Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, December 18, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/309/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715216865
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Šepták
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5715216865.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka
a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v právnej veci navrhovateľky X. V., nar.
XX.XX.XXXX, bytom X., X. X/X, právne zastúpenej Mgr. Pavlom Karmanom, advokátom, so sídlom v
C., X. S.. XX/XX, proti osobe, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné (otec navrhovateľky) X. V.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom X. - Q., D. XXXX/X, právne zastúpenému: AK JUDr. Silvia Tatarková, s. r. o.,

so sídlom Martin, Škultétyho 472/10, IČO: 36 868 108, v konaní o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa,
o odvolaní navrhovateľky a jej otca proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 10C/553/2015-808 zo
dňa 18. októbra 2017 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Martin č. k. 10C/553/2015-890
zo dňa 12. novembra 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením vo výroku, ktorým uložil otcovi X. V.
povinnosť s účinnosťou od 01.03.2016 do 20.06.2016 prispievať na výživu navrhovateľky zvýšeným
výživným v sume 200,- eur mesačne, vo výroku, ktorým stanovil dlh na výživnom za obdobie od

01.03.2016 do 20.06.2016 v sume 150,- eur a vo výroku, ktorým vo zvyšku uplatneného nároku návrh
navrhovateľky za obdobie od 30.12.2015 do 31.08.2016 zamietol, p o t v r d z u j e , s tým, že
zameškané výživné v sume 150,- eur j e otec p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo výroku, ktorým súd vzájomný návrh otca zamietol, zostáva rozsudok súdu prvej inštancie n e d

o t k n u t ý .

Vo zvyšnej časti rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením Okresný súd Martin (ďalej aj „súd prvej
inštancie") uložil otcovi X. V., nar. XX.XX.XXXX povinnosť s účinnosťou od 01.03.2016 do 20.06.2016
prispievať na výživu navrhovateľky zvýšeným výživným v sume 200,- eur mesačne a s účinnosťou od

01.09.2016 zvýšeným výživným v sume 220,- eur mesačne, zročným vždy do 20-teho dňa v mesiaci
vopred na nasledujúci mesiac k rukám navrhovateľky (výrok I.). Vo zvyšku uplatneného nároku návrh
navrhovateľky zamietol (výrok II.). Dlh na výživnom od 01.03.2016 do 20.06.2016 a od
01.09.2016 do 30.09.2017 spolu v sume 1.163,33 eur uložil otcovi zaplatiť mesačnými splátkami po 30,-
eur, zročnými vždy spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto
rozsudku a s tým, že nezaplatením zročnej splátky sa stáva zročný celý dlh (výrok III.). Týmto zároveň

došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn. 21P/130/2012 zo dňa 13.07.2012 vo výroku o
výživnomnanavrhovateľku(výrokIV.).Vzájomnýnávrhotca,ktorýmžiadal,abysúduložilnavrhovateľke
vždy po ukončení skúškového obdobia, t. j. na konci každého semestra preukázať otcovivýsledky jednotlivých skúšok a preukázať doklad o návšteve školy; uložil povinnosť ohlásiť otcovi ako
povinnému akúkoľvek zmenu zdravotného stavu alebo zmenu týkajúcu sa štúdia, súd prvej inštancie v
celom rozsahu zamietol (výrok V.). Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov

konania (výrok VI.). V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané,
že vyživovacia povinnosť otca bola voči navrhovateľke naposledy upravená rozsudkom Okresného
súdu Martin sp. zn. 21P 130/2012 zo dňa 13.07.2012, ktorým bolo manželstvo rodičov navrhovateľky
rozvedené. Súčasne bola v tom čase maloletá navrhovateľka zverená do osobnej starostlivosti matke
X. V.. Výživné bolo určené na sumu 150,- eur mesačne, a to na základe rodičovskej dohody. V tom

čase otec zarábal v čistom 697,- eur mesačne, matka dosahovala čistý priemerný mesačný zárobok
vo výške 434,80 eur mesačne. Aj napriek odstupu času od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti
(5 rokov), aj napriek tomu, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľka sa stala od
septembra roku 2015 študentkou vysokej školy Univerzity Palackého v Olomouci, v súvislosti s čím jej
stúplivýdavkynabývanie,cestovanie,zakupovanieškolskýchpomôcok,súdprvejinštanciekonštatoval,
že v danom prípade v období od 30.12.2015 až do 20.06.2016 by bolo priznanie vyššieho výživného

v rozpore s dobrými mravmi, pretože príprava navrhovateľky na budúce povolanie, tak ako to v konaní
vyšlo najavo, neodôvodňuje takéto rozhodnutie. V bližších podrobnostiach okresný súd uviedol, že
v uvádzanom období sa navrhovateľka riadne nepripravovala na budúce povolanie, o čom svedčia
jej študijné výsledky počas zimného aj letného semestra, keď v akademickom roku 2015/2016 na
Prírodovedeckej fakulte v Olomouci nedosiahla ani len z diaľky potrebný počet kreditov na postup do

