Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. jún 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/64/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3718200756
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3718200756.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov

JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu mal. U. O., bytom Q. XXXX/X,
V., zastúpeného zákonným zástupcom Michalom Bartošom, bytom Štefánikova 810/3, Púchov, proti
žalovanému Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov, Štefánikova 810, Púchov, právne
zastúpenému JUDr. Róbert Fatura, advokát, s.r.o., Centrum 18/23, Považská Bystrica, o zrušenie
hlasovania zo schôdze Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov, na odvolanie žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 6. decembra 2018, č. k. 4C/15/2018 - 50, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej p o t v r d z u j e a vo výroku o nároku

na náhradu trov konania m e n í tak, že:
Žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % .
II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania
nepriznal. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na§ 8 ods. 1, § 8b ods. 1, § 14 ods. 1, 2, 3, 6,
8, 9 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov
(účinnom v čase uskutočnenia schôdze).

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa prostredníctvom svojho zákonného zástupcu domáhal, aby súd
rozhodol o zrušení schôdze SVBaNP, bytového domu na B. ulici č. XXX v V. konanej dňa 2.2.2018 a
určenia neplatnosti hlasovania, ktoré prebehlo na tejto schôdzi, s odôvodnením, že na schôdzi SVBaNP
bytového domu na B. T.. XXX konanej dňa 2.2.2018 bola podľa zákona doručená pozvánka len 11
členomspoločenstvaz28členov.Ostatníotomtozhromaždeníbuďvôbecnevedelialebosatodozvedeli
náhodou z počutia. Mal za to, že boli porušené práva všetkých vlastníkov spoločenstva. Toto sa odohralo
preto, aby sa zmenila správa v spoločenstve v prospech spoločnosti Správa nehnuteľností a technické

služby, s.r.o.. Doteraz platili 1,76 Eur za člena za účtovníctvo a teraz majú platiť 6 Eur. Toto sa dá preveriť
z účtovníctva spoločenstva a nového výmeru za správu. Uviedol, že hlasovanie na schôdzi prebehlo,
počet prítomných: 13, „za: 9“, „proti: 3“. Podľa zákona však z 9 za nemali platný hlas 4, nakoľko nie sú
jedinými vlastníkmi a nedoručili splnomocnenie od ostatných spolumajiteľov. Hlasovanie preto dopadlo
tak, že z 13 členov bolo „za“ iba 5. Neplatné hlasy mali 4, a to Y. X. nemala splnomocnenie na S. X.
a Y. W., Bartošek, s.r.o. bez splnomocnenia na konateľa, S. P. nemala splnomocnenie na S. X., W. Q.
nemala splnomocnenie na V. A.. Toto nie je ani nadpolovičná väčšina zúčastnených členov na schôdzi.

Okrem toho zákon jasne hovorí v § 7a ods. 1 - pri zmene formy správy - dvojtretinová väčšina všetkých.
Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
3. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca je vlastníkom bytu č. XX, v bytovom
dome na B. č. XXX v V., v ktorom správu bytového domu vykonáva žalovaný, ktorá skutočnosť nebolamedzi stranami sporná a vyplýva aj zo Zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov.
Plnomocenstvom zo dňa 9.9.2013, matka žalobcu S. O., rod. S., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XXXX/X,
V. ako zákonná zástupkyňa maloletého žalobcu splnomocnila Q.. Q. O., rod. R., nar. X.X.XXXX, bytom

B. XXX, V. v plnom rozsahu na zastupovanie na všetkých schôdzach Spoločenstva vlastníkov bytov a
nebytových priestorov bytového domu č. XXX, ul. B. v V. až do odvolania. Dňa 2.2.2018 sa konalo
zhromaždenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu na B. T.. XXX v V., na ktoré
zhromaždenie boli jednotliví vlastníci bytov a nebytových priestorov zvolávaní pozvánkou. Za žalobcu
prevzala pozvánku na zhromaždenie vlastníkov bytov, ktoré sa konalo dňa 2.2.2018, splnomocnená

zástupkyňa Q.. Q. O., ktorá zastupovala maloletého žalobcu aj na zhromaždení vlastníkov bytov a
nebytových priestorov konaného dňa 2.2.2018. Ako vyplýva zo zápisnice zo zhromaždenia vlastníkov
bytov a nebytových priestorov bytového domu na B. ulici č. XXX v V., konaného dňa 2.2.2018,
zhromaždenie otvorila p. O. o 17.06 hod. a skonštatovala že zhromaždenie nie je uznášaniaschopné,
pri prezentácii neboli prítomné 2/3 všetkých hlasov vlastníkov bytov a nebytových priestorov v zmysle
zákona č. 205/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a

nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého je potrebné čakať jednu hodinu a
potom je možné prijímať a schvaľovať uznesenia nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných vlastníkov.
O 18.06 hod. sa pokračovalo v plnení programu zhromaždenia podľa pozvánky. Na zhromaždení
vlastníkov bytov a nebytových priestorov dňa 2.2.2018 boli prijaté tri uznesenia. Uznesením č. 7/2018
bola za zapisovateľa zvolená p. Y. a za overovateľov boli zvolení p. S. a p. R.. Následne p. O.

