Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. jún 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/183/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117201157
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2117201157.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudcov:

JUDr. Martin Holič a Mgr. Renáta Gavalcová, v právnej veci žalobcu: „MODRÝ STROM", s. r. o., IČO: 34
147 713, so sídlom Bratislava, Ružová dolina 33, zastúpeného splnomocnencom: Prosman a Pavlovič
advokátska kancelária, s. r. o., IČO: 36 865 281, so sídlom Trnava, Hlavná 31, proti žalovanému:
Slovenská republika konajúca prostredníctvom Ministerstva financií SR, IČO: 00 151 742, so sídlom
Bratislava, Štefanovičova 5, o náhradu škody vo výške 47.450,47 Eur spôsobenej nesprávnym úradným
postupom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 16C/10/2017-140 zo dňa
6. júna 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom žalobu zamietol, II. výrokom žalovanému
nepriznal náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou § 3 ods. 1 písm. d), § 3 ods. 2, § 9
ods. 1, § 14 ods. 1, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. o

zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej aj
zákon o zodpovednosti za škodu), § 415 Občianskeho zákonníka, § 10 ods. 3, 4, 5, 6, 10 zákona č.
105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe
a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 1 ods. 2,
§ 2, § 51h ods. 1 vyhlášky MF SR č. 206/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o vyhotovení
kontrolných známok na označovanie spotrebiteľského balenia liehu a o grafických prvkoch a údajoch
na kontrolnej známke

3. Okresný súd vychádzal zo skutkových zistení, že dňa 4.5.2004 vydal Colný úrad Bratislava pod EČ
520130400009 Osvedčenie o registrácii na spotrebnú daň liehu s tým, že žalobca je registrovaný ako
prevádzkovateľ daňového skladu a bolo mu pridelené registračné číslo SK52010400073. Dňa 4.5.2004
pod EČ 520130400058 vydal Colný úrad Bratislava žalobcovi Povolenie na prevádzkovanie daňového
skladu Liehovar a likérka Páleničná 43, V. Orvište a pridelené RČ SK 52010400074. Dňa 2.12.2009
žiadal žalobca Colné riaditeľstvo SR o uznanie rozmeru kontrolnej známky určenej na označovanie

spotrebiteľského balenia s objemom najviac 0,05 l a stanovisko k možnosti používať na označovanie
spotrebiteľského balenia liehu s menovitým objemom najviac 0,05 l kontrolnú známku, ktorej rozmery
v milimetroch budú 12 x 45 a bude na balení nalepená v tvare „L". Listom zo dňa 22.1.2010 pod
zn. 4998/2010-1424 Colné riaditeľstvo SR navrhlo žalobcovi ako daňovému subjektu používať naoznačovanie spotrebiteľských balení liehu s menovitým objemom najviac 0,05 l kontrolnú známku s
rozmerom 12 x 70 mm, keď poukázalo na § 10 ods. 4 zákona č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani
z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na

trh v znení zák. č. 211/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého kontrolná známka
musí obsahovať identifikačné číslo spotrebiteľského balenia, ktoré vyjadruje registračné odberné číslo
na odber kontrolných známok, objem liehu a objemovú koncentráciu liehu v spotrebiteľskom balení.
Kontrolná známka môže obsahovať aj iné grafické prvky a údaje, ak neznemožňujú identifikáciu prvkov
a údajov uvedených v tomto zákone a vo vyhláške MF SR č. 206/2004 Z. z a iný rozmer kontrolnej

známky, ako je ustanovené vo vyhláške 206/2004 Z. z., ak sa tak dohodne colné riaditeľstvo s tlačiarňou
a odberateľom kontrolnej známky. Poukázalo tiež na ust. § 1 ods. 2 vyhlášky č. 206/2004 Z. z, podľa
ktorého kontrolná zámka má rozmery v milimetroch: a/ 16 x 90, ak je určená na označovanie
spotrebiteľského balenia liehu /§ 10 ods. 1 zák. č. 105/2004 Z. z./ s objemom nad 0,05 l do 0,3 l vrátane,
b/ 16 x 150 alebo 16 x 210, ak je určená na označovanie spotrebiteľského balenia liehu s objemom
nad 0,3 l. Podľa § 10 ods. 6 zákona č. 105/2004 Z. z. kontrolná známka sa nalepí na spotrebiteľské

balenie cez miesto určené na otvorenie tak, aby pri otvorení spotrebiteľského balenia bola kontrolná
známka pretrhnutá, nesmie sa dať odlepiť bez jej pretrhnutia alebo iného voditeľného poškodenia.
Podľa § 2 vyhl. MF SR č. 206/2004 Z. z. kontrolná známka sa na spotrebiteľské balenie liehu nalepí
lícnou stranou nahor cez uzáver spotrebiteľského balenia liehu alebo cez miesto určené na otvorenie
tak, aby sa pri otvorení spotrebiteľského balenia liehu kontrolná známka pretrhla. Colné riaditeľstvo s

poukazom na uvedené ustanovenia disponuje právomocou odsúhlasiť odberateľovi kontrolných známok
iného rozmeru kontrolnej známky než je ustanovený v § 1 ods. 2 vyhl. č. 206/2004 Z. z. za predpokladu,
že odsúhlaseniu bude predchádzať vzájomná dohoda medzi Colným riaditeľstvom SR, tlačiarňou
známok a odberateľom známok. Dňa 1.2.2010 adresoval žalobca Colnému riaditeľstvu SR sťažnosť
na nečinnosť odboru spotrebných daní Colného riaditeľstva SR, nakoľko na žiadosť zo dňa 2.12.2009

nebola doručená žiadna odpoveď (v sťažnosti poukázal na skutočnosť, že 1.3.2010 vstúpi do platnosti
novela zákona o spotrebnej dani z liehu, keď v bode č. 15 zmenou ustanovenia § 10 ods. 34 písm. g/
zákona č. 105/2004 Z. z. zaviedla povinnosť označovať kontrolnou známkou aj spotrebiteľské balenie
liehu s objemom 0,05 l a menším - zároveň vyhláška MF SR 206/2004 Z. z. nestanovuje rozmer
kontrolnejznámkyurčenejnaoznačovaniespotrebiteľskéhobaleniasobjemom0,05lamenším).Listom

zn. 9330/2010-1479 zo dňa 23. 2.2010 Colné riaditeľstvo posúdilo sťažnosť ako neopodstatnenú,
keď v nadväznosti na žiadosť žalobcu doručenú 7.12.2009 o uznanie rozmeru kontrolnej známky bola
požiadaná tlačiareň cenín KASICO a.s., PROMPt, tlačiareň cenín a.s. a OPTYS spol. s. r. o vyjadrenie
k výrobe kontrolných známok v navrhovanom rozmere 12 x 45 mm. Posledná odpoveď bola doručená
4.2.2010. V predmetnej veci sa nejedná o daňové konanie, colné riaditeľstvo nevydáva rozhodnutie,

odberateľovi len udeľuje súhlas, resp. nesúhlas k navrhovanému rozmeru kontrolnej známky formou
písomného oznámenia. Dňa 25.6.2010 požiadal žalobca Colný úrad Bratislava o vydanie súhlasu s
označením spotrebiteľských balení liehu v daňovom voľnom obehu kontrolnou známkou
pre spotrebiteľské balenie liehu s objemom 0,05 l a menším v zmysle § 10 ods. 40 písm. b/ zákona
č. 105/2004 Z. z. Listom zo dňa 15.6.2010 oznámila spoločnosť MS Trade Veľké Orvište žalobcovi, že

nemá záujem od neho odoberať neokolkované balenia liehovín s objemom 0,04 l /panáky/, nakoľko
odberatelia žiadajú len okolkované balenia, rovnako reagovala spoločnosť ETOR s. r. o. Bratislava dňa
4.5.2010. Listom zn. 28228/2010-5238 zo dňa 1.7.2010 Colný úrad Bratislava oznámil žalobcovi k jeho
žiadosti zo dňa 25.6.2010, že nesúhlasí s označením spotrebiteľských balení liehu v daňovom voľnom
obehu s novými kontrolnými známkami s tým, že je možné označiť novou kontrolnou známkou len

spotrebiteľské balenie liehu, ktoré bolo uvedené do daňového voľného obehu neúmyselne označené
nesprávnou kontrolnou známkou, tj. kontrolná známka, ktorej identifikačné číslo nezodpovedá objemu
spotrebiteľskéhobalenialiehu,objemovejkoncentráciivspotrebiteľskombaleníliehu.Podľa§10ods.40
písm.b/zákonač.105/2004Z.z.niejemožnéoznačiťnovoukontrolnouznámkouspotrebiteľskébalenie
liehu s menovitým objemom najviac 0,05 listra, ktoré bolo uvedené do daňového voľného obehu

do 28.2.2010 bez označenia kontrolnou známkou, nakoľko § 51h zákona č. 105/2004 Z. z. ustanovuje
presné časové obdobie na dopredaj takýchto spotrebiteľských balení liehu. Žiadosťou zo dňa 9.9.2010
sa žalobca obrátil na Ministerstvo financií SR o stanovisko vo veci. Listom MF/23470/2010-732 zo dňa
12.10.2010 MF SR žalobcovi oznámilo, že vzhľadom na obdobie od uverejnenia zákona, ktorým sa
zavádza povinnosť označovať miniatúry kontrolnou známkou v Zbierke zákonov, na lehotu 6 mesiacov,

