Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. október 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/84/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118206469
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8118206469.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.
Jozefa Angeloviča a JUDr. Viery Zoľákovej, v právnej veci žalobcov: 1/ G. U., P.. XX.X.XXXX, Y. O.
XXX, XXX XX O., 2/ N. U., P.. X.X.XXXX, Y. O.N. XXX, XXX XX O., proti žalovaným: 1/ Slovenská
sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, 2/ CEE COLLECT Slovakia s. r. o.,
Pražská 11, 811 04 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 45 882 053, 3/ Dražby a aukcie, s. r. o.,

Flámska 1, 036 01 Martin, IČO: 36 751 642, 4/ M.. E. G., H. V., U. XXX, XXX XX U., v konaní o žalobe
žalobcov na obnovu konania, o odvolaniach oboch žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Prešov
č.k. 14C/26/2018-35 zo dňa 16.8.2018, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie.

Nepriznáva žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“)
odmietol žalobu žalobcov na obnovu konania a zároveň vyslovil, že žalobcovia nemajú nárok na náhradu
trov konania.

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou podanou dňa 8.6.2018 navrhli žalobcovia, aby

súd povolil obnovu konania o určenie neplatnosti dražby vedeného Okresným súdom Prešov pod sp.
zn. 12C/195/2016. V rámci odôvodnenia tejto žaloby žalobcovia okrem iného uviedli:
„Súdu týmto ďalej popisujeme všetko podstatné k tomu, aby súd mohol spoľahlivo určiť nesporné
skutkové tvrdenia ohrozeného spotrebiteľa a odvolávame sa pri tom na zákonné ustanovenia podľa
nasledovných popisov uvedených v tejto žalobe:
A. Dôvody na obnovu konania v zmysle § 406 zákona č. 160/2015 Z.z. CSP,

B. Očakávania ohrozených spotrebiteľov,
C. Návrhy pre súd,
D. Informácie o zmluve,
E. Klamlivé konanie a nekalé obchodné praktiky zo strany veriteľa.
Pre ďalej uvedené dôvody žalobcovia podávajú žalobný návrh na obnovu konania
sp. zn. 12C/195/2016, ktorý je dôvodný, nakoľko:

1. je možné preukázať že zmluva medzi žalovaným v 1/ rade a žalobcami je neplatná a konanie
žalovaného v 1/ rade aj žalovaného v 2/ rade má právne vady,
2. v dražobnom konaní nebolo dodržané ustanovenie § 7, ods. 2 zákona č.527/2002 Z.z. o dobrovoľných
dražbách,
3. doteraz boli prehliadané naše spochybňovanie dražby podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o
dobrovoľných dražbách s uplatnením práva domáhať sa určenia neplatnosti dražby aj po 3 mesiacoch

odo dňa príklepu, nakoľko dôvody neplatnosti dražby súvisia s trestným činom zo strany žalovaných a
zároveň ide o dražbu domu, v ktorom sme mali ako predchádzajúci vlastníci predmetu dražby v časepríklepu hlásený trvalý pobyt bez ohraničenia termínu uplatnenia práva na neplatnosť dražby, preto sme
na C. E. H. podali aj podnet na trestné oznámenie voči žalovaným,
4. navyše sa možno domnievať, že výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby je protiústavný!

5. žalovaní vrátane notára G.. J. U., H. H. T..Y..O. X, XXX XX D., M.: XX XXX XXX nám už zasiahli do
našich práv tak, že nám a našej rodine preukázateľne spôsobujú ujmu finančnú aj majetkovú.
Týmto podaním žalobcovia osvedčujú súdu:
1. nárok, ktorému sa má navrhovanou obnovou konania poskytnúť ochrana,
2. nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy

3. a preukazuje vzťah navrhovanej obnovy konania k predmetu konania vo veci samej o určenie
neplatnosti zmluvných podmienok, v ktorom má byť odstránená spornosť práva medzi stranami sporu,
aby bola navrhovaná obnova konania nariadená.
Zdôrazňujeme ešte, že podľa verejne prístupnej právnej analýzy postúpenie pohľadávky banky zo
spotrebiteľskej zmluvy voči jej klientovi - spotrebiteľovi na inú osobu, ktorá nie je bankou, je neplatné.
Postúpenie pohľadávky banky zo spotrebiteľskej zmluvy voči jej klientovi - spotrebiteľovi na inú osobu,

ktorá je bankou, je neplatné, ak takéto postúpenie je v rozpore s ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách.
Zároveň, v spotrebiteľských zmluvách nie je možné platne dojednať odchýlenie sa od (ust. § 92 ods. 8)
Zákona o bankách v neprospech spotrebiteľa.
V kontexte vyššie uvedeného následne v oblasti spotrebiteľských zmlúv platí, že proti sebe stoja dve
právne normy, a to právna norma vyjadrená v ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách, ktorá pripúšťa

postúpenie pohľadávky banky aj na inú osobu ako banku a ktorá je súčasťou nášho právneho poriadku
už od 16.9.1999 prostredníctvom novely zákona č. 21/1992 Zb. o bankách a norma vyjadrená v ust. §
525 ods. 1 OZ, ktorá nepripúšťa postúpenie pohľadávky banky na inú osobu ako banku (nakoľko by sa
jej obsah zmenou veriteľa zmenil) v spojení s ust. §52 ods. 2 a § 54 ods. 1 OZ, ktoré sa stali súčasťou
nášho právneho poriadku s účinnosťou od 1.4.2004. Právna norma vyjadrená v ust. § 92 ods. 8 Zákona

o bankách zhoršuje postavenie spotrebiteľa oproti právnej norme vyjadrenej v ust. § 525 ods. 1 OZ,
nakoľko umožňuje postúpiť pohľadávku aj takým spôsobom, že jej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil.
Aplikujúc výkladové pravidlo „lex specialis derogat legi generali“, v zmysle ktorého OZ ako špeciálny
právny predpis upravujúci postavenie spotrebiteľov má výkladovú prednosť pred inými právnymi
predpismi, ako aj výkladové pravidlo „lex posterior derogat legi priori", v zmysle ktorého neskoršia

právna úprava, ktorou je úprava spotrebiteľských zmlúv má prednosť pred skoršou právnou úpravou
(obsiahnutou v Zákone o bankách), a berúc do úvahy materiálny korektív na ochranu práv spotrebiteľa
vyjadrený v ust. § 54 ods. 1 OZ v spojení s ust. § 52 ods. 2 OZ platí právny záver, že banka vôbec
nemôže postúpiť svoju pohľadávku zo spotrebiteľskej zmluvy na inú osobu ako je iná banka, nakoľko
takéto postúpenie by bolo absolútne neplatné pre rozpor so zákonom (§ 39 OZ v spojení s ust. §52 ods.

2 a §54 ods. 1 OZ).
Žalobcovia zároveň citovali veľké množstvo právnych predpisov z Civilného sporového poriadku, resp.
Občianskeho zákonníka.

3. Citujúc ustanovenia § 397, § 399, § 400, § 403 ods. 1, 2, § 404, § 405, § 406, § 409, § 413 ods. 1,

2 všetko zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súd prvej inštancie
uzavrel, že z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 12C/195/2016 súd zistil, že rozsudok v tejto veci
nadobudol právoplatnosť dňa 7.7.2017 a žalobcovia podali žalobu na obnovu konania dňa 8.6.2018.
Podľa názoru súdu je v zmysle § 403 CSP nepochybné, že všetky dôvody ktoré žalobcovia uvádzajú,
predstavujú dôvody, o ktorých sa mohli dozvedieť už v priebehu samotného konania vedeného pod

sp. zn. 12C/195/2016 a tieto dôvody v súdnom konaní mohli aj uplatniť, pričom v zmysle § 399 CSP
mohli potencionálnu zmenu alebo zrušenie rozhodnutia dosiahnuť aj inak (napr. podaním dovolania).
Súd poukazuje na to, že žalobcov nevyzýval na prípadné doplnenie ich podania, keďže z jeho obsahu
nepochybne vyplýva, že sa nejedná o žiadne skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré by nebolo
možné použiť v pôvodnom konaní a z ich podania taktiež nevyplýva, že navrhujú vykonať dôkazy, ktoré

