Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, October 8, 2018

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5Csp/14/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318200567
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8318200567.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v spore žalobcu Východoslovenská vodárenská

spoločnosť, a.s., Komenského 50, Košice, IČO: 36 570 460, (týka sa závodu Humenné) proti žalovanej
I. D., nar. X. X. XXXX, O. XXX, O., o zaplatenie 398,84 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 27 eur s úrokom z omeškania 5% ročne z dlžnej sumy od
25.04.2017 do zaplatenia, v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

Žalovanej vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 12. 2. 2018 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie
sumy 398,84 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 25. 4. 2017 do zaplatenia a na náhradu
trov konania.

Zobsahužalobyvyplýva,žemedzistranamisporubolauzatvorenáZmluvač.XX-XXXXXXXXXPDXXXX
o dodávke vody a odvádzaní odpadových vôd zo dňa 5. 8. 2015 žalobca k odbernému miestu O. XXX v
zmysle uzavretej zmluvy a zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách.

Dňa 28. 3. 2017 došlo na uvedenom odbernom mieste k zisteniu neoprávneného odvádzania vôd z
povrchového odtoku do verejnej kanalizácie v rozpore s uzavretou zmluvou v zmysle §25 ods. 3 vyššie
citovaného zákona. V zmysle zmluvy žalobca fakturoval žalovanej vodné a stočné, nie odvádzanie
vôd z povrchového odtoku. Žalobca zistil, že žalovaná má vody z povrchového odtoku zaústené do
kanalizačnej prípojky a následne do verejnej kanalizácie. Z tohto dôvodu v zmysle čl. V bod 5.12
uzavretej zmluvy bola žalovanej bola vyfakturovaná zmluvná pokuta 331,94 eur a náklady spojené so
zistením neoprávneného odvádzania, spolu vo výške 371,84 eur. Súčasne žalovanej bola vyfakturovaná

aj náhrada škody za odvedenú vodu z povrchového odtoku v sume 27 eur s poukazom na ustanovenie
§25 ods. 4 vyššie citovaného zákona. Mimo uvedených súm si žalobca uplatnil aj úrok z omeškania a
náhradu trov konania.

2. Podaním doručeným súdu dňa 22. 3. 2018 žalobca doplnil žalobu a poukázal na to, predmetom
zmluvu, uzatvorenej medzi stranami sporu bola dodávka vody a odvádzanie odpadových vôd do verejnej
kanalizácie, nie odvádzanie vody z povrchového odtoku. Na odbernom mieste žalovanej došlo dňa 28. 3.

2017 k zisteniu neoprávneného odvádzania vôd z povrchového odtoku do verejnej kanalizácie v rozpore
s uzavretou zmluvou podľa §25 ods. 3 písm. a) Zák. č. 442/2002 Z.z..Zmluvnú pokutu si žalobca uplatňuje podľa čl. V bod 5.12. uzatvorenej zmluvy, pričom nesúhlasí s tým,
že táto zmluvná pokuta nebola individuálne dohodnutá, pretože žalobca štandardne uzatvára zmluvy s
jednotlivýmiodberateľmipriamonasvojichzákazníckychcentráchvjednotlivýchmestách.Priuzatváraní

zmlúv každý odberateľ môže vyjadriť a uviesť pripomienky, ktorými sa žalobca v rámci právneho útvaru
následne zaoberá a tieto pripomienky sa zapracujú do zmluvy.

Čo sa týka dohodnutia zmluvnej pokuty pre prípad neoprávneného odberu vody alebo vypúšťania
odpadových vôd, ide o sankcionovanie najvážnejšieho porušenia zmluvnej povinnosti odberateľa,

pričom je potrebné vopred odberateľa informovať o jej výške. V danom prípade bola dohodnutá zmluvná
pokuta vyššia ako tá, ktorá bola v konečnom dôsledku fakturovaná a to z dôvodu, že pri odberateľoch
- fyzických osobách, sa fakturuje výška zmluvnej pokuty 331,94 eur.

