Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 14, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/181/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318200567
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8318200567.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaFiľakovskéhoasudcovJUDr.

Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobcu: Východoslovenská vodárenská spoločnosť,
a.s., so sídlom Komenského 50, 040 01 Košice, IČO: 36 570 460,(týka sa Závodu Humenné), právne
zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peter Kerecman, s.r.o., so sídlom Rázusova 1, Košice, IČO: 36
588725, proti žalovanej: I. D., nar. X.X.XXXX, bytom O. XXX, XXX XXUdavské, o zaplatenie 398,84 eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 5Csp/14/2018-39
zo dňa 8. októbra 2018, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách

konania.

Žalobca n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanej sa ich náhrada n e p
r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„ Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 27 eur s úrokom z omeškania 5% ročne z dlžnej sumy od
25.04.2017 do zaplatenia, v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

Žalovanej vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil okrem iného ustanovením §34, § 37 odsek 1, § 51, § 52 odsek 1, 3,
4, § 53 odsek 1, 2, 3, odsek 4 písm. k) a odsek 5, § 54 odsek 1 a 2, § 517 odsek 1 a 2, § 544 odsek

1a 2, § 588 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“); § 22 odsek 1,
§ 23 odsek 1 a 2, § 24 odsek 1, § 25 odsek 3 písm. a), odsek 4, zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných
vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v
sieťových odvetviach, (ďalej len „Zákon č. 442/2002 Z.z.“), § 2 písm. a) a b) a § 3 odsek 3 zákona č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších predpisov, § 3 odsek 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že medzi stranami sporu bola uzatvorená Zmluva č. XX-
XXXXXXXXXPDXXXX o dodávke vody a odvádzaní odpadových vôd zo dňa 5. 8. 2015 k odbernému
miestu O. XXX v zmysle uzavretej zmluvy a Zákona č. 442/2002 Z. z. Dňa 28. 3. 2017 došlo nauvedenom odbernom mieste k zisteniu neoprávneného odvádzania vôd z povrchového odtoku do
verejnej kanalizácie v rozpore s uzavretou zmluvou v zmysle §25 ods. 3 vyššie citovaného zákona.
V zmysle zmluvy žalobca fakturoval žalovanej vodné a stočné, nie odvádzanie vôd z povrchového

odtoku. Žalobca zistil, že žalovaná má vody z povrchového odtoku zaústené do kanalizačnej prípojky
a následne do verejnej kanalizácie. Z tohto dôvodu v zmysle čl. V bod 5.12 uzavretej zmluvy bola
žalovanej vyfakturovaná zmluvná pokuta 331,94 eur a náklady spojené so zistením neoprávneného
odvádzania vo výške 39,90 eur, spolu 371,84 eur. Súčasne žalovanej bola vyfakturovaná aj náhrada
škody za odvedenú vodu z povrchového odtoku v sume 27 eur s poukazom na ustanovenie §25 ods.

4 Zákona č. 442/2002 Z.z.. Mimo uvedených súm si žalobca uplatnil aj úrok z omeškania a náhradu
trov konania. Faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 4. 4. 2017 splatnou dňa 24. 4. 2017 žalobca vyfakturoval
žalovanej sumu 371,84 eur, kde táto suma pozostáva zo zmluvnej pokuty 331,94 eur a nákladov za
zistenie neoprávneného odvádzania 39,90 eur. Súčasťou faktúry bola Objednávka/preberací protokol
zo dňa 28. 3. 2017. Faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 4. 4. 2017 splatnou dňa 24. 4. 2017 žalobca
vyfakturoval žalovanej titulom náklady škody spôsobenej neoprávneným odvádzaním sumu 27 eur. Aj

súčasťou tejto faktúry bola Objednávka/preberací protokol zo dňa 31. 3. 2017. Listom zo dňa 28. 4. 2017
žalobcavyzývalžalovanéhonaúhradudlžnejsumyvcelkovejvýške398,84eur.Súdmalzapreukázané,
že žalovaná porušila podmienky zmluvy, keďže u nej bolo zistené neoprávnené odvádzanie vôd z
povrchového odtoku do verejnej kanalizácie v rozpore s uzatvorenou zmluvou, čo žalovaná potvrdila
svojím podpisom v zázname o zistení a preverení neoprávneného vypúšťania s tým, že neoprávnené

