Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 11, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/40/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317209234
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8317209234.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu

JUDr.GabrielyVilágiovejaJUDr.ZlatySimkovejvsporežalobcu:Š.P.,K..XX.XX.XXXX,O.T.XXX,XXX
XX T.É. proti žalovanej: Q. P., K.. XX.XX.XXXX, O. T. XXX, XXX XX T., právne zastúpená: JUDr. Martina
Čelková, advokátka so sídlom Štefánikova 22, Humenné, o zaplatenie 1 312,67 eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 07. 11. 2018, č. k. 9C/46/2017-62
takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej aj „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a
vyslovil, že žalovanej priznáva náhradu trov konania v celom rozsahu proti žalobcovi.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 657, § 149 a § 150 ObčianW.eho zákonníka.

3. Rozhodnutie odôvodnil zistením, že žalobca sa podanou žalobou zo dňa 16. 10. 2017 domáhal
zaplatenia sumy 1 312,67 eura s prísl. titulom poskytnutej pôžičky žalovanej. Strany sporu sú bývalí

manželia a ich manželstvo bolo právoplatne rozvedené 10. 04. 2013. Na tamojšom súde prebiehalo
medzi stranami sporu konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) pod
sp. zn. 5C/238/2015, pričom v konaní došlo ku schváleniu zmieru strán sporu (právoplatné rozhodnutie
11. 07. 2016). Strany sporu pred schválením zmieru o vyporiadaní BSM dňa 31. 05. 2016 uzavreli
zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobca vyplatil žalovanú sumu, t. j. 1 312,67 eura exekútorovi, ktorý
bol poverený vykonaním exekúcie proti žalovanej ako povinnej v prospech oprávneného spoločnosti
Z. Záväzok voči spoločnosti Z. vznikol za trvania manželstva. Skutočnosť, že dlh voči Z. ktorý vyplatil

žalobca na účet exekútora vznikol za trvania manželstva, nebola v konaní sporná a žalobca túto
skutočnosť nerozporoval. Aj v prípade, že ako dlžníčka v zmluve o úvere so spoločnosťou Z. D. W. a. s.,
je uvedená iba žalovaná, išlo o spoločný dlh manželov, ktorý vznikol za trvania manželstva, a teda tento
záväzok voči spoločnosti Z. D. W. a. s. patril do O. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že pôžička
od spoločnosti Z. D. W. a. s. nebola predmetom vyporiadania O. (vedenom pod sp. zn. 5C/238/2015) a
nebola vyporiadaná medzi stranami sporu ani dohodou. Žalovaná tvrdila, že za pôžičku od spoločnosti
Z. D. W. a. s. boli nadobudnuté veci patriace do O. a žalobca túto skutočnosť ani nerozporoval.

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov k veciam nadobudnutým za pôžičku od spoločnosti Z. D. W. a.
s. zaniklo po uplynutí troch rokov od zániku O., pretože nebolo vyporiadané dohodou, ani rozhodnutím
súdu a žalovaná tvrdila, aj preukázala čestným prehlásením dcéry strán sporu, že tieto hnuteľné veci
užívaporozvodemanželstvažalobca,apretosavsúladesust.§149ods.4Občianskehozákonníkastalich výlučným vlastníkom. Žalobca až na pojednávaní poprel, aby veci zakúpené z poskytnutej pôžičky
mal u seba. Podľa názoru súdu je takéto popretie skutkových tvrdení žalobcu žalovaným neúčinné podľa
§ 151 ods. 2 CSP a žalobca nenavrhol vykonať ani žiaden dôkaz na vyvrátenie tvrdenia žalovanej. Súd

preto skutkové tvrdenia žalovanej ohľadom veci nadobudnutých za pôžičku od spoločnosti Z. D. W. a.
s. považoval za neúčinne popreté.

