Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. marec 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13Csp/11/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118200872
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8118200872.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobcu: Slovenský plynárenský

priemysel, a.s., Mlynské nivy 44/a, 825 11 Bratislava, IČO: 35 815 256, proti žalovanému: M. C., G..
XX.X.XXXX, K. B. XX, XXX XX O., o zaplatenie 192,84 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania stranám n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 26.1.2018 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu
sumu 192,84 Eur s príslušenstvom.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný uzavrel so žalobcom dňa 25.3.2014 Zmluvu o združenej dodávke
plynu pre odberateľa plynu v domácnosti, na základe ktorej mu bol dodávaný od žalobcu zemný plyn
do odberného miesta v mieste bydliska, a že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Obchodné podmienky
(ďalej len „OP“), Cenník za dodávky plynu a Cenník externých služieb a výkonov.

3. Žalobca uviedol, že z dôvodu nedodržania zmluvne dohodnutých platobných podmienok, t.j.
omeškania žalovaného s úhradou splatných platieb v lehote splatností v celkovej výške 55,-€, na čo

bol upozornený upomienkou zo dňa 11.8.2016, avšak tieto platby ani v dodatočne poskytnutej lehote
neuhradil, bol odber žalovaného v zmysle čl. IV bodu 30 OP a § 82 ods. 1 písm. g) zákona č. 251/2012
Z.z. o energetike v platnom znení kvalifikovaný ako neoprávnený odber, na základe čoho bol žalobca
oprávnený, v súlade s čl. VII bod 6 ods. 6.2 OP, požiadať dňa 9.9.2016 prevádzkovateľa distribučnej
siete (SPP-distribúcia, a.s.) o zabezpečenie prerušenia dodávky zemného plynu do odberného miesta
žalovaného, ktoré však nemohlo byt' fyzicky vykonané, keďže žalovaný to neumožnil. V takom
prípade dochádza k administratívnemu/účtovnému (systémovému) prerušeniu. Po úhrade dlžnej sumy

žalovaným poštovou poukážkou dňa 14.9.2016 požiadal žalobca prevádzkovateľa distribučnej siete
o zabezpečenie obnovenia dodávky zemného plynu do odberného miesta žalovaného, ktoré bolo
vykonané ako administratívny úkon v systéme žalobcu.

4. Ďalej žalobca uviedol, že žalovaný sa však v krátkom čase dostal opätovne do omeškania s
úhradou splatných platieb v celkovej výške 60,- €, na čo bol upozornený upomienkou zo dňa 11.5.2017,
avšak tieto platby ani v dodatočne poskytnutej lehote neuhradil, takže takéto konanie bolo opätovne

kvalifikované ako neoprávnený odber v zmysle vyššie uvedeného. V súlade s čl. VII bod 6 ods. 6.2 OP
bol žalobca oprávnený dňa 9.6.2017 opät požiadať prevádzkovateľa distribučnej siete o zabezpečenie
prerušenia dodávky zemného plynu do odberného miesta žalovaného, ktoré však nemohlo byt' fyzicky
vykonané, keď žalovaný nebol prítomný a meradlo bolo neprístupné, a v takom prípade dochádzak administratívnemu/účtovnému prerušeniu. Po úhrade dlžnej sumy žalovaným poštovou poukážkou
dňa 15.6.2017 požiadal žalobca prevádzkovateľa distribučnej siete o zabezpečenie obnovenia dodávky
zemného plynu do odberného miesta žalovaného, ktoré bolo vykonané ako administratívny úkon v

systéme žalobcu.

5. Žalobca dodal, že náklady vzniknuté/spojené s prerušením a následným obnovením distribúcie
a dodávky zemného plynu z dôvodov neplnenia zmluvných povinností žalovaného sú neefektívnymi
nákladmi žalobcu, ktoré vznikli v dôsledku porušenia zmluvných povinností žalovaným, a tak ten je

povinnýichvzmyslečl.VIIbod7ačl.IVbod5OPžalobcoviuhradiťvzmyslesadziebCenníkaexterných
služieb a výkonov, platného v čase prerušenia a obnovenia dodávky zemného plynu.

