Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. júl 2018

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 1T/60/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317010372
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Daňo

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8317010372.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné samosudcom JUDr. Ivanom Daňom v trestnej veci obžalovaného M. A., pre

prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, o obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry
Humenné sp.zn. 1Pv 568/15/7702 zo dňa 10.03.2016, podľa § 284 ods. 1 Trestného poriadku, na
hlavnom pojednávaní konanom dňa 02. júla 2018 v Humennom, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. a/ Tr. por. súd obžalovaného M. A. Y. W. K. P., N.. XX.XX.XXXX M. V., L., C. A.
V., N. XX/XX, L., prechodne bytom T. X, Y. B., spod obžaloby Okresného prokurátora v Humennom pre
skutok kvalifikovaný ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom
skutkovom základe, že

dňa 05.10.2015 v čase okolo 13.00 hod. v Stakčíne po predchádzajúcej ústnej dohode prevzal od V. F.
ťahač zn. F. ev. č. B.-XXXAT červenej farby s návesom ev. č. B.-XXXYA, s ktorým motorovým vozidlom
mal vykonať prepravu tovaru na území Slovenskej republiky a v zahraničí, prevzal finančnú hotovosť vo
výške 900,- eur a 750,- eur, ktoré mali slúžiť na diaľničné poplatky, hraničné poplatky a iné nevyhnutné
údaje spojené s prepravou tovaru, dohodnutú prepravu tovaru nevykonal, ťahač s návesom odstavil
pred areálom spoločnosti Chemko, a.s. Strážske, okres Michalovce, pričom z nádrže ťahača stiahol

250 litrov motorovej nafty, čím tak V. F. spôsobil celkom škodu vo výške najmenej 1.839,75 eur,

o s l o b o d z u j e , lebo nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. súd poškodeného V. F., N.. XX.XX.XXXX, C. A. B., W.N. XXX/XX, s nárokom
na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Humennom podal na obžalovaného M. A. obžalobu pre skutok právne
kvalifikovaný ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na

tom skutkovom základe, ako je uvedený v obžalobe zo dňa 21.04.2017, ale aj vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Súd následne spis predložil probačnej a mediačnej pracovníčke tunajšieho súdu na vykonanie mediácie,
ktorá však nebola úspešná a tak vo veci bolo nariadené hlavné pojednávanie, na ktorom súd vykonal
dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedka- poškodeného V. F., svedka Ing. Š. Č., oboznámil sa
s obsahom predloženého spisového materiálu a na základe výsledkov takto vykonaného dokazovanie

zistil a ustálil tento skutkový stav:

ObžalovanýM.A.,ktorýpísomneodmietolmožnosťmediácie,ajnahlavnompojednávanípoprednesení
obžaloby a poučení o možnosti urobiť vyhlásenie v zmysle ustanovenia § 257 ods. 1 Tr. por. uviedol, žeje nevinný. Dodal, že pána F. pozná, zamestnal ho u seba ako vodiča kamióna, pričom sa spoznali v roku
2015 na základe inzerátu na „bazoši“, ktorým zháňal vodiča kamióna. Ihneď ho telefonicky kontaktoval,
stretli sa v Stakčíne, kde mu predložil svoje dokumenty a F. mu povedal, aby prišiel k nemu na skúšobnú

jazdu a zistí, či môže pre neho pracovať. Neskôr mu F. zavolal a povedal mu, že musí mať aj kartu
vodiča, aby mohol pracovať na Slovensku a v Čechách, ale do zahraničia, teda do Ruska, na Ukrajinu
a do Turecka ju nepotrebuje. Obžalovaný mu navrhol, že mu dá dopredu aj peniaze na vybavenie karty
vodiča, na čo mu F. povedal, že to netreba a že on mu to odpočíta z výplaty. Po skúšobnej jazde mu F.
telefonickypovedal,ževšetkovyhovuje,všetkypapieremá,okremkarty,ktorúmuonvybaví.Súhlasil,že