4. Súd uzavrel, že pokiaľ žalobca je vlastníkom veci nadobudnutých za pôžičku od spoločnosti Z. D.
W. a. s., je potrebné vychádzať z toho, že žalobca mal aj povinnosť zaplatiť pôžičku od spoločnosti

Z. D. W. a. s., a teda oprávnene zaplatil exekútorovi žalovanú sumu napriek tomu, že povinnou bola
žalovaná. Išlo o spoločný dlh, ktorý vznikol počas trvania manželstva a veci získané za pôžičku vlastní
žalobca. Vyporiadanie každej jednotlivej veci sa musí riešiť komplexne a nemôže byť vec vo vlastníctve
jednej osoby a druhá by bola povinná zaplatiť jej cenu. S ohľadom na uvedené nebolo možné vyhovieť
žalobeanititulomzaplateniaspoločnejpôžičkybývalýchmanželov žalobcom.Navyšežalobcaanipočas
konania netvrdil, aká bola skutočná suma poskytnutej pôžičky od spoločnosti Z. D. W. a. s., ani koľko

žalobca zaplatil a koľko zaplatila žalovaná. Nepredložil jediný dôkaz k pôžičke od spoločnosti Z. D. W.
a. s., a preto súd vychádzal iba z nesporných tvrdení strán sporu a tých, ktoré síce boli sporné, ale boli
preukázané listinnými dôkazmi. Iné dôkazy v konaní navrhnuté neboli.

5. Zároveň súd skonštatoval, že zmluva o pôžičke zo dňa 31. 05. 2016 je neplatná, pretože žalobca

reálne neodovzdal žalovanej sumu vo výške 1 312,67 eura napriek tomu, že pôžička je reálny kontrakt,
ale vyplatil vymáhanú sumu exekútorovi. Z uvedeného dôvodu, že nedošlo k reálnemu odovzdaniu
peňazídlžníkovi,alebolivyplatenéinejosobeakodlžníkovi,jezmluvaopôžičkeneplatná.Keďžezmluva
o pôžičke je reálnou zmluvou, k jej platnému uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu
pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde medzi zmluvnými stranami, právny

vzťah z pôžičky nevznikne. Vzhľadom k tomu, že zmluva o pôžičke uzavretá medzi stranami sporu dňa
31. 05. 2016 je neplatná a veci nadobudnuté za pôžičku od spoločnosti Z. D. W. a. s. sú vo vlastníctve
žalobcu, súd žalobu zamietol.

6. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanej ako úspešnej strane priznal

plnú náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi. O výške trov konania bude rozhodnuté
samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca navrhujúc, aby odvolací
súd napadnuté rozhodnutie zmenil, žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal žalobcovi náhradu trov

konania. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolateľ
je toho názoru, že súd nesprávne právne vyhodnotil skutočnosť, že dlh žalovanej voči spoločnosti Z.
D. W. a. s. je spoločným dlhom, keďže vznikol za trvania manželstva. Zdôraznil, že dlh, ktorý žalovanej
vznikol na základe zmluvy so spoločnosťou Z. D. W. a. s., na základe ktorého sa proti žalovanej viedlo

exekučné konanie, je výlučným dlhom žalovanej. Žalovaná za peniaze získané pôžičkou od spoločnosti
Z. D. W. a. s. kúpila vankúše a paplóny pre svoju potrebu. Finančná situácia žalobcu v tom čase, ani
v súčasnosti nie je taká dobrá, aby si mohol dovoliť kúpiť paplóny a vankúše za viac ako 1 000 eur.
Navyše posledné roky manželstva manželia žili veľmi zle, žalovaná mala v tom čase priateľa, u ktorého
striedavo žila v obci W., okres S.. Strany sporu sa väčšinou hádali a vôbec sa nerozprávali. Žalovaná

však aj po rozvode manželstva mala kľúče od domu, z ktorého vzala rôzne veci, keď žalobca bol v práci,
o čom ho informovali deti. Žiadne paplóny, ani vankúše, ako tvrdí žalovaná, žalobca nemá. Žalobca preto
nechápe, z akého dôvodu ich dcéra K. podpísala čestné prehlásenie o tom, že paplóny a vankúše má
žalobca, predpokladá že len z obavy, aby si s matkou nenarušila vzťah. Toto čestné prehlásenie nie je
pravdivé a žalobca predkladá súdu čestné prehlásenie jeho matky, S. P., nar. XX. XX. XXXX, ktorá v čase