predstavilap.S.(Správanehnuteľnostiatechnickéslužby,s.r.o.),ktoráodprezentovalasvojufirmu,ktorá
bude zastrešovať ekonomickú činnosť, RV, účtovníctvo, revízie, technickú činnosť, havarijné stavy...
cena služieb by bola 6 Eur. O uvedenom prebehlo hlasovanie, pri ktorom pri počte prítomných 13,
hlasovalo za 9, proti boli 3, zdržal sa 1. Následne bolo prijaté uznesenie č. 8/2018, ktorým spoločenstvo
odhlasovalo, že mandátnou zmluvou ho bude spravovať p. S. od 2.2.2018. Následne spoločenstvo

upravilo predsedkyni výšku mzdy zo 7 Eur na 6 Eur/na byt / za cenu práce s účinnosťou od 2.2.2017. O
uvedenom prebehlo hlasovanie, pri ktorom pri počte prítomných 13 hlasovalo za 13, proti 0, zdržal sa
0. Bolo prijaté uznesenie č. 9/2018, ktorým bola predsedkyni upravená mzda na 6 Eur/na byt/za cenu
práce s účinnosťou od 2.2.2017.
4. V danom prípade sa žalobca domáhal zrušenia schôdze spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových

priestorov bytového domu na B. č. XXX v V., konanej dňa 2.2.2018 a neplatnosti hlasovania, ktoré
prebehlo na tejto schôdzi podľa 14 ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z.. Súd sa v prvom rade zaoberal v
konaní aktívnou a pasívnou vecnou legitimáciou strán sporu. Ako vyplýva zo zápisnice zo zhromaždenia
vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu č. XXX v V. zo dňa 2.2.2018, na zhromaždení
vlastníkov bytov a nebytových priestorov boli prijaté tri uznesenia, pred prijatím ktorých prebehlo

hlasovanie prítomných vlastníkov bytov. Uznesenia č. 7/2018 a č. 9/2018 boli prijaté jednohlasne, teda
ani jeden z prítomných vlastníkov bytov nehlasoval proti, ani sa hlasovania nezdržal, teda ani jeden
nebol prehlasovaný. Uznesenie č. 8/2018 bolo prijaté pri počte prítomných 13, pričom za hlasovalo 9,
proti boli 3, zdržal sa 1. Keďže zápisnica zo zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov
neobsahuje mená jednotlivých hlasujúcich vlastníkov, resp. ich zástupcov, nie je z nej zrejmé ako

hlasovala zástupkyňa maloletého žalobcu, teda či hlasovala proti uvedenému uzneseniu a teda či bola
prehlasovaná, čím by jej vzniklo právo obrátiť sa na súd v zmysle § 14 ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.
z. a aktívna legitimácia v tomto konaní. Žalobca okrem zápisnice zo zhromaždenia vlastníkov bytov
nepredložil žiaden iný dôkaz na preukázanie svojej aktívnej legitimácie na podanie žaloby, teda že na
zhromaždení vlastníkov bytov a nebytových priestorov konanom dňa 2.2.2018 bol prehlasovaný, na

základe čoho súd dospel jednoznačne k záveru, že žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie tejto
žaloby. Aj keď z textu zákona priamo nevyplýva, kto má byť pasívne legitimovaným subjektom v danej
veci, z jej povahy vyplýva, že ide o spor medzi jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov a
nie medzi správcom a prehlasovaným vlastníkom. Prejav vôle vlastníkov realizovaný formou hlasovania
má v prípade prijatia konkrétneho návrhu, o ktorom sa hlasuje, vždy formu rozhodnutia - uznesenia.

Rozhodnutia prijímajú samotní vlastníci bytov a nebytových priestorov. Súd konštatoval, že správca
je formou správy, ktorú si vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome zvolili na účel správy ich
spoločného majetku. Právny vzťah medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome a
správcom je regulovaný primárne ustanoveniami zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
a rovnako aj podpísanou zmluvou o výkone správy. Správca vykonáva správu domu samostatne v

mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome na ich účet a je oprávnený konať pri správe
domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom. Z uvedeného vyplýva teda, že
správca môže vykonávať činnosti vymedzené mu zákonom. Správca je subjekt odlišný od vlastníkov
bytov, z toho dôvodu nemá ani oprávnenie spojené s hlasovaním na schôdzach vlastníkov okremprípadu, ak by spravoval byt alebo nebytový priestorov alebo vlastnil dome takýto priestor. Podľa názoru
súdu teda žalovaný v konaní nie je pasívne legitimovaný, keďže nie je nositeľom hmotného práva,
ktoré bolo predmetom tohto konania. Rozhodnutia prijaté na schôdzi vlastníkov bytov dňa 2.2.2018

zaväzujú všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, preto musí žaloba podľa § 14 ods. 8
citovaného zákona smerovať proti ostatným ( všetkým) vlastníkom bytov a nebytových priestorov. Pokiaľ
ideoformuláciuaskladbužalobnéhopetituprižalobáchpodanýchpodľa§14ods.8zákonaovlastníctve
bytov a nebytových priestorov tie ostávajú v plnej dispozícii žalobcu. Ich správna formulácia však musí
nevyhnutne vychádzať z povahy skutkovej podstaty, okolností a právneho postavenia vlastníka ako