bude u neho pracovať a že prvá cesta nebude na území SR, ale pôjde do tretích krajín, ako Bielorusko,
Rusko, Ukrajina, pretože tam kartu nepotrebuje. Po príchode do Stakčína spísali pracovnú zmluvu s tým,
že v zmluve je napísaná minimálna suma asi 500,- eur a zvyšné peniaze mu vyplatí v stravnom, diétami a
prémiami. Obžalovaný so všetkým súhlasil, dostal príkaz na cestu a ďalšieho vodiča, ktorý mal tankovať
nádrže a poučiť ho, keby niečo nevedel. Prevzal kamión od F. a išiel na cestu do Bieloruska a Ruska
a naspäť cez Ukrajinu do Strážskeho. Nakládky mal v Čiernej nad Tisou, cez Bielorusko do Ruska do

mesta Ivanovo, po vykládke išiel prázdny na Ukrajinu do mesta Sumy. Stav pohonných hmôt v nádržiach
nezisťoval a celú cestu tankovali ďalší vodiči. Po návrate do Stakčína spočítali bločky, pohonné hmoty
a všetko mu sedelo, no výplatu nedostal, lebo podľa zmluvy ju mal dostať 20-tého a F. mu nespravil -
nevybavilanikartuvodiča,lebotonestihol.PotommuF.zavolal,ženakládkumázBratislavydoTurecka,
no on bez karty vodiča nechcel ísť, lebo pokutu v takom prípade platí vodič. Poobede ho zobudil, dal

mu papiere potrebné na cestu, žiadnu kartu vodiča mu nevybavil, dal mu ďalší príkaz na cestu s tým, že
má ísť na určené parkovisko, kde už bol predtým a na tom parkovisku ho má hodinu počkať, že mu tam
dovezie kartu vodiča. Pokiaľ ju nevybaví, zoženie druhého vodiča kamióna, a keď nepríde za hodinu,
má nechať kľúče na dohodnutom mieste a môže ísť na Ukrajinu. Obžalovaný tak aj urobil, čakal viac ako
hodinu - hodinu a pol, ale F. neprišiel. Nemohol mu ani zavolať, pretože pri vystupovaní z kamióna sa mu

rozbil telefón, praskol display a celý zalialo, a číslo F. si nepamätal. Odišiel autobusom do Michaloviec,
kde mal svoju dodávku, tak ju zobral a chcel ju dať opraviť na Ukrajine. Keď cestoval na Ukrajinu cez
Vyšné Nemecké a dlho stál, preložil si SIM kartu z mobilného telefónu do tabletu a vtedy mu prišla správa
od F.. Bol na neho nahnevaný, že nevykonal cestu a myslí si, že sa mu takým spôsobom chcel pomstiť
za to, že nechcel ísť na cestu bez karty vodiča. Obžalovaný uviedol, že nie je pravda, aby mu F. odovzdal

nejakú finančnú hotovosť, tú mal priviezť s kartou vodiča na parkovisko. K obsahu palivových nádrží
uviedol, že nevedel o ich obsahu, no nádrže nemohli byť plné, pretože on natankoval plné nádrže na
Ukrajine, na vstupe cez Vyšné Nemecké to deklaroval na colnici, potom s kamiónom išiel do Bystrého
na vykládku, z Bystrého do Strážskeho na firmu F., pričom kamión aj počas tejto cesty nejakú naftu
spotreboval, no nikto nepočítal, koľko nafty v nádrži ostalo. Nádrže na kamióne neboli uzamknuté a

nemali žiaden zámok alebo prípravok na zamykanie, takže mohol ich hocikto otvoriť. Pokiaľ ide o kľúče o
kamióna F. povedal, kde sú, a on ich našiel. Za vykonanú prácu mu F. dlhoval peniaze, ale on to nevedel
spočítať. Navrhol mu, aby mu peniaze poslal poštou, no do dnešného dňa mu ich neposlal. To, že bola
z kamióna odcudzená nafta, mu povedal až policajt v Snine, keď bol zadržaný pri Vyšnom Nemeckom.