6. Žalobca tvrdil, že náklady žalobcu za prerušenie dodávky zemného plynu do odberného miesta
odporcu boli vyfakturované žalovanému za zabezpečenie administratívneho (účtovného) prerušenia
dodávky zemného plynu z titulu neoprávneného odberu pre koncového odberateľa, vrátane dopravy,

keďže meradlo u žalovaného (odberateľa) bolo buď nedostupné alebo žalovaný (odberateľ) prerušenie/
obmedzenie fyzicky neumožnil, a to:
- vo výške 78,53 € faktúrou č. XXXXXXXXXX, zhotovenou dňa 11.10.2016, splatnou dňa 25.10.2016
(s tým, že z tejto faktúry bola žalovaným doposiaľ uhradená suma 6,22 €, takže zostávajúca výška
pohľadávky predstavuje 72,31€);

- vo výške 78,53 € faktúrou č. XXXXXXXXXX, vyhotovenou dňa 11.7.2017, splatnou dňa 25.7.2017;
Náklady žalobcu za následné zabezpečenie administratívneho obnovenia dodávky zemného plynu do
odberného miesta žalovaného, v ktorom z titulu neoprávneného odberu nenastalo fyzické prerušenie
distribúcie plynu pre koncového odberateľa s meradlom do veľkosti G6, boli žalovanému vyfakturované,
a to:

- vo výške 42,-€ faktúrou č. XXXXXXXXXX, vyhotovenou dňa 11.10.2016, splatnou dňa 25.10.2016 (s
tým, že táto faktúra bola žalovaným medzičasom uhradená v plnej výške, takže nie je predmetom tejto
žaloby);
- vo výške 42,-€ faktúrou č. XXXXXXXXXX, vyhotovenou dňa 11.7.2017, splatnou dňa 25.7.2017.

7. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, hoci ho na to súd pri príprave pojednávania uznesením vyzval a
žaloba s prílohami mu bola doručená ešte dňa 12.2.2018.

8. Keďže v danom prípade hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje sumu 1000,- Eur (tzv. „drobný
spor“), súd vec v súlade s ust. § 297 CSP prejednal bez nariadenia pojednávania.

9. Súd sa vo veci oboznámil so žalobou, vykonal dokazovanie označenými dôkazmi (§ 132 ods. 1 CSP),
ktorých odpis bol stranám sporu v priebehu konania doručený (§204 CSP), a na základe zhodných (resp.
nespochybnených)tvrdenýchrozhodujúcichskutočností(§132ods.1a§186ods.2CSP)avykonaných
dôkazov zistil tento skutkový stav:

10. Žalobca ako dodávateľ uzatvoril so žalovaným ako odberateľom zmluvu, predmetom ktorej bola
povinnosť žalobcu dodávať žalovanému zemný plyn a povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi za
dodaný zemný plyn a služby. Predmetom konania, tak ako vyplýva zo žaloby a predloženého cenníka
externých služieb a výkonov súvisiacich s dodávkou plynu ev. č. ESaV 3/2016, je však výlučne

úhrada ceny za „zabezpečenie“ administratívneho prerušenia dodávky plynu v prípade, že meradlo je
nedostupné alebo koncový odberateľ prerušenie neumožnil, resp. následného obnovenia dodávky plynu
do odberného miesta, v ktorom z titulu neoprávneného odberu nenastalo fyzické prerušenie distribúcie
plynu pre koncového odberateľa, vyúčtované žalovanému vo faktúrach.