nebolo možné vykonať v pôvodnom konaní. Aj s ohľadom na tieto skutočnosti ma súd nepochybne
za to, že žalobcovia podali návrh na obnovu konania oneskorene, pričom rozsudok v pôvodnej veci
nadobudol právoplatnosť dňa 7.7.2017 a aj keby súd pripustil, že po doručení prvostupňového rozsudku,
ktorý bol vyhlásený dňa 26.1.2017, resp. rozsudku odvolacieho súdu zo dňa 31.5.2017, žalobcovia zistili
teoreticky nejaké skutočnosti, resp. dôkazy, ktoré by mohli byť dôvodom pre obnovu konania, tak žalobu

na obnovu konania súdu podali až dňa 8.6.2018, teda po vyše roku od právoplatnosti rozhodnutia v
pôvodnej veci. Vzhľadom na uplynutie lehoty podľa § 403 ods. 1 CSP, preto súd žalobu na obnovu
konania ako oneskorene podanú odmietol.4. Okresný súd zároveň konštatuje, že z návrhu žalobcov nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by bolo
možné podradiť pod ustanovenie § 404 CSP a keďže, ako už bolo konštatované, žaloba bola podaná
oneskorene, súd ju odmietol.

5. Následne citujúc ustanovenie § 256 ods. 1 CSP súd prvej inštancie uzavrel, že podanie žalobcov
v danej veci nebolo prejednané, preto analogicky postupoval pri rozhodovaní o náhrade trov konania
podľa ustanovenia svojou povahou upravujúceho rozhodnutia podobného charakteru. Keďže žalobcovia
zapríčinili odmietnutie podania (analogicky zastavenie konania) nemajú podľa okresného súdu nárok na

náhradu trov konania.

6. Proti tomto uzneseniu ako celku podali obaja žalobcovia včas odvolanie s odvolacími dôvodmi podľa
ust. § 365 ods. 1 písm. h/ a f/ CSP. V podanom odvolaní uviedli, že spornú pohľadávku žalovaného
v 1/ rade neuznávajú, čo do dôvodu a výšky. Okrem formálnych dôvodov mali odvolatelia za to, že
prvoinštančný súd okrem toho, že si neprečítal podrobne znenie, tak zo svojej úradnej moci a úradnej

povinnosti nepreveril zmluvu žalobcov s veriteľom ani zákonné postúpenie pohľadávky a následne
dražobné konanie. Na základe toho súd sám od seba neidentifikoval neprijateľné podmienky v zmluve
medzižalobcomaveriteľom.Poukazujúcnaustanovenie§53ods.1Občianskehozákonníkažalobcovia
dôvodili tým, že ich žalovaní cieleným, úžerníckym a dražobným konaním pripravili nie len o strechu nad
hlavou, ale spôsobili im aj navyše finančnú stratu vo výške 17.605,44 eur.

7. V ďalšom žalobcovia uviedli, že nevedia prečo je súdu prvej inštancie nepochybné, že všetky dôvody,
ktoré žalobcovia uviedli predstavujú dôvody, o ktorých sa mohli dozvedieť už v priebehu samotného
konania vedeného pod sp. zn. 12C/75/2016 a tieto dôvody v súdnom konaní aj uplatniť. Podľa
odvolateľov súd prvej inštancie prehliadol aj uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Co/66/2017,

ktoré posudzovalo spor vedený na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 12C/195/2016 s tým, že svojimi
rozhodnutiami priamo nadržiava dražobným podvodníkom.