Poškodený V. F. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaný M. A. nebol zamestnancom v jeho
firme, bol iba na dobu vykonávania prepravy, a do sociálnej poisťovne ho prihlásil až dodatočne kvôli
chýbajúcim dokladom. V čase vykonania jazdy 05.10. nebol jeho zamestnancom a pracoval u neho
nelegálne na základe ich dohody. Dňa 05.10.2015 mal vykonať jazdu z Prešova do Dunajskej Stredy a
potom mal ísť do Turecka, do Ruska a z Ruska ešte nevedel, kade sa bude vracať. Kamión mu odovzdal

v Stakčíne. Keď sa obžalovaný vracal z predchádzajúcej jazdy, natankoval plné nádrže na Ukrajine, čo
zadeklaroval aj deklaráciou na hraničnom priechode. Po prejdení hraničného priechodu išiel vyložiť do
Bystrého a vrátil sa do Stakčína, čiže zadeklaroval 1250 litrov a touto jazdou z hraničného priechodu do
Bystrého a Stakčína mohol spotrebovať max. 60 litrov, no v nádrži chýbalo oveľa viac. Peniaze mu dával
zhruba v tom množstve ako predtým, t.j. 900,- eur na poplatky súvisiace s jazdou a 750 USD na trajekt. O

zaparkovaní kamióna na parkovisku pred Chemkom v Strážskom sa dozvedel z GPS monitorovacieho
systému, pretože obž. A. mu mobil vôbec nedvíhal. Osobne išiel do Strážskeho a tam zistil, že kamión
je odstavený a záclonky sú zatiahnuté, auto bolo prázdne. Po napísaní SMS a pohrození políciou mu
A. zavolal s tým, že musel súrne odísť do Ľvova. Povedal mu, kde nechal kľúče a doklady, pričom
peniaze mu sľúbil vrátiť po jeho kolegovi, ktorý má taktiež kamióny. Doklady našiel, peniaze nenašiel, a

tak zavolal políciu. Nádrže v aute skontroloval s policajtmi, opticky zistil chýbajúcu naftu - cca 250 litrov
a videli mastný spojlér - bok auta. Obž. A. pre neho vykonal dve jazdy a čiastočne mu za to zaplatil.
Pracovná zmluva, ktorá tvorí súčasť vyšetrovacieho spisu a obsahuje overené podpisy, nie je platná,
poskytol ju len obžalovanému, aby sa mal čím preukázať pri kontrole policajtov v zahraničí, Rumunsku,Turecku, Rusku. Dňa 05.10.2015 po vykonanej ceste a následnom odstavení kamióna na parkovisku
pred Chemkom Strážske mu obvinený neoznámil, že nebude ďalej s vozidlom pokračovať v pracovnej
ceste a nie je pravdou, že mu mal na parkovisko doniesť nejaké doklady. Po tomto dni sa s obžalovaným

už nestretol, nedvíhal mu telefóny a stretli sa až na polícii.

Obžalovaný poškodenému uviedol, že po stretnutí v Stakčíne si prefotil všetky jeho papiere vrátane
psychotestov a chýbala iba karta vodiča. Svedok to poprel a tvrdil, že mu predložil iba pas, prechodný
pobyt a doklad zahraničného Slováka. Kvalifikačná karta slúži ako profesionálny vodičský doklad pre

výkon povolania v nákladnej doprave. Ak takúto kartu nemá, nemal by riadiť nákladné motorové vozidlo
- kamión, no niektoré štáty to nevyžadujú. Na Slovensku by bez takého dokladu nemal jazdiť. On ho
poslal aj bez tohto dokladu na jazdu, lebo mu chcel pomôcť. O vrátení peňazí po odstavení kamióna v
Strážskom rozprával s jeho kolegom p. Č., ktorému hovoril, že zobraté peniaz vráti cez jeho šoférov. Nie
je pravdou, že obvinenému sľúbil vybaviť kvalifikačnú kartu. Obžalovaný sa ho len pýtal, kde si tú kartu
môževybaviť,aonhopoučil,žesatorobívautoškoleažetomôžeurobiťvMichalovciach,aleajvSnine.

