Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. november 2018

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 16C/43/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415215165
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Betáková

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2018:4415215165.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdNovéZámky,sudkyňouMgr.VierouBetákovou,vsporežalobcov:1)U.O.,nar.XX.X.XXXX,

bytom A. N., M. R. Q. XXXX/XX, 2) S. O., nar. X.XX.XXXX, bytom A. N., N. W. XX, 3) Y. A., nar.
X.X.XXXX, bytom A. N., S. XX/B, všetci právne zastúpení: Mgr. Elena Szabóová, advokátka so sídlom
Nové Zámky, Hlavné námestie 7, proti žalovaným: 1) U. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. nad N., M. XXX/
XXX, právne zastúpený: Mgr. Helena Farkašová, advokátka so sídlom Nové Zámky, Žerotínova bašta 1,
2) KOOPERATIVA poisťovňa a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefanovičova 4, IČO:
00 585 44, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi v 1. rade titulom náhrady škody sumu

663,88 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v
rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného.

II. Vo zvyšku súd nárok titulom náhrady škody voči žalobcovi v 1. rade z a m i e t a .

III. Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi v 1. rade titulom náhrady nemajetkovej ujmy
sumu 20.000,- eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, s tým, že plnením jedného zo žalovaných

zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného.

IV. Vo zvyšku súd nárok titulom nemajetkovej ujmy voči žalobcovi v 1. rade z a m i e t a .

V. Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobkyni v 2. rade titulom náhrady nemajetkovej ujmy
sumu 5.000,- eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, s tým, že plnením jedného zo žalovaných
zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného.

VI. Vo zvyšku súd nárok titulom nemajetkovej ujmy voči žalobkyni v 2. rade z a m i e t a .

VII. Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobkyni v 3. rade titulom náhrady nemajetkovej ujmy
sumu 5.000,- eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, s tým, že plnením jedného zo žalovaných
zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného.

VIII. Vo zvyšku súd nárok titulom nemajetkovej ujmy voči žalobkyni v 3. rade z a m i e t a .

IX. Súd p r i z n á v a žalobcovi v 1. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči
žalovaným v 1. a 2. rade, s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť
druhého žalovaného.

X. Súd p r i z n á v a žalobkyni v 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovaným
v 1. a 2. rade, s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého

žalovaného.XI. Súd p r i z n á v a žalobkyni v 3. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči
žalovaným v 1. a 2. rade, s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť
druhého žalovaného.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.7.2015 prostredníctvom svojej
právnej zástupkyne domáhali od žalovaných v 1. a 2. rade náhrady nemajetkovej ujmy, vyčíslenej
na každého žalobcu osobitne s tým, že okrem náhrady nemajetkovej ujmy sa domáhali od nich aj
náhrady škody voči žalovanému v 1. rade zaplatením sumy 2.650,- eur, a to spoločne a nerozdielne od
žalovaných. Táto suma predstavovala náklady vynaložené na zhotovenie hrobového miesta.

1.1 Žalobu odôvodnili tým, že dňa 22.7.2013 o 10.55 hod. riadil žalovaný v 1. rade motorové vozidlo
značky RENAULT MEGANE EČV: A. XXXB. a spôsobil dopravnú nehodu vozidlom, ktoré riadil tak, že na
priechode pre chodcov narazil do pani D. O., čím spôsobil poškodenej rozsiahle poranenia, na následky
ktorých o 2 dni neskôr t. j. 24.7.2013 zomrela.
1.2 V konaní o dohode a vine a treste žalovaný v 1. rade vinu priznal a súhlasil s výškou uplatnenej

majetkovej i nemajetkovej ujmy, ktorú si uplatňovali pozostalí poškodení. Dohodu o vine a treste súd
neschválil a v trestnej veci proti obžalovanému, žalovanému v 1. rade, rozhodol okresný súd trestným
rozkazom č. k. 3T/73/2014-233 dňa 8.9.2014, ktorým ho uznala za vinného z prečinu usmrtenia podľa
§ 149 odsek 1, 2 písmeno b) Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno h) Tr. zákona. Za
to bol odsúdený na trest odňatia slobody 2 roky s podmienečným odkladom a skúšobnou dobou na 4

roky. Zároveň bol žalovanému v 1. rade uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 5
rokov. Poškodené právnické a fyzické osoby boli podľa § 288 odsek 1 Tr. poriadku s nárokom na náhradu
škody odkázané na občianske súdne konanie.
1.3 Škoda vznikla v priamej príčinnej súvislosti s prevádzkou vyššie špecifikovaného motorového
vozidla, a preto žalobcovia si náhradu škody uplatňujú ako u žalovaného v 1. rade, ktorý riadil motorové

vozidlo, tak aj u žalovaného v 2. rade, ako poisťovni, v ktorej bola v čase vzniku škody poistená
zodpovednosť za škody spôsobené prevádzkou motorového vozidla na základe poistnej zmluvy č.
6571599931.
1.4Dňa10.4.2014sižalobcoviauplatnilivtrestnomkonanínároknanáhradumajetkovejajnemajetkovej
ujmy, žalobca v 1. rade vo výške 18.525,- eur, v čom sú zahrnuté náklady na pohreb vo výške 1.200,-

eur, náklady na vybudovanie a úpravu hrobového miesta vo výške 1.325,- eur a náhradu nemajetkovej
ujmy 16.000,- eur, žalobkyňa v 2. rade vo výške 10.000,- eur nemajetkovú ujmu a žalobkyňa v 3. rade
vo výške 10.000,- eur nemajetkovú ujmu.
1.5 Žalovaný v 2. rade titulom poistného plnenia vyplatil žalobcovi v 1. rade sumu 1.200,- eur náklady
na pohreb. Vo zvyšku poistné plnenie odmietol s odôvodnením, že práva zosnulej D. O. smrťou zanikli

a vo veci ostatných nárokov plniť odmietol.
1.6 Žalobca v 1. rade bol manželom nebohej a žalobkyne v 2. a 3. rade vlastnými deťmi nebohej.
Žalobcovia svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy odôvodňovali masívnym a nenapraviteľným
zásahom do svojich osobných práv, medzi ktoré patrí aj právo na ochranu súkromia a rodinného života.
1.7 Žalobca v 1. rade žil so zosnulou manželkou v manželskom zväzku po dobu viac ako 40 rokov a

ich manželstvo bolo harmonické a spoločne vychovali dnes už dospelé deti, dcéru zosnulej, žalobkyňu
v 2. rade a spoločnú dcéru, žalobkyňu v 3. rade. V rámci rodinného života udržiavala zosnulá so svojím
príbuzenstvom veľmi dobré vzťahy, najmä s najbližšou rodinou, teda nie len v rámci manželského
zväzku, ale s rodinami svojich dcér. Zosnulá mala tri vnúčatá, pričom ak by žila, mala by už prvé
pravnúča.

1.8 Po dopravnej nehode sa žalovaný v 1. rade k žalobcovi v 1. rade správal arogantne a neúctivo,
žiadnym spôsobom sa poškodenému neospravedlnil a nesnažil sa zmierniť následky svojho konania
voči poškodenému a pozostalým, preto si žalobca v 1. rade uplatnil náhradu škodu spočívajúcu v úhrade
nákladov na pohreb, ktorá bola uhradená žalovaným v 2. rade, a táto suma je suma bez nákladov na
kar a iné výdaje, teda je to len suma vyplatená pohrebnému podniku. Žalobca v 1. rade si uplatňoval

1/4 nákladov na úpravu hrobového miesta z celkovej sumy 5.300,- eur, teda 1.325,- eur a nemateriálnu
ujmu vo výške 16.000,- eur.
1.9 Žalobkyňa v 2. rade je dcérou zosnulej D. O., so svojou matkou mala silné citové väzby a rovnako
tak aj syn žalobkyne, vnuk zosnulej. Z existencie príbuzenského vzťahu matka - dcéra je predpokladaný
blízky citový vzťah, ktorý preukázala. Tragická smrť matky zásadným spôsobom zasiahla do jej životaa jej syna a nenávratne popretŕhala doterajšie silné citové väzby. Z tohto titulu si žalobkyňa v 2. rade
uplatňovala nemateriálnu umu vo výške 10.000,- eur.
1.10 Žalobkyňa v 3. rade je dcérou zosnulej D. O. a žalobcu. Svoju matku mala rada, bola s ňou v

takmer dennom osobnom a telefonickom kontakte a rovnako tak sa kontaktovala aj zosnulá s deťmi
žalobkyne. Nebohá bola svojej dcére oporou, trávili spolu veľa času. Z týchto dôvodov si žalobkyňa
v 3. rade ako poškodená uplatňovala nemateriálnu ujmu vo výške 10.000,- eur. Tieto sumy si všetci
žalobcovia uplatňovali v trestnom konaní.
1.11 Čo sa týka majetkovej ujmy, ktorú si uplatňuje v tomto konaní iba žalobca v 1. rade, ktorá suma

vo výške 2.650,- eur, pozostáva z nepokrytej časti nákladov vynaložených na zhotovenie hrobového
miesta s tým, že celkové náklady na zhotovenie pomníka podľa predloženej faktúry sú 5.300,- eur,
je však zrejmé, že ide o dvojhrobové miesto, preto žalobca v 1. rade požadoval náhradu len v časti
1/4 celkových nákladov. Má však za to, že i v tejto časti má nárok na uhradenie 1/2 nákladov, lebo
ide o dvojhrob. Čo sa týka nemajetkovej ujmy, žalobcovia v žalobe poukázali na skutočnosť, že v
civilizovaných vyspelých spoločnostiach a vyspelých systémoch, nemožno človeka vlastniť, kúpiť si

ho alebo jeho život. Uvedený stav nevznikol z dôvodu, že by človek nebol predmetom hmotným a
oceniteľným, práve naopak, tento stav vznikol z dôvodu, že hodnota života a človeka ako takého sa
povýšila nad hodnoty materiálne a uplatňovaná škoda, ktorú si žalobcovia v tomto konaní uplatňujú,
zodpovedá hodnotám v už judikovaných prípadoch. Uvedené však i vzhľadom na nasledujúci vývoj
situácieavzniknutécitovéutrpenieastres,akoiľahostajnosťvinníkaajehopostojpovažovaližalobcovia

za neadekvátny. Mali za to, že smrť osoby, s ktorou žili žalobcovia v úzkom rodinnom kruhu a vzťahu,
žalobca ako manžel a žalobkyne v 2. a 3. rade ako dcéry, čo sa týka výkladu žalovaného v 2. rade,
že takúto ujmu povinné poistenie motorového vozidla nekryje, považovali za nesprávne a v rozpore
nielen s dobrými mravmi, ale aj s judikatúrou Európskeho súdneho dvora, ktorá za škodu odškodniteľné
riziko a pod. kryje z PZP a považuje škodu každého druhu vrátane imateriálnej za takú, ktorú musí

hradiť. Podstatou a účelom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je poskytnúť fyzickej osobe, ktorej
osobnostné právo bolo porušené, priznanie peňažnej satisfakcie.
1.12 Žalobcovia v žalobe poukazujú z právneho hľadiska na ustanovenia §§ Občianskeho zákonníka,
čo sa týka náhrady škody, § 415, 420, 449 a čo stýka náhrady nemajetkovej ujmy, § 11 - 16, ďalej
odkazujú na rozsudky Európskeho súdneho dvora s tým, že podľa stabilnej judikatúry ESD je súčasťou

práva fyzickej osoby aj právo na rodinný život - teda aj vzťahy medzi blízkymi príbuznými, sociálne a
morálne vzťahy a v ich rámci naplnenie vlastnej osobnosti. Ďalej poukazujú na rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR a Najvyššieho súdu ČR ako aj Ústavného súdu SR. S poukazom na rozsiahle zdôvodnenú
žalobu si uplatňujú nároky, žalobca v 1. rade nárok na náhradu nákladov spojených s vyhotovením
pomníka v sume 2.650,- eur, žalobca v 1. rade nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 50.000,-

eur a žalobkyne v 2. a 3. rade nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, každá po 25.000,- eur. Zároveň
žalobcovia poukázali aj na § 7 zákona č. 381/2001 Z. z. s tým, že pre poisťovne sú stanovené limity
poistného krytia. Žalobcovia tiež tvrdia, že účelom európskej úpravy zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla s určitosťou nebolo možné stanoviť maximálnu výšku náhrad na úrovni
rádovo presahujúcej reálnu výšku škôd krytých poistným plnením.

1.13 Žalobcovia pripojili k žalobe listinné dôkazy, a to sobášny list žalobcu v 1. rade so zosnulou, rodné
listy žalobkýň v 2. a 3. rade, ktoré preukazovali vzťah rodinného príslušenstva, že sú dcérami zosnulej,
faktúru č. 2013/150 o zaplatení pohrebných nákladov pohrebnému podniku U. P., faktúru z čísla listu
30 o vyhotovení hrobu z kameňa Aurora v sume 5.300,04 eur, príjmový pokladničný doklad o tom, že
žalobca v 1. rade vyplatil podnikateľovi, ktorý zhotovoval náhrobný kameň sumu 4.300,- eur, znalecký

posudok nebohej D. O., kde sú vyčíslené zranenia, ktoré utrpela počtom bodov a hodnotou v eurách,
trestný rozkaz Okresného súdu Nové Zámky č. k. 3T/73/2014-233.

2. Žalovaný v 1. rade sa písomne vyjadril k žalobe podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 3.11.2015
a uviedol, že sa s argumentáciou právnej zástupkyne žalobcov, čo sa týka nemajetkovej ujmy stotožňuje

a ponecháva vec na rozhodnutie súdu, čo sa týka určenia výšky tejto náhrady. Uviedol však, že je
nezamestnaný, nemá žiadny majetok, má dlhy, exekúcie, a preto pokiaľ by aj súd ho zaviazal uhradiť
žalobcom akúkoľvek náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, nie je v jeho schopnostiach ju
uhradiť.

3. Žalovaný v 2. rade sa písomne vyjadril k žalobe podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.8.2015,
v ktorom vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti a k veci samej uviedol, že ako obchodná spoločnosť
uzatvoril s klientom pánom G. X., trvale bytom M. XXXX/XXB, Q., poistnú zmluvu č. 6571599931 pre
povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla súčinnosťouod9.9.2012naneurčitoapredmetompoistnejzmluvybolopoistenémotorovévozidloznačky
RENAULTMEGANE.Dopravnúnehoduzodňa22.7.2013eviduježalovanýv2.radeakopoistnúudalosť
s tým, že žalobcovia si u žalovaného uplatnili nárok na náhradu škody, ktorá sa týkala uplatnených

nákladov pohrebných a cintorínskych služieb a nákladov na vyhotovenie pomníka. Žalovaný v 2. rade
uhradil žalobcovi v 1. rade refundáciu nároku zdravotnej poisťovne Dôvera za poskytnutie zdravotnej
starostlivosti p. D. O. poistné plnenie vo výške 5.763,58 eur a náklady spojené s pohrebom vo výške
1.120,33 eur. Poukázal pri tom na ustanovenie § 449 odsek 1, 2 Občianskeho zákonníka, aké náklady
sa uhrádzajú pri škode na zdraví, tiež s poukazom na § 2 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorými

sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ, keď náklady na zriadenie pomníka alebo náhrobnej dosky a
na úpravu hrobu sa uhrádzajú do výšky 663,88 eur a s poukazom na ustanovenie § 101 zákona č.
461/2003 Z. z . o sociálnom poistení, ktoré ustanovenie hovorí čo sa považuje za náklady spojené
s pohrebom s poukazom na skutočnosť, že suma náhrady nákladov uvedených v odseku 2 tohto
zákonného ustanovenia je najviac 2.324,40 eur.
3.1Čosatýkanemajetkovejujmy,správnouargumentáciouprávnejzástupkynežalobcovsanestotožnil,

mal za to, že povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu je krytá výlučne škoda a nie
nemajetková ujma. Čo sa týka poistnej zmluvy, ktorú mal uzavretú držiteľ vozdila RENAULT MEGANE,
mal za to, že pokiaľ ide o rozsahu nárokov, ktoré majú byť poistnou zmluvou zo zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla pokryté a ktorej súčasťou sú VOP pre poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, bol stanovený rozsah poistenia

výlučne za škodu, nie však za ujmu na osobnostných právach. Súčasťou poistenia nebolo spôsobenie
ujmy na súkromí a rodinnom živote, pričom poukázal na uznesenie Ústavného súdu ČR č. k. III. ÚS
8/06. Z týchto dôvodov navrhol žalobu voči žalobcom zamietnuť v celom rozsahu.

