Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 19, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/238/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416206383
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4416206383.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.

Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobkyne: M. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom
O. XX, XXX XX G. J., zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Magyerka, s.r.o.,
so sídlom Ernestova bašta 2, XXX XX G. J., proti žalovanému: E. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. Z.
XX, X. XX G. J., zastúpenému JUDr. Gergelyom Pšenákom, advokátom so sídlom Štefánikova trieda
15, 949 XX Nitra, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobkyne a
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu G. J. č. k. 18C/154/2XX6-285 zo dňa 04.05.2XX8 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch o vyporiadaní

bezpodielového spoluvlastníctva manželov p o t v r d z u j e .

Vo výroku o trovách konania rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobkyni priznáva voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Žalobkyni priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov
(ďalej aj „BSM“) patrí nehnuteľnosť zapísaná na liste vlastníctva číslo XXXXX, okres Nové Zámky,

obec Nové Zámky, katastrálne územie Nové Zámky ako parcela registra „C“ číslo XXXX/XX o výmere
688 m2 v podiele 8403/443621 a nehnuteľnosť zapísaná na liste vlastníctva číslo XXXXX, okres Nové
Zámky, obec Nové Zámky, katastrálne územie Nové Zámky, ako byt číslo XX vo vchode XX na 7.
poschodí bytového domu súpisné číslo XXXX na parcele číslo XXXX/XX v hodnote 52.600 eur, osobný
automobil Škoda Felícia EČV: NZ XXX EH v hodnote 115 eur, domáce kino značky LG v hodnote 40
eur, notebook značky Asus 2012 v hodnote 93 eur, pohľadávka Novozámockého bytového družstva so
sídlom Nové Zámky, Nábrežná 22, IČO: 341 22 711, v hodnote 2.973,55 eura (výrok I.) Vo zvyšnej časti

súd návrh na určenie vecí patriacich do BSM zamietol (výrok II.). Do výlučného vlastníctva žalovaného
prikázal súd všetky veci uvedené v bode I. rozsudku (výrok III.). Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni
titulom vyporiadania BSM sumu XX.450,45 eura do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (výrok
IV.). Každú zo strán sporu zaviazal zaplatiť na účet Okresného súdu Nové Zámky súdny poplatok za
vyporiadanie BSM v sume 837,32 eura do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (výrok V., VI.).
Žiadnej zo sporových strán nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok VII.). Svoje rozhodnutie oprel
o ustanovenia § 148 ods. 1, § 149 ods. 1, 3, § 15 Občianskeho zákonníka, § 2 ods. 1 písm. b), § 7

ods. 8, položku 6 písm. b) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov, § 185 ods. 1 a § 470 ods. 1 zákona č. XX0/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, účinného
od 01.07.20XX (ďalej len „CSP“).2. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou dňa 21.04.20XX
domáhala vyporiadania BSM, pričom manželstvo so žalovaným bolo rozvedené rozsudkom Okresného
súdu Nové Zámky č. k. XXP/362/2012 zo dňa 19.11.2013, právoplatným dňa 25.11.2013. Z vykonaného

dokazovania mal súd preukázané, že do BSM patrí byt č. XX na 7. poschodí bytového domu vchod č.
XX, nachádzajúci sa v kat. úz. Nové Zámky, zapísaný v LV č. 10XX2 nadobudnutý zmluvou o prevode
vlastníctva družstevného bytu zo dňa 27.10.2003. Do BSM tiež patrí nehnuteľnosť v kat. úz. Nové
Zámky, zapísaná v LV č. 13348 ako parc. č. XXXX/XX o výmere 388 m2 v podiele 8403/443621 ako
aj osobný automobil Škoda Felícia, EČV NZXXXEH, a ďalej domáce kino značky LG, notebook Asus

2012 a pohľadávka NBD v hodnote 2.973,55 eura. Spálňu a detskú izbu súd do masy BSM nezaradil z
dôvodu, že žalobkyňa nepreukázala, že by tieto veci do BSM patrili, a v tejto časti súd žalobu zamietol.
Do masy BSM súd nezaradil ani pohľadávku, ktorú mal mať žalovaný voči svojej matke a sestre titulom
pôžičky, lebo nepreukázal, že by tieto peniaze boli použité na úhradu spoločných dlhov vzniknutých
počas manželstva. Žalovaný na podporu svojich tvrdení nezabezpečil ani účasť matky a sestry na
pojednávaní, ktoré by ako svedkyne potvrdili skutočnosti ním uvádzané, aj keď to viackrát avizoval. Z

toho dôvodu súd jeho návrh na doplnenie dokazovania výsluchom týchto svedkýň zamietol, a to aj s
prihliadnutím na neprimerané predlžovanie konania.