Vo veci bol vypočutý aj svedok Ing. Š.C. Č., ktorý na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného
osobne nepozná, ale prišiel s ním do styku, pretože má dopravnú a špedičnú firmu a p. F. dával prepravy,
takže bol v styku aj s jeho vodičom a mal jeho telefónne číslo. Má vedomosť o tom, že poškodený F.
odovzdal motorové vozidlo obž. A. za účelom prepravy dňa 05.10.2015 z Dunajskej Stredy do Turecka

a následne mal objednanú aj ďalšiu prepravu z Turecka do Ruska. Vie, že obž. A. túto cestu nevykonal
a on dostal od zákazníka 500,- eur pokutu za nepristavenie vozidla k nakládke v Dunajskej Strede, a
spoločnosti Goodyear a Michelin s ním rozviazali zmluvu na dodávky prímesí, ktoré pre nich vozili do
Turecka, pretože táto jazda mala byť vykonaná pre neho. Obžalovaný A. v ten deň najprv nebral telefóny,
potom mu dvihol s tým, že najprv pôjde na cestu, potom že už nejde na cestu, ale on už nedokázal nájsť

iné auto na pristavenie k nakládke v Dunajskej Strede. Osobne išiel so svojím autom na parkovisko
pred Chemko v Strážskom a tam videl odstavené auto p. F., jednalo sa o ťahač zn. DAF, ktorý bol bez
osádky. F. mu uviedol, že A. nedvíha telefón, a on nevie, kde má auto a či išiel na prepravu. Nevie, či
obž. A. mal uzavretú nejakú pracovnú zmluvu s p. F.. Keď sa telefonicky spojil s obžalovaným, chcel
nejakým spôsobom odovzdať financie, ktoré mal na cestu, a to prostredníctvom jeho vodičov, no on s

tým nesúhlasil, lebo nechcel vstupovať do ich vzťahu. Chcel ich odovzdať niekde na Ukrajine, pretože
aj on má svojich zamestnancov - Ukrajincov, no presnú výšku nespomínal. Svedok uviedol, že on si voči
p. F. náhradu škody za nevykonanie prepravy neuplatňoval.

Obžalovaný k výpovedi svedka Ing. Č.K. uviedol, že v danom prípade išlo len o peniaze na vyhotovenie

karty vodiča, ktoré chcel poslať prostredníctvom vodiča p. Č., ktorého osobne pozná, lebo mu na
parkovisko pri Chemku Strážske doviezol tyč na upevnenie tovaru.

Obhajcaobžalovanéhonahlavnompojednávanísúdupredložilpotvrdenienatrvalýpobytobž.A.,pričom
uviedol, že F. musel uvedenú kartu aj s oprávnením pracovať na území SR vidieť, pretože ho dodatočne

prihlasoval na sociálnu poisťovňu, pričom na to potreboval jeho rodné číslo a na pracovnej zmluve rodné
číslo uvedené nebolo.

Skutkový dej súdenej trestnej veci preukazujú aj prečítané listinné dôkazy, a to reklama z webovej
stránky Bazos.sk, pracovná zmluva, splnomocnenie, potvrdenie činností, trasa kamióna, výpis zo

živnostenského registra poškodeného V. F., ako aj zápisnica o konfrontácii medzi obžalovaným a
svedkom F. zo dňa 08.02.2016. Súd sa oboznámil aj s ďalšími listinnými dôkazmi, a to evidenčnými
kartami vozidiel, s menovým kurzom NBS, s priemernými cenami PHM, so správami, odpismi, výpismi
a lustráciami z trestných registrov.

V rámci záverečných rečí prokurátor uviedol, že vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania v
priebehu vyšetrovania i súdneho konania považuje vinu obž. M. A. v plnom rozsahu za preukázanú.
Dôkazy vykonané v priebehu celého konania výpoveďami i písomnými dôkazmi sú podľa neho
dostatočným podkladom pre ustálenie skutkového stavu tak, ako je uvedený vo výroku obžaloby, teda
že obžalovaný sa dopustil prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. tak po stránke objektívnej aj

subjektívnej. Vzhľadom na osobu páchateľa navrhol po uznaní viny uložiť obžalovanému podmienečný
trest odňatia slobody v dolnej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby, jeho výkon odložiť na
primeranúskúšobnúdobuataktiežhozaviazaťnanáhraduškodyprepoškodenéhoF.vovýške1.839,75
eur. Navrhol súdu zvážiť aj uloženie primeraného peňažného trestu.Splnomocnenkyňa poškodeného navrhla súdu, aby zaviazal obžalovaného na náhradu škody
poškodenému vo výške 1.839,75 eur a poškodený sa k jej návrhu pripojil.

