Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. jún 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16C/10/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117201157
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hanzlíková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2117201157.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci žalobcu „MODRÝ

STROM", s. r. o., Ružová dolina 33, Bratislava, IČO 34147713, zast. Prosman a Pavlovič advokátska
kancelária, s. r. o., Hlavná 31, Trnava, proti žalovanému Slovenská republika konajúca prostredníctvom
Ministerstva financií SR, Štefanovičova 5, Bratislava, o náhradu škody vo výške 47.450,47 eur
spôsobenej nesprávnym úradným postupom, takto

r o z h o d o l :

1. Súd žalobu z a m i e t a .
2. Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia náhrady škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom. Žalobu odôvodnil tým, že mu bolo vydané osvedčenie o registrácii

na spotrebnú daň z liehu. 2. 12. 2009 požiadal Colné riaditeľstvo SR o uznanie rozmeru kontrolnej
známky určenej na označovanie spotrebiteľského balenia s objemom najviac 0,05 l podľa § 10 ods.
4 druhej vety zák. č. 105/2004 Z. z. - známku žiadal v rozmeroch 12x 45 mm, jeho žiadosti nebolo
vyhovené. Pre nečinnosť podal 1. 2. 2010 na Colné riaditeľstvo SR sťažnosť, nakoľko od 1. 3. 2010 bolo
nutné označovať kontrolnou známkou SBL, sťažnosť bola vyhodnotená ako neopodstatnená. 25. 6.2010
požiadal Colný úrad Bratislava o súhlas označením SBL , keď podľa § 51h ods. 1 zák. č. 105/2004 Z. z.
bolo možné neoznačené SBL podľa § 10 ods. XX písm. g/ zák. č. 105/2004 Z. z. predávať do 30.9. 2010,

miniatúry neoznačené sú nepredajné. Colný úrad Bratislava 1. 7. 2010 oznámil, že už nie je možné
SBL uviesť do obehu, bolo stanovené časové obdobie na dopredaj SBL. 9. 9. 2010 požiadal MF SR
o stanovisko, toto 12. 10: 2010 oznámilo žalobcovi, že vzhľadom na obdobie od uverejnenia zákona,
ktorým sa zavádza povinnosť označovať miniatúry kontrolnou zámkou v Zbierke zákonov, na lehotu 6
mesiacov, počas ktorej bolo možné miniatúry neoznačené kontrolnou známkou predávať, bolo možné
uviesť do daňového voľného obehu primeraný počet miniatúr tak, aby ich dopredaj nespôsobil straty.
Prokuratúrapodnetomžalobcunevyhovela.Žalobca8.12.2010ponúkolSBLspoločnostiVeľkoobchods

nápoji Klatovy s. r. o.. /ktorý v dôsledku zadržania tovaru colnými orgánmi o tento nemal neskôr záujem/.
Dňa 7. 4. 2011 Colný úrad Trnava zabezpečil SBL, Finančné riaditeľstvo SR toto rozhodnutie zrušilo
a SBL boli vrátené žalobcovi 7. 8. 2012. SBL sa stali neobchodovateľnou vecou. Colný úrad Trnava
žalobcovi oznámil, že lieh nie je možné vyliať z SBL a následne ho skladať ako voľne ložený mimo
priestoru daňového skladu - doručením tohto oznámenia sa žalobca dozvedel, že s SBL nemôže vôbec
nakladať. Počas celého protiprávneho konania vznikla žalobcovi z dôvodu nezákonného zásahu do jeho
práv a právom chránených záujmov škoda - v dôsledku nesprávneho úradného postupu FR SR, CÚ

Bratislava, CÚ Trnava.
2.Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný
skutkový stav:3.Žalobca v konaní uviedol, že žiada, aby bol žalovaný zaviazaný na zaplatenie čiastky 47.450,47 €
s príslušenstvom. Ide o označovanie spotrebiteľských balení, ktoré do určitého času nebolo potrebné
označovať. Vyhláška stanovovala rozmer kontrolnej známky. Žalobca požiadal colné riaditeľstvo o iný

rozmer známky. Žiadosti nebolo vyhovené. Po ďalšej novele požiadal o označenie novou kontrolnou
známkou, nebolo mu vyhovené. Zo strany colných orgánov došlo k zabezpečeniu týchto balení, a teda
boli zmarené možnosti predať ich do zahraničia. Finančné riaditeľstvo toto rozhodnutie o zabezpečení
zrušilo, keďže právny stav neumožňoval ich zabezpečiť. Všetky balenia boli žalobcovi vrátené a
požiadal colný úrad Trnava o stanovisko, akým spôsobom je možné s tovarom nakladať. Vec sa stala