2. ročníka. Ak aj navrhovateľka zdôvodňovala túto skutočnosť tým, že jej matka bola na rizikovom
tehotenstve, chcela jej byť oporou a ťažko znášala tlak prebiehajúceho súdneho konania, tak súdu prvej
inštancie neušlo pozornosti, že konanie na súde začalo až koncom roku 2015 a prvé pojednávanie vo
veci samej bolo nariadené až po ukončení skúšobného obdobia v zimnom semestri akademického roku
2015/2016. Preto takéto tvrdenia navrhovateľky považoval za účelové. Podľa presvedčenia súdu prvej

inštancie si navrhovateľka neplnila riadne svoje študijné povinnosti. V prejednávanej veci pritom žiadala,
aby jej otec v súvislosti s deklarovaným plnením študijných povinností a prípravou na budúce povolanie
platil vyššie výživné. Za daného stavu by bolo v rozpore s dobrými mravmi (§ 75 ods. 2 Zákona o rodine)
otcovi uložiť povinnosť platiť vyššie výživné s odôvodnením, že sa navrhovateľka pripravuje na budúce
povolanie. Ďalej konštatoval, že povinnosti rodiča prispievať na výživu dieťaťa podľa jeho možností a

schopností korešponduje v súlade dobrými mravmi povinnosť dieťaťa riadne na vysokej škole študovať.
V danom prípade sa navrhovateľka systematicky a sústavne nepripravovala riadne na budúce povolanie
a neštudovala, nakoľko jej študijné neúspechy nemožno pripísať nejakému momentálnemu čiastkovému
zlyhaniu, alebo excesu v priebehu skúšobného obdobia, či už v zimnom, alebo letnom semestri, ale
vzhľadom na minimálny úspech navrhovateľky v prvom ročníku je nutné ich pripísať laxnému prístupu k

štúdiu. Z uvedených dôvodov okresný súd v prevažnej časti návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného
za obdobie od 30.12.2015 až do 20.06.2016 zamietol. Otcovi uložil povinnosť platiť zvýšené výživné
na navrhovateľku len za obdobie od 01.03.2016 do 20.06.2016, a to v sume 200,- eur mesačne s
prihliadnutím na iné okolnosti, ktoré u navrhovateľky nastali, a síce jej zdravotné problémy, ktorými v
tomto období trpela. V tejto súvislosti uviedol, že v prvej polovici roka 2016 sa navrhovateľke zhoršil

zdravotný stav, absolvovala operačný zákrok žíl, ktorý pre ňu predstavoval náklady vo výške 200,- eur.
Očné vyšetrenie a nákup okuliarov predstavovali ďalšie výdavky v sume 97,- eur, 24,- eur a 15,- eur.
Vezmúc v úvahu, že v tomto období bola navrhovateľka študentkou vysokej školy, aj napriek tomu,
že riadne neštudovala, nebola ešte schopná samostatne sa živiť. Príjem jej matky bol len minimálny,
spočívajúci v dávkach nemocenského počas rizikového tehotenstva. U otca oproti poslednej úprave

výživného nanavrhovateľkudošlokzmenepomerov,keďžesajehopríjemzvýšiloviacako130,-
eur mesačne. Vychádzajúc z uvedeného, okresný súd za obdobie od 01.03.2016 do 20.06.2016 zvýšil
výživné otca na navrhovateľku o 50,- eur mesačne. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania a
s účinnosťou od 01.09.2016, keď už navrhovateľka bola študentku Univerzity svätého Cyrila a Metoda
v Trnave, súd prvej inštancie s prihliadnutím na preukázaný príjem otca a minimálny príjem matky

zvýšil výživné na navrhovateľku na sumu 220,- eur mesačne. Táto suma podľa jeho presvedčenia
zodpovedá finančným možnostiam otca, ktorému aj po úhrade jeho nevyhnutných výdavkov
zostávajú 3 čistého príjmu na uspokojovanie osobných potrieb. Matke navrhovateľky pritom poklesol
príjem a pribudla jej vyživovacia povinnosť, keďže je na materskej dovolenke. Záverom okresný súd
vyslovil presvedčenie, že ak je v možnostiach rodiča poskytovať vyššie výživné dieťaťu študujúcemu na

