na náhradu škody spočívajúcu v znížení majetkovej hodnoty vo sfére poškodeného, ktorému
bola spôsobená v dôsledku škodovej udalosti zo dňa 23.10.2016 v Žiline, kedy došlo k poškodeniu
motorového vozidla vo vlastníctve poškodeného Y.a Z.a prenájmom náhradného motorového vozidla v
čase od 23.10.2016 do 4.11.2016, kedy sa podľa jeho uvedení uvedenom vo vyhlásení dozvedel o tom,
že sa jedná o totálnu škodu a teda že poškodené motorové vozidlo sa nebude opravovať z dôvodu

nehospodárnosti, teda že sa jedná o totálnu škodu. Počas tohto obdobia poškodený využíval náhradné
vozidlo, nakoľko nemal možnosť využívať iné motorové vozidlo a zároveň toto nevyhnutne potreboval
na plnenie svojich osobných záležitostí. Poškodený postúpil zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa
4.11.2016 svoj nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za prenájom náhradného vozidla a to
za odplatu vo výške zodpovedajúcej postúpenej pohľadávke a súčasne v tomto v zmluve o postúpení

pohľadávky došlo k vzájomnému zápočtu dvoch nárokov, a to na zaplatenie faktúry za prenájom
vozidla žalobcu a nároku na odplatu za postúpenú pohľadávku vo vzťahu k poškodenému. Zdôraznil,
že zmluva o nájme zo dňa č. 501 zo dňa 24.10.2016 bola uzavretá na dobu opravy poškodeného
motorového vozidla za dohodnuté nájomné vo výške 55 euro/deň. Žalovaný odmietol plniť poistné
plnenie oznámením o poistnom plnení zo dňa 21.12.2016 nad rozsahu prenájmu 4 dní, teda len za

čas do rozhodnutia poisťovne o neekonomickej oprave. Pritom však zdôraznil, že takéto rozhodnutie
žalovanému resp. poškodenému nebolo oznámené, preto ak sa jedná o totálnu škodu, poškodený má
nárok na náhradné vozidlo až do času, než bude nahradená škoda za jeho poškodené motorové vozidlo.
Prípadné stanovisko poisťovne, ktoré nebolo poškodenému doručované, nemôže byť rozhodujúcim pre
stanovenie obdobia, počas ktorého môže mať poškodený zapožičané motorové vozidlo. Zdôraznil, že

medzi stranami nebola sporná nutnosť a účel prenájmu motorového vozidla ani výška nájomného za
zapožičanie tohto mot. vozidla, ale len dĺžka obdobia, počas ktorej má poškodený nárok na náhradu
nákladov vynaložených v súvislosti s prenájmom mot. vozidla. Tu zdôraznil, že nakoľko oprava vozidla
- teda obnovenie do pôvodného stavu opravou by neekonomické, táto neprichádza do úvahy a škoda
mu bola nahradená oveľa neskôr ako došlo k oznámeniu poisťovne o totálnej škode, čo poškodený

deklaroval v jeho vyhlásení. Tu poukázal aj na nález ÚS ČR I.US3831/17 zo dňa 24.7.2018, kedy český
súd vo svojom odôvodnení uviedol, že je pochopiteľné, že využívaním náhradného vozidla nemôže
byť úplne bezbrehé a vždy musí byť splnená podmienka účelnosti jeho využitia. Z tohto dôvodu by sa
mali všeobecné súdy vo svojej judikatúre venovať hraniciam, v ktorých v rámci zneužívania náhradného
vozidla považovať ešte za účelné. Pokiaľ odvolací súd dospeje v nasledujúcom súdnom konaní záver,

že v prejednávanom prípade, že v prejednávanom prípade z hľadiska priznania nároku na preplatenie
náhradného vozidla rozhodný práve okamžik prehlásenia poisťovne o škode, to znamená, oznámenie o
poistnomplnenívovzťahukpoškodenémumotorovémuvozidlu,kedypoisťovňavydározhodnutieotom,
v akej výške bude vôbec plniť. Mal by sa vysporiadať s tým, či toto prehlásenie môže zamedziť tomu, abypoškodený už nemusel v súvislosti s dopravnou nehodou vynakladať ďalšie finančné prostriedky. Inými
slovami povedané z odôvodnení odvolacieho súdu nie je zrejmé, aký vplyv má prehlásenie poisťovne
na faktické postavenie poškodeného, ktorý bez ohľadu na jej záver strán škody nemôže využívať iné

nehodou zničené vozidlo. Rovnako tak by sa mal KS vyporiadať tým, aká je povaha či účel platby, ktorú
je nútený poškodený platiť za náhradné vozidlo v dobe od rozhodnutia poisťovne o škode do doby,
kedy mu je náhrada za spôsobenú škodu pripísaná na účet. Zdôraznil, že žalovaný v tomto smere svoje
tvrdenie nijakým spôsobom v rámci tohto konania nepreukazoval a preto jeho tvrdenie považujeme v
tomto smere za účelné a neuniesol v tomto smere dôkazné bremeno o tom, že teda v čase za tie štyri

dni došlo k reálnemu oznámeniu o poistnom plnení a k náhrade škody poškodeného mot. vozidla a teda
jeho reálnou úhradou.

13. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov.

14. V konaní nebolo sporné, že dňa 23.10.2016 došlo v meste Žilina ku škodovej udalosti, pri ktorej došlo

k poškodeniu vozidla Volkswagen Passat, ev. č. ZA D. FT poškodeného Y.a Z.a prevádzkou motorového
vozidla Volkswagen Touran, ev. č. CA D. BJ, poisteného v poisťovni žalovaného, číslo poistnej udalosti
9525467704. Uvedenú skutočnosť súd podľa § 151 ods. 2 CSP považoval za nespornú.

15. Rovnako nespornou bola skutočnosť, že žalobca a Y. Z. uzavreli dňa 24.10.2016 zmluvu o nájme č.

501, na základe ktorej žalobca ako prenajímateľ prenajal poškodenému ako nájomcovi motorové vozidlo
Škoda Superb RZ7T6 9615 na dobu od 24.10.2016 do opravy vozidla za cenu 55,- eur/deň s uvádzaným
denným nájomným 60 eur. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 160100101 zo
dňa 04.11.2016, s dátumom splatnosti 18.11.2016 na sumu 660,- eur za nájom vozidla od 24.10.2016
do 4.11.2016, t.j. 12 dní nájmu. Na faktúre bolo dopísaný jazdný výkon počítadla s prevzatím 229.925

a odovzdaním 230.329.

16. Na liste z 4.11.2016 uviedol p. Y. Z., že vozidlo mal zapožičané z dôvodu poškodenia jeho vozidla
pri nehode na nevyhnutnú dobu do vyhlásenia totálnej škody.

17. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 4.11.2016 postúpil postupca Y. Z. žalobcovi ako
postupníkovi pohľadávku vo výške 660,- eur z nároku voči žalovanému podľa § 4 zák. č. 381/2001
Z.z. za užívanie náhradného vozidla za odplatu 660,- eur. Zároveň v čl. 5 zmluvy sa strany dohodli
na vzájomnom započítaní záväzkov a to odplaty postupcu voči pohľadávke postupníka, ktorú mal voči
postupcovinazákladenájmunáhradnéhovozidlavovýške660,-eurvyúčtovanejfa.č.160100101zodňa

04.11.2016. Postúpenie bolo postupcom listom bez uvedeného dňa vyhotovenia oznámené žalovanému
s výzvou na plnenie na účet postupníka - žalobcu.

18. Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidla:(1)Poisteniezodpovednostisavzťahujenakaždého,

kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. (2)
Poistenýmázpoisteniazodpovednostiprávo,abypoisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnené
preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej
poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s
právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti

uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné
plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.

19. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.

Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.

20. Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať
prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch

mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a
oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa

poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

21. Podľa § 11 ods. 8 cit. zákona, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť
poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu (ustanovenie odkazuje na § 517 ods. 2

Občianskeho zákonníka).

22. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).
23. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

24. Vo vzťahu k námietke miestnej nepríslušnosti súdu žalovaného súd túto nepovažoval za dôvodnú,
nakoľko v danom prípade bola daná osobitná miestna príslušnosť tunajšieho súdu podľa § 19 písm.

b/ CSP nakoľko popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd, v ktorého
obvode nastala skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody. V tomto konaní je uplatnený nárok
na náhradu škodu avšak nie priamo voči osobe zodpovednej za škodu ale podľa § 15 ods. 1 zák. č.
381/2001 Z.z. voči poisťovni, u ktorej je poistená osoba zodpovedná za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla. Tým bola aj založená pasívna legitimácia žalovaného.

25. Vo vzťahu k aktívnej legitimácii žalobcu súd má za to, že táto je daná. Tvrdenia žalovaného o cesii
dlhu považoval súd za účelové a obštrukčné. V danom prípade bolo nesporné, že žalobca prenajal
poškodenému p. Z. vozidlo počas trvania opravy vozidla poškodeného poistencom žalovaného. Na
základe zmluvy o nájme č. 501 zo dňa 24.10.2016 (Škoda Superb RZ7T6 9615 na dobu od 24.10.2016

do opravy vozidla za cenu 55,- eur/deň) poškodený užíval vozidlo v rozsahu 12 dní nájmu, t.j. od
24.10.2016do4.11.2016nazákladečohovznikolžalobcovinároknazaplatenienájomného.Tentonárok
bol aj vyúčtovaný faktúru č. 160100101 zo dňa 04.11.2016, s dátumom splatnosti 18.11.2016 na sumu
660,- eur za nájom vozidla od 24.10.2016 do 4.11.2016, t.j. 12 dní nájmu. Záväzok nájomcu vznikol
užívaním vozidla, nie vyúčtovaním a je úplne nezávislý od vôle škodcu či poisťovne, ktorá likviduje po