počas ktorej bolo možné miniatúry neoznačené kontrolnou známkou predávať, ako aj s prihliadnutím
na skúsenosti z predchádzajúceho obdobia pri dopredaji spotrebiteľských balení liehu označených
kontrolnými páskami, sú toho názoru, že bolo možné uviesť do daňového voľného obehu primeraný
počet miniatúr tak, aby ich dopredaj nespôsobil straty. Povinnosť označovať miniatúry kontrolnouznámkou sa zaviedla od 1.3.2010 a z ust. § 10 ods. 40 zákona č. 105/2004 Z. z. vyplýva, že novou
kontrolnou známkou je možné označiť len také spotrebiteľské balenie liehu, ktoré už bolo označené
kontrolnou známkou, a teda nie je možné uplatniť ho v prípade označovania miniatúr tak, ako to

požadujú výrobcovia. Dňa 15.11.2010 sa žalobca obrátil na Krajskú prokuratúru Bratislava, ktorá vec
odložila, nakoľko neboli zistené dôvody na prijatie niektorého z prokurátorských opatrení voči postupu
Colného úradu Bratislava. Dňa 17.3.2011 podal žalobca na Krajskú prokuratúru Bratislava podnet na
preskúmanie rozhodnutia Colného úradu Bratislava č. 7406/2011-5238 zo dňa 1.2.2011, ktorým Colný
úrad Bratislava rozhodol o neupustení od povinnosti zložiť zábezpeku na spotrebnú daň z liehu. Dňa

7.4.2011vydalColnýúradTrnavapodč.10437/2011-5885rozhodnutie,ktorýmžalobcovidňom7.4.2011
zabezpečuje tovar uvedený v tabuľke - panák Fernet 0,04 l - 12.480 ks bez kontrolnej známky, panák
Marhuľa 0,04 l - 10 180 ks bez kontrolnej známky, panák Gin 0,04 l - 14380 ks bez kontrolnej známky,
panák Slivka 0,04 l - 18854 ks bez kontrolnej známky, panák hruška 0,04 l - 12.560 ks bez kontrolnej
známky, panák borovička 0,04 l - 7680 ks bez kontrolnej známky, panák vodka 0,04 l - 50240 ks bez
kontrolnej známky, panák Euroum 0,04 l - 20180 ks bez kontrolnej známky, z dôvodu neoznačenia

tovaru kontrolnou známkou v súlade so zákonom č. 105/2004 Z. z. a vyhl. č. 206/2004 Z. z. Toto
rozhodnutie bolo rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR zo dňa 12.7.2012 č. 1030502/17537/2011/
STA zrušené z dôvodu, že podľa § 51h ods. 1 zákona č. 105/2004 Z. z. „prechodné ustanovenia k
úpravám účinným od 1.3.2010" spotrebiteľské balenia s menovitým objemom najviac 0,05 l neoznačené
kontrolnou známkou podľa § 10 ods. 34 písm. g/ zákona v znení účinnom do 28. 2. 2010, ktoré bolo

uvedené do daňového voľného obehu do 28.2.2010, je možné predávať do 30. septembra 2010 a teda
neboli dôvody na zabezpečenie predmetných SBL (doručené žalobcovi 23.7.2012). Dňa 21.9.2012
sa žalobca obrátil na Colný úrad Trnava so žiadosťou o stanovisko - v nadväznosti na rozhodnutie
odvolacieho orgánu, keď predmetné zadržané SBL sa stali v dôsledku nekonania a nezákonného
zabezpečenia zo strany colného úradu neobchodovateľnou vecou a žiadal o oznámenie, či má tieto SBL

zničiť v prítomnosti správcu dane s tým, že vyčísli škodu, resp. so súhlasom správcu dane prepracuje
SBL tak, že požiada o vrátenie spotrebnej dane a v daňovom sklade ho prepracuje na
iný produkt. Listom 9005831/1/67763/2013 zo dňa 13.2.2013 Colný úrad Trnava oznámil žalobcovi
SBL neobsahujú lieh preukázateľne znehodnotený a nevhodný na ďalšie spracovanie /žalobca sám
pripúšťa možnosť jeho prepracovania/, nejedná sa ani o lieh neprevzatý pestovateľom a nie je v držbe

osoby, ktorá ukončila svoju činnosť podľa § 9 ods. 16 alebo § 15 ods. 11, teda nie je možné SBL zničiť
podľa § 55 ods. 2 zákona č. 530/2011 Z. z. Dňa 29.7.2014 pod č. 1095838/1/344212/2014 Colný úrad
Trnava, oddelenie spotrebných daní oznámil žalobcovi /jeho právnemu zástupcovi/, že lieh nie je možné
vyliať z SBL a následne ho skladovať ako voľne uložený mimo priestoru daňového skladu z dôvodu,
že pri vylievaní liehu z SBL a jeho následnom plnení do iných obalov by sa jednalo o manipuláciu

s liehom, pričom je túto možné vykonávať len v priestore liehovarníckeho závodu, lieh v daňovom
voľnom obehu sa nesmie skladovať v inom balení ako je SBL. Dňa 22.2.2016 doručil žalobca MF SR
žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom Finančného riaditeľstva SR Banská Bystrica, Colného úradu Bratislava a Colného
úradu Trnava, škodu si uplatnil vo výške 47.450,47 Eur s príslušným úrokom. Žiadosť bola posúdená

ako neopodstatnená z dôvodu, že neboli splnené podmienky na náhradu škody voči štátu. Odberateľ
žalobcu Veľkoobchod s nápoji Klatovy s. r. o. dňa 22.4.2011 odstúpil od zmluvy z dôvodu, že nemá
záujem o tovar, ktorý bol zadržaný slovenskými colnými úradmi.

4. Prvoinštančný súd v napadnutom rozsahu právne uzavrel, že žaloba nie je dôvodná. Predmetom

právneho nároku je náhrada škody titulom nesprávneho úradného postupu Finančného riaditeľstva SR,
Colného úradu Bratislava a Colného úradu Trnava - ako škodu si žalobca uplatňuje hodnotu SBL,
ktoré neboli označené kontrolnou známkou, vo výške 47.450,47 Eur s príslušenstvom. Nárok žalobcu
bol uplatnený po uplynutí 3-ročnej premlčacej lehoty, a teda žalobu bolo potrebné zamietnuť. Pre
úspešnosť nároku je potrebné splnenie zákonných podmienok: 1. preukázanie nesprávneho úradného

postupu, resp. existencie nezákonného rozhodnutia, 2. preukázanie vzniku škody a jej kvalifikované
vyčíslenie, 3. príčinnú súvislosť medzi právnym titulom a škodou. Konštatoval, že danom prípade
nemožno konštatovať, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu, keď príslušné orgány postupovali
v súlade s § 10 ods. 3, 4, 5, 6, 10, § 51h ods. 1 zákona č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu
a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č.

211/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 1 ods. 2, § 2 vyhlášky č. 206/2004 Z. z. Schválenie iného
rozmeru kontrolnej známky bola len možnosť, nie povinnosť colného riaditeľstva. Ak k dohode nedošlo,
nemožno konštatovať, že sa jedná o nesprávny úradný postup, nakoľko nie je žiadnym právnym
predpisom uložená povinnosť žiadosti vyhovieť, nie je daný právny nárok žiadateľa a súhlas či nesúhlasje v zmysle zákona ponechaný na úvahu colného úradu. Colné riaditeľstvo disponuje právomocou
odsúhlasiť odberateľovi kontrolných známok iného rozmeru kontrolnej známky než je ustanovený v § 1
ods. 2 vyhláška č. 206/2004 Z. z. za predpokladu, že odsúhlaseniu bude predchádzať vzájomná dohoda

medzi Colným riaditeľstvom SR, tlačiarňou známok a odberateľom známok. Ust. § 10 ods. 40 zákona
o spotrebnej dani z hľadiska posúdenia žiadosti odberateľa kontrolnej známky používa pojem súhlas /
nesúhlas/ správneho orgánu, nejedná sa o rozhodnutie. Ani Colný úrad Bratislava, Ministerstvo
financií SR nepostupovali nesprávne, ich stanovisko vychádzalo z príslušných ustanovení zákona. Ak aj
došlo k zabezpečeniu SBL, resp. bolo žalobcovi oznámené, že s tovarom nemožno nakladať, nemožno

hovoriť o nesprávnom úradnom postupe. Samotné zabezpečenie SBL nemalo vplyv na vznik škody,
nakoľko sa tak stalo po uplynutí lehoty na dopredaj tovaru. Tým, že postup príslušných orgánov v zmysle
zákona nemožno označiť ako nesprávny úradný postup, nebola teda splnená základná podmienka
nároku na náhradu škody a bez jej splnenia nemožno potom hovoriť o príčinnej súvislosti medzi právnym
titulom a prípadnou škodou.

5. Rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR zo dňa 12.7.2012 č. 1030502/17537/2011/
STA bolo doručené žalobcovi 23.7.2012. Najneskôr týmto dňom, resp. dňom nasledujúcim začala plynúť
3-ročná premlčacia lehota, ktorá potom uplynula 24.7.2015, žaloba bola podaná 24.1.2017, teda po
uplynutí premlčacej lehoty. Najneskôr dňom 23.7.2012 sa žalobca ako poškodený dozvedel o škode.
Na počiatok plynutia premlčacej lehoty nemajú vplyv ďalšie úkony žalobcu - o možnosti použitia alebo

nepoužitia neoznačených SBL mal mať v rámci svojej podnikateľskej činnosti a znalosti zákona pri
náležitej starostlivosti sám vedomosť. Už dňa 12.10.2010 Ministerstvo financií žalobcovi oznámilo,
že vzhľadom na obdobie od uverejnenia zákona, ktorým sa zavádza povinnosť označovať miniatúry
kontrolnou známkou v Zbierke zákonov, na lehotu 6 mesiacov, počas ktorej bolo možné miniatúry
neoznačené kontrolnou známkou predávať, bolo možné uviesť do daňového voľného obehu primeraný

počet miniatúr tak, aby ich dopredaj nespôsobil straty. Nemožno teda konštatovať, že sa jedná o stav do
roku 2014, kedy si mohol žalobca uplatniť prípadný nárok na náhradu škody. Deň 24.7.2012 je dňom,
kedy najneskôr začala plynúť premlčacia lehota, nakoľko žalobca si mal v zmysle § 415 Občianskeho
zákonníka počínať tak, aby ku škode nedošlo. Sám žalobca zapríčinil vznik škody tým, že dôsledne
nepostupoval tak, aby škode zabránil, pričom pri náležitej starostlivosti podnikateľského subjektu mal

venovať dostatočnú pozornosť zmene právnej úpravy a v súlade s týmto postupovať pri tvorení zásob a
podobne.NaviacnapredajneoznačenýchSBLbolavrámciprechodnýchustanovenízákonaposkytnutá
lehota na ich dopredaj (30.9.2010). Sám mal, resp. mal mať vedomosť pri náležitej starostlivosti o zmene
právnych predpisov v súvislosti s označovaním ním dodávaného tovaru. Sám začal v tomto smere síce
vykonávať kroky /čím potvrdil vedomosť o pripravovaných zmenách/, avšak nepostupoval dôsledne.

Vedomý si budúcej zmeny mal vyvinúť všetky relevantné kroky k dopredaju tovaru do 30.9.2010 /resp.
vopred vrámcipodnikateľskejčinnostitútovrámcizásobovaniaprimeraneplánovať/.Tietoskutočnosti
však majú význam len pre prípadné skoršie začatie plynutia premlčacej lehoty, a preto ich okresný
súd bližšie nerozvádza. Pokiaľ premlčacia lehota neplynie podľa § 19 ods. 3 zákona o zodpovednosti
štátu po dobu 6 mesiacov v rámci predbežného prerokovania nároku, i po pripočítaní tejto doby je nárok

premlčaný. Nie je možné stotožniť sa s argumentáciou žalobcu, že sa jedná o dlhodobý
stav od roku 2008 do roku 2014, a teda pohľadávka nie je premlčaná. Dal do pozornosti, že počiatok
„problémov" s označovaním SBL sa začal v rámci pripravovanej zmeny zákonnej úpravy, avšak žalobca
mal, resp. mal mať vedomosť o tom, že neoznačené SBL bolo možné predávať do 30. septembra
2010. Pokiaľ potom žiadal o vydanie kontrolnej známky a túto jeho činnosť by okresný súd považoval

za predchádzanie škode, jeho žiadosti nebolo vyhovené a nebolo povinnosťou colného riaditeľstva
toto umožniť, resp. sa dohodnúť. Ak k dohode nedošlo, nemožno bez ďalšieho konštatovať zavinenie
príslušných orgánov. Žalobca ako podnikateľský subjekt mal vyvíjať takú činnosť, aby tovar uviedol do
obehu v rámci stanovenej lehoty a predišiel tak sám vzniku škody. K zadržaniu SBL došlo až 7.4.2011 a
pokiaľ aj rozhodnutie o zadržaní bolo zrušené, ani tento postup nemožno z hľadiska uplatnenia nároku

na náhradu škody považovať za taký, ktorý mal za následok vznik škody na strane žalobcu, nakoľko
už pred zadržaním tovaru uplynula lehota na jeho predaj, a teda zadržanie tovaru na prípadný vznik
škody nemalo žiadny vplyv.

6. Ďalej konštatoval, že pokiaľ ide o rozhodnutia prokuratúry, na ktorú sa opakovane žalobca obrátil,

tieto z hľadiska nároku na náhradu škody nie sú síce rozhodujúce, avšak ani ich prešetrovaním nebolo
zistené porušenie zákona, čo potvrdzuje skutočnosť, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu. Ak
nebolo žiadosti žalobcu o schválenie iného rozmeru kontrolnej známky colným riaditeľstvom vyhovené,
pričom vyhovieť nebolo jeho povinnosťou, mal žalobca zvoliť iný postup umožnený zákonom. ZadržanieSBL /hoci bolo zrušené a len tento krok by mohol byť považovaný za nesprávny/ nemalo vplyv na
prípadnú škodu tovaru, ktorý už v tom čase bol nepredajný, nie však zavinením žalovaného. Všetky
napádané postupy boli v súlade s citovanými ustanoveniami zákona. Žalobca nepreukázal nesprávnosť

takého úradného postupu, resp. existencie nezákonného rozhodnutia, ktoré by malo vplyv a bolo by
v príčinnej súvislosti so vznikom škody, a teda ani v prípade nepremlčania nároku nebola splnená
ani jedna zo základných podmienok na priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom. Ak potom aj žalobcovi vznikla škoda, nemohlo sa tak stať v príčinnej súvislosti s nesprávnym
úradným postupom. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva.

Právnym posúdením je vymedzenie, medzi ako ujmou (ako následkom) a ako skutočnosťou (ako
príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu
má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada
požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym
konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba
škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Rozhodujúca je priamosť

pôsobenia príčiny na následok. Žalobca teda nepreukázal predovšetkým nesprávny úradný postup /
ktorý v danom prípade bol v súlade s právnymi predpismi/ a vznik škody, ktorá by bola priamym
dôsledkom konania žalovaného.

7. Úspešný žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil, preto okresný súd rozhodol, že mu náhradu

trov konania nepriznáva.

8. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorým navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť
a žalobe vyhovieť, priznať mu náhradu trov odvolacieho konania, alternatívne zrušiť a vrátil vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s poukazom na § 365 ods. 1 písm. d), f), h)

Civilného sporového poriadku. Argumentoval tým, že bol dostatočne preukázaný neoprávnený zásah
žalovaného a jemu podriadených orgánov, ktorí riadne neochraňovali finančné záujmy Slovenskej
republiky spočívajúce v riadnom odvode dane do štátneho rozpočtu z ďalšieho predaja SBL v
daňovom voľnom obehu, čo v priamej príčinnej súvislosti spôsobilo vznik škody na strane žalobcu. Súd
prvej inštancie nesprávne aplikoval príslušné zákonné ustanovenia na nesprávne zistený skutkový stav,

keďmázato,žedňa24.7.2015uplynula3-ročnápremlčacialehotapodľa§19ods.1zákonač.514/2003
Z. z., tak ako je to uvedené na str. č. 8 rozsudku (druhý odstavec zdola). Doručením predmetného
rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR sa žalobca vôbec nedozvedel o vzniku uplatňovanej škody,
nakoľko týmto rozhodnutím bolo zrušené rozhodnutie o zabezpečení SBL č. 10437/2011-5885 zo dňa
7.4.2011. Žalobca sa z tohto rozhodnutia nedozvedel, že SBL sa stali vecou neobchodovateľnou (res

extra commercium) a túto skutočnosť z tohto rozhodnutia nemožno ani vyvodzovať. Dôvodom na
zrušenie rozhodnutia bolo aplikovanie § 51h ods. 1 zákona č. 105/2004 Z. z. Finančným riaditeľstvom
SR, pričom toto ustanovenie nezakazovalo skladovanie alebo iné nakladanie s takto „neoznačenými"
SBL v daňovom voľnom obehu, pričom ich nemožno považovať ani na účely zákona č. 105/2004 Z. z.
za neoznačené SBL a navyše tieto SBL boli riadne nadobudnuté s daňou. O vzniku škody sa žalobca

dozvedel dňa 5.8.2014 (bližšie bod 24. a 25. žaloby), kedy mu bola doručená odpoveď Colného úradu
Trnava č. 1095838/1/344121/2014 zo dňa 29.7.2014, z ktorej vyplýva, že žalobca so SBL nemôže vôbec
nakladať, nakoľko na jednej strane sú SBL nepredajné či už Slovenskej republike alebo v zahraničí,
pričom v Slovenskej republike sa ani nemôžu ponúkať na predaj, nemôžu sa prepracovať
ani zničiť, t.j. vyliať alebo vniesť späť do daňového skladu a prepracovať na iný výrobok, ktorý by pri

uvedení do daňového voľného obehu podliehali spotrebnej dani. Počas obdobia 1707 dní od 2.12.2009
do 5.8.2014 (pričom nezákonný stav stále pretrváva) vznikla žalobcovi z dôvodu nezákonného zásahu
do jeho práv a právom chránených záujmov, t.j. nesprávneho úradného postupu Finančného riaditeľstva
SR, Colného úradu Bratislava a Colného úradu Trnava pri výkone ich právomoci alebo v súvislosti
s nimi podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. definitívne dňom 5.8.2014 škoda, nakoľko SBL sa