rozvodu manželstva, aj v súčasnosti žalobcovi pomáha so starostlivosťou o domácnosť a v starostlivosti
o mal. syna B. P.. Konanie o O. bolo ukončené schváleným zmierom, ktorý nadobudol právoplatnosť a
vykonateľnosťou dňa 11. 07. 2016, pričom v ňom boli vyporiadané všetky veci (hnuteľné i nehnuteľné) i
majetkové práva, ktoré strany nadobudli počas trvania manželstva. Od roku 2016 až doteraz žalovaná
nikdy nenamietala, žeby medzi stranami zostalo niečo nevyporiadané a už vôbec nespomenula, žeby

strany mali medzi sebou nevyporiadané nejaké hnuteľné veci. Žaloba sa prvýkrát o dlhu žalovanej v
Z. D. W. a. s. dozvedel v máji 2016, keď ho žalovaná oslovila s tým, aby jej požičal peniaze, ktorými by
vyplatila svoj dlh u exekútora, aby následne mohla predať nehnuteľnosti, ktoré mala vo svojom výlučnom
vlastníctve a ktoré boli zaťažené exekučným záložným právom. Navrhol, aby v prípade, ak poskytnutépeniaze žalobcovi nevráti do konca septembra 2016, žalobca si môže požičanú sumu započítať do
vyrovnávacieho podielu O.. Žalovaná si zmluvu o pôžičke pred podpísaním riadne prečítala, k jej obsahu
nemala žiadne výhrady a následne ju podpisovala vo viacerých vyhotoveniach. K započítaniu uvedenej

pôžičky do vyrovnávacieho podielu zo strany žalobcu nakoniec nedošlo. Žalovaná si v tom čase chcela
kúpiť byt práve z peňazí, ktoré jej žalovaný v rámci vyporiadania O. vyplatil vo výške 10 000 eur, ako
aj z peňazí, ktoré získala z predaja nehnuteľnosti pôvodne žalovaných exekučným záložným právom.
Tvrdila, že keď si „porieši“ byt, peniaze, ktoré za ňu žalobca u exekútora zaplatí, žalobcovi vráti. Doposiaľ
žalovanátietopeniazežalobcovinevrátila.Súdprvejinštancienesprávneposúdil neplatnosťpredmetnej

zmluvy o pôžičke z dôvodu, že nedošlo zo strany žalobcu k reálnemu odovzdaniu žalovanej sumy,
nakoľko tento názor je už dávno prekonaný. Konštantná judikatúra v zhode s doktrínou nevyžaduje
fyzické odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi, pri peňažnej pôžičke môže dôjsť k odovzdaniu požičanej
sumy i bezhotovostným prevodom na účet dlžníka. Uskutočnením prevodu je potom splnená podmienka
odovzdania predmetu pôžičky dlžníkovi podľa § 657 Občianskeho zákonníka.

8. V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu žalovaná uviedla, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že dlh
voči spoločnosti Z. D. W. a. s. je výlučne dlhom žalovanej, a nie spoločným dlhom. Žalobca v konaní
nijako nerozporoval tvrdenia žalovanej, že za poskytnutú pôžičku boli nadobudnuté veci patriace do
O.. Žalobca sám konštatuje, že k započítaniu predmetnej pôžičky do vyrovnávacieho podielu, ktorý v
rámci vyporiadania O. žalovanej vyplatil z jeho strany nedošlo. Nijako sa však nevyjadril ani výslovne

nerozporoval tvrdenia žalovanej ohľadom faktického vyporiadania veci patriacich do O., ktoré neboli
zahrnuté v rozhodnutí Okresného súdu Humenné. Za pôžičku získanú od spoločnosti Z. D. W. a. s.
boli zakúpené hnuteľné veci, konkrétne 4ks paplónov, 4ks vankúšov od spoločnosti U. s. r. o., z ktorých
si žalobca ponechal 2 vankúše a 2 paplóny. Túto skutočnosť žalovaná preukázala v konaní čestným
prehlásením dcéry strán sporu, ktorá žila s otcom v spoločnej domácnosti a aj v súčasnosti sa tam