vysokej škole, je nemysliteľné, aby bola táto povinnosť prenášaná na štát vo forme sociálneho štipendia,
ktoré navrhovateľka poberala od 01.10.2016. Sociálne štipendium je plnením, ktoré je poskytované v
prípade, ak výživu študenta na vysokej škole nie sú schopní zabezpečovať vzhľadom na výšku svojich
príjmov rodičia. Je samozrejmé, že matka pri pribudnutí ďalšej vyživovacej povinnosti zo svojho príjmufinancovanie navrhovateľky na vysokej škole nedokáže výraznejšie finančne podporiť. Inak je tomu
však u otca, v ktorého schopnostiach a možnostiach je, a to aj s prihliadnutím na jeho príjem, platiť na
navrhovateľku od nástupu na vysokú školu Univerzity svätého Cyrila a Metoda v Trnave (ktorú

zvláda lepšie a s menšími nákladmi ako štúdium v Českej republike) výživné v tej výške, ako určil súd.
S poukazom na zvýšenie výživného súd prvej inštancie vypočítal aj dlh na zameškanom výživnom, a
to za obdobie od 01.03.2016 do 20.06.2016 a tiež za obdobie od 01.10.2016 do 30.09.2017
(výrok III.). Pokiaľ išlo o vzájomný návrh otca (výrok V.), súd prvej inštancie ho v celom rozsahu zamietol,
keďže nemal oporu v zákone. Konštatoval, že uložiť informačnú povinnosť rodičovi dieťaťa, ktorému bolo

zverené dieťa do osobnej starostlivosti, zákon umožňuje len pri aplikácii ustanovenia § 24 ods. 5 Zákona
o rodine u maloletého dieťaťa. Aj, keď podľa § 43 ods. 3 písm. a/ Zákona o rodine je dieťa povinné
spolupracovať so svojimi rodičmi, vzájomnej starostlivosti o neho a jeho výchovu a podľa § 43 ods. 3
písm. b/ je povinné plniť si svoje vzdelávacie povinnosti primerane svojim schopnostiam, nemožno tieto
ustanovenia v prípade plnoletého dieťaťa (akým je navrhovateľka) vykladať v tom smere, že by jej
bolo možné uložiť povinnosť pravidelného preukazovania výsledkov skúšok, návštevy vysokej školy a

zdravotného stavu. Pokiaľ ide o zdravotný stav navrhovateľky, ide o prísne chránené osobné údaje, ktoré
navrhovateľka môže zverejňovať, resp. súd si ich môže obstarať len v prípade súdneho konania, ktoré
sa týka zmeny vyživovacej povinnosti. Takéto obmedzenia by okresný súd mohol uložiť len v prípade
maloletého dieťaťa, ktorému možno ukladať za podmienok stanoveným zákonom aj výchovné opatrenia
v zmysle ustanovenia § 37 Zákona o rodine. Ustanovenie § 43 ods. 3 písm. a/ Zákona o rodine je možné

vykladať len v súvislosti s povinnosťou maloletého dieťaťa vo vzťahu, ku ktorému si
rodičia plnia svoje povinnosti sústavnej starostlivosti o dieťa a povinnosti výchovy, ktorá inak vyplýva z
§ 28 Zákona o rodine. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 52 zák. č. 161/2015 Z.
z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „ CMP"), v zmysle ktorého žiaden z účastníkov tohto
typu konania nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Súd nemal za to, že by v tomto spore bolo možné aplikovať § 55 CMP, podľa ktorého môže náhradu
trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, ku ktorému záveru
v danom prípade nedospel. V zmysle ustanovenia § 57 CMP súd aj bez návrhu rozhodol o povinnosti
účastníkov nahradiť trovy, ktoré vznikli štátu v súvislosti s dokazovaním, keď si v konaní vyžiadal od D.
a. s. v M. informácie o účte vedenom v minulosti na navrhovateľku a za poskytnutie bankovej informácie

zo štátnych prostriedkov vyplatil sumu 30,- eur na základe uznesenia sp. zn. 10C 553/2015 zo
dňa 22.06.2016. Vykonaním tohto dôkazu vznikli trovy štátu, o ktorých súd rozhodol bez návrhu tak, že
k ich náhrade zaviazal každého z účastníkov v 1 vzhľadom na skutočnosť, že každý z nich bol sčasti
v konaní úspešný a neúspešný, a je v súlade s princípom spravodlivosti, aby sa obaja na náhrade trov
konania štátu podieľali.

2. Proti uvedenému rozsudku podali odvolanie tak navrhovateľka, ako aj jej otec.

3. Navrhovateľka v podanom odvolaní súdu prvej inštancie vytýkala nesprávne právne posúdenie a
nesprávne skutkové zistenia. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých

výrokoch,ktorýmirozhodolozvýšenívýživnéhoažoddňa01.03.2016vovýške200,-eurmesačneaodo
dňa 01.09.2016 vo výške 220,- eur mesačne, vo zvyšku návrh na zvýšenie výživného zamietol, rozhodol
o nedoplatku na výživnom, o náhrade trov konania a o povinnosti zaplatiť trovy konania štátu, zmenil tak,
že zvýši výživné na navrhovateľku na sumu 270,- eur mesačne počnúc dňom 30.12.2015 do 26.06.2016
a od 01.09.2016 opätovne v sume 270,- eur mesačne. Zároveň žiadala návrhom rozhodnúť o nedoplatku