4. Súd prvej inštancie vo veci samej rozhodol rozsudkom dňa 13.2.2017 uložil žalovaným v prvom a v

druhom rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi v prvom rade sumu 2650 eur titulom náhrady
škody, sumu 40 000 eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy, žalobkyni v druhom rade sumu 10 000
eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy, žalobkyni v treťom rade sumu 10 000 eur titulom náhrady
nemajetkovej ujmy, vo zvyšnej časti nárok žalobcov v prvom až treťom rade zamietol a priznal žalobcom
náhradu trov konania vo výške 100%.

4.1 Za preukázaný mal skutkový stav, z ktorého zistil, že žalovaný v prvom rade dňa 22. 07. 2013 o 10.55
hod. na ul. M. R. Q. v A. N. zavinil dopravnú nehodu ako vodič osobného motorového vozidla zn. Renault
Megane evidenčného čísla A v dôsledku čoho zrazil chodkyňu, D. O., ktorá utrpela ťažké zranenia,
ktorým dňa 24. 07. 2013 podľahla. Žalovaný v prvom rade bol trestným rozkazom vydaným Okresným
súdom Nové Zámky dňa 08. 09. 2014, právoplatným dňa 30. 09. 2014, uznaný vinným a odsúdený za

zavinenie dopravnej nehody, na trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov, ktorý podmienečne odložil
na skúšobnú dobu 4 rokov a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu päť rokov. Poškodení
boli s nárokom na náhradu škody odkázaní na občianske súdne konanie.
4.2 Po právnej stránke napadnutý rozsudok súd prvej inštancie zdôvodnil ustanoveniami § 11, § 13 ods.
1, ods. 2, ods. 3, § 415, § 420 ods. 1, § 444, § 449 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka (zákon

číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), § 1 ods. 1, § 4 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 7 ods. 1,
ods. 2, § 15 ods. 1 zákona číslo 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „zákon o povinnom zmluvnom poistení“), článkom
1 ods. 2, článkom 3 ods. 1 Smernice Rady 76/166/EHS, článkom 1 ods. 1, článkom 3 Smernice Rady
90/232/EHS.

4.3 V časti nároku na náhradu majetkovej škody, spočívajúcej vo vyhotovení náhrobného kameňa na
dvojhrob v celkovej výške 4 300 eur, súd prvej inštancie, nároku žalobcu v prvom rade vyhovel, keďže
tento si uplatnil nárok iba na náhradu 1 nákladov, t.j. vo výške 2 650 eur. V tejto časti sa nestotožnil s
námietkou žalovanej v druhom rade, podľa ktorého náklady na zriadenie pomníka sú limitované sumou
663,38 eura podľa Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Nariadenie“). Priznanie
vyššej sumy odôvodnil zásadou spravodlivosti, na ktorej je založený nový Civilný sporový poriadok,
nakoľko treba zohľadniť skutočnosť, že v čase vznesenia nákladov na zriadenie pomníka do právneho
poriadku SR sumou 663,38 eura (20 000 Sk) bola minimálna mzda 81 eur. Dopravná nehoda sa stala v
roku 2013, keď minimálna mzda bola 338 eur. Nie je možné spravodlivo uzavrieť, že v dnešných dňoch

postačuje na zriadenie hrobového miesta ani nie dvojnásobok minimálnej mzdy. Dôvodil tiež tým, že
zákonom o sociálnom poistení č. 461/2003 Z. z., ktorý je aplikovateľným právnym predpisom podľa čl. 4
ods.1CSP,bolav roku2010sumanáhradynákladovsúvisiacichshrobovýmmiestomvovýške2324,40
eura, ktorá suma podlieha valorizácii. Zároveň uviedol, že predmetný nárok je možné posúdiť aj podľaNariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 889/2002 z 13. 05. 2002, ktorá sa týka odškodňovania
obetí leteckých nehôd s tým, že u škôd do výšky 100 000 osobitných práv čerpania nemožno voči nároku
na túto kompenzáciu vzniesť akékoľvek námietky a táto zodpovednosť je objektívna. V súčasnosti sa

ekvivalent 100 000 SDR vyčísluje na sumu presahujúcu 120 000 eur. Preto nárok žalobcu v prvom rade,
týkajúci sa náhrady škody za náklady na vytvorenie hrobového miesta v sume 2 650 eur sú dôvodné.
4.4 V časti náhrady nemajetkovej ujmy mal za jednoznačne preukázaný zásah do osobnostných práv
žalobcov v prvom až treťom rade, a to do práva na ich rodinný a súkromný život, ktorý zavinil žalovaný
v prvom rade. Žalovaný v prvom rade je vodičom motorového vozidla, ktorý dopravnú nehodu zavinil,

žalovaná v druhom rade je poisťovňou, s ktorou bol držiteľ motorového vozidla, G. X., v povinnom
zmluvnom vzťahu na základe poistnej zmluvy uzavretej podľa zákona o povinnom zmluvnom poistení.
Poukazujúc na eurokonformný výklad smerníc Rady 72/166/EHS, 84/5/EHS, 90/232/EHS ustálil právny
záver, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy
spôsobenú blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, podľa § 11 a § 13 Občianskeho
zákonníka. Preto podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona číslo 381/2001 Z. z., z ktorého vyplýva

všeobecný priamy nárok poškodeného na náhradu škody proti poisťovateľovi zodpovednej osoby, je
žalovaný v druhom rade vecne pasívne legitimovaným subjektom v tomto konaní. V tejto súvislosti
poukázalinarozsudokSúdnehodvoraEUC-277/2012,uznesenieÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky
sp. zn. I. ÚS 474/2016, III. ÚS 666/2016.
4.5 O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 Civilného sporového poriadku (zákon číslo 160/2015

Z.z., ďalej len „CSP“) a priznal ich každému žalobcovi osobitne v rozsahu 100% s tým, že o ich výške
bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 CSP samostatným rozhodnutím.

5. Rozsudok súdu prvej inštancie napadli odvolaním žalobcovia v 1. až 3. rade a to v zamietajúcej časti
nároku na náhradu nemajetkovej ujmy. Nestotožnili sa so záverom súdu prvej inštancie v zamietajúcej

časti a boli toho názoru, že výška uplatňovanej nemajetkovej ujmy nebola neprimeraná a nebola
ani v rozpore s dobrými mravmi. Ďalej poukázali na nejednotný prístup súdov Slovenskej republiky,
keď posúdenie výšky priznávanej náhrady je závislé od úvahy súdu, ktorý má možnosť zvážiť všetky
relevantné skutočnosti konkrétneho prípadu. Poukázali na rozhodnutia súdov pri odškodnení verejných
činiteľov, ako aj na skutočnosť, že náhrada nemajetkovej ujmy by mala zmierniť následok, čo by sa

možno, ak by bola poskytnutá bezodkladne, aj stalo. Dnes psychická ujma u žalobcu v 1. rade má
progresívny charakter a ťažko možno hovoriť o konečnom stave napriek tomu, že žalobkyne v 1. a v 2.
radesamusnažiaživotspríjemniť,zabezpečujúmustravu,pranie,žehlenie,navštevujúhoajsrodinami,
pomáhajú v záhrade. Požiadavka žalobcu v 1. rade na náhradu nemajetkovej ujmy v sume 50.000,-
eur nie je neprimeraná, neprieči sa dobrým mravom ani okolnostiam a nie je neprimeraná postaveniu

účastníkov. Taktiež u žalobkýň v 2. a v 3. rade ich nárok na náhradu nemajetkovej ujmy nie je možné
hodnotiť ako neprimerane vysoký, nakoľko s nebohou tvorili normálnu rodinu, bez patologických stavov
a prejavov, s normálnymi citovými väzbami a dobrými vzťahmi.
5.1 Žiadali zmeniť napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti a priznať žalobcovi
v 1. rade náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 50.000,- eur, žalobkyniam v 2. a v 3. rade každej po

25.000,- eur.
5.2 Rozsudok súdu prvej inštancie napadla odvolaním aj žalovaná v 2. rade a to vo vyhovujúcej časti
a v časti trov konania namietajúc, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (ustanovenie § 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Dôvodila tým, že

súd prvej inštancie sa dostatočne nevysporiadal s námietkou žalovanej v 2. rade v otázke jej vecnej
pasívnej legitimácie. Ďalej sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie v časti náhrady majetkovej
škody za hrobové miesto a pomník s odôvodnením nárastu minimálnej mzdy. Tento záver nepovažuje
za správny, nakoľko po právnej stránke nemá žiadnu oporu v platnom právnom poriadku. Nie je žiadny
legitímny ani legálny dôvod, aby súd prvej inštancie rozširoval zákonodarcom v ustanovení § 2 ods. 2

Nariadenia stanovený limit na náhradu nákladov za zriadenie pomníka, náhrobnej dosky alebo úpravu
hrobu vo výške 663,88 eura. A už v žiadnom prípade nie je možné vykladať na ťarchu žalovaných, že
zákonodarca bol v priebehu rokov nečinný a že uvedený limit nezvýšil, prípadne jeho výšku nepreviazal
s vývojom minimálnej mzdy v hospodárstve, ako to argumentoval súd prvej inštancie. Poznamenal, že
súdom prvej inštancie citované nariadenie EU sa zaoberá odškodňovaním obetí leteckých nehôd, čo

v prípade pripustenia takéhoto argumentu by bolo možné dôjsť k záveru, že žalovaní by boli povinní
hradiť náklady v sume presahujúcej 120.000,- eur, čo je absurdné.
5.3 Žalovaná v 2. rade namieta tiež spôsob plnenia, ktorý určil súd prvej inštancie. Vytýka súdu,
že žiadnym spôsobom z rozsudku nevyplýva, akým postupom, úvahami a na základe akých, či užzákonných alebo zmluvných ustanovení dospel k záveru, že žalovaní sú povinní plniť solidárne, t.j.
spoločne a nerozdielne. Z tohto dôvodu je rozsudok súdu prvej inštancie zaťažený vadou arbitrárnosti
a nepreskúmateľnosti.

5.4 V ďalšej časti žalovaná v 2. rade poukazuje na nesprávnosť záveru súdu prvej inštancie o jej vecnej
pasívnej legitimácii a poukazuje na súdom prvej inštancie citovaný rozsudok Európskeho súdneho dvora
C-22/12, ako aj na vnútroštátnu právnu úpravu a rozhodnutia súdov Slovenskej republiky s tým, že
priamyúčinoksmerniceč.2009/103/EHSjenanáhradunemajetkovejujmypozostalýchvylúčenýapreto
ho nie je možné aplikovať.

5.5 Namieta tiež neexistenciu príčinnej súvislosti medzi nemajetkovou ujmou, ktorú požadujú žalobcovia
v 1. až 3. rade a zodpovednosťou za škodu. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 2Cdo/73/2006, rozsudok ESD vo veci C-350/14 Lazar, v ktorom sa uvádza, že ujmu, ktorú
utrpeli jej rodinní príslušníci, treba ako takú považovať za nepriame následky nehody.
5.6 Nestotožnil sa ani s výškou priznanej náhrady nemajetkovej ujmy žalobcom v 1. až 3. rade
dôvodiac arbitrárnosťou a nepreskúmateľnosťou napadnutého rozsudku vo vyhovujúcej časti pre jeho

nedostatočné odôvodnenie. Namietala, že žalobcom vznikol nárok na náhradu nemajetkovej ujmy
primárne voči žalovanému v 1. rade. Namietala, že súd prvej inštancie napriek tomu, že skúmal
majetkové pomery žalovaného v 1. rade, tieto žiadnym spôsobom nezohľadnil a nezaoberal sa ani inými
spôsobmi poskytnutia zadosťučinenia zo strany žalovaného v 1. rade.

6. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, a to uznesením zo dňa 28.3.2018 č. k. 25Co/229/2017-446, keď
dospel k záveru, že odvolanie žalovanej v 2. rade v napadnutej vyhovujúcej časti je dôvodné a odvolanie
žalobcov v 1. až 3. rade vyhodnotil ako nedôvodné.
6.1 Poukázal však na to, že sa stotožňuje s nárokom žalobcov v 1. až 3. rade tak na náhradu majetkovej

škody spočívajúcej v nákladoch na hrobové miesto (nestotožnil sa však s jeho výškou), a tiež sa
stotožnil i s odôvodnením pasívnej legitimácie žalovanej v 2. rade, použijúc eurokonformný výklad
pojmov „náhrada škody na zdraví“ v ustanovení § 4 a § 15 odsek 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
6.2 K správnosti vyššie uvedeného záveru, k otázke vecnej pasívnej legitimácie žalovaného v 2. rade,

odvolací súd poukázal na už skôr uvedené rozhodnutie Súdneho dvora EÚ č. C-22/2012, v ktorom
Súdny dvor poukázal na ustálenú judikatúru prijatú vo veci Margues Almeida, C-300/10, podľa ktorej
zámerom smerníc nie je harmonizácia režimov zodpovednosti za škodu, ale členské štáty sú stále
oprávnené upraviť režim zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel. Aj s
poukazom na vyššie uvedené závery, je potom potrebné zdôrazniť, že z hľadiska výkladu smerníc

Rady 72/166/EHS, č. 84/5/EHS, č. 90/232/EHS, je potrebné ustáliť len taký právny záver, že povinné
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradu
nemajetkovej ujmy spôsobenú blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, pretože jej
náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo, a to v ustanovení
§ 11 a 13 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ súd prvého stupňa ustálil, že žalovaný v 2. rade je v danom

spore pasívne legitimovaným subjektom, dospel k správnemu právnemu záveru, poukazujúc pritom
súčasne na ustanovenie § 15 odsek 1 zákona č. 381/2001 Z. z., z ktorého vyplýva všeobecný priamy
nárok poškodeného na náhradu škody proti poisťovateľovi zodpovednej osoby.
6.3 S poukazom na vyššie uvedené dôvody, odvolací súd, zhodne zo súdom prvej inštancie ustálil,
že nárok žalobcov v prvom až treťom rade na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, je vo vzťahu

k žalovanej v druhom rade, ako poisťovateľovi zodpovednej osoby daný, a tento je krytý povinným
zmluvným postením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, keď v zmysle
ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a/ zákona o povinnom zmluvnom poistení, je za škodu na zdraví potrebné
považovať aj nemajetkovú ujmu. Preto možno ustáliť, že súd prvej inštancie základ uplatneného nároku
žalobcov správne právne posúdil.

6.4 Odvolací súd sa však nestotožnil s rozsudkom súdu prvej inštancie z hľadiska procesného, keď
zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade k plneniu žalobcu spoločne a nerozdielne, t. j. založil ich nerozlučné
procesné spoločenstvo. V povinnom zmluvnom poistení platí zásada, že poškodený môže náhradu
škody spôsobenú prevádzkou motorového vozidla požadovať buď od poisteného škodcu, alebo od
poisťovateľa. Ide teda o situáciu, keď jeden subjekt má nárok na to isté plnenie proti dvom subjektom,

pričom proti každému z nich z iného právneho dôvodu, proti škodcovi ide o nárok z titulu náhrady škody,
proti jeho poisťovateľovi ide o osobitné právo na plnenie založené všeobecne záväzným predpisom. Ich
vzájomný vzťah je taký, že v tom rozsahu, v akom splnil veriteľovi (poškodenému) jeden z nich, zaniká
dlh a tým aj povinnosť druhého. Ak sú obaja žalovaní v jednom konaní, majú postavenie samostatnýchspoločníkov, nevzniká medzi nimi pasívna solidarita a jedným súdnym rozhodnutím môže byť každý z
nich zaviazaný na plnenie celého dlhu, resp. záväzku, avšak vo výroku rozhodnutia musí byť vymedzený
ich vzájomný vzťah, t. j. že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého. V

prípade, ak poškodený žaluje škodcu a súčasne i poisťovateľa, pasívna solidarita nie je možná, pretože
vo vzťahu žalobcu ku škodcovi a žalovanému - poisťovateľovi ide o dva rozdielne nároky. Zatiaľ čo
nárok žalobcu voči škodcovi je nárokom na náhradu škody, nárok žalobcu na výplatu poistného plnenia
uplatnený voči žalovanému poisťovateľovi je originárnym nárokom na plnenie založeným osobitným
právnym predpisom.