zdržiava (sporadicky) a pod jedným z týchto paplónov dokonca spí. Predmetné čestné vyhlásenie
vyvracia tvrdenia žalobcu o tom, že o žiadnych paplónoch a vankúšoch nič nevie, prípadne, že ich
žalovanámohlazdomuvziať,čopovažujezavýmyselžalobcu.Čestnéprehlásenie,ktorédoložilžalobca
v odvolacom konaní považuje žalovaná za účelové, keďže matka žalobcu s nimi v spoločnej domácnosti
nežila. Naviac čestné prehlásenie mohol žalobca doložiť už pred súdom prvej inštancie, nič mu v tom

nebránilo a keďže tak neurobil, toto čestné prehlásenie ako novotu v konaní nemožno pred odvolacím
súdom použiť. Na výslovnú otázku súdu prvej inštancie či má žalobca ešte nejaké dôkazy, ktoré bude
chcieť predložiť, odpovedal záporne. Nechcel vypočuť v konaní ani dcéru, ani svoju matku. Finančnú
čiastku 1 312,67 eura, žalobca zaslal priamo na účet exekútora, ktorý zriadil exekučné záložné právo na
nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovanej. Žalovaná uzatvorila pôžičku pod nátlakom žalobcu (žalobca

chcel od žalovanej kúpiť nehnuteľnosti, na ktorých bolo zriadené záložné právo na účet, aby mohol
čerpať pôžičky), keďže žalobca by bez uhradenia exekúcie a následného odstránenia záložného práva,
nemohol zobrať pôžičku a vyplatiť žalovanej vyrovnávací podiel za O.. Žalovaná sa v plnom rozsahu
stotožnila s názorom súdu, že zmluva o pôžičke je neplatná, naviac má za to, že nie je spravodlivé,
aby žalobca disponoval a nadobudol vlastníctvo k hnuteľným veciam získaných za finančné prostriedky

z pôžičky zo spoločnosti Z. D. W. s. s., za nesplácanie ktorej bola v exekúcií postihnutá žalovaná a
aby ešte žiadal náhradu celej sumy 1 312,67 eura. Takýmto rozhodnutím by vzniklo na strane žalobcu
bezdôvodné obohatenie, ktoré by však už žalovaná nemohla z dôvodu premlčania uplatniť. Navrhla
rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania
voči žalobcovi vo výške 100 %.

9. V replike zo dňa 20. 03. 2019 žalobca zotrváva v celom rozsahu na dôvodoch podaného odvolania
a tvrdenia žalovanej považuje za účelové a nepravdivé. Žalovaná počas celého konania o vyporiadanie
O., ani po jeho skončení v roku 2016 až doteraz nikdy nenamietala, žeby medzi stranami sporu zostalo
niečoho nevyporiadané a už vôbec nespomenula, žeby strany sporu mali medzi sebou nevyporiadané

hnuteľné veci. Žalovaná pri odchode zo spoločnosti domácnosti zobrala paplóny a vankúše značky U. a
jesiveľmidobrevedomá,žetietovecižalobcanemá.Zdôraznil,žetrvánatom,žesúdnesprávneprávne
vyhodnotil skutočnosť, že dlh žalovanej voči spoločnosti Z. D. W. a. s. je spoločným dlhom. Dlh, ktorý
žalovanej vznikol je výlučne len dlhom žalovanej a veci zakúpene z týchto finančných prostriedkov užíva
výlučne žalovaná. Žalobca tvrdenia žalovanej, že pôžičku podpísala pod nátlakom žalobcu považuje za

absolútne nepravdivé. Zdôrazňuje, že zmluvu o pôžičke si žalovaná pred podpísaním riadne prečítala,
k jej obsahu výhrady nemala a následne ju podpísala vo viacerých vyhotoveniach.10.KrajskýsúdvPrešoveakosúdodvolací(§34zákonač.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku,
ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávneným subjektom, proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa, po skonštatovaní, že podané odvolanie má

zákonné náležitosti a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h)
CSP)preskúmalnapadnutérozhodnutievmedziachdanýchrozsahom(§379CSP)adôvodmiodvolania
(§ 380 ods. 1 CSP) s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
nezistil, pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo
doplniť dokazovanie (§ 383 CSP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1

CSP a contrario) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

11. Podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie,
odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vo veci samej v prvom výroku a v súvisiacom
výroku o trovách konania vecne správne. Odvolací súd (v súlade s vyššie citovaným ust. § 387 ods.
2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočné, jasné,

zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom sa vyporiadava so všetkými relevantnými i právnymi
otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ust. § 220 ods. 2 CSP.

