Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 20, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/63/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717208423
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8717208423.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka, v právnej veci žalobkyne B. L., H.. XX.XX.XXXX, C. O.
XXX/X, zastúpenej JUDr. Petrom Vachanom, advokátom so sídlom v Žiline, Pavla Mudroňa 1191/5 proti
žalovanému POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35807598, o určenie, že úverová
zmluvajebezúročnáabezpoplatkovspríslušenstvom,oodvolanížalovanéhoprotirozsudkuOkresného
súdu Poprad zo dňa 15.1.2019 č. k. 13Csp/75/2017 - 82 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch I., III. a IV..

Priznáva žalobkyni vo vzťahu k žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu
221,42 eur s prísl. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol, určil,
že zmluvná podmienka uvedená v zmluve o úvere z 13.5.2011 v znení: „Dlžník sa zaväzuje zaplatiť
veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 2.781,- eur.“ Náhradu trov konania stranám
nepriznal.

2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobkyňa sa po zmene žaloby

domáhala vydania bezdôvodného obohatenia a určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky s tým,
že žalovaný predovšetkým spochybňoval spotrebiteľský charakter zmluvy. Súd prvej inštancie sa
nestotožnil s argumentáciou žalovaného a poukázal na to, že žalobkyňa vo výpovedi uviedla, že pri
poskytovaní úveru podpisovala viacero dokumentov, nikdy nemala v úmysle žiadať o úver na výkon
zamestnania, už vôbec nie na náklady na vedenie účtovníctva, keďže v tom čase pracovala ako
upratovačka. Zdôraznil, že je známe z rozhodovacej činnosti súdu, že žalovaný v mnohých prípadoch
uzatváral zmluvy s tým, že má ísť o poskytnutie úveru na výkon zamestnania alebo podnikania, aj

keď reálne žiadatelia úver takéto požiadavky nemali. Vyzval zároveň žalovaného, aby ohlásil adresu
obchodnéhozástupcu,ktorý bymoholbyťakosvedok,načovšakžalovanýnereagoval.Ďalejuviedol,že
zmluva o úvere, ktorá bola medzi stranami sporu uzatvorená musí spĺňať všetky náležitosti vyplývajúce z
§ 9 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.. Z obsahu zmluvy pritom je zjavné, že v tejto chýbajú viaceré
obligatórne náležitosti, a to predovšetkým údaje o RPMN, úroková sadzba spotrebiteľského úveru, doba
trvania zmluvy o úvere a termín konečnej splatnosti úveru. V dôsledku toho podľa § 11 ods. 1 citovaného
zákona sa takýto úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že

v danom prípade žalovaný neuvádza v zmluve žiadnu úrokovú sadzbu, avšak požaduje zaplatenie
poplatku vo výške 2.781,- eur, čo predstavuje 79,45 % z poskytnutého úveru. Takýto poplatok výrazným
spôsobom prevyšuje akékoľvek odplaty požadované bankami, aj mnohými nebankovými subjektami
za poskytovanie úverov. Požadovanie tohto poplatku tak predstavuje hrubú nerovnováhu v právach apovinnostiach zmluvných strán, ide teda o neprijateľnú podmienku v zmluve. Keďže úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, titulom bezdôvodného obohatenia zaviazal žalovaného vydať žalobkyni
žiadané bezdôvodné obohatenie. Sčasti prihliadol na uplatnenú námietku premlčania, o príslušenstve

pohľadávky rozhodol podľa § 517 ods. 2 OZ a o trovách konania strán sporu podľa § 255 a nasl. CSP.

3. Proti tomuto rozsudku, okrem výroku o čiastočnom zamietnutí žaloby, podal včas odvolanie žalovaný,
ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Uvádza, že žaloba,
ktorou sa domáha žalobca určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky nie je formulovaná ako žaloba na

určenie, či tu právo je alebo nie je, ale je formulovaná ako žaloba na určenie právnej skutočnosti, ktorej
prípustnosť je založená osobitným predpisom. Žalobca sa domáha určenia neplatnosti - neprijateľnosti
skutočností, a takéto určenie odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav.
Takéto určenie právnej skutočnosti ako vyplýva z § 137 písm. d) CSP je možné len vtedy, ak to vyplýva z
osobitného predpisu, pričom určenie neprijateľnosti nevyplýva zo žiadneho predpisu. Za takýto predpis
nemožno považovať zákon č. 250/2007 Z. z., ktorý v žiadnom zo svojich ustanovení, a to ani v § 3

ods. 5 nepripúšťa žalobu o určenie právnej skutočnosti. Má za to, že ak súd určí neprijateľnú zmluvnú
podmienku, nezaloží takýto rozsudok s konečnou platnosťou všetky práva a povinnosti medzi sporovými
stranami, až rozsudok na plnenie môže s konečnou platnosťou upraviť pomery medzi sporovými
stranami. Pokiaľ ide o samotnú zmluvu o úvere, žalobca poukazuje na to, že dôležité je, na aký účel
bol úver poskytnutý a nie to, na aký účel žalobca peňažné prostriedky v skutočnosti použil. Žalovaný