neobchodovateľná, nie je možné s ňou ani inak naložiť. K dohode ohľadne kontrolnej známky nedošlo.
Iným subjektom však tento rozmer kontrolnej známky bol uznaný a v dnešnej dobe sa podobný rozmer,
o niečo väčší, uvádza aj vo vyhláške. Pokiaľ ide o konanie pred CÚ Bratislava, bola možnosť vyhovieť.
Je to len možnosť a k dohode nedošlo. Prokuratúry neriešili právnu stránku veci, iba procesný postup.
Námietkapremlčaniajeneopodstatnená,leboideodlhodobýprotiprávnyzásahštátnehoorgánuodroku
2008 do roku 2014. V tomto prípade nemôže činnosť, ktorá je v rozpore so zákonom, učiniť zákonom

aprobovaný postup orgánov. Žiadal, aby súd žalobe vyhovel a priznal trovy konania.
4.Zástupca žalovaného uviedol, že vo veci schválenia rozmeru kontrolnej známky je daná možnosť,
nie povinnosť colnému riaditeľstvu dohodnúť sa s tlačiarňou aj odberateľom na inej veľkosti kontrolnej
známky. K dohode nedošlo, a teda rozmer kontrolnej známky navrhovaný žalobcom schválený nebol.
Má za to, že sa nejedná o nesprávny úradný postup. V ďalšom požiadal žalobca colný úrad Bratislava

umožniť spotrebiteľské balenia liehu, pričom oznámil, že spotrebiteľské balenia liehu uvedené do obehu
do 28.2.2009 nie je možné označiť novou kontrolnou známkou. Vychádzal z príslušných zákonných
ustanovení. Obdobne reagoval MF SR. Má za to, že ani toto nemožno označiť za nesprávny úradný
postup.Hneďnato,žedošlokzabezpečeniubaleníarozhodnutiebolozrušené,avšakprípadnánáhrada
škody titulom nezákonného úradného rozhodnutia je v zmysle zákona 514/2003 Z.z. premlčanou. Colný

úradTrnavaoznámilžalobcovi,žepredmetnéspotrebiteľskébalenianiejemožné,resp.liehniejemožné
vyliať, a tak isto ani prepracovať na iný produkt, nakoľko by to bolo v rozpore so zákonom. Má za to, že
celý postup colných úradov a MF bol v súlade so zákonom. A nemožno hovoriť o nesprávnom úradnom
postupe.Predmetomžalobyje146tisícbaleníliehu.Vzhľadomnaúčinnosťnovielzákona105/2004,ako
aj prechodné obdobie, pokiaľ sa mohli neoznačené SBL uvádzať do obehu, mal žalobca reálne uviesť

do obehu také množstvo, ktoré bol schopný predať. Ani prokuratúry nesprávny postup nezistili. Žalobu
žiadal zamietnuť. Zo strany žalobcu nebol v rámci žaloby, repliky ani v konaní uvedené jediné zákonné
ustanovenie, ktoré by bolo orgánmi verejnej moci porušené. Poukázal na to, že žalobca je podnikateľ,
ktorý podniká na vlastnú zodpovednosť a teda nesie podnikateľské riziko, za ktoré nemôžu zodpovedať
orgány verejnej moci. Trovy konania si neuplatnil.

5. Z predložených dokladov vyplýva, že žalobcovi bolo Colným úradom Bratislava dňa 4. 5. 2004
pod EČ XXXXXXXXXXXX vydané Osvedčenie o registrácii na spotrebnú daň liehu s tým, že
žalobca je registrovaný ako prevádzkovateľ daňového skladu a bolo mu pridelené registračné
číslo SKXXXXXXXXXXX. Colným úradom Bratislava bolo žalobcovi dňa X. X. XXXX pod EČ
XXXXXXXXXXXX vydané Povolenie na prevádzkovanie daňovéo skladu Liehovar a likérka Páleničná

XX, V. Orvište a pridelené RČ SK XXXXXXXXXXX.
Dňa 2. 12. 2009 žiadal žalobca Colné riaditeľstvo SR o uznanie rozmeru kontrolnej známky určenej
na označovanie spotrebiteľského balenia s objemom najviac 0,05 l a stanovisko k možnosti používať
na označovanie spotrebiteľského balenia liehu s menovitým objemom najviac 0,05 l kontrolnú známku,
ktorej rozmery v milimetroch budú 12 x 45 a bude na balení nalepená v tvare „L“.

Listom zo dňa 22. 1. 2010 pod zn. 4998/2010-1424 Colné riaditeľstvo SR tento navrhol žalobcovi
ako daňovému subjektu používa ťna označovanie spotrebiteľských balení liehu s menovitým objemom
najviac 0,05 l kontrolnú známku s rozmerom 12 x 70 mm. V liste poukázal na § 10 ods. 4 zák. č. 105/2004
Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu
na trh v znení zák. č. 211/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého kontrolná známka