navýživnom,otrováchkonania,ktorýchnáhradužiadalapriznaťvrozsahu100%auložiťotcovinahradiť
trovy štátu v rozsahu 100 %. V bližších podrobnostiach okresnému súdu vytýkala nesprávnu aplikáciu
ustanovenia§75ods.1,2Zákonaorodineataktiežustanovenia§62ods.2Zákonaorodine.Zdôraznila,
že pri podávaní návrhu na zvýšenie výživného jej neboli známe majetkové pomery
otca a pri navrhovanej výške zvýšeného výživného vychádzala z reálnych a preukázaných

výdavkov počas štúdia v Olomouci. Tiež poukázala na zásadný pokles príjmu matky. Ďalej uviedla, že
počas štúdia v Olomouci sa až do 20.06.2017 riadne zúčastňovala vyučovacieho procesu, zapisovala
sa riadne na skúšky a tých sa aj riadne zúčastňovala, rovnako aj zápočtov. Za ďalšie je nesporné,
že v tomto období mala výdavky na výživu, bývanie, cestovanie, školské potreby, ktoré boli v konaní
oboznamované. Na existenciu uvedených výdavkov na výživu nemali výsledky jej štúdia žiaden

vplyv. Zvýšené výdavky na výživu by mala navrhovateľka aj v prípade, že by neštudovala v Olomouci
a tieto súviseli nielen s miestom jej štúdia, ale s jej potrebami v dôsledku vyššieho veku a s poklesom
príjmu matky. Vyslovila presvedčenie, že skutočnosť, že skúšku nespravila, nemôže byť v žiadnom
prípade dôvodom na aplikáciu ustanovenia § 75 ods. 2 Zákona o rodine, pretože neúspešné vykonanieskúšky neznamená, že výdavky, ktoré mala navrhovateľka spojené s výživou a štúdiom, neexistovali, a
to najmä za okolnosti, že na skúšky sa riadne dostavila, a teda je zrejmé, že prejavovala snahu na tieto
skúšky sa riadne pripraviť a absolvovať ich. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd pri

určovanízvýšenéhovýživnéhoaprihodnotenímajetkovýchpomerovotcavôbecnezohľadniljehopríjem
z predaja bytu vo výške 25.000,- eur, ktorý bol v priebehu konania jednoznačne preukázaný a rovnako
nedostatočne prihliadol na minimálny príjem matky z dôvodu jej práceneschopnosti počas tehotenstva a
následnépoberanielenmaterskejaneskôrrodičovskéhopríspevkuavznikďalšejvyživovacejpovinnosti
matky k ďalšiemu dieťaťu. Taktiež dostatočne nezohľadnil osobnú starostlivosť matky o navrhovateľku.

Napokon súd nezohľadnil tú skutočnosť, že otec navrhovateľky v minulosti bez súhlasu súdu a bez
súhlasu navrhovateľky disponoval prostriedkami z jej detského vkladového účtu, a to takým spôsobom,
z ktorého nemala navrhovateľka žiaden prospech. Pokiaľ ide o otcom tvrdené výdavky, v danom prípade
súd nepostupoval dôsledne podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine a prihliadol na údajné výdavky, ktoré síce
boli tvrdené, ale neboli žiadnym spôsobom preukázané, a preto v tomto smere na základe vykonaných
dôkazov dospel súd k nesprávnym skutkovým zisteniam. Nesprávne je tiež konštatovanie, že otec

od júna 2016 býval v prenajatom byte L. R., za ktorý platil sumu 260,- eur mesačne. Takéto konštatovanie
nemá oporu vo vykonaných dôkazoch. Otec navrhovateľky síce predložil uzatvorenú nájomnú zmluvu,
podľa ktorej mal platiť sumu 260,- eur mesačne, avšak žiadny dôkaz o skutočnom platení uvedenej sumy
do skončenia dokazovania nepredložil. Keďže podľa presvedčenia navrhovateľky je nesprávny výrok
vo veci samej, sú nesprávne súvisiace výroky o trovách konania, o zameškanom výživnom a uložení

povinnosti zaplatiť štátu vzniknuté trovy konania.