v danom prípade vychádzal z vyhlásenia žalobcu, že ide o úver poskytnutý na výkon zamestnania,
čo žalobca svojim podpisom potvrdil. V prípade postavenia žalovaného treba akceptovať jeho dobrú
vieru, s ako do právneho vzťahu so žalobcom vstupoval. Preto tvrdí, že predmetnú zmluvu nemožno
posudzovať z hľadiska náležitostí v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko táto nespadá
do režimu spotrebiteľských zmlúv. Žalovaný je ďalej toho názoru, že zo zmluvy o úvere nenastala

ani jedno z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalobca plnil na základe platne
uzavretej zmluvy, ktorá nebola právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie
z tejto zmluvy nikdy neodpadol, nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, k zrušeniu zmluvy a pod. a majetkový
prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov. Tým, že dlžník uhrádza jednotlivé splátky úveru v jemu
známej výške, je možné úsudok o okamihu zaplatenia sumy zodpovedajúcej istine, vykonať na základe

jednoduchého matematického výpočtu. Z toho dôvodu sa dlžník musí dozvedieť o tom, že veriteľovi
poukazuje platby nad rámec poskytnutej istiny súčasne s okamihom, kedy uhradí splátku, ktorou je
plnené nad poskytnutú istinu. K úmyselnému obohateniu sa na strane žalovaného tvrdí, že Občiansky
zákonník podstatu úmyselného konania nevymedzuje, z toho dôvodu sa pri skúmaní úmyslu konania
osoby vychádza z právnej úpravy zavinenia v trestnom práve. Nestačia preto všeobecné tvrdenia o

zaužívanej praxi žalovaného pri uzatváraní zmlúv o úvere alebo bolo by nutné v každom jednotlivom
prípade s poukazom na okolnosti uzatvorenia zmluvy preukázať, že žalovaný v čase uzatvorenia zmluvy
a prijatia plnenia vedel, alebo bol aspoň uzrozumený s tým, že sa bezdôvodne obohacuje.

4. Žalobkyňa navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny a uplatnila si náhradu

trov odvolacieho konania.

5. Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, a teda okrem výroku o zamietnutí žaloby
v prevyšujúcej časti v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasl. zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len CSP) spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal

bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného opodstatnené
nie je.

6. Je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie v predmetnom spore vykonal potrebné dokazovanie,
na základe ktorého dospel k správnym skutkovým zisteniam a z týchto vyvodil aj správny právny

záver. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na výstižné a vyčerpávajúce odôvodnenie napadnutého
rozsudku a vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného uvádza nasledovné.

7. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku týkajúcu sa nemožnosti vyslovenia neprijateľnosti zmluvnej
podmienky odkazom na ust. § 137 CSP, odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v

Prešove vydané pod sp. zn. 18Co/109/2011, v ktorom odvolací súd okrem iného konštatoval, že:
„Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka,, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako
slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen
podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale ajpodmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola
dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa Nariadenia vlády č.87/1995 Z.z.). Za neprijateľnú
považuje odvolací súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie,

ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória
skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových
vzťahoch).“

8. Neprijateľné podmienky nie sú taxatívne vypočítané a súdna prax ich môže judikovať so zreteľom na

skutkové a právne okolnosti prípadu. Súdy členských štátov môžu judikovať, ktoré zmluvné podmienky
sú nekalé (porovnaj C 237/02).

9. Odvolací súd ďalej zdôrazňuje, že aj po zmene procesných predpisov s účinnosťou od 1.7.2016
(prijatím nového procesného kódexu v podobe CSP) možno konštatovať, že v prejednávanej veci bol
dôvodný postup určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to aj v nadväznosti na ust. § 298 ods.

2 CSP, ktorý priamo ukladá súdu, aby v prípade určenia povinností žalovanému zaplatiť bezdôvodné
obohatenie titulom neprijateľnej zmluvnej podmienky uviedol vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej
podmienky tak, ako to urobil aj súd prvej inštancie. Napokon právo žalobkyne domáhať sa určenia
takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky vyplýva aj z ust. § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa, podľa ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami

v spotrebiteľských zmluvách z čoho vyplýva, že (v spojení s citovaným ust. § 298 ods. 2 CSP) má
spotrebiteľ-žalobkyňapreukázateľnýnaliehavýprávnyzáujemnaurčeníneprijateľnostitakejtozmluvnej
podmienky za situácie, že samotný súd prvej inštancie zistil neprijateľnosť tejto podmienky a v závislosti
od toho aj vo veci rozhodol.

10. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaného, ktorá sa týka nemožnosti posúdenia predmetného
záväzkového vzťahu ako vzťahu spotrebiteľského z dôvodu, že žalobkyňa uzatvárala úverovú zmluvu
na výkon povolania je potrebné uviesť, že v tejto zmluve je žalobkyňa označená pokiaľ ide o jej
ďalšie identifikačné údaje iba rodným číslom a číslom občianskeho preukazu, čo spochybňuje tvrdenia
žalovaného, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania. Žalobkyňa naviac v konaní vysvetlila, že

pri poskytnutí úveru podpisovala pre žalovaného viacero dokumentov, nikdy nemala v úmysle žiadať
o úver na výkon zamestnania, už vôbec nie na vedenie účtovníctva, keďže v tom čase pracovala ako
upratovačka. V konaní nebolo preukázané, aby žalobkyňa vykonávala podnikateľskú činnosť, nemá ani
kvalifikáciu na vedenie účtovníctva a pre výkon svojho povolania v čase uzatvorenia úverovej zmluvy
žiaden úver na tento účel ani nepotrebovala. Žalovaný v konaní nepreukázal skutočnosti, ktoré by

odôvodňovali posúdiť predmetnú zmluvu o úvere v zmysle podmienok obchodného zákonníka.

11. Zákon č. 129/2010 Z. z. ustanovil osobitné náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy tak, aby
za účelom odstránenia tejto faktickej nerovnováhy medzi dodávateľom a spotrebiteľom bol spotrebiteľ
účinným spôsobom informovaný o podmienkach spotrebiteľského úveru a vedel čo najlepšie posúdiť

všetky právne dôsledky vyplývajúce pre neho z uzatvorenej úverovej zmluvy. Bez toho, aby boli v
zmluve uvedené objektívne údaje umožňujúce spotrebiteľovi orientovať sa medzi úvermi poskytovanými
rôznymi dodávateľmi a posudzovať výhodnosť podmienok, za akých má byť spotrebiteľovi úver
poskytnutý, nedochádza k naplneniu cieľa zákona o spotrebiteľských úveroch.

12. S ohľadom na ust. § 11 je opodstatnené vyhodnotiť poskytnutý úver žalobkyni ako bezúročný a bez
poplatkov.

13. Obsah zmluvy o úvere potvrdzuje, že v tejto chýba predovšetkým údaj o RPMN, úroková sadzba
spotrebiteľského úveru, doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti

spotrebiteľského úveru. Súd prvej inštancie správne posúdil, že všetky tieto náležitosti sú považované
za obligatórne náležitosti zmluvy a ich absencia odôvodňuje postup podľa už spomínaného ust. §
11písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch. Ročná percentuálna miera nákladov pritom predstavuje
údaj dôležitý pre vyjadrenie celkových nákladov na úver a spotrebiteľom pomáha tento údaj spoznať,
aké všetky náklady budú spojené so spotrebiteľským úverom. Nemožno pritom pochybovať o tom, že

úrok ako odplata za poskytnutie úveru je základným nákladom spojeným s úverom, ktorý vstupuje do
výpočtu RPMN. Zákon o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy taktiež
vyžadoval v zmluve uvádzať dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.14. Súd prvej inštancie správne priznal plnenie z titulu bezdôvodného obohatenia, pretože s poukazom
na bezúročnosť a bezpoplatkovosť žalobkyňa plnila vo vzťahu k žalovanému viac ako bolo potrebné.
Zo zmluvy ďalej nijako nevyplýva za čo spotrebiteľ odplatu, poplatok dohodnutý v zmluve platí, chýba

teda požiadavka jeho určitosti. Ide o vágne ustanovenie, ktoré vôbec nešpecifikuje, za akú konkrétnu
činnosť, úkon, plnenie, má byť odplata zaplatená. Podstatou dojednania odplaty je pridanie bližšie
nešpecifikovaných a spotrebiteľovi nevysvetlených nákladov, ktoré nie sú preukázané.

15. Za tohto stavu nemožno dospieť k záveru, že spotrebiteľ platí za niečo, čo je mu po materiálnej

stránke aj reálne dodané. Dojednanie o odplate tak nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Správny je
preto aj výrok súdu prvej inštancie o určení predmetnej zmluvnej podmienky za neprijateľnú (§ 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka).

16. Súd prvej inštancie sa správnym spôsobom vyporiadal s námietkou premlčania uplatneného nároku,

správny je aj výrok o trovách konania strán sporu, preto za daného stavu odvolací súd rozsudok v
napadnutom rozsahu, a teda vo výrokoch I.. III. a IV. potvrdil ako vecne správny postupom podľa §
387 CSP.

17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1

CSP. V odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa, preto jej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho
konania voči neúspešnému žalovanému v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).