3. Pri určení ceny nehnuteľností súd vychádzal zo znaleckého posudku, ktorý stanovil ich cenu
na 52.600 eur. Čo sa týka ocenenia hnuteľných vecí patriacich do BSM, súd vychádzal z návrhu

žalovaného, ktorý žalobkyňa nespochybnila. Na základe toho bola stanovená všeobecná hodnota
osobného motorového vozidla EČV NZ XXXEH 115 eur, domáceho kina značky LG 40 eur a notebooku
značky Asus 2012 93 eur. Pohľadávka NBD Nové Zámky ku dňu zániku BSM predstavovala 2.973,55
eura.

4. Súd nemal za preukázané, že žalovaný mal pred uzatvorením manželstva sumu 510.000 Sk
vo svojom výlučnom vlastníctve, ktorú by bol vniesol do manželstva. Takisto sa nestotožnil ani s jeho
názorom, že do masy BSM treba započítať aj jeho výdavok súvisiaci s prevodom práv k bytu, ktorý
je predmetom BSM. Žalovaný totiž nepreukázal, že by zaplatil p. Oršulíkovi sumu 510.000 Sk ako
„kompenzáciu“zanájomdružstevnéhobytu.Neexistujeotomžiadnarelevantnázmluvaanavyšežiadny

právny predpis platný v čase prevodu členských práv k bytu finančnú úhradu za prevod členských práv
nevyžadoval. Sporové strany získali byt do nájmu na základe nájomnej zmluvy a v nej sa žiadna zmienka
o spomínanej platbe nenachádza.

5. Medzi stranami nebolo sporné, že všetky veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov

mali byť prikázané žalovanému a žalobkyni mala byť titulom ich vyporiadania vyplatená polovica sumy z
ich všeobecnej hodnoty. Celková hodnota aktív tvoriacich masu BSM predstavovala sumu 52.848 eur, z
toho polovica je 26.424 eur. Z tejto sumy súd odpočítal súd pasíva v podobe pohľadávky NBD vo výške
2.973,55 eura a prijal záver, že žalovaný by mal žalobkyni zaplatiť titulom finančného vyporiadania sumu
XX.450,45 eura.

6. Zároveň súd s odkazom na zákon o súdnych poplatkoch zaviazal každú zo strán zaplatiť súdny
poplatok vo výške 837,32 eura, vypočítaný z celkovej hodnoty BSM, ktorá je 55.821,55 eura.

7. O trovách konania súd rozhodol s odkazom na ustanovenie § 292 ods. 2 CSP tak, že žiadnej zo

strán náhradu trov konania nepriznal vychádzajúc z toho, že úspech sporových strán v konaní nie je
možné jednoznačne určiť.

8. Proti tomuto rozsudku vo výroku o trovách konania podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa,
ktorá navrhla rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a priznať jej nárok na náhradu trov konania. Súd

podľa nej nezohľadnil, že sa pred podaním žaloby snažila vyporiadať BSM mimosúdne. Žalovaný jej
všakponúkolibasumu10.500eur,ktorábolaneadekvátna,asnažilsaopakovanevytváraťantidatované
dôkazy v snahe zvyšovať pasíva tvoriace BSM. Pri výpočte položiek, ktoré patrili do BSM, bola
neúspešná len pri dvoch, ktoré súd do masy BSM nezaradil, pričom ich hodnota bola zanedbateľná. Už
v žalobe navrhovala všetky veci prikázať do výlučného vlastníctva žalovaného a titulom vyporiadania

počas konania ustálila aj sumu XX.800 eur, ktorú jej mal žalovaný vyplatiť. Jej neúspech v spore bol
zanedbateľný, preto by jej mala byť priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100 %.9. Proti rozsudku vo veci samej vo výrokoch IV. a VII. podal v zákonnej lehote aj žalovaný, ktorý namietal
nesprávne právne posúdenie veci, nesprávne skutkové zistenia, ako aj nevykonanie navrhnutých
dôkazov. Uviedol, že v konaní poukazoval na to, že čiastky, ktoré mu rodinní príslušníci poskytli na