13. Odvolací súd konštatuje, že žalobca ohľadom prvého výroku v odvolaní neuviedol v zásade žiadne
relevantné skutočnosti, okolnosti alebo argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania súdom prvej

inštancie a s ktorými by sa súd prvej inštancie náležite nevysporiadal. Na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozsudku vo veci samej odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v preskúmavanej
veci vykonal všetko dokazovanie, ktoré bolo možné s návrhom strán, vykonať a na jeho základe
zisťoval rozhodujúce skutočnosti dôležité pre posúdenie dôvodnosti žaloby. S hodnotením výsledkov
vykonaného dokazovania v súlade s ust. § 191 ods. 1 CSP dospel k správnym skutkovým záverom a na

ichzákladevyvodilajsprávnyprávnyzáveronedôvodnostižalobcuuplatnenéhonároku.Navecsprávne
aplikoval zodpovedajúce ust. § 657 Občianskeho zákonníka, ktoré aj správne vyložil a svoje dôvody
vedúce k zamietnutiu žalobu žalobcu riadne v súlade s § 220 ods. 2 CSP odôvodnil, pričom sa dôsledne
vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj
so všetkými relevantnými argumentmi a dôkaznými návrhmi sporových strán a posúdil opodstatnenosť

všetkých právne s skutkovo relevantných námietok strán súvisiacich s predmetom konania.

14. Podľa ustálenej právnej teórie a súdnej praxe je sporové konanie ovládané prejednávacou zásadou,
v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou účastníkov konania.
Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide o bremeno

tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať
(§ 132 ods. 1 CSP). Predmetné ustanovenie stanovuje aj dôkaznú povinnosť strán v sporovom
konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Zásadne na stranách sporu leží iniciatíva pri
zhromažďovaní dôkazov. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení,
nesie nepriaznivé dôsledku v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového

stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Totožné následky postihujú i toho účastníka, ktorý
síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenia vykonaných dôkazov súdom vyústilo
do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné
bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom
vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané v tom zmysle, že

súd ho nepovažuje za pravdivé, ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd
vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.

15. Aby strana mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým
splniť svoju povinnosť tvrdenia, predpokladom dôkaznej povinnosti je tvrdenie skutočnosti stranou tzv.

bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak
strana nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom
spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie
bremena tvrdenia má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšlainak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnúť
podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia, o tejto skutočnosti bude mať pre stranu
väčšinou za následok nepriaznivé rozhodnutie. Zákon stranám ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné

skutočnosti, potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností je určovaný hypotézou hmotnoprávnej
normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma určuje zásadne jednak rozsah
dôkazného bremena, teda okruh skutočnosti, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané a jednak
nositeľa dôkazného bremena.

16. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti záverov prijatých súdom prvej inštancie a v nadväznosti
na odvolacie námietky žalobcu uvádza, že v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke
prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po
uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

17. Súd prvej inštancie správne posudzoval povinnosť dôkazného bremena žalobcu v sporovom konaní.

Konanie o nároku žalobcu vyplývajúce podľa neho z uzavretej zmluvy o pôžičke je konaním sporovým,
v ktorom platí prejednacia zásada. So zreteľom na kontradiktórnosť tohto konania, možnosť súdu
vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci (§ 188 ods. 2, 3 CSP) má jednoznačne reštriktívne limity,
táto možnosť predstavuje výnimku v prípade vykonania dôkazu, ktorý vyplýva z verejných registrov
a zoznamov, a to len v prípade, ak nasvedčujú tomu, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so

skutočnosťou. Súd prvej inštancie prejednal vec a rozhodol po vykonaní pojednávania, na ktorom
vykonal dokazovanie navrhnuté stranami sporu, pričom strany sporu nemali ďalšie návrhy na doplnenie
dokazovania.

