Rozsudok – Ochrana osobnosti ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. október 2019

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/6/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2512210600
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2512210600.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň:
JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v spore žalobcu: C. W., nar. XX.XX.XXXX, F.
XXX, toho času Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Ilava, proti žalovanému:
N. H., nar. XX.XX.XXXX, Y. X. XX, C., o ochranu osobnosti, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Piešťany č.k. 5C/164/2012 zo dňa 24. mája 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol a rozhodol,
že žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil citáciou § 49 ods. 1, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 3, §
123 ods. 1 a § 125 ods. 1 Civilného sporového poriadku, § 151 ods. 1, § 186 ods. 2 Civilného sporového
poriadku, § 11, § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že „súd po zistení skutkového stavu
procesným postupom podľa ustanovení CSP pri aplikácii ustanovení na ochranu osobnosti v zmysle
§ 11 a § 13 ods. 3 OZ dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, preto ju v celom rozsahu zamietol.
S poukazom na ust. § 13 ods. 3 OZ je potrebné uviesť, že základnou podmienkou pre úspešnosť
žaloby na ochranu osobnosti, t.j. aj žaloby žalobcu, je existencia neoprávneného zásahu do tohto práva
osobnosti. Ak táto podmienka splnená nie je, potom je vylúčená sankcia (prostriedok právnej ochrany)
v zmysle § 13 Občianskeho zákonníka. A práve existencia neoprávneného zásahu do práva žalobcu
splnená nebola. Ako už bolo súdom konštatované, sporné tvrdenia tvoriace predmet žaloby žalovaný
uviedol, a to v procesnom postavení svedka (v civilnom konaní, trestnom konaní) ako i v postavení
obvineného (obžalovaného), prípadne podozrivého v trestnom konaní. Uvedený skutkový stav vyplýva
zo zhodných tvrdení strán sporu, ktoré si súd osvojil (nebolo potrebné za účelom zistenia vykonávať
dokazovanie), tieto zobral za základ svojho rozhodnutia. Uvedené procesné postavenie žalovaného vo
vzťahu k sporným tvrdeniam tvoriacich predmet žaloby bolo kľúčovým vo vzťahu k existencii prípadného
neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobcu.
O neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby nejde, ak existujú okolnosti vylučujúce neoprávnenosť
zásahu. Jednou z takých okolností je aj výkon zo zákona vyplývajúceho práva (napr. právo obvineného
vypovedať, uvádzať skutočnosti na svoju obhajobu) alebo plnenie zákonom uloženej povinnosti
(vypovedať ako svedok v civilnom, resp. trestnom konaní). K tvrdenému zásahu do osobnostných práv
žalobcu malo v danom prípade dôjsť i pri výsluchu žalovaného ako svedka v občianskom súdnom
(civilnom) konaní. Pokiaľ pri realizácii tohto procesného oprávnenia, resp. pri plnení tejto procesnej
povinnosti dôjde k zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby, neposudzuje sa takýto zásah ako

neoprávnený potiaľ, pokiaľ sa osoba vykonávajúca toto právo, resp. plniaca túto povinnosť nedopustí
excesu (vybočenia). Pri posudzovaní správania určitej osoby zúčastnenej na civilnom konaní (ako
svedka) z hľadiska toho, či sa pri výkone svojich procesných oprávnení alebo pri plnení svojich
procesných povinností dopustila excesu a neoprávnene zasiahla do osobnostných práv inej osoby,
treba za exces v uvedenom zmysle považovať každé konanie, ktoré vybočilo z rámca zodpovedajúceho
výkonu príslušného procesného oprávnenia, resp. plneniu príslušnej procesnej povinnosti. Uvedené
však v konaní preukázané nebolo.
Za neoprávnený zásah do osobnosti nepôjde vtedy, ak ide o zásah dovolený, zákonom predpokladaný (v
rámci realizácie výkonu subjektívneho práva, prípadne plnenie zákonnom uloženej povinnosti - svedok
má povinnosť ustanoviť sa a vypovedať tak v civilnom ako i v trestnom konaní, obvinené/podozrivý
má právo uvádzať skutočnosti na svoju obhajobu). Výpoveď svedka v trestnom alebo civilnom konaní
(aj pred OČTK) je výkonom povinnosti, preto ho nemožno posudzovať ako neoprávnený zásah, okrem
prípadu excesu (prekročenia zákonom stanovených medzí), čo preukázané nebolo, obsah sporných
tvrdení tomu ani nenasvedčuje. Výpoveď svedka je tlmočenie jeho subjektívneho názoru, nejedná sa o
prekročenie zákonných medzí. Za zreteľné vybočenie z práv a povinností (exces) v súdnom konaní je
potrebné považovať, ak sa táto osoba dopustila krivého obvinenia, krivej výpovede, alebo priestupku, čo
však preukázané v konaní nebolo, nebolo to ani len tvrdené žalobcom. Súd preto žalobu ako nedôvodnú
z vyššie uvedených dôvodov zamietol v celom jej rozsahu.
Súd prvej inštancie procesným postupom v tomto konaní neznemožnil žiadnej zo sporových strán
uskutočňovať jej procesné práva, nedošlo teda k porušeniu jej práva na spravodlivý proces.

3. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol aj bez návrhu (§ 262 ods. 1 CSP) tak, že žalovanému
priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%, nakoľko žalovaný je tou stranou
sporu, ktorá mala plný úspech vo veci (§ 255 ods. 1 CSP), keďže žaloba žalobcu bola zamietnutá. Súd
v zmysle § 262 ods. 1 CSP rozhodol len o nároku na náhradu trov konania, pričom o výške trov konania
bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP)“.

4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca. Odvolanie podal z dôvodov, že konanie vo veci
nebolo správne ani zákonné a nespĺňalo náležitosti spravodlivého súdneho konania, predmet veci vôbec
nebol vôbec prejednaný, atď...Vo veci uvedenej žaloby riadne zaplatil súdny poplatok, čo žalobcovi
dávalo právo na konanie riadne, zákonné... teda spĺňajúce inštitucionálne záruky spravodlivého súdneho
konania. Vo veci bolo urobené iba jedno konanie. Avšak tesne pred pojednávaním bol žalobca fyzicky
napadnutý zo strany zástupcov štátu. ESĽP už konštatoval, že porušenie práva vzniknuté ponižujúcim
zaobchádzaním alebo násilím na osobe, ktorá je v pozbavení osobnej slobody je mimoriadne závažné.
Je teda neprijateľné, aby osoba, ktorá niečo také prežila iba chvíľu pred súdnym pojednávaním, mohla
pred súdom účinne riadne, ale ani len v teoretickej rovine uplatňovať svoje práva pred súdom. Žalobca
súdu uvedenú udalosť a stav oznámil a viackrát opakoval. Súd to ignoroval, zabával sa na tom, a
pokračoval v ponižovaní ktorému bol pred pojednávaním vystavený. Súd zisťoval zdravotné problémy/
zranenia žalobcu, hoci nie je lekár a už vôbec nie odborný lekár. So škodoradosťou sa odvolával na
záznam vyhotovený väzenským lekárom - teda kolegom tých ktorý násilie vykonali, a kde už ESĽP
vyslovil záver, takýmto prehláseniam nemožno pripisovať čo i len minimálnu dôkaznú hodnotu. Každý
človek, ktorý si uvedenú správu prečíta zistí, že neobstojí ani z právneho hľadiska ani z hľadiska
zdravého rozumu - útok na osobu cvičenými osobami musí vyšetriť odborný lekár a musia byť spravené
odborné vyšetrenia, ktoré sa vo väznici nedajú spraviť. Je teda zrejmé, že ak k násiliu došlo tesne pred
pojednávaním, žalobca nebol ošetrený odbornými lekármi, neboli urobené odborné vyšetrenia, a pod.
Teda, že zdravotný záznam nezodpovedá skutočnostiam. Naviac je tam uvedené, že žalobca údajne
odmietol ošetrenie/vyšetrenie. Ak by už niekto aj vychádzal z tohto záveru, musí byť zrejmé, že ak osoba
odmietne ošetrenie, nie je možné zistiť jej zdravotný stav a teda ani zistiť a už vôbec nie vysloviť či je
alebo nie je schopná pojednávania. Súd prvej inštancie zašiel ešte ďalej a vyslovil záver, že žalobca je
v poriadku. Súd pri útoku nebol prítomný, nie je lekár, aby vedel posúdiť stav, nemal k dispozícii závery
odborných lekárov a výsledky odborných vyšetrení - jednoducho preto, lebo neboli spravené, ale napriek
tomu vyslovil záver, že k útoku nedošlo, nedošlo k zraneniam, následkom a pod. Posudzoval porušenia
zákona a práva, ktoré neboli predmetom žaloby a ani nie je oprávnený ich vyhodnocovať. A už vôbec
nie predtým ako sa vo veci spraví vyšetrovanie. Súd prvej inštancie teda z pojednávania spravil frašku
a verejne žalobcu vyše 2 hodín ponižoval, zosmiešňoval, vystavoval utrpeniu a pod.
Súd neumožnil žalobcovi podať námietku zaujatosti a ani iniciovať postup na vylúčenie sudcu/súdu z
konania. Každý má právo zo zákona takúto námietku zaujatosti podať - a zo spisového materiálu vyplýva,
že jasne deklaroval toto právo, že ho chce využiť. Žalobca žiadal opakovane o možnosť a čas toto moje