úhradu dlhov, patria do BSM. On vstúpil do manželstva s finančnou čiastkou, ktorá ku dňu XX.08.2002
predstavovala sumu 149.349,50 Sk; dňa 20.02.2003 predal cenné papiere za 6.006 Sk, vo VÚB mal
vkladový účet vo výške 68.000 Sk a vo výške 54.499,28 Sk. Vlastnil dlhopis Fondu národného majetku,
ktorý mal ku dňu 26.05.2000 hodnotu 9.244,90 Sk. V SLSP mal termínovaný vklad vo výške 135.171,90
Sk, čo tvorí spolu sumu 422.271,60 Sk. Rodičia mu darovali sumu 90.000 Sk. Všetky tieto peniaze

použil na prevod členských práv k družstevnému bytu, pričom v odôvodnení rozsudku súd uviedol, že
doklady v priebehu konania nepredložil. Tieto doklady však boli predložené spolu s prvým vyjadrením
k žalobe. Z opatrnosti doklady preukazujúce skutočnosť, že disponoval uvedenou finančnou čiastkou,
opätovne predložil spolu s odvolaním. Uviedol, že prijatie sumy 510.000 Sk za prevod členských práv
k družstevnému bytu potvrdil aj svedok Dušan Oršulík. Poukázal na čl. 6 ods. 2 stanov NBD, v zmysle
ktorých môže člen previesť svoje práva a povinnosti spojené s členstvom v družstve na fyzickú osobu,

ktorá spĺňa podmienky vzniku členstva. Bez nadobudnutia členských práv k bytu by nemohlo dôjsť
ani k podpisu nájomnej zmluvy na sporný byt a taktiež ani k prevodu do osobného vlastníctva. Túto
skutočnosť žalobkyňa nepoprela, preto podľa neho nie je medzi stranami sporná. Súd podľa neho
dospel k nesprávnym skutkovým tvrdeniam, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, a to predovšetkým výsluch svedkov. Pokiaľ sa súd nestotožnil s odplatným

prevodom členských práv k družstevnému bytu, mal zabezpečiť vyjadrenie bytového družstva.

10. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že žalovaný k vyjadreniu k
žalobe zo dňa 03.08.20XX pripojil len notársku zápisnicu JUDr. Botkovej, zmluvu o prevode vlastníctva
družstevného bytu zo dňa 03.10.2003, nájomnú zmluvu zo dňa XX.05.2003 uzatvorenú medzi NBD

Nové Zámky a nimi ako spoločnými nájomcami a tiež príjmový doklad zo dňa XX.05.2003. Jeho tvrdenie
o nespornosti dokladov o údajných pôžičkách preto považuje za účelové. Aj v rámci mimosúdnych
rokovaní ho žiadala o predloženie a vyčíslenie pohľadávok, čo však odmietol. O prevode členských
práv k bytu z Dušana Oršulíka na ňu a žalovaného za odplatu 510.000 Sk neexistuje žiadna relevantná
zmluva. Z nájomnej zmluvy zo dňa XX.05.2003 a ani zo zmluvy o prevode vlastníctva družstevného

bytu zo dňa 03.01.2003 nevyplýva, že by im bola stanovená povinnosť vyplatiť Dušanovi Oršulíkovi
alebo niekomu inému sumu 510.000 Sk. Až pri prevode vlastníctva bytu uhradili NBD Nové Zámky sumu
20.844,14 Sk. Stanovy, na ktoré žalovaný poukazoval, sú zo dňa 18.06.2015, a preto nie je možné
na ne v súvislosti s prevodom členských práv k bytu prihliadať. Svedeckú výpoveď Dušana Oršulíka
treba vyhodnotiť ako nedôveryhodnú, pretože aj podľa jeho vyjadrenia si s odstupom času na tieto

súvislosti nespomínal a pred jeho vypočutím súdom ho žalovaný inštruoval, ako má vypovedať. Ďalej
uviedla, že žalovaný namietal nevypočutie svedkov a nezabezpečenie vyjadrenia bytového družstva,
no on sám účasť svedkov napriek výzve súdu nezabezpečil a dôkaz zabezpečenia vyjadrenia družstva
ani nenavrhol. K prílohám predloženým spolu s odvolaním žalovaného uviedla, že tieto nepreukazujú
skutočnosť, že peniaze boli použité na účel uvádzaný žalovaným, a nie sú ani dôkazom toho, že by mal

ku dňu XX.05.2003 k dispozícii potrebné množstvo finančných prostriedkov a použil by ich na úhradu
dlhov.

11. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne zotrval na svojich tvrdeniach o nevykonaní
dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností a uviedol, že žalobkyňa podľa neho nemá

nárok na náhradu trov konania. Navrhol priznať nárok na ich náhradu voči žalobkyni práve jemu.

12. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, §
380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez
nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver,

že rozsudok súdu prvej inštancie je v časti vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov
vecne správny. Preto tento rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a zároveň
aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal z ustanovenia § 470 ods. 1,2 CSP,
podľa ktorého: (1) Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. (2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňomnadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli
v neprospech strany. K odôvodneniu rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd na dôvažok dodáva

nasledovné:

13. Podľa obsahu spisu manželstvo strán sporu bolo uzavreté dňa 17.08.2002 a rozvedené bolo
rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č. k. XXP/362/2012 zo dňa 19.11.2013, právoplatným dňa
25.11.2013. Keďže medzi stranami nedošlo k vyporiadaniu BSM dohodou, žalobkyňa podala dňa

21.04.20XX žalobu, predmetom ktorej je vyporiadanie BSM súdom. Masu BSM, ktorú súd prvej inštancie
ustálil v podobe nehnuteľných a hnuteľných vecí, žiadna zo strán nespochybnila a nespochybnila ani
všeobecnú hodnotu týchto vecí, z ktorej súd pri vyporiadaní vychádzal. Rovnako nebola spochybnená
ani pohľadávka v hodnote 2.973,55 eura. Žalobkyňa v odvolaní namietala len výrok o trovách konania a
žalovaný odvolaním napadol aj rozhodnutie vo veci samej, pretože nesúhlasil so sumou, na vyplatenie
ktorej bol zaviazaný. Zotrval na tom, že doklady svedčiace o existencii jeho finančných prostriedkov

nadobudnutých pred uzatvorením manželstva v sume 422.271,60 Sk súdu predložil spolu s vyjadrením
k žalobe.

14. Odvolací súd sa s námietkou žalovaného o nesprávnosti nepojatia jeho finančných prostriedkov
do vyporiadania BSM vysporiadal tak, že sa v tomto ohľade stotožnil so záverom súdu prvej inštancie,

pretože v spise sa skutočne žiadny z dôkazov dodatočne predložených až v odvolacom konaní
nenachádza, čo svedčí o tom, že žalovaný tieto dôkazy v prvoinštančnom konaní nedoložil. Keďže na
ňom spočívalo dôkazné bremeno v preukázaní jednak skutočnej existencie peňazí nadobudnutých pred
uzavretím manželstva ako aj v preukázaní, že tieto peniaze strany použili počas trvania manželstva
na spoločný majetok, čo jednoznačne nepreukázal a svoje dôkazné bremeno tým neuniesol, odvolací

súd tento odvolací dôvod žalovaného nemohol akceptovať. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný ako
prílohy k vyjadreniu k žalobe zo dňa 03.08.20XX predložil skutočne len notársku zápisnicu N 3XX/2012
zo dňa 28.12.2012, dohodu o uznaní a splácaní dlhu, zmluvu o prevode vlastníctva družstevného bytu
zo dňa 03.10.2003 a nájomnú zmluvu zo dňa XX.05.2003. Iné listinné dôkazy neoznačil, nedoložil ich
a ani ich nenavrhol vykonať. Na dôkazy predložené až v odvolacom konaní odvolací súd teda nemohol

prihliadať, pretože žalovaný ich neuplatnil včas, t. j. v konaní pred súdom prvej inštancie, kde ich mal
a mohol uplatniť. Odvolací súd tento odvolací dôvod posúdil ako neprípustnú novotu v odvolacom
konaní (§ 366 písm. d/ CSP), ktorú nemohol akceptovať. Zo žiadneho listinného dôkazu nachádzajúceho
sa v spise nevyplýva, že by žalovaný pred uzatvorením manželstva disponoval celkovou sumou
510.000 Sk a jediným dokladom, ktorý svedčí o platbe sumy 510.000 Sk za prevod členských práv a