stali neobchodovateľnou vecou (res extra commercium) (prišlo aj k zmareniu obchodnej transakcie so
spoločnosťou Veľkoobchod s nápoji Klatovy s.r.o. Colným úradom Trnava z dôvodu zabezpečenia
SBL). Ide o dlhodobé protiprávne konanie spomínaných štátnych orgánov, ktorým nezákonne ohrozujú
majetkové pomery žalobcu a ako vyplýva z rozhodnutia NSS č.j. 6 Aps 1/2013-51 zo dňa 26.6.2013.
Súd prvej inštancie nesprávne aplikoval § 5 a nasl. zákona č. 514/2003 Z. z. (nezákonne rozhodnutie)

na nesprávne zistený skutkový stav veci z titulu z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko
predmetom žalobného návrhu je uplatnenie si práva na náhradu škodu podľa § 9 ods. 1 zákona č.
514/2003 Z. z. (napr. bod 41. žaloby) z dôvodu nesprávneho úradného postupu. Má za to, že súd
prvej inštancie na skutočnosti uvedené v žalobe vo svojom rozsudku neprihliadol a nedostatočne v tejtosúvislosti vyhodnotil (resp. vôbec nevyhodnotil) jednotlivé dôkazy, t.j. nezistil riadne skutkový stav, na
základe čoho dospel k nesprávnym záverom a vec nesprávne právne posúdil. Zdôrazňujeme, že v
tomto smere okresný súd svoje závery (tvrdené najmä na strane 8 a 9) ani riadne neodôvodnil. Žalobca

sa k riešeniu a zabezpečeniu povinnosti označovať SBL s objemom menším ako 0,05 1 venoval od
uverejnenia návrhu predmetnej novely (novela č. 474/2009 Z. z.) na medzirezortnom pripomienkovaní
a v danej veci rokoval aj s výrobcami zariadení na označovanie SBL kontrolnými známkami a aj s
tlačiarňou, ktorá pre jeho potreby tlače kontrolné známky. Výsledkom týchto rokovaní bolo, že tlačiareň
je schopná vytlačiť kontrolné známky o rozmere 12 x 45 mm, ktoré budú spĺňať všetky

zákonné požiadavky podľa zákona č. 105/2004 Z. z. a vyhlášky č. 206/2004 Z. z., pričom
aj výrobcovia zariadení na označovanie spotrebiteľských balení nevideli problém v označovaní SBL
týmto rozmerom kontrolnej známky. Colné riaditeľstvo SR však v písomnosti č. 4998/2010-1424 zo
dňa 22.1.2010 po rokovaniach so zástupcami niektorých tlačiarní kontrolných známok a zamestnancov
ColnéhoriaditeľstvaSR(bezodberateľovkontrolnýchznámok)uviedlo,žeminimálnyrozmer,ktorýspĺňa
všetky zákonné požiadavky podľa zákona č. 105/2004 Z. z. a vyhlášky č. 206/2004 Z. z. ako aj potreby

správcu dane na zabezpečenie správneho výkonu daňového dozoru, sa bude považovať kontrolná
známka s rozmerom 12x70 mm. Poukázal na to, že kontrolné známky o rozmeroch 12 x 45 mm
sa v dnešnej dobe bežne používajú na označovanie SBL, pričom tieto kontrolné známky boli Colným
riaditeľstvom SR schválené iným subjektom v približnom, ale aj následnom čase v akom
žalobca žiadal. Dnes platná vyhláška Ministerstva financií SR č. 252/2014 Z. z. ktorou sa ustanovujú

náležitosti,vyhotoveniaacenakontrolnejznámkyurčenejnaoznačovaniespotrebiteľskéhobalenialiehu
Ministerstvo financií Slovenskej republiky podľa § 51 ods. 1 zákona č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani
z alkoholických nápojov v znení zákona č. 362/2013 Z. z. (ďalej len "zákon ") a § 11 ods. 1 a § 20
ods. 1 písm. a) a ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v
znení neskorších predpisov, už pozná rozmer kontrolnej známky 12 x 55 mm, ktorý je oveľa menší ako

Colným riaditeľstvom SR navrhovaný rozmer 12 x 70 mm v písomnosti č. 4998/2010-1424
zo dňa 22.1.2010. V ďalšom konaní žalobca napr. písomnosťou zo dňa 26.6.2010 požiadal Colný úrad
Bratislava v súlade s § 10 ods. 40 písm. b) zákona č. 105/2004 Z.z. o udelenie súhlasu s označením
SBL v daňovom voľnom obehu novou kontrolnou známkou, a to z dôvodu, že podľa § 51h ods. 1
zákona č. 105/2004 Z. z. bolo možné neoznačené SBL predávať do 30.9.2010. Žalobca mal za to, že

v jeho prípade ide skutočne o odôvodnený naliehavý prípad získania súhlasu na označenie SBL novou
kontrolnou známkou, nakoľko mal záujem dopredať SBL, ktoré bolo možné v zmysle novely zákona
č. 105/2004 Z.z. zákonom č. 474/2009 Z. z, dopredať iba do 30.9.2010. Právna konštrukcia Colného
úradu Bratislava, že v zmysle § 10 ods. 40 písm. b) zákona č. 105/2004 Z. z. je možné označiť novou
kontrolnou známkou, len neúmyselné označené SBL nesprávnou kontrolnou známkou je v rozpore so

zákonom č. 105/2004 Z. z., nakoľko tento zákon je založený na objektívnych povinnostiach pri založenej
objektívnej zodpovednosti v prípade jej nesplnenia, kde vôľová zložka (úmysel/neúmyselne) nemá
právne opodstatnenie a termín „nesprávna kontrolná známka" nie je obsiahnutý v žiadnom ustanovení
zákona č. 105/2004 Z. z. a ani v iných predpisoch z oblasti správy spotrebných daní. V tejto
súvislosti treba pripomenúť, že žalobca nežiadal už o uznanie rozmeru inej kontrolnej známky (napr. 12 x

45 mm), ako tej alebo tých, ktoré boli uvedené vo vyhláške č. 206/2004 Z. z. Žalobca bol toho názoru, že
definovanie časového obdobia podľa § 51h ods. 1 zákona č. 105/2004 Z. z. na dopredaj „neoznačených"
SBL neznamená, že ich nemožno v súlade s 10 ods. 40 písm. b) zákona č. 105/2004 Z. z. označiť
novou kontrolnou známkou a ďalej ich predávať, nakoľko pre neoznačené SBL kontrolnou známkou
pôjde o ich označenie novou kontrolnou známkou, keďže povinnosť ich označovania bola založená

až novelou zákona č. 105/2004 Z. z. zákonom č. 479/2009 Z.z. od 1.3.2010. Je právne irelevantné
tvrdiť, že „žalobca si mal v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka počínať tak, aby ku škode nedošlo."
Žalobca k riešeniu predmetnej tejto problematiky pristupoval s potrebnou starostlivosťou a už napr.
ihneď v prvej písomnosti zo dňa 2.12.2009 upozornil Colné riaditeľstvo SR (bod 2. a 3. žaloby), že táto
dohoda a stanovisko je; „nevyhnutné, v čo najkratšom čase vyriešiť", aby bolo možné v dostatočnom

časovom predstihu technicky a technologicky upraviť a prispôsobiť výrobné linky aj na označovanie
predmetných „miniatúrnych" SBL. Žalobca mal záujem dopredať SBL, ale postupom štátnych orgánov
prišlo a neustále prichádza k nezákonnému obmedzovaniu jeho podnikateľskej činnosti, a to najmä v
prípadoch, keď v súlade s § 10 ods. 4 a § 10 ods. 40 písm. b) zákona č. 105/2004 Z. z. mali colné orgány
zákonom danú možnosť vyhovieť žiadostiam nášho klienta. Z postupu žalobcu vyplýva, že sa snažil

predať v daňovom voľnom obehu len také množstvo SBL, ktoré predpokladal predať výlučne
len z množstva SBL, ktoré boli predané v predchádzajúcom období a z tohto dôvodu nemôže obstáť
konštatovanie súdu na strane č. 10 rozsudku. Krajská prokuratúra Bratislava podnet žalobcu zo dňa
15.11.2010 vybavila písomnosťou č Kd 344/10-8 zo dňa 14.1.2011, kde postup Colného úradu Bratislavavo veci nevydania rozhodnutia pri nesúhlase s označením spotrebiteľských balení mal byť v súlade so
zákonomč.105/2004Z.z.GenerálnaprokuratúraSRvosvojejodpovediGd452/10-12zodňa25.5.2011
zrozumiteľne uviedla, že posúdenie nároku žalobcu záviselo len od posúdenia predmetných otázok

dotknutými orgánmi. Je zrejmé, že orgány prokuratúry neposudzovali hmotnoprávnu stránku veci a preto
nemožno súhlasiť s konštatovaním okresného súdu na strane 10 rozsudku. Súd prvej inštancie došiel
k nesprávnym právnym záverom k otázkam príčinnej súvislosti v dôsledku nezákonného rozhodnutia.
Žalobcasapridržiavaprávnevymedzenejpríčinnejsúvislostivdôsledkunesprávnehoúradnéhopostupu
(bod 41 žaloby). Má za to, že postupom štátnych orgánov neboli chránené záujmy štátu (následná

odvodová daňová politika súvisiaca s predajom spotrebiteľských balení) a ani práva a právom chránené
záujmy žalobcu (záujem na zvýšení tržieb a eliminovanie nepriaznivých ekonomických dopadov).