právo realizovať. Súd prvej inštancie si z toho robil srandu a opakoval, že toto môže žalobca spraviť
iba písomne, a že ak je žalobca v dôsledku fyzického útoku v takom rozpoložení a v takých bolestiach,
že takéto podanie nie som spísať na počkanie tak je to žalobcov problém, a následne neoprávneným
spôsobom toto právo podať námietku a právo aby o námietke bolo rozhodnuté odňal v celom rozsahu.
To čo sa dialo na súde prvej inštancie ani nebolo pojednávanie, ale vyzeralo to ako keby choromyseľný
psychopat potreboval realizovať svoje úchylky.
Žalobca spravil všetko čo zákon vyžadoval, podal som návrh, zaplatil súdny poplatok, odpovedal
na každú výzvu súdu, atď.. Napriek tomu - len preto, že konkrétny zástupcovia štátu zneužili svoju
právomoc a vystavili žalobcu neoprávnenému fyzickému násiliu, a pod. a napriek tomu, že uvedené
súdu viackrát uviedol, aj tak žalobcovi nebolo umožnené riadne uplatňovať právo účastníka konania
pred súdom, nemal možnosť riadne a účinne sa vyjadriť k veci, k dôkazom, nemal možnosť riadne a
účinne podať námietku zaujatosti, lebo bolo odňaté právo rozhodnúť o námietke zaujatosti atď. bola
porušená kontradiktórnosť konania, rovnosť strán, atď... Súd poskytol takýmto spôsobom neoprávnenú
výhodu druhej strane atď...
A to všetko sťažuje aj fakt, že žalobca nebol zastúpený advokátom, a teda všetko záviselo len od osoby
žalobcu a jeho schopností si chrániť práva, čo je nemožné, ak vás niekto pred súdnym pojednávaním
vystaví násiliu, zraneniam,..
Právo žalobcu riadne a účinne sa brániť na súde, chrániť svoje práva a záujmy, a pod. bolo z uvedených
dôvodov obmedzené a znemožnené konaním a postupom súdu prvej inštancie v takom rozsahu, že som
nepožíval právo na spravodlivé súdne konanie.
Aj ESĽP stanovil, že právo osoby byť prítomným na súde neznamená len jej púhu prítomnosť, ale dať
osobe možnosť a čas aktívne sa zúčastniť pojednávania. Lebo právo na spravodlivé súdne konanie nie
je teoretické a iluzórne právo, ale právo .... a činné.
Ak teda žalobca súdu riadne a zrozumiteľne oznámil, že bol krátko pred pojednávaním napadnutý
zástupcami štátu a že sa v dôsledku tohto násilia sa necíti schopný aktívne sa zúčastniť pojednávania,
z dôvodu traumy, bolesti a pod., pričom na riadnej účasti na pojednávaní trval, bol súd povinný ukončiť
pojednávanie a urobiť to v inom čase a takým spôsobom, aby mal umožnenú riadnu a účinnú realizáciu
všetkých práv žalobcu, čo súd prvej inštancie nespravil. Riešiť predmet žaloby v odvolaní ani nie je
možné, keďže súd tak v podstate ale aj v skutočnosti predmet žaloby znemožnil pred súdom prejednať
v celom rozsahu. Čo je neprijateľné a žiadny rozsudok vychádzajúci z takéhoto konania súdu prvej
inštancie nemôže byť akceptovateľný tak z právneho hľadiska, ako aj z hľadiska zdravého rozumu.
Odvolaním žalobca napáda rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a domáha sa toho, aby ho
odvolací súd zrušil a vrátil na nové konanie. Odvolanie podáva zo všetkých odvolacích dôvodov, ktoré
CSP pripúšťa - najmä že súd prvej inštancie nesprávne rozhodol, nesprávne posúdil vec, uprel strane
konania riadne uplatňovať na súde svoje procesné právo, atď...

5. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Považuje za správny, zákonný celý procesný postup súdu
v predmetnej veci. Navrhuje potvrdiť napadnuté rozhodnutie ako vecne správne.

6. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu uviedol, že žalovaný nepredložil žiaden
argument, fakt ani dôkaz, ktorým by vyvrátil, alebo čo i len spochybnil ním uvádzané skutočnosti v
odvolaní. Vzhľadom k uvedenému sú výroky žalovaného irelevantné, bezpredmetné. Neexistuje dôvod
pre ktorý by jeho odvolanie nebolo v celom rozsahu opodstatnené.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365 Civilného sporového poriadku) a že
odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie (§ 365 ods. 1 písm. a), b), c), d), e), f), g), h) Civilného
sporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného
sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím
ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného
sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby
zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu
minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru,

že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne
správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).

8. Predmetom konania je požiadavka žalobcu na ochranu osobnosti spočívajúca v ospravedlnení
sa žalovaného (poštou) za výroky a súčasne zdržania sa (upustenia od neoprávnených zásahov) v
podaniach žalobcu konkretizovaných výrokov. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalobcu je
predmetom odvolacieho konania preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie,
ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol.
9. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd rozhodnutie súdu
prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Ustanovením § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku je odvolaciemu súdu daná možnosť
vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia
je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi napadnutého rozhodnutia
súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne
nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce
doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore
so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu
iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd je zároveň povinný vysporiadať sa v
odôvodnení rozhodnutia s podstatnými tvrdeniami v odvolaní, pričom za podstatný argument je potrebné
považovať taký argument, ktorý má vecnú súvislosť s prejednávanou vecou a zároveň je takej povahy,
že v prípade jeho preukázania môže priniesť priaznivejšie rozhodnutie pre odvolateľa.

11. Odvolací súd v zmysle ustanovení § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku viazaný rozsahom
a dôvodmi odvolaní sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, keďže jeho argumentácia bola
vecne správna, objektívna, presvedčivá a premisy zvolené v preskúmavanom rozsudku, rovnako ako
aj závery, ku ktorým súd prvej inštancie dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Mal za to, že všetky
dôvody, ktoré odvolateľ uvádzal v odvolaní, vyriešil už súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku,
pričom rozhodnutia súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu nie je možné posudzovať izolovane, pretože
prvoinštančné a odvolacie konanie tvoria jeden celok.

12. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (ktoré strana môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody
preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. V odvolacom konaní sa dispozičná zásada prejavuje tým,
že odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, t. j. že odvolanie prejedná len v medziach, v ktorých
ho odvolateľ napáda. Ustanovenie § 379 Civilného sporového poriadku zároveň vymedzuje výnimky,
kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania, pričom ide o výnimky len vo vzťahu
k rozsahu podaného odvolania. Odvolací súd je podľa ustanovenia § 380 ods. 1 Civilného sporového
poriadku viazaný aj dôvodmi odvolania, t. j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v
súlade s ustanovením § 365 Civilného sporového poriadku dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd
pri svojom rozhodovaní o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenie zistil. Jedinú výnimku
predstavuje podľa ustanovenia § 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku oprávnenie odvolacieho súdu
preskúmavať vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, a to z úradnej moci.

13. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu
vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i
vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel
k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci,
keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie 387 ods. 2 Civilného sporového

poriadku odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia
preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov
súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti
záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

14. Napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie bola žaloba žalobcu o ospravedlnenie a súčasne
zdržania sa výrokov zamietnutá v celom rozsahu z dôvodu, že nedošlo k neoprávnenému zásahu do
osobnosti žalobcu. Žalobca nesúhlasil so zamietajúcim rozsudkom súdu prvej inštancie a dôvodil, že v
jeho prípade došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a to v tom, že súd uskutočnil pojednávanie
napriek vedomosti, že žalobca sa necítil schopný aktívne sa zúčastniť pojednávania a to v súvislosti s
tým, že ráno pred pojednávaním bol fyzicky napadnutý zo strany zástupcov štátu, žalobcovi nebolo
umožnené podať námietku zaujatosti, nemal možnosť sa riadne a účinne vyjadriť k veci.

