Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. november 2019

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 23Er/4261/2009
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1609208518
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Tomus
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2019:1609208518.3

Uznesenie
Okresný súd Malacky v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO 35 792 752,
so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti povinnému: M. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XXXX, I.,
vedenej súdnym exekútorom JUDr. Patriciusom Baďurom, Exekútorský úrad so sídlom Štefana Rosívala
2, P.O.BOX 14, Bratislava, o vymoženie pohľadávky oprávneného v sume 988,41 s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu zastavuje.

O trovách exekúcie a o trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia o
zastavení exekúcie samostatným uznesením

o d ô v o d n e n i e :

Súdny exekútor doručil dňa 15.12.2009 Okresnému súdu Malacky žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 08.12.2009,
doručený súdnemu exekútorovi dňa 10.12.2009 a exekučného titulu - zmenkového platobného rozkazu
č. k. 1ZM 799/2005 - 8 zo dňa 21.11.2005 vydaného Okresným súdom Bratislava V, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 06.12.2005 a vykonateľnosť dňa 17.12.2005.

Okresný súd Malacky poverením č. 5106 * 023272 zo dňa 11.01.2010 poveril súdneho exekútora
vykonaním exekúcie.

Súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu dňa 22.01.2016 podanie oprávneného zo dňa 14.01.2016,
doručené súdnemu exekútorovi dňa 20.01.2016 označené ako „Doplnenie návrhu na vykonanie
exekúcie“. V predmetnom oznámení oprávnený uviedol, že predmetné exekučné konanie je vedené na
podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou a v
súlade s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku je oprávnený povinný opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce
sa vlastného vzťahu s povinným a pripojiť dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. Ďalej oprávnený
uviedol, že dňa 25.02.2004 uzavrel Zmluvu o revolvingovej pôžičke č. 37892 - 11492 s povinným
ako dlžníkom, na základe ktorej poskytol povinnému pôžičku v sume 2.722,17 Eur. Za poskytnutie
pôžičky sa povinný zaviazal zaplatiť oprávnenému odplatu (zmluvnú odmenu) v sume 1.252,21 Eur,
ktorá predstavuje úroky za poskytnutie pôžičky a to za celú dobu poskytnutie pôžičky. V zmysle zmluvy
bol preto povinný uhradiť istinu pôžičky v 36 mesačných splátkach sumu vo výške 75,62 Eur. Vzhľadom
na omeškanie s úhradou splátok sa dňa 25.05.2005 stal splatným celý nesplatený záväzok zo zmluvy, t. j.
nesplatená istina pôžičky v sume vo výške 1.833,32 Eur a vznikol oprávnenému nárok na zmluvné pokuty
podľa zmluvy v celkovej výške 870,62 Eur. Zmenka bola vystavená povinným ako vystaviteľom na rad
oprávneného ako veriteľa za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa zo zmluvy pre prípad omeškania
povinného s plnením jeho splatných záväzkov a to v súlade s ustanoveniami zákona NRSR č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úverov a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb.
o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov. Oprávnený v súlade s vyplňovacím
právom k blankozmenke dohodnutými v zmluve/ dohode o vyplňovanom práve k blankozmenke a v

súlade s ustanoveniami zákona NRSR č. 258/2001 Z. z. vyplnil zmenku a uplatnil svoj nárok cestou
príslušného súdu, ktorý vydal zmenkový platobný rozkaz, ktorý je exekučným titulom. Vzhľadom na
vyššie uvedené skutočnosti oprávnený navrhuje, aby v súlade s ust. § 243 f ods. 6 Exekučného poriadku
súd rozhodol o pokračovaní exekúcie. Oprávnený okrem návrhu na doplnenie návrhu na vykonanie
exekúcie predložil tunajšiemu súdu zmluvu o revolvingovej pôžičke č. 37892 - 11492 zo dňa 25.02.2004,
dohodu o vyplňovacom práve k blankozmenke zo dňa 25.02.2004.

Podľa § 243h Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné
konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá
pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci
pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou
tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie
exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa
§ 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia,
ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj
rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je
povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu
na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote
podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.

Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky
a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a
nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia
zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

Súd preskúmaním spisového materiálu 23Er/4261/2009 a spisového materiálu 1Zm/799/2005 zistil,
že oprávnený bol povinný v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v lehote
30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona t. j. do 22.01.2016 doplniť návrh na vykonanie exekúcie a
taktiež k doplnenému návrhu na vykonanie exekúcie bol povinný pripojiť dôkazy, ktoré tieto skutočnosti
osvedčujú. Týmito náležitosťami sú opísanie rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu
s povinným a pripojenie dôkazov, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. Cieľom uvedeného je zabezpečenie
podkladov pre to, aby exekučný súd mohol posúdiť, či vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou, a ak dospeje k takémuto záveru, posúdiť, či nie je daný dôvod na zastavenie
exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Právnou úpravou sa malo zamedziť, aby
nedochádzalo k zneužitiu niektorých právnych inštitútov (napr. zmenky) proti spotrebiteľom
a zabezpečiť, aby nedochádzalo k vydávaniu rozsudkov, ktoré potvrdzujú nároky veriteľov dosahujúce
príslušenstvo vo výške dosahujúcej úžeru. V exekučných konaniach prebiehajúcich na
podklade exekučného titulu vydaného v konaní, v ktorom nebola účastníkovi poskytnutá primeraná
ochrana, je nevyhnutné sa vysporiadať s otázkou ochrany spotrebiteľa.

Súd sa v prvom rade zaoberal tým, či bolo doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie podané včas,
v zákonnej lehote podľa zákona č. 438/2015 Z. z., ktorým bolo do Exekučného poriadku doplnené
ustanovenie § 243f, nadobudol účinnosť dňa 23.12.2015. Zákonná lehota na doplnenie návrhu uplynula
teda dňa 22.01.2016. Oprávnený doplnenie doručil súdnemu exekútorovi dňa 21.01.2016, teda pred
uplynutím uvedenej zákonnej lehoty.

Súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nárok uplatnený zo zmenky vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou. Po oboznámení sa s obsahom zmluvy o revolvingovej pôžičke súd konštatuje, že predmetná
zmluva je bez pochýb spotrebiteľskou zmluvou, na ktorú sa vzťahuje úprava zákona č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch, účinná ku dňu uzavretia zmluvného vzťahu, t. j. k 25.02.2004,
nakoľko jej predmetom bolo poskytnutie pôžičky. Súd posúdil zmluvu o revolvingovej pôžičke ako

spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka a zároveň ako spotrebiteľský úver podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“).

Oprávnený poskytol povinnému pôžičku v rámci svojej podnikateľskej činnosti, čo vyplýva z výpisu z
Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, Vložka č. 22160/B, kde má ako predmet
činnosti oprávnený zapísané poskytovanie úverov a pôžičiek nebankovým spôsobom z vlastných
zdrojov. Povinný je fyzickou osobou, pričom z posudzovanej úverovej zmluvy nevyplýva, že by bol
povinnému poskytnutý úver na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Úverová zmluva preto
spĺňa predpoklady týkajúce sa predmetu zmluvy a vzťahu dodávateľa a spotrebiteľa a bez pochyby
má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. a je spotrebiteľskou
zmluvou podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže ide o zmluvu odplatnú zmluvu upravenú
v Občianskom zákonníku. Na právny vzťah medzi účastníkmi úverovej zmluvy je teda potrebné
okrem ustanovení zmluvy, Zmluvných dojednaní, na ktoré sa zmluva odvoláva, aplikovať aj príslušné
ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú
súčasťou obsahu záväzkov bez ohľadu na dohodu strán.