11. Z článku VII bod 7 obchodných podmienok žalobcu však vyplýva, že dodávateľ má síce nárok
na náklady spojené s prerušením, prípadne s následným obnovením distribúcie a dodávky plynu
z dôvodov neplnenia povinností odberateľa (pozn. súdu: pričom nákladmi sa nepochybne obvykle
majú na mysli reálne výdavky) s tým, že odberateľ je povinný nahradiť ich dodávateľovi, v zmysle
cenníka (reálne náklady pritom žalobca netvrdil, ani nešpecifikoval a predmetom konania nie sú), a

že pri administratívnom prerušení resp. obnovení distribúcie a dodávky plynu má dodávateľ nárok na
náhradu týchto nákladov aj v prípade, ak odberateľ „vyvolal na strane dodávateľa úkony súvisiace s
prerušením a obnovením distribúcie a dodávky plynu, dodávateľ výkon prerušenia podľa pravidiel PDS
(prevádzkovateľa distribučnej siete) objednal a následne PDS uvedený výkon dodávateľovi fakturuje,hoci v čase prerušenia, resp. administratívneho prerušenia už boli záväzky zo strany odberateľa
uhradené.“

12. Z uvedeného tak vyplýva, že žalobca má, resp. by mohol mať, v súvislosti s prerušením a obnovením
distribúcie a dodávky plynu pre koncového odberateľa, nárok len na náhradu skutočných nákladov
(uplatnených v tomto prípade, z hľadiska proporcionality nie celkom prípustne, len poukazom na cenník
paušálnou sumou), ktoré (v prípade administratívneho zabezpečenia súvisiacich služieb) môžu zahŕňať
aj náklady za súvisiace služby objednané u tretej osoby (prevádzkovateľa distribučnej siete), ak boli

reálne objednané a následne uvedené výkony dodávateľovi aj fakturované. Inak (bez toho aby išlo o
úhradu iba reálne vynaložených nákladov) by takáto platba bola vlastne len obdobou zmluvnej pokuty
(akopaušalizovanejnáhradyškody),ktorávšakneboladojednanápísomneurčiteazrozumiteľnepriamo
v písomnej zmluve, na ktorú spotrebiteľ pripojil svoj podpis (a teda platne), a vo vzťahu ku ktorej
žalobca v žalobe v danom prípade neuviedol ani všetky potrebné okolnosti, ktoré by súdu umožňovali
posúdiť jej primeranosť (vo vzťahu k zabezpečovanej povinnosti). Žalobca pritom tento svoj nárok

neodôvodnil žiadnymi konkrétnymi nákladmi (netvrdil a ani nepreukázal objednanie výkonu u PDS a ani
jeho fakturáciu), ale len odkazom na svoj cenník.

13. Podľa § 215 ods. 1 a 2 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav
sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

14. V návrhovom konaní je výlučne na žalobcovi a jeho zodpovednosti čoho (akého práva) a na základe
akých skutočností sa v súdnom konaní domáha. V zmysle ustanovenia § 132 ods. 1 CSP musí žalobca
v žalobe uviesť pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok
(povinnosť tvrdenia), teda vymedziť skutkové okolnosti, ktoré majú byť podkladom rozhodnutia, označiť

dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (dôkazná povinnosť), a uviesť žalobný návrh. Žalobným návrhom
je súd viazaný. Žalobca teda procesne zodpovedá za to čo a prečo žaluje, a za výber a formuláciu
procesných prostriedkov. Je preto zásadne vecou toho, kto navrhuje začatie konania, aby žalobu
prispôsobil po stránke formulačnej a obsahovej § 132 ods. 1 CSP. Podľa § 132 ods. 2 CSP opísanie
rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Podľa § 150 ods. 1 CSP

strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce
sa sporu.

15. V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou, platí, že súd je viazaný žalobou.
Nárok uplatnený žalobou je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj

nárok odôvodňuje, a skutkovým základom opísaným v žalobe v spojení so žalobným petitom je
potom vymedzený základ nároku uplatneného žalobou, ktorý je predmetom konania. Rozhodujúcimi
skutočnosťami sa rozumejú (všetky) údaje, ktoré sú celkovo nutné k tomu, aby bolo jasné, o čom a na
akom základe má súd rozhodnúť, a ktoré, ak budú preukázané, umožňujú žalobe vyhovieť (porovnaj
tiež napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23. januára 2002, sp. zn. 25 Cdo 643/2000, in Soubor

rozhodnutí Nejvyššího soudu, nakladateľstvo C.H.Beck, zväzok 13, publ. pod označením C 962).

