Uznesenie – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. november 2019

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Obdo/64/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7218207530
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hullová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:7218207530.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne HotelBonaparte s.r.o., so sídlom M. R.
Štefánika č. 7, 010 01 Žilina, IČO: 51 062 895, proti žalovanej SPP - distribúcia, a.s., so sídlom Mlynské
nivy č. 44/b, 825 11 Bratislava, IČO: 35 910 739, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o
dovolaní žalovanej proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 3Cob/120/2018-60 z 30. novembra
2018, takto

r o z h o d o l :

I. Dovolanie o d m i e t a .

II. Žalobkyni n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uznesením č.
k. 36Cb/99/2018-25 z 24. augusta 2018 o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia
(ktorý predchádzal konaniu vo veci samej - pozn. dovolacieho súdu) rozhodol tak, že žalovaná je
povinná zdržať sa odpojenia žalobkyne od distribučnej siete odberného plynového miesta, evidovaného
u žalovanej pod č.: XXXXXXXXXX, POD: N., na adrese Š.D. č. X, H. - Š. z dôvodu neuhradenia škody,
spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu v období od 28. februára 2018 do 25. mája 2018
a vyčíslenej vo vyúčtovaní žalovanej č. XXXXXXXXXX zo dňa 09. augusta 2018 v sume 11.721,59 eur.
Súd prvej inštancie vo výroku II uznesenia žalovanú zároveň poučil, že môže podať žalobu vo veci
samej, ktorej právnym následkom v prípade jej úspechu v konaní bude skutočnosť, že súd aj bez návrhu
uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovie. Stranami
konania podľa výroku II uznesenia budú ako žalobkyňa spoločnosť SPP - distribúcia, a.s.,
so sídlom Mlynské nivy č. 44/b, Bratislava, IČO: 35 910 739 a ako žalovaná spoločnosť HotelBonaparte
s.r.o., so sídlom M.R.Štefánika č. 7, Žilina, IČO: 51 062 895. Predmetom konania vo veci samej bude
náhrada škody, spôsobená neoprávneným odberom zemného plynu v období od 28. februára 2018 do
25. mája 2018, vyčíslená vo vyúčtovaní č. XXXXXXXXXX zo dňa 09. augusta 2018 v sume 11.721,59
eur. Žalovanej súd uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v plnom rozsahu.

2. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho príloh súd prvej inštancie zistil, že medzi
žalobkyňou ako odberateľkou a žalovanou ako dodávateľkou je uzavretý zmluvný vzťah, predmetom
ktorého je dodávka zemného plynu do odberného miesta žalobkyne. Spor medzi stranami vznikol
v súvislosti so skutočnosťou, že v období od 28. februára 2018 do 25. mája 2018 malo dôjsť k
neoprávnenému odberu plynu z dôvodu porušenia prevádzkovej plomby meradla odberu plynu, pričom
žalovaná v prípade neuhradenia vzniknutej škody žalobkyňou, mala v úmysle počnúc dňom 13.
septembra 2018 prerušiť dodávku plynu do odberného miesta žalobkyne, čo by s ohľadom na charakter
jej prevádzky (reštauračné a hotelové služby) malo za následok faktické znemožnenie podnikateľskej
činnosti, čím by na strane žalobkyne došlo k vzniku škody. Zistené skutočnosti súd prvej inštancie právne
posúdil podľa § 325 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1, § 337 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej aj ,,CSP“) a dospel k záveru, že s ohľadom na možný vznik škody je v

posudzovanom prípade potrebné upraviť pomery strán tak, ako vyplýva z výroku I uznesenia. Súd prvej
inštancie dodal, že v predmetnej veci ide o situáciu, keď je neodkladné opatrenie vydané pred začatím
konania vo veci samej, na základe čoho v zmysle § 337 CSP poučil žalovanú o možnosti podať žalobu
vo veci samej a označil strany, ako aj predmet konania vo veci samej. O trovách konania rozhodol podľa
§ 255 ods. 1 CSP.

3. Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „odvolací súd“) uznesením č. k.
3Cob/120/2018-60 z 30. novembra 2018 uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne
podľa § 387 ods. 1 CSP a stranám sporu nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.