žalobcu,ktorýžiadasúdoposkytnutieochranyprostredníctvomtohtošpeciálnehoprávnehoprostriedku.
Súd je toho názoru, že pokiaľ sa žalobca domáhal zrušenia zhromaždenia vlastníkov bytov zo dňa
2.2.2018 nie je možné takejto žalobe vyhovieť (okrem nedostatku aktívnej a pasívne legitimácie) aj
s poukazom na skutočnosť, že podľa § 7c ods. 1 písm. c/ zákona o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov je zhromaždenie jedným z orgánov spoločenstva, ktoré má podľa § 11a zákona o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov právo zvolať štvrtina vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome,

ak na ich žiadosť nezvolal zhromaždenie správca alebo rada do 15 dní od doručenia žiadosti. Právo
domáhať sa zrušenia takéhoto zhromaždenia žalobou podľa § 14 ods. 8 zákona o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov by bolo v rozpore s právami vlastníkov na zvolanie zhromaždenia vyplývajúce
z ustanovenia § 11a zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a preto podľa názoru súdu
formulácia takéhoto petitu žaloby nie je správna. Pokiaľ žalobca chcel zvrátiť rozhodnutie vlastníkov

bytov mal sa domáhať, ak by tu boli zákonné dôvody, určenia neplatností uznesení prijatých na
zhromaždení vlastníkov bytov a nebytových priestorov prijatých na zhromaždení dňa 2.2.2018. Keďže k
zamietnutiu žaloby došlo z dôvodu nedostatku aktívnej a pasívnej legitimácie, súd sa ďalej nezaoberal
meritomveciatedaneskúmalformálnepodmienkyzvolaniazhromaždeniaahlasovanianazhromaždení
vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu na Štefánikovej ulici č. 810v Púchove, konanej

dňa 2.2.2018. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP za použitia § 257 CSP. Žalovaný
bol v konaní v plnom rozsahu úspešný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k
žalobcovi v rozsahu 100 %. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd však žalovanému náhradu trov
konania nepriznal. Dôvody hodné osobitného zreteľa súd videl predovšetkým v pomeroch žalobcu, ktorý
je maloletý, pričom žalobu podal v zastúpení zákonným zástupcom a teda nemal možnosť ovplyvniť

priebeh konania.
5. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalovaný aj žalobca.
6. Žalovaný podal odvolanie proti výroku o náhrade trov konania a žiadal, aby odvolací súd zmenil
napadnutý výrok tak, že žalovanému prizná náhrada trov konania v rozsahu 100%, respektíve aby
napadnutý výrok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol,

že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca je
vlastníkom nehnuteľnosti, ktorú obýva spolu so svojimi rodičmi - zákonnými zástupcami. V prípade,
ak má neplnoletá osoba nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti, musí takýto úkon schváliť súd.
Súd pri schvaľovaní takéhoto úkonu musí skúmať, či rodičia sú schopní a ochotní hradiť výdavky

súvisiace s vlastníctvom nehnuteľnosti, v prípade bytu to je či už daň z nehnuteľnosti, náklady na
energie alebo poplatok do fondu opráv. Je pravda, že žalobu za maloletého podal zákonný zástupca,
no ten si musel byť vedomý, že v prípade neúspechu v spore bude žalobca povinný nahradiť trovy
konania, ktoré vzniknú žalovanému. Je právom žalovaného sa nechať zastúpiť právnym zástupcom a
teda žalovaný má oprávnený a odôvodnený výdavok, ktorý mu vznikol v súvislosti s konaním. Navyše

je v rozpore s dobrými mravmi, že v prípade, ak jeden zo spoločníkov spoločenstva vlastníkov bytov
podá žalobu na samotné spoločenstvo, tak toto by malo samé znášať náklady súdneho konania a
odmena právneho zástupcu bude musieť byť uhradená z finančných prostriedkov spoločenstva a teda
spoločných peňazí všetkých spoločníkov. Majetkové pomery maloletého nie sú na takej úrovni, že by
nebol schopný nahradiť náhradu trov konania žalovanému. Zároveň súd žiadnym bližším spôsobom

neskúmal majetkové pomery žalobcu a teda len konštatovanie že je maloletý, aj s ohľadom na aplikačnú
prax súdov, neobstojí pri aplikácií ust. § 257 CSP. Žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti - bytu, s trhovou
hodnotou rádovo v tisícoch eur. Zároveň rodičia sú povinní ako zákonní zástupcovia konať s odbornou
starostlivosťou a postupovať v záujme maloletého, teda mali by znášať aj trovy súdneho konania, ktoré
iniciovali v mene maloletého. Z vyššie uvedených dôvodov teda má za to, že žalobca by mal byť

zaviazaný na náhradu trov konania žalovaného v rozsahu 100 %.
7. Žalobca v podanom odvolaní uviedol, že dôvodom zamietnutia žaloby je aktívna legitimácia kde
súd tvrdí, že nie je zrejmé ako hlasovala zástupkyňa maloletého, teda či hlasovala proti uvedenému
uzneseniu a teda či bola prehlasovaná, čím by jej vzniklo právo obrátiť sa na súd v zmysle § 14 ods. 8zákona č.182/1993 Z.z. Tým, že bola podaná žaloba podľa § 14 ods. 8 zákona č.182/1993 Z.z sa jedná
o prehlasovanú osobu, ktorá sa domáha svojich práv zákonnou súdnou cestou. Okrem toho sudkyňa
žiadala doplniť spis o údaje zákonného zástupcu, teda mala tiež v prípade nejasnosti, ktorí traja sú