6.5 Ďalším pochybením, na ktoré odvolací súd poukázal bolo, že súd prvej inštancie sa nezaoberal
vôbec vzťahom medzi žalovaným v 1. rade (ktorý riadil v čase dopravnej nehody predmetné vozidlo) a
osobou G. X., ktorý uzavrel poistnú zmluvu na predmetné motorové vozidlo. Nie je zrejmé a zo spisu, ani
z rozhodnutia súdu nevyplýva, na základe akej skutočnosti žalovaný v 1. rade riadil a užíval motorové
vozidlo, ktorého vlastníkom zrejme bol G. X.. V ďalšom konaní bude potrebné skúmať, či žalovaný v
1. rade mal predmetné motorové vozidlo iba požičané od vlastníka, resp. či pre neho vykonával nejakú

činnosť. Zistenie tejto skutočnosti je dôležité pre vecnú pasívnu legitimáciu strán sporu.
6.6 Odvolací súd ďalej poukázal na nesprávne rozhodnutie súdu prvej inštancie ohľadom náhrady
nemajetkovej ujmy, čo sa týka jej výšky, keď pre určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy podľa
ustanovenia § 13 odsek 3 Občianskeho zákonníka toto zákonné ustanovenie zakotvuje taxatívne
dve kritériá na posúdenie tohto nároku, a to: závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a ďalej veľmi

široko chápané okolnosti, za ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo.
Maximálna čiastka peňažného zadosťučinenia, ktorú môže súd priznať je ohraničená výškou žalobcom
požadovaného peňažného zadosťučinenia, ktorá musí byť zrejmá zo žalovaného návrhu. Súd je povinný
vychádzať z úplne zisteného skutkového stavu a opierať sa o úplné a preskúmateľné hľadiská, ktorými
sú predovšetkým zistená závažnosť majetkovej ujmy a zistené okolnosti, za ktorých k neoprávnenému

zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo. Odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie sa pokiaľ ide
o výšku priznanej náhrady škody vyššie uvedenými kritériami stanovenými z hľadiska posúdenia výšky
požadovaného plnenia, náležite nevysporiadal. Uviedol, že v žiadnom prípade nie je možné porovnávať
výšku náhrady nemajetkovej ujmy u politikov, verejne známych osôb, či v iných prípadoch, nakoľko
každújednuvecnáhradynemajetkovejujmyjenevyhnutnéposúdiťindividuálne,vzhľadomnašpecifické

problémyaotázkyvprejednávanejveci.Niejepretonamieste,abysasúdprvejinštancievôbeczaoberal
inými prípadmi, v ktorých bola náhrada nemajetkovej ujmy priznaná aj vo vyšších sumách. V ďalšom
konaní odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie musí predovšetkým zvážiť primeranosť tejto náhrady
a priznať žalobcom v 1. až 3. rade primeranú náhradu nemajetkovej ujmy s prihliadnutím na všetky
okolnosti daného prípadu. Osobitne poukázal na to, že čo sa týka žalobcu v 1. rade, s prihliadnutím na to,

že u neho vznikla zrejme najväčšia trauma stratou manželky, aj s prihliadnutím na zdravotné psychické
problémy, avšak suma 40.000,- eur, ktorú súd prvej inštancie priznal, nespĺňa náležitosti primeranosti
odškodnenia. Čo sa týka žalobkýň v 2. a 3. rade, je potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že ide o plnoleté
dospelé deti ich dospelej matky, ktoré nie sú odkázané na jej výživu ani starostlivosť.
6.7 Čo sa týka náhrady majetkovej škody, ktorú súd prvej inštancie priznal žalobcovi v 1. rade vo

výške 2.650,- eur, odvolací súd odôvodnenie napadnutého rozsudku v tejto časti nepovažoval za
zákonné a dôvodné. Čo sa týka tejto časti nároku žalobcu, je potrebné vychádzať z ustanovenia
§ 2 odsek 2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka a ktoré upravuje, že náklady na zriadenie pomníka alebo náhrobnej dosky a
na úpravu hrobu sa uhrádzajú do výšky 663,88 eur, bez uvedenia možnosti aplikácie iných právnych

predpisov. Dôvodenie súdu prvej inštancie výškou minimálnej mzdy, či výškou odškodnenia pri leteckých
nešťastiach je absolútne v danej veci irelevantné a neopodstatnené.
6.8 Odvolací súd ďalej uviedol, že v ďalšom konaní súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu, opätovne vo veci rozhodne a svoje rozhodnutie i náležite odôvodní.

7. Súd vykonal dokazovanie prednesmi právnych zástupcov strán sporu, výpoveďami strán sporu,
výpoveďami svedkov a oboznámením sa s nasledovnými listinnými dôkazmi, a to: sobášnym listom
žalobcu v 1. rade so zosnulou, rodné listy žalobkýň v 2. a 3. rade, faktúrou č. 2013/150, faktúrou
z čísla listu 30, príjmovým pokladničný dokladom, znaleckým posudkom nebohej D. O., trestným
rozkazomOkresnéhosúduNovéZámkyč.k.3T/73/2014-233,fotografiounáhrobnéhomiesta,farebnými

fotografiamipredloženýmižalobcomv1.radeozosnulej,lekárskousprávouzpsychiatrickéhovyšetrenia
žalobcu v 1. rade z čísla listu 122 a 177, poistnou zmluvou, oznámením o poistnom plnení, oznámením
žalovaného v 2. rade o riešení škodovej udalosti z poistnej zmluvy - nemajetková ujma, písomným
uplatnením majetkovej a nemajetkovej ujmy žalobcov adresované žalovanému v 2. rade, podrobnýmvýkazom výmer dvojhrobu z kameňa Aurora, uplatnením nároku žalobcov na náhradu majetkovej a
nemajetkovej ujmy v trestnom konaní, rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR , Ústavného súdu SR,
potvrdením žalovaného v 1. rade z ÚPSVaR, odbor služieb zamestnanosti A. N., potvrdením Daňového

úradu Nitra, dohodou o splátkach, exekučným príkazom, platobnými rozkazmi, v ktorých žalovaný
v 1. rade vystupuje ako žalovaný, výpismi z listov vlastníctva žalovaného v 1. rade, písomným
dôkazom o minimálnej mzde v rokoch 1993 až 2017, písomným vysvetlením náhrady nákladov
spojených s pohrebom, novinovými článkami, ktoré poukazujú na odškodnenie pri tragédiách rodinných
príslušníkov, lekárskym posudkom o bolestnom a sťažením spoločenského uplatnenia žalobcu v 1.

rade a vyhodnotením jeho psychiatrického stavu psychiatrom z čísla listu 273-274, spisom tunajšieho
súdu č. k. 3T/73/2014, lekárskymi potvrdeniami o psychiatrickom vyšetrení žalobcu v 1. rade z júla a
novembra 2018, záverečnými vyjadreniami strán sporu prostredníctvom právnych zástupcov, fotografie
s CD nahrávkou zviazané, a zistil tento skutkový a právny stav:

8. Právna zástupkyňa žalobcov uviedla, že na podanej žalobe trvá v celom rozsahu tak, ako ju podrobne

rozpísala a právne rozviedla a po vykonanom dokazovaní mala za to, že boli preukázané všetky
skutočnosti tvrdené v žalobe, a preto jej žiadala vyhovieť. V prípade úspechu žiadala priznať žalobcom
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Čo sa týka náhrady škody, mala za to, že v konaní boli
preukázané náklady na vytvorenie hrobového miesta, a to jednak predloženou faktúrou, špecifikáciou
nákladov a dokladom k úhrade. Čo sa týka limitu náhrady trov v súvislosti s hrobovým miestom, navrhla,

aby sa súd vysporiadal na základe ňou predloženého dôkazu limitu náhrady nákladov spojených s
pohrebom, minimálnou mzdou za jednotlivé roky, ktoré predložila a s právnou argumentáciou, ktorú
učinila v tomto smere na pojednávaní konanom dňa 7.12.2016, a zároveň aby súd tieto dôkazy porovnal
s nákladmi, ktoré sú priznávané všeobecne záväzným právnym predpisom pri úrazoch pracovných,
nakoľko rozhodnutie podľa Nariadenia vlády k Občianskemu zákonníku považovala za zastarané,

nerešpektujúce cenový vývoj.
8.1 Čo sa týka náhrady nemajetkovej ujmy, uviedla, že súd musí vychádzať z intenzity ujmy a z
okolností, za ktorých k zásahu do práv poškodených došlo a zároveň musí dospieť k záveru, že nie je
postačujúce v danom prípade ospravedlnenie. Uviedla, že obsahom trestného spisu je preukázané, že
ani nebohá pani O. a rovnako ani žalobcovia žiadnym spôsobom neparticipovali na vzniku škody, túto

nezavinili, nespôsobili a ani v trestnom konaní nebola preukázaná spoluvina, zavinenie a tým ani delená
zodpovednosť za následok.
8.2 Vo vzťahu k námietke pasívnej legitimácie žalovaného v 2. rade sa dovolávala právneho názoru
Ústavného súdu SR vysloveného najzreteľnejšie v uznesení III. ÚS 666/2016, v ktorom ústavný súd
napriek tomu, že podanie obchodnej spoločnosti KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. ako sťažovateľa

odmieta so zámerom zjednotenia judikatúry a poskytnutia záväzného právneho výkladu, ktoré právo
ústavnému súdu bezosporu prináleží, vyslovil, že v dôsledku nepriamej aplikácie dopravných smerníc
je bez akejkoľvek pochybnosti daná pasívna legitimácia poisťovne z PZP vo vzťahu k náhrade
nemajetkovej ujmy, ako plneniu, ktoré sa pozostalým po obetiach dopravnej nehody poskytuje. Pokiaľ
ide o výšku požadovanej nemajetkovej ujmy, uviedla, že táto nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu,

je vždy na úvahe súdu a na zvážení primeranosti. Mala za to, že vzhľadom na následky, ktoré nastali
v osobnej sfére žalobcu v 1. rade, výška nemajetkovej ujmy, ktorú žiada priznať žalobca v 1. rade a
ktorá je odlišná od uplatnených nárokov žalobkyňami v 2. a 3. rade, je plne opodstatnená, a to tak v
miere následku, ktorý nastal, ako aj pri porovnaní s nárokmi žalobkýň v 2. a 3. rade, tak ako ich uznal
aj žalovaný v 1. rade v trestnom konaní. Poukázala tiež na ďalšie rozhodnutia, ktoré sú v rozpore s

obranou žalovaného v 2. rade o nedostatku jeho procesnej legitimácie, a to najmä rozhodnutia ÚS
SR č. k. III. ÚS 645/2015 a III. ÚS 646/2015, ktoré sa priamo týkajú žalovaného v 2. rade, ako aj na
rozhodnutie Krajského súdu v Trnave pod sp. zn. 24Co/368/2015, Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp. zn. 12Co/465/2014, Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6Co/810/2014 a Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 8Cdo/82/2016.

8.3 Po zrušení veci odvolacím súdom uviedla, že Slovenská republika je členskou krajinou EU a
aproxymovala smernicu o rovnakom zaobchádzaní, podľa ktorej nie je možné rozlišovať poskytnutie
práva podľa veku, sociálneho statusu, pohlavia, národnosti alebo iného diskriminačného ukazovateľa
alebo kritéria. Preto oponovala názoru krajského súdu, že nie je možné porovnávať priznané náhrady za
slovný delikt s náhradou, ktorá je uplatnená v aktuálnom konaní. Ide totiž podľa nej o druhovo rovnaké

práva, teda zásah do práv na ochranu osobnosti a pokiaľ štát nechce vychádzať zo zásady chybnej
premisy, že česť politika alebo sudcu má vyššiu hodnotu ako má pre pozostalých život ich rodinného
príslušníka, práve preto mala za to, že je toto porovnanie potrebné urobiť. Pri slovnom delikte ublížený
človek zostáva živý, plynutie času mu dáva možnosť zaradiť sa do spoločnosti a svojím správaním aživotom preukázať, že toto obvinenie bolo nepravdivé. Má tiež nárok, pokiaľ sa toho domáha, na to, aby
osoba, ktorá sa slovného deliktu dopustila, sa mu verejne ospravedlnila a aby takéto ospravedlnenie
bolo aj publikované. Naďalej však poškodená osoba zostáva žiť v kruhu svojej rodiny, priateľov, môže

rozvíjať svoje rodinné väzby a môže realizovať svoju existenciu vo všetkých jej stránkach. U osoby,
ktorá je usmrtená, však ani o vzťahoch a ich pokračovaní ani o realizácii seba ako osoby, hovoriť
nemožno. Slovný delikt spáchaný proti sudcom a politikom je pritom špecifický tým, že podľa rozhodnutí
Európskeho súdu pre ľudské práva, sú tieto osoby ako účastné na verejnom živote, povinné strpieť
vyššiu mieru kontroly, kritiky a vyslovovania názorov. Nebohá pani O. nebola zúčastnená na verejnom

živote, a preto nebola povinná rovnako ako nie sú povinní členovia jej rodina, strpieť žiadnu vyššiu mieru
zásahu do osobnostných práv. Poukázala pri tom na to, že ani verejne činné osoby nie sú povinné
strpieť zásah, ktorý by smeroval proti ich životu alebo zdraviu. Súhlasila s názorom krajského súdu, že
priznané odškodnenie je neprimerané. Uviedla však ,že sa bude zásadne líšiť v polarite, i pri porovnaní
s odškodnením vo veci JUDr. Harabin ohľadom nahrávok Baki Sadiki vo výške 150.000,- eur a vo veci
JUDr. Aishe Pružinec Erenovej vo výške 200.000,- eur za slovný delikt, potom sa javí odškodnenie

priznané pozostalým po nebohej pani O. neprimerane a škandalózne nízke.
8.4 Ako sa uvádza v rozhodnutí Najvyššieho súdu 3Cdo /137/2008, za závažnú ujmu treba podľa
dovolacieho súdu považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu
práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie, dopad alebo dôsledky považuje za ujmu značnú. Pritom však
nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu v danom

mieste a čase v tej istej situácii príp. spoločenskom postavení vnímala aj každá iná fyzická osoba.
8.5 Považovala za mimo rámec rozumných pochybností, že ktorákoľvek iná rodina a jej členovia by
zavinenú smrť blízkej osoby pociťovali ako ujmu závažnú a zároveň ako ujmu, ktorá im osobnostným
právam nielen hrozí, ale ktorá už nastala a ktorá priamo a neodvrátiteľne do ich práv zasiahla. Ak by
bol pri dopravnej nehode poškodený majetok patriaci nebohej alebo jej manželovi, nebolo by pochybné

o tom, že žalovaní za túto škodu zodpovedajú v plnej výške. Nemožno ale polemizovať o tom, že
osobnostnévzťahy,rodinnéväzbyastrataživotapaniO.mánepochybneväčšiuhodnotuakopoškodené
oblečenie,mobilalebohodinkyanarozdielodnichsanedáľudskýživotnanovoobstaraťakonovýmobil,
ani opraviť ako haváriou zničené auto. Oponovala krajskému súdu aj v tom, že treba posúdiť, že dospelé
deti nie sú odkázané na jej výživu ani starostlivosť. V tomto konaní neposudzujeme nárok prameniaci

z výživného a skutočnosť, že dospelé deti, napriek tomu, že majú vlastné rodiny, boli v intenzívnom a
v dennom kontakte so svojou matkou, musí byť vyhodnotená práve v prospech strany žaloby. Nie je v
dnešných časoch úplne typické, aby deti, ktoré majú vlastnú rodinu, zostali v takom blízkom vzťahu s
vlastnými rodičmi a pokiaľ sa tak stalo, je logické a aj zákonné, že ujmu spôsobenú smrťou ich matky
pociťujú intenzívne a hlboko.

8.6 Ak krajský súd dôvodí, že nie je možné porovnávať jednotlivé prípady, okrem toho, že porušenie
vychádza z druhovo rovnakých práv a zákonných ustanovení, poukázala tiež na úvodné ustanovenia
Civilného sporového poriadku ohľadom predvídateľnosti práva, ktoré ukladajú súdu povinnosť zachovať
jednotnú rozhodovaciu líniu. Pokiaľ krajský súd dáva iný príkaz, tento príkaz je v rozpore s uvedenými
ustanoveniami.

