Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 3, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/73/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118200872
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8118200872.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň JUDr.

Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu Slovenský plynárenský priemysel,
a.s., Mlynské nivy 44/a, 825 11 Bratislava, IČO: 35 815 256, proti žalovanej M. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom B. XX, XXX XX O., o zaplatenie sumy 192,84 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Prešov č.k. 13Csp/11/2018-64 zo dňa 05.03.2019 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanej nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto:

„Žalobu z a m i e t a.
Náhradu trov konania stranám n e p r i z n á v a.“

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou, súdu doručenou 26.01.2018, sa žalobca domáhal
toho, aby súd uložil žalovanej zaplatiť mu sumu 192,84 eura s prísl. V žalobe uviedol, že so žalovanou
uzavrel dňa 25.03.2014 zmluvu o združenej dodávke plynu pre odberateľa plynu v domácnosti, na
základe ktorej bol jej dodávaný žalobcom zemný plyn do odberného miesta v mieste bydliska,

pričom neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú obchodné podmienky, cenník za dodávky plynu a cenník
externých služieb a výkonov. Z dôvodu nedodržania zmluvne dohodnutých platobných podmienok,
t.j. omeškania žalovanej s úhradou splatných platieb v lehote splatnosti v celkovej výške 55,00 eur,
na čo bola upozornená upomienkou, bol odber žalovanej kvalifikovaný ako neoprávnený odber, na
základe čoho bol žalobca oprávnený požiadať prevádzkovateľa distribučnej siete (SPP - distribúcia
a.s.) o zabezpečenie prerušenia dodávky zemného plynu do odberného miesta žalovanej, ktoré
však nemohlo byť fyzicky vykonané, keďže žalovaná to neumožnila, v takom prípade dochádza k

administratívnemu/ účtovnému (systémovému) prerušeniu. Po úhrade dlžnej sumy žalobca požiadal
prevádzkovateľa distribučnej siete o zabezpečenie obnovenia dodávky zemného plynu do odberného
miesta žalovanej, ktoré bolo vykonané ako administratívny úkon v systéme žalobcu. Žalovaná sa však v
krátkom čase dostala opätovne do omeškania s úhradou splatných platieb v celkovej výške 60,00 eur, na
čo bola upozornená. Uvedené bolo opätovne kvalifikované ako neoprávnený odber, prerušenie dodávky
nemohlo byť fyzicky vykonané, keďže žalovaná nebola prítomná, meradlo bolo neprístupné. Došlo k
administratívnemu/ účtovnému prerušeniu. Po úhrade dlžnej sumy žalobca požiadal prevádzkovateľa o

zabezpečenie obnovenia dodávky zemného plynu do odberného miesta žalovanej, ktoré bolo vykonané
ako administratívny úkon v systéme žalobcu.
Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.Z vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzatvorená zmluva uvedená
v žalobe, predmetom ktorej bola povinnosť žalobcu dodávať žalovanej zemný plyn a povinnosť žalovanej
zaplatiť žalobcovi za dodaný zemný plyn a služby. Predmetom konania, ako to vyplýva zo žaloby a

predloženého cenníka, bola však výlučne úhrada ceny za „zabezpečenie“ administratívneho prerušenia
dodávky plynu v prípade, že meradlo je nedostupné alebo koncový odberateľ prerušenie neumožnil,
resp. následného obnovenia dodávky plynu. Náklady žalobcu za prerušenie dodávky zemného plynu
za zabezpečenie administratívneho (účtovného) prerušenia dodávky zemného plynu boli žalovanej
vyfakturované faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou od 25.10.2016 znejúcou na 78,53 eura a faktúrou