16. Rozsah nutných údajov, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok čo do základu a výšky (bremeno
tvrdenia), je pritom určovaný hypotézou právnej normy, ktorá sa má na daný právny vzťah resp. skutkový
stav aplikovať.

17. Podľa Čl. 3 ods. 2 CSP výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách
jasné a nepochybné. Nikto sa však nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti ich účelu a zmyslu
podľa odseku 1.

18.PodľaČl.5CSPzjavnézneužitieprávanepožívaprávnuochranu.Súdmôževrozsahuustanovenom
v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie
práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným
prieťahom v konaní.

19. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky20. Podľa § 153 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a

hospodárnosť konania.

21. Podľa § 140 ods. 2 CSP zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich
skutočností tvrdených v žalobe.

22. Podľa § 294 CSP zmena žaloby sa v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, ak je žalovaným
spotrebiteľ.

23. Žalobca si v tomto konaní v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou podanou žalobou uplatnil právo na
zaplatenie nákladov spojených s prerušení resp. obnovením dodávky plynu len všeobecne - poukazom
na cenník. Ako dodávateľ tak ale procesne netvrdil a nepreukázal všetky také rozhodujúce skutočnosti,

ktoré by konkrétne a komplexne (podľa § 132 ods. 1 a 150 ods. 1 CSP úplne) skutkovo identifikovali
a odôvodňovali uplatnený nárok voči žalovanému čo do základu a výšky, a umožňovali ho preskúmať,
a preto považoval súd podanú žalobu za nedôvodnú. V súvislosti s úvahami o úplnosti podania má
pritom súd za to, že žaloba má po formálnej stránke všetky minimálne obsahové náležitosti, je v nej
obsiahnuté čoho sa týka a čo sleduje, ako aj uvedenie podľa žalobcu podstatných (rozhodujúcich)

skutočností, a jej posúdenie ako aj posúdenie (ne)úplnosti týchto tvrdení tak bolo už len vecou posúdenia
a rozhodnutia súdu vo veci samej (v opačnom prípade by žalobu, pre neunesenia bremena tvrdenia,
nebolo možné nikdy zamietnuť). Pre úplnosť tiež treba uviesť, že dopĺňanie rozhodujúcich skutočností
ani neprichádzalo do úvahy - keďže podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností
tvrdených v žalobe sa v spotrebiteľských veciach ani nepripúšťa (porovnaj § 294 v spojení s ust. § 140

ods. 2 CSP), a preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

24. Súd pripomína, že dôvod uplatneného nároku musí byť v žalobe vymedzený dostatočne konkrétne,
určite a nezameniteľne (aj pre vymedzenie totožnosti rozhodovanej veci) tak, aby bolo zrejmé o
čom a na základe akých skutočností (teda v tomto konkrétnom prípade zrejme na základe ktorých

konkrétnych skutočností súvisiacich s reálnymi nákladmi žalobcu) má súd o nároku na zaplatenie
uplatnenej sumy (resp. jej zložiek) rozhodnúť. Uvedené má význam jednak z hľadiska prekážky
litispendencie a res iudicata, ako aj v zmysle uplatnenia prejednacieho princípu a zásady koncentrácie,
a toho, aby sa žalovaný k predmetu konania vôbec mohol riadne vyjadriť. V návrhovom (sporovom)
konaní je preto zrejmé, že je povinnosťou a zodpovednosťou žalobcu tvrdiť (substancovať) všetky

také skutočnosti, ktoré by jeho nárok odôvodňovali (bremeno tvrdenia), v zmysle prejednacej zásady
a zásady kontradiktórnosti súd nie je povinný a ani oprávnený vyhľadávať za žalobcu rozhodujúce
skutočnosti, ktoré by jeho nárok odôvodňovali, a tieto len posudzuje (vychádza z tvrdeného a zisteného
skutkového stavu). Skutkový stav sa pritom zisťuje len v rámci vymedzenom procesným útokom a
obranou procesným postupom podľa zákona, a teda, okrem niektorých výnimiek, iba na základe