8.7 Na zákaz diskriminácie sa odvolávala aj pri náhrade majetkovej škody, a to z dôvodu, že by
išlo znova o diskrimináciu na základe sociálneho postavenia. Nie je prípustné, aby iná náhrada bola
priznávaná podľa zákona o sociálnom poistení a iná náhrada v občiansko-právnom vzťahu, ak ide o
odškodnenie rovnakej škody a rovnakého následku. Rozhodovanie súdu preto musí rešpektovať nie len
platné zákony na území SR, ale v zmysle prístupových zmlúv k EU a Ústave SR, ktorá medzinárodné

zmluvy a dohody povyšuje právnou silou nad vnútroštátny právny poriadok, mal by rozhodovať aj
eurokonformne.Pokiaľsmernicaorovnakomzaobchádzanínebolavtomtokonkrétnomprávnomvzťahu
transponovaná do slovenského právneho poriadku, nastupuje jej priama účinnosť, ktorá je podmienená
uplynutím transpozičnej doby a neúplnou alebo nesprávnou transpozíciou. Preto mala za to, že aj v
časti majetkovej škody je potrebné rozhodnúť tak, aby bola zachovaná rovnosť a zákaz diskriminácie

podmienená sociálnym statusom osoby, ktorej sa náhrada škody týka bez ohľadu na to, či sú to príbuzní
po zomrelom zamestnancovi alebo po dôchodcovi.
8.8 K výške uplatňovanej nemajetkovej ujmy uviedla, že ako dokladovala, pri podaní žaloby aj v
priebehu celého konania smrťou pani O. zároveň skončilo manželstvo, ktoré ako vyplýva z vykonaného
dokazovania a predložených listinných dôkazov, bolo dlhoročné a harmonické. Manželia mali veľa

spoločných aktivít, boli dôchodcami, ktorí aj po ukončení aktívnej pracovnej činnosti a potom, čo si ich
detizaložilivlastnérodiny,vedelinájsťzmyselživota,žilijedenpredruhého,presvojezáujmy,prerodinu,
spoločne trávili voľný čas a ako sa to hovorí „užívali si zaslúžený odpočinok“. Preto sa nemožno čudovať,
že smrť pani O. bola hrubým a brutálnym zásahom do tohto ich obvyklého spôsobu života a to ažtakým, že spôsobila zdravotné problémy u pozostalého manžela, pričom tieto zdravotné problémy neboli
charakteru prechodného, ale sú charakteru trvalého s viditeľnou progresiou. Nemajetková ujma, hoci
toto nie je judikované, by mala slúžiť aj na to, aby pomohla vyrovnať sa pozostalému s utrpenou stratou,

aby napr. mal možnosť odísť na niekoľko týždňov či mesiacov mimo svojho bydliska, kde mu všetko
pripomína nebohú manželku a zároveň z miesta, kde musí denne prechádzať cez miesto dopravnej
nehody. Preto výška tak, ako je zažalovaná, zodpovedá intenzite jeho nemajetkovej ujmy tak, ako bola v
konaní preukazovaná. Rovnako u detí po nebohej bolo preukázané, že s matkou udržiavali pravidelný,
intenzívny a srdečný kontakt. Cenu tohto kontaktu a týchto väzieb nie je možné vyčísliť. Možno preto

len uvažovať a porovnávať s náhradami, ktoré boli priznané v obdobných prípadoch.

9. Žalobca v 1. rade uviedol, že trvá na podanej žalobe a na prednese svojej právnej zástupkyne s tým,
že čo sa týka náhrady škody, ktorú si uplatňuje vo výške 2.650,- eur, sa týka výdavkov spojených s
pohrebom a nevedel sa vyjadriť k tomu, či niečo uhradila poisťovňa v súvislosti s nákladmi na pohreb.
9.1 Čo sa týka nemajetkovej ujmy, uviedol, že s manželkou D. O. žil 42 rokov v manželskom zväzku

a zrazu mu manželka zomrie. Žije sám a je to pre neho veľmi ťažká trauma v živote a zo smrti svojej
manželky má zdravotné a psychické problémy. Čo sa týka zdravotných problémov, bol hospitalizovaný
v nemocnici na chrbticu a psychiatricky je ambulantne liečený, pretože celú situáciu zle znáša, má
problémy s nespavosťou a s myšlienkami, ktoré súvisia s nespavosťou, ďalej má problémy aj počas dňa,
pretože k dopravnej nehode a k smrti jeho manželky prišlo pred vchodom do ich činžiaku na prechode

a on to má stále pred očami, vidí to ako sa to stalo a nedá sa to obísť. Psychiatrická liečba mu niekedy
pomáha, niekedy nie, ale stále sa mu opakujú tie myšlienky a pohľady. Do cintorína chodieva takmer
dennodenne a inak sa o neho starajú jeho dve dcéry, žalobkyne. Žalobkyňa v 3. rade ho navštevuje
dennodenne a žalobkyňa v 2. rade podľa možností. Uviedol, že jeho manželka počas svojho života
nebola liečená na žiadnu ťažkú chorobu, ani ňou netrpela, dokonca pred smrťou nedávno bola na

lekárskych vyšetreniach a tieto všetky mala dobré. Ona sa starala o celú domácnosť, vykonávala všetky
práce s domácnosťou, chodila na nákupy a žalobca jej v tom pomáhal. Uviedol, že všetok čas, odkedy
žil s manželkou trávili spolu, nikdy neboli odlúčení. Aj na dovolenky chodievali spolu. Okrem toho mali
záhradu s chatkou, kde tiež trávili veľa času s rodinou. Dôvod, pre ktorý podal žalobu na súde, videl
v tom, že mu manželka zomrela. Uviedol, že dal by bárs koľko peňazí za to, aby mu vrátili manželku.

Čo sa týka výšky náhrady nemajetkovej ujmy, ktorú si uplatnil v tomto konaní, poukázal na to, že jeho
zdravotný stav sa stále zhoršuje a keď bude musieť ísť do nejakého zariadenia pre seniorov, z dôchodku,
ktorý dostáva, ho nebude vedieť platiť.
9.2 Čo sa týka záverečnej reči k veci samej, právna zástupkyňa žalobcovi ju rozsiahle zdôvodnila
mailovým podaním zo dňa 25.9.2018, ktoré súd nebude opisovať do odôvodnenia rozsudku, pretože

je možné si ho prečítať.

10. Žalobkyňa v 2. rade uviedla, že na podanej žalobe trvá a na prednese svojej právnej zástupkyni.
Uviedla, že jej matka bola druhýkrát vydatá za žalobcu v 1. rade a ona bola s matkou od 1,5 roka do 11
roka života, preto má k nej väčšiu citovú väzbu a zároveň žalobcu v 1. rade, aj keď nie je jej biologickým

otcom ho považuje za svojho otca. Keď došlo k dopravnej nehode, ona bola so sestrou, žalobkyňou v
3. rade v nemocnici, keď im to prišli oznámiť policajti, že ich matka vbehla pod auto a pre žalobkyňu v
2. rade to bol vtedy veľký psychický zásah, lebo pripravovala svadbu svojho syna, ktorú aj napriek smrti
matky musela uskutočniť, lebo jej nevesta čakala dieťa a sú silne veriaci a na sobáši a svadbe trvali. Toto
odôvodnila ako veľkú psychickú ujmu a traumu. Tiež uviedla, že v posledný večer pred smrťou matky

spolu telefonovali a vtedy jej matka vraj povedala: „hádam sa dožijem svojho pravnúčaťa.“ Uviedla, že
žalovaný v 1. rade sa jej otcovi v trestnom konaní neospravedlnil, ani slovo mu nepovedal, uviedla,
že veľa času trávila s matkou počas jej života, a najmä potom ako sa žalobkyňa rozviedla spolu aj so
svojím dieťaťom, lebo je tam veľký rozdiel medzi žalobkyniným dieťaťom a matkiným dieťaťom z jej
druhého manželstva. Uviedla, že často navštevovali spolu nákupné centrá, chodili do záhrady a boli

v telefonickom kontakte. Od tej doby ako jej matka zomrela, uviedla, že žalobca v 1. rade veľmi zle
znáša túto situáciu, od stresu mu začali vypadávať zuby, predtým bol zdravý, čulý, nemal problémy.
Poukázala tiež na to, že jej syn veľmi zle znáša smrť svojej babky, pretože ju mal veľmi rád a bol prvé
vnúča v jej živote. V podstate celú svadbu syna žalobkyne pripravovala žalobkyňa so svojou matkou
spoločne. Uviedla, že matka jej bola pri rodinných problémoch vždy oporou, veľa jej pomáhala, uviedla,

že nemusela vyhľadať žiadnu psychologickú ani psychiatrickú pomoc následkom smrti svojej matky.
Výšku nemajetkovej ujmy, ktorú si v tomto konaní uplatnila, odôvodnila tým, že matka jej chýba, nikto
ju nenavráti, nebola na svadbe jej syna a utrpela také množstvo zranení, že keby tie bola prežila, tak
poisťovňabymuselaplatiťoveľaviacnajejliečbu.Čosatýkarozdielnychsúmtitulomnemajetkovejujmy,ktoré si žalobkyňa uplatnila najskôr v trestnom konaní a potom v tomto konaní, uviedla, že v trestnom
konaní to bolo pod veľkým stresom, bez rozmýšľania a v tomto konaní už prebehla určitá doba, mala
viac času, aby sa zamyslela nad všetkým, čo sa udialo a že od tej doby sa žalovaný v 1. rade ani raz

slovne nepokúsil ospravedlniť, hoci ho stretla v nemocnici aj s jeho synom.

11. Žalobkyňa v 3. rade uviedla, že na žalobe trvá, ako aj na prednese svojej právnej zástupkyne. K
nároku z titulu nemajetkovej ujmy uviedla, že je dieťaťom z manželstva nebohej matky a žalobcu v 1.
rade a že z jej manželstva pochádzajú 2 deti. Uviedla, že na matku bola veľmi citovo naviazaná, lebo

ju vždy vo všetkom podporovala a a pomáhala jej spolu so žalobcom, otcom, žila s nimi v spoločnej
domácnosti do 21 rokov a potom, keď sa jej z manželstva narodili deti a boli choré, jej matka bola tá,
ktorá s nimi trávila veľa času a žalobkyňa mohla ísť do práce, lebo matka jej dávala pozor na deti.
Dennodenne sa navštevovali a boli v telefonickom kontakte a jej dcéry mali vynikajúci vzťah s babkou.
Sviatky a oslavy trávili spoločne. Má tiež problémy s tým, aby sa vyrovnala so smrťou svojej matky,
lebo tiež často chodí tade, kde sa nehoda stala, keď ide za svojím otcom. V čase dopravnej nehody

uviedla, že bola so sestrou, žalobkyňou v 2. rade v nemocnici a všetko robili preto, aby matku oživili.
Jej otec to znáša veľmi zle, darmo sa o neho ona stará a všetko mu zabezpečí, aj navarí, ale nemá
spoločnosť, ktorú mal s matkou. Po dopravnej nehode veľmi zle znášala dcéra žalobkyni v 3. rade smrť
babky, lebo nehodu ukazovali v správach a babka tam mala rozbité okuliare a nemohla sa zúčastniť
stužkovej slávnosti svojej vnučky. K zdravotnému stavu svojho otca uviedla, že od smrti matky sa

zhoršuje, nabaľuje sa to a žalovaný v 1. rade sa neospravedlnil ani jednému zo žalobcov. Poukázala na
to, že čo sa týka starostlivosti jej nebohej matky, táto bola veľmi veľká, nakoľko v čase, keď žalobkyňa
bola tehotná a bola v treťom mesiaci, musela ležať, mala rizikové tehotenstvo a namiesto hospitalizácie
v nemocnici ležala u rodičov a matka sa o ňu starala, a tak isto aj o chod domácnosti žalobkyne v tom
období. Po narodení druhej dcéry žalobkyne, ktorá mala zdravotné problémy, jej matka veľmi pomáhala,

lebo nemusela zostať doma z práce, matka sa jej o dieťa postarala. Pred nehodou jej matka bola vo
vynikajúcom zdravotnom stave, neliečila sa na žiadne zdravotné problémy ani nenavštevovala žiadne
zariadenia. Čo sa týka žalobkyninej psychickej stránky po smrti jej matky, uviedla, že nepotrebovala
vyhľadať žiadnu zdravotnú pomoc, ani psychologickú ani psychiatrickú. Čo sa týka výšky nemajetkovej
ujmy, ktorú si uplatňuje v tomto konaní, uviedla, že si ju uplatňuje v takej sume, akú si uplatňuje, nakoľko

žiadne peniaze nenahradia život jej matky.

12.Právnazástupkyňažalovanéhov1.radeuviedla,žežalovanýv1.radesijevedomýtoho,žetrestným
rozkazomOkresnéhosúduNovéZámkyč.k.3T/73/2014-233zodňa8.9.2014bolprávoplatneodsúdený
pre prečin usmrtenia a je si vedomý toho, že zavinil smrť a zavinil ju z nedbanlivosti pri dopravnej

nehode. V danom prípade je nepodstatné, že na Okresnej prokuratúre A. N. bola schválená dohoda o
vine a treste, ktorú však súd neschválil, aj keď žalovaný v 1. rade uznal svoj nárok na náhradu škody,
pretože v konečnom dôsledku bol odsúdený trestným rozkazom, pričom poškodený, teda žalobca v 1.
rade bol odkázaný so svojím nárokom na občiansko-právne konanie. Poukázala na to, že žalovaný v
1. rade pri svojom výsluchu nie raz vyhlásil, že svoj nárok voči žalobcom v 1. až 3. rade uznáva, avšak

nesúhlasí s jeho výškou, hlavne pokiaľ ide o žalobkyne v 2. a 3. rade. Bola toho názoru, že čo sa týka
žalobkýň v 2. a 3. rade, tieto vo svojich výpovediach poukazovali hlavne na to, ako smrť ich matky
zanechala psychickú traumu na ich deťoch, čiže vnúčatách, ale ani jednej z dcér podľa jej názoru a aj
podľavlastnýchvýpovedížalobkýň,smrťmatkynezanechalaažtakúhlbokútraumu,ktorábyvyžadovala
zvýšenú lekársku starostlivosť. Podľa jej názoru jedine žalobca v 1. rade si zaslúži náhradu vo výške,

ako sa v žalobe domáha a u žalobkýň v 2. a 3. rade ponechávala túto výšku na rozhodnutie súdu.
Čo sa týka žalovaného v 1. rade, uviedla, že je nezamestnaný, nemá žiadny majetok, má iba dlhy a
exekúcie, o ktorých predložila do spisu listinné dôkazy a uviedla, že pokiaľ by súd zaviazal žalovaného
v 1. rade uhradiť žalobcom akúkoľvek náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, nie je v jeho
schopnostiach ju uhradiť. Poukázala zároveň na to, že na plnenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy

je plne zodpovedný žalovaný v 2. rade na základe uzatvorenej zmluvy o poistnom zmluvnom poistení
motorových vozidiel.
12.1 Po zrušení veci odvolacím súdom uviedla, že súhlasí so stanoviskom Krajského súdu v Nitre, že
nie je na mieste, aby sa súd prvej inštancie vôbec zaoberal inými prípadmi, treba riešiť tento konkrétny
prípad a všetky okolnosti tohto konkrétneho prípadu. V záverečnom návrhu súdu uviedla, že pokiaľ čo

sa týka pozostalého manžela pána O., samozrejme, jemu prináleží výška náhrady v navrhovanej výške
už v tom čase, ako aj v súčasnosti však nechávam na zvážení súdu, aj s prihliadnutím na stanovisko
Krajského súdu v Nitre, určenie výšky primeranej náhrady pre žalobkyne v 2. a 3. rade. Čo sa týka
vzťahu držiteľa motorového vozidla G. X. a žalovaného v 1. rade, uviedla, že pán G. X. je iba priateľomžalovaného v 1. rade, nie sú v žiadnom inom vzťahu a v deň, keď došlo k nehode, pán X. požičal
jednorazovo auto žalovanému v 1. rade a žalovaný v 1. rade nevykonával žiadnu podnikateľskú činnosť
v súvislosti s podnikaním pre pána X..

12.2 Čo sa týka záverečnej reči, túto podala písomne dňa 4.9.2018, v ktorej uviedla, že nárok žalobcov
v 1. až 3. rade uznáva, neuznáva však výšku nárokov u žalobcov v 2. a 3. rade, nakoľko z ich výpovedí
vyplýva, že traumu zo smrti pani O. pociťovali hlavne ich deti, teda vnúčatá, ktoré však nie sú stranami
sporu. Poukázala na to, že žalobkyne v 2. a 3. rade žiadnym spôsobom, a to ani po rozhodnutí odvolacím
súdom nepreukázali, že by im smrťou matky vznikla tak hlboká trauma, ktorá by si vyžadovala zvýšenú

lekársku starostlivosť. Pretrvávajúcu traumu preukázal len žalobca v 1. rade. Podľa jej názoru, jedine
žalobca v 1. rade si zaslúži náhradu nemajetkovej ujmy vo výške, v akej sa jej domáha v žalobe a u
žalobkýň v 2. a 3. rade rozhodnutie ponechala na zváženie súdu aj v prípade, že by im určitú výšku
náhrady priznal.

