Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 15, 2019

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 13Csp/75/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717208423
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kuruc

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2019:8717208423.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, v právnej veci žalobkyne B. L., H.. XX.XX.XXXX, C. O. XXX/X, proti žalovanej

POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35807598, o určenie, že úverová zmluva je
bezúročná a bez poplatkov, o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 221,42 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od
13.7.2018 do zaplatenia do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. V časti o zaplatenie sumy 153,40 eur s príslušenstvom a úroku z omeškania zo sumy 221,42 eur od
23.10.2017 do 12.7.2018 žalobu z a m i e t a .

III. Určuje,žezmluvnápodmienkauvedenávzmluvaoúverez13.5.2011vznení:„Dlžníksazaväzuje
zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 2.781,-- eur.„ je n e p l a t n á .

IV. Náhradu trov konania stranám n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1 Žalobkyňa žalobou zo dňa 8.8.2017 žiadala, aby súd určil, že zmluva o úvere uzavretá medzi
žalobcom a žalovanou dňa XX.X.XXXX je bezúročná a bez poplatkov, ďalej žiadala určiť neprijateľnosť
zmluvnej podmienky týkajúcej sa výšky poplatku, neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej dňa

XX.X.XXXX a tiež neplatnosť zmenky zo dňa XX.X.XXXX. Uznesením č. k. 13Csp/75/2017-50 zo dňa
12.7.2018súdkonanieonárokochžalobkyneourčenieneplatnostizmenkyaurčenieneplatnostidohody
o zrážkach zo mzdy vylúčil na samostatné konanie.

2. Podaním zo dňa 23.10.2017 žalobkyňa navrhla pripustiť zmenu žaloby tak, že namiesto určovacej
žaloby, ktorej predmetom bolo určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverovej zmluvy, žiadala vydať
bezdôvodné obohatenie vo výške 374,82 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od podania

návrhu na zmenu žaloby do zaplatenia. Súd pripustil zmenu žaloby uznesením zo dňa 11.12.2018.

3. Žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že so žalovanou uzavrela zmluvu o úvere, ktorá je
spotrebiteľským právnym vzťahom s tým, že zmluva bola uzavretá na predtlačenom formulári a
teda nemala možnosť ovplyvniť obsah dohody. Poukázala na to, že zmluva o úvere neobsahuje
predpísané náležitosti zmluvy, a to dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti, úrokovú sadzbu
spotrebiteľského úveru, RPMN, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

ani priemernú hodnotu RPMN na príslušný spotrebiteľský úver platnú ku dňu podpisu zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Poukázala na neprijateľnosť zmluvnej podmienky, a to konkrétne dohody o výške
poplatku v sume
2.781,-- eur, čo predstavuje 79,46 % poskytnutého úveru a takýto nárok je v hrubom nepomere.4. Podaním z 23.10.2017 navrhla pripustiť zmenu žaloby tak, že namiesto určenia, že zmluva o úvere
je bezúročná a bez poplatkov žiadala vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 374,82 eur. Poukázala

na to, že úver jej bol poskytnutý vo výške 3.500,-- eur, uhradila však sumu 3.874,82 eur, teda nad
rámec istiny zaplatila sumu 374,82 eur. K námietkam žalovanej ohľadom spotrebiteľského charakteru
zmluvy poukázala na to, že v čase, keď si brala úver, bola zamestnancom nemocnice, pracovala ako
upratovačka, nikdy nevykonávala podnikateľskú činnosť a nepožadovala úver na vedenie účtovníctva.
Zrejme si nevšimla čo podpisuje a je toho názoru, že dodatok k zmluve je neplatný. K námietke

premlčania vznesenej žalovanou uviedla, že ust. § 107 ods. 1 Obč. zákonníka vyžaduje skutočnú
vedomosť o bezdôvodnom obohatení ako aj vedomosť o subjekte, ktorý sa bezdôvodne obohatil.
V písomnom vyjadrení uviedla, že o bezdôvodnom obohatení sa dozvedela po uhradení poslednej
mesačnej splátky zo 7.7.2017, bližšie však toto skutkové tvrdenie nezdôvodnila a na pojednávaní
uviedla, že sa k nemu nevie vyjadriť.

5. Žalovaná so žalobou nesúhlasila. Namietala predovšetkým, že zmluva nie je zmluvou o
spotrebiteľskom úvere, pretože v zmluve je výslovne určený účel uzavretia zmluvy, a to na výkon
zamestnania a teda dlžník je vyňatý spod statusu spotrebiteľa. Poukázal na to, že žalobca prehlásenie,
že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon zamestnania, vlastnoručne podpísal, pričom tento prejav
vôle je na prednej strane zmluvy o úvere a prehlásenie dlžníka je zrozumiteľne, určito a jasne uvedené

hneď vedľa podpisu dlžníka. Dôkazné bremeno teda zaťažuje žalobkyňu, aby preukázala spotrebiteľský
charakter zmluvy, čo však nesplnila. Podľa žalovanej ide o naplnenie článku 5 Zákona č. 160/2015 Z.
z. - Civilného sporového poriadku v platnom znení /ďalej len CSP/, teda o zjavné zneužitie práva, ktoré
nepožíva právnu ochranu. Dôležité je na aký účel bol úver poskytnutý a nie na aký účel žalobkyňa
skutočne finančné prostriedky použila. Podľa žalovanej žalobkyňa nesplnila ani podmienku naliehavého

právneho záujmu. Má za to, že k bezdôvodnému obohateniu nedošlo, avšak vzniesla aj námietku
premlčania, pričom poukázala na to, že vydania bezdôvodného obohatenia sa žalobca môže domáhať
v subjektívnej dvojročnej lehote, najneskôr však do uplynutia trojročnej objektívnej lehoty.

6. Tieto dve premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia sa nezávisle od seba, ich vzájomný

vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že
poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba. Podľa žalovanej sa premlčal nárok na zaplatenie
sumy 153,40 eur, ktorý bol uhradený do 22.10.2017, pretože žalobkyňa uplatnila nárok na súde až dňom
23.10.2017. Poukázala aj na to, že vedomosť o obsahu práva je ovládaná zásadou „neznalosť práva
neospravedlňuje“. Znalosť práva sa u jeho adresátov nevyvrátiteľne predpokladá a inak tomu nemôže

byť ani v prípade posudzovania jeho znalostí ako východiska pre vedomosť o bezdôvodnom obohatení.
Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený dozvie, že
došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. K tomu dochádza,
keď oprávnený skutočne zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie
bezdôvodného obohatenia, t. j. nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe

oprávneného, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr. Žalovaná
poukázala aj na judikatúru v tejto oblasti.

7. Z výpovede a z písomných vyjadrení žalobkyne, z písomných vyjadrení žalovanej a z pripojených
listinnýchdôkazov,najmäzobsahuzmluvyoúvere,dohodyozrážkachzomzdyainýchpríjmov,zmenky,

dokladov