č. XXXXXXXXXX splatnou 25.07.2017 znejúcou na 78,53 eura a náklady za následné zabezpečenia
administratívneho obnovenia dodávky zemného plynu do odberného miesta žalovanej boli žalovanej
vyúčtované faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 25.10.2016 znejúcou na 42,00 eur a faktúrou č.
XXXXXXXXXX splatnou 25.07.2017 znejúcou na 42,00 eur.
Súd uviedol, že z obchodných podmienok žalobcu vyplýva síce, že dodávateľ má nárok na náklady
spojené s prerušením, prípadne s následným obnovením distribúcie dodávky plynu v zmysle cenníka,

reálne náklady pritom žalobca netvrdil, ani nešpecifikoval a predmetom konania neboli, bez reálne
vynaložených nákladov by žalobcom žiadané platby boli len obdobou zmluvnej pokuty.
Súd tiež uviedol, že žalobca ako dodávateľ uplatňujúci si nároky zo spotrebiteľskej zmluvy, procesne
netvrdil a nepreukázal rozhodujúce skutočnosti, ktoré by odôvodňovali uplatnený nárok voči žalovanej
čo do základu a výšky. V konaní nie je súd povinný ani oprávnený vyhľadávať za žalobcu rozhodujúce

skutočnosti, ktoré by jeho nárok odôvodňovali. Skutočnosti, ktoré procesne nikto netvrdí, nemôžu byť
podkladom rozhodnutia súdu. Súd poukázal na to, že v spotrebiteľskom právnom vzťahu má spotrebiteľ
platiť len za skutočne dodanú službu. Finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré bol po materiálnej
stránke nie je dodané, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle rozsudku Súdneho dvora
Európskej únie C-26/13. V danom prípade si žalobca voči žalovanej uplatnil nárok na náhradu nákladov

spojených s prerušením a následným obnovením distribúcie dodávky plynu, ktoré však nijako bližšie
nešpecifikoval a nepreukázal z hľadiska úhrady požadovanej sumy. Ak by uplatnenú sumu posúdil ako
zmluvnú pokutu, nezistil že by táto bola dojednaná písomne, určite a zrozumiteľne priamo v písomnej
zmluve, na ktorú spotrebiteľ pripojil svoj podpis (teda platne) a navyše bez akéhokoľvek vymedzenia
všetkých podstatných okolností (najmä obvyklých nákladov), ktoré by súdu umožňovali posúdiť jej

primeranosť (vo vzťahu k zabezpečovanej povinnosti). Súd ju (jej výšku) nemohol považovať ani za
primeranú porušeniam povinností žalovanej a preto žalobu zamietol.
Pri právnom posúdení poukázal na ustanovenia Civilného sporového poriadku - čl. 3 ods. 2, čl. 5, § 149,
§ 153 ods. 1, § 140 ods. 2, § 294 a na ust. § 544 Občianskeho zákonníka.
Výrok o náhrade trov konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, 2 a § 251 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h)
CSP. Žalobca uviedol, že je nesporné, že žalovaná bola v relevantnom období zmluvným partnerom
žalobcu, a to na základe zmluvy, ktorú súdu predložil. Jedinou zmluvnou povinnosťou žalovanej bolo
platiť a uhrádzať žalobcovi ako dodávateľovi zemného plynu všetky svoje finančné záväzky týkajúce

sa zmluvného vzťahu, a to riadne a včas. Žalovaná však svoje povinnosti nesplnila, preto žalobca v
súlade s dohodnutými zmluvnými podmienkami požiadal prevádzkovateľa distribučnej siete spoločnosť
SPP - distribúcia, a.s., o vykonanie prerušenia/ obmedzenia dodávky zemného plynu do odberného
miesta žalovanej. Keďže prevádzkovateľ distribučnej siete tak úkon prerušenia dodávky ako aj následné
obnovenie dodávky plynu spoplatňuje v zmysle vlastného cenníka, žalobca mu musel za služby/