predložených skutkových tvrdení, a to či už zhodných (§ 186 ods. 2 CSP), nepopretých (§ 151 ods. 1
CSP)aleboverifikovaných(preukázaných)povykonanomdokazovaní(§220ods.2CSP),askutočnosti,
ktoré procesne nikto netvrdil (okrem skutočností všeobecne známych, alebo skutočností známych
súdu z jeho činnosti, prípadne niektorých skutočností vyplývajúcich z verejných registrov) podkladom
rozhodnutia nie sú. Inými slovami teda možno povedať, že skutočnosti (z ktorých by eventuálne

bolo možné vyvodzovať právo žalobcu), ktoré žalobca (dodávateľ) netvrdil, sa teda inak v konaní
vyhľadávať (zisťovať), preukazovať a pri rozhodovaní tak ani posudzovať nebudú. Súd sám nevyšetruje
a nevyhľadáva skutočnosti potrebné pre priznania práva - rozhoduje len v rámci procesného útoku a
na základe skutkového stavu zisteného procesným postupom podľa zákona (viď § 181 ods. 3, § 215
ods. 2 CSP, ako aj obsahovú štruktúru rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP - v ktorom súd uvedie čoho sa

žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil,
a ako súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za
preukázané a ktoré nie, a ako vec právne posúdil), a preto v prípade, že z tvrdených skutočností právo na
zaplatenie požadovanej sumy nevyplýva (neunesenie bremena tvrdenia), a v spotrebiteľských veciach
sa podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe ani nepripúšťa (§

294 v spojení s ust. § 140 ods. 2 CSP), nemožno mu priznať súdnu ochranu, a nárok žalobcu z takejto
žaloby musí byť v tomto rozsahu zamietnutý.25. Uvedené závery pritom vyplývajú aj z komentovanej odbornej literatúry, podľa ktorej „základnú
procesnú povinnosť sporových strán predstavuje povinnosť substancovať všetky podstatné a
rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých vyvodzujú svoju procesnú taktiku (útok alebo obranu). V

sociálnej koncepcii civilného procesu sa povinnosť tvrdenia prejavuje ako povinnosť pravdivo a úplne
opísať všetky rozhodujúce skutkové okolnosti prípadu. Nedodržanie tejto povinnosti vedie k neuneseniu
bremena tvrdenia v civilnom spore. Následkom je tak opätovne strata sporu pre neunesenie konkrétneho
procesného bremena. Ak teda súd procesnú stranu „pristihne“ pri porušení povinnosti tvrdenia, je v
rámci tzv. materiálneho vedenia sporu oprávnený a povinný k tejto skutočnosti prihliadnuť a vyhodnotiť

ju v komplexe s inými procesnými povinnosťami a bremenami pri rozhodovaní sporu. ... Súd teda
in concreto prihliadne i na nedodržanie procesnej povinnosti relevantne substancovať rozhodujúce
skutkové tvrdenia (t.j. substancovať ich pravdivo a úplne)“ (in: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J.,
Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.
H. Beck, 2016, s. 50). „Všeobecné, vágne a paušálne tvrdenia žalobcu neumožňujú súdu ich vecné
preskúmanie a nie sú spôsobilé byť predmetom dokazovania. Takéto nesubstancované prejavy žalobcu

súd v konaní legitímne opomenie a nevykonáva vo vzťahu k ich pravdivosti žiadne dokazovanie. ...
žalovanému musí byť umožnené vyjadriť sa k všetkým tvrdeným skutočnostiam a vykonaným dôkazom.
Toto svoje právo nemôže žalovaný efektívne realizovať v prípade neurčitého skutkového tvrdenia, ktoré
samo o sebe vylučuje vysvetlenie alebo relevantnú reakciu, pri zachovaní náležitej miery vecnosti a
zrozumiteľnosti. Pokiaľ samotná žaloba nevykazuje vady, pre ktoré by ju súd odmietol v zmysle §