18. Súd prvej inštancie zamietnutie žaloby založil na konštatovaní, že strany sporu dňa 31. 05. 2016

podpísali zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobca vyplatil žalovanú sumu exekútorovi, ktorý bol
poverený vykonaním exekúcie proti žalovanej ako povinnej v prospech oprávneného, spoločnosti Z. D.
W. a. s., pričom záväzok voči uvedenej spoločnosti vznikol ešte počas trvania manželstva. Skutočnosť,
že dlh voči spoločnosti Z. D. W. a. s., ktorý vyplatil žalobca na účet exekútora vznikol za trvania
manželstva, nebola v konaní sporná. Preto aj v prípade, ak ako dlžníčka v zmluve so spoločnosťou Z. D.

W. a. s., bola uvedená iba žalovaná, išlo o spoločný dlh manželov, ktorý vznikol za trvania manželstva, a
preto tento záväzok voči spoločnosti Z. D. W. a. s. patril do O.. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že
pôžička od spoločnosti Z. D. W. a. s., nebola predmetom vyporiadania O. medzi stranami sporu v konaní
vedenom na tamojšom súde pod sp. zn. 5C/238/2015 a nebola vyporiadaná medzi stranami sporu ani
dohodou. Za poskytnutú pôžičku od spoločnosti Z. D. W. a.s. boli nadobudnuté hnuteľné veci patriace do

O.. O. k veciam nadobudnutým za pôžičku od spoločnosti Z. D. W. a. s. zaniklo po uplynutí troch rokov
od zániku O., pretože nebolo vyporiadané dohodou, ani rozhodnutím súdu a žalovaná v konaní tvrdila
a v konaní aj preukázala čestným prehlásením dcéry K. P., že tieto hnuteľné veci užíva žalobca (č. l. 51
spisu), a preto sa v súlade s ust. § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka stali veci zakúpené z poskytnutej
pôžičky vlastníctvom žalobcu. Žalobca k tomu nenavrhol vykonať žiadny dôkaz na vyvrátenie tvrdenia

žalovanej. Pokiaľ žalobca je vlastníkom veci nadobudnutých za pôžičku od spoločnosti Z. D. W. a s. je
potrebné vychádzať z toho, že žalobca mal aj povinnosť zaplatiť pôžičku od spoločnosti Z. D. W., a. s,
teda oprávnene zaplatil exekútorovi žalovanú sumu, napriek tomu, že povinnou v exekučnom konaní
bola žalovaná. Išlo o spoločný dlh bývalých manželov, ktorý vznikol počas trvania manželstva a veci
získané za pôžičku patrili do O..

19.Ajpodľaprávnehonázoruodvolaciehosúdužalobcavkonanínepreukázalplatnosťzmluvyopôžičke
zo dňa 31. 05. 2016, nakoľko zmluva o pôžičke má charakter reálnej (nielen konsenzuálnej) zmluvy.
Dôvodom vzniku pôžičky je odovzdanie určenej veci, ktorou sú v danej veci peniaze. Samotná pôžička
vzniká odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi. Zo samotného obsahu predmetu zmluvy o pôžičke je

možné usúdiť, že k odovzdaniu predmetu pôžičky žalovanej nedošlo a táto skutočnosť nepochybne
vyplýva aj z čl. 2 zmluvy o pôžičke. Samotný žalobca už v žalobe tvrdil, že na základe zmluvy o pôžičke
zo dňa 31. 05. 2016 uzatvorenou medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou, žalobca
poskytol žalované peňažné prostriedky na bankový účet exekútora W. vedený v R. O. W., a. s. Finančnú
čiastkuvovýške1312,67euražalobcatedazaslalpriamonaúčetexekútora,ktorýbolpoverenývykonať

exekúciu pre oprávneného Z. D. W. a. s. voči dlžníkovi - žalovanej ako povinnej v konaní EX XXX/
XXXX-XX-Z. D.. Za stavu, ak žalobca v konaní netvrdil a ani nepreukázal odovzdanie predmetu pôžičku
žalovanej, pre platné uzavretie tohto právneho úkonu je okrem iného potrebné, aby došlo ku skutočnému
odovzdaniu predmetu pôžičky, teda sumy 1 312,67 eura žalovanej.20. Pokiaľ nie je táto podmienka splnená, nemožno hovoriť o platne uzatvorenej zmluve o pôžičke.
Žalobca v konaní netvrdil a ani nepreukázal, že bol dohodnutý záväzkový právny vzťah medzi žalobcom