musí obsahovať identifikačné číslo spotrebiteľského balenia, ktoré vyjadruje registračné odberné číslo
na odber kontrolných známok, objem liehu a objemovú koncentráciu liehu v spotrebiteľskom balení.
Kontrolná známka môže obsahovať aj iné grafické prvky a údaje, ak neznemožňujú identifikáciu prvkov a
údajov uvedených v tomto zákone a vo vyhl. MF SR č. 206/2004 Z. z a iný rozmer kontrolnej známky, ako
je ustanovené vo vyhl. 206/2004 Z. z., ak sa tak dohodne colné riaditeľstvo s tlačiarňou a odberateľom

kontrolnej známky. Poukázal tiež na ust. § 1 ods. 2 vyhl. č. 206/2004 Z. z, podľa ktorého kontrolná zámka
má rozmery v milimetroch: a/ 16 x 90, ak je určená na označovanie spotrebiteľského balenia liehu /§ 10
ods. 1 zák. č. 105/2004 Z. z./ s objemom nad 0,05 l do 0,3 l vrátane, b/ 16 x 150 alebo 16 x 210, ak je
určená na označovanie spotrebiteľského balenia liehu s objemom nad 0,3 l. Podľa § 10 ods. 6 zák. č.105/2004 Z. z. kontrolná známka sa nalepí na spotrebiteľské balenie cez miesto určené na otvorenie tak,
aby pri otvorení spotrebiteľského balenia bola kontrolná známka pretrhnutá, nesmie sa dať odlepiť bez
jej pretrhnutia alebo iného voditeľného poškodenia. Podľa § 2 vyhl. MF SR č. 206/2004 Z. z. kontrolná

známka sa na spotrebiteľské balenie liehu nalepí lícnou stranou nahor cez uzáver spotrebiteľského
balenia liehu alebo cez miesto určené na otvorenie tak, aby sa pri otvorení spotrebiteľského balenia
liehu kontrolná známka pretrhla. Colné riaditeľstvo s poukazom na uvedené ustanovenia disponuje
právomocou odsúhlasiť odberateľovi kontrolných známok iného rozmeru kontrolnej známky než je
ustanovený v § 1 ods. 2 vyhl. č. 206/2004 Z. z. za predpokladu, že odsúhlaseniu bude predchádzať

vzájomná dohoda medzi CR SR, tlačiarňou známok a odberateľom známok.
Dňa 1. 2. 2010 adresoval žalobca CR SR sťažnosť na nečinnosť odboru spotrebných daní Colného
riaditeľstva SR, nakoľko na žiadosť zo dňa 2. 12. 2009 nebola doručená žiadna odpoveď. V sťažnosti
poukázal na skutočnosť, že 1. 3. 2010 vstúpi do platnosti novela zákona o spotrebnej dani z liehu,
keď v bode č. 15 zmenou ustanovenia § 10 ods. 34 písm. g/ zák. č. 105/2004 Z. z. zaviedla povinnosť
označovať kontrolnou známkou aj spotrebiteľské balenie liehu s objemom 0,05 l a menším - zároveň

vyhláška MF SR 206/2004 Z. z. nestanovuje rozmer kontrolnej známky určenej na označovanie
spotrebiteľského balenia s objemom 0,05 l a menším.
Colné riaditeľstvo SR listom zn. 9330/2010-1479 zo dňa 23. 2. 2010 posúdilo sťažnosť ako
neopodstatnenú. Z odpovede vyplýva, že v nadväznosti na žiadosť žalobcu doručenú 7. 12: 2009 o
uznanie rozmeru kontrolnej známky bola požiadaná tlačiareň cenín KASICO a.s., PROMPt, tlačiareň

cenín a.s. a OPTYS spol. s. r. o o vyjadrenie k výrobe kontrolných známok v navrhovanom rozmere
12 x 45 mm. Posledná odpoveď bola doručená 4. 2. 2010. V predmetnej veci sa nejedná o daňové
konanie, colné riaditeľstvo nevydáva rozhodnutie, odberateľovi len udeľuje súhlas, resp. nesúhlas k
navrhovanému rozmeru kontrolnej známky formou písomného oznámenia.
Dňa 25. 6. 2010 požiadal žalobca Colný úrad Bratislava o vydanie súhlasu s označením spotrebiteľských

balení liehu v daňovom voľnom obehu kontrolnou známkou pre spotrebiteľské balenie liehu s objemom
0,05 l a menším v zmysle § 10 ods. 40 písm. b/ zák. č. 105/2004 Z. z.
Spoločnosť MS Trade Veľké Orvište oznámilo listom zo dňa 15. 6. 2010 žalobcovi, že nemázáujem od
neho odoberať neokolkované balenia liehovín s objemom 0,04 l /panáky/, nakoľko odberatelia žiadajú
len okolkované balenia. Rovnako reagovala spoločnosť ETOR s. r. o. Bratislava dňa 4. 5. 2010.