129 ods. 3 CSP, nie je osobitne procesne sankcionované to, že žalobca nedostatočne substancoval
svoje skutkové tvrdenia, resp. že sú jeho skutkové tvrdenia neúplné alebo neurčité. Tieto okolnosti
sa však prejavia v ďalšom procesnom postupe súdu (napr. nevykonanie dôkazu, neúplne zistený
skutkový stav a pod.) a v jeho konečnom rozhodnutí (zamietnutie žaloby, prípadne zastavenie konania),
za čo nesie plnú zodpovednosť procesne neaktívny žalobca. V záujme jeho vlastného procesného

úspechu vyžaduje sporové konanie od žalobcu adekvátnu mieru vigilancie a diligencie, teda bdelosti
a dôslednosti“ (in: tamtiež, s. 670). „Primárne by všetky relevantné a rozhodujúce skutkové tvrdenia
žalobcu mali byť uvedené v žalobe a relevantné a rozhodujúce skutkové tvrdenia žalovaného v jeho
vyjadrení k žalobe, resp. v replike a duplike (pozri § 167 a komentár k nemu). Súd môže dať stranám
možnosť riadne splniť povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť aj dodatočne, tento postup je však na

úvahe súdu ... Kruciálny rozdiel medzi sporom a mimosporom spočíva v tom, že zatiaľ čo v mimospore
je zistenie všetkých podstatných skutočností povinnosťou súdu, a to dokonca bez ohľadu na (ne)aktivitu
účastníkov konania (vyšetrovací princíp) a rozhodnutie vo veci samej možno vydať až vtedy, keď budú
všetky relevantné skutočnosti zistené (princíp materiálnej pravdy), v klasickom spore (na tomto mieste
odhliadneme od odlišností sporov s ochranou slabšej strany) je uvedenie a preukázanie relevantných

skutočností povinnosťou a zodpovednosťou sporových strán za minimálnej procesnej aktivity súdu a
vec je „zrelá“ na meritórne rozhodnutie nie až vtedy, keď boli všetky relevantné skutočnosti preukázané,
ale už v momente, keď niektorá zo sporových strán prestala (resp. premeškala príležitosť) „posúvať“
spor k ďalším skutkovým zisteniam.“ Pokiaľ ide o rozsah skutkového základu meritórneho rozhodnutia
v sporovom procese súd v zhode s jurisprudenciou poukazuje na to, že „v klasickom sporovom konaní

súd nevystupuje v pozícii aktívneho vyšetrovateľa, ale v pozícii arbitra, ktorý zistí skutkový stav len z
komponentov (pozri aj ďalší výklad), ktoré do konania dodali sporové strany. Úlohou súdu teda nie je
aktívne vyhľadávať skutkové zistenia a snažiť sa o poznanie „objektívnej“, či „materiálnej“ pravdy, ale
zisťovaťskutkovýstavvmiereprimeranejprocesnejaktivitesporovýchstrán.Beztejtoaktivitystránsúdv
zisťovaní skutkového stavu nepokračuje - uzavrie proces skutkového základu pre meritórne rozhodnutie

a vec rozhodne“ (tamtiež, s. 796).

26. Napríklad (ak opomenieme nárok na náhradu nákladov ako formy škody pri porušení nejakej
povinnosti, kde by nutnosť jej konkretizácie, resp. reálnych nákladov, mala byť úplne zrejmá) z
ustanovení § 544 Občianskeho zákonníka (vo vzťahu k zmluvnej pokute) je zrejmé, že nie každé

porušenie akýchkoľvek (zmluvných) povinností zakladá nárok na zmluvnú pokutu. Ustanovenie § 544
ods. 1 OZ, ktoré je kogentnej povahy, umožňuje dojednanie zmluvnej pokuty pre prípad porušenia
zmluvnej povinnosti, pričom nevyhnutnou súčasťou dojednania o zmluvnej pokute je celkom presné a
určité označenie povinnosti, pri ktorej nesplnení vznikne právo na zmluvnú pokutu. Medzi nevyhnutné
predpoklady na vznik nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa Občianskeho zákonníka potom