Súčasne žalobca fakturoval žalovanej aj náklady spojené so zistením a preverením neoprávneného
odvádzania v zmysle bodu 21 platného Cenníka vo výške 39,90 eur.

Platná právna úprava dovoľuje zmluvným stranám dojednať si v spotrebiteľských zmluvách zmluvné
pokuty za porušenie jednotlivých povinností za predpokladu, že výška týchto zmluvných pokút
bude primeraná. Primeranosť jednotlivých zmluvných pokút je podľa judikatúry potrebné posudzoval
predovšetkým s ohľadom na konkrétne prípady porušenia povinností. na ktoré sú zmluvné pokuty

naviazané ako aj s ohľadom na ďalšie konkrétne okolnosti prípadu a to najmä dôsledky, ktoré z toho
môžu vzniknúť na strane dodávateľa, predzmluvné rokovania strán, výhody poskytnuté spotrebiteľovi
a pod.. Neoprávnený odber vody a vypúšťanie odpadových vôd, ako aj vôd z povrchového odtoku je
teda zákonodarcom považované za protiprávne a neželané konanie odberateľa. Zmluvná pokuta plní
prevenčnú funkciu, ako aj sankčnú funkciu.

3. Keďže v danej veci boli splnené podmienky podľa ustanovenia §177 ods. 2 písm. a) C.s.p., súd vo veci
rozhodol na základe predložených listinných dôkazov bez nariadenia ústneho pojednávania. V súlade
s ustanovením §219 ods. 3 C.s.p. súd miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd zverejnil na
úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením, t.j. tento

oznam bol vyvesený od 26. 9. 2018 do 8. 10. 2018.

4. Súd sa oboznámil s predloženými listinnými dôkazmi, najmä so zmluvou, cenníkom záznamom o
zistení a preverení neoprávneného vypúšťania, čiastočným výpisom z listu vlastníctva, faktúrami +
objednávkou/preberacím protokolom, výzvou na úhradu výpisom z obchodného registra žalobcu a zistil

nasledovný skutkový stav.

5.Dňa5.8.2015bolamedzižalobcomakopredávajúcimažalovanouakokupujúcouuzatvorenáZmluva
č. XX-XXXXXXXXXPDXXXX o dodávke vody z verejného vodovodu, odvádzaní odpadových vôd a
odvádzaní vôd z povrchového odtoku verejnou kanalizáciou zo dňa 5. 8. 2015. Predmetom zmluvy bola

na odbernom mieste O. XXX dodávka vody a odvádzanie odpadových vôd žalobcom, za čo sa žalovaná
zaviazala hradiť vodné a stočné.

Podľa bodu 5.12. Zmluvy, v prípade neoprávneného odberu vody z verejného vodovodu alebo
neoprávneného vypúšťania odpadových vôd do verejnej kanalizácie podľa §25 Zákona č. 442/2002 Z.

z., je predávajúci oprávnený od kupujúceho požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške do 600,00
eur, tým nie je dotknuté právo na náhradu škody.

6. Podľa žalobcom predloženého Cenníka za vybrané výkony a služby vykonávané spoločnosťou
žalobcu, bod 21. - za zaistenie a preverenie neoprávneného odberu vody z verejného vodovodu a

neoprávneného vypúšťania odpadových vôd do verejnej kanalizácie, je poplatok 39,90 eur.

7. Zo Záznamu o zistení a preverení neoprávneného vypúšťania vyplýva, že dňa 28. 3. 2017 bol
na mieste zaistenia O. XXX zistené neoprávnené odvádzanie vôd z povrchového odtoku do verejnej
kanalizácie v rozpore s uzatvorenou zmluvou na odber pitnej vody a odvádzanie odpadových vôd do

verejnej kanalizácie. Z uvedeného záznamu vyplýva dohoda zúčastnených strán o odpojení zrážkových
vôd a vôd z povrchového odtoku zaústených do kanalizačnej prípojky a následne do verejne kanalizácie
v termíne do 31. 3. 2017. Tento záznam bol podpísaný žalovanou ako osobou, u ktorej sa zistilo
neoprávnené vypúšťanie.8. Z čiastočného výpisu z LV č. XXX kat. úz. O. vyplýva, že žalovaná s manželom v podiele 1/1 sú
vlastníkmi nehnuteľnosti rodinného domu so súpisným číslom XXX a parcely, t.j. nehnuteľnosti, kde bol

o zistené neoprávnené vypúšťanie vôd.

9. Faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 4. 4. 2017 splatnou dňa 24. 4. 2017 žalobca vyfakturoval žalovanej
sumu 371,84 eur, kde táto suma pozostáva zo zmluvnej pokuty 331,94 eur a nákladov za zistenie
neoprávneného odvádzania 39,90 eur. Súčasťou faktúry bola Objednávka/preberací protokol zo dňa 28.

3. 2017.

10. Faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 4. 4. 2017 splatnou dňa 24. 4. 2017 žalobca vyfakturoval žalovanej
titulom náklady škody spôsobenej neoprávneným odvádzaním sumu 27 eur. Aj súčasťou tejto faktúry
bola Objednávka/preberací protokol zo dňa 31. 3. 2017.

11. Listom zo dňa 28. 4. 2017 žalobca vyzýval žalovaného na úhradu dlžnej sumy v celkovej výške
398,84 eur.

12. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že žaloba dôvodná len čiastočne.

Podľa ustanovenia §588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu.

Podľa ustanovenia §22 ods. 1 Zák. č. 442/2002 Z.z., žiadateľ o pripojenie na verejný vodovod sa

môže pripojiť na verejný vodovod len na základe písomnej zmluvy uzatvorenej s vlastníkom verejného
vodovodu podľa § 4 ods. 3. Vlastník verejného vodovodu alebo vlastník časti verejného vodovodu, ktorý
žiada o pripojenie na iný verejný vodovod, ktorého nie je vlastníkom, môže sa pripojiť na verejný vodovod
prevádzkovo súvisiaci len na základe písomnej zmluvy podľa § 15 ods. 5..

Podľa ustanovenia §23 ods. 1 Zák. č. 442/2002 Z.z., žiadateľ o pripojenie na verejnú kanalizáciu sa
môže pripojiť na verejnú kanalizáciu len na základe písomnej zmluvy uzatvorenej s vlastníkom verejnej
kanalizácie podľa § 4 ods. 3. Vlastník verejnej kanalizácie alebo vlastník časti verejnej kanalizácie,
ktorý žiada o pripojenie na inú verejnú kanalizáciu, ktorej nie je vlastníkom, môže sa pripojiť na verejnú
kanalizáciu prevádzkovo súvisiacu len na základe písomnej zmluvy podľa § 16 ods. 5.

Podľa ustanovenia §23 ods. 2 Zák. č. 442/2002 Z.z., vlastník stavby alebo vlastník pozemku je povinný
pripojiť stavbu alebo pozemok, kde vznikajú odpadové vody, na verejnú kanalizáciu a splniť technické
podmienky týkajúce sa najmä miesta a spôsobu pripojenia na verejnú kanalizáciu a uzatvoriť zmluvu
o pripojení s vlastníkom verejnej kanalizácie, ak v obci, na ktorej území sa stavba alebo pozemok

nachádza, je zriadená a vlastník stavby alebo vlastník pozemku nemá povolenie príslušného orgánu
štátnej vodnej správy na iný spôsob nakladania s odpadovými vodami.

Podľa ustanovenia §24 ods. 1 Zák. č. 442/2002 Z.z., vodu z verejného vodovodu môže odberateľ
odoberať len na účely dohodnuté v zmluve o dodávke vody v súlade s požiadavkami na zdravotnú

bezpečnosť pitnej vody ustanovenú osobitnými predpismi.