8. Vyslovili presvedčenie, že okresný súd nebral do úvahy fakty o neoprávnenosti dobrovoľných dražieb,
ako je dražba v ich prípade, keď dobrovoľná dražba je typická tým, že ju nesprevádza preventívna

súdna kontrola o neprijateľnosti zmluvných podmienok. O tom, či sa dražba vykoná, o výške pohľadávky
a podobne rozhodne súkromná osoba s tým, že dražbu vykoná ďalšia súkromná osoba, ktorá pri
takejto činnosti sleduje jej zisk. Za takýchto okolností je neodkladné opatrenie ako jediný efektívny
prostriedok na ochranu ohrozeného spotrebiteľa do času, kým súd vo veci samej nevykoná súdnu
kontrolu neprijateľnosti zmluvných podmienok.

9. Zo znenia samotného Zákona č. 527/2002 nemožno podľa odvolateľov vyvodiť záver o tom, že
by dobrovoľná dražba mala viesť k nadobudnutiu vlastníckeho práva aj od nevlastníka a teda, že by
došlo k prelomeniu zásady „nemo plus iuris“. Rýdzo ekonomický pohľad jednostranne zohľadňujúci len
investíciu vydražiteľa je nezlučiteľný s vyššie uvedenou ústavnou ochranou existujúceho vlastníckeho

práva skutočného vlastníka predmetu dražby. Vlastník má právo užívať svoj majetok „pokojne“ a nemôže
byť teda nútený pravidelne si zisťovať, či jeho majetku náhodou nehrozí zo strany tretích osôb zásah.
Dobrovoľná dražba, ktorej navrhovateľom nie je skutočný vlastník je konaním, ktoré sa vedie absolútne
mimo vôle a aj bez pričinenia skutočného vlastníka, bez akejkoľvek predbežnej kontroly súdu alebo
iného orgánu verejnej moci, výlučne pod kontrolou dražobníka, ktorý je súkromnoprávnym subjektom

vykonávajúcim svoju činnosť ako podnikanie, teda za účelom dosiahnutia zisku.

10. Podľa odvolateľov sa v tejto právnej veci preukázateľne prejavuje právne barbarstvo voči
spotrebiteľom. Právne postavenie žalobcov je ohrozené hrubo nemorálnym postupom prvotného
veriteľa, nakoľko zneužívajúci zmluvný vzťah medzi ním a veriteľom obsahuje neprijateľné podmienky

a konanie veriteľa má nekalé obchodné praktiky. Odvolatelia majú za to, že z preukázateľne neplatných
právnych úkonov nemôžu vzniknúť platné právne účinky. Zdôraznili súdu, že na základe doterajšej
komunikácie s veriteľom a na základe vývoja situácie preukázateľným cieľom zmluvy veriteľa je výlučný
zisk veriteľa a zmluva veriteľa je tak neplatná pre zjavný rozpor s dobrými mravmi a obchádzanie zákona,
keď veriteľ si nechá platiť za niečo, čo nie len že nemá oporu v zákone, ale nemá pre spotrebiteľa

význam, ale veriteľ si nechá platiť astronomickú sumu za nesplnený zmluvný záväzok aj za nevyžiadanú
službu.11. Odvolatelia mali navyše za to, že sudca svojim odmietavým uznesením im odoprel právo na
spravodlivýsúdnyprocesvtejtoprávnejveci,ajnapriektomu,ževeriteľbežnepodľaverejneprístupných
informácií v mene svojho vlastného úžerníckeho výkladu „spravodlivosti“ reálne okráda spotrebiteľov a

pripravil aj žalobcov o ich majetok. Podľa názoru odvolateľov okresný súd bol v tejto veci benevolentný
k posúdeniu podstaty právnej veci a konal preukázateľne, neodborne, benevolentne a neprofesionálne.

12. Žalobcovia žiadali odvolací súd, aby s náležitou odbornou starostlivosťou posúdil predmetnú
spornú vec, keď svojim konaním v tejto veci rátajú so súdnym konaním v súlade s ochranou

ohrozeného spotrebiteľa pred úžerníckymi aktivitami veriteľa a dražobnými klamlivými konaniami
všetkých žalovaných. Podľa odvolateľov je nepredstaviteľné aby trpeli napriek tomu, že spotrebiteľská
zmluva a všeobecné obchodné podmienky obsahovali neprijateľné podmienky.