13. Žalovaný v 1. rade uviedol, že sa pridržiava prednesu svojej právnej zástupkyni a že do dňa jeho

výpovede sa necítil na to, aby sa ústne ospravedlnil žalobcom. Uviedol, že neurobil žiadne kroky voči
žalobcom na zmiernenie ich ujmy. Odôvodnil to tým, že sa necítil na to, aby sa s nimi stretol a rozprával
sa o dopravnej nehode a následnej smrti pani O.. Čo sa týka nárokov žalobcov, uviedol, že súhlasí s
ich nárokmi, ale nesúhlasí s uplatňovanou výškou týchto nárokov. Uviedol, že výšku náhrady škody a
nemajetkovej ujmy ponecháva na rozhodnutie súdu a zároveň uviedol, že súhlasil by s tou, ktorú si

uplatnili žalobcovia v trestnom konaní.

14. Právny zástupca žalovaného v 2. rade uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomného
vyjadrenia k žalobe, mal za to, že z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu boli
žalobcom uhradené všetky nároky, na ktoré mali nárok. Poukázal na oznámenie o poistnom plnení,

ktoré priložil k vyjadreniu. Čo sa týka nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, uviedol, že táto nie je krytá
povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Čo
sa týka výšky nemajetkovej ujmy, považoval ju za neprimerane vysokú vzhľadom na rozsahu judikatúry
v tomto smere.
14.1 Čo sa týka náhrady škody, ktorú si žalobca v 1. rade uplatňuje za zriadenie pomníka a úpravu

hrobového miesta, mal za to, že nie je žiadny legitímny dôvod odkloniť sa od príslušnej zákonnej limitácie
výšky takýchto nákladov, ktorá je v zmysle Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. § 2 odsek 2 vo výške
663,88 eur. Uplatnený žalobný návrh v časti škodových nárokov nad túto zákonnú limitáciu považoval
za nedôvodnú.
14.2 Čo sa týka pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 2. rade, v časti žaloby týkajúcej sa nároku

na náhradu nemajetkovej ujmy, žalovaný v 2. rade poukázal na to, že všetky rozhodnutia Ústavného
súdu SR týkajúce sa nemajetkovej ujmy vo vzťahu k poisťovateľom boli len uznesenia o odmietnutí
týchto sťažností, kde ústavný súd ani v jednom konaní sťažnosť meritórne neprejednal, lebo takéto
právo prislúcha výlučne a je v kompetencii iba Najvyššiemu súdu SR. Mal za to, že v rozhodnutiach
Najvyššieho súdu SR ani jednou vetou najvyšší súd nedal zadosť konštatovaním, že by poisťovatelia

mali byť pasívne vecne legitimovaní v konaniach o náhradu nemajetkovej ujmy pozostalých po obetiach
dopravných nehôd. Čo sa týka uplatnenej výšky náhrady nemajetkovej ujmy, poukázal na jej značnú
rozdielnosť vo vzťahu ako bola uplatnená v trestnom konaní, kde v prípade úmrtí pozostalí majú nárok
na náhradu vo výške maximálne 50 násobku priemernej mzdy, a to pre všetkých pozostalých. Uvedená
limitácia by tak predstavovala sumu cca 17.000,- eur. Navrhoval žalobu vo vzťahu k žalovanému v 2.

rade v časti škodových nárokov nad 663,88 eur a v časti náhrady nemajetkovej ujmy zamietnuť.
14.3 Po zrušení veci odvolacím súdom uviedol, že čo sa týka priznávania náhrady výšky nemajetkovej
ujmy v peniazoch, žalovaný v 2. rade sa stotožnil so závermi uznesenia Krajského súdu v Nitre, poukázal
najmä na odsek 14.2 uznesenia, v ktorom krajský súd jednoznačne konštatoval, že pôvodne priznávaná
výška náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, či už vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade alebo žalobkyniam

v 2. a 3. rade nezodpovedala v zásade primeranosti. V tomto poukázal aj na skutočnosť, že krajský súd
nepovažoval za dôvodné odvolanie žalobcov proti zamietajúcej časti v otázke náhrady nemajetkovej
ujmy, t. j. z uvedeného jednoznačne vyplýva, že krajský súd odporúča v danom konkrétnom prípade
priznať nižšie sumy ako boli pôvodne priznané okresným súdom.
14.4Čosatýkanáhradymajetkovejškody,vtomtosažalovanýv2.radestotožnilsuznesenímKrajského

súdu v Nitre, nakoľko ním bolo vyhovené odvolaniu žalovaného v 2. rade s osvojením si jeho právnej
argumentácie, čo do limitácie náhrady nákladov na zriadenie pomníka a úpravu hrobového miesta.
14.5 Čo sa týka záverečnej reči, uviedol, že v celom rozsahu odkazuje na svoje doterajšie podania a
najmä na prednes a závery z pojednávania konaného dňa 25.7.2018.15. Svedkyňa P. W. uviedla, že nie je v príbuzenskom pomere k stranám sporu a vyjadrila sa v podstate
k zdravotnému stavu nebohej pani O. s tým, že poznali sa ako priateľky, chodievali spolu na poznávacie

zájazdy, navštevovali sa spolu dosť často s tým, že zdravotný stav nebohej nepoznala do podrobností,
ale vzhľadom na jej správanie a zovňajšok mala za to, že bola zdravá, vitálna, nikdy sa jej nesťažovala,
že má nejaké zdravotné problémy. K členom svojej rodiny sa vyjadrovala v tom smere, že veľmi šťastná
s rodinou, chválila svoje dcéry a vnúčatá, celú rodinu, že dobre spolu vychádzajú. Jej plány do budúcna
boli také vzhľadom na jej zdravotný stav, že chcela ešte cestovať a venovať sa rodine. Čo sa týka

manžela nebohej, uviedla, že po smrti manželky vyzerá veľmi zle, ťažko sa vie vysporiadať s tým, že
manželku už nemá pri sebe. Uviedla, že s pani O. sa stýkala preto častejšie, lebo bývala a býva iba o
ulicu ďalej. S nebohou sa rozprávala tesne pred smrťou, lebo sa stretli na ulici, dohodli sa, že sa stretnú
v nejakej kaviarni a budú hovoriť spolu o poslednom zájazde, ktorý absolvovali a na ktorých robila fotky
práve nebohá a svedkyňa chcela mať tiež tieto fotky. Dohovorili si termín a krátko potom, ako svedkyňa
prišla domov, zavrela bránu a vošla do dvora a zrazu počula len množstvo áut, sanitku, hasičov. Napokon

sa vrátila a videla, čo sa stalo. Všetko videla tesne po nehode.

16. Svedok U. L. uviedol, že nie je v žiadnom príbuzenskom pomere k stranám sporu. S rodinou pána
žalobcu sa pozná tak, že je susedom v záhrade vedľa chatky žalobcov. O nebohej pani O. sa vyjadril tak,
že na pohľad mu pripadala ako energická žena plná vitality, čo zistil, keď ju stretával v záhrade vedľa

ako sused a videl, aké práce vykonávala. Nikdy sa mu nesťažovala, že má nejaké zdravotné problémy,
iba to, že utrpela menší úraz. Čo sa týka vzťahu pani O. k členom rodiny, uviedol, že tento bol veľmi
dobrý a mala aj dobrý vzťah k svojmu manželovi. Sama pani O. sa vyjadrovala o celej rodine pozitívne,
tešila sa svojej rodine. Žalobca podľa jeho názoru veľmi zle znáša smrť svojej manželky, pretože úplne
inak sa správa teraz, ako v čase, keď žila jeho manželka.

17. Svedok H. O. je vnukom nebohej pani O. a synom žalobkyne v 2. rade, napriek tejto okolnosti chcel
vypovedať. Uviedol, že zdravotný stav jeho babky pred nehodou k jej veku bol veľmi dobrý a vzťahy v ich
rodine boli tiež veľmi dobré, stretávali a na rodinných oslavách, často spolu trávili veľa času v záhrade,
a pokiaľ mohli, inde. On uviedol, že navštevoval babku často, pomáhal jej, keď ho o niečo poprosila. Pre

neho ako pre vnuka to bol obrovský šok, smrť babky, pretože práve v tom čase svedok chystal svoju
svadbu a jeho snúbenica čakala dieťa. Tvrdil, že babka vedela, že bude mať pravnuka, veľmi sa na neho
tešila a napokon sa ho nedožila. Sám svedok potvrdil, že smrť svojej babky znášal zle a ťažko. Čo sa
týka dedka - žalobcu, uviedol, že podľa jeho názoru tiež veľmi zle znáša smrť babky, lebo on sám ho
viackrát videl plakať, najmä keď prišla do reči babka.

18. Zo sobášneho listu, ktorý žalobcovia predložili, je jednoznačne preukázané, že žalobca bol
manželom nebohej D. O., pretože ich manželstvo bolo platne uzavreté dňa 2.10.1971 pred bývalým
Mestským národným výborom v A. N..

19. Rodnými listami žalobkyne v 2. a 3. rade preukázali, žalobkyňa v 2. rade, že nebohá D. O. bola jej
matkou a žalobkyňa v 3. rade, že je dieťaťom pochádzajúcim z manželstva žalobcu a nebohej manželky.

20. Faktúrou č. 2013/150 zo dňa 29.7.2013 bolo preukázané, že takúto vystavil U. P. - Pohrebný podnik
P. U., ktorou vyfakturoval pohrebné náklady pre zosnulú D. O. v celkovej sume 1.200,- eur.

21. Faktúrou č. 0222013 bolo preukázané, že takúto vystavil dodávateľ, živnostník A. O. žalobcovi za
vyhotovenie náhrobného kameňa, pričom išlo o dvojhrob v sume 5.300,04 eur a príjmovým dokladom
č. 48/2013 zo dňa 16.11.2013 potvrdil, že prijal od žalobcu sumu vo výške 4.300,- eur.

22. Znaleckým posudkom č. 23/2014 bolo preukázané, že tento bol vyhotovený pre posúdenie peňažnej
hodnoty ujmy, ktorá vznikla poškodenej D. O., nar. X.X.XXXX, bytom A. N. pre účely uplatnenia si škody
pozostalými. Z tohto znaleckého posudku v závere je uvedené, že celková bodová hodnota zranení
poškodenej, ktorá utrpela pri dopravnej nehode, je 1715 bodov s tým, že hodnota jedného bodu pre rok
2013 bola stanovená sumou 16,10 eur, čiže výška náhrady za bolesť poškodenej D. O. je 27.611,50

eur. Znalkyňa si uplatnila za vyhotovenie tohto znaleckého posudku vyúčtovanie znalečného podľa čísla
listu 33 v celkovej výške 249,68 eur.23. Poistnou zmluvou zo dňa 26.10.2012, č. 6571599931 žalovaný v 2. rade preukázal, že poistníkom
pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktoré riadil žalovaný
v 1. rade v čase dopravnej nehody bol G. X., bytom M. XXB, Q., ktorý sa zaviazal platiť ročné poistné

za poistenie svojho vozidla značky H. P., tmavomodrej farby, v sume 91,- eur. Zmluva bola uzavretá na
dobu určitú..

24. Oznámením o poistnom plnení žalovaný v 2. rade preukázal, že 2.9.2014 žalovaný v 2. rade ukončil
šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorej skutočnosti žalobcovi predložil výpočet výšky plnenia, kde

sa jednalo o náklady spojené s pohrebom a suma 1.120,33 eur bola vyplatená na účet v tom čase
právnej zástupkyni žalobcu JUDr. S. W. s.r.o. Z pohrebných nákladov podľa faktúry, ktorú vystavil U. P.
- Pohrebný podnik v sume 1.200,- eur žalovaný v 2. rade odrátal štátnu dávku z ÚPSVaR na pohreb
v sume 79,67 eur.

25. Oznámením o poistnom plnení žalovaný v 2. rade preukázal, že takéto zaslal Dôvere zdravotnej

poisťovni a.s. so sídlom v Nitre a oznámil jej, že dňa 25.2.2015 ukončil šetrenie poistnej udalosti,
a to refundáciu nároku zdravotnej poisťovne Dôvera na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú
starostlivosť pani D. O. v sume 5.763,58 eur a peňažné plnenie poukázal na účet zdravotnej poisťovni.

26. Výpisom inkasného účtu poistnej zmluvy za obdobie od 10.9.2012 do 24.8.2015 žalovaný v 2.

rade preukázal, že poistník pán G. X. platil poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla podľa poistnej zmluvy vyššie citovanej riadne a včas a nemal žiadny nedoplatok.

27. Oznámením o riešení škodovej udalosti č. 9522163158 z poistnej zmluvy č. 6571599931 žalovaný
v 2. rade preukázal, že takúto zaslal vtedajšej právnej zástupkyni žalobcu ohľadom nemajetkovej

ujmy v celkovej výške 36.000,- eur, že na majetkovú ujmu z povinného zmluvného poistenia nie je
právny nárok. V súvislosti s uplatnením trov právneho zastúpenia uviedol, že boli náklady vynaložené
v rámci uplatnenia prvotných nárokov poškodeného, to znamená ešte pred ich možným splnením
resp. zamietnutím poisťovateľom a poisťovňa mala za to, že sa nejedná o náklady spojené s právnym
zastúpením v zmysle § 4 odsek 2a zákona č. 381/2001 Z. z. v znení platných zmien a doplnkov. Z

uvedeného dôvodu poisťovni nevzniká povinnosť poskytnúť toto plnenie. K uplatnenému nároku na
náhradu škody - bolestné zosnulej, uviedol, že z povinného zmluvného poistenia v zmysle Občianskeho
zákonníka a zákona č. 381/2001 Z. z. v platnom znení, nie je právny základ na výplatu požadovaného
nároku bolestného.

28. Uplatnením náhrady majetkovej a nemajetkovej ujmy voči žalovanému v 2. rade, žalobcovia
preukázali, že si uplatnili vyššie citovanú náhradu prostredníctvom vtedajšej Advokátskej kancelárii
JUDr. S. W. s.r.o. so sídlom v A. N. v celkovej výške 68.068,37 eur ku dňu 3.7.2014, ktorá suma
pozostáva z nákladov na pohreb v sume 1.200,- eur, z nákladov na úpravu hrobového miesta v sume
1.325,- eur, z náhrady za bolesť nebohej pani O. v sume 27.611,50 eur, za psychickú ujmu žalobcu

v sume 16.000,- eur, za psychickú ujmu žalobkyne v 1. rade v sume 10.000,- eur, za psychickú ujmu
žalobkyne v 3. rade v sume 10.000,- eur, za znalecký posudok MUDr. H. P. v sume 249,68 eur a za
trovy právneho zastúpenia žalobcov v sume 1.682,19 eur. K tomuto doložili všetky listinné dôkazy, ktoré
preukazovali tieto nároky s tým, že čo sa týka nákladov na úpravu hrobového miesta, predložili podrobný
výkazvýmerdvojhrobuzkameňaAurora,ktorýmpreukazujepodrobnýrozpismateriálu,ktorýbolpoužitý

na vyhotovenie dvojhrobu v celkovej sume 5.300,- eur zo dňa 15.10.2013, ako aj fotokópiu fotografie
o vyhotovení náhrobného kameňa.

29. Potvrdením psychiatra MUDr. D. O. zo dňa 7.4.2014 žalobca v 1. rade preukázal, že trpí po smrti
nebohej manželky reaktívnou depresívnou poruchou a je psychiatricky liečený od augusta 2013 po

tragickom úmrtí manželky a subjektívny nález psychiatra znie tak, že žalobca sa nemá dobre, nevie sa
zmierniť s tým, čo sa mu stalo, nič ho nebaví, zle sa má najmä doobeda a ráno, je sústavne unavený,
nevýkonný, do všetkého sa musí nútiť, ako by bol sústavne smutný.
29.1 Lekárskou správou od psychiatra zo dňa 25.7.2018 žalobca v 1. rade preukázal, že je psychiatricky
ambulantne liečený od augusta 2013 po tragickej smrti manželky, trpí adaptačnou poruchou resp.

reakciou na závažný stres a napriek trvalej liečbe, kvalitnej spolupráci priebehu ochorenia nepriaznivý s
nutnosťou diagnostického prehodnotenia na reaktívnu depresívnu poruchu. Liečba trvá, bezpríznakové
štádium, stav sa nedosiahol. Ochorenie od prvých príznakov až do súčasnosti je jednoznačne
podmienené a provokované prežitou závažnou psychotraumou.29.2 Lekárskou správou od psychiatra zo dňa 6.11.2018 žalobca v 1. rade preukázal, že sa naďalej
nemá dobre, zle znáša zmeny počasia, veľa tmy, nič sa mu nedarí, trápi sa, rýchle sa unaví, rýchlejšie
sa vyčerpá a rozruší, sústavne ho bolí hlava, mal opakované stavy, ako by mal dostať záchvat.

Konštatovaná je depresívna porucha.