Colný úrad Bratislava listom zn. 28228/2010-5238 zo dňa 1. 7. 2010 oznámilo žalobcovi k jeho žiadosti
zo dňa 25. 6. 2010, že nesúhlasí s označením spotrebiteľských balení liehu v daňovom voľnom obehu
s novými kontrolnými známkami. Stanovisko odôvodnil tým, že je možné označiť novou kontrolnou
známkou len spotrebiteľské balenie liehu, ktoré bolo uvedené do daňového voľného obehu neúmyselne
označenénesprávnoukontrolnouznámkou,.j.kontrolnáznámka,ktorejidentifikačnéčíslonezodpovedá

objemu spotrebiteľského balenia liehu, objemovej koncentrácii v spotrebiteľskom balení liehu. Podľa §
10 dos. 40 písm. b/ zák. č. 105/2004 Z. z. nie je možné označiť novou kontrolnou známkou spotrebiteľské
balenie liehu s menovitým objemom najviac 0,05 listra, ktoré bolo uvedené do daňového voľného obehu
do 28: 2. 2010 bez označenia kontrolnou známkou, nakoľko § 51h zák .č. 105/2004 Z. z. ustanovuje
presné časové obdobie na dopredaj takýchto spotrebiteľských balení liehu.

Žalobca sa dňa 9. 9. 2010 obrátil na MF SR so žiadosťou o stanovisko vo veci. MF SR listom
MF/23470/2010-732 zo dňa 12. 10. 2010 žalobcovi oznámilo, že vzhľadom na obdobie od uverejnenia
zákona, ktorým sa zavádza povinnosť označovať miniatúry kontrolnou známkou v Zbierke zákonov,
na lehotu 6 mesiacov, počas ktorej bolo možné miniatúry neoznačené kontrolnou známkou predávať,
ako aj s prihliadnutím na skúsenosti z predchádzajúceho obdobia pri dopredaji spotrebiteľských balení

liehu označených kontrolnými páskami, sú toho názoru, že bolo možné uviesť do daňového voľného
obehu primeraný počet miniatúr tak, aby ich dopredaj nespôsobil straty. Povinnosť označovať miniatúry
kontrolnou známkou sa zaviedla od 1. 3. 2010 a z ust. § 10 dos. 40 zák. č. 105/2004 Z. z. vyplýva,
že novou kontrolnou známkou je možné označiť len také spotrebiteľské balenie liehu, ktoré už bolo
označené kontrolnou známkou, a teda nie je možné uplatniť ho v prípade označovania miniatúr tak,

ako to požadujú výrobcovia.
Žalobca sa obrátil dňa 15. 11. 2010 na Krajskú prokuratúru Bratislava, ktorá vec odložila, nakoľko neboli
zistené dôvody na prijatie niektorého z prokurátorských opatrení voči postupu Colného úradu Bratislava.
Dňa 17. 3. 2011 podal žalobca na Krajskú prokuratúru Bratislava podnet na preskúmanie rozhodnutia
Colného úradu Bratislava č. 7406/2011-5238 zo dňa 1. 2. 2011, ktorým Colný úrad Bratislava rozhodol

o neupustení od povinnosti zložiť zábezpeku na spotrebnú daň z liehu.
Dňa 7. 4. 2011 vydal Colný úrad Trnava pod č. 10437/2011-5885 Rozhodnutie, ktorým žalobcovi dňom
7. 4. 2011 zabezpečuje tovar uvedený v tabuľke - panák Fernet 0,04 l - 12.480 ks bez kontrolnej
známky, panák Marhuľa 0,04 l - 10 180 ks bez kontrolnej známky, panák Gin 0,04 l - 14380 ks bezkontrolnej známky, panák Slivka 0,04 l - 18854 ks bez kontrolnej známky, panák hruška 0,04 l - 12.560
ks bez kontrolnej známky, panák borovička 0,04 l - 7680 ks bez kontrolnej známky, panák vodka
0,04 l - 50240 ks bez kontrolnej známky, panák Euroum 0,04 l - 20180 ks bez kontrolnej známky, z

dôvodu neoznačenia tovaru kontrolnou známkou v súlade so zákonom č. 105/2004 Z. z. a vyhl. č.
206/2004 Z. z. Toto rozhodnutie bolo Rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR zo dňa 12. 7. 2012 č.
1030502/17537/2011/STA zrušené z dôvodu, že podľa § 51h ods. 1 zák. č. 105/2004 Z. z. „prechodné
ustanovenia k úpravám účinným od 1. 3. 2010“ spotrebiteľské balenia s menovitým objemom najviac
0,05 l neoznačené kontrolnou známkou podľa § 10 ods. 34 písm. g/ zákona v znení účinnom do 28.