tí čo hlasovali proti a či je teda medzi nimi aj zástupkyňa maloletého. Toto sa dá preukázať čestným
prehlásením zástupkyne maloletého ako aj vypočutím ostatných prehlasovaných, ako aj všetkých čo
sa na schôdzi zúčastnili. Sudkyňa toto nežiadala ani v prípravnom konaní a dokonca to nežiadala ani
na pojednávaní, ba ani sa o tom nezmienila, že tu je takáto pochybnosť. Pritom sudkyňa má zistiť
skutkový stav veci, aby mohla podľa zákona rozhodnúť. Ďalej sudkyňa konštatovala v bode 31., že

správca je formou správy a teda žalovaný nie je pasívne legitimovaný. Sudkyňa si zabudla všimnúť,
že oni sú SVBa NP čo znamená, že patria pod § 7 a nie ako sudkyňa konštatovala podľa § 8, kde sa
jedná o správcovskú spoločnosť. Jedná sa o zmätočné rozhodnutie v tomto bode o tom, že žaloba mala
smerovať proti ostatným vlastníkom. V bode 32. sudkyňa dáva práva ostatných vlastníkov pred právo
žalobcu tiež majiteľa a spoluvlastníka a diskriminuje ho. Pritom zákon jasne hovorí §14 ods. 8 zákona
č. 182/1993 Z. z., že prehlasovaný vlastník má právo sa obrátiť do 30 kalendárnych dní od oznámenia

výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol. Došlo tu k zmanipulovaniu hlasovania, z dôvodu, že 4
hlasujúci nemali platný hlas a tým nebola ani nadpolovičná väčšina potrebná na platné hlasovanie. Tiež
na schôdzu neboli pozvaní všetci vlastníci, čo je protizákonné. Nie je pravda, čo tvrdí sudkyňa, že došlo
k nedostatku aktívnej a pasívnej legitimácie. Došlo len pochybeniu sudkyne nakoľko nezistila skutkovú
podstatu veci a nedoplnila v prípravnom konaní potrebné podklady a navyše svoje rozhodnutie postavila

na základe nesprávnej definície správy podľa § 8, pod ktoré oni ako SVBaNP nepatria a nemôže žalovať
spoluvlastníkov, ktorí o tom, že bola vôbec schôdza, vôbec nevedeli. Ich ako spoločenstvo zastupuje
predseda spoločenstva. Preto odvolací súd žiadal o zrušenie rozsudku a v pokračovaní a rozhodnutí o
žalobe tak ako bola daná na súd.
8. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že súd prvej inštancie rozhodol vecne

a právne správne. Žalobca nepreukázal v konaní aktívnu legitimáciu, keďže žalobu môže podať iba
prehlasovaný vlastník, pričom žiadnym spôsobom nepreukázal, že bol prehlasovaný. Nie je povinnosť
súdu vyzývať stranu sporu na doloženie svojho tvrdenia, je to povinnosť strany sporu navrhnúť dôkaz,
pričom súd podľa CSP nevykoná dôkaz, ktorý nenavrhla strana sporu. Taktiež má za to, že v zmysle
ustálenej rozhodovacej praxi súdov pri takomto type žaloby musia byť žalovaní všetci vlastníci bytov

a nebytových priestorov, nie samotné spoločenstvo. Zotrváva aj na tvrdení, že keďže žalobca bol
na schôdzi prítomný prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu a bol taktiež pri oznámení
výsledku hlasovania, čo bolo bezprostredne po hlasovaní, v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe súdov
začala žalobcovi plynúť prekluzívna lehota 30 dní na podanie žaloby od 03.02.2018 a skončila dňa
04.02.2018. Podľa podacej pečiatky bola žaloba žalobcu doručená súdu až dňa 09.03.2018, čiže po

uplynutí prekluzívnej lehoty. Na základe vyššie uvedeného navrhoval, aby súd druhej inštancie rozsudok
okresného súdu vo výroku I. potvrdil a zaviazal žalobcu na náhradu 100 % trov žalovaného v odvolacom
konaní.
9. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že žalovaný poukazuje nato, že
žalovaný nepreukázal aktívnu legitimitu. To nie je pravda, nakoľko žalobca doložil do spisu výzvu členov

spoločenstva o neplatnosti schôdze z 9.2.2018, kde sa ako prehlasovaný vlastník domáha svojich práv.
Žalovaný tiež doložil prezenčnú listinu, ako aj splnomocnenie na zastupovanie maloletého U. O. na
schôdzi Q.. Q. O. a zápisnicu zo schôdze SVBa NP o hlasovaní. Z tohto je jasné, že sa jedná o
prehlasovaného vlastníka. V prípade nejasnosti mala sudkyňa zistiť skutkový stav veci. Nezaoberala
sa touto vecou ani na pojednávaní a jednalo sa len o pasívnej legitimite. Tiež poukazuje na pasívnu

legitimitu, že mali byť žalovaní všetci vlastníci. Nevie podľa akého zákona k tomuto dospel, lebo takýto
zákon neexistuje a on ani na takýto zákon nepoukazuje. Jedná sa o nepreskúmateľné vyjadrenie a v
rozsudku v bode 29 o nepreskúmateľný rozsudok, čo je porušenie zákona. Tiež sa tu nejedná o spor
medzi jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov, ale o porušenie práv medzi prehlasovaným
vlastníkom a SVBaNP, ktoré môže zastupovať § 7 zákona č. 182/1993 Z. z. len predseda spoločenstva.