4. Otec (ďalej aj „odvolateľ") v podanom odvolaní súdu prvej inštancie taktiež vytýkal nesprávne
skutkové a právne závery a tiež porušenie práva na spravodlivý proces. Bližšie uviedol, že okresný
súd pri rozhodovaní nevzal dostatočne v úvahu to, že doposiaľ riadne platil výživné vo výške 150,-

eur, to, že daroval svojej dcére - navrhovateľke 1 bytu, čím jej zagarantoval otázku bývania a majetku,
ďalej namietal, že jeho príjem zo závislej činnosti nie je dosť vysoký na to, aby mohol platiť súdom
stanovené zvýšené výživné, v súvislosti s čím podrobne poukázal na svoje mesačné výdavky, tiež dal
do pozornosti odvolaciemu súdu, že žalobkyňa úmyselne v žalobe a počas súdneho sporu zamlčovala
príjem z ubytovacieho štipendia, z ktorého celkovo obdržala 4.020,- Kč, taktiež nebolo vzaté do

úvahy pri rozhodovaní sociálne štipendium, ktoré navrhovateľka poberá od októbra
2016 v sume 170,- eur mesačne, súd nepreveroval rozdiel v deklarovaných príjmoch a zdokladovaných
výdavkoch predložených navrhovateľkou v návrhu. Pokiaľ by takto postupoval, zistil by, že majetok
navrhovateľky a jej matky ďaleko prevyšuje majetok otca, z čoho tiež vyplýva, že do rodiny
plynie ďalší príjem, či už legálny alebo nelegálny. Porušenie práva na spravodlivý proces otec videl

v spôsobe pojednávania a vykonávania dôkazov, tiež v tom, že súd neskúmal dôvody, ktoré viedli
žalobkyňu k podanému návrhu, v ktorom úmyselne uvádza klamlivé a zavádzajúce informácie. Celý
súdny spor je účelový, podvodný, s jediným účelom, a to je udržanie si neprimeraného životného
štandardu navrhovateľky a v prvom rade jej matky na úkor otca. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej
inštancie je aj po právnej stránke vecne nesprávne, pretože súd pri svojom rozhodovaní neaplikoval

ustanovenie § 43 a § 67 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré zakotvujú povinnosti detí voči rodičom.

5. Navrhovateľkavosvojejodvolacejreplikeuviedla,žeodvolanieotcajezaložené voväčšejčasti
na jeho domnienkach, dohadoch a podozreniach, o ktorých však nepredkladá žiadne dôkazy, rovnako
na prekrúcaní a mylnej interpretácii faktov, príp. vytrhávaní výrokov súdu či strán z kontextu, a to v

snahe prispôsobiť skutočnosti objasnené v tomto konaní jeho subjektívnemu názoru na prejednávanú
vec. Zopakovala, že v danom prípade z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne a nespochybniteľne
preukázané, že od posledného rozhodovania o výživnom na navrhovateľku došlo k zmene pomerov
tak na strane otca (nárast príjmu), ako aj na jej strane (vyšší vek a s tým súvisiace potreby a štúdium
na vyššom stupni školy) a tiež aj na strane matky navrhovateľky (podstatný pokles príjmu, pribudnutie

ďalšej vyživovacej povinnosti). Pokiaľ súd pristúpil k zvýšeniu výživného nepochybne je toto rozhodnutie
správne a zákonné a je len nevyhnutným dôsledkom vyššie uvádzanej zmeny pomerov a zákonnej
úpravy (§ 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, § 157 CMP). Navrhovateľka poprela tvrdenia otca, že dáva
peniaze z výživného mame, aby z nich financovala potreby rodiny, partnera, brata. To, že navrhovateľke
otec daroval 1 bytu, nie je skutočnosť významná z hľadiska rozhodovania o výživnom, ktoré sa platí

v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy mesiac dopredu. Otec si vo svojich
vyjadreniach protirečí, keď na jednej strane tvrdí, že má záujem o navrhovateľkine štúdium na vysokej
škole, ale na druhej strane nie je ochotný akceptovať fakt, že s týmto štúdiom sú
spojené zvýšené náklady a na ich úhrade sa podieľať. Pokiaľ vo svojom odvolaní vo viacerých častiachnamieta, že súd nevykonal dokazovanie v rozsahu podľa jeho predstavy, je potrebné si uvedomiť,
že tak otec, ako aj jeho právny zástupca nenavrhli po skončení dokazovania v konaní pred súdom
prvej inštancie vykonanie žiadnych konkrétnych ďalších dôkazov, a preto sú takéto tvrdenia účelové.

Rovnako tak, pokiaľ namieta vyhodnotenie vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie, jedná
sa o neopodstatnenú námietku, keďže na hodnotenie dôkazov v súlade s jeho predstavou
nemá žiadny právny nárok. Napokon pokiaľ otec spochybňuje poskytovanie finančnej pomoci zo strany
rodiny navrhovateľkinej matky navrhovateľke a jej mame, sú jeho tvrdenia čisto účelové, pretože sám v
čase pred rozvodom manželstva z takejto pomoci profitoval.