9. Žalovaný odvolanie nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril a uviedol,
napadnutý rozsudok navrhuje ako vecne správny potvrdiť. Žalobca označil žalobný návrh zo dňa
23.1.2017 ako „Žaloba o náhradu škody vo výške 47.450,47 Eur spôsobenej nesprávnym úradným

postupom Finančného riaditeľstva SR, Colného úradu Bratislava a Colného úradu Trnava" (ďalej
len „žaloba") avšak z obsahu predmetnej písomnosti vyplýva uplatnenie náhrady škody aj z titulu
nezákonného rozhodnutia. Na strane 8 v bodoch 28.-30. žaloby cituje ustanovenia § 5 ods. 1 a § 6 ods. 1
a 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.") vzťahujúcich sa k nezákonnému rozhodnutiu.

Ďalej na stranách 8-9 v bodoch 35-37 opisuje skutočnosti týkajúce sa „Rozhodnutia o
zabezpečení tovaru" č. 10437/2011-5885 zo dňa 7.4.2011 vydaného Colným úradom Trnava, ktoré bolo
neskôr pre nezákonnosť zrušené Finančným riaditeľstvom SR. V žalobe uvádza zmarenie obchodu
so spoločnosťou Veľkoobchod s nápoji Klatovy s.r.o. (vplyvom nezákonného rozhodnutia) ako jednu z
príčin vyčíslenej škody aj na strane 9 v bode 39. a na strane 10 v bode 41. žaloby. Žalovaný má za

to, že žalobca si jednoznačne uplatňuje náhradu škody nielen titulom nesprávneho úradného postupu,
ale aj titulom nezákonného rozhodnutia a teda jeho tvrdenia uvedené na strane 10 „Odvolania žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 16C/10/2017-140 zo dňa 6.6.2017, zo dňa 11.7.2017 sú
iba zavádzaním. Závery okresného súdu vzťahujúce sa k premlčaniu nároku na náhradu škody či už z
titulu nesprávneho úradného postupu alebo nezákonného rozhodnutia za správne a riadne zdôvodnené.

Zo strany žalovaného bola vo „Vyjadrení k žalobe" č. MF/009665/2017-241 zo dňa 6.3.2017 vznesená
námietka premlčania nároku na náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia (Rozhodnutia Colného
úradu Trnava č. 10437/2011-5885 zo dňa 07,04.2011, ktoré bolo zrušené Rozhodnutím Finančného
riaditeľstva SR č. 1030502/17537/2011/STA zo dňa 12.07.2012), ktorú okresný súd na pojednávaní
uskutočnenom dňa 6.6.2017 označil ako opodstatnenú a následne ju prevzal do odôvodnenia rozsudku.

Zároveň sa okresný súd na strane 9 odôvodnenia rozsudku vyčerpávajúco vysporiadal aj z otázkou
premlčania nároku na náhradu škody z titulu nesprávneho úradného postupu. Okresný súd konštatoval,
že neoznačené SBL bolo možné predávať do 30.9.2010 a teda nemožno konštatovať, že sa jedná o stav
do roku 2014, kedy si mohol žalobca uplatniť prípadný nárok na náhradu škody. Na začiatok plynutia
premlčacej lehoty nemajú vplyv ďalšie úkony žalobcu, nakoľko o možnosti použitia resp. nepoužitia

neoznačených SBL mal mať v rámci podnikateľskej činnosti a znalostí zákona pri náležitej
starostlivosti sám vedomosť.

10. K vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcu sa žalobca vyjadril a uviedol, že predmetom žaloby
je uplatnenie nároku na náhradu škody z titulu nesprávneho úradného postupu v rozsahu opísanom

v žalobe, nakoľko zo strany žalovaného a jemu podriadených orgánov ide v konaní voči žalobcovi o
nezákonnýzásahdoprávaprávomchránenýchzáujmovžalobcuvzmysle§9ods.1zákonač.514/2003
Z. z. ktorý trval od 2.12.2009 do 5.8.2014, t. j. 1707 dní, pričom tento stav pretrváva stále. Štátne
orgány riadne neochraňovali finančné záujmy Slovenskej republiky spočívajúce v riadnom odvode dane
do štátneho rozpočtu z ďalšieho predaja SBL v daňovom voľnom obehu, čo v príčinnej súvislosti

spôsobilo vznik škody na strane žalobcu. V rámci podpory argumentácie k titulu nesprávneho úradného
postupu podľa § 9 ods. 1 uvedeného zákona žalobca opísal aj skutočnosť existencie rozhodnutia o
zabezpečení SBL č. 10437/2011-5885 zo dňa 7.4.2011, ktoré bola zrušené rozhodnutím Finančného
riaditeľstva SR č. 103052817537/2011-STA zo dňa 12.7.2012 s poukazom na aplikáciu § 51h ods. 1
zákona č. 105/2004 Z. z., ktoré nezakazovalo skladovanie alebo iné nakladanie takto neoznačenými

SBL v daňovom voľnom obehu, žalobca sa nemohol dozvedieť doručeným rozhodnutia, že predmetné
SBL sa stali neobchodovateľnými, keďže neobchodovateľnými sa stali aj v súvislosti s rozhodnutím
Finančného riaditeľstva v rámci prebiehajúceho konania počas 1707 dní. Nemožno účelovo vytrhnúť z
kontextu žaloby niektoré jej body, najmä potom, čo žalobca v bode 41 žaloby poukazuje na príčinnúsúvislosť vzniku škody výhradne z dôvodu nesprávneho úradného postupu podľa § 9 ods. 1 zákona
o zodpovednosti štátu, pričom v takomto rozsahu bola uplatnená škoda aj pred žalovaným v Žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku. O vzniku škody sa žalobca dozvedel dňa 5.8.2014, kedy mu bola

doručená odpoveď Colného úradu Trnava č. 1095838/1/344121/2014 zo dňa 29.7.2014. Aj po 30.9.2010
malžalobcamožnosťpredaťSBLdozahraničia,avšakzásahomColnéhoúraduTrnavaprišlokzmareniu
aj tejto príležitosti, aj z toho dôvodu sú právne závery okresného súdu k nemožnosti ich predaja po
tomto dátume v rozpore s vtedy platným zákonom č. 105/2004 Z. z. Ďalej poukazoval na skutočnosti
uvedené už v odvolaní.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),
protirozhodnutiusúduprvejinštancie,protiktorémuzákonodvolanievčasejehopodaniapripúšťa(§355
ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ

použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods.
2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať
alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.

1CSPacontrario),bezpotrebydoplneniadokazovania,keďmiestoačasverejnéhovyhláseniarozsudku
bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§
219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť, keďže rozsudok súdu prvej
inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle §
387 CSP

12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bolo
posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobu zamietol (suma 47.450,47 Eur, úrok
z omeškania 9,15 % ročne zo sumy 47.450,47 Eur od 22.8.2016 do zaplatenia), a to s poukazom na
odvolacie argumenty uplatnené odvolateľom.

13. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vo potrebnom rozsahu vykonal
dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo
vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel

k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver
vo veci, keď vec aj v napadnutom rozsahu i správne právne posúdil, s poukazom na ust. § 387
ods. 2 OSP, odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia
preskúmavaného rozsudku v napadnutej časti. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od
týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi.

14. Vzhľadom na odvolaciu argumentáciu žalobcu, odvolací súd považuje za podstatné uviesť
nasledovné:

15. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie v tom, že spor je potrebné

posudzovať podľa ustanovení zákona o zodpovednosti za škodu, pričom žaloba nepreukázal nesprávny
úradný postup (§ 9), pričom medzi stranami nebola sporná pasívna vecná legitimácia žalovaného, ani
postavenie Ministerstva financií Slovenskej republiky ako orgánu, ktorý za žalovaného v danej veci koná.

16. Zákona o zodpovednosti za škodu definuje nesprávny úradný postup iba príkladmo v ust. § 9 ods.

1 druhá veta tak, že okrem iného sa zaň považuje porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Z obsahu pojmu „nesprávny úradný postup"
vyplýva, že vo všeobecnosti môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého

štátneho orgánu, ak pri tomto výkone, alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených
právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy,
funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom je viazaný na splnenie jej predpokladov. Sú nimi nesprávny úradný postup, vznik škody apríčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou (obdobne rozhodnutie NS SR sp.
zn. 4Cdo 24/2004).