2. 2010, ktoré bolo uvedené do daňového voľného obehu do 28. 2. 2010, je možné predávať do 30.
septembra 2010. Neboli teda dôvody na zabezpečenie predmetných SBL. Rozhodnutie FR SR bolo
doručené žalobcovi 23. 7. 2012.
Dňa 21.9. 2012 sa žalobca obrátil na Colný úrad Trnava so žiadosťou o stanovisko - v nadväznosti
na rozhodnutie odvolacieho orgánu, keď predmetné zadržané SBL sa stali v dôsledku nekonania
a nezákonného zabezpečenia zo strany colného úradu neobchodovateľnou vecou. Žiadal teda o

oznámenie, či má tieto SBL zničiť v prítomnosti správcu dane s tým, že vyčísli škodu, resp. so súhlasom
správcu dane prepracuje SBL tak, že požiada o vrátenie spotrebnej dane a v daňovom sklade ho
prepracuje na iný produkt. Colný úrad Trnava listom 9005831/1/67763/2013 zo dňa 13. 2. 2013 oznámil
žalobcoviSBLneobsahujúliehpreukázateľneznehodnotenýanevhodnýnaďalšiespracovanie/žalobca
sám pripúšťa možnosť jeho prepracovania/, nejedná sa ani o lieh neprevzatý pestovateľom a nie je v

držbe osoby, ktorá ukončila svoju činnosť podľa § 9 ods. 16 alebo § 15 ods. 11, teda nie je možné SBL
zničiť podľa § 55 ods. 2 zák. č. 530/2011 Z. z. Colný úrad Trnava, oddelenie spotrebných daní Trnava
dňa 29. Ý. 2014 pod č. 1095838/1/344212/2014 oznámil žalobcovi /jeho zástupcovi/, že lieh nie je možné
vyliať z SBL a následne ho skladovať ako voľne ložený mimo priestoru daňového skladu z dôvodu, že
pri vylievaní liehu z SBL a jeho následnom plnení do iných obalov by sa jednalo o manipuláciu s liehom,

pričom je túto možné vykonávať len v priestore liehovarníckeho závodu, lieh v daňovom voľnom obehu
sa nesmie skladovať v inom balení ako je SBL.
Dňa 22. 2. 2016 doručil žalobca MF SR žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom Finančného riaditeľstva SR Banská Bystrica, Colného
úradu Bratislava a Colného úradu Trnava, škodu si uplatnil vo výške 47.450,47 eur s príslušným úrokom.

Žiadosť bola posúdená ako neopodstatnená z dôvodu, že neboli splnené podmienky na náhradu škody
voči štátu.
Z predložených dokladov ďalej vyplýva, že odberateľ žalobcu Veľkoobchod s nápoji Klatovy s. r. o.
odstúpil 22. 4. 2011 od zmluvy z dôvodu, že nemá záujem o tovar, ktorý bol zadržaný slovenskými
colnými úradmi.

6.Predmetom nároku je náhrada škody titulom nesprávneho úradného postupu Finančného riaditeľstva
SR, Colného úradu Bratislava a Colného úradu Trnava - ako škodu si žalobca uplatňuje hodnotu SBL,
ktoré neboli označené kontrolnou známkou, vo výške 47.450,47 eur s príslušenstvom.
Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorý zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom

zaškodu,ktorábolaspôsobenáorgánmiverejnejmoci,okremtretejčastitohozákonaprivýkoneverejnej
moci nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických a právny osôb.
Podľa § 14 ods. 1 zák. územná samospráva zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,
zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických
a právnických osôb.
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku /ďalej len žiadosť/ s príslušným orgánom podľa § 4.Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. , ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Škoda sa chápe
ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným
ekvivalentom, t. j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým
poskytnutím peňazí, ak nedochádza ak naturálnej reštitúcii. /R 55/1971/. Skutočnosť škodou sa rozumie
ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty,

ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu /R 55/1971/.
To, čo poškodenému ušlo /ušlý zisk/ je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v
dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať, s ohľadom
na pravidelný beh vecí.
Podľa § 17 ods. . 2 zákona č. 514/2003 Z.z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím

alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.
Podľa § 19 ods. 3 zák. č 514/2003 Z. z právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)

rozhodnutia. Podľa § 19 ods. 3 lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo
dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.
Pre úspešnosť nároku je potrebné splnenie zákonných podmienok: 1. preukázanie nesprávneho
úradného postupu, resp. existencie nezákonného rozhodnutia, 2. preukázanie vzniku škody a jej
kvalifikované vyčíslenie a 3. príčinná súvislosť medzi právnym titulom a škodou.

V právnej teórii sa príčinnou súvislosťou označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v
rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak
je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku
škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou
právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach; vyriešenie

tejto otázky preto nemožno uložiť znalcovi (ten môže poskytnúť len odborné podklady, z ktorých súd
pri zisťovaní skutkového stavu veci vychádza). Právnym posúdením je vymedzenie, medzi ako ujmou
(ako následkom) a ako skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre
posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva
škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou

poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná
súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať,
ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a
následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (porovnaj R 21/1992). V
postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou

spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na
neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť" pôsobenia príčiny na následok,
pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku
musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní
príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy

ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.
Podľa § 415 OZ každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzal o ku škodám na zdraví, na majetku,
na prírode a životnom prostredí.
Podľa § 10 ods. 3 zák. č. 105/2004 . z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č.
467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zák. č. 211/2003 Z. z. v znení neskorších

predpisov spotrebiteľské balenie kódu kombinovanej nomenklatúry 2207 a 2208 možno uviesť do
daňového voľného obehu na daňovom území, len ak je označené kontrolnou známkou, ak tento zákon
neustanovuje inak. Označovať spotrebiteľské balenie kontrolnou známkou môže len prevádzkovateľ
daňového skladu, oprávnený príjemca a dovozca spotrebiteľského balenia /ďalej len „odberateľ
kontrolnej známky“/, ktorý ho bude uvádzať do daňového voľného obehu v daňovom území.

