Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. november 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/87/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7618203456
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7618203456.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek

senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Gizely Majerčák v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so
sídlom v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 37 927 795 proti žalovanému: X. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom v O.,
T. XXXX/XX, o 2.698,21 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová
Ves zo dňa 16.1.2019 č.k. 11Csp/87/2018-105 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania.

Nepriznáva stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.256,53 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 1.9.2015
do zaplatenia. Povolil žalovanému splácať dlh v 90,00 eur mesačných splátkach splatných vždy k 15.
dňu v mesiaci odo dňa právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok pri nezaplatení
čo i len jednej z nich. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok
na náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa pôvodný žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia 2.698,21 eur
s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 1.9.2015 do zaplatenia.

3. Uznesením zo dňa 20.11.2018 súd prvej inštancie pripustil, aby do konania namiesto pôvodného
žalobcu vstúpila spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislava, ktorej bola pohľadávka z
pôvodného žalobcu postúpená.

4. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní vzal za preukázané, že dňa 28.9.2013 bola medzi
právnym predchodcom a žalovaným uzavretá „Zmluva o poskytnutí najľahšej pôžičky“. Po oboznámení
sa s obsahom zmluvy súd prvej inštancie zistil, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému
pôžičku vo výške 3.000,00 eur, ktorú sa žalovaný zaviazal vrátiť v 60 mesačných splátkach po 93,56 eur
s celkovou sumou pôžičky vo výške 5.613,60 eur, s termínom konečnej splatnosti určený na deň 9/2018,
priemernou ročnou percentuálnou mierou nákladov vo výške 20,83%, RPMN vo výške 32% a ročnou
úrokovou sadzbou vo výške 32%. Celkové náklady spotrebiteľa tak činili 2.613,60 eur. Oznámením o

vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 26.8.2015, ktorým žalobca zosplatnil úver zároveň vyzval
žalovaného na úhradu dlžnej čiastky v celkovej výške 2.724,25 eur. Z prehľadu splátok mal súd za
preukázané, že žalovaný doposiaľ žalobcovi uhradil sumu 1.743,47 eur.5. Po právnom posúdení veci v zmysle § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, 2 a 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka, § 2 písm. a/, b/, d/, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. súd prvej inštancie
uzavrel, že daný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia

spotrebiteľského práva. Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru má súčasne aj formulárovú podobu,
ktorejobsahžalovanýnemalmožnosťpodstatnýmspôsobomovplyvniť.Zobsahutextuzmluvyvyplynula
dojednaná fixná úroková sadzba vo výške 32%. Išlo v podstate o odplatu dojednanú za úver, ktorú
súd považoval za dojednanú v rozpore s dobrými mravmi a z tohto dôvodu za absolútne neplatnú v
zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Zo zistení súdu vyplynulo, že výška ročnej úrokovej sadzby v

čase uzavretia zmluvy zistená z internetovej stránky NBS, za ktorú za obdobných podmienok banky
spotrebiteľské úvery poskytovali v mesiaci september 2013 predstavovala 11,04% pre úvery s dobou
fixácie úrokovej sadzby od 1 do 5 rokov. Podľa názoru súdu prvej inštancie je v rozpore s dobrými
mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu prevyšujúcu takmer 200% z priemernej ceny
porovnateľných úverov poskytovaných bankami. Žalobcom požadovaná odplata - úrok za úver vo výške
32% tak spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov tejto úverovej zmluvy. Z

tohto dôvodu považoval poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov.

6. Žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 3.000,00 eur, z ktorej sumy žalovaný uhradil 1.743,47
eur. Žalovanému tak zostáva uhradiť zostatok rozdielu z poskytnutej istiny vo výške 1.256,53 eur. Preto
žalobe v tejto časti vyhovel. Spolu s istinou zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi aj zákonné úroky

z omeškania vychádzajúc z nar. vlády č. 87/1995 Zb. a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré
stanovil za podmienok uvedených vo výroku napadnutého rozsudku.

7. V súlade s § 232 ods. 3 C.s.p. umožnil žalovanému splatiť priznanú sumu v mesačných splátkach po
90,00 eur tak, ako vyplýva z výroku rozsudku.

8. V zostávajúcej časti z dôvodov vyššie uvedených žalobu zamietol.

9.Podľa§255ods.1,2C.s.p.rozhodolotrováchkonaniatak,žežiadnazostránnemánároknanáhradu
trov konania. Žalovaný mal v konaní väčší úspech ako žalobca, avšak žiadne trovy konania mu nevznikli.