13. Tvrdiac, že súd prvej inštancie vychádzal z povrchného posúdenia veci, keď týmto postupom im
sudkyňa (zrejmé mali na mysli sudca - poznámka odvolacieho súdu) znemožnil spravodlivý proces na

súdne a súdnu ochranu pred úžerníckym podvodníkom, veriteľom a dražobnými podvodníkmi voči nám
spotrebiteľom namietajú uznesenie okresného súdu ako aj vo výroku, ako aj v jeho odôvodnení.

14. Odvolatelia namiesto svojho odvolacieho návrhu žiadali, aby odvolací súd prijal ich návrhy popísané
v odôvodnení na obnovu konania a o určenie neplatnosti dražby vedeného na Okresnom súde Prešov

pod sp. zn. 12C/195/2016 s tým, že pre prípad porušenia ich práv žiadali do konania pribrať prokurátora
na ochranu ich zákonných práv, ktoré voči žalovaným už popísali podrobne v ich podnete na trestné
oznámenie.

15. Zároveň toto odvolanie dali odvolatelia na vedomie C.O. E. H..

16. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a § 378
ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať
alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verný záujem a dospel

k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné a preto uznesenie okresného súdu potvrdil podľa § 387
ods. 1 CSP ako vecne správne.

17. Podľa § 397 písm. a/ CSP proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania,
ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré

ten, kto podal žalobu na obnovu konania bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu
privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

18. Podľa § 403 ods. 1 CSP, žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote 3 mesiacov, odkedy sa
ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho

mohol uplatniť.

19. Podľa § 405 CSP odpustenie zmeškania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania nie je
prípustné.

20. Podľa § 406 CSP v žalobe na obnovu konania sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie
označenie rozhodnutia, proti ktorému smeruje, v akom rozsahu sa napáda, dôvody obnovy konania,
skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že žaloba je podaná včas, dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť žaloby
preukázať, ako aj to, čoho sa domáha ten, kto obnovu konania navrhuje.

21. Podľa § 413 ods. 1 písm. a/, súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak bola podaná
oneskorene a písm. e/, ak je zjavne nedôvodná.

22. Podľa § 413 ods. 2 CSP, ak sa postupuje podľa ods. 1, žalobu na obnovu konania netreba doručovať
ostatným subjektom na vyjadrenie.

23. Podľa ust. § 379 CSP v spojení s ust. § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi
odvolania viazaný.24. Za aplikácie vyššie citovaných zákonných ustanovení krajský súd posudzoval napadnuté uznesenie
okresného súdu v rozsahu a v medziach odvolacích dôvodoch žalobcov obsiahnutých v písomne
podanom odvolaní.

25. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobcov je potrebné uviesť, že tak za pôvodného procesno-
právneho predpisu, a to Občianskeho súdneho poriadku ako aj Civilného sporového poriadku návrh
(žaloba) na obnovu konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý smeruje proti právoplatnému
rozhodnutiu súdu. Nezmeniteľnosť a záväznosť rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť je jednou

zo záruk právnej istoty. Pre zásah do týchto právoplatných rozhodnutí formou mimoriadnych opravných
prostriedkov, ktorými sú obnova konania a dovolanie práve so zreteľom na mimoriadnosť týchto
opravných prostriedkov platia určité obmedzenia v porovnaní s odvolaním, ktoré sú vyjadrené zákonnou
úpravou. K týmto obmedzeniam patrí nielen vyjadrená subjektívna a objektívna lehota, ale aj zákonné
podmienky prípustnosti žaloby - návrhu na obnovu konania (§ 397 a nasl. ust. CSP, uznesenie NS SR
z 23.1.2010, sp. zn. 3Obo/138/2009, uznesenie NS SR z 11.8.2011, sp. zn. 3Cdo/98/2011 v spojení s

ustanovením § 228 a nasl. ustanovenia O.s.p.).