odvádzanie vôd žalovaná nenamietala ani v súdnom konaní. Ďalej súd mal za preukázané, že žalobcovi
uvedeným konaním žalovanej vznikla škoda, ktorú žalobca vyčíslil na sumu 27 eur a túto sumu aj
žalovanejvyfakturoval.Spoukazomnaustanovenie§25ods.4Zák.č.442/2002Z.z.,súdžalobežalobcu
v uvedenej časti vyhovel a zaviazal žalovanú na zaplatenie náhrady škody vo výške 27 eur. Pretože
žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou peňažného dlhu vo výške 27 eur, súd priznal žalobcovi

úrok z omeškania. Súd žalobu žalobcu zamietol v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty 331,94 eur a
nákladov za zistenie neoprávneného vypúšťania vôd 39,90 eur (faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 4. 4.
2017 splatná dňa 24. 4. 2017), uplatnené v zmysle Cenníkovej položky č. 21 - zistenie a preverenie
neoprávneného odberu vody verejného vodovodu a neoprávnené vypúšťanie odpadových vôd do
verejnej kanalizácie a v zmysle bodu 5.12. Zmluvy a to aj s príslušným úrokom z omeškania. Zmluvný

vzťah medzi žalobcom a žalovanou súd vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu podľa ustanovenia §52
a nasl. Občianskeho zákonníka, kde sú na jednej strane dodávateľ a na strane druhej spotrebiteľ,
ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie
zmluvy. V súvislosti s poplatkami, ktoré vyplývajú z Cenníka a ktoré žalobca označil ako náklady,
súd uviedol, že pri týchto poplatkoch podľa Cenníka, napr. za zistenie neoprávneného vypúšťania

vôd 39,90 eur žalobcovi nie je možné priznať ani ako jemu vzniknuté náklady za uvedené úkony.
Predmetný poplatok predstavuje iba ďalšiu sankciu, nie iba skutočnú náhradu nákladov dodávateľa.
Žalobca síce v zmysle ustanovenia §25 ods. 4 Zák. č. 442/2002 Z.z., má nárok na náhradu škody,
ktorá mu vznikla v súvislosti s neoprávneným vypúšťaním odpadových vôd do verejnej kanalizácie.
Je však povinnosťou žalobcu preukázať výšku a účelnosť týchto nákladov individuálne v každej veci.

Nie je možné priznať žalobcovi paušalizované náklady v zmysle Cenníka. Podľa súdu prvej inštancie
uplatňovanie poplatku, ktorý vychádza len z cenníka, je možné zároveň považovať za priečiace sa
dobrým mravom v zmysle §3 a §39 Občianskeho zákonníka. Súd mal za to, že kritériu prijateľnosti
zmluvnej podmienky o poplatkoch a rovnovážnosti práv a povinností strán spotrebiteľského vzťahu
nezodpovedá podmienka o poplatkoch, ktoré nemajú pre spotrebiteľa žiaden preukázateľný prínos,

a za ktoré sa mu nedostáva žiadneho protiplnenia. Obdobne súd posúdil aj sumu 331,94 eur, ktorú
žalobca požaduje titulom zmluvnej pokuty, ktorá mala byť dohodnutá v zmysle čl. 5.12 Zmluvy vo výške
600 eur. Dohodnuté znenie zmluvnej pokuty, vôbec nerozlišuje závažnosť rôzneho rozsahu porušenia
zmluvnej povinnosti a z tohto hľadiska aj primeranosť zmluvnej pokuty k porušeniu toho ktorého
rozsahu zmluvnej povinnosti. Nerozlíšenie medzi rozsahom porušenia zmluvnej povinnosti a výškou