Z vykonaného dokazovania ďalej vyplýva, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie,
bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. Exekučným titulom v tomto exekučnom
konaní je zmenkový platobný rozkaz. Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava V, sp. zn.
1Zm/799/2005 vyplýva, že zmenkový súd sa nezaoberal obsahom spotrebiteľskej zmluvy, v súvislosti
s ktorou vznikol vymáhaný nárok. Spotrebiteľskú zmluvu nemal pri rozhodovaní ani k dispozícii,
rozhodoval výlučne na podklade tvrdení žalobcu a na podklade predloženého originálu zmenky. Keďže
zmenkový súd vôbec neskúmal spotrebiteľskú zmluvu, plnenie z ktorej bolo zabezpečené predloženou
zmenkou, je nepochybné, že nebolo v základnom konaní prihliadnuté na prípadné neprijateľné
podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, prípadne na rozpor s dobrými mravmi
alebo zákonom.

Z tohto dôvodu je potrebné aplikovať normy spotrebiteľského práva a to aj normy európskeho práva.
Na spotrebiteľské právne vzťahy sa vždy použijú normy spotrebiteľského práva a ustanovenia, ktoré
sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v jeho prospech a to bez ohľadu na to podľa akých zákonov
bola spotrebiteľská zmluva uzatvorená a bez ohľadu na to, či došlo k tzv. voľbe práva, alebo či sa
jedná o absolútny obchod podľa Obchodného zákonníka. Zo slovenských právnych predpisoch je
prvoradé aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách v zmysle ochrany
spotrebiteľa a zákon o spotrebiteľských úveroch.

Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 odsek 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť sa oboznámiť pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
mimo iného aj tie, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských z zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 1 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,
tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a), b) a c) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie
spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver
v rámci svojej podnikateľskej činnosti a iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá
ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom, v rámci svojej
podnikateľskej činnosti, s výnimkou banky, pobočky zahraničnej banky a finančnej inštitúcie podľa
osobitného predpisu okrem takej finančnej inštitúcie, ktorej nebolo udelené povolenie na činnosť
Národnou bankou Slovenska.

Podľa čl. 5 bod 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES, v dostatočnom predstihu
pred tým, ako sa spotrebiteľ zaviaže akoukoľvek zmluvou o úvere alebo ponukou, veriteľ a prípadne
sprostredkovateľ úveru poskytnú spotrebiteľovi na základe podmienok úveru ponúkaných veriteľom,
prípadne preferencií spotrebiteľa a informácií, ktoré spotrebiteľ poskytol, informácie potrebné na
porovnanie rôznych ponúk, aby sa mohol s dobrou znalosťou veci rozhodnúť, či zmluvu o úvere
uzavrie. Tieto informácie sa písomne alebo na inom trvalom nosiči poskytnú prostredníctvom tlačiva
pre štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere. Požiadavky na veriteľa uvedené v tomto
odseku a v článku 3 ods. 1 a 2 smernice 2002/65/ES, týkajúce sa poskytovania informácií, sa považujú
za splnené, ak veriteľ poskytol štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere.

Podľa čl. 6 ods. 1, smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
(ďalej len „smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 2 písm. a) smernice, na účely tejto smernice „nekalé podmienky“ znamenajú zmluvné
podmienky definované v článku 3.

Podľa čl. 2 písm. b) smernica, spotrebiteľ znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách
podlieha tejto smernici koná s cieľom, nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu.
Podľa čl. 2 písm. c) smernica, predajca alebo dodávateľ znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú
osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom vzťahujúcim sa k jeho obchodom,
podnikaniu alebo povolaniu bez ohľadu na to či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva.
Podľa čl. 3 smernica - 1.) zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. 2.) Podmienka sa nepovažuje za individuálne
dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky,
najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty
podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie
tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide
o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že
štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.
Súd k veci ďalej uvádza, že ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v
spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a
z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred
naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami, alebo ju odmietnuť.
Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o
rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom
(porov. rozsudky Mostaza Claro C 168/05, Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98).

Zákonodarca stanovil oprávnenému v prípade, ak sa proti fyzickej osobe vymáha nárok zo zmenky,
povinnosť preukázať, že nejde o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo
že síce ide o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale v konaní, v ktorom bol
vydaný exekučný titul bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo
neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Dôkazné bremeno
má oprávnený a existencia dôvodov na zastavenie konania sa prezumuje (predpokladá).