Podľa ustanovenia §25 ods. 3 písm. a) Zák. č. 442/2002 Z.z., neoprávneným vypúšťaním odpadových
vôd do verejnej kanalizácie je vypúšťanie bez uzatvorenej zmluvy o odvádzaní odpadových vôd alebo
v rozpore s takouto zmluvou.

Podľa ustanovenia §25 ods. 4 Zák. č. 442/2002 Z.z., kto neoprávnene vypúšťa odpadové vody do
verejnej kanalizácie, je povinný nahradiť spôsobenú škodu prevádzkovateľovi verejnej kanalizácie.

Podľa ustanovenia §51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je

osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Podľa ustanovenia §52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľskýchzmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú

neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa ustanovenia §52 ods. 3,4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia §53 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,

ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne

dojednané.

Podľa ustanovenia §53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,

Podľa ustanovenia §53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ustanovenia §54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou

zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa
priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ustanovenia §2 písm. a) a b) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, na účely tohto
zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania. Predávajúcim je
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej

činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet,

Podľa ustanovenia §3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskejnárodnejradyč.372/1990Zb.opriestupkochvzneníneskoršíchpredpisov,každýspotrebiteľ
má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy

uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa ustanovenia §544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak si strany dohodnú pre prípad porušenia
zmluvných povinností zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, povinný pokutu zaplatiť,
i keď oprávnenému účastníkovi porušením povinností nevznikne škoda.

Podľa ustanovenia §544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu je možné dojednať len

písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo spôsob jej určenia.

Podľa ustanovenia §34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku,
zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.Podľa ustanovenia §37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne,
určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa ustanovenia §517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní.

Podľa ustanovenia §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,

má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia §3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

13. Súd v tomto konaní mal preukázané rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých zistil, že na základe
platne uzatvorenej Zmluvy č. XX-XXXXXXXXXPDXXXX zo dňa 5. 8. 2015 žalobca dodával odberateľovi
- žalovanej pitnú vodu z verejného vodovodu a odvádzal odpadovú vodu do verejnej kanalizácie za

vodné a stočné.

Taktiež mal súd za preukázané, že žalovaná porušila podmienky zmluvy, keďže u nej bolo zistené
neoprávnené odvádzanie vôd z povrchového odtoku do verejnej kanalizácie v rozpore s uzatvorenou
zmluvou, čo žalovaná potvrdila svojím podpisom v zázname o zistení a preverení neoprávneného

vypúšťania s tým, že neoprávnené odvádzanie vôd žalovaná nenamietala ani v tomto konaní.

Ďalej súd mal preukázané, že žalobcovi uvedeným konaním žalovanej vznikla škoda, ktorú žalobca
vyčíslil na sumu 27 eur a túto sumu aj žalovanej vyfakturoval. S poukazom na ustanovenie §25 ods. 4
Zák. č. 442/2002 Z.z., súd žalobe žalobcu v uvedenej časti vyhovel a zaviazal žalovanú na zaplatenie

náhrady škody vo výške 27 eur.

14. Pretože žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou peňažného dlhu vo výške 27 eur, súd priznal
žalobcovi úrok z omeškania, ktorý je v súlade s ustanovením §517 ods.2 Občianskeho zákonníka v
spojení s ustanovením §3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. a to podľa splatnosti faktúry.

15. Súd žalobu žalobcu zamietol v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty 331,94 eur a nákladov za zistenie
neoprávneného vypúšťania vôd 39,90 eur (faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 4. 4. 2017 splatná dňa 24. 4.
2017), uplatnené v zmysle Cenníkovej položky č. 21 - zistenie a preverenie neoprávneného odberu vody
verejného vodovodu a neoprávnené vypúšťanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie a v zmysle

bodu 5.12. Zmluvy a to aj s príslušným úrokom z omeškania.

16. Súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovanou ako spotrebiteľskú zmluvu podľa
ustanovenia §52 a nasl. Občianskeho zákonníka, kde sú na jednej strane dodávateľ a na strane druhej
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na

uzavretie zmluvy.

Zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovanou je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou aj v zmysle
zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany
spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách a v zmysle §52 Občianskeho zákonníka.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky

zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého saočakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou

zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Aj napriek tomu, že ide o zmluvu podľa zákona č. 442/2002 Z.z., ako už súd vyššie uviedol, v danom
prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ustanovenia §52 a nasl. Občianskeho zákonníka,

pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a právna predchodkyňa žalovaného ako spotrebiteľ, pričom
obsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti právnej predchodkyne žalovaného privodiť akúkoľvek
zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka.

Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech

spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý
vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti
o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie ÚS SR z 24.02.2011, IV.
ÚS XX/XXXX-XX).

17. Ustanovenie §53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných

podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe

predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,

aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam
právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj
rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-XXX/XX, X.-XXX/XX, X.-
XXX/XX, X.-XXX/XX Z. X.-XXX/XX, B. K. J. G. C. M. I. L. O. G. J. G. C. N. I.. G. Z. C., N. W. X. H., I. H.

Z. J. D. Q., v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný
súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu
stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky. Znamená
to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči
nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu pôsobiť ako odstrašujúci

prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.

18. V súvislosti s poplatkami, ktoré vyplývajú z Cenníka a ktoré žalobca označil ako náklady, je potrebné
uviesť, že pri týchto poplatkoch podľa Cenníka, napr. za zistenie neoprávneného vypúšťania vôd 39,90
eur žalobcovi nie je možné priznať ani ako jemu vzniknuté náklady za uvedené úkony. Predmetný

poplatok predstavuje iba ďalšiu sankciu, nie iba skutočnú náhradu nákladov dodávateľa. Žalobca síce
v zmysle ustanovenia §25 ods. 4 Zák. č. 442/2002 Z.z., má nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla
v súvislosti s neoprávneným vypúšťaním odpadových vôd do verejnej kanalizácie. Je však povinnosťou
žalobcu preukázať výšku a účelnosť týchto nákladov individuálne v každej veci. Nie je možné priznaťžalobcovi paušalizované náklady v zmysle Cenníka. V danom prípade sa jedná o sporové konanie a
sporové konanie je konaním návrhovým. Žalobca je povinný k žalobe pripojiť listinné dôkazy, na ktoré
sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho

dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou
zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného
bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má
ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore)
stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy

alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Na základe uvedeného má potom súd za to,
že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v
časti nároku na poplatky, resp. náklady, pretože nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné
objektívne posúdiť a preveriť výšku tejto pohľadávky, ktorú si uplatňuje, preto súd v tejto časti žalobu
spolu s príslušenstvom zamietol.

19. Uplatňovanie poplatku, ktorý vychádza len z cenníka, je možné zároveň považovať za priečiace
sa dobrým mravom v zmysle §3 a §39 Občianskeho zákonníka. Súd má za to, že kritériu prijateľnosti
zmluvnej podmienky o poplatkoch a rovnovážnosti práv a povinností strán spotrebiteľského vzťahu
nezodpovedá podmienka o poplatkoch, ktoré nemajú pre spotrebiteľa žiaden preukázateľný prínos a
za ktoré sa mu nedostáva žiadneho protiplnenia. Uvedené poplatky slúžia výlučne záujmu zmluvného

partnera spotrebiteľa na maximalizácii zisku spojeného s existenciou zmluvného vzťahu (porovnaj
rozsudok Krajského súdu v U. zo dňa 13.08.2014 sp. zn. XXCo/XX/XXXX, XXCo/XXX/XXXX,
rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Y. sp. zn. Z. XXX/XXXX zo dňa 3. 5. 2010, rozhodnutie
Vrchného krajinského súdu v H. - H. B. z 21. júna 2006 č. k. X O. XX/XX). Na základe uvedeného súd
je toho názoru, že žalobcovi nepatria poplatky, ktoré vychádzajú len z Cenníka.