pokuty znamená neurčitosť dohody o zmluvnej pokute. Takúto neurčitosť znamená aj nejednoznačnosť
vyjadrenia toho, v akej výške porušenie zmluvnej povinnosti znamená nárok na zmluvnú pokutu a v akej
výške. Dohoda o zmluvnej pokute, keď sa táto týka len jedného účastníka zmluvnej strany, spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech
spotrebiteľa ako ich predpokladá ustanovenie §53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čím sa zároveň prieči

dobrým mravom v zmysle ustanovenia §39 Občianskeho zákonníka a tento nárok žalobcu súd považuje
za nedôvodný v celom rozsahu. Preto súd žalobu v tejto časti, vrátane úroku z omeškania, zamietol.
Podľa súdu prvej inštancie nejde o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie. Žalobca ako dodávateľ
zmluvnú pokutu a poplatky so spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta a poplatkyje súčasťou formulárovej zmluvy, resp. cenníka. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v
znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia
ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným

spôsobom ovplyvniť ich obsah. Súčasne súd má za to, že zmluvnú pokutu a poplatky si spotrebiteľ
osobitne nevyjednal aj vzhľadom na ich splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len
zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam.

4. Proti rozsudku s výnimkou vyhovujúceho výroku podal včas odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací

súd rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu. Nárok žalobcu na
uplatnenie sumy za neoprávnené vypúšťanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie vyplýva nielen
priamo zo zákona, ale aj z Článku V, bod 5.12. uzavretej Zmluvy a pokiaľ žalovaná vody neoprávnene
do verejnej kanalizácie vypúšťala, musela vedieť, že jej vzniká povinnosť žalobcovi takto spôsobenú
škodu zaplatiť. K výške zmluvnej pokuty uviedol, že množstvo neoprávnene vypustenej vody do verejnej
kanalizácie nie je merané, preto nemožno ani výšku zmluvnej pokuty urobiť závislou od množstva

neoprávnene vypustených odpadových vôd, ktoré by mohli rozlišovať závažnosť porušenia povinnosti.
Pokiaľ súd prvej inštancie uviedol, že ustanovenie čl. 5.12 zmluvy je neplatné pre rozpor s dobrými
mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neidentifikoval konkrétne pravidlo, ktoré je súčasťou
dobrých mravov a malo byť porušené. K zamietnutiu žaloby v časti o zaplatenie 39,90 eur ako nákladov
zistenia neoprávneného vypúšťania odpadových vôd z povrchového odtoku uviedol, že v konaní bolo

listinnými dôkazmi preukázané, že žalobca vynaložil náklady na zistenie neoprávneného vypúšťania
odpadových vôd z povrchového odtoku. Je nespochybniteľné, že žalobcovi vznikli náklady spojené s
odhalením neoprávneného odvádzania odpadových vôd a to za mzdu zamestnancom, ktorí prerušenie
vykonali, dopravné náklady zo závodu žalobcu na odberné miesto a späť ako aj výrobnú a právnu réžiu.
V odvolaní uviedol kalkuláciu vzniknutých nákladov.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie,
preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutom rozsahu, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario)

a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

6. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu

prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

7. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam uvádza nasledovné:

8. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovanou ako kupujúcou bola

dňa 5.8.2015 uzatvorená Zmluva č. XX-XXXXXXXXXPDXXXX o dodávke vody z verejného vodovodu,
odvádzaní odpadových vôd a odvádzaní vôd z povrchového odtoku (voda z atmosférických zrážok)
verejnou kanalizáciou (ďalej len „Zmluva“). Predmetom Zmluvy bola dodávka pitnej vody z verejného
vodovodu, odvádzanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie a odvádzanie vody z povrchového
odtoku.ZaodbervodybolavzmysleZmluvykupujúcapovinnáplatiťvodnéazaodvádzanieodpadových

vôd stočné. V Článku V., bod 5.12. Zmluvy bolo uvedené, cit.: „V prípade neoprávneného odberu vody
z verejného vodovodu alebo neoprávneného vypúšťania odpadových vôd do verejnej kanalizácie podľa
§ 25 Zákona č. 442/2002 Z.z. je predávajúci oprávnený od kupujúceho požadovať zaplatenie zmluvnej
pokuty vo výške do 600,- eur, tým nie je dotknuté právo na náhradu škody.“