30. Žalobkyne v 2. a 3. rade preukázali podaniami zo dňa 14.3.2014 a 8.4.2014, že si uplatnili náhradu
majetkovej a nemajetkovej ujmy v trestnom konaní ČVS: ORP-587/OVK-NZ-2013, keď sa viedlo trestné
stíhanie za trestný čin ublíženia na zdraví s následkom smrti voči žalovanému v 1. rade, kde si žalobkyne

uplatnili iba náhradu nemajetkovej ujmy vo výške každá po 10.000,- eur.

31. Žalovaný v 1. rade preukázal svoje majetkové pomery listinnými dôkazmi, a to potvrdením ÚPSVaR,
odbor služieb zamestnanosti, že bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 1.10.2013 do
15.7.2014 vrátane a od 16.7.2014 do 15.9.2016 bol dobrovoľne nezamestnaný a od 15.9.2016 je opäť
vedenývevidenciiuchádzačovozamestnaniearozhodnutiemutentoúradeštenatotoobdobienevydal.

Potvrdením Daňového úradu Nitra, kontaktné miesto Q., tento subjekt potvrdil, že žalovaný v 1. rade
má ku dňu 12.9.2016 evidované daňové nedoplatky na spravovaných daniach vo výške -116.535,76
eur. Potvrdením Prvej stavebnej sporiteľne žalovaný v 1. rade preukázal, že sa s týmto subjektom
dohodol na zaplatení dlhu z odstúpenia medziúveru formou pravidelných mesačných splátok vo výške
150,- eur a 278,- eur tak, že ich bude splácať vždy do 20. dňa v mesiaci. Rozhodnutiami o exekučných

konaniach žalovaný v 1. rade preukázal, že sa voči nemu vedie množstvo exekučných konaní na
základe rôznych právoplatných exekučných titulov, ktoré neplatí dobrovoľne. Výpismi z listov vlastníctva
žalovaný v 1. rade preukázal, že je podielovým spoluvlastníkom rôznych nehnuteľností v kat. území R.
nad N. a na každom liste vlastníctva je v časti C: Ťarchy vyznačená poznámka, že sa poznamenáva
upovedomenie o začatí exekučných konaní zriadením exekučného záložného práva a je vyznačené aj

množstvo prebiehajúcich exekučných konaní, teda tieto nehnuteľnosti nie je možné speňažiť.

32. Z novinových článkov, ktoré predložila právna zástupkyňa žalobcov, je evidentné, že týmito
preukázala všeobecne známu skutočnosť, že v prípade nešťastí, ktoré boli medializované, a ktoré sú
zmieňované v predmetnom článku, Slovenská republika vyplatila pozostalým po obetiach, ktoré zomreli

prinešťastiachsumu33.000,-eurprekaždéhozpozostalých.Týmtouviedla,žepreukazuje,žežalované
nároky sú po stránke ich vyčíslenia primerané. Podotkla ďalej, že pozostalým boli vyplatené náhrady vo
výške 33.000,- eur na osobu bez preukazovania akejkoľvek ujmy, ktorá im tým vznikla, iba na základe
existencie príbuzenského vzťahu.

33. Potvrdením náhrady nákladov spojených s pohrebom z čísla listu 254 žalobcovia demonštrovali,
že v roku 2013, kedy sa stala dopravná nehoda, ktorá zakladá právny základ v zmysle tejto žaloby, sa
zvýšila suma náhrady nákladov spojených s pohrebom na sumu 2.519,- eur v súlade s ustanovením §
101 odsek 2 zákona o sociálnom poistení. Potvrdením o výške minimálnej mzdy žalobcovia preukázali,
že v roku 2013 táto predstavovala sumu 338,- eur.

34. Písomným vyjadrením žalovaného v 2. rade zo dňa 6.12.2016 bolo preukázané, že zo strany
žalobcov je potrebné preukázať, a zo strany súdu nevyhnutné dôsledne sa zaoberať atribútmi vzniku
zodpovednosti za škodu a príčinnou súvislosťou medzi nimi s tým, že táto skutočnosť je evidentná z
rozhodovacej činnosti NS SR.

35. Z rozhodnutia, uznesenia Ústavného súdu SR pod sp. zn. III. ÚS 666/2016, právna zástupkyňa
žalobcov na námietku žalovaného v 2. rade ohľadom jeho pasívnej legitimácie v tomto konaní poukázala
práve na toto rozhodnutie, že práve podanie obchodnej spoločnosti Kooperativa poisťovňa a.s. ako
sťažovateľa odmieta so zámerom zjednotenia judikatúry a poskytnutia záväzného právneho výkladu,

ktoréprávoústavnémusúdubezosporuprináleží,ževtomtorozhodnutívyslovil,ževdôsledkunepriamej
aplikácie dopravných smerníc, je bez akejkoľvek pochybnosti daná pasívna legitimácie poisťovne z PZP
vo vzťahu k náhrade nemajetkovej ujmy ako plneniu, ktoré sa pozostalým po obetiach dopravnej nehody
poskytuje.

36. Z rozsudku Súdneho dvora zo dňa 24.10.2013, vyplýva, že rozhodol tak, že článok 3 ods. 1 smernice
Rady 72/166/EHS z 24. apríla 1972 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich
sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a kontroly plnenia povinnosti
poistenia tejto zodpovednosti, článok 1 ods. 1 a 2 druhej smernice rady 84/5/EHS z 30. decembra 1983o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu
a Rady 20005/14/ES z 11. mája 2005, a článok 1 prvý odsek tretej smernice Rady 90/232/EHS zo 14.

mája 1990, o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel sa majú vykladať v tom zmysle, že povinné
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradu
nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu
na základe zodpovednosti poistného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci

samej.

37. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR č. k. 3Cdo 301/2012 zo dňa 31.3.2016, najvyšší súd dovolanie
zamietol a v tomto rozsudku poukázal pri posudzovaní otázky pasívnej legitimácie poisťovne, ktorá
vystupovala za žalovaného v 2. rade, že sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že pojem škoda
v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. nesubsumuje v sebe aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy za

zásah do osobnostných práv pozostalých a že táto náhrada nie je predmetom poistného krytia v zmysle
§ 4 odsek 2 písmeno a) uvedeného zákona, z ktorého dôvodu nie je poisťovňa v konaní pasívne
legitimovaná. K tejto otázke pasívnej legitimácie poisťovní v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy podľa
§ 13 a nasl. Občianskeho zákonníka, za zásah do ich osobnostných práv pozostalých spôsobený
usmrtením blízkej osoby pri dopravnej nehode a jej krytia z povinného zmluvného poistenia, už bola

v rozhodovacej činnosti NS SR riešená, a to uznesením zo dňa 20.4.2011 sp. zn. 4Cdo 168/2009 a
z uvedeného rozhodnutia vyplýva záver o nedostatku pasívnej legitimácie poisťovne s poukazom na
výklad ustanovenia § 4 odsek 2 písmeno a) zákona č. 381/2001 Z. z., v zmysle ktorého plnenie z
povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa
nevzťahuje na nárok žalobcov na náhradu nemajetkovej ujmy vyplývajúcej z § 13 odsek 2 OZ. Najvyšší

súd v posudzovanej veci nezistil dôvody na odklon od názoru vysloveného Najvyšším súdom vo vyššie
uvedenom rozhodnutí, ktorý považuje za opodstatnený aj v prejednávanej veci. Predpokladom pre
vyriešenieotázkypasívnejlegitimáciepoisťovnejeposúdeniesprávnostivýkladu§4odsek2písmenoa)
zákona č. 318/2001 Z. z. odvolacím súdom, podľa ktorého povinnosť poisťovne na plnenie z povinného
zmluvnéhopoisteniazodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidlasanevzťahuje

na nárok žalobcov na náhradu nemajetkovej ujmy vyplývajúci z § 13 odsek 2 OZ.

38. Lekárskym posudkom o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 12.8.2013 žalobca
v 1. rade preukázal, že trpí depresívnou poruchou a je na ňu liečený od 12.8.2013 s tým, že k tejto
poruche došlo v nadväznosti na smrť manželky, čím došlo k ujme na jeho zdraví s tým, že bolestné

bolo ohodnotené počtom bodov 800 a sťaženie spoločenského uplatnenia tiež v počte bodov 800, čo
zodpovedá finančnému ekvivalentu 12.880,- eur. Okrem toho predložila aj aktuálne lekárske potvrdenie
primára psychiatrického oddelenia, keď žalobca v 1. rade bol dňa 13.1.2017 vyšetrený psychiatrom
a je aj ambulantne naďalej liečený s tým, že do 12.8.2013 bol žalobca bez akejkoľvek psychiatrickej
intervencii, či kontaktu. Prvý kontakt začal priamo po autonehode zo dňa 22.7.2013 s tým, že žalobca

po nehode je diagnosticky kontaktu uzavretý, trpí adaptačnou poruchou F 43.0 t. j. odpoveď organizmu
na výnimočný stres, ktorý bol ako primárny faktor vzniknutej poruchy. Napriek zahájenej liečbe, priebeh
a klinický obraz je neuspokojivý. Diagnostický záver primára bola depresívna porucha.

39. Spisom tunajšieho súdu č. k. 3T/73/2014 bolo preukázané, že voči žalovanému v 1. rade bolo začaté

trestné stíhanie za prečin usmrtenia podľa § 149 odsek 1, 2 Tr. zákona s poukazom na § 138 písmeno
h) Tr. zákona, lebo spôsobil dňa 22.7.2013 v čase o 10.55 hod. na Ul. M. r. Q. v A. N. dopravnú nehodu
ako vodič osobného motorového vozidla značky Renault Megane B.: A. XXXEN, keď zrazil chodkyňu,
pani D. O., prechádzajúcu po priechode pre chodcov, ktorá utrpela ťažké zranenia, následkom ktorých
o dva dni 24.7.2013 vo FNsP podľahla. Zo spisu je zrejmé, že na Okresnej prokuratúre A. N. bola

vykonaná zápisnice o konaní o dohode o vine a treste s tým, že žalovaný v 1. rade uznal svoju vinu a
bol ochotný takýmto spôsobom sa dohodnúť a zo strany Okresnej prokuratúry A. N. bol aj daný písomný
návrh na schválenie takejto dohody a ďalším podaním zo dňa 23.5.2014 Okresná prokuratúra A. N.
podľa § 239 odsek 1 Tr. poriadku zobrala späť návrh na schválenie dohody o vine a treste a zároveň
bola podaná podľa § 234 Tr. poriadku obžaloba dňa 17.6.2014 na obvineného U. X., žalovaného v 1.

rade a Okresný súd Nové Zámky rozhodol dňa 8.9.2014 trestným rozkazom č. k. 3T/73/2014-233, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 30.9.2014 a žalovaný v 1. rade bol odsúdený na trest odňatia slobody 2
roky, ktorý sa podmienečne odložil a určila sa skúšobná doba 4 roky a zároveň súd obvinenému uložil
trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 5 rokov. Zároveň podľa § 288 odsek 1 Tr. poriadkusa poškodené právnické a fyzické osoby, žalobca v 1. rade a Dôvera zdravotná poisťovňa a.s. so sídlom
Bratislava, s nárokom na náhradu škody odkázali na občianske súdne konanie.

40. Podľa ustanovenia § 11 OZ, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a
zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

41. Podľa ustanovenia § 13 ods. 1 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov

a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.
ods. 2, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej
miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby, alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
ods. 3, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na
okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

42.Podľaustanovenia§415Občianskehozákonníka,každýjepovinnýpočínaťsitak,abynedochádzalo
ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

43. Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej

povinnosti.
ods. 2, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich
činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto
zákona nezodpovedajú, ich zodpovednosť podľa pracovno-právnych predpisov nie je tým dotknutá.

44. Podľa ustanovenia § 444 OZ, pri škode na zdraví sa jednorázovo odškodňujú bolesti poškodeného
a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

45. Podľa ustanovenia § 449 ods. 1 OZ, pri škode na zdraví sa uhrádzajú aj účelné náklady spojené
s liečením,

odsek 2, pri usmrtení sa uhrádzajú aj primerané náklady spojené s pohrebom, pokiaľ neboli uhradené
pohrebným poskytnutým podľa predpisov o nemocenskom poistení.
odsek 3, náklady liečenia a náklady pohrebu sa uhrádzajú tomu, kto ich vynaložil.

46. Zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
stanovuje:

47. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. v platnom znení o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých

zákonov, tento zákon upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla (ďalej len "poistenie zodpovednosti") a zriadenie Slovenskej kancelárie
poisťovateľov. Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na poistenie zodpovednosti osobitné
predpisy (§ 1 ods. 2).

48. Podľa ust. § 4 ods. 1, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu,
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, uvedeného v poistnej zmluve.
ods. 2, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému
uplatnené a preukázané nároky na náhradu:
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,

b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov, spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a, b a d, ak poisťovateľ nesplnil povinnosti, uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo
poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistené plnenie alebo neoprávnene krátil, poskytnuté
poistné plnenie,

d) ušlého zisku.
ods. 3 poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil príslušným
subjektom, uplatnené, preukázané a vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky,
dávky nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky, dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkovédávky, dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky starobného dôchodkového sporenia, ak poistený
je povinný ich nahradiť týmto subjektom.
ods. 4, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu,

podľa ods. 2 ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla, a za ktorú poistený zodpovedá, došlo
v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

44. Podľa ust. § 7 odsek 1, limit poistného plnenia je najvyššia hranica poistného plnenia poisťovateľa
pri jednej škodovej udalosti. Limity poistného plnenia musia byť uvedené v poistnej zmluve.

odsek 2, ak tento zákon neustanovuje inak, limit poistného plnenia z jednej škodovej udalosti musí byť
najmenej
a) 5 000 000 EUR za škodu podľa § 4 ods. 2 písm. a) a náklady podľa § 4 ods. 3 bez ohľadu na počet zranených alebo usmrtených,
b) 1 000 000 EUR za škodu podľa § 4 ods. 2 písm. b) až d) bez ohľadu na počet poškodených.

45.Podľaust.§15odsek1,náhraduškodyuhrádzapoisťovateľpoškodenému.Poškodenýjeoprávnený
uplatniť si svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi, a je povinný tento nárok preukázať.

46. Podľa článku 1 ods. 2 Smernice Rady 72/166/EHS, na účely tejto smernice "poškodený", znamená
akúkoľvek osobu, oprávnenú na náhradu, pokiaľ ide o akúkoľvek škodu spôsobenú motorovými
vozidlami.

47. Zo znenia Článku 3 ods. 1 Smernice 76/166/EHS vyplýva, že každý členský štát je povinný

zabezpečiť, aby zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou vozidiel obvykle sa nachádzajúcich na
jeho území bola pokrytá poistením. Rozsah krytia zodpovednosti a podmienky tohto krytia sa určia na
základe týchto opatrení.

48. Podľa článku 1 ods. 1 Smernice Rady 90/232/EHS bez toho, aby bol dotknutý druhý pododsek

článku 2 ods. 1 smernice 81/5/EHS, poistenie uvedené v článku 3 ods. 1 smernice 72/166/EHS bude
pokrývať zodpovednosť za ujmu na zdraví, spôsobenú všetkým cestujúcim okrem vodiča, vyplývajúce
z prevádzky vodiča.

49. Článok 3 Smernice 90/232/EHS, stanovuje, že táto zodpovednosť musí pokrývať zodpovednosť za

ujmu na zdraví spôsobenú všetkým cestujúcim, okrem vodiča vyplývajúce z prevádzky vozidla.

50. Podľa bodu (22) Smernice 2009/103/ES, osobnú ujmu a škodu na majetku, ktorú utrpeli chodci,
cyklisti a iní nemotorizovaní užívatelia cesty, ktorí sú obyčajne najslabšími účastníkmi nehody, by
malo pokrývať povinné poistenie vozidla účastného na nehode, kde majú nárok na odškodnenie

podľa vnútroštátneho občianskeho práva. Toto ustanovenie nepredurčuje zodpovednosť za škodu alebo
úroveň výšky odškodného pri konkrétnej nehode podľa vnútroštátnych právnych predpisov.

51. Podľa kapitoly 1, článok 1, bod 2 Smernice 2009/103/ES, poškodený znamená akákoľvek osoba
oprávnená na náhradu, pokiaľ ide o akúkoľvek škodu spôsobenú motorovými vozidlami.

52. Podľa článku 1 ods. 1 Smernice Rady 90/232/EHS bez toho, aby bol dotknutý druhý pododsek
článku 2 ods. 1 smernice 81/5/EHS, poistenie uvedené v článku 3 ods. 1 smernice 72/166/EHS bude
pokrývať zodpovednosť za ujmu na zdraví, spôsobenú všetkým cestujúcim okrem vodiča, vyplývajúce
z prevádzky vodiča.