Podľa § 10 ods. 4 zák. č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona
č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zák. č. 211/2003 Z. z. v znení
neskorších predpisov kontrolná známka musí obsahovať identifikačné číslo spotrebiteľského balenia,
ktoré vyjadruje registračné odberné číslo na odber kontrolných známok, objem liehu a objemovúkoncentráciu liehu v spotrebiteľskom balení. Kontrolná známka môže obsahovať aj iné grafické prvky
a údaje, ak neznemožňujú identifikáciu prvkov a údajov uvedených v tomto zákone a vo vyhl. MF SR
č. 206/2004 Z. z a iný rozmer kontrolnej známky, ako je ustanovené vo vyhl. 206/2004 Z. z., ak sa tak

dohodne colné riaditeľstvo s tlačiarňou a odberateľom kontrolnej známky.
Podľa § 10 ods. 5 zákona na označenie spotrebiteľského balenia sa môže použiť len kontrolná známka,
ktorej identifikačné číslo zodpovedá objemu spotrebiteľského balenia, objemovej koncentrácii liehu v
spotrebiteľskom balení a odberateľovi kontrolnej známky.
Podľa § 10 ods. 10 zákona odberateľ kontrolnej známky môže v odôvodnených prípadoch na základe

písomného súhlasu colného úradu a za prítomnosti zamestnanca colného úradu označiť v daňovom
voľnom obehu spotrebiteľské balenie novou kontrolnou známkou, ak a/ došlo v daňovom voľnom obehu
k poškodeniu kontrolnej známky nalepenej na spotrebiteľskom balení, b/ spotrebiteľské balenie uvedené
do daňového voľného obehu nie je označené kontrolnou známkou podľa odseku 5, c/ colný úrad pri
výkone daňového dozoru odstránil kontrolnú známku zo spotrebiteľského balenia.
Podľa § 1 ods. 2 vyhl. č. 206/2004 Z. z kontrolná zámka má rozmery v milimetroch: a/ 16 x 90, ak je

určená na označovanie spotrebiteľského balenia liehu /§ 10 ods. 1 zák. č. 105/2004 Z. z./ s objemom
nad 0,05 l do 0,3 l vrátane, b/ 16 x 150 alebo 16 x 210, ak je určená na označovanie spotrebiteľského
balenia liehu s objemom nad 0,3 l.
Podľa § 10 ods. 6 zák. č. 105/2004 Z. z. kontrolná známka sa nalepí na spotrebiteľské balenie cez miesto
určené na otvorenie tak, aby pri otvorení spotrebiteľského balenia bola kontrolná známka pretrhnutá,

nesmie sa dať odlepiť bez jej pretrhnutia alebo iného voditeľného poškodenia.
Podľa § 2 vyhl. MF SR č. 206/2004 Z. z. kontrolná známka sa na spotrebiteľské balenie liehu nalepí
lícnou stranou nahor cez uzáver spotrebiteľského balenia liehu alebo cez miesto určené na otvorenie
tak, aby sa pri otvorení spotrebiteľského balenia liehu kontrolná známka pretrhla.
Podľa § 51h ods. 1 zák. č. 105/2004 Z. z. „prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. 3. 2010“

spotrebiteľské balenia s menovitým objemom najviac 0,05 l neoznačené kontrolnou známkou podľa §
10 ods. 34 písm. g/ zákona v znení účinnom do 28. 2. 2010, ktoré bolo uvedené do daňového voľného
obehu do 28. 2. 2010, bolo možné predávať do 30. septembra 2010.
V súlade s citovanými ustanoveniami zákona príslušné orgány postupovali.
7.Žalovaný vzniesol námietku premlčania.

Rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR zo dňa 12. 7. 2012 č. 1030502/17537/2011/STA bolo doručené
žalobcovi 23. 7. 2012. Najneskôr týmto dňom, resp. dňom nasledujúcim začala plynúť 3-ročná
premlčacia lehota, ktorá potom uplynula 24. 7. 2015, žaloba bola podaná 24. 1. 2017, teda po uplynutí
premlčacej lehoty. Najneskôr dňom 23. 7. 2012 sa žalobca ako poškodený dozvedel o škode.
Z hľadiska plynutia premlčacej lehoty treba uviesť, že deň 24. 7. 2012 je dňom, kedy najneskôr začala

plynúť premlčacia lehota, nakoľko žalobca si mal v zmysle § 415 OZ počínať tak, aby ku škode nedošlo.
Sám mal, resp. mal mať vedomosť pri náležitej starostlivosti o zmene právnych predpisov v súvislosti
s označovaním ním dodávaného tovaru. Sám začal v tomto smere síce vykonávať kroky /čím potvrdil
vedomosť o pripravovaných zmenách/, avšak nepostupoval dôsledne. Vedomý si budúcej zmeny mal
vyvinúť všetky relevantné kroky k dopredaju tovaru do 30. 9. 2010 /resp. vopred v rámci podnikateľskej

činnosti túto v rámci zásobovania primerane plánovať/. Tieto skutočnosti však majú význam len pre
prípadné skoršie začatie plynutia premlčacej lehoty, a preto ich súd bližšie nerozvádza. Nepochybné
však je, že premlčacia lehota začala plynúť najneskôr dňom 24. 7. 2012.
Prezačiatokplynutiapremlčacejlehotyjerozhodujúce,kedysapoškodenýsubjektdozvedelovzniknutej
škode (to znamená, nie o protiprávnom úkone či o škodovej udalosti) a o tom, kto za ňu zodpovedá. Pri

posudzovaní otázky, kedy sa poškodený subjekt dozvedel o škode, je potrebné vychádzať z preukázanej
vedomosti poškodeného subjektu o vzniknutej škode. Dozvedieť sa o škode znamená, že poškodený
subjekt sa dozvedel o majetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú je možné natoľko objektívne
vyčísliť v peniazoch, že je možné právo na jej náhradu dôvodne uplatniť na súde.
Pokiaľ premlčacia lehota neplynie podľa § 19 ods. 3 po dobu 6 mesiacov v rámci predbežného

prerokovania nároku, i po pripočítaní tejto doby je nárok premlčaný.
Nie je možné stotožniť sa s argumentáciou žalobcu, že sa jedná o dlhodobý stav od r. od roku 2008 do
roku 2014, a teda pohľadávka nie je premlčaná. Tu súd dáva do pozornosti, že počiatok „problémov“ s
označovaním SBL sa začal v rámci pripravovanej zmeny zákonnej úpravy, avšak žalobca mal, resp. mal
mať vedomosť o tom, že neoznačené SBL bolo možné predávať do 30. septembra 2010. Pokiaľ potom

žiadal o vydanie kontrolnej známky a túto jeho činnosť by súd považoval za predchádzanie škode, jeho
žiadosti nebolo vyhovené a nebolo povinnosťou colného riaditeľstva toto umožniť, resp. sa dohodnúť.
Ak k dohode nedošlo, nemožno bez ďalšieho konštatovať zavinenie príslušných orgánov. Žalobca ako
podnikateľský subjekt mal vyvíjať takú činnosť, aby tovar uviedol do obehu v rámci stanovenej lehoty apredišiel tak sám vzniku škody. K zadržaniu SBL došlo až 7. 4. 2011 a pokiaľ aj rozhodnutie o zadržaní
bolo zrušené, ani tento postup nemožno z hľadiska uplatnenia nároku na náhradu škody považovať za
taký, ktorý mal za následok vznik škody na strane žalobcu, nakoľko už pred zadržaním tovaru uplynula

lehotanajehopredaj,atedazadržanietovarunaprípadnývznikškodynemaložiadnyvplyv.Nepochybne
však najneskôr doručením rozhodnutia FR SR začala plynúť premlčacia lehota, nakoľko najneskôr v
tento deň sa žalobca dozvedel o vzniku škody. Na počiatok plynutia premlčacej lehoty nemajú vplyv
ďalšie úkony žalobcu - o možnosti použitia alebo nepoužitia neoznačených SBL mal mať v rámci svojej
podnikateľskej činnosti a znalosti zákona pri náležitej starostlivosti sám vedomosť. Súd poukazuje

tiež na skutočnosť, že už dňa 12. 10. 2010 MF SR žalobcovi oznámilo, že vzhľadom na obdobie od
uverejnenia zákona, ktorým sa zavádza povinnosť označovať miniatúry kontrolnou známkou v Zbierke
zákonov, na lehotu 6 mesiacov, počas ktorej bolo možné miniatúry neoznačené kontrolnou známkou
predávať,bolomožnéuviesťdodaňovéhovoľnéhoobehuprimeranýpočetminiatúrtak,abyichdopredaj
nespôsobil straty. Nemožno teda konštatovať, že sa jedná o stav do r. 2014, kedy si mohol žalobca
uplatniť prípadný nárok na náhradu škody.