patrí 1. existencia zmluvnej povinnosti, 2. platné písomné dojedanie s vyjadrením presného a
jednoznačného záväzku zaplatiť konkrétnu resp. presne určiteľnú výšku pokuty pri porušení konkrétnej,
dostatočne určite a zrozumiteľne vymedzenej zabezpečovanej zmluvnej povinnosti, 3. porušenie tejto
zabezpečovanej povinnosti, a 4. (pre obmedzenie možnosti súdneho zníženia jej výšky) zrejmá hodnotaa význam zabezpečovanej povinnosti (v našom prípade vymedzenie konkrétnych reálnych nákladov
spojených s prerušením resp. obnovením dodávky plynu). Inými slovami, pre vznik nároku na zmluvnú
pokutu musí teda žalobca v konaní riadne tvrdiť a preukázať, že žalovaný porušil konkrétnu písomne,

a súčasne dostatočne presne a určite (nezameniteľne) vymedzenú zmluvnú povinnosť, splnenie ktorej
bolo dostatočne určite a zrozumiteľne písomne zabezpečené zmluvnou pokutou, teda ktorá konkrétna
forma správania žalovaného, v spojení s ktorým konkrétnym písomným zmluvným dojednaním, má
za následok vznik zmluvnej povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu (v žalovanej
výške), a že výška tejto zmluvnej pokuty je primeraná a zodpovedá hodnote a významu zabezpečovanej

povinnosti(konkrétnym nákladom u PDS). Žalobca však všetky tieto skutočnosti v konaní riadne ani
netvrdil.

27. V súvislosti s týmto prípadom nad rámec vyššie uvedeného súd už len pre úplnosť - na zdôraznenie
potreby uvádzania rozhodujúcich skutočností - poukazuje aj na to, že pre spotrebiteľský právny vzťah,
vychádzajúc aj z európskej judikatúry, je typická tzv. teória skutočného plnenia, ktorá spočíva v tom, že

spotrebiteľ má platiť len za skutočne dodanú službu. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku sa považuje
podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke
nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmu dodávateľa (rozsudok ESD C-26/13, Arpád Kásler, Hajnalka
Káslerne Rábai proti OTP Jelzálogbank Zrt z 30.apríla 2014, bod 58).

28. V danom prípade si žalobca voči žalovanému uplatnil nárok na náhradu nákladov spojených s
prerušením a následne obnovením distribúcie a dodávky plynu, keďže však tieto náklady nijako bližšie
nešpecifikoval a nepreukázal, a z hľadiska úhrady požadovanej sumy ako formy zmluvnej pokuty z
poukazu len na cenník žalobcu súd nezistil, že by bola dojednaná písomne určite a zrozumiteľne priamo
v písomnej zmluve, na ktorú spotrebiteľ pripojil svoj podpis (a teda platne), a navyše bez akéhokoľvek

vymedzenia všetkých podstatných okolností (najmä obvyklých nákladov), ktoré by súdu umožňovali
posúdiť jej primeranosť (vo vzťahu k zabezpečovanej povinnosti), súd ju (jej výšku) nemohol považovať
ani za primeranú porušeniam povinností žalovaného, a preto žalobu zamietol.

29. O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku

na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa §
255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262
ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

30. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 257 CSP výnimočne
súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

31. Žalovaný bol v konaní procesne úspešný v celom rozsahu, a preto by mal súd v zmysle ust. § 262

ods. 1 CSP aj bez návrhu (s prihliadnutím na obsah súdneho spisu) v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí,priznaťmupodľa§255ods.1CSPplnúnáhradutrovkonania,oktorejvýškebynáslednevzmysle
§ 262 ods. 2 CSP rozhodol po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (ktoré by vydal
súdnyúradník).Keďževšakžalovanejstranevdoterajšomkonanípodľaobsahusúdnehospisudoposiaľ
žiadne konkrétne preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky v súvislosti s uplatňovaním

alebo bránením práva (trovy konania) nevznikli, a neúspešný žalobca na náhradu trov konania nemá
právo, súd náhradu trov konania stranám nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva
na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.