a žalovanou zodpovedajúci zmluve o pôžičke zo dňa 31. 05. 2016. Vzhľadom na to, že zmluva o pôžičke
je neplatná a veci nadobudnuté za pôžičku od spoločnosti Z. D. W., a. s. sú vo vlastníctve žalobcu,
správne postupoval súd prvej inštancie, ak žalobu zamietol.

21. Zmluva o pôžičke (ktorej skutočným zmyslom - bez ohľadu na jej skutočné označenie - je zaplatenie

pohľadávky v exekučnom konaní pre oprávneného Z. D. W. a. s. voči žalovanej ako povinnej), je v
rozpore s ust. § 657 Občianskeho zákonníka a takáto zmluva je pre rozpor s účelom zákona neplatná
podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd konštatuje, že žalobca v odvolaní namietal, že súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, de facto
namietal nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti
je potrebné uviesť, že odvolací súd je podľa § 383 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil

súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. Na základe toho odvolací
súd v odvolacom konaní skúma, okrem splnenia procesných podmienok odvolacieho konania, či súd
prvej inštancie vykonal náležité dokazovanie, či skutkové zistenia, ku ktorým po takomto dokazovaní
dospel,majúvprevedenomdokazovaníoporu.Akzistí,ženeboloprevedenénáležitédokazovaniealebo
ak zistí, že súdom prvej inštancie konštatovaný skutkový stav nemá oporu v prevedenom dokazovaní

(nevyplýva z vykonaných dôkazov), v prípade, ak má za to, že súd dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakuje sám (§ 384
ods. 1 CSP).

22. V danom prípade odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie,

pričom vychádzal z vyjadrení žalobcu ním predložených dôkazov, z vyjadrenia žalovanej i z čestného
prehlásenia dcéry strán sporu K. P. zo dňa XX. XX. XXXX. Z tohto dokazovania získané dôkazy súd prvej
inštancie vyhodnotil podľa zákonných kritérií (§ 191 ods. 1 CSP) a na základe toho ustálil skutkový stav,
z ktorého pri rozhodnutí vychádzal. Odvolací súd v hodnotení dôkazov zo strany súdu prvej inštancie
nezistil žiadny rozpor s princípmi formálnej logiky a so zákonnými procesnými pravidlami, a preto

nepovažoval za potrebné súdom prvej inštancie prevedené dokazovanie opakovať alebo ho doplniť.

23. Pokiaľ ide o predložené čestné prehlásenie matky žalobcu S.., nar. XX. XX. XXXX v odvolacom
konaní, odvolateľ ničím nepreukázal, že bez svojho zavinenia nemohol buď označiť alebo ním predložiť
tvrdené skutočnosti alebo dôkazy pred súdom prvej inštancie. Za danej situácie odvolací súd nemohol

na takúto novú argumentáciu žalobcu prihliadnuť, keď bolo v objektívnych možnostiach a bolo zároveň
aj povinnosťou žalobcu túto argumentáciu uplatniť pred súdom prvej inštancie skôr ako bolo uznesením
vyhlásené dokazovanie za skončené. Bolo potrebné teda vychádzať zo skutkového stavu v takom
rozsahu, ako bol preukázaný v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd v tejto súvislosti
poukazujenaust.§366CSP,ktoréobmedzujeprávanovôt,t.j.právauplatniťnovédoposiaľneuplatnené

prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany len za splnenia taxatívne uvedených
podmienok, t. j.:
a) sa týkajú procesných podmienok
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,
d) ich odvolateľ bez svoje viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ani jedna z týchto podmienok splnená nebola

24. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo veci

samej a v súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil v súlade s ust. § 387 ods.
1, 2 CSP.

25. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP za použitia
§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný. V odvolacom konaní

bola úspešná žalovaná, preto vzhľadom na jej úspech v odvolacom konaní, súd jej priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá
vyšší súdny úradník.26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov
3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).