4. Odvolací súd sa v prvom rade vysporiadal s odvolacou námietkou žalovanej o miestnej nepríslušnosti
Okresného súdu Košice II na prejednanie navrhovaného neodkladného opatrenia. S poukazom na
§ 324 ods. 2, § 40 a § 41 CSP uviedol, že zákonodarca v CSP v jeho tretej časti (osobitné
procesné postupy v tretej hlave, prvý diel - neodkladné opatrenia a zabezpečovacie opatrenia)
vymedzil iba vecnú príslušnosť súdov v Slovenskej republike na rozhodovanie o neodkladných
opatreniach a zabezpečovacích opatreniach tak, že vecne príslušný je okresný súd, čo umožňuje
zároveň garantovať zachovanie prípustnosti riadneho opravného prostriedku v rámci štandardného
dvojinštančného konania. Výslovne neuviedol, že je daná výlučná miestna, kauzálna alebo funkčná
príslušnosť súdov na rozhodovanie o neodkladných opatreniach odlišne, ako je určená v konaní vo
veci samej, teda v ustanoveniach § 13 - § 43 CSP. Miestne príslušným na konanie o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia je teda okresný súd, ktorý je alebo by bol miestne príslušný na
konanie vo veci samej. Odvolací súd vychádzajúc z príslušných zákonných ustanovení konštatoval,
že pokiaľ žalovaná v odvolaní, ako vo svojom prvom procesnom úkone v konaní, namietala miestnu
nepríslušnosť Okresného súdu Košice II, súd prvej inštancie nemohol svoju miestnu príslušnosť alebo
nepríslušnosť skúmať pred týmto prvým procesným úkonom žalovanej a musel vo veci návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia konať a rozhodnúť, pretože pokiaľ žalobkyňa podala návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia na Okresný súd Košice II, nebol tento podľa § 40 CSP oprávnený
sám skúmať, či je všeobecne miestne príslušným súdom na prejednanie predmetnej veci podľa § 13
CSP, teda či žalovaná má sídlo v obvode Okresného súdu Košice II. Súd prvej inštancie preto podľa
názoru odvolacieho súdu postupoval správne, ak o tomto návrhu rozhodol. Odvolací súd dodal, že v
prejednávanej veci bolo nariadené neodkladné opatrenie pred začatím konania, pričom žalovanej nebola
zároveň uložená povinnosť podať žalobu, a preto súd prvej inštancie správne a v súlade s ustanoveniami
CSP osobitným výrokom žalovanú len poučil, aby podala proti žalobkyni žalobu vo veci samej. Vo veci
samej (teda o náhradu škody) bude pritom žalobkyňa vystupovať na strane žalovanej, kedy popri jej
všeobecnom súde je na konanie miestne príslušný aj Okresný súd Košice II, teda aj súd, v ktorého
obvode nastala skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody (§ 19 písm. b/ CSP), a preto aj na
konanie o nariadení neodkladného opatrenia je vecne aj miestne príslušným súdom Okresný súd Košice
II, ktorý je alebo by bol miestne príslušným na konanie vo veci samej, teda na konanie o náhradu škody.

5. K samotnej povahe inštitútu neodkladného opatrenia odvolací súd uviedol, že neodkladné opatrenie
môže súd podľa okolností nariadiť pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení (§ 324
ods. 1 CSP). Zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie tejto formy procesného zabezpečenia,
a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená (§ 325
ods. 1 CSP). Osobitnej povahe inštitútu neodkladného opatrenia zodpovedá zjednodušený a zrýchlený
procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Riadne dokazovanie v zmysle §
185 a nasl. CSP súd nevykonáva a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré
boli v súvislosti s podaným návrhom osvedčené. V záujme prevencie zmarenia účelu neodkladného
opatrenia doručí súd návrh na jeho nariadenie aj spolu s uznesením ostatným stranám. V prejednávanej
veci z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že žalobkyňa sa tohto zdržovacieho
neodkladného opatrenia v znení napadnutého výroku, a to pred začatím konania, domáhala z dôvodu,
že je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu.