Obhajca obžalovaného v záverečnej reči uviedol, že vzhľadom na všetky skutočnosti preukázané v
tomto konaní nie je možné obžalovaného uznať vinného zo skutku, ktorý je mu kladený v obžalobe.
Pokiaľ ide o údajné zmiznutie 250 litrov motorovej nafty, tento údaj nebol podložený žiadnym dôkazom,
žiadnym meraním, okrem údajného optického určenia poškodeným. Ohľadne finančnej hotovosti

zverenej obžalovanému sa údaje o sumách vo výpovediach poškodeného rozchádzajú. Celé konanie
považujú za pomstu zo strany poškodeného za to, že mu vznikla finančná strata, pretože obžalovaný
odmietol naďalej porušovať zákon pre jeho finančný profit. Poškodený bol za svoje protiprávne konanie
voči obžalovanému uznaný vinným tunajším súdom v konaní 2T/143/2017, keď bol uznaný vinným
z nevyplatenia mzdy. Aj svedkovi Č. nevykonaním prepravy vznikla značná finančná strata v podobe
zmluvnej pokuty, ako aj zrušenia kontraktu pre výrobcov pneumatík. Medzi oboma svedkami je existujúci

osobný vzťah, preto sa p. Č. rozhodol nevymáhať náhradu škody od poškodeného F. z dôvodu, že
nezabezpečil prepravu dňa 05.10.2015. Osoba svedka Č. nebola poškodeným uvedená ani pri podaní
trestného oznámenia, ani pri následných výsluchoch a konfrontácii, prvýkrát bola osoba tohto svedka
spomenutá až pri záverečnom preštudovaní v prípravnom konaní. Do tohto momentu poškodený nikdy
neuviedol, že by táto osoba mala mať nejaké informácie o údajnom skutku. V tomto konaní nebolo iným

dôkazom okrem výpovede poškodeného, potvrdené to, čo sa kladie obžalovanému za vinu. Poškodený
neustále menil svoje výpovede podľa listinných dôkazov, ktoré predkladal obžalovaný v tomto konaní.
Navrhol súdu, aby uznal obžalovaného nevinným.

Aj obžalovaný A. pri záverečnej reči uviedol, že je nevinný. Pripomenul, že pri ceste do Turecka mu

telefonicky p. F. dal príkaz, aby zastavil na pumpe a prepol spojenie medzi nádržami, aby nafta pretiekla
z jednej nádrže do druhej a plavák na prístrojovej doske ukazoval nie plnú nádrž, ale iba polovicu. V
Turecku by mu colnica dala pokutu, lebo majú limit na vstup do Turecka 500 litrov nafty. To aj spravil,
nafta sa roztiekla a plavák ukazoval menej. Aj pri udelení práva posledného slova zopakoval, že nie je
vinný a trvá na všetkom, čo povedal jeho právnik.

Na základe výsledkov takto vykonaného dokazovania súd dospel k presvedčeniu, že nebolo dostatočne
jednoznačné, bez akýchkoľvek pochybnosti preukázané, že obžalovaný M. A. sa dopustil žalovaného
skutku a tak nenaplnil znaky skutkovej podstaty prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona,
a to ani po stránke subjektívnej, ani po stránke objektívnej, na základe čoho ho spod obžaloby oslobodil.