9. V zmysle Zmluvy bola žalobcom vystavená faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 4.4.2017 splatná dňa
24.04.2017 na sumu 371,84 eur titulom zmluvnej pokuty za neoprávnené vypúšťanie odpadových vôd
do verejnej kanalizácie (331,94 Eur) a za zistenie neoprávneného odberu (39,90 Eur) a faktúra č.
XXXXXXXX zo dňa 4.4.2017 splatná dňa 24.4.2017 na sumu 27 eur titulom zistenia neoprávneného
odvádzania vody z povrchového odtoku od 14.4. - 31.12.2015, 1.1. -31.12.2016 a od 1.1. -31.3.2017.

10. Podľa ustanovenia § 22 odsek 1 zákona č. 442/2002 Z.z., žiadateľ o pripojenie na verejný vodovod
sa môže pripojiť na verejný vodovod len na základe písomnej zmluvy o dodávke vody uzatvorenej s
vlastníkom verejného vodovodu, prípadne s prevádzkovateľom.11. Podľa ustanovenia § 23 odsek 1 zákona č. 442/2002 Z.z., žiadateľ o pripojenie na verejnú kanalizáciu
sa môže pripojiť na verejnú kanalizáciu len na základe písomnej zmluvy o odvádzaní odpadových vôd

uzatvorenej medzi ním a vlastníkom verejnej kanalizácie, prípadne s prevádzkovateľom.

12. Podľa ustanovenia § 25 odsek 3 zákona č. 442/2002 Z.z. neoprávneným vypúšťaním odpadových
vôd do verejnej kanalizácie je
a) vypúšťanie bez uzatvorenej zmluvy o odvádzaní odpadových vôd alebo v rozpore s takouto zmluvou,

b) vypúšťanie v rozpore s podmienkami ustanovenými prevádzkovým poriadkom verejnej kanalizácie,
c) vypúšťanie bez merania, ak je dohodnuté alebo je v rozpore s podmienkami dohodnutými v zmluve
o odvádzaní odpadových vôd,
d) vypúšťanie s používaním meradla, ktoré nie je umiestnené podľa rozhodnutia prevádzkovateľa
verejnej kanalizácie,
e) vypúšťanie s používaním meradla, ktoré v dôsledku zásahu množstvo nezaznamenáva alebo

zaznamenáva menšie množstvo, ako je skutočné,
f) vypúšťanie s používaním meradla, na ktorom je poškodené zaistenie proti neoprávnenej manipulácii.

Podľa odseku 4 kto neoprávnene vypúšťa odpadové vody do verejnej kanalizácie, je povinný nahradiť
spôsobenú škodu prevádzkovateľovi verejnej kanalizácie.

13. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie postupoval správne, pokiaľ vyhodnotil Zmluvu
uzatvorenú medzi žalobcom a žalovanou ako zmluvu spotrebiteľskú. Uvedenú skutočnosť považuje
odvolací súd za nespornú.

14. Žalobca v priebehu prvoinštančného konania súdu predložil kalkuláciu nákladov, ktoré má uvedené
v svojom Cenníku, teda nie kalkuláciu reálnych nákladov, ktoré v danom prípade vznikli. Paušalizovaná
suma poplatkov totiž nemusí korešpondovať so skutočnými nákladmi. Treba prisvedčiť prvoinštančnému
súdu v tom smere, že žalobca musí preukázať výšku a účelnosť nákladov individuálne v každej veci.
Žalobca bol povinný včas predložiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvolával, resp. uviesť dôkazy, ktoré

navrhuje vykonať.

15. Dôkaznú povinnosť Civilný sporový poriadok upravuje v ustanoveniach § 132 odsek 1 a § 150.
Cieľom dôkaznej povinnosti vychádzajúcej z tohto ustanovenia je unesenie dôkazného bremena v
rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane konania bez ohľadu na jej procesné postavenie.

Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša zo sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového
základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou konania v opačnom procesnom postavení než
je strana, ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej
povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s
dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany konania za výsledok konania, ktorý závisí od

zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné
zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany.
Zmyseluplatňovaniadôkaznéhobremenaspočívavzabezpečeníreálnehouplatneniazákladnéhopráva
na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj
iné než navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie.

V takom prípade musí rozhodnúť v situácií dôkaznej núdze, ktorej dopad pričíta tej strane konania,
na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za
preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.

16. Žalobca v prejednávanej veci v priebehu prvoinštančného konania nepredložil dôkazy na

preukázanie svojich tvrdení, čím sám výlučne spôsobil, že žalobe nebolo možné v určitej časti vyhovieť,
aj keď by sa to čiastočne javilo ako dôvodné. Žalobca v podanom odvolaní ani nepreukázal splnenie
podmienok na pripustenie novôt. Na základe vyššie uvedeného má odvolací súd za to, že súd
prvej inštancie rozhodol správne, pokiaľ žalobcovi nepriznal nárok na zaplatenie poplatku za zistenie
neoprávneného vypúšťania vôd 39,90 eur.

17. V súvislosti so zmluvnou pokutou za neoprávnený odber (331,94 Eur) a za zistenie neoprávneného
odberu (39,90 Eur) odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že zmluvná pokuta je zabezpečovacím
prostriedkom a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svojuzmluvnú povinnosť. Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie jej výšky alebo
spôsobu jej určenia. Výška zmluvnej pokuty nie je zákonom limitovaná, avšak nemôže byť v rozpore
so zásadou zakotvenou v ustanovení § 3 odsek 1 Občianskeho zákonníka. V dohode o zmluvnej

pokute musí byť jednoznačne špecifikovaná zmluvná povinnosť, na porušenie ktorej sa zmluvná pokuta
vzťahuje. Výška zmluvnej pokuty má byť zásadne primeraná významu riadneho splnenia zmluvy pre
zabezpečenú stranu. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov nesmie
bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s
dobrými mravmi. Súd prvej inštancie konštatoval správne, že zo znenia Článku V., bod 5.12. Zmluvy

nevyplýva jednoznačná špecifikácia porušenia povinnosti, na ktorú sa vzťahuje, ďalej sa nerozlišuje
závažnosť porušenia tej ktorej povinnosti a v tejto súvislosti ani primeranosť zmluvnej pokuty pre
porušenie tej ktorej povinnosti a z toho dôvodu je neurčité. Žalobca v podanom odvolaní uvádza,
že uvedené porušenie povinnosti nie je možné rozlišovať z hľadiska závažnosti daného porušenia.
Podľa názoru odvolacieho súdu však na závažnosť porušenia povinnosti môže vplývať dĺžka zmluvného
vzťahu, rozsah porušenia, okolnosti za ktorých k porušeniu došlo a podobne. Paušálne dojednanie

zmluvnej pokuty, ktoré vôbec nezohľadňuje intenzitu a význam toho ktorého porušenia povinností a
ani výšku pohľadávky vzniknutej porušením záväzku predstavuje zmluvnú podmienku, ktorá výrazne
znevýhodňuje spotrebiteľa a dodávateľovi umožňuje pri akomkoľvek i menej významnom porušení
povinnosti uplatniť si voči spotrebiteľovi zmluvnú pokutu v plnej výške kedykoľvek počas trvania
zmluvného vzťahu.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie v tom
smere, že zmluvná pokuta uvedená v Článku V., bod 5.12. Zmluvy je neurčitá, v dôsledku čoho je
neplatná a žalobca na ňu tak nemá nárok.

19. Judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva, nevyžaduje, aby na každý argument
strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. (Pozri rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.
mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04)

20. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil
jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie
za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti v
zmysle ustanovenia § 387 C.s.p. potvrdzuje ako vecne správny.

21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 255 odsek 1 C.s.p. v
spojení s stanovením § 262 odsek 2 C.s.p.. Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania
a žalovanému v priebehu odvolacieho konania trovy nevznikli, preto sa mu ich náhrada nepriznáva.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).