6. Otec vo svojej odvolacej replike a zároveň duplike vo vzťahu k odvolaniu navrhovateľky zopakoval, že
vykonané dokazovanie preukázalo, že základné výdavky navrhovateľky počas štúdií v Českej republike
boli na úrovni 201,- eur mesačne, v Slovenskej republike na úrovni okolo 210,- eur mesačne. Zdôraznil,
že zo strany navrhovateľky sa o žiadnu prípravu na skúšky v školskom roku 2015/16 nejednalo, za
takúto prípravu nemožno považovať dostavenie sa na skúšku a odsedenie si prednášok. Vykonané

dokazovanie preukázalo, že tvrdenie navrhovateľky o tom, že na jej študijných výsledkoch sa v
podstatnej miere prejavil vplyv súdneho konania, je jednoznačne klamstvo. Otec pritom navrhovateľke
opakovane ponúkal pomocnú ruku, a to aj počas pojednávania pred súdom, ktorú ona sama odmietala,
a toto bolo aj na prvostupňovom súde preukázané (viď zvukové záznamy z pojednávaní). Neobstojí ani
argumentácia o znížení príjmu matky navrhovateľky v dôsledku rozšírenia rodiny, pretože partner matky

je povinný postarať sa o partnerku a o svoje dieťa počas materskej dovolenky a nijakým spôsobom
toto nemôže mať vplyv na vyživovaciu povinnosť matky navrhovateľky. Pokiaľ sa týka navrhovateľkou
tvrdeného neoprávneného výberu z detského vkladového účtu, v skutočnosti išlo o výber finančných
prostriedkov, ktoré boli na predmetný účet pripísané ako plnenie poistnej udalosti v súvislosti s úmrtím
starého otca navrhovateľky vo výške 1.980,- eur. Ako oprávnená osoba na disponovanie s týmto účtom

a ako právny zástupca vtedy ešte maloletej X. bolo výlučne na zvážení otca, či a akým spôsobom bude
používať prostriedky na tomto účte, pritom boli použité na úhradu spojenú s pohrebom starého otca.
Dôkazy o platení sumy 260,- eur mesačne za bývanie v prenajatom byte L. R. otec v prvoinštančnom
konaní predložil a riadne boli oboznámené. V nadväznosti na uvedené odvolateľ zdôraznil, že ako rodič
má právo žiť v dôstojných podmienkach. V závere svojho podania otec ešte spochybnil aj výrok o uložení

povinnosti zaplatiť trovy konania, keďže od počiatku sporu sa snažil s navrhovateľkou dohodnúť. Tiež
nesúhlasil s uložením povinnosti zaplatiť zameškané výživné v 30,- eurových mesačných splátkach,
pretože mu to nedovoľuje výška jeho príjmu zo závislej činnosti.

7. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok v spojení s opravným uznesením na

základe odvolaní navrhovateľky a jej otca v intenciách ustanovení § 65 až § 67 CMP a bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len
„CSP"acontrario)postupomvzmysleustanovenia§219ods.3CSProzsudokokresnéhosúduvspojení
s opravným uznesením vo výroku, ktorým uložil otcovi X. V. povinnosť s účinnosťou od 01.03.2016
do 20.06.2016 prispievať na výživu navrhovateľky zvýšeným výživným v sume 200,- eur mesačne, vo

výroku, ktorým stanovil dlh na výživnom za obdobie od 01.03.2016 do 20.06.2016 v
sume 150,- eur a vo výroku, ktorým vo zvyšku uplatneného nároku návrh navrhovateľky za obdobie od
30.12.2015 do 31.08.2016 zamietol, ako vecne správny potvrdil v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2
CSP a vo zvyšnej časti rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, a to z nasledovných dôvodov.

8. Prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou obidvoch rodičov a ak aj si túto povinnosť
rodičia neplnia, môže súd aj bez návrhu určiť rozsah ich vyživovacej povinnosti. Na dosiahnutej životnej
úrovni svojich rodičov má právo podieľať sa aj ich dieťa (§ 62 Zákona o rodine).

9. Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné
sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

10. Výživné sa určí podľa stavu zisteného v čase vydania rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene
výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia,
ako aj v čase nového rozhodnutia. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je
iba závažnejšia zmena pomerov. Nestačí len úvaha o tom, či doterajšie výživné je primerané, pretožeinak by išlo o neprípustnú reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Zmenou pomerov v zmysle
§ 78 ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností (na jednej či druhej strane, t. j.
oprávneného alebo povinného), ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom.

Pôjde napríklad o také zvýšenie či zníženie (odôvodnený pokles) zárobku, či iných príjmov, prípadne
ostatného majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky čas. Takou zmenou
pomerov môže byť tiež vyšší vek dieťaťa, prípadne rozšírenie alebo zúženie vyživovacej povinnosti
povinného, ale aj invalidita povinného a podobne.

11. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

12. Bez ohľadu na naplnenie zákonných kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti, súd nemôže priznať
výživné v prípade zisteného rozporu s dobrými mravmi. Nepochybná odôvodnenosť predmetného
kritériajedanáprioritnýmpredmetomúpravyrodinnéhopráva,ktorýmsúosobnévzťahymedzisubjektmi

rodinného práva, na ktoré sa vyživovacie vzťahy viažu. Narušenie príslušných osobných vzťahov za
relevantných dôvodov zákon sankcionuje tým, že nepovažuje za spravodlivé, aby osoba, ktorá sa
takéhoto konania dopustila, požadovala plnenia založené práve na takomto osobnom vzťahu.

13.Pojemdobrémravyjeneurčitýmprávnympojmom,jehoobsahnevyplývazpozitívnehopráva.Okrem

práva existujú aj iné systémy noriem, niektorým z nich takouto úpravou právo poskytuje ochranu tým, že
im prepožičiava sankcie charakteristické pre systém práva. Nejde o akékoľvek normy, ale o všeobecne
spoločensky uznávané pravidlá, prostredníctvom ktorých sa zavrhujú spoločensky nežiaduce javy. Vo
všeobecnosti bývajú vyjadrené konštrukciou o „pocite sunáležitosti všetkých spravodlivo uvažujúcich
ľudí". Pojem dobré mravy je ďalej časovo (plynutím času podlieha zmenám) a miestne podmienený.

14. Na prípady rozporu s dobrými mravmi súd prihliada z úradnej povinnosti, ich danosť sa zisťuje
podľa konkrétnych okolností prípadu. Čitateľnejšie budú rozpory spravidla v prípadoch výživného medzi
manželmi (spôsobenie rozvratu, opustenie rodiny), resp. príspevku na výživu rozvedeného manžela. Ich
existencia nie je vylúčená ani v prípade výživného medzi ostatnými príbuznými v prípade vyživovacej

povinnosti rodičov voči deťom (ak výživné žiada rodič, ktorý v minulosti sám neplnil vyživovaciu
povinnosť, dopustil sa trestnej činnosti voči dieťaťu), resp. plnoletých detí voči rodičom. Za rozpor s
dobrými mravmi možno považovať aj prípad, ak by napr. príjmové a majetkové pomery oprávneného
(v prípadoch, keď nie je podmienkou odkázanosť oprávneného napr. pri žalobe plnoletého dieťaťa
voči rodičom) prevyšovali majetkové pomery povinného. Ako konanie v rozpore s dobrými mravmi by

bolo možné považovať aj prípady, keď oprávnený bez ospravedlniteľného dôvodu nevykonáva žiadnu
zárobkovú činnosť aj napriek objektívnym možnostiam a svojim schopnostiam a svoju situáciu rieši
požadovaním výživného.

15. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade súd prvej inštancie

dospel na základe vykonaného dokazovania k správnemu záveru, že priznanie vyššieho výživného
pre navrhovateľku v súvislosti s jej nástupom na vysokú školu Univerzitu Palackého v Olomouci (ktorá
skutočnosť spôsobila zvýšenie výdavkov) by bolo v rozpore s dobrými mravmi, pretože tak, ako to v
konaní vyšlo najavo, v skutočnosti sa navrhovateľka na budúce povolanie riadne v období od 30.12.2015
až do 20.06.2016 riadne nepripravovala. V tomto smere je napadnutý rozsudok vecne správny. Okresný

súd za posudzované obdobie v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav veci a vec správne právne
posúdil. Z vykonaného dokazovania vyplynulo (viď bod 17. rozsudku), že navrhovateľka v školskom roku
2015/2016 v prvom semestri získala 1 kredit, v máji roku 2016 mala 4 kredity z potrebných 40 pre postup
do 2. ročníka. V zimnom semestri mala urobiť 8 skúšok, z ktorých v riadnom termíne urobila len 1 skúšku,
pričom celkovo spolu s letným semestrom by mala urobiť 11 skúšok. Navrhovateľka sa v máji a júni roku

2016 nepokúšala už urobiť ďalšie skúšky, pretože sa zúčastnila na prijímacích pohovoroch na štúdiu
na inej vysokej škole, na ktorú bola nakoniec prijatá na dennú formu bakalárskeho štúdia. Vychádzajúc
z uvedeného, neobstoja odvolacie námietky navrhovateľky, že vyučovacieho procesu na vysokej škole
v Olomouci sa riadne zúčastňovala do 20.06.2017. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že
nepostačuje sa len „zapisovať riadne na skúšky" tak, ako to uvádzala navrhovateľka, tieto treba aj riadne

vykonať a to isté platí aj o zápočtoch. Odvolací súd súhlasí s názorom, že úspešné nevykonanie skúšky
nemôže byť samo osebe dôvodom pre aplikáciu ustanovenia § 75 ods. 2 Zákona o rodine. Avšak v
danom prípade navrhovateľka v celom školskom roku vykonala úspešne len 1 skúšku, z celkového počtu
kreditov 70 dosiahla len 2, a tieto jej výsledky jednoznačne odôvodňujú záver, že vyučovacieho procesusa riadne nezúčastňovala. Nedôvodná je aj jej námietka vplyvu prebiehajúceho súdneho konania na
úspešnosť vyučovacieho procesu, pretože prvé pojednávanie bolo tak, ako to uviedol už okresný
súd, nariadené až po ukončení skúšobného obdobia v zimnom semestri. Záver okresného súdu, že

navrhovateľka si riadne neplnila svoje študijné povinnosti, je teda jednoznačne správny.