K takémuto rozhodnutiu súd dospel po svojej dôkladnej úvahe, v rámci ktorej zohľadnil výpoveď
obžalovaného a svedka - poškodeného, ako aj listinné dôkazy. Obžalovaný svoju nevinu prezentuje
od začiatku. Pokiaľ ide o výpoveď poškodeného V. F., jej obsah je rozporuplný pre menené výpovede
týkajúce sa výšky poskytnutých financií obvinenému a otázna je aj vierohodnosť tej časti jeho výpovede,
ktorá sa týka existencie pracovnoprávneho vzťahu a poskytnutia podkladov zo strany obvineného. Ako

pravdepodobná sa javí verzia obhajcu obžalovaného o motíve poškodeného pomstiť sa obvinenému
za problémy, ktoré mu spôsobil nevykonaním dohodnutej jazdy. Výpoveď druhého svedka Ing. Č.
takisto jasne nepotvrdila, že by mu obžalovaný pri telefonickom spojení prisľúbil vrátenie peňazí pre
poškodeného prostredníctvom jeho vodičov z Ukrajiny. Obžalovaný vysvetlil, že ak aj bola zmienka o
peniazoch, mal na mysli poskytnutie peňazí na účely vybavenia karty vodiča nákladnej dopravy, ktorá

mu stále chýbala. Súd je toho názoru a presvedčenia, že nie je logické, aby obžalovaný nemal záujem
na vykonaní jazdy a pokračovať v práci pre poškodeného, keď sám sa prihlásil na jeho inzerát a v
minulosti už pre neho jednu jazdu vykonal. Za danej dôkaznej situácie súd za vierohodnejšiu považuje
výpoveď obžalovaného A., ktorý v priebeh celého trestného konania uvádzal, že pokračovať v ďalšej
jazde pre poškodeného odmietol práve z toho dôvodu, že nemal všetky potrebné doklady na vedenie

motorového vozidla po cestách na Slovensku. V konečnom dôsledku aj z výpovede poškodeného F.
vyplýva, že na cestách po Slovensku obžalovaný potreboval aj kartu vodiča, no na cestách v zahraničí
ju už nepotreboval.

V súvislosti s výpoveďou svedka Ing. Č. súd uvádza, že tento potvrdil, že obžalovaný chcel

prostredníctvom jeho vodičov - Ukrajincov odovzdať nejaké peniaze, ktoré mal na cestu, no on s
tým nesúhlasil. Aj napriek tejto výpovedi a tvrdeniu, pokiaľ by to aj bola pravda, nebolo jednoznačne
preukázané, o aké peniaze a v akej sume sa malo jednať, no na druhej strane, ak ich obžalovaný A. ajskutočne chcel odovzdať, tak to svedčí len o tom, že si ich nechcel prisvojiť, ale mal záujem, aby boli
odovzdané poškodenému.

Prokurátor podal na obžalovaného M. A. obžalobu pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin podvodu
podľa§221ods.1Tr.zák.Podvodjeúmyselnýmtrestnýmčinomaprenaplneniejehopojmovýchznakov
sa vyžaduje, aby páchateľ / v danom prípade obžalovaný A. už v čase, keď údajne mal prevziať od F.
peniaze a auto na prepravu tovaru a vykonanie jazdy po Slovensku a potom aj v zahraničí, mal úmysel,
že jazdu nevykoná a peniaze nevráti.

Obžalovaný v priebehu celého trestného konania tvrdil, že jazdu chcel vykonať, ale nakoľko mu
poškodený nedal všetky doklady potrebné na vykonanie jazdy aj po Slovensku a tieto mu nedoniesol
ani na miesto kde ho mal počkať a kde odstavil kamión, tak odišiel na Ukrajinu, pričom podľa názoru
súdu aj dostatočne presvedčivo vysvetlil, prečo sa s nim poškodený nemohol telefonicky skontaktovať.
Pokiaľ sa týka prevzatia peňazí obžalovaný uviedol, že tieto od poškodeného neprevzal v Stakčíne, ale

poškodený mu ich mal doniesť na parkovisko v Strážskom spoločne s kartou vodiča, kde ho aj čakal, ale
nakoľko mu doklady nedoniesol zamkol kamión, kľúče zanechal na dohodnutom mieste a sám odišiel
na Ukrajinu.