povinností k družstevného bytu príjemcovi Dušanovi Oršulíkovi, je príjmový doklad zo dňa XX.05.2003.
Svedok Dušan Oršulík svojou výpoveďou potvrdil, že podpis na príjmovom pokladničnom doklade
patrí jemu, ale sumu za prevod bytu si po 15 rokoch už nepamätal; túto mu pripomenula jeho
manželka. Okrem príjmového pokladničného dokladu žiadna zmluva týkajúca sa prevodu členských
práv a povinností k družstevnému bytu medzi ním a žalovaným sa v spise nenachádza. Preukázané

je len uzatvorenie zmluvy o prevode družstevného bytu zo dňa 03.10.2003 a nájomnej zmluvy zo dňa
XX.05.2003. Odvolací súd sa preto stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že výpoveďou svedka
nebolo jednoznačne preukázané, že žalovaný mal prostriedky vo výlučnom vlastníctve a že ich použil
na zaobstaranie bytu.

15. V konaní nebolo preukázané ani tvrdenie žalovaného, že jeho rodinné príslušníčky - matka a sestra
- mu poskytli finančné prostriedky, z ktorých on uhradil bližšie nešpecifikované dlhy, vzniknuté za trvania
manželstva. Žalovaný nepreukázal žiadnymi listinnými dôkazmi, aké dlhy a kedy mali počas manželstva
vzniknúť, aký bol ich zostatok a akú sumu mal z požičaných peňazí uhradiť.

XX. Žalovaný pred súdom prvej inštancie na predbežnom prejednaní sporu dňa 10.10.2017 navrhol
vypočuť matku, sestru a Dušana Oršulíka, ktorých účasť mal potom on sám aj zabezpečiť. V predvolaní
na pojednávanie, ktoré sa malo konať dňa XX.03.2018, mu súd uložil povinnosť zabezpečiť prítomnosť
nímnavrhnutýchsvedkov.Pojednávaniesavšakneuskutočnilopreneúčasťžalovanéhoajehoprávneho
zástupcu. V ďalšom predvolaní na pojednávanie vytýčené na deň 04.05.2018 opätovne súd žalovaného

vyzval, aby zabezpečil prítomnosť ním navrhnutých svedkov a zároveň uviedol, že v prípade jeho
neúčasti rozhodne spor v jeho neprítomnosti. Na pojednávanie však žalovaný zabezpečil len prítomnosť
svedka Oršulíka; no prítomnosť matky a sestry nezabezpečil a ani neuviedol, aký bol dôvod ich neúčasti;
navyše nepožiadal, aby svedkyne predvolal súd (§ 197 ods. 2 CSP). V Civilnom sporovom poriadkuplatí, že strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas. Pokiaľ
žalovaný nezabezpečil prítomnosť svedkov, ktorých navrhol vypočuť a trval na ich vypočutí na ďalšom
pojednávaní, ktoré by súd kvôli tomu musel nariadiť, nie je možné prisvedčiť názoru žalovaného, že súd

nepostupoval v zmysle zákona. Súd prvej inštancie návrh na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov
na pojednávaní dňa 04.05.2018 uznesením zamietol, pretože bolo na žalovanom, aby prítomnosť
svedkov na pojednávaní zabezpečil, a ak sa tak nestalo, bolo by v rozpore so zásadou hospodárnosti
konania nariaďovať kvôli tomuto dokazovaniu ďalšie pojednávanie. Je však dôležité poznamenať, že
otázne by bolo, čo konkrétne výpoveďami týchto svedkýň mienil žalovaný preukázať, a aké by bolo

posúdenie vierohodnosti výpovedí svedkýň, ktoré boli jeho blízkymi príbuznými, vypovedajúcimi v jeho
prospech práve aj z dôvodu tohto rodinného vzťahu.

17. Vykonanie dôkazu zabezpečením vyjadrenia bytového družstva žalovaný v priebehu konania
nenavrhoval, preto odvolací súd jeho námietku vznesenú v odvolaní považoval za nedôvodnú. Tu je
potrebné uviesť, že strany majú v prvoinštančnom konaní uviesť, aké dôkazy navrhujú vykonať na

podporu svojich skutkových tvrdení. Ak tento dôkaz žalovaný pred súdom prvej inštancie nenavrhol,
súd nemal dôvod taký dôkaz v súlade s ustanoveniami procesného predpisu z vlastnej iniciatívy
zabezpečovať. Pokiaľ strana navrhne dôkaz listinou, ktorej zabezpečenie nie je v jej silách, resp.
kompetencii, súd môže daný dôkaz vo všeobecnosti zabezpečiť a vykonať len na návrh strany. To
sa však nestalo a keďže dôkaz vyššie uvedenou listinou žalovaný pred súdom prvej inštancie vôbec

nenavrhol, hoci by ním mohol preukázať niektoré jeho skutkové tvrdenia, mohol si túto listinu zabezpečiť
v bytovom družstve aj sám a následne žiadať súd o vykonanie tohto dôkazu na pojednávaní v
prvoinštančnom konaní.