Jedná sa tu o neplatnosť schôdze, ako aj hlasovania na schôdzi. Neboli dodržané podmienky zvolania
schôdze podľa zákona o SVBaNP § 11 bod a, zákona č. 182/1993 Z. z., pozvánka bola doručená len 11
členom spoločenstva z 28. Hlasovanie na schôdzi prebehlo- počet prítomných : 13, za: 9, proti: 3, zdržal
sa: 1. Podľa zákona však s 9 za nemali platný hlas 4, nakoľko nie sú jedinými vlastníkmi a nedoručili
splnomocnenie od ostatných spolumajiteľov. Hlasovanie preto dopadlo, že z 13 členov bolo za iba 5.

Toto nie je ani nadpolovičná väčšina zúčastnených členov na schôdzi. Predsedkyňa spoločenstva tento
nezákonný stav neodstránila a pod nátlakom a zastrašovaním uznala hlasovanie a podpísala zmluvu
podľa neplatného hlasovania. Preto prehlasovaný vlastník sa môže domáhať svojich práv na súde.
Nezákonný stav nespôsobili ostatní vlastníci, mnohí o tomto hlasovaní ani nevedeli, preto ich ani nieje možné žalovať. Jedná sa o pochybenie predsedkyne spoločenstva, ktorá jediná môže zastupovať
SVBaNP. Podľa zákona tento nezákonný stav môže odstrániť len súd. V prípade oznámenia výsledkov
zákon jasne hovorí § 14 bod 1 - výsledok hlasovania oznamuje ten, kto schôdzu zvolal a to do piatich

pracovných dní od konania schôdze vlastníkov spôsobom v dome obvyklým. Vyjadrenie žalovaného
sa nezakladá na žiadnej zákonom podloženej skutočnosti a jedná sa tu len o zakrytie novodobého
výpalníctva. Zákony jasne hovoria, ako aj matematika, že 5 z 13 nie je nadpolovičná väčšina. Žiadal,
aby súd odstránil nezákonný stav o zrušení schôdze SVBaNP bytového domu na Štefánikovej ulici č.
810 konanej dňa 2.2.2018 a uznal hlasovanie, ktoré prebehlo na tejto schôdzi za neplatné. Tiež žiada,

aby spoločenstvo uhradilo všetky náklady, ktoré mu vznikli jeho nezákonným konaním.
10. Žalovanývpísomnomvyjadreníkvyjadreniužalobcuakmožnémupoužitiudoposiaľneaplikovaných
ustanovení právneho predpisu uviedol, že podľa jeho názoru nie je podstatné posudzovanie podľa ust. §
7,§7ba§7czákonač.182/1993Z.z.,keďžesatýmitoustanoveniaminezaujímalanisúdprvejinštancie,
keďže neboli splnené procesné podmienky a to preukázanie aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie. Má
za to, že či už sa jedná o výkon správy formou spoločenstva podľa ust. § 7 a nasl. zákona č. 182/1993

Z.z. alebo správcu v zmysle ust. § 8 a nasl. zákona č. 182/1993 Z.z., schôdza vlastníkov bytov sa
zvoláva a na tejto sa hlasuje v zmysle ust. § 14a zákona č. 182/1993 Z.z. Taktiež v zmysle uvedeného
ustanovenia môže prehlasovaný vlastník žiadať súd o zrušenie rozhodnutia schôdze vlastníkov bytov
a v zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti súdov je potrebné žalovať všetkých spoluvlastníkov bytov
a nebytových priestorov. Opakovane uvádza, že žalobca nepreukázal v konaní aktívnu legitimáciu, a

taktiež nie je povinnosť súdu vyzývať stranu sporu na označenie dôkazov na potvrdenie svojho tvrdenia.
Žalobca zostal pasívny napriek konštatovaniam súdu o tom, že nepreukázal svoje tvrdenia. Na základe
vyššie uvedeného navrhoval, aby súd druhej inštancie potvrdil rozsudok okresného súdu vo výroku I. a
zaviazal žalobcu na náhradu 100 % trov žalovaného v odvolacom konaní.
11. Krajskýsúdakoodvolacísúdpreskúmalvecvzmysleust.§379,§380ods.1CSPadospelkzáveru,

že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo veci samej v konečnom dôsledku potvrdiť podľa § 387
ods. 1 CSP a vo výroku o náhrade trov konania podľa § 388 CSP zmeniť. Rozhodol tak bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 CSP, pričom pred rozhodnutím podľa § 382 CSP upovedomil strany sporu
o možnom použití doposiaľ neaplikovaných ustanovení právneho predpisu (§ 7, § 7b, § 7c zákona č.
182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov účinného v čase uskutočnenia schôdze) a

umožnil im vyjadriť sa k nim.
12. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v
znení neskorších predpisov (účinnom v čase uskutočnenia schôdze) spoločenstvo je právnická osoba
založenápodľatohtozákona,ktoráspravujespoločnéčastidomuaspoločnézariadeniadomu,nebytové
priestory, ktoré sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov (ďalej len "spoločné

nebytové priestory"), príslušenstvo a priľahlý pozemok vrátane ich údržby a obnovy. Spoločenstvo
zabezpečuje plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo vzniká
dňom zápisu do registra spoločenstiev vedenom obvodným úradom v sídle kraja (ďalej len "správny
orgán") príslušným podľa sídla spoločenstva (ďalej len "register").
13. Podľa § 7b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení

neskorších predpisov ( účinnom v čase uskutočnenia schôdze) spoločenstvo môže vykonávať len
činnosti vymedzené týmto zákonom. Hospodári s úhradami vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v dome za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru okrem úhrad za tie služby a
práce, ktoré vlastník bytu a nebytového priestoru v dome uhrádza priamo dodávateľovi (ďalej len "úhrady
za plnenia"), a s fondom prevádzky, údržby a opráv, ktorý sa tvorí z príspevkov vlastníkov bytov a

nebytových priestorov v dome, ako aj s majetkom získaným svojou činnosťou. Do majetku spoločenstva
nepatria byty a nebytové priestory v dome. Spoločenstvo nemôže nadobúdať do vlastníctva byty,
nebytové priestory alebo iný nehnuteľný majetok. Spoločenstvo môže v mene vlastníkov bytov
prenajímaťspoločnénebytovépriestory,spoločnéčastidomuazariadeniadomu,príslušenstvoapriľahlý
pozemok.

14. Podľa § 7c ods. 9 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení
neskorších predpisov (účinnom v čase uskutočnenia schôdze) zhromaždenie tvoria všetci vlastníci bytov
a nebytových priestorov v dome. Zhromaždenie zvoláva rada podľa potreby, najmenej raz za rok, alebo
keď o to požiada predseda alebo najmenej štvrtina vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.
Zhromaždenie

a) schvaľuje zmeny zmluvy o spoločenstve, stanovy spoločenstva a zásady hospodárenia,
b) schvaľuje rozpočet,
c) schvaľuje ročnú účtovnú závierku a vyúčtovanie úhrad za plnenia,d) schvaľuje výšku mesačných úhrad za plnenia, mesačných platieb za správu a príspevkov do fondu
prevádzky, údržby a opráv,
e) rozhoduje o použití prostriedkov fondu prevádzky, údržby a opráv,

f) volí a odvoláva členov rady,
g) volí a odvoláva predsedu,
h) rozhoduje o zrušení, zlúčení, splynutí alebo rozdelení spoločenstva,
i) rozhoduje o úvere a o zabezpečení pohľadávok vyplývajúcich z poskytnutého úveru a o vstavbe a
nadstavbe bytov alebo nebytových priestorov,

j) rozhoduje o správe alebo o zmene spôsobu výkonu správy,
k) určuje odmenu predsedovi spoločenstva a členom rady,
l) rozhoduje o ďalších skutočnostiach, o ktorých podľa tohto zákona nerozhoduje iný orgán.
15. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení
neskorších predpisov ( účinnom v čase uskutočnenia schôdze), vlastník bytu alebo nebytového priestoru
v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a na schôdzi vlastníkov hlasovaním

rozhodovať ako spoluvlastník o všetkých veciach, ktoré sa týkajú správy domu, spoločných častí domu
a spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a pozemku. Oznámenie
o schôdzi vlastníkov spolu s programom schôdze musí byť v písomnej forme doručené každému
vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome minimálne päť pracovných dní pred dňom konania
schôdze. Výsledok hlasovania oznamuje ten, kto schôdzu vlastníkov zvolal, a to do piatich pracovných

dní od konania schôdze vlastníkov spôsobom v dome obvyklým.
16. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení
neskorších predpisov ( účinnom v čase uskutočnenia schôdze), za každý byt a nebytový priestor v dome
mávlastníkbytualebonebytovéhopriestoruvdomejedenhlaspripadajúcinabytalebonebytovýpriestor
v dome. Ak je byt alebo nebytový priestor v dome vo vlastníctve viacerých osôb, môžu uplatniť svoje

hlasovacie právo len ako celok.
17. Podľa § 14 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
v znení neskorších predpisov ( účinnom v čase uskutočnenia schôdze), schôdza vlastníkov je
uznášaniaschopná, ak sú prítomní vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome, ktorí majú aspoň
dve tretiny hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Na prijatie rozhodnutia

na schôdzi vlastníkov je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v dome, ak odseky 4 a 5 neustanovujú inak. Ak schôdza vlastníkov nie je ani
hodinu po oznámenom začatí schôdze vlastníkov uznášaniaschopná, je na prijatie rozhodnutia potrebná
nadpolovičná väčšina hlasov prítomných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome; to neplatí,
ak sa hlasuje podľa odsekov 4 a 5, § 7a ods. 1, § 7c ods. 2 písm. i) a ods. 3, § 8a ods. 1 a 6, § 8b ods.

2 písm. i), § 10 ods. 1 a § 16 ods. 3 a 4.
18. Podľa § 14 ods. 6 Zákona, veta prvá a druhá zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (účinnom v čase uskutočnenia schôdze), vlastník
bytu alebo nebytového priestoru v dome môže v listinnej podobe, s úradne overeným podpisom,
splnomocniť inú osobu, aby ho pri hlasovaní zastupovala. Súčasťou splnomocnenia musí byť aj príkaz,

ako má splnomocnenec hlasovať pri konkrétnych otázkach, ak nejde o splnomocnenie na konanie v
celom rozsahu práv a povinností vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome.
19. Podľa § 14 ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
v znení neskorších predpisov (účinnom v čase uskutočnenia schôdze), prehlasovaný vlastník bytu
alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 30 kalendárnych dní od oznámenia o

výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo
nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd
najneskôr do troch mesiacov od hlasovania, inak jeho právo zaniká. Prehlasovaný vlastník bytu alebo
nebytového priestoru v dome sa môže zároveň na príslušnom súde domáhať dočasného pozastavenia
účinnosti rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov podľa osobitného predpisu. Pri rovnosti

hlasov, alebo ak sa uznášaniaschopná väčšina podľa odsekov 3 a 4 nedosiahne, rozhoduje na návrh
ktoréhokoľvek vlastníka bytu a nebytového priestoru v dome súd. Platné rozhodnutia sú záväzné pre
všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Zmluvy a ich zmeny schválené vlastníkmi
sú záväzné pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak ich za vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v dome podpísala nimi splnomocnená osoba.