53. Článok 3 Smernice 90/232/EHS, stanovuje, že táto zodpovednosť musí pokrývať zodpovednosť za
ujmu na zdraví spôsobenú všetkým cestujúcim, okrem vodiča vyplývajúce z prevádzky vozidla.

54. Na základe doplneného dokazovania v intenciách odvolacieho súdu, čo sa týka pasívnej vecnej

legitimácie žalovaného v 2. rade, jej správnosť potvrdil odvolací súd v tom smere, že súd prvej
inštancie správne ustálil a po právnej stránke zdôvodnil, že nárok žalobcov v 1. až 3. rade na náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch je vo vzťahu k žalovanej v 2. rade ako poisťovateľovi zodpovednej osoby
daný a tento je krytý povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkoumotorového vozidla, keď v zmysle ustanovenia § 4 odsek 2 písmeno a) zákona o povinnom zmluvnom
poistení, je za škodu na zdraví potrebné považovať aj nemajetkovú ujmu.

55. Čo sa týka procesnej námietky odvolacieho súdu, podľa ktorej súd prvej inštancie napadnutým
rozsudkom zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade k plneniu žalobcom spoločne a nerozdielne, t. j. založil ich
nerozlučné procesné spoločenstvo, nesprávne vo veci rozhodol, súd prvej inštancie túto chybu napravil
a zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade k povinnosti zaplatiť jednotlivým žalobcom, či už titulom náhrady
škody alebo náhrady nemajetkovej ujmy určité sumy do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že

výrok doplnil o slovné spojenie: „Plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť
druhéhožalovaného“,čímupravilzprocesnéhohľadiskatentonárokvzhľadomnato,čouviedolodvolací
súd a na čo poukázal vo svojom uznesení zo dňa 28.3.2018, keď v povinnom zmluvnom poistení platí
zásada, že poškodený môže náhradu škody spôsobenú prevádzkou motorového vozidla požadovať
buď od poisteného škodcu alebo od poisťovateľa, pričom postavenie škodcu a jeho poisťovateľa voči
poškodenému je v takom prípade obdobné postaveniu dlžníka a ručiteľa voči veriteľovi, t. j. že ide o dva

záväzky zaplatiť veriteľovi ten istý dlh, pričom veriteľ nemôže dostať to isté plnenie dvakrát, od dlžníka
aj od ručiteľa. Preto súd prvej inštancie vychádzal z toho, že ak sú obaja žalovaní v jednom konaní,
majú postavenie samostatných spoločníkov a nevzniká medzi nimi pasívna solidarita a jedným súdnym
rozhodnutím môže byť každý z nich zaviazaný na plnenie celého dlhu, resp. záväzku, avšak vo výroku
rozhodnutia musí byť vymedzený ich vzájomný vzťah, čo súd uviedol práve vyššie citovaným dodatkom

k výroku, ktorý vyššie uviedol.

56.Čosatýkaďalšejnámietkyzostranyodvolaciehosúdu,ktorývytkolsúduprvejinštancie,ženeskúmal
vpredmetnejveci,vakomvzťahubolžalovanýv1.radekosobeG.X.,ktorýmaluzavretúpoistnúzmluvu
so žalovanou v 2. rade, nakoľko z poistnej zmluvy zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla č. 65715599931 uzavretej dňa 26.10.2012 vyplýva, že takúto uzatvoril G. X., súd
tento nedostatok odstránil a zistil v konaní, že v deň dopravnej nehody riadil žalovaný v 1. rade osobné
motorové vozidlo značky Renault Megan, ktorého držiteľom je pán G. X., s ktorým je žalovaný v 1. rade
v priateľskom vzťahu a žalovaný v 1. rade v tento deň nevykonával žiadnu podnikateľskú činnosť v
súvislosti s podnikaním pána X.a, nakoľko pán X. požičal žalovanému v 1. rade auto jednorazovo práve

v ten deň, keď došlo k dopravnej nehode. Preto čo sa týka žalovaného v 1. rade bolo preukázané, že
tento mal vozidlo iba požičané od vlastníka a nevykonával pre vlastníka žiadnu inú činnosť a vôbec nie
podnikateľskú, takže závery súdu prvej inštancie ohľadom vecnej pasívnej legitimácie žalovaných sú z
tohto dôvodu správne a niet o nich prečo pochybovať.

57. Čo sa týka otázky náhrady škody, ktorú si uplatnil žalobca v 1. rade vo výške 2.650,- eur súvisiaca
s nákladmi na vytvorenie hrobového miesta na základe faktúry č. 0222013 zo dňa 15.10.2013, ktorú
vystavil dodávateľ za vyhotovenie náhrobného kameňa, v sume 5.300,04 eur príjmovým pokladničným
dokladom č. 48/2013 na zaplatenie sumy 4.300,- eur zo dňa 16.11.2013 a kópiou čiernobielej fotografie o
dvojhrobe vyhotoveného na základe predloženej faktúry výkazom výmer zo dňa 15.10.2013 sa odvolací

súd nestotožnil a nepovažoval rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti za zákonné a dôvodné.
Z tohto dôvodu, keďže súd prvej inštancie je v ďalšom konaní viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu mal za to, že je potrebné žalobcovi v 1. rade v tejto časti priznať titulom náhrady majetkovej
škody sumu 663,88 eur podľa ustanovenia § 2 odsek 2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a ktoré upravuje, že náklady na zriadenie

pomníka alebo náhrobnej dosky a na úpravu hrobu sa uhrádzajú do tejto výšky bez uvedenia možnosti
aplikácie iných právnych predpisov. Z uvedeného preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku
I. rozsudku a zároveň aj s poukazom na to, že odôvodenie právnou zástupkyňou žalobcov ohľadom
priznania a výšky náhrady majetkovej škody, že je možné vychádzať z výšky minimálnej mzdy v tom
ktorom roku, či výškou odškodňovania pri leteckých nešťastiach je absolútne v danej veci irelevantné

a neopodstatnené tak, ako sa o tom veľmi striktne vyjadril odvolací súd v bode 15. svojho rozhodnutia
zo dňa 28.3.2018. Preto súd nepovažoval za dôležité sa ďalej rozsiahle o tomto nároku bližšie zmieniť.
Preto vo zvyšku súd nárok titulom náhrady škody voči žalobcovi v 1. rade zamietol tak, ako to uviedol
vo výroku II. rozsudku.

58. Čo sa týka náhrady nemajetkovej ujmy, ktorú si žalobcovia uplatnili, jej podstatou a účelom je
v peniazoch poskytnúť fyzickej osobe, ktorej osobnostné právo bolo porušené, priznanie peňažnej
satisfakcie, keďže skutočnú ujmu nie je možné presne zistiť (dá sa len predpokladať, či odhadnúť), výška
nemajetkovej ujmy sa nedá presne vyčísliť, a teda ani preukázať, avšak táto satisfakcia by nemala byťv žiadnom prípade nižšia, ako exaktne preukázaná a ohodnotená škoda, ktorá bola reálne spôsobená
usmrtenej obeti (v danom prípade vyčíslená v posudku o bolestnom), aj keď smrťou právo na túto
náhradu zosnulého zaniklo.

Prostriedky občiansko-právnej ochrany (§ 13 a nasl. OZ) fyzickej osoby prichádzajú do úvahy, pokiaľ
hrozí alebo je spôsobená ujma v osobnostnej nemajetkovej sfére. Občiansky zákonník umožňuje v
ust. § 13 ods. 1 postihnutej fyzickej osobe domáhať sa proti subjektu zásahu, najmä, aby sa upustilo
od neoprávneného zásahu do práva na ochranu jeho osobnosti a aby sa odstránili následky zásahu,
keď zákon len príkladmo vymedzuje konkrétne právne prostriedky ochrany fyzických osôb spojených s

ich osobnosťou a uvedených ustanovení § 11 a 12 OZ a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie,
ktoré nemá charakter peňažnej náhrady, teda nejde o majetkové plnenie, ale je výlučne prostriedkom
morálneho i materiálneho pôsobenia. V prípadoch, ak by sa nezdalo toto zadosťučinenie postačujúce,
umožňuje Občiansky zákonník v § 13 ods. 2 priznať náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorej
účelom je vyvážiť a zmierniť nemajetkovú ujmu peňažnou formou a plniť tiež satisfakčnú funkciu.
Následne, aké zadosťučinenie v peniazoch sa bude javiť primeraným, bude závisieť na posúdení súdu.

Aktívne legitimovanou na uplatnenie práva na ochranu osobnosti je vždy tá fyzická osoba, voči osobnosti
ktorej smeroval neoprávnený zásah. Z uvedeného teda vyplýva, že konanie o náhradu nemajetkovej
ujmy spôsobenej zásahom do osobnostných práv je v zmysle § 11 a nasl. OZ nositeľom hmotno-právnej
povinnosti ten subjekt, ktorý neoprávnený zásah do osobnostných práv spôsobil, žalovaný v 1. rade.

59. V preskúmavanej veci bolo nesporne preukázané, že zásah do osobnostných práv žalobcov, t. j. do
práva na ich rodinný a súkromný život bol spôsobený pri dopravnej nehode, ktorú zavinil žalovaný v 1.
rade, keď dňa 22.7.2013 o 10.55 hod. riadil osobné motorové vozidlo značky Renault Megane EČV: A.-
XXXEM a nevenoval dostatočnú pozornosť riadeniu tohto vozidla, v dôsledku čoho narazil do chodkyne
D. O. prechádzajúcej cez vozovku po priechode pre chodcov, ktorej takto spôsobil ťažké zranenia, na

následky ktorých po prevode do FNsP A. N. o 2 dni, dňa 24.7.2013, zomrela. Táto skutočnosť bola
potvrdená aj trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 3T/73/2014-233 zo dňa 8.9.2014.
Žalovaný v 2. rade je poisťovňou, s ktorou bol držiteľ motorového vozidla, G. X., bytom M. XXB, Q., v
povinnom zmluvnom vzťahu na základe poistnej zmluvy č. 6571599931, uzatvorenou v zmysle zákona
č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za prevádzku motorového vozidla.

Žalovaná poisťovňa vychádzajúc z uvedeného preto žiadnym spôsobom nezasiahla do osobnostných
práv žalobcov, a preto v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle § 13 odsek 2 OZ nie je nositeľkou
hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Žalovaná je ako poisťovňa iba účastníkom poistného
vzťahu zo zodpovednosti poistenia motorového vozidla uzavretého medzi ním a pánom G. X..

60. Ústavný súd vo svojom rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 666/2016-36 vyslovil svoj názor, že nemá dôvod
odchýliť sa od svojho meritórneho postoja ani na podklade rozsudku NS SR sp. zn. 3Cdo/301/2012
z 31.3.2016, v súvislosti s námietkou sťažovateľa, že škoda je len škoda materiálna, keď v tomto
smere Ústavný súd odkazom na zákonné ustanovenie § 444 OZ, podľa ktorého sa pri škode na
zdraví jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženia jeho spoločenského uplatnenia, a preto

záver, že pojem škoda nevykazuje žiadne imateriálne konotácie, nezodpovedá ani dikcii a v podstate
dotknutých ustanovení Občianskeho zákonníka. Článok 288 odsek 3 Zmluvy o fungovaní Európskej
únie určuje, že Smernica je záväzná pre každý členský štát vzhľadom na výsledok, ktorý sa má
dosiahnuť. Ak vnútroštátny zákonodarca nesplní povinnosť zmeny právnej úpravy v nadväznosti na
Smernicu EÚ, nastupuje nepriamy účinok smerníc (rozhodnutia Marleasing SA C-106/89 a Von Colson a

Kamann(C-14/83), podľa ktorého je vnútroštátny súd povolaný na výklad vnútroštátneho práva povinný
interpretovaťhotak,abysadosiaholvýsledoksledovanýsmernicouatýmzabezpečilsúlads3.odsekom
čl. 189 Zmluvy o založení EHS. Nepriamy účinok smerníc vyžaduje, aby pri aplikácii vnútroštátneho
práva použil spôsob, ktorý nevedie k výsledku, ktorý odporuje smernici.

61. Čo sa týka priznania náhrady nemajetkovej ujmy a pri určení jej výšky, súd musí pri voľnej úvahy
vychádzať vždy z čo najúplnejšieho skutkového stavu a opierať sa o preskúmateľné konkrétne hľadiská.
Maximálna čiastka peňažného zadosťučinenia, ktorú môže súd priznať, je ohraničená výškou žalobcom
požadovaného peňažného zadosťučinenia, ktorá musí byť zrejmá zo žalobného návrhu (§ 79 ods.
1 OSP). Závažnosť ujmy sa posudzuje najmä z hľadiska „odčiniteľnosti“ takéhoto zásahu, keď je

jednoznačné, že smrťou blízkej osoby dôjde k neodčiniteľnej ujme a deštrukcii rodinných a vôbec
interpersonálnych vzťahov, keď takýto zásah je svojou povahou trvalý a neodstrániteľný. Základom
úvahy súdu o výške nemajetkovej ujmy je zistenie takých skutočností, ktorú súdu umožnia založiť úvahu
na určitom kvantitatívnom posúdení základných súvislostí posudzovaného prípadu. Súd je povinnývychádzať z úplne zisteného skutkového stavu a opierať sa o úplné a preskúmateľné hľadiská, ktorými
sú predovšetkým zistená závažnosť majetkovej ujmy a zistené okolnosti, za ktorých k neoprávnenému
zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo.

61.1 Odvolací súd sa jednoznačne vyjadril k otázke priznanej výšky náhrady nemajetkovej ujmy
jednotlivým žalobcom súdom prvej inštancie s tým, že v žiadnom prípade nie je možné porovnávať výšku
náhrady nemajetkovej ujmy u politikov, verejne známych osôb či v iných prípadoch, nakoľko každú jednu
vec náhrady nemajetkovej ujmy je nevyhnutné posúdiť individuálne vzhľadom na špecifické problémy
a otázky v prejednávanej veci. Nie je preto na mieste, aby sa súd prvej inštancie vôbec zaoberal inými

prípadmi, v ktorých bola náhrada nemajetkovej ujmy priznaná aj vo vyšších sumách a na ktoré neustále
v priebehu celého konania poukazovala právna zástupkyňa žalobcov. Jednoznačne súd prvej inštancie
v otázke náhrady nemajetkovej ujmy zvážil primeranosť tejto náhrady a priznal žalobcom v 1. a 3. rade
primeranú náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú odôvodní nasledovne.