úkony riadne zaplatiť na základe vystavených faktúr, čím žalobcovi vznikla ujma vo forme nákladov
vo výške uhradených cien služieb/ výkonov, ktoré sú neefektívnymi nákladmi žalobcu nakoľko vznikli
len v dôsledku nekonania zo strany žalovanej a žalobca má preto právo ich úhradu od žalovanej
požadovať v zmysle cenníka, ktorý bol súdu predložený. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil,
že účtovaný náklad zabezpečenia administratívneho prerušenia dodávky plynu a administratívneho

obnovenia dodávky plynu boli sankciou. Žalobca nespoplatnil úkon prerušenia obnovenia dodávky plynu
s cieľom získania vlastného majetkového prospechu, nešlo ani o zmluvnú sankciu, ktorá by musela
byť predmetom dohody zmluvných strán, ale išlo výlučne o konanie za účelom krytia (spätnej úhrady)
nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s výkonom jeho práva požiadať prevádzkovateľa distribučnej
siete o prerušenie (a následné) obnovenie dodávky plynu neplatiacemu odberateľovi. Podľa žalobcu

súd prvej inštancie nevyhodnotil dôkazy v súlade s § 191 CSP, pretože ak by ich riadne vyhodnotil,
nemohol by dospieť k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.
Uviedol taktiež, že ak mal súd prvej inštancie pochybnosti, malo byť nariadené pojednávanie a žalobca
mal byť vyzvaný na vysvetlenie odôvodnení svojich tvrdení. Tým došlo k porušeniu práva na spravodlivýproces. K odvolaniu žalobca pripojil faktúry SPP - distribúcia, a.s. z 11.10.2016 a 12.07.2017 zoznam
výkonov k fakturácii za obdobie 9/2016 a za obdobie 6/2017, výpis z účtu žalobcu o úhrade fakturovanej
sumy za prerušenie a obnovenie dodávky zemného plynu spoločnosti SPP - distribúcia, a.s., ako aj

zápis spoločnosti SPP - distribúcia, a.s. zo 14.09.2016 o tom, že nebolo umožnené vykonať prerušenie
dodávky zemného plynu a neumožnený bol prístup k meradlám. Žalobca preto žiadal, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie odvolaní (§ 34 CSP),
vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok súd prvej inštancie ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario). Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli
ako aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 03.12.2019 a dospel k záveru o tom, že odvolanie

žalobcu dôvodným nebolo.

5. Odvolací súd v odvolacom konaní preskúmal relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov žalobcu
v kontexte s namietaným porušením práva na spravodlivý proces. Preskúmal či súd prvej inštancie na
zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, to všetko s prihliadnutím na to, že

v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom
prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd
Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 78/05).

6. Žalobca odvolaciu argumentáciu skoncentroval na tvrdenie o nesprávnom právnom posúdení veci

súdom prvej inštancie, o nesprávnosti zistenia skutkového stavu a o porušení práva na spravodlivý
proces.

7. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou

aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nemu vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

8. Nesprávne skutkové zistenia sú také zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke,

a ktoré v podstatnej časti nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Dochádza k tomu vtedy, ak súd vzal
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov alebo z vyjadrení strán nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania
najavo, alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli dôkazmi preukázané alebo vyšli najavo, opomenulo.
Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.

9. Nesprávnym procesným postupom sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia
predchádzajúca činnosť, alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd
viedolspor)znemožňujúcastranerealizáciujejprocesnýchoprávneníamariacamožnostiaktívnejúčasti
na konaní.
Tento pojem nemožno vykladať extenzívne, jeho vzťahovaním na faktickú meritórnu činnosť súdu.

„Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie
súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku (Najvyšší súd Slovenskej republiky,
uznesenie z 13.08.2018, sp.zn. 4Cdo/104/2018).

10. Oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodnením rozsudku, zisteným skutkovým stavom a jeho

právnym posúdením súdom prvej inštancie ako aj posúdením procesného postupu súdu, odvolací súd
konštatuje postačujúco z vykonaného dokazovania zistený skutkový stav potrebný pre rozhodnutie vo
veci, správne právne posúdenie pri absencii porušenia procesných pravidiel stanovených procesným
právnym predpisom. Z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmý vzťah medzi skutkovými zisteniami, úvahami
pri hodnotení dôkazov a právnym záverom. Odvolací súd preto nemal dôvod neakceptovať odôvodnenie

rozsudku. Stotožnil sa s ním (§ 387 ods. 2 CSP) a k odvolacím námietkam žalobcu preto len dodáva:

11. Žaloba je, čo sa obsahu týka, úkonom, ktorým žalobca vymedzuje subjekty, predmet a obsah
žalobou začatého súdneho konania. Ak má byť žalobca v sporovom konaní úspešný je potrebné, abysa logická štruktúra príčin a následkov, ktoré pokladá za skutkový dôvod svojho žalobou uplatneného
nároku zhodovala so štruktúrou príčin a následkov, ktoré uvádza zákon, pričom je potrebné žalobou
tvrdené skutočnosti preukázať, inak úspešným byť nemôže.

12. Podľa obchodných podmienok žalobcu pripojených k žalobe je administratívnym prerušením, resp.
administratívnymobnovenímdistribúcieplynuuplatneniefikcie(domnienky)prerušenia,resp.obnovenia
distribúcie plynu podľa osobitného predpisu (napr. v prípade, keď nie je možné fyzicky prerušiť/ obmedziť
distribúciu plynu), a to najneskôr uplynutím 15. dňa po doručení žiadosť dodávateľa o prerušenie

distribúcie plynu (PDS bod 32).
Žalobca v žalobe tvrdil, že v dôsledku porušenia povinnosti žalovanou mal požiadať prevádzkovateľa
distribučnej siete, spoločnosť SPP - distribúcia, a.s., o zabezpečenie prerušenia, resp. zabezpečenie
obnovenia dodávky zemného plynu v odbernom mieste žalovaného. Túto skutočnosť, t.j. požiadavku
na realizáciu prerušenia, resp. obnovenia dodávky, ktorá mala byť adresovaná spoločnosti SPP -
distribúcia, a.s., však nepreukázal a tým nepreukázal ani náklady, ktoré mu mali tým vzniknúť. Za tejto

situácie nie je možné vytýkať súdu prvej inštancie akékoľvek porušenie jeho procesných povinností.
Bremeno tvrdenia a bremeno dôkazné je na strane toho, kto z určitej skutočnosti vyvodzuje pre seba
priaznivé dôsledky. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je zamietnutie žaloby.

13. Žalobca až v odvolacom konaní k tvrdeniam, ktoré uviedol v žalobe pripojil dôkazy. V zmysle § 366

CSP išlo o novoty v odvolacom konaní, na ktoré však nebolo možné odvolacím súdom prihliadať nakoľko
sa netýkali procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu. Nemohlo byť
ním preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci a žalobca ako odvolateľ ani netvrdil, že bez svojej viny ich nemohol uplatniť v konaní pred súdom
prvej inštancie.

14. Vychádzajúc z dôvodov, ktoré odvolací súd uviedol, je zrejmé, že k pochybeniu súdu prvej inštancie
v jeho postupe nedošlo. Ako pochybenie nie je možné hodnotiť to, že v žalobe zvolené formulácie
o administratívnom prerušení, resp. administratívnom obnovení dodávky zemného plynu, súd prvej
inštancie posudzoval v zmysle pojmu evokujúceho nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, osobitne

za situácie ak v obchodných podmienkach žalobcu sa tento pojem vysvetľuje v zmysle fikcie; vo
všeobecnosti sa pojmu administratívnej činnosti, t.j. pojmu pochádzajúceho z latinčiny významovo
prisudzuje spravovanie niečoho.
Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

15. V odvolacom konaní žalobca úspešný nebol, naopak plne úspešná bola žalovaná, ktorej vznikol
v zásade nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust.
§ 396 ods. 1 CSP). Z obsahu spisu však vyplýva, že žalovaná bola v odvolacom konaní pasívna. K
odvolaniu sa nevyjadrila, náhradu trov odvolacieho konania neuplatnial a podľa obsahu spisu jej ani
žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z článku 7 Základných princípov

CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s
§ 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie vo
výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli by bolo
zjavne nielen nelogické, ale aj v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania. Preto
žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.