26. Vo všeobecnosti odvolací súd uvádza, že predpokladom toho, aby súd pripustil obnovené konanie
vo veci, ktoré už raz právoplatne rozhodol je splnenie všetkých zákonných procesných podmienok
uvedených v príslušných ust. § 397 až § 408 CSP. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorý

má povahu výnimky zo zásady nezmeniteľnosti právoplatného súdneho rozhodnutia a vzhľadom na
prelomenie zásady res iudicata, ktorá zabezpečuje právnu istotu stranám sporu, je jeho prípustnosť vo
viacerých smeroch obmedzená. Zákonné ust. § 397 písm. a/ až f/ CSP pripúšťa obnovu konania proti
právoplatnému rozsudku súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané je postihnuté niektorou z procesných
vád vymenovaných v písmenách, resp. z niektorého expressis verbis vymieňaného zákonného dôvodu

a výnimočne prípustná i voči právoplatnému uzneseniu, ktorým bol schválený zmier ak možno dôvody
obnovy vzťahovať i na predpoklady, za ktorých za zmier schvaľoval; to platí analogicky aj pre platobný
rozkaz (§ 398 CSP). Prípustnosť a striktnosť úpravy obnovy konania nie je samoúčelná, zrejmým
záujmom a snahou zákonodarcu bolo prispieť k zachovaniu právnej istoty a pripustiť výnimku zo
zásady nezmeniteľnosti už raz právoplatne rozhodnutej veci len výnimočne za predpokladu naplnenia

konkretizovaných špecifických podmienok.

27. Odvolací súd po preskúmaní veci, odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie ako aj dôvodov
odvolania konštatuje správnosť a úplnosť dôvodov, na podklade ktorých súd prvej inštancie rozhodol.
Odvolací súd súhlasí s odôvodnením napadnutého uznesenia, pretože súd prvej inštancie dostatočne,

argumentačne i právne zdôvodnil prečo žalobu na obnovu konania v danej veci s poukazom na
konkrétne predošlé právoplatné rozhodnutie okresného súdu odmietol ako podanú oneskorene.
Odvolací súd konštatuje, že práve z dôvodu presvedčivého odôvodnenia uznesenia nepovažuje za
potrebné opakovane uvádzať totožné skutočnosti a právne argumenty, ktoré už vo svojom rozhodnutí
obsiahol súd prvej inštancie. Dôvody a právne úvahy uvádzané v napadnutom uznesení sú vecne

správne, sú dostatočné, argumentačne presvedčivé a právne správne posúdené a vyhodnotené.

28. V zhode s okresným súdom je aj odvolací súd toho názoru, že všetky dôvody, ktoré žalobcovia
uvádzajú vo svojom návrhu na obnovu konania predstavujú dôvody, o ktorých sa mohli dozvedieť už v
priebehu samotného konania, ktorého obnovu navrhujú.

29. K vyššie uvedenému zároveň odvolací súd dodáva, že žalobcovia nepreukázali relevantný dôvod
prípustnosti obnovy konania v zmysle intencie ustanovenia § 397 písm. a/ CSP, teda neuviedli relevantný
dôvod vyvolať obnovu už právoplatne skončeného sporu.

30. K obsahu spisového materiálu, z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Prešov č.k.
12C/195/2016-105 zo dňa 26.1.2017 ako i odôvodnenia uznesenia Krajského súdu Prešov v tejto
veci odvolací súd uvádza, že obsah odvolania proti rozsudku Okresného súdu Prešov vo veci
12C/195/2016-105 je praktický totožný s obsahom odvolania v preskúmavanej veci, najmä pokiaľ sa
týka dôrazu na ochranu práv spotrebiteľa ako slabšej strany s tým, že rovnako aj v odvolaní proti