Žalovaný vzniesol námietku premlčania, súd s poukazom na uvedené dospel k záveru, že nárok bol
uplatnený po uplynutí 3-ročnej premlčacej lehoty, a teda žalobu bolo potrebné zamietnuť.
8.Pre úplnosť z hľadiska samotného nároku na náhradu škody súd považuje za potrebné uviesť, že pre
úspešné uplatnenie takého nároku je potrebné súčasné splnenie zákonných podmienok: 1. preukázanie
nesprávneho úradného postupu, resp. existencie nezákonného rozhodnutia, 2. preukázanie vzniku

škody a jej kvalifikované vyčíslenie a 3. príčinná súvislosť medzi právnym titulom a škodou.
V danom prípade nemožno konštatovať, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Schválenie
iného rozmeru kontrolnej známky bola len možnosť, nie povinnosť colného riaditeľstva. Ak k dohode
nedošlo, nemožno konštatovať, že sa jedná o nesprávny úradný postup, nakoľko nie je žiadnym
právnym predpisom uložená povinnosť žiadosti vyhovieť, nie je daný právny nárok žiadateľa a súhlas

či nesúhlas je v zmysle zákona ponechaný na úvahu colného úradu. Ust. § 10 ods. 40 zákona o
spotrebnej dani z hľadiska posúdenia žiadosti odberateľa kontrolnej známky používa pojem súhlas /
nesúhlas/ správneho orgánu, nejedná sa o rozhodnutie. Ani Colný úrad Bratislava, MF SR nepostupovali
nesprávne, ich stanovisko vychádzalo z príslušných ustanovení zákona. Ak aj došlo k zabezpečeniu
SBL, resp. bolo žalobcovi oznámené, že s tovarom nemožno nakladať, nemožno hovoriť o nesprávnom

úradnom postupe. Samotné zabezpečenie SBL - ako bolo uvedené - nemalo vplyv na vznik škody,
nakoľko sa tak stalo po uplynutí lehoty na dopredaj tovaru. Súd má teda za to, že sám žalobca zapríčinil
vznik škody tým, že dôsledne nepostupoval tak, aby škode zabránil, pričom pri náležitej starostlivosti
podnikateľského subjektu mal venovať dostatočnú pozornosť zmene právnej úpravy a v súlade s týmto
postupovať pri tvorení zásob a podobne. Naviac na predaj neoznačených SBL bola v rámci prechodných

ustanovení zákona poskytnutá lehota na ich dopredaj. Postupom príslušných orgánov v zmysle zákona
nemožno konštatovať nesprávny úradný postup. Nebola teda splnená základná podmienka nároku na
náhradu škody a bez jej splnenia nemožno potom hovoriť o príčinnej súvislosti medzi právnym titulom
a prípadnou škodou. Colné riaditeľstvo disponuje právomocou odsúhlasiť odberateľovi kontrolných
známok iného rozmeru kontrolnej známky než je ustanovený v § 1 ods. 2 vyhl. č. 206/2004 Z. z. za

predpokladu, že odsúhlaseniu bude predchádzať vzájomná dohoda medzi CR SR, tlačiarňou známok
a odberateľom známok. Pokiaľ ide o rozhodnutia prokuratúry, na ktorú sa opakovane žalobca obrátil,
tieto z hľadiska nároku na náhradu škody nie sú síce rozhodujúce, avšak ani ich prešetrovaním nebolo
zistené porušenie zákona, čo potvrdzuje skutočnosť, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu.
Akobolouvedené,nebolopovinnosťoucolnéhoriaditeľstvaschválenieinéhorozmerukontrolnejznámky

a ak nebolo žiadosti žalobcu vyhovené, mal zvoliť iný postup umožnený zákonom. Zadržanie SBL /hoci
bolo zrušené a len tento krok by mohol byť považovaný za nesprávny/ nemalo vplyv na prípadnú škodu
tovaru, ktorý už v tom čase bol nepredajný, nie však zavinením žalovaného. Všetky napádané postupy
boli v súlade s citovanými ustanoveniami zákona.
Žalobca nepreukázal nesprávnosť takého úradného postupu, resp. existencie nezákonného

rozhodnutia, ktoré by malo vplyv a bolo by v príčinnej súvislosti so vznikom škody, a teda ani v prípade
nepremlčania nároku nebola splnená ani jedna zo základných podmienok na priznanie náhrady škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Ak potom aj žalobcovi vznikla škoda , nemohlo sa tak
stať v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom - o vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je
medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku

škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Právnym posúdením je vymedzenie, medzi
ako ujmou (ako následkom) a ako skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť
zisťovaná. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom
konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu medzikonkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne)
sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných
súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Rozhodujúca je priamosť pôsobenia príčiny na následok.

Žalobca teda nepreukázal predovšetkým nesprávny úradný postup /ktorý v danom prípade bol v súlade
s právnymi predpismi/ a vznik škody, ktorá by bola priamym dôsledkom konania žalovaného.
9.Úspešný žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil, preto súd rozhodol, že mu náhradu trov konania
nepriznáva.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).