20. Podľa § 14 ods. 9 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v
znení neskorších predpisov ( účinnom v čase uskutočnenia schôdze), ustanovenia odsekov 1 až 7 sa
rovnako použijú aj na hlasovanie zhromaždenia. Ak spoločenstvo tvorí viac domov, o úvere, rozdeleníspoločenstva, súhlase so vstavbou alebo nadstavbou a o použití fondu prevádzky, údržby a opráv
hlasujú iba vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome, ktorého sa predmet hlasovania týka.
21. Kto je stranou sporu, vymedzuje právo procesné, a kto je vecne legitimovaný, vymedzuje výlučne

právo hmotné. Vecnou legitimáciou rozumieme stav vyplývajúci z hmotného práva podľa ktorého
účastník je subjektom práva (povinnosti), ktoré je predmetom konania. Nedostatok vecnej legitimácie
znamená, že niekto, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotného oprávnenia, alebo o ktorom žalobca
tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, nie je nositeľom hmotného oprávnenia (hmotno- právnej
povinnosti), o ktoré v konaní ide. Nedostatok vecnej legitimácie vyplýva až zo samotného konania. V

prípade, ak žalobu podá osoba, ktorá síce tvrdí svoje hmotno-právne oprávnenie, ale nie je jej nositeľom,
ide o nedostatok aktívnej legitimácie. Ak žalobu podá žalobca proti osobe, ktorá nemôže byť povinnou
z právneho pomeru, ktorý je predmetom konania, ide o nedostatok pasívnej legitimácie. Vo všetkých
týchto prípadoch nejde o otázku okruhu strán sporu (žalobca/žalovaný), ale o to, či strany sporu sú tými
stranami, ktoré podľa hmotného práva správne mali (a mohli) žalovať, popr. ktoré mali (a mohli) byť
podľa hmotného práva žalovaní. Ide o otázku vecnej - aktívnej alebo pasívnej legitimácie.

22. V danom prípade je predmetom konania zrušenie schôdze spoločenstva vlastníkov bytov a
nebytových priestorov bytového domu na B. č. XXX v V., konanej dňa 2.2.2018 a určenia neplatnosti
hlasovania, ktoré prebehlo na tejto schôdzi.
23. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie v konečnom dôsledku
rozhodol správne, keď pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného žalobu zamietol

(odvolacísúdsavšaknestotožnilsnázoromsúduprvejinštancieonedostatkuaktívnejvecnejlegitimácie
na strane žalobcu, čo však nemá vplyv na správne zamietnutie žaloby pre nedostatok pasívnej vecnej
legitimácie na strane žalovaného). Súd prvej inštancie síce nesprávne aplikoval na prejednávanú
vec ustanovenie § 8 ods. 1, § 8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z., a nie ustanovenie § 7, § 7b a
§ 7c zákona č. 182/1993 Z. z., avšak odvolací súd toto pochybenie napravil a upovedomil strany

sporu o možnom použití doposiaľ neaplikovaných ustanovení právneho predpisu (§ 7, § 7b, § 7c
zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov účinného v čase uskutočnenia
schôdze ) a umožnil im vyjadriť sa k nim. Odvolací súd konštatuje, že ak má byť určená neplatnosť
uznesenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov, musia sa konania zúčastniť všetci vlastníci bytov
a nebytových priestorov. V prípade, že účastníkmi konania na základe predmetného určujúceho návrhu

nie sú všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov, rozhodnutie, ktoré by malo byť v konaní vydané by
nemohlo byť záväzné aj pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorí neboli účastníkmi konania.
Obdobný názor vyslovil aj Ústavný súd SR (IV. ÚS 194/2012 ), ktorý
vyslovil, že je nepochybné, že sú to iba a len vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome,
ktorí realizujú svoje vlastnícke práva práve hlasovaním, a závery v hlasovaní prijaté sú rozhodnutím

vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Rozhodnutie prijaté príslušnou väčšinou vlastníkov bytov a
nebytových priestorov je prejavom ich väčšinovej vôle. Následne je toto ich rozhodnutie realizované.
V prípade rozhodnutia súdu o neplatnosti hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov by
došlo k anulovaniu rozhodnutia prijatého príslušnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v rámci tohto hlasovania a vo svojej podstate k zmene rozhodnutia príslušnej väčšiny vlastníkov

bytov a nebytových priestorov. Je preto samozrejmé, že účastníkmi konania o určenie neplatnosti
hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov, určenia neplatnosti zhromaždenia vlastníkov bytov
a nebytových priestorov a určenie neplatnosti uznesenia musia byť všetci vlastníci bytov a nebytových
priestorov v bytovom dome... Pasívne legitimovaní v konaní o neplatnosť uznesení vlastníkov bytov
a nebytových priestorov sú všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov, ktorí sú oprávnení hlasovať