Na základe uvedeného dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku
v spojení s § 243f ods. 4 Exekučného poriadku je daný, ak oprávnený v zákonom stanovenej lehote
doplnil svoj návrh na vykonanie exekúcie, zároveň ide o nárok vzniknutý zo spotrebiteľskej zmluvy a súd
v základnom konaní neprihliadol na konkrétne existujúce neprijateľné zmluvné podmienky v neprospech
spotrebiteľa, prípadne v spotrebiteľskej veci súd neprihliadol na existujúce zákonné obmedzenie alebo
existujúcu neprípustnosť použitia zmenky. Povinnosťou súdu v exekučnom konaní je teda vyhodnotiť, v
akej miere je uplatnený nárok zo zmenky primeraný a nad tento rámec vymoženie nároku nepripustiť.

Z vyššie citovaných ustanovení exekučného poriadku vyplýva, že zákonodarca stanovil oprávnenému
v prípade, ak sa proti fyzickej osobe vymáha nárok zo zmenky, povinnosť preukázať, že nejde o nárok,
ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, alebo že síce ide o nárok, ktorý vznikol v súvislosti
so spotrebiteľskou zmluvou, ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, bolo prihliadnuté na
prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, prípadne
na rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom. Dôkazné bremeno má oprávnený a existencia dôvodov na
zastavenie konania sa prezumuje (predpokladá). Z listinných dôkazov predložených oprávneným, ani z
pripojeného spisu sp. zn. 1Zm/799/2005 nevyplýva, že by sa zmenkový súd zaoberal spotrebiteľským
charakterom právneho vzťahu účastníkov konania, a že by prihliadal na okolnosti uvedené v §
57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku, a napriek tomu priznal plnenie v celom rozsahu. Nad
rámec vyššie uvedených zistení, ktoré odôvodňujú zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.
m/ Exekučného poriadku, súd uvádza, že pri doplnení návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený
podaním zo dňa 14.01.2016 doručeným súdnemu exekútorovi dňa 20.01.2016, oprávnený uviedol
len skutočnosti týkajúce sa aktívnej a pasívnej legitimácie oprávneného a povinných a pripojil ako
dôkaz predmetnú zmluvu o revolvingovej pôžičke č. 37892 - 11492 zo dňa 25.02.2004 uzavretú medzi
oprávneným a povinným, Dohodu o vyplňovacom práve k blankozmenke zo dňa 25.02.2004, avšak
neuviedol rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinnými vyplývajúce zo zmluvy
o revolvingovej pôžičke zo dňa 25.02.2004, ktorá je základom vymáhanej pohľadávky zabezpečenej
zmenkou. Ani z doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie nie je možné vyvodiť čo pohľadávka, ktorá je
predmetom exekúcie - zmenková suma 2.663,08 Eur (pôvodne 88.398 Sk) konkrétne predstavuje, a že
nejde o nároky vyplývajúce z neprijateľných zmluvných podmienok. Nie je zrejmé, aké nároky a v akých

výškach vymáhaná suma v sebe zahŕňa, či jej súčasťou nie sú okrem nároku na zaplatenie istiny resp.
úrokov z pôžičky, aj ďalšie nároky, napr. na úhradu poplatkov, či sankcií spojených s neplním záväzku
riadne a včas, a že zmluvná úprava takýchto ďalších nárokov nepredstavuje neprijateľné zmluvné
podmienky. Za takýchto podmienok súd by ani nemohol preskúmať v tomto štádiu exekučného konania,
či vymáhaný nárok oprávneného nevychádzal aj z neprijateľných zmluvných podmienok. Dôkazná
povinnosť je na strane oprávneného.

Z posudzovanej veci teda oprávnený nepreukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa
§ 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku, preto súd s poukazom na § 243f ods. 4 Exekučného
poriadku vychádzal z prezumpcie dôvodu na zastavenie exekúcie a exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm.
m) Exekučného poriadku, zastavil.

O trovách exekúcie a trovách konania rozhodne súd samostatným uznesením po
právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje, trojmo. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 20. 1. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.