17. Námietka žalobcu, že k riešeniu a zabezpečeniu povinnosti označovať SBL s objemom menším
ako 0,05 1 sa venoval od uverejnenia návrhu predmetnej novely (novela č. 474/2009 Z. z.) na
medzirezortnom pripomienkovaní a v danej veci rokoval aj s výrobcami zariadení na označovanie SBL
kontrolnými známkami a aj s tlačiarňou, ktorá je schopná vytlačiť kontrolné známky o rozmere 12 x 45
mm (ktoré spĺňajú všetky zákonné požiadavky podľa zákona č. 105/2004 Z. z. a vyhlášky č. 206/2004 Z.

z.) v danej veci neobstojí, keďže nielenže uvedené skutočnosti neboli v konaní žalobcom preukázané,
ale predovšetkým sú bez významu, keďže na žiadosť žalobcu zo dňa 2.12.2009 Colné riaditeľstvo SR
listom pod zn. 4998/2010-1424 zo dňa 22.1.2010 navrhlo žalobcovi ako daňovému subjektu používať
na označovanie spotrebiteľských balení liehu s menovitým objemom najviac 0,05 l kontrolnú známku
s rozmerom 12 x 70 mm s poukazom na § 10 ods. 4 zákona č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej
dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení

zák. č. 211/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov a § 1 ods. 2 vyhlášky č. 206/2004 Z. z. (kontrolná
zámka má rozmery v milimetroch: a/ 16 x 90, ak je určená na označovanie spotrebiteľského balenia
liehu /§ 10 ods. 1 zák. č. 105/2004 Z. z./ s objemom nad 0,05 l do 0,3 l vrátane, b/ 16 x 150 alebo
16 x 210, ak je určená na označovanie spotrebiteľského balenia liehu s objemom nad 0,3 l), pričom
disponuje právomocou odsúhlasiť odberateľovi kontrolných známok iného rozmeru kontrolnej známky

nežjeustanovenýv§1ods.2vyhl.č.206/2004Z.z.zapredpokladu,žeodsúhlaseniubudepredchádzať
vzájomná dohoda medzi Colným riaditeľstvom SR, tlačiarňou známok a odberateľom
známok (čo správne uzavrel aj súd prvej inštancie). A zároveň listom zn. 9330/2010-1479 zo dňa
23. 2.2010 Colné riaditeľstvo SR posúdilo sťažnosť žalobcu (zo dňa 1.2.2010) ako neopodstatnenú,
keď v nadväznosti na žiadosť žalobcu (zo dňa 2.12.2009) bola požiadaná tlačiareň cenín KASICO

a.s., PROMPt, tlačiareň cenín a.s. a OPTYS spol. s. r. o vyjadrenie k výrobe kontrolných známok
v navrhovanom rozmere 12 x 45 mm, pričom v predmetnej veci sa nejedná o daňové konanie (č.
511/1992 Zb.), colné riaditeľstvo nevydáva rozhodnutie, odberateľovi len udeľuje súhlas, resp. nesúhlas
k navrhovanému rozmeru kontrolnej známky formou písomného oznámenia.

18. Poukaz žalobcu na to, že kontrolné známky o rozmeroch 12 x 45 mm sa v dnešnej dobe
bežne používajú na označovanie SBL, pričom tieto kontrolné známky boli Colným riaditeľstvom SR
schválené iným subjektom v približnom, ale aj v následnom čase v akom žalobca žiadal v danej veci
neobstojí, keďže žalobca uvedené v konaní ani nepreukázal, avšak je bez významu, tak ako aj poukaz
na vyhlášku Ministerstva financií SR (č. 252/2014 Z. z. ktorou sa ustanovujú náležitosti, vyhotovenia

a cena kontrolnej známky určenej na označovanie spotrebiteľského balenia liehu Ministerstvo financií
Slovenskej republiky podľa § 51 ods. 1 zákona č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických
nápojov v znení zákona č. 362/2013 Z. z. /ďalej len "zákon "/) a § 11 ods. 1 a § 20 ods. 1 písm. a) a
ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších
predpisov, ktorý už pozná rozmer kontrolnej známky 12 x 55 mm, ktorý je oveľa menší ako Colným

riaditeľstvom SR navrhovaný rozmer 12 x 70 mm v písomnosti č. 4998/2010-1424 zo dňa 22.1.2010,
keďže uznanie rozmeru kontrolnej známky zo strany Colného riaditeľstva SR na žiadosť žalobcu zo
dňa 2.12.2009 sa odvíjalo od dohody subjektov (Colné riaditeľstvo SR, tlačiareň a odberateľ známok),
pričom z obsahu § 10 ods. 4 zákona č. 105/2004 Z. z. nevyplýva ani povinnosť Colného riaditeľstva
SR uskutočniť spoločné rokovania všetkých uvedených subjektov. Odvolací súd poukazuje ohľadom

uvedeného na aj právny záver súdu prvej inštancie v odseku 8 odôvodnenia napadnutého rozsudku, v
ktoromuzavrel,žeschválenieinéhorozmerukontrolnejznámkybolalenmožnosť,niepovinnosťcolného
riaditeľstva s tým, že ak k dohode nedošlo, nemožno konštatovať, že sa jedná o nesprávny úradný
postup, keď žiadnym právnym predpisom nie je uložená povinnosť žiadosti vyhovieť, nie je daný nárok
žiadateľa, súhlas či nesúhlas je v zmysle zákona ponechaná na úvahu colného úradu.

19. Námietka žalobcu, že právna konštrukcia Colného úradu Bratislava v zmysle oznámenia č.
28228/2010-5238 zo dňa 1.7.2010 ako reakcia na žiadosť žalobcu zo dňa 25.6.2010 o vydanie súhlasu
s označením spotrebiteľských balení liehu v daňovom voľnom obehu kontrolnou známkou (v zmysle
§ 10 ods. 40 písm. b) zákona č. 105/2004 Z. z. je možné označiť novou kontrolnou známkou, len

neúmyselne označené SBL nesprávnou kontrolnou známkou je v rozpore so zákonom č. 105/2004 Z. z.,
nakoľko tento zákon je založený na objektívnych povinnostiach pri založenej objektívnej zodpovednosti
v prípade jej nesplnenia, kde vôľová zložka /úmysel/neúmyselne/ nemá právne opodstatnenie a termín
„nesprávna kontrolná známka" nie je obsiahnutý v žiadnom ustanovení zákona č. 105/2004 Z. z. aani v iných predpisoch z oblasti správy spotrebných daní) neobstojí, keďže podľa ustanovenia § 10
ods. 40 písm. b) zákona č. 105/2004 Z. z. (na ktoré poukázal colný úrad v oznámení) nie je možné
označiť novou kontrolnou známkou spotrebiteľské balenie liehu s menovitým objemom najviac 0,05 l,

ktoré bolo uvedené do daňového voľného obehu do 28.2.2010 bez označenia kontrolnou známkou,
nakoľko § 51h ods. 1 zákona č. 105/2004 Z. z. ustanovuje presné časové obdobie na dopredaj takýchto
spotrebiteľských balení liehu, pričom aj samotný žalobca s poukazom na obsah aj odvolanie si bol
vedomý toho, že neoznačené SBL bolo možné predávať do 30.9.2010. Uvedené nemôže ovplyvniť
ani názor žalobcu, že definovanie časového obdobia podľa § 51h ods. 1 zákona č. 105/2004 Z.z. na

dopredaj „neoznačených" SBL neznamená, že ich nemožno v súlade s 10 ods. 40 písm. b) zákona
č. 105/2004 Z. z. označiť novou kontrolnou známkou a ďalej ich predávať, nakoľko pre neoznačené
SBL kontrolnou známkou pôjde o ich označenie novou kontrolnou známkou, keďže povinnosť ich
označovania bola založená až novelou zákona č. 105/2004 Z. z. zákonom č. 479/2009 Z. z. od 1.3.2010.
Odvolací súd má za to, že v prípade ak by zákonodarca mal v úmysle umožniť označiť novou kontrolnou
známkou aj neoznačené SBL uvedené do daňového voľného obehu do 28.2.2010 bol by to výslovne

uviedol v prechodných ustanoveniach (§ 51h zákona č. 105/2004 Z. z.). V tejto súvislosti odvolací súd
poukazujenačl.2ÚstavySR,podľaktoréhoštátneorgánymôžukonaťnazákladeústavy,vjejmedziach
a v rozsahu spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

20. S námietkou žalobcu, že je irelevantné tvrdiť, že si mal v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka

počínať tak, aby nedošlo ku škode, keď k riešeniu pristupoval s potrebnou starostlivosťou, keď už v
prvej písomnosti - žiadosť zo dňa 2.12.2009 upozornil Colné riaditeľstvo SR, vec je nevyhnuté vyriešiť
v čo najkratšom je podľa odvolacieho súdu nedôvodná, keďže iba samotné upozornenie na potrebu
nevyhnutného urýchleného vyriešenia žiadosti nespĺňa požiadavku podľa § 415 Občianskeho zákonníka
tým skôr, že novela č. 474/2009 Z. z. bola uverejnená v Zbierke zákonov dňa 25.11.2009, účinná dňa

1.3.2009 a prechodné ustanovenie § 51h ods. 1 (zákona č. 105/2004 Z. z.) ustanovilo možnosť predáva
spotrebiteľské balenia liehu s menovitým objemom najviac 0,05 l neoznačeného kontrolnou známkou
podľa § 10 ods. 34 písm. g) zákona v znení účinnom do 28.2.2010, ktoré bola uvedené do daňového
voľného obehu do 28.2.2010, do 30.9.2010.