16. Odhliadnuc od uvedeného, odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že v časti
posudzovaného obdobia, konkrétne od 01.03.2016 do 20.06.2016 je dôvod na
zvýšenie výživného pre navrhovateľku, a to o sumu 50,- eur mesačne z dôvodu preukázaného zhoršenia

zdravotného stavu na jej strane, s čím nepochybne súvisia vyššie výdavky. Navrhovateľka absolvovala
operačný zákrok žíl, očné vyšetrenie a nákup okuliarov. Vezmúc v úvahu ďalšie zistené skutočnosti,
príjem matky povinnej osoby, otca navrhovateľky, odvolací súd dospel k záveru, že za obdobie
od 01.03.2016 do 20.06.2016 sú dané dôvody na zvýšenie výživného. Zároveň vyčíslil nedoplatok
na zameškanom výživnom na sumu 150,- eur mesačne, ktorú uložil otcovi navrhovateľky zaplatiť
navrhovateľke do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

17. Vovýrokuktorýmsúdprvejinštanciezvýšilvýživnéotcovinavrhovateľkynasumu220,-eurmesačne
s účinnosťou od 01.09.2016 do budúcna, ako aj v súvisiacich výrokoch o zameškanom výživnom za
obdobie od 01.09.2016 do budúcna a vo výroku o trovách konania, odvolací súd rozsudok okresného
súdu zrušil a v tomto rozsahu mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,

pretože dokazovanie nebolo vykonané v rozsahu potrebnom pre prijatie záveru o zvýšení vyživovacej
povinnosti otca navrhovateľky. Okresný súd sa dostatočným spôsobom nezaoberal tým, že od októbra
2016 majú byť navrhovateľkine potreby na štúdium aj živobytie uspokojované nielen z príspevkov matky,
z výživného otca, ale aj titulom dávok sociálneho štipendia. Odvolací súd súhlasí so závermi okresného
súdu, „...že ak je v možnostiach a schopnostiach povinného rodiča poskytovať vyššie výživné, nemôže

byť povinnosť zabezpečiť výživu dieťaťa študujúceho na vysokej škole prenášaná na štát vo forme
sociálneho štipendia... a že sociálne štipendium je plnením, ktoré je poskytované v prípade, ak výživu
študenta na vysokej škole nie sú schopní zabezpečovať vzhľadom na výšku svojich príjmov rodičia..."
Na druhej strane ak teda príslušný orgán po posúdení všetkých relevantných podkladov (teda
zrejme aj výšky príjmov rodičov) rozhodne o priznaní sociálneho štipendia, je potrebné pri posudzovaní

pomerov na strane oprávneného na túto skutočnosť prihliadať. Je otázne, či môže prípadná zvýšená
vyživovacia povinnosť otca v plnej miere nahradiť sociálne štipendium poskytované navrhovateľke,
ak táto skutočnosť bude mať za následok zmenu rozhodnutia o priznaní sociálneho štipendia. V tejto
súvislosti bude potrebné, aby sa súd prvej inštancie dôkladne oboznámil s dôvodmi rozhodnutia o
priznaní sociálneho štipendia a následne po preverení aktuálnych pomerov tak navrhovateľky, ako aj jej

otca opätovne vo veci rozhodne.

18. Pokiaľ otec vo svojich odvolacích námietkach uvádzal, že súd prvej inštancie mu porušil právo
na spravodlivý proces, ktoré porušenie videl v spôsobe pojednávania a vykonávania dôkazov, k
predmetnému odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že námietky otca o zaujatosti vo veci konajúcej

sudkyne už boli Krajským súdom v Žiline ako nadriadeným súdom posudzované. Nadriadený súd pritom
dospel k záveru, že obsah predloženej námietky ilustruje skôr subjektívnu nespokojnosť predkladateľa
námietky s faktom, že z iniciatívy dcéry je voči nemu vedené súdne konanie. Žiadna z ním namietaných
skutočností nepredstavovala relevantný/kvalifikovaný exces z hraníc legitímneho procesného postupu,
ktorý by umožnil dospieť k záveru o neštandardnosti postupu zákonnej sudkyne v posudzovanej veci.

19. Vo výroku, ktorým súd vzájomný návrh otca zamietol, zostáva rozsudok súdu prvej inštancie
nedotknutý, keďže nebol napadnutý odvolaním.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)