15. V zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozsudok musí obsahovať
odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na
dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými
námietkami strán. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad
opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení
svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový
postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené
vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesto pre
dohady a domnienky. V odôvodnení rozhodnutia súd teda uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil, ktoré dôkazy v konaní vykonal a ako ich vyhodnotil,
zistený skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen
formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých
alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah
súdu, tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané,
účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne
musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t. j. musí byť
preskúmateľné.

16. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce sa
žalobcom v odvolaní namietaných skutočností je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne zdôvodnené
a zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v
odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh
konania, stanoviská strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy,
ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery
primerane vysvetlil, pričom dal i odpoveď na podstatné (zásadné) otázky a námietky oboch strán. Z
odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení
všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.
Samotný fakt, že žalobca sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňuje
ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté nie sú správne. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným
spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobu zamietol.

17. Žalobca primárne v odvolaní namietal, že napriek tomu, že súdu oznámil skutočnosť, že tesne pred
pojednávaním bol fyzicky napadnutý zo stany zástupcov, súd uvedenú skutočnosť ignoroval, odvolal
sa na záznam vyhotovený väzenským lekárom, ktorý žalobca nepovažoval za relevantný. Uvedená
námietka žalobcu smerovala k preskúmaniu postupu súdu prvej inštancie, ktorý vo veci pojednával
napriek oznámeniu žalobcu o fyzickom napadnutí jeho osoby, pričom podľa názoru žalobcu podmienky
na uskutočnenie pojednávania neboli z uvedených dôvodov splnené, a uvedeným postupom súd odňal
žalobcovi možnosť konať pred súdom.

18. Z obsahu spisu vyplýva, že v deň nariadeného pojednávania súd prvej inštancie v čase o 7.54
hod. telefonicky kontaktoval zamestnanec ÚVTOS Ilava p. D., ktorý oznámil, že nevie, či bude žalobca
eskortovaný, nakoľko má zdravotné problémy a je u neho lekár. Následne telefonoval o 8.11 hod. a
oznámil, že žalobca bude eskortovaný a zašle aj správu o zdravotnom stave (pozri úradný záznam na č.l.

675 spisu). Neskôr súdu prišla faxová správa z ÚVTOS Ilava vyhotovená všeobecným lekárom spísaná
24.5.2018 o 7:59 hod. z ktorej vyplýva, že žalobca udal, že bol napadnutý - udretý päsťou do pravej
obličky príslušníkom zboru, žalobca odmietol vyšetrenie, a ako záver je uvedené, že nemožno zistiť
známky zranenia udávaného žalobcom, nebola zistená skutočnosť, ktorá by bránila eskorte (pozri č.l.
676). Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 24.5.2018 vyplýva žiadosť žalobcu o odročenie pojednávania
z dôvodu, že ešte pred eskortovaním bol v Ústave na výkon trestu napadnutý príslušníkmi ZVJS, s tým,
že nechcel konkretizovať do akej časti a v akom rozsahu bol napadnutý, nakoľko to bude predmetom
vyšetrovania príslušných orgánov. Žalobca uviedol, že je v takom stave, že nie je schopný zúčastniť sa
pojednávania v takom rozsahu, aby neboli poškodené jeho práva. Súd v tejto súvislosti oboznámil správu
z ÚVTOS Ilava zo dňa 24.5.2018 (č.l. 676), z ktorej vyplýva, že žalobca uviedol, že bol napadnutý (udretý
päsťou do pravej obličky príslušníkom zboru), no odmietol vyšetrenie. Podľa záveru správy (MUDr. I.
Y.) nemožno zistiť známky zranenia uvádzaného žalobcom, nebola zistená skutočnosť, ktorá by bránila
eskorte. Žalobca pred súdom poprel, že by odmietol vyšetrenie. Zo strany súdu bolo uvedené, že dôvod
uvádzaný žalobcom nebol zo strany súdu posúdený ako dôležitý dôvod na odročenie pojednávania. V
písomnom odôvodení rozsudku súd uvedené popisuje a vyhodnocuje v bode 8. - 10.

19. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny
proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej
právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných
predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 252/04,
I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).

20. Podľa § 183 ods. 1 Civilného sporového poriadku pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých
dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z
dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať,
aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.

21. Dôležitosť dôvodu sa posudzovala vždy s prihliadnutím na všetky okolnosti daného prípadu.
Súd nebol a nie je vždy povinný akceptovať stranou uvedený dôvod, ktorý by mohol byť inak
spôsobilý pre odročenie pojednávania, najmä ak vedie k zámerným procesným obštrukciám sledujúcim
nedôvodné predlžovanie konania a zvyšovanie s tým spojených trov konania. Dôležitý dôvod v zmysle
§ 183 ods. 1 Civilného sporového poriadku mohol byť vyvodzovaný len zo skutočnosti, ktorá bola
vo vzťahu k prebiehajúcemu súdnemu konaniu a nariadenému pojednávaniu so zreteľom na všetky
okolnosti vážna (svojou povahou znemožňujúca každému účastníkovi občianskeho súdneho konania
za rovnakých okolností účasť na súdnom pojednávaní), súčasne ospravedlniteľná (všeobecne prijímaná
ako odpustiteľná), nepredvídateľná (nepredvídaná alebo neočakávaná), neodvrátiteľná (neumožňujúca
účastníkovi prijať opatrenie prekonávajúce príčinu neúčasti na pojednávaní) a náhla (vzhľadom na
časové súvislosti nedovoľujúca účastníkovi uskutočniť kroky vedúce k jeho účasti na pojednávaní).
V Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky bolo publikované
rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 7Cdo 130/2012 pod R 132/2014 jeho právna veta znie: „V zmysle
§ 119 ods. 2 a 3 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom od 1. januára 2012 je zdravotný
stav účastníka konania dôvodom na odročenie pojednávania len ak je súdu, a to už spravidla pred
rozhodnutím o žiadosti o odročenie pojednávania, preukázané vyjadrením ošetrujúceho lekára, že
účastník konania nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu
zúčastniť sa pojednávania.“ poukazujúce na to, že § 119 ods. 3 O.s.p. bol do procesného kódexu
zaradený za účelom zabezpečenia plynulosti konania a zamedzenia obštrukcií účastníkov (strán)
vyhýbaním sa účasti na pojednávaní a ospravedlňovaním ich neúčasti zdravotnými dôvodmi. Uvedené
rozhodnutie spočíva na názore, že zdravotný stav účastníka je dôvodom na odročenie pojednávania len
v prípade, že účastník nie je schopný „bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného
stavu“ sa zúčastniť pojednávania, pričom uvedené musí vyplývať z vyjadrenia ošetrujúceho lekára. O
dôvod na odročenie pojednávania podľa tohto ustanovenia O.s.p. išlo teda iba vtedy, keď (už) v čase
rozhodovania súdu bola žiadosť o odročenie pojednávania doložená kvalifikovaným vyjadrením lekára
o tom, že žiadajúci účastník sa z relevantných zdravotných dôvodov nemôže zúčastniť pojednávania.

Uvedená potreba preukázania dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania stranou sporu je podľa
názoru dovolacieho súdu aktuálna aj za účinnosti Civilného sporového poriadku. Žiadosť žalobcu o
odročenie súdneho pojednávania konaného 24.5.2018 odôvodnená neschopnosťou žalobcu zúčastniť
sa pojednávania z dôvodu napadnutia príslušníkmi ZVJS, s poukazom na obsah lekárskej správy
vyhotovenej v deň pojednávania, nepreukazovala dôležitý dôvod na odročenie pojednávania pred
odvolacím súdom. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že neodmietol vyšetrenie, je potrebné poukázať na
záznam kde sa uvádza, že vyšetrenie žalobca odmietol, pričom neexistovali žiadne pochybnosti o
pravdivosti údajov uvedených v lekárskom náleze. Zároveň sa žiada dodať, že pokiaľ niekto tvrdí, že mu
vážne okolnosti bránia zúčastniť sa procesného úkonu a následne svojim rozhodnutím zabráni možnosti,
aby tvrdenia mohli byť preverené, tak potom takéto tvrdenie nemôže bez ďalšieho obstáť. Na strane
žalobcu nedošlo tak k splneniu podmienok, ktoré by prvoinštančnému súdu dovoľovali odročiť nariadené
pojednávanie podľa § 183 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Ak za tejto situácie súd uskutočnil
pojednávanie za účasti žalobcu, jeho procesný postup neodporuje zákonu, v tejto súvislosti nemohlo
dôjsť k porušeniu procesných práv, ktoré by inak odvolateľ mal možnosť uplatniť ako strana sporu.,
nemohlo dôjsť k porušeniu práva odvolateľa na spravodlivý súdny proces.