6. Odvolací súd v celom rozsahu poukázal na vecne správne závery súdu prvej inštancie. K odvolacej
námietke žalovanej, smerujúcej proti odôvodneniu napadnutého rozhodnutia, okrem iného aj z dôvodu,
že žalovaná nie je dodávateľom zemného plynu, odvolací súd dodal, že je nesporné, že v danom prípade
ide len o zrejmú nesprávnosť uvedenú súdom prvej inštancie, a táto nemá vplyv na vecnú správnosť
napadnutého rozhodnutia, vrátane jeho výroku.

7. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že z obsahu návrhu a jeho príloh
nesporne vyplýva, že 27. februára 2018 uzavrela žalobkyňa Zmluvu o dodávke plynu so subjektom SPP
a.s., Mlynské nivy 44/A, Bratislava, ktorou sa SPP a.s. ako dodávateľ zaviazal zabezpečiť pre žalobkyňu,
ako odberateľa, združenú dodávku plynu do odberného miesta E. Š. na Š. X v H.F. a žalobkyňa, ako
odberateľ, sa zaviazala uhradiť dodávateľovi cenu za dodávku plynu a ceny za služby a výkony súvisiace
s touto dodávkou plynu, a to za podmienok stanovených zmluvou a obchodnými podmienkami. Rovnako
považoval odvolací súd za nesporné, že žalovaná je prevádzkovateľ distribučnej siete a jej povinnosťou
(okrem iného) je povinnosť zabezpečovať spoľahlivé, bezpečné a efektívne prevádzkovanie distribučnej
siete v zmysle zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike. Uvedené podľa odvolacieho súdu nesporne
vyplýva jednak z nariadeného neodkladného opatrenia, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zdržať
sa odpojenia žalobkyne od distribučnej siete, teda odpojenia jej odberného plynového zariadenia,
nachádzajúceho sa na Š. ulici č. X v H., a taktiež uvedené súvisí aj s nárokom na náhradu škody,
ktorý si voči žalobkyni uplatňuje žalovaná. Zrejmú nesprávnosť týkajúcu sa odôvodnenia napadnutého
uznesenia, nemajúcu vplyv na vecnú správnosť jeho výrokov, týmto odvolací súd napravil v odvolacom
konaní.

8. Ako nedôvodnú posúdil odvolací súd aj námietku žalovanej, že prevádzku plynových spotrebičov
žalobkyne je možné zabezpečiť aj prostredníctvom propán - butánu a zásobníkov na tento
plyn, dostupných u viacerých dodávateľov. Žalovaná zároveň poukázala na svoje povinnosti
ako prevádzkovateľa distribučnej siete, na plnenie ktorých má k dispozícii oprávnenia a nástroje
vyplývajúce jej zo zákona č. 251/2012 o energetike a vydaných technických podmienok v zmysle tohto
zákona, vrátane podmienok, za akých môže odpojiť akékoľvek odberné plynové zariadenie od ňou
prevádzkovanej distribučnej siete. V tejto súvislosti odvolací súd považoval za potrebné zdôrazniť,
že nespochybňuje, že žalovaná je pri svojej podnikateľskej činnosti povinná sa riadiť Zákonom o
energetike, čo však neznamená, že súd nemôže voči žalovanej nariadiť neodkladné opatrenie súvisiace
s jej činnosťou ako distribútorom zemného plynu. Podľa názoru odvolacieho súdu, vydané neodkladné
opatrenie neznemožňuje žalovanej riadne si plniť jej zákonné povinnosti a riadiť sa Zákonom o
energetike. V prejednávanej veci zostalo tak sporné len to, či žalovaná je oprávnená demontovať
plynomer na konkrétnom odbernom mieste a odpojiť odberné plynové zariadenie na uvedenom
odbernom mieste, a to až do vyriešenia sporu so žalobkyňou o tom, či tá má povinnosť zaplatiť žalovanej
ňou tvrdenú a vyúčtovanú škodu v sume 11.721,59 eur. Nariadeným neodkladným opatrením nie sú
obmedzené iné zákonné práva a povinnosti žalovanej voči žalobkyni a v dôsledku takto vydaného
neodkladného opatrenia nie sú ani neprimerane obmedzené práva žalovanej na úkor žalobkyne. Z
uvedeného preto odvolací súd vyvodil, že nariadené neodkladné opatrenie neobmedzuje podnikateľskú
činnosť žalovanej ani plnenie jej zákonných povinností a uplatňovanie jej práv či už voči žalobkyni, resp.
iným subjektom práv. Neodkladné opatrenie teda neobmedzí riadne a bezpečné fungovanie distribučnej
siete plynu, ktorú spravuje žalovaná, avšak nenariadením tohto neodkladného opatrenia by mohlo dôjsť
nielen k obmedzeniu žalobkyne v jej podnikaní, ale aj k možnému vzniku škody. Ani spôsob výmeny
spotrebičov u žalobkyne tak, ako to navrhovala žalovaná, a to zmenou ich zdroja zo zemného plynu
na propán-bután, ktorý by bol navyše vzhľadom na rozsah služieb, ktoré žalobkyňa poskytuje, finančne
náročný, nepovažoval odvolací súd za primeraný a mal za to, že ide o nedovolený postup žalovanej a
ako nedovolený následok toho, že žalobkyňa odmieta uhradiť tvrdenú a vyúčtovanú náhradu škody, bez
jej náležitého preukázania. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd ani tieto odvolacie dôvody
nepovažoval za dôvodné.
9. Žalovaná v odvolaní taktiež namietala, že iné krajské súdy už v obdobných veciach rozhodli o
obdobných návrhoch na nariadenie neodkladného opatrenia voči SPP distribúcia a.s. Odvolací súd
konštatoval, že tieto iné rozhodnutia vo veciach iných strán sporu nie sú podľa ustanovenia § 193
CSP záväzné pre rozhodovanie súdu v tejto veci, pretože nie sú rozhodnutiami Ústavného súdu
Slovenskej republiky, ani najvyšších súdnych autorít a nie sú zverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR.

10. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP v
spojení s § 262 ods. 1 CSP. Stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože žalovaná
nebola v odvolacom konaní úspešná a žalobkyni trovy odvolacieho konania nevznikli.

11. Proti tomuto uzneseniu podala žalovaná (ďalej aj ,,dovolateľka“) dovolanie, v ktorom navrhla,
aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolací súd“ alebo „NS SR“) napadnuté uznesenie
odvolacieho súdu, ako aj ním potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 449 ods. 1 a ods.

2 CSP v celom rozsahu zrušil a priznal jej nárok na náhradu trov konania. Prípustnosť aj dôvodnosť
dovolania odôvodnila s poukazom na § 420 písm. e/ CSP. Potvrdením rozhodnutia súdu prvej inštancie
sa podľa dovolateľky skončilo konanie o nariadenie neodkladného opatrenia, pričom o jeho nariadení
rozhodol nesprávne obsadený súd. V tejto súvislosti poukázala na nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. II.ÚS 136/08 a uviedla, že zákonným sudcom mal byť ktorýkoľvek, príslušným rozvrhom
práce a náhodným výberom určený sudca všeobecného súdu žalovanej, ktorým je Okresný súd
Bratislava II. Dovolateľka argumentovala, že miestna príslušnosť Okresného súdu Košice II podľa § 19
písm. b/ CSP by mohla byť určená len v prípade, ak by žalobkyni zo strany žalovanej bola spôsobená
škoda, ktorej by sa konanie iniciované žalobkyňou aj týkalo. Uvedené však v posudzovanom prípade
neplatí a potreba nariadenia neodkladného opatrenia nevyplýva z náhrady škody, ktorú by si žalobkyňa
uplatňovala proti žalovanej, ale zo skutočnosti, že žalovaná chcela realizovať svoje právo na odpojenie
odberného plynového zariadenia v súlade so zákonom č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v spojení s ustanoveniami technických podmienok vydaných na základe
§ 19 uvedeného zákona. Dovolateľka posúdenie námietky miestnej nepríslušnosti súdu prvej inštancie
odvolacím súdom považovala za nesprávne s tým, že podľa jej názoru, konaním vo veci samej by nebolo
konanie o náhradu škody, ale konanie, v ktorom by sa žalobkyňa domáhala určenia, či žalovaná má
alebo nemá právo odpojiť plynové zariadenie žalobkyne od distribučnej siete. O určení, či tu také právo
je alebo nie je, by bol pritom príslušný rozhodnúť Okresný súd Bratislava II. Na základe uvedeného
tak podľa dovolateľky odvolací súd napadnutým uznesením potvrdil rozhodnutie vydané nepríslušným
súdom, a to napriek žalovanou vznesenej námietke miestnej nepríslušnosti.