20. Obdobne súd posúdil aj sumu 331,94 eur, ktorú žalobca požaduje titulom zmluvnej pokuty, ktorá
mala byť dohodnutá v zmysle čl. 5.12 Zmluvy vo výške 600 eur.

Podľa citovaného ustanovenia §544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, si zmluvné strany môžu pre prípad

porušenia zmluvnej povinnosti dohodnúť zmluvnú pokutu, avšak s tým, že z takéhoto dojednania musí
presne vyplývať, porušenie ktorej zmluvnej povinnosti znamená nárok na zmluvnú pokutu.

Tak, ako bolo dohodnuté znenie zmluvnej pokuty, vôbec nerozlišuje závažnosť rôzneho rozsahu
porušenia zmluvnej povinnosti a z tohto hľadiska aj primeranosť zmluvnej pokuty k porušeniu toho

ktorého rozsahu zmluvnej povinnosti. Nerozlíšenie medzi rozsahom porušenia zmluvnej povinnosti
a výškou pokuty znamená neurčitosť dohody o zmluvnej pokute. Takúto neurčitosť znamená aj
nejednoznačnosť vyjadrenia toho, v akej výške porušenie zmluvnej povinnosti znamená nárok na
zmluvnú pokutu a v akej výške.

Súd je toho názoru, že výška zmluvnej pokuty, ktorá je len na ľubovôli dodávateľa, je aj v rozpore s
dobrými mravmi. V danej veci porušenie povinnosti zo strany žalovanej žalobca vyčíslil na sumu 27 eur.
Oproti tomu dojednaná zmluvná pokuta 600 eur predstavuje 2222,22% a vyfakturovaná zmluvná pokuta
331,94 eur predstavuje 1229,40%.

Dohoda o zmluvnej pokute, keď sa táto týka len jedného účastníka zmluvnej strany, spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa
ako ich predpokladá ustanovenie §53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čím sa zároveň prieči dobrým
mravom v zmysle ustanovenia §39 Občianskeho zákonníka a tento nárok žalobcu súd považuje ta
nedôvodný v celom rozsahu. Preto súd žalobu v tejto časti, vrátane úroku z omeškania, zamietol.

21. Záverom súd udáva, že žalobca svoje právo na zmluvnú pokutu a poplatky odvíja od Zmluvy,
ktorá patrí k spotrebiteľským zmluvám v zmysle ustanovenia §52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Tieto zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda
i dojednanie o zmluvnej pokute a poplatkoch podstatným spôsobom neovplyvňuje. Navyše podmienky

často ani nie sú individuálne dojednané v zmluve, ale v osobitných zmluvných dojednaniach, resp.
cenníkoch, ktoré sú predtlačené a ktorých obsah spotrebiteľ ovplyvniť vôbec nemohol. Nejde teda
o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Žalobca ako
dodávateľ zmluvnú pokutu a poplatky so spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokutaa poplatky je súčasťou formulárovej zmluvy, resp. cenníka. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom
nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti
a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby

mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Súčasne súd má za to, že zmluvnú pokutu a
poplatky si spotrebiteľ osobitne nevyjednal aj vzhľadom na ich splynutie s ostatnými štandardnými
podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam. K
základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda
také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z
hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách, Smernica Rady 93/13 o nekalých
podmienkachvspotrebiteľskýchzmluvách,sistanovilaprávezacieľvyvážiťfaktickúnerovnováhumedzi
dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.

22. Podľa ustanovenia §255 ods. 1, 2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru

jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Súd žalobe žalobcu vyhovel v časti o zaplatenie 27 eur a zamietol žalobu v časti o zaplatenie 371,84 eur.
Z uvedeného výsledku konania vyplýva, že v konaní bola úspešnejšia žalovaná, ktorej by patrila náhrada

trov konania. Žalovaná si však žiadne trovy konania neuplatnila, žiadne trovy konania jej nevznikli. Preto
jej súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.