21. S námietkou žalobcu, že colné orgány mali zákonom danú možnosť vyhovieť žiadostiam žalobcu
najmä v prípadoch podľa § 10 ods. 4 a § 10 ods. 40 písm. b) zákona č. 105/2004 Z. z. sa možno
stotožniť, avšak iba v prípade, že na vyhovenie boli splnené zákonné predpoklady, čomu však v danej
veci nedošlo s poukazom na už uvedené v odsekoch 18-20. Pričom je nutné uviesť, že samotná možnosť
vyhovieť neznamená povinnosť vyhovieť

22. Okresný súd uzavrel, že rozhodnutia prokuratúry (zrejme mal na list Krajskej prokuratúry
Bratislava č Kd 344/10-8 zo dňa 14.1.2011, z ktorého vyplýva, že postupom Colného úradu Bratislava
nedošlo k porušeniu zákona a list Generálnej prokuratúry SR č. Gd 452/10-12 zo dňa
25.5.2011, z ktorého vyplýva, že v postupe Colného riaditeľstva SR nezákonnosť nebola zistená) z

hľadiska nároku na náhradu škody nie sú rozhodujúce, avšak ich prešetrovaním nebolo zistené žiadne
porušenie zákona, čo potvrdzuje skutočnosť, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu (pozri
odsek 8 odôvodnenia napadnutého rozsudku). V tejto súvislosti žalobca nedôvodne namieta, že orgány
prokuratúryneposudzovalihmotnoprávnustránkuveci,keďnaopakzobsahulistomprokuratúryvyplýva,
že sa zaoberali postupom colných orgánov, ktorý jednoznačne zahŕňa aj hmotnoprávnu úpravu, pričom

nezistili žiadne porušenie zákona z ich strany, bez toho, aby vylúčili posudzovanie postupu colných
orgánov týkajúcich aj hmotnoprávnej úpravy, ktorá spadá do ich pôsobnosti. Naopak tým, že prokuratúra
nezistila žiadne porušenie zákona colných orgánom vo vzťahu k žalobcovi vo vymedzenom rozsahu
(predmet danej veci) je práve na podporu záveru súdu prvej inštancie o tom, že nedošlo k nesprávnemu
úradnému postupu a teda žalobca nepreukázal hneď prvý predpoklad vzniku nároku na náhradu škody

podľa zákona o zodpovednosti za škodu. Predmetná námietka žalobcu vyznieva značne nelogicky,
keďže samotný žalobca sa podnetom na podanie upozornenia prokurátora zo dňa 15.11.2010 obrátil
na Krajskú prokuratúru Bratislava a žiadal o zabezpečenie dodržiavania zákonov a ostatných platných
všeobecne záväzných právnych predpisov colnými orgánmi pri výkone správy spotrebnej dane z liehu.

23. Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty.
Vyžaduje sa, aby protiprávne konanie (delikt, nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup) a
vznik škody boli v logickom slede (nexus = spojenie, súvislosť, sled), teda aby protiprávne konanie
bolo príčinou a vznik škody vrátane jej rozsahu následkom tejto príčiny. Nestačí iba pravdepodobnosťpríčinnej súvislosti či okolnosti nasvedčujúcej jej existencii; príčinnú súvislosť treba vždy preukázať.
Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale
vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo

opomenutie), bez ktorého by škodný následok nevznikol. Základom je úvaha (test conditio sine qua non
spoločný pre takmer všetky právne systémy Európskej únie), či by škodlivý následok nastal bez konania
škodcu. Ak by tomu tak bolo, príčinná súvislosť by daná nebola. Podľa teórie tzv. adekvátnej príčinnej
súvislosti, príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je škoda podľa všeobecnej povahy, obvyklého chodu
vecí a skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu. Súčasne však musí byť preukázané,

že škoda by bez tejto príčiny nebola nastala.

24. Otázka príčinnej súvislosti medzi určitým protiprávnym konaním a konkrétnou škodou je otázkou
skutkovou. Jej existenciu zisťuje súd, ktorý so zreteľom na konkrétne okolnosti vyhodnocuje, či tu
príčinná súvislosť je alebo nie. Pri riešení otázky príčinnej súvislosti je právnym posúdením veci
vymedzenie, medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť

príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka,
v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je požadovaná náhrada. Práve vo vzťahu
medzi konkrétnou ujmou poškodeného (ak vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne),
prípadne inou skutočnosťou (ak bola tvrdená a preukázaná), sa zisťuje príčinná súvislosť.

25. Protiprávny úkon nemusí byť jedinou príčinou vzniku škody (kumulatívna kauzalita), stačí, že je
jednou z príčin, a to príčinou dôležitou, podstatnou a značnou. Treba tiež rozlíšiť, či v konkrétnom
prípade viac skutočností v jednom okamihu spolupôsobilo na vzniku toho istého škodlivého následku
(konkurenčná kauzalita) alebo či jedna skutočnosť vylučuje druhú, prípadne či novou skutočnosťou
došlo k prerušeniu pôvodného dejového sledu. V tejto súvislosti možno poukázať aj na Princípy

európskeho deliktného práva (Principiles of European Tort Law - PETL), ktoré (ako dielo popredných
predstaviteľov európskej civilistiky z prostredia akademickej obce i právnej praxe) právnicky vymedzujú
príčinnú súvislosť ako predpoklad zodpovednosti za škodu (porovnaj Luboš Tichý, Jiří Hrádek et al.,
Prokazování příčinné souvislosti multikauzálních škod, Univerzita Karlova v Prahe 2010, str. 89). Podľa
týchto princípov (čl. 3:104, bod 1), ak určitá skutočnosť viedla neodvratne k spôsobeniu škody, následná

skutočnosť, ktorá by sama spôsobila tú istú škodu, nemôže byť braná do úvahy (nemožno na ňu brať
zreteľ).

26. Vychádzajúc z uvedeného v predmetnej veci z hľadiska jej správneho právneho posúdenia bolo
treba príčinnú súvislosť zisťovať medzi ujmou žalobcu spočívajúcou v nemožnosti disponovať

SBL (obchodovať s týmto tovarom) a nesprávnym úradným postupom.

27. Námietka žalobcu, že súd prvej inštancie došiel k nesprávnym právnym záverom k otázkam príčinnej
súvislosti v dôsledku nezákonného rozhodnutia (zrejme mal na mysli nesprávneho úradného postupu),
keď sa pridržiava vymedzenia príčinnej súvislosti v dôsledku nesprávneho úradného postupu neobstojí.

Odvolací súd uvádza, že keďže súd prvej inštancie správne uzavrel, že na strane colných orgánom
nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, teda žalobca tento nepreukázal, v prípade ak žalobcovi
vznikla škoda nemohlo to byť v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom, ktorý nebol ani
preukázaný, pričom ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť zodpovednosť za škodu nenastáva.
Pričom aj správne konštatoval, že pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných

súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala, rozhodujúca je priamosť pôsobenia príčiny a následku.
Keďže súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca nepreukázal nesprávny úradný postup a vznik škody je len
logické podľa odvolacieho súdu, že nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi týmito dva predpokladmi
zodpovednosti za škodu žalovaného. Na rámec žalovaného nároku, ktorý bol skutkovo vymedzený
nesprávnym úradným postupom, súd prvej inštancie uzavrel, že zadržanie SBL (hoci bolo zrušené), a

že len tento krok by mohol byť považovaný za nesprávny, čo však nemalo vplyv na prípadnú škodu
tovaru, ktorý už v tom čase bol nepredajný (nie zavineným žalovaného), avšak ani uvedený nemá vplyv
na správny záver súdu prvej inštancie, že žaloba je nedôvodná, keďže nebol preukázaný nesprávny
úradný postup. Na tomto mieste odvolací súd dodáva, že skutočnosť, že orgány na ktoré sa žalobca
obrátil nepostupovali podľa jeho predstáv, ešte nemožno považovať za nesprávny úradný postup.

28. S námietkou žalobcu, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval § 5 a nasl. zákona o zodpovednosti
za škodu (nezákonne rozhodnutie), nakoľko predmetom žalobného návrhu je uplatnenie si práva na
náhradu škodu podľa § 9 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu (napr. bod 41. žaloby) z dôvodunesprávneho úradného postupu sa odvolací súd nestotožnil, keď z obsahu odôvodnenia napadnutého
rozsudku nevyplýva, že by súd prvej inštancie § 5 citoval alebo na naň odkázal. Odvolací súd poukazuje
na to, že v odseku 6 odôvodnenia napadnutého rozsudku, súd prvej inštancie v zhode so skutkovým

vymedzením žalobného nároku žalobcu konštatoval, že predmetom nároku je náhrada škody titulom
nesprávneho úradného postupu Finančného riaditeľstva SR, Colného úradu Bratislava a Colného úradu
Trnava (ako škodu si uplatnil hodnotu SBL, ktoré neboli označené kontrolnou známkou vo výške
47.450,47 Eur s príslušenstvom).

29. Podľa § 19 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu právo na náhradu škody sa premlčí za tri
roky odo dňa, kedy sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu
škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota do dňa doručenia
(oznámenia) rozhodnutia. Podľa § 19 ods. 3 lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku
podľa§15ododňapodaniažiadostidoskončeniaprerokovania,najdlhšievšakpočasšiestichmesiacov.