na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov, nakoľko sa jedná o nerozdielne spoločenstvo
účastníkov sporu. Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom v čase, kedy
došlo k hlasovaniu vlastníkov bytov hovorí o tom, že prehlasovaný vlastník má právo obrátiť sa do
30 dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká.
Toto ustanovenie zákona neupravuje možnosť vlastníkov domáhať sa neplatnosti hlasovania, v zmysle

uvedeného ustanovenia má vlastník právo obrátiť sa na súd, aby vo veci spornej medzi hlasujúcimi
vlastníkmi a prehlasovaným vlastníkom rozhodol, výsledkom súdneho konania má byť teda rozhodnutie
nahradzujúce konkrétny výsledok hlasovania, akého sa domáha prehlasovaný vlastník a takéto konanie
sa týka všetkých vlastníkov. V zmysle uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení preto
nebolo potom potrebné sa zaoberať otázkou splnenia podmienok platnosti uznesenia ani meritom veci a

vykonávať ďalšie dokazovanie. Dôvodom pre zamietnutie návrhu je stav vyplývajúci výlučne z hmotného
práva, podľa ktorého označený účastník musí byť subjektom práva (povinností), ktoré sú predmetom
súdneho konania. Za situácie, keď žaloba smerovala proti spoločenstvu dospel súd prvej inštancie
teda v konečnom dôsledku správne k záveru, že ide o nedostatok vecnej legitimácie na žalovanejstrane, v dôsledku čoho musel žalobu zamietnuť. Vzhľadom na vyššie uvedené a s poukazom na
vyššie citové zákonné ustanovenia odvolací súd rovnako dospel k záveru, že v predmetnej veci je
potrebnéžalobuprenedostatokpasívnejlegitimácienažalovanejstranezamietnuťapretonebolopotom

potrebné sa zaoberať otázkou splnenia podmienok platnosti hlasovania ani meritom veci a vykonávať
ďalšie dokazovanie, pretože súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom
hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku
pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, bez potreby vykonávania ďalšieho dokazovania.
24. Čo sa týka rozhodnutia súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania, dospel odvolací súd k

záveru, že súd prvej inštancie o náhrade trov konania nerozhodol správne, keď úspešnému žalovanému
nepriznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.
25. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
26. Podľa § 257 CSP súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.
27. V sporových konaniach sa pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania uplatňuje tzv. zásada

úspechu (§ 255 ods. 1 CSP). Podľa tejto zásady súd strane, ktorá mala v konaní úspech, prizná nárok
na náhradu trov konania podľa jej pomeru úspechu v konaní a to proti strane neúspešnej. Úspech vo
veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo.
Úspech v konaní teda treba chápať v závislosti od výsledku súdneho sporu, pričom pod úspechom treba
rozumieť úspech v zmysle procesného výsledku.

28. Povinnosť priznať náhradu (účelne) vynaložených trov konania v plnom rozsahu úspešnému
účastníkovi platí za predpokladu, že súd nevyužije možnosť rozhodnúť v súlade s ustanovením § 257
CSP (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 17. októbra 2011, sp. zn. 7 Cdo/129/2011).
29. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje
odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP ) a zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP ) a umožňuje výnimočne nepriznať náhradu trov konania, ak sú tu dôvody
hodné osobitného zreteľa. Použitie tohto ustanovenia je odôvodnené tam, kde by strohá aplikácia
ustanovenia o náhrade trov konania mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducej tvrdosti.
Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa musí tvrdiť a preukázať strana inak povinná zaplatiť

náhradu trov konania. Výnimočnosť prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci, ale i v
okolnostiach na strane strán sporu. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú tu dôvody
hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdení všetkých okolností konkrétnej veci. Obyčajnú
nesolventnosť strany bez ďalšieho, pritom nemožno považovať za dostatočný dôvod, k uplatneniu §
257 CSP . Pri posudzovaní výnimočnosti

dôvodov hodných osobitného zreteľa, je potrebné prihliadnuť k pomerom oboch strán (pozri uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.9.2011, sp. zn. 4MCdo/4/2010 ).
30. V prejednávanej veci súd prvej inštancie správne aplikoval zásadu úspechu, správne konštatoval,
že žalovaný bol v konaní v plnom rozsahu úspešný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania
vo vzťahu k žalobcovi v rozsahu 100 %. Avšak nesprávne dospel k záveru, že v prejednávanej veci sú

dané dôvody aplikácie ustanovenia § 257 CSP. Odvolací súd teda na rozdiel od súdu prvej inštancie
nemal v prejednávanej veci za preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré konštatoval súd
prvej inštancie. Odvolací súd nepovažoval v prejednávanej veci za dôvody hodné osobitného zreteľa to,
že žalobca je maloletý a žalobu podal v zastúpení zákonným zástupcom a teda nemal možnosť ovplyvniť
priebeh konania.

V danom prípade podľa odvolacieho súdu neboli splnené zákonné podmienky na aplikáciu § 257 CSP,
a to vzhľadom k neexistencii dôvodov hodných osobitného zreteľa, nakoľko žalobca tak pred súdom
prvej inštancie ako ani v odvolaní nepreukázal, že jeho majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery
odôvodňujú použitie vyššie uvedeného ustanovenia, a to aj napriek skutočnosti, že žalobca je maloletý
a žalobu podal v zastúpení zákonným zástupcom.

31. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.
32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s
§ 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému odvolací súd priznal
náhradutrovodvolaciehokonaniavočižalobcovivrozsahu100%,stým,žeovýškenáhradytrovkonania

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).