18. Odvolanie žalovaného odvolací súd z uvedených dôvodov posúdil ako neopodstatnené, pričom

ustálil, že súd prvej inštancie prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo. S ohľadom na obsah
odôvodnenia rozsudku a v nadväznosti na odvolacie dôvody žalovaného odvolací súd konštatoval,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a dáva odpoveď na všetky podstatné
námietky žalovaného opísané v odvolaní; odôvodnenie rozsudku zodpovedá požiadavkám upraveným
v ustanovení § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku, nie je arbitrárne, nepresvedčivé a ani

nepreskúmateľné. Vzhľadom na to napadnutý rozsudok ako vecne správny vo všetkých výrokoch
týkajúcich sa vyporiadania BSM podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a v podrobnostiach poukazuje na jeho
odôvodnenie, vrátane citácie zákonných ustanovení.

19. Vo výroku o trovách konania odvolací súd považoval odvolanie žalobkyne za dôvodné, pričom

vychádzal zo skutočnosti, že žalobkyňa sa pred podaním žaloby pokúšala so žalovaným dohodnúť o
vyporiadaní BSM. Žalovaný však bol ochotný titulom vyporiadania BSM vyplatiť jej len sumu 10.500 eur,
ktorú žalobkyňa považovala za neadekvátnu vzhľadom na masu, ktorá tvorila ich BSM s prihliadnutím
na to, čo zostalo žalovanému. Žalovaný teda svojou neochotou vyplatiť žalobkyni vyššiu sumu titulom
vyporiadania BSM spôsobil, že žalobkyňa bola nútená podať žalobu na súd. Súd pri vyporiadaní BSM

nebol úplne viazaný žalobným návrhom a v konaní na základe podnetov strán sporu ustálil, čo tvorí
bezpodielové spoluvlastníctva manželov a aká je jeho všeobecná hodnota. Väčšinu položiek uvedených
žalobkyňou v žalobe súd vyhodnotil tak, že patria do masy BSM. Žalobkyňa v žalobe žiadala, aby
boli položky (špecifikované vo výroku rozsudku v bode I.1. až 5.) prikázané do výlučného vlastníctva
žalovaného a aby bol zaviazaný vyplatiť jej sumu ustálenú na základe dokazovania. Po vykonaní

dokazovania súd prvej inštancie prijal záver, že žalobkyni patrí nárok na vyplatenie sumy XX.450,45
eura. Keďže suma, ktorú má žalovaný titulom vyporiadania BSM nakoniec žalobkyni vyplatiť, prevyšuje
viac ako dvojnásobne sumu ním navrhovanú pred podaním žaloby (10.500 eur), odvolací súd musel
konštatovať, že to bol práve žalovaný, ktorý svojím postojom k vyporiadaniu BSM zapríčinil toto konanie,
ktorému sa dalo predísť, keby ním ponúkaná suma za vyporiadanie BSM bola reálnejšia a zohľadňovala

by všeobecnú hodnotu BSM. Žalobkyňa podanou žalobou v podstate dosiahla úspech, pretože súd jej
vyhovel a suma, ktorá jej bola titulom vyporiadania priznaná, viac ako dvojnásobne prevyšuje sumu
navrhovanú žalovaným. Preto odvolací súd žalobkyňou napadnutý výrok o trovách konania podľa §
388 a § 255 ods. 1 CSP zmenil tak, že žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov
prvoinštančného konania v plnom rozsahu.

20. V odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa, žalovaný naopak úspešný nebol, preto žalobkyni
patrí v celom rozsahu náhrada trov vynaložených v tomto štádiu konania. Odvolací súd v súlade s
ustanovením § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP rozhodol, že žalobkyňa má voči žalovanémunárok v plnom rozsahu na náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých podľa § 262 ods. 2 CSP
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na

súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).