Podľa názoru súdu sa prokurátorovi nielen v prípravnom konaní, ale ani v konaní pred súdom nepodarilo

vyvrátiťobranuobžalovaného,alenaopakjehoobranasajavívierohodnáapresvedčivejšia,akotvrdenie
poškodeného F.. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na samotnú výpoveď poškodeného, ktorý dokonca aj
vkonanípredsúdompotvrdil,žemedzinímaobžalovanýmaninedošlokuzatvoreniupracovnoprávneho
vzťahu a obžalovaný pre neho mal pracovať iba na základe ústnej dohody. Za danej situácie sa potom
jeho tvrdenie, že obžalovanému / zoznámili sa na základe inzerátu, išlo o cudzinca, ktorého nepoznal a

v minulosti pre neho mal vykonať iba jednu jazdu - aj to spolu s iným vodičom/ dal kamión a uvedenú
sumu peňazí bez akéhokoľvek dokladu resp. potvrdenia o ich prevzatí, javí ako málo pravdepodobné
a nevierohodné.

Podľa judikatúry súdov, ak má slúžiť výpoveď svedka ako jediný dôkaz preukazujúci vinu obžalovaného,

bez ďalších podporných dôkazov, musí byť tento dôkazný prostriedok jasný, logický, zrozumiteľný,
presvedčivý, vierohodný a zároveň nesmie byť inými dôkazmi spochybňovaný, či dokonca vyvrátený.
Ani časť obvinenia o vytiahnutí motorovej nafty z nádrže ťahače súd nepovažuje za preukázanú,
pretože množstvo chýbajúcej nafty bolo len predpokladané, nemerané, a podľa obvineného nádrže
sa neuzamykali, teda nie je vylúčené stiahnutie nafty aj inou osobou. V konaní bolo dokázané

jedine nevykonanie dohodnutej prepravy zo strany obžalovaného, čo však súd nemôže sankcionovať
v trestnom konaní a navyše medzi obvineným a poškodeným v tom čase neexistoval ani platný
pracovnoprávny vzťah, pretože tento vznikol až dodatočne s časovým odstupom z iniciatívy
poškodeného, ktorý si oneskorene splnil oznamovaciu povinnosť vo vzťahu k sociálnej poisťovni. Súd
tedanemoholuznaťobžalovanéhozavinného,keďuvedenýmidôkazmi,ktorébolivykonanénahlavnom

pojednávaní, je jeho vina výrazne spochybnená. Porušil by tak zásadu „in dubio pro reo“, teda v
pochybnostiach v prospech obžalovaného, pretože rozsudok musí byť učinený so 100 %-nou istotou,
čo je ústavou zaručené právo. Na podklade výsledkov vykonaného dokazovania nebolo možné urobiť
spoľahlivý jednoznačný a nepochybný záver, že obžalovaný M. A. sa dopustil žalovaného skutku a tým
aj žalovaného prečinu. Súd sa stotožňuje s právnym názorom obhajcu obžalovaného, že z existujúcej

dôkaznej situácie nie je možné uznať obžalovaného vinným a ani jednoznačne a bez pochybnosti
skonštatovať, že ku skutku vôbec došlo. K oslobodeniu obžalovaného spod obžaloby súd preto pristúpil
z dôvodu, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Okresný súd nedospel
k presvedčeniu, aby konanie obžalovaného, za existujúcej dôkaznej situácie, naplnilo všetky pojmové
znaky súdeného prečinu, a preto ho spod obžaloby oslobodil.

Pretožeobžalovanýbolspodobžalobyoslobodený,súdpoškodenéhosjehonárokomnanáhraduškody,
v zmysle ustanovenia § 288 ods. 3 Tr. por., odkázal na civilný proces.

S prihliadnutím na všetky hore uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné ustanovenia súd vo veci

rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho oznámenia na Krajský súd v
Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,

komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek
výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť
výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená
podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol
urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie

mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Odvolanie môže podať, a to i proti vôli
obžalovaného v jeho prospech, jeho zákonný zástupca, jeho obhajca a štátny orgán starostlivosti o
mládež. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.