12. Žalobkyňa sa k dovolaniu nevyjadrila.

13. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie bolo podané
včas, na to oprávnenou osobou, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
a v mene ktorej koná zamestnanec s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa (§ 429
ods. 2 písm. b/ CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP a contrario ) pred samotným vecným
prejednaním dovolania najskôr skúmal, či dovolanie je procesne prípustné.

14. Podľa ust. § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa.

15. Podľa ust. § 420 písm. e/ CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu
vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený
súd.

16. Úspešné uplatnenie dovolania je vždy nevyhnutne podmienené primárnym záverom dovolacieho
súdu o prípustnosti dovolania a až následným sekundárnym záverom, týkajúcim sa jeho dôvodnosti. Z
vyššie citovaných zákonných ustanovení upravujúcich otázku prípustnosti dovolania je zrejmé, že na
to, aby sa dovolací súd mohol zaoberať vecným prejednaním dovolania, musia byť splnené podmienky
prípustnosti dovolania, vyplývajúce z ust. § 420 alebo § 421 CSP, a tiež podmienky dovolacieho konania,
t. j. aby (okrem iného) dovolanie bolo odôvodnené dovolacími dôvodmi, aby išlo o prípustné dovolacie
dôvody a aby tieto dôvody boli vymedzené spôsobom uvedeným v ust. § 431 až § 435 CSP. Pri
skúmaní prípustnosti dovolania Najvyšší súd Slovenskej republiky vychádzal z toho, že dovolaním
je napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, vydané v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, pričom práve dôkladné skúmanie povahy napadnutého rozhodnutia (či sa jedná o rozhodnutie
vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí) považoval za kľúčový aspekt pre posúdenie otázky
prípustnosti dovolania.

17. Dovolací súd preto v preskúmavanej veci zisťoval, či uznesenie odvolacieho súdu o nariadení
neodkladného opatrenia, napadnuté dovolaním, je rozhodnutím vo veci samej, prípadne rozhodnutím
konečným, ktorá povaha rozhodnutia by otvárala dovolaciemu súdu možnosť preskúmať prípustnosť
dovolania podľa ust. § 420 písm. e/ CSP. V danej súvislosti upriamuje pozornosť na ustálenú
rozhodovaciu prax dovolacieho súdu (viď rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Obdo/66/2017 z 19. júna 2018,
uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky pod č. R 76/2018, rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/157/2017 z 11. októbra 2017, uverejnené v
Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod

č. R 21/2018, rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/154/2018 z 28. marca 2019 a tiež rozhodnutie NS SR
sp. zn. 8Cdo/83/2017 zo 14. júna 2017).

18. Z ustálenej judikatúry dovolacieho súdu vyplýva, že proti rozhodnutiu odvolacieho súdu o
neodkladnom opatrení je prípustné dovolanie podľa ust. § 420 CSP (pozri uznesenie NS SR sp. zn.
4Obdo/66/2017 z 19. júna 2018) len vtedy, ak má charakter rozhodnutia vo veci samej. Pri neodkladných
opatreniach nekonzumujúcich vec samu (vo vzťahu k vylúčeniu prípustnosti dovolania) zohľadňuje, že
ide (len) o dočasné procesné opatrenie súdu, trvanie ktorého je obmedzené a môže byť za podmienok
uvedených v zákone zrušené. Neodkladné opatrenie má v takomto prípade nastoliť určitý stav len
dočasne a bez ujmy na konečnú, definitívnu ochranu, poskytovanú až rozhodnutím súdu vo veci samej.
Zákonodarca tu nepochybne zohľadnil, že procesné nesprávnosti súdov, ku ktorým pri tom môže dôjsť,
sa v takom prípade vyznačujú nižšou intenzitou porušenia procesných oprávnení strán sporu (uznesenie
NS SR sp. zn. 3Cdo/157/2017). K uvedenému záveru dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky už v
rozhodnutí sp. zn. 8Cdo/83/2017 zo 14. júna 2017, v ktorom uviedol, že rozhodnutie o neodkladnom
opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej vtedy, ak samotné neodkladné opatrenie konzumuje vec
samu. Taktiež v uznesení sp. zn. 3Cdo/157/2017 z 11. októbra 2017 dovolací súd vyslovil, že dovolanie
nie je podľa § 420 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd potvrdil
uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia na základe takého návrhu, spolu s
ktorým, prípadne po podaní ktorého, bola podaná nadväzujúca žaloba.

19. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení má teda povahu rozhodnutia vo veci samej vtedy, ak samotné
neodkladné opatrenie konzumuje vec samu. Takáto situácia môže nastať v prípade návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, podaného po skončení konania (pri splnení podmienok ust. § 325 ods. 1
CSP). Rovnako v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, podaného pred začatím
konania, na ktoré nenadväzuje žaloba podľa ust. § 336 ods. 1 CSP, konanie končí rozhodnutím o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a konzumuje vec samu (porovnaj uznesenie NS SR č.
k. 5Cdo/154/2018 z 28. marca 2019).

20. O rozhodnutie, ktorým sa konanie končí by išlo v prípade, ak by súd musel vec skončiť procesne (pre
existenciu prekážky vecného prejednania odôvodňujúcej zastavenie konania alebo odmietnutie podania)
bez toho, aby vec (meritórne) prejednal.

21. V predmetnej veci sa nejedná ani o jeden z vyššie uvedených prípadov. Z povahy nariadeného
neodkladného opatrenia, ako aj z obsahu napadnutého uznesenia odvolacieho súdu a ním potvrdeného
uznesenia súdu prvej inštancie je potrebné vyvodiť záver, že tieto považovali konanie o navrhovanom
neodkladnom opatrení za konanie, v rámci ktorého nariadené neodkladné opatrenie nekonzumuje vec
samu. Tomu nasvedčuje skutočnosť, že neodkladné opatrenie nebolo nariadené po skončení konania
a tiež, že súd prvej inštancie považoval za potrebné vo výroku uznesenia o nariadení neodkladného
opatrenia poučiť žalovanú o možnosti podať žalobu vo veci samej a určil strany, ako aj predmet konania
vo veci samej. V odôvodnení zároveň jednoznačne skonštatoval, že v danej veci ide o situáciu, kedy
je neodkladné opatrenie nariadené pred začatím konania vo veci samej, čo znamená, že sa ním len
dočasne nastolil určitý stav bez ujmy na konečnú, definitívnu ochranu, poskytovanú až rozhodnutím súdu
vo veci samej. Vzhľadom na uvedené dovolací súd konštatuje, že uznesenie odvolacieho súdu, týkajúce
sa nariadenia neodkladného opatrenia, ktoré žalovaná napadla dovolaním, nekonzumovalo vec samu a
preto nemá povahu rozhodnutia vo veci samej a rovnako nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí.

22. Vyslovený právny záver sa týka všetkých častí napadnutého rozhodnutia. Žiadny z výrokov
uznesenia odvolacieho súdu, napadnutého dovolaním, nemá povahu rozhodnutia vo veci samej alebo
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania dovolací súd na
doplnenie uvádza, že výrok o trovách konania je podľa svojej povahy výrokom závislým, pretože je
viazaný na existenciu rozhodnutia o nároku uplatnenom v konaní. Je preto vylúčené, aby sa takýto
závislý výrok (pre účely posúdenia povahy danej časti rozhodnutia) posudzoval nezávisle od samotného
rozhodnutia.

23. So zreteľom na vyššie uvedené, keďže nie je daná prípustnosť dovolania podľa ust. § 420 písm.
e/ CSP, dovolací súd dovolanie žalovanej podľa ust. § 447 písm. c/ CSP ako procesne neprípustné
odmietol bez toho, aby sa zaoberal dôvodnosťou podaného dovolania.

24. V dovolacom konaní úspešnej žalobkyni vznikol voči žalovanej nárok na náhradu trov dovolacieho
konania (§ 255 ods. 1 CSP v spojení s § 453 ods. 1 CSP). Keďže však podľa obsahu spisu žalobkyni
v tomto konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli, Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade s
článkom 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu,
žalobkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznal.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 20. 1. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.