rozsudku Okresného súdu Prešov vo veci 12C/195/2016 zo dňa 26.1.2017 odvolatelia namietajú
benevolentnosť, povrchnosť a nespravodlivý prístup súdu prvej inštancie. Je potrebné uviesť pokiaľ
odvolatelia poukazujú a zdôrazňujú ochranu spotrebiteľa s tým, že malo ísť o nezákonné postúpenie
pohľadávky, na základe ktorej došlo k dražobnému konaniu, že všetky tieto argumenty mohli použiť užv pôvodnom konaní, ktorej obnovy sa v tomto konaní domáhajú a zároveň v podanom odvolaní nijako
nekonkretizujú,resp.neuvádzajúprípadnýdôvod,prektorýnemohlipoužiťtietoskutočnosti,rozhodnutia
alebo dôkazy. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že táto obligatórna podmienka prípustnosti obnovy

konania nie je splnená, nakoľko všetky vyššie uvádzané skutočnosti ochrany spotrebiteľa už existovali
v pôvodnom konaní a žalobcovia, ktorí navrhujú obnovu konania o ich existencii vedeli alebo aspoň
mali možnosť vedieť a mali aj dostatok podkladov potrebných na ich označenie a na splnenie svojej
dôkaznej povinnosti, no uvedené si nesplnili. Napokon je potrebné uviesť, že konanie, ktorého obnovy
sa žalobcovia domáhali bolo zastavené, tak ako to vyplýva z uznesenia Krajského súdu Prešov zo

dňa 31.5.2017 z dôvodu litispendencie, na ktorú súd musí prihliadať ex offo (aj bez návrhu), a to
kvôli prebiehajúcemu konaniu vedenom na tom istom súde pod sp. zn. 28C/359/2015, a preto aj keby
súd vyhovel návrhu na obnovu konania, toto konanie by muselo byť v prípade, ak konanie vo veci
28C/359/2015 doposiaľ skončené nebolo, zastavené pre rovnaký dôvod (litispendenciu) a v prípade ak
skončené bolo pre res iudicata (rozsúdenú vec).

31. Argumentáciu žalobcov súvisiacu s odňatím možnosti konania pred súdom odvolací súd považuje
za irelevantnú, nakoľko obnova konania je mimoriadny právny prostriedok, t.j. procesný prostriedok,
pomocou ktorého iba za splnenia zákonných dôvodov obnovy konania (§ 397 CSP) možno stiahnuť
nápravu rozhodnutia, ktorého nesprávnosť má dôvod v tom, že v pôvodnom konaní nebol riadne
zistený skutkový stav. Odňatie možnosti konať pred súdom medzi tieto dôvody nepatrí, nakoľko

pochybenia súdu, ktoré znemožnili strane aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, sú napraviteľné v rámci dovolacieho konania a nie
prostredníctvom obnovy konania.

32. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie (vrátane výroku

o trovách konania pred súdom prvej inštancie) ako vecne a právne správne podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.

33.Namargožiadostižalobcov,ktorívrámciodvolaniažiadalidokonaniapribraťprokurátoranaochranu
ich práv, odvolací súd uvádza, že prokurátor môže vstúpiť do začatého konania v zmysle § 93 ods. 2

CSP v sporoch, v ktorých ako jedna zo strán vystupuje štát, právnická osoba zriadená štátom, štátny
podnik, právnická osoba s majetkovou účasťou štátu, obec alebo vyšší územný celok, alebo v sporoch o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, keď v prejednávanej veci sa nepochybne
nejedná o spor o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a zároveň žiadna zo
strán sporu nie je subjektom uvedeným vo vyššie citovanom zákonnom ustanovení. Zároveň odvolací

súd uvádza, že aj napriek tomu, že predmetné odvolanie poskytli žalobcovia na vedomie generálnej
prokuratúre, prokurátor nepožiadal o vstup do tohto konania. Rovnako odvolací súd uvádza, že na
rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy (Občianskeho súdneho poriadku) súd nerozhoduje o vstupe
prokurátora do konania, ale len s ním koná po tom, ako tento oznámi svoj vstup do konania.

34. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 256
ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a s použitím analógie v odvolacom konaní neúspešným žalobcom nepriznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Pri formulácii výroku vzťahujúceho sa k tomuto odseku
odôvodnenia zohľadnil, že odvolanie žalobcov a ani rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo a nebude
žalovaným doručované a zároveň sa jedná o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP).

35. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).