22. Žalobca následne namietal, že súd mu neumožnil podať námietku zaujatosti a iniciovať postup na
vylúčenie sudcu z konania.

23. Z obsahu spomínanej zápisnice o pojednávaní zo dňa 24.5.2018 vyplýva, že bezprostredne po
tom, čo bolo súdom oznámené, že žalobcom uvádzaný dôvod nebol posúdený ako dôležitý dôvod na
odročenie pojednávania, žalobca uviedol, že uplatňuje námietku zaujatosti, nakoľko sudca znemožňuje
žalobcovi účasť na pojednávaní a uplatňovať tak jeho práva. Za týmto účelom žiadal poskytnúť časový
priestor a možnosť na spísanie námietky zaujatosti. Ďalej žalobca uviedol, že vo svojom zdravotnom
stave nie je schopný námietku spísať ani nadiktovať. Následne súd prvej inštancie vyhlásil uznesenie,
ktorým súd neprihliada na námietku zaujatosti vznesenú žalobcom ústne. Uvedená situácia je súdom
vyhodnotená v bode 18. rozsudku tak, že súd s poukazom na ust. § 52 ods. 2, § 123 ods. 1, § 125 ods. 1
(t.j. pre absenciu formálnej podmienky - písomného podania námietky zaujatosti) no najmä s poukazom
na ust. § 53 ods. 3 CSP (keď námietka zaujatosti bola vyvolaná oznámením žalobcovi skutočnosti, že
pojednávanie nebude na jeho žiadosť odročené, t.j. spočívala v procesnom postupe sudcu) vyhlásil
uznesenie, že neprihliada na námietku zaujatosti vznesenú žalobcom ústne.

24. Podľa § 49 Civilného sporového poriadku sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu,
ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní
možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti (ods. 1). Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú
okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti (ods. 3).

25. Podľa § 52 Civilného sporového poriadku strana má právo z dôvodov uvedených v § 49 uplatniť
námietku zaujatosti (ods. 1). V námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania
uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca si
námietku o dôvode vylúčenia dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to
pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa
prvej vety, súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ustanovenia o
odstraňovaní vád podania sa nepoužijú (ods. 2).

26. Základné právo na prerokovanie a rozhodnutie veci nestranným súdom je v civilnom konaní
garantované najmä prostredníctvom inštitútu vylúčenia sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodovania
predmetnej veci pre zaujatosť. Právo strany uplatniť námietku zaujatosti patrí medzi jej procesné
práva, ktorých základ pramení priamo z Ústavy SR (Čl. 46 ods. 1). Námietka zaujatosti ako procesný
úkon strany musí spĺňať zákonom predpísané náležitosti. Okrem všeobecných náležitostí, ktoré zákon
vyžaduje pri každom podaní (§ 127 Civilného sporového poriadku), musí obsahovať osobitné náležitosti,
a to označenie sudcu, ktorého zaujatosť sa namieta, konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje
zaujatosť sudcu, údaj o tom, kedy sa o dôvode vylúčenia strana dozvedela, dôkazy na preukázanie
svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré bez svojej viny nemôže pripojiť. Pokiaľ
námietka zaujatosti nespĺňa náležitosti uvedené vyššie, súd nebude k takejto námietke prihliadať.
Rovnako nebude súd prvej inštancie prihliadať a predkladať vec nadriadenému súdu na rozhodnutie,
ak sa námietka obsahovo týka postupu sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo jeho rozhodovacej
činnosti.

27. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd považuje postup súdu prvej inštancie za správny a súladný
so zákonnou úpravou (§ 52 ods. 2 v spojení s § 123 ods. 1 a § 125 ods. 1 Civilného sporivého poriadku),
neboli splnené podmienky pre rozhodovanie o vylúčení sudcu resp. súdu. Úvahy súdu uvedené v
bode 18. odôvodnenia vychádzajú z obsahu spisu, sú logicky aj právne akceptovateľné. Vzhľadom na
postup súdu na pojednávaní je celkom opodstatnené tvrdenie, že uplatnená námietka zaujatosti bola len
reakciou na skutočnosť, že súd nezistil vážne dôvody pre odročenie pojednávania a mal v úmysle otvoriť
pojednávanie. O takomto závere potom svedčí aj skutočnosť, že námietka zaujatosti nebola žalobcom
ani po skončení pojednávania uplatnená žiadnou formou. Z uvedených dôvodov preto nemožno dospieť
k ani záveru, že by vo veci rozhodoval vylúčený sudca resp. zaujatý sudca.

28. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností odvolací súd zistil, že žalobca mal na pojednávaní
konanom dňa 24.5.2018 objektívnu možnosť vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam a dôkazom, ktoré súd
prvej inštancie vykonal a mal tiež právo predkladať a navrhovať dôkazy, predniesť záverečnú reč. Súd
prvej inštancie v danej veci postupoval zákonom predpísaným spôsobom, neporušil procesné normy a
nedopustil sa vád konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolaciu námietku
žalobcu o odňatí možnosti konať pred súdom vyhodnotil taktiež odvolací súd ako nedôvodnú.

29. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl
súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide
vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne
ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Treba
uviesť, že nesprávne právne posúdenie veci (omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav) je
síce relevantným odvolacím dôvodom, ale v danom prípade táto námietka nie je opodstatnená, pretože
súd prvej inštancie jasne a dostatočne vysvetlil právne dôvody, pre ktoré žalobu zamietol. Výsledky
dôkaznej verifikácie všetkých právne relevantných dôkazných prostriedkov, ktoré boli potrebné k zisteniu
skutkového stavu a vyplývajú z obsahu spisu, totiž jednoznačne viedli k záveru o neopodstatnenosti
požiadaviek žalobcu, keďže žalobca nepreukázal vznik ujmy na jeho osobnosti. Súd prvej inštancie
správne právne vec posúdil.

30. Rozsudok súdu prvej inštancie dáva jasne a zrozumiteľne odpovede na právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s uplatneným nárokmi žalobcu na ospravedlnenie a na náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol
rozhodujúci skutkový stav, zistený po náležite vykonanom dokazovaní a vysporiadal sa aj so všetkými
pre vec rozhodujúcimi argumentmi strán. Pritom sa odvolal na konkrétne právne predpisy, ktoré správne
aplikoval na prejednávaný spor. Zo zisteného skutkového stavu teda vyvodil správny právny záver o
nepreukázaní opodstatnenosti žalobcom uplatnených nárokov.

31. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvádzané žalobcom nie sú
naplnené. Aj keď žalobca uviedol, že rozhodnutie napáda zo všetkých odvolacích dôvodov uvedených
v § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, zdôvodnenie odvolania sa netýkalo všetkých odvolacích
dôvodov, a preto odvolací súd preskúmaval len tie odvolacie dôvody, ktoré boli zdôvodnené.

32. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcu odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej
za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak
národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II.
ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu odvolateľa nespôsobilú už privodiť úspech
odvolaniu, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

33. Vo vzťahu k výroku o nároku na náhradu trov konania žalobca v odvolaní neuviedol
žiadne zdôvodnenie. Nakoľko odvolací súd považuje preskúmavaný rozsudok súdu prvej inštancie v
zamietajúcom výroku za vecne správny, keď žalobca žiadnym relevantným spôsobom správnosť výroku

o nároku na náhradu trov konania v rozsudku súdu prvej inštancie vychádzajúceho z tzv. zásady úspechu
nespochybnil (v prípade ktorého ani odvolací súd nezistil žiadne zjavné dôvody jeho nesprávnosti), nie
je jeho odvolacia námietka opodstatnená.

34. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného
sporového poriadku z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods.
1, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom
konaní úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po
právoplatnom skončení veci.

36. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 9. 2. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.