škodcu poistnú udalosť. Následne dňa 04.11.2016 poškodený zmluvou o postúpení pohľadávky postúpil
pohľadávku voči žalovanému ako poisťovni titulom náhrady škody poškodením vozidla, ktorá mu vznikla
tým,žepočasnemožnostiužívaniapoškodenéhovozidlasimuselzapožičaťnáhradnévozidlozaodplatu
660,- eur. Tým, že žalobca nadobudol pohľadávku, musel zaplatiť dohodnutú odplatu. Tým, že si strany
započítali vzájomné pohľadávky, stretli sa pohľadávka žalobcu za nájomné (voči poškodenému ako

nájomcovi) a pohľadávka poškodeného - nájomcu na odplatu za postúpenú pohľadávku a vzájomne
zanikli. Nezanikla tým však postúpená pohľadávka a započítanie bolo voči nej, ako nároku voči poisťovni
irelevantné. V žiadnom prípade súd nezistil, že by žalobca vykonal akýkoľvek úkon pristúpenia k dlhu
poškodeného, ktorý mal poškodený voči nemu. Takéto konanie by bolo iracionálne, nakoľko ak by chcel
žalobca prebrať dlž nájomcu voči nemu samému, vykonal by odpustenie dlhu. Veriteľ nemôže prebrať

dlh (príp. pristúpiť k dlhu) dlžníka voči veriteľovi samému, nakoľko to vylučuje výklad ust. § 531 Obč.
zák.. Teda súd mal v konaní preukázanú aktívnu legitimáciu žalobcu.

26. Vo vzťahu k uplatnenému nároku súd nezistil neprimeranosť odplaty za nájom vozidla a ani takáto
skutočnosť nebola namietaná. Úprava nájmu bola dohodnutá ako odplata za deň nájmu vozidla. Súd

súhlasí preto s názorom žalobcu, že je irelevantný jazdný výkon počas doby nájmu (počet prejdených
km), nanajvýš môže deklarovať len využívanie vozidla počas nájmu (ak by nebol žiadny, nebol by nájom
účelný, resp. nevyhnutný). Spornou nebola ani skutočnosť, že poškodený užíval vozidlo po dobu 12 dní.
Žalovaný urobil spornou len skutočnosť účelnosti celkovej doby nájmu - užívania vozidla, nakoľko priznal
nárok v rozsahu 4 dní (do 27.10.2016), čo odôvodnil dobou, kedy rozhodol o neúčelnosti opravy (totálnej

škode). Súd však nezistil, že by žalovaný dňa 27.10.2016 oznámil poškodenému, že nie je rentabilná
oprava vozidla, t.j. posúdenie škody ako totálnej škody a najmä, že by v tento deň aj bola pripísaná na
účet poškodeného suma vo výške náhrady škody na vozidle.27. Súd osobitne upozorňuje na skutočnosť, že nárok na náhradu škody nie je obmedzený šetrením
poisťovne a ukončením šetrenia (§ 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka), pretože nie je vylúčené,
že škoda pretrváva aj naďalej ako iný následok škody spôsobenej poškodením vozidla, resp. je jej

následkom, ako napr. náklady na odhlásenie vozidla z evidencie, poplatok za likvidáciu vozidla, náklady
na obstaranie nového vozidla, jeho registráciu a pod.. S opravou či poškodením vozidla priamo súvisí
aj užívanie náhradného vozidla, nakoľko bez poškodenia motorového vozidla by toto bolo funkčné
a nevznikol by dôvod používať náhradné vozidlo. Práve poškodenie vozidla a nemožnosť užívania
vozidla, či už počas opravy alebo následkom, takého poškodenia, ktoré znemožňuje jeho používania

na prevádzku na komunikáciách, vyvoláva potrebu obstarania náhradného vozidla. V danom smere
súd poukazuje aj na skutočnosť, že ak poškodený mal v držbe poškodené vozidlo a toto používal,
z uvedeného je potrebné prezumovať aj to, že vozidlo potreboval pre uspokojovanie svojich potrieb
(mimo výstavných exponátov). Aj samotné obstaranie náhradného vozidla totiž vyjadruje potrebu vozidla
pre uspokojovanie potrieb poškodeného a je pritom irelevantné, či sa jedná o používanie na výkon
povolania, podnikania, dopravu rodinných príslušníkov či prepravu za účelom realizácie vlastných záľub.