10. Proti tomuto rozsudku a to (len) voči zamietajúcemu výroku a výroku o trovách konania v zákonnej
lehote podal odvolanie žalobca z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu
navrhol, aby rozsudok v napadnutom výroku zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie. V
dôvodoch odvolania vytkol súdu prvej inštancie, že vec nesprávne právne posúdil, ak dospel k záveru,

že dojednaná odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru vo forme zmluvne dojednaného úveru
je neprimeraná a je v rozpore s dobrými mravmi. Odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru
nachádza svoje vyjadrenie v RPMN vo výške 32% zhodne s dojednanou úrokovou sadzbou, nakoľko
jedinou odplatou poskytnutého úveru bol zmluvný úrok. Výška priemernej hodnoty RPMN pre úvery
za obdobných podmienok bola dojednaná v súlade s § 21 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. tak ako

vyplýva zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za
2. štvrťrok 2013 zo stanov ku dňu 30.6.2013, ktorý činil 20,83% (priemerná hodnota RPMN). Postup
podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka má miesto len vo výnimočných situáciách. Dojednaná výška
odplaty v spotrebiteľskom úvere 32% neprevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za
spotrebiteľskéúveryvobdobnýchprípadochtakakoukladá§53ods.6Občianskehozákonníka.Napriek

skutočnosti, že uvedené pravidlo maximálneho stropu výšky odplaty nebolo v čase dojednania úverovej
zmluvy v platnosti, žalobca zastáva názor, že pokiaľ sám zákonodarca považuje odplatu za akceptovanú
vo výške dojednanej danej spotrebiteľskej zmluve, nemôže byť označená za neprimeranú a v rozpore
s dobrými mravmi.

11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) z hľadísk
uplatnených odvolacích dôvodov, v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že
odvolanie nie je opodstatnené.

12. Súd prvej inštancie vykonal vo veci samej dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležite zistenie
skutkového stavu a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver.13. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 27.11.2019 o 9.35 hod. v
pojednávacej miestnosti č.dv. 202/II.poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 20.11.2019 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.

3 C.s.p..

14. V prejednávanej veci niet pochýb o tom, že právny vzťah medzi stranami sporu je vzťahom zo
spotrebiteľskej zmluvy, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka a zák. č.
129/2010 Z.z., ktoré aplikoval aj súd prvej inštancie.

15. Výška úroku závisí od dohody účastníkov zmluvy o úvere a nepodlieha žiadnemu obmedzeniu.
Neprimeranou, odporujúcou dobrým mravom je však taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje
úrokovú mieru v dobe jej dojednania obvyklú, najmä s prihliadnutím k úrokovým sadzbám uplatňovaným
bankami pri poskytnutí úveru. Výška úroku z úveru 32% aj podľa názoru odvolacieho súdu v porovnaní
so súdom zistenou obvyklou výškou úveru poskytovanou bankami pri obdobných úveroch s úrokovou

mierou vo výške 11,04% je v rozpore so zákonom a prieči sa dobrým mravom. Takéto dojednanie o
zmluvných úrokoch je aj podľa názoru odvolacieho súdu absolútne neplatné a na takéto dojednanie
nemožno prihliadať (§ 3 a § 39 Občianskeho zákonníka). Správne teda súd prvej inštancie považoval
danú zmluvu z tohto dôvodu za bezúročnú.

16. Úvahy odvolateľa o tom, že výška dojednaného úroku, ktorý predstavuje zároveň aj odplatu za
poskytnutie úveru je v súlade so zákonom, nemožno považovať za náležité. Žalobca sa totiž odvoláva na
právnu normu, ktorá v čase uzavretia predmetného úveru nebola účinnou. Ust. § 53 ods. 6 Občianskeho
zákonníka, na ktoré poukazuje žalobca nadobudlo účinnosť od 1.9.2014 v spojení s § 1a nar. vlády
č. 87/1995 Zb., pričom daný spotrebiteľský vzťah bol založený zmluvou uzavretou medzi právnym

predchodcom žalobcu a žalovaným dňa 28.9.2013. Spomínané zákonné ustanovenia o výške odplaty
za poskytnutie spotrebiteľského úveru a posudzovanie jej primeranosti tak nemožno na daný prípad
aplikovať.

17.Pokiaľtedasúdprvejinštanciepriposudzovaníotázkyprimeranostiodplaty,resp.výškydojednaného

úroku na daný prípad aplikoval ust. § 39 Občianskeho zákonníka a § 3 Občianskeho zákonníka, jeho
postup možno považovať za správny.

18. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutom zamietajúcom výroku v
súlade s § 387 ods. 1 C.s.p. vrátane výroku o trovách konania ako vecne správny.

19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255
ods. 1 C.s.p. tak, že nepriznal stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V odvolacom
konaní síce žalovaný bol úspešný, avšak trovy konania mu nevznikli.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).