30. Ustanovenie § 19 zákona o zodpovednosti za škodu, ktoré je osobitným ustanovením k
ustanoveniam § 101 - 110 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje dĺžku a začiatok behu subjektívnej
premlčacej doby, v ktorej musia byť uplatnené nároky na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom. Túto subjektívnu premlčaciu dobu zákonodarca stanovil zhodne so všeobecnou
premlčacou dobou podľa Občianskeho zákonníka v dĺžke 3 rokov. Začiatok behu tejto subjektívnej doby

odvíja od okamihu, kedy sa poškodený o škode z nesprávneho úradného postupu dozvedel, teda kedy
získal vedomosť o tom, že vznikla. Nejedná sa o vedomosť o škodnej udalosti (o nesprávnom úradnom
postupe), ktorá škodu vyvolala, ale vedomosť o vzniku majetkovej ujmy /skutkových okolností, z ktorých
je možné dovodiť vznik škody a orientačne aj jej rozsah/ na strane poškodeného).

31. V prípade dôvodného vznesenia námietky premlčania je možné žalobu zamietnuť pre premlčanie
a neskúmať, či nárok vznikol (alebo je daný). V danej veci hoci sa súd prvej inštancie zaoberal
aj vznesenou námietkou premlčania zo strany žalovaného vo vzťahu k (nezákonnému) rozhodnutiu,
zaoberal sa v konaní aj posúdením nároku žalobcu na náhradu škody a splnením predpokladov jej
vzniku.

32. Hoci žalovaný v podaní zo dňa 6.3.2017 (vyjadrenie k žalobe) okrem iného v súvislosti (iba) s
prípadným nárokom na náhradu škody titulom nezákonného rozhodnutia (rozhodnutie o zabezpečení
tovaru zo dňa 7.4.2011 a zrušené rozhodnutím zo dňa 12.7.2017, doručené žalobcovi dňa 23.7.2012),
tento považoval za premlčaný, súd prvej inštancie nad rámec potreby dokazovania sa zaoberal

predpokladmi pre posúdenia dôvodnosti námietky premlčania vo vzťahu k nesprávnemu úradného
postupu (správne už potom aplikoval § 19 ods. 1 a 3 zákona č. 514/2003 Z. z.). Následne uzavrel, že
rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR zo dňa 12.7.2012 č. 1030502/17537/2011/STA bolo doručené
žalobcovi dňa 23.7.2012, keď premlčacia doba začala plynúť najneskôr dňom 24.7.2012 (nasledujúcim),
3-ročná premlčacia doba uplynula 24.7.2015, pričom žaloba bola podaná dňa 24.1.2017, i po pričítaní

doby 6 mesiacov podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. je nárok premlčaný. S čím žalobca
nesúhlasí a namieta, že doručením rozhodnutia zo dňa 12.7.2012 (dňa 23.7.2012) sa nedozvedel
o škode teda, že SBL sa stali neobchodovateľnými (res extra commercium), keď uvedené nemožno
z predmetného rozhodnutia ani vyvodzovať s čím odvolací súd súhlasí, keďže obsahu rozhodnutia
vyplýva, že Finančné riaditeľstvo SR zrušilo rozhodnutie Colného úradu Trnava zo dňa 7.4.2011 z

dôvodu, že sa nestotožnilo zo závermi colného úradu - dôvodom zabezpečenia SBL bolo skladovania
týchto SBL aj napriek tomu, že sa v zmysle § 10 ods. 7 zákona č. 105/2004 Z. z. a vyhlášky č. 206/2004
Z. z. v spojení s § 51h ods. 1 zákona č. 105/2004 Z. z. považujú za neoznačené - keď v čase vydania
rozhodnutia dôvody na zabezpečenie SBL neexistovali, prechodné ustanovenie § 51h ods. 1 zakazuje
predaj spotrebiteľské balenia s menovitým objemom najviac 0,05 l neoznačených kontrolnou známkou

po 30.9.2010, ale nerieši otázku zákazu skladovania takýchto SBL, rovnako zákon neustanovuje, že
takto neoznačené SBL sa považuje zároveň za neoznačené v rozpore so zákonom č. 105/2004 Z. z.).
Žalobca namieta, že o vzniku škody sa dozvedel až dňa 5.8.2014 (body 24 a 25 žaloby), kedy mu bola
doručená odpoveď Colného úradu Trnava č. 10958/1/344121/2014 zo dňa 29.7.2014, pričom SBL sa
stali neobchodovateľnou vecou (res extra commercium).

33. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie sa nedôvodne zaoberal námietkou premlčania
vo vzťahu nesprávnemu úradnému postupu (nebola zo strany žalovaného vznesená), napriek tomu
považuje odvolací súd poukazuje na to, že s tvrdením žalobcu, že o škode sa dozvedel dňa 5.8.2014nemožno súhlasiť a to s poukazom na obsah už prechodného ustanovenia § 51h zákona č. 105/2004
Z. z., ktoré ustanovuje presné časové obdobie na dopredaj SBL neoznačeného kontrolnou známkou
podľa § 10 ods. 34 písm. g) zákona v znení účinnom k 28.2.2010, ktoré bolo uvedené do daňového

voľného obehu do 28.2.2010, je možné predávať do 30.9.2010, keď už dňa 1.10.2010 sa uvedené SBL
stali nepredajné. Odvolací súd má za to, že už dňa 1.10.2010 si bol žalobca vedomý toho, že predmetné
SBL sú už nepredajné, pričom jeho vedomosť vyplýva aj z jeho žiadosti žalobcu zo dňa 21.9.2012
adresovanej Colnému úradu Trnava. Keďže deň 1.10.2010 predchádzal dňu 24.7.2012, ktorý považoval
súd prvej inštancie v zmysle § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. za deň, v ktorom sa žalobca dozvedel

o škode a v súvislosti, s ktorým teda aj uplynula premlčacia doba na včasné uplatnenie nároku žalobcu
žalobou, odvolací súd má za to, že nárok žalobcu v súvislosti s nesprávnym úradným postupom, v
prípade riadneho vznesenia námietky premlčania žalovaným, by bol premlčaný a už len z tohto dôvodu,
bez potreby ďalšieho dokazovania, je záver súdu prvej inštancie o nedôvodnosti žaloby správny.

34. Postup súdu prvej inštancie, ktorý popísal odvolací súd v odseku 32 nemožno považovať za tak

závažné pochybenie, ktoré by odôvodnilo záver o tom, že boli porušené práva žalobcu na spravodlivý
súdny proces tým, skôr, že súd prvej inštancie sa správne zaoberal aj predpokladmi zodpovednosti za
škodu v súvislosti s nesprávnym úradným postupom podľa § 9 zákona o zodpovednosti za škodu a
správne uzavrel, že žaloba nie je dôvodná.

35. Poukaz žalobcu na rozsudok NSS ČR sp. zn. 6ASp/1/2013 zo dňa 23.6.2013 v danej veci neobstojí,
keďže tento riešil skutkovo odlišnú vec, či pri posudzovaní plynutia žalobných lehôt nevykazuje takýto
typ zásahu, ako je namietaný sťažovateľom, t. j. zásah trvajúci, kontinuálny, nejaké špecifiká oproti
typickejším zásahom jednorázovým (vrátane zásahom opakujúcim sa).

36. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté

dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa odseku 3, ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej
praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.

37. Odôvodnenie rozsudku súdu musí mať náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP. Súd sa v odôvodnení

svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový
postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného
dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery.
V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným a bez rozporov a vnútorných
protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov

aplikoval a ako ju interpretoval. Účelom odôvodnenia je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo
vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje náležitosti uvedené
v § 220 ods. 2 CSP, je nepreskúmateľné.

38. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a

presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami
strany; porušením uvedeného práva strany a povinnosti súdu sa strane sporu (okrem upretia práva
dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo
aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci využitia
prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

39. Po oboznámení sa s obsahom spisu a odvolaním napadnutým rozhodnutím odvolací súd konštatuje,
že súd prvej inštancie dostatočne zrozumiteľne a presvedčivo odôvodnil rozsudok, stručne, jasne a
výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal,
akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil a ako vec právne posúdil, čím splnil zákonné kritériá

odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Okresný súd sa v rozsahu postačujúcom pre
správne rozhodnutie vo veci samej vysporiadal s námietkami žalobcu a jeho právnou argumentáciou.
Podľa odvolacieho súdu v danom prípade neobstojí ani námietka žalobcu, že napadnutý rozsudok je
nepreskúmateľný s ohľadom na už vyššie uvedené. Zo strany súdu prvej inštancie podľa odvolaciehosúdu nedošlo k nesprávnemu procesnému postupu a to k absencii riadneho odôvodnenia rozhodnutia
v súlade so zákonnými požiadavkami (§ 220 ods. 2 CSP) vo vzťahu k odôvodneniu vyhovenia žalobe.
Zároveň podľa odvolacieho súdu teda nedošlo ani k znemožneniu stranám realizovať ich

procesné právo na vysvetlenie dôvodov rozhodnutia v takej miere, že by došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces, keď rozhodnutie okresný súd fakticky v relevantných záveroch riadne právne aj
vecne odôvodnil na strane 8 až 10.

40. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať

odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je
však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu

argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací
súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

41. S poukazom na uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol
(v celom rozsahu), rozhodol vecne správne a preto odvolací súd po vysporiadaní sa s podstatnými

tvrdeniami odvolateľa, s použitím § 387 ods. 1 a 2 CSP napadnutý rozsudok, včítane správneho
závislého výroku o náhrade trov konania (odvolaním osobitne nenapadnutého) potvrdil.

42. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v
spojení s § 396 ods. 1 CSP, pričom v odvolacom konaní úspešnému žalovanému voči žalobcovi priznal

nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

43. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).