Poškodený má právo užívať vozidlo zodpovedajúce poškodenému vozidlo tak, ako by užíval vlastné
(poškodené) vozidlo.

28. Nakoľko v konaní nebolo sporné poškodenie vozidla Volkswagen Passat, ev. č. ZA D. FT patriace Y.
Z. prevádzkou motorového vozidla Volkswagen Touran, ev. č. CA D. BJ patriaceho Františkovi Šurábovi,

ktorý mal vozidlo poistené zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
Volkswagen Touran, ev. č. CA D. BJ u žalovaného na základe poistky č. 6589982939, ani to, že škodu
zavinil prevádzkou vozidla Volkswagen Touran, ev. č. CA D. BJ František Šuráb, (čo súd mal preukázané
aj záznamom o dopravnej nehode), súd ustálil, že poškodený má nárok na náhradu škody z poistnej
udalostič.9525467704.Okrempriamejnáhradyškodyvovýškehodnotyvozidlasúdustálil,žemunáleží

aj náhrada škody vzniknutá tým, že musel vynaložiť prostriedky na obstaranie náhradného vozidla od
času vzniku škody po jej skutočnú náhradu, teda pripísanie náhrady škody na účet.

29. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na ust. § 4 ods. 2 písm. b/ zák. č. 381/2001 Z.z. podľa ktorého,
poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené

preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou
veci. Uvedené ustanovenie je potrebné vykladať v súvislosti s ust. § 420 ods. 1 a § 427 Občianskeho
zákonníka, teda škodu za ktorú zodpovedá poistený podľa uvedených ustanovení. Podľa názoru súdu
niejedôvodnareštriktívnyvýkladust.§4ods.2písm.b/zák.č.381/2001Z.z.vtakomznení,žepoistený
má právo pri poškodení veci len na náhradu výslovne poškodenej veci a nie napr. aj veci poškodené

pri škodovej udalosti, ktoré mal poškodený pri sebe, ktoré stratil možnosť opatrovať a obdobne aj na
náhradu škody, ktorá mu vznikla tým, že si musel po dobu opravy či do doby náhrady škody zapožičať
náhradné motorové vozidlo. Uvedený názor nakoniec v konaní ani nebol sporný, pretože časť škody -
vynaložením prostriedkov na zabezpečenie náhradného motorového vozidla, v rozsahu 4 dní žalovaný
žalobcovi uhradil. Sporný bol len nárok v rozsahu zvyšných 8 dní.

30.Súdpretovovzťahukpoškodeniuvozidlaanevyhnutnejdobeužívanianáhradnéhovozidlaprivzniku
totálnej škody je názoru, že poškodený má právo vozidlo užívať nie len do času, kedy mu poisťovňa
oznámila, že oprava je nerentabilná a vyplatí mu plnenie z tzv. totálnej škody, ale minimálne do času,
kedy mu je vyplatená náhrada za vozidlo. Dokonca nie je vylúčené, aby náhradné vozidlo účelne užíval

až do času, kým si nezabezpečí iné vozidlo. Súd limitovanie používania náhradného vozidla v rozsahu
4 dní považoval za neodôvodnené. Tak ako súd uviedol, žalobca nepreukázal, že by náhrada za škodu
- peňažné plnenie, bolo zaplatené poškodenému pred 4.11.2016. Súd vzhľadom na skutkové tvrdenia
strán mal za preukázané, že poškodený používal motorové vozidlo do času, kedy mu bola vyplatená
náhrada, resp. nie dlhšie a preto považoval dobu užívania vozidla od 24.10.2016 do 4.11.2016, t.j. 12

dní nájmu za primeranú. Nakoľko žalovaný z tejto škody plnil v rozsahu 220,- eur, teda za 4 dni, súd
priznal žalobcovi žalobou uplatnený nárok v rozsahu zostatku užívania, teda za zostávajúcich 8 dní po
55,- eur, čo predstavuje sumu 440,- eur.

31. Vo vzťahu k uplatneným úrokom z omeškania súd rozhodol podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. a § 3

nar. vl. č. 87/1995 Z.z. s tým, že omeškanie stanovil v zmysle ust. § 11 ods. 8 a § 11 ods. 6 písm. a/
zák. č. 381/2001 Z.z. dňom nasledujúcim po oznámení o poistnom plnení (22.12.2016), nakoľko došlo
k nedôvodnému kráteniu poistného plnenia. Nakoľko je však súd viazaný žalobou, úrok z omeškania
priznal až od uplatneného nároku, tj. od 6.1.2017 vo výške 5 % ročne zo sumy 440,- eur do zaplatenia.32. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

34. Žalobca v danej veci mal plný úspech, preto má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému,
ktorý úspech nemal. Preto súd rozhodol tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu

trov konania v celom rozsahu.

35. O samotnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP,
o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného

predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby

každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).