62. S poukazom na vyššie uvedené a z vykonaného dokazovania, súd prvej inštancie sa stotožňuje

s tým, že smrť pani D. O. nastala v priamej príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného
v 1. rade, čo je jednoznačne preukázané právoplatným trestným rozkazom OS Nové Zámky č. k.
3T/73/2014-233. Čo sa týka náhrady nemajetkovej ujmy, ktorú súd žalobcovi v 1. rade priznal vo výške
20.000,- eur a zaviazal ju zaplatiť žalobcovi v 1. rade žalovanými v 1. a 2. rade do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku, s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého

žalovaného. Rozhodol tak z dôvodu, že žalobca v 1. rade bol manželom nebohej D. O. a žili spolu v
usporiadanom manželskom zväzku 42 rokov, citove boli na seba naviazaní, trávili spolu veľa času. Je
potrebné prisvedčiť skutočnosti, že u žalobcu v 1. rade vznikla najväčšia trauma stratou manželky aj
s prihliadnutím na zdravotné psychické problémy tak, ako ich preukázal žalobca lekárskymi správami
z júla a z novembra 2018, že jeho psychické ochorenie, ktoré je provokované prežitou závažnou

psychotraumou, teda tragickou smrťou manželky, naďalej pretrváva, aj keď je od jej smrti na ňu liečený.
Z ich manželstva pochádza plnoleté dieťa, žalobkyňa v 3. rade, a v konaní bolo preukázané, že smrť
manželky žalobcovi spôsobila veľkú psychickú traumu, keď podľa lekárskeho nálezu psychiatra, MUDr.
D. O., trpí reaktívnou depresívnou poruchou, o čom svedčí aj lekársky posudok o bolestnom a sťažení
spoločenského uplatnenia, keď čo sa týka tejto choroby bolo bolestné vyčíslené na počet bodov 800 a

sťaženiespoločenskéhouplatneniatiežvbodovomohodnotení800,pričomtentoposudokjez12.8.2013
a z neho prináleží aj rozsiahla lekárska správa s diagnostickým záverom chronifikovaná depresívna
porucha nepsychotickej kvality, vyvolaná nepriaznivou vonkajšou udalosťou, celkove táto náhrada v
bodovom ohodnotení zodpovedá finančnému ekvivalentu 12.880,- eur, a teda priamu príčinnú súvislosť
medzi smrťou manželky žalobcu a následkami na jeho zdraví jednoznačne vyvodiť z lekárskej správy

vyššie uvedenej. Žalobca je od smrti svojej manželky psychiatricky liečený, to znamená od augusta 2013
až do súčasnosti, je uzavretý do seba, ťažko znáša samotu, pribúdajú mu zdravotné problémy, od tej
doby bol hospitalizovaný v nemocnici, má problémy s nespavosťou, stále ho trápia myšlienky v súvislosti
sosmrťoumanželky,nakoľkokdopravnejnehodeaksmrtimanželkyprišlopredichvchodomdočinžiaku
na priechode pre chodcov, čo on stále vidí a nevie sa toho pocitu zbaviť. Psychiatrická liečba mu niekedy

pomáha, niekedy nie. Takmer dennodenne navštevuje cintorín a tiež bolo preukázané, že o to ťažšie
znáša smrť svojej manželky, že bola to zdravá vitálna žena plná energie, netrpela žiadnymi závažnými
zdravotnými problémami. V rámci rodinného života manželka žalobcu bola tá, ktorá udržiavala rodinu
vo veľmi dobrom vzťahu, často sa stretávali pri rodinných oslavách a nielen ako manželia a plnoleté
deti, ale aj s rodinami svojich dcér. S poukazom na to, že rodinný život zahrňuje okrem iného vzťahy

medzi najbližšími rodinnými príslušníkmi, bez ohľadu na skutočnosť, či spolu trvale žijú alebo nie a
protiprávne narušenie týchto rodinných vzťahov predstavuje neoprávnený zásah do práva na súkromný
a rodinný život. Žalobcovia, konkrétne aj žalobca v 1. rade, preukázal existenciu blízkych citových väzieb
s nebohou manželkou a matkou detí, žalobcovia poukázali na to, že vzťah dvoch fyzických osôb, rodinná
integrita, spolupatričnosť, podpora, zdieľanie spoločných radostí aj trápení je nedokázateľným faktom

založeným čisto na subjektívnom prežívaní daného vzťahu jeho účastníkmi. Je nesporné a všeobecne
akceptované, že ľudský život sa považuje za najvyššiu možnú hodnotu a to nie len na úrovni katalógu
základných práv, ale aj bežne. Strata života blízkej osoby z hľadiska významu presahuje materiálnu
hodnotu zničeného blatníka, poškodeného či zničeného hnuteľného či nehnuteľného majetku. Z tohto
dôvodu mal súd za to, že v danom prípade smrť manželky pre žalobcu v 1. rade predstavuje taký hlboký

zásah do jeho života, že tento sa nedá vrátiť späť a nie je reparovateľný. Ľudský život sa nedá oceniť
peniazmi a nenavráti nikomu smrť rodinného príslušníka. Ide o veľmi blízke citové vzťahy a skony, keď
priami rodinní príslušníci, ako je to aj v prípade žalobcov, prežili s nebohou kus života, radosti, starosti,
všetko, čo k životu patrí, a preto náhradu nemajetkovej ujmy treba pociťovať ako ujmu osobnostnú krodinným príslušníkom a finančné zadosťučinenie ako satisfakciu resp. čiastočné odškodné za smrť
rodinného príslušníka. Podľa ustanovenia § 13 odsek 3 OZ je povinnosťou súdu určiť výšku náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch, nielen s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy, ale súčasne musí

zvážiť okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu práva. Toto posledné kritérium je určené všeobecne,
aby súdu umožnilo prihliadať na najrôznejšie momenty, za ktorých došlo k neoprávnenému zásahu
do osobnosti fyzickej osoby a ktoré prípadne ovplyvnili takýto neoprávnený zásah resp. eventuálne aj
podnietili. Žalovaný v 1. rade, ktorý spôsobil dopravnú nehodu, nebol v žiadnom príbuzenskom vzťahu
s nebohou a dopravnú nehodu spôsobil svojou nepozornosťou, keď porušil povinnosti zákona o cestnej

premávke a nedal prednosť nebohej ako chodkyne pri priechode pre chodcov. Sám žalovaný v 1. rade sa
doznal k spáchanému skutku, ktorý aj oľutoval a aj v tomto konaní uviedol, že súhlasí s výškou náhrady
nemajetkovej ujmy tak, ako si ju žalobcovia uplatnili v trestnom konaní a jeho právna zástupkyňa v
záverečnej reči poukázala tiež na to, že čo sa týka žalobcu v 1. rade, jedine on si zaslúži nemajetkovú
ujmu tak, ako sa jej v žalobe domáha, nakoľko u žalobkyni v 2. a 3. rade nesúhlasila s ich výškou, lebo
samé žalobkyne uviedli, že smrť ich matky zanechala psychickú traumu na ich deťoch, čiže vnúčatách

nebohej a poukazovali na zlý zdravotný a psychický stav žalobcu, svojho otca a že ani jedna z dcér, teda
žalobkýň, sa nevyslovila v tom smere, že by smrť ich matky zanechala až takú hlbokú traumu, ktorá by
vyžadovala zvýšenú lekársku starostlivosť. Z vykonaného dokazovania je tiež zrejmé, že žalobca v 1.
rade a jeho zosnulá manželka tvorili harmonickú, plne fungujúcu rodinu, s dobre vyvinutými sociálnymi
a citovými väzbami bez akýchkoľvek nezhôd. Nebohá bola oporou svojmu manželovi, trávili spolu veľa

času, nielen v spoločnej domácnosti, ale aj pri iných aktivitách, cestovaním na dovolenkách, v záhradke.
Smrť manželky žalobcovi spôsobila zásadnú zmenu v jeho živote a nenávratne popretŕhala doterajšie
silné citové väzby, v dôsledku čoho žalobca v 1. rade stratil možnosť realizovať sa a ďalej rozvíjať rodinný
život so svojou manželkou a jeho vzťah k vlastnej manželke ako najbližšiemu rodinnému príslušníkovi, s
ktorýmprežilnajdlhšiuetapusvojhoživota.Nemajetkováujmavovýške20.000,-eur,ktorúsúdžalobcovi

priznal, ju priznal s poukazom na všetko vyššie uvedené najmä v intenciách uznesenia odvolacieho
súdu, keď odvolací súd jednoznačne konštatoval v bode 14.2 svojho odôvodnenia, že sumu 40.000,-
eur, ktorú súd priznal žalobcovi v prvom svojom rozsudku nespĺňa náležitosti primeranosti odškodnenia
s poukazom na to, že žalobca utrpel silnú citovú ujmu spočívajúcu v nepríjemných pocitoch úzkosti,
smútku, zúfalstva, šoku zo smrti svojej manželky a vo zvyšku nárok zamietol.

63. Čo sa týka žalobkyne v 2. rade, ktorá je dcérou iba zosnulej D. O., keďže pochádza z prvého
manželstva, ale zároveň žalobcu v 1. rade považovala za svojho otca, keďže s ním vyrastala a žila v
spoločnej domácnosti, k svojej matke mala väčšiu citovú väzbu ako k žalobcovi a rovnako tak aj syn
žalobkyne, teda vnuk nebohej. Smrť svojej matky sa dozvedela, keď bola so sestrou, žalobkyňou v 3.

rade v nemocnici, prišli im to oznámiť policajti, že matka vbehla pod auto a práve táto správa najviac
zasiahla citovú sféru žalobkyne v 2. rade, pretože bolo tesne pred svadbou žalobkyninho syna a jej
matka sa veľmi na túto svadbu tešila, lebo vedela, že nevesta jej vnuka čaká dieťa ona bude prababkou.
Toto odôvodnila ako veľkú ujmu a traumu ako aj skutočnosť, že v posledný večer pred smrťou matky
spolu telefonovali a vtedy jej matka povedala: „hádam sa dožijem svojho pravnúčaťa.“ Ďalej za traumu

považovala aj skutočnosť, že žalovaný v 1. rade od vzniku dopravnej nehody sa neospravedlnil osobne
ústne ani jej ani žalobcovi v 1. rade ani sestre. Poukázala tiež na to, že trávila veľa času s matkou pri
bežných návštevách, ako aj pri spoločenských aktivitách, rodinných stretnutiach a pod. Tragická smrť
matky, ktorá bola zdravá, vitálna, zásadným spôsobom zasiahla do jej života, ako aj do života jej syna a
nenávratne popretŕhala doterajšie silné citové väzby matky a dcéry, v dôsledku čoho poškodená stratila

možnosť realizovať a ďalej rozvíjať rodinný život so svojou matkou, ktorá ju vychovala, čím jej život
zostal výrazne ochudobnený a utrpela citovú ujmu spočívajúcu v nepríjemných pocitoch úzkosti, smútku
a beznádeje z náhlej smrti svojej matky. Z týchto dôvodov súd považoval náhradu nemajetkovej ujmy
vo výške 5.000,- eur, ktorú jej priznal za opodstatnenú s poukazom aj na uznesenie odvolacieho súdu,
ktorý sa v tomto smere vyjadril tak, že u žalobkyni v 2. rade je potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že

ide o plnoleté dospelé dieťa zomrelej matky, ktoré nie je odkázané na jej výživu ani starostlivosť s tým,
že žalobkyňa poukázala vlastne aj v celej svojej výpovedi na väčšiu traumu vnúčaťa zomrelej, teda jej
syna a tiež nepreukázala, že by bolo nutné, aby sa podrobila určitej liečbe, ktorej vznik by mal súvis s
traumou, teda úmrtia jej matky. Preto vo zvyšku voči žalobkyni v 2. rade žalobu zamietol.

64.Čosatýkažalobkynev3.rade,súdjejpriznaltakakožalobkyniv2.radevýškunáhradynemajetkovej
ujmy v sume 5.000,- eur s tým, že je dieťaťom manželov žalobcu v 1. rade a nebohej. Medzi ňou a
matkou bola ešte silnejšia citová väzba ako žalobkyne v 2. rade s matkou, nakoľko jej silné citové väzby
k matke boli v tom, že od narodenia žila s rodičmi v spoločnej domácnosti do svojich 21 rokov veku avždy ju podporovali, či sa jednalo o vydaj alebo keď sa jej narodili deti, ktoré boli choré, veľa času s nimi
trávila, okrem toho ako dcéra a matka sa dennodenne navštevovali, telefonovali si. Keď potrebovala
poradiť, matka jej vždy poradila a pomohla aj s deťmi, tiež vnúčatá trávili veľa času so svojou babkou.

Žalobkyňa pomáhala, veľa času trávila s rodičmi aj v záhrade, tam často chodievali ako rodina. Keď
mala žalobkyňa choré maloleté deti, matka jej s nimi ostala doma, ona mohla ísť do práce. Zásah smrti
matky je pre ňu zásadná zmena v živote, po jej smrti je všetko iné, stále má pred očami všetko, čo sa
stalo na danom priechode pre chodcov, lebo stále tadiaľ chodí, keď ide za otcom, žalobcom. O dopravnej
nehode sa dozvedela, keď bola so sestrou na centrálnom príjme v nemocnici a všetko robili obe pre to,

aby ju oživili. Tiež poukázala na to, že žalobca, jej otec veľmi zle znáša smrť matky a celú situáciu, preto
ona dennodenne chodieva za ním s nákupmi, so stravou a všetko mu zabezpečuje, lebo jeho zdravotný
stav je od tej doby zlý a zhoršuje sa. Smrť matky žalobkyni spôsobuje zásadný zásah do jej života, v
dôsledku čoho poškodená stratila možnosť realizovať a ďalej rozvíjať rodinný život so svojou matkou a
ako najbližšiemu človeku, s ktorým prežila najkrajšiu etapu svojho života, lebo ju vychovala a tým je teraz
život žalobkyne výrazne ochudobnený, lebo utrpela citovú ujmu spočívajúcu v nepríjemných pocitoch

úzkosti, smútku a beznádeje z náhlej smrti matky. Súd priznal žalobkyni v 3. rade výšku nemajetkovej
ujmy v sume 5.000,- eur s poukazom na to, že obe žalobkyne neutrpeli smrťou matky až takú vážnu
psychickú traumu, že by boli ústavne alebo ambulantne liečené resp., že by utrpeli iné poškodenie
zdravia, a tiež žalobkyňa v 3. rade tak isto ako žalobkyňa v 2. rade nebola odkázaná svojou výživou
na matku, keďže v čase smrti bola plnoletá a zárobkovo činná s tým, že súd nespochybňuje traumu

oboch žalobkýň ako dcér ani prerušenie ich citových väzieb, avšak priznaná suma musí spĺňať znaky
primeranosti a pokiaľ sa odvolací súd vyjadril vo svojom uznesení, ktorým zrušil rozsudok súdu prvej
inštancie, že suma, ktorú priznal vo svojom prvom rozsudku je neprimerane vysoká vzhľadom na daný
prípad, tak súd túto sumu znížil s tým, že súd nie je viazaný žiadnym iným rozhodnutím ani žiadnym
iným právnym názorom a sám posúdi každú jednu vec jednotlivo, akú výšku nemajetkovej ujmy prizná.

Nie je možné však vo všetkom prisvedčiť argumentom právnej zástupkyne žalobcov najmä v súvislosti
na jej vyjadrenie ohľadom poistného krytia škôd spôsobených prevádzkou motorového vozidla podľa
zákona o povinnom zmluvnom poistení, ktorý v ustanovení § 7 odsek 2 písmeno a) ako minimálny limit
poistného plnenia z jednej škodovej udalosti ustanovil sumou 5.000.000,- eur. Náhradu nemajetkovej
ujmy v danom prípade, pokiaľ ide o smrť manželky a matky nie je možné porovnávať s uplatnením tohto

limitu, pretože pri stanovení primeranosti výšky náhrady nemajetkovej ujmy sú podstatné iné kritériá,
citový vzťah, počet rokov spolu odžitých, aký manželský život viedli ako manželia, aké rodinné vzťahy
boli v súvislosti rodičia - deti a podobne. Teda iné hľadiská sú tie, ku ktorým súd prihliada pri určení výšky
náhrady nemajetkovej ujmy. Z týchto dôvodov mal súd za to, že takto určená a stanovená výška náhrady
nemajetkovej ujmy pre obe žalobkyne, každej po 5.000,- eur je dostatočná a spravodlivá vzhľadom na

charakter veci a v súlade s uznesením odvolacieho súdu, keďže súd prvej inštancie je viazaný pri novom
rozhodnutím právnym názorom odvolacieho súdu, a preto súd vo zvyšku žalobu zamietol.

65. Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

66. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 C.S.P. a priznal ich každému žalobcovi v 1. až
3. rade osobitne v rozsahu 100 % podľa § 262 odsek 1 C.S.P., že v danom prípade, pokiaľ sa jedná o
náhradu nemajetkovej ujmy, pri ktorej súd nevyhovel žalobcom vo výške 100 % ich nároku, ale prisúdil
im určitú časť z ich nároku, v takýchto prípadoch má žalobca právo na plnú náhradu trov konania, avšak
výlučne iba z prisúdenej sumy (nie zo sumy žalovanej). Priznanie plnej náhrady trov konania z prisúdenej

sumyjevtomtoprípadezdôvodniteľnécezinterpretáciupojmu„úspechvoveci“(§255C.S.P.),keďžeten
úspech vo veci, ako je uvedené vyššie, sa skúma, čo do právneho základu, a nie čo do výšky priznaného
nároku. Typickým príkladom tohto zdôvodnenia je žaloba o ochranu osobnosti s nárokom na peňažné
zadosťučinenie, ktorou sa žalobca domáha zaplatenia nemajetkovej ujmy ako je to aj v danom prípade
a súd vyhodnotil žalobu ako dôvodnú, žalobcovi však prisúdil menšiu sumu, než akú si uplatnil, teda

20.000,- eur, čo je sudcovským právom a vo zvyšku, do sumy 30.000,- eur žalobu zamietol, u žalobkýň v
2. a 3. rade súd prisúdil 5.000,- eur a vo zvyšku, do sumy 20.000,- eur žalobu zamietol. Žalobcovia však
boli nepochybne plne procesne úspešní čo do základu, a preto im súd priznal 100 % nároku na náhradu
trov konania z priznanej sumy. Zamietnuté časti nárokov žalobcov nie sú prejavom procesného úspechu
žalovaného, ale iba dôsledkom úvahy súdu. Preto v danom prípade nemožno uvažovať o pomernom

úspechu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením každému žalobcovi
osobitným výrokom, keď mu konkrétne prizná výšku náhrady trov konania vyčíslenú v peniazoch, podľa
ustanovenia § 262 odsek 2 C.S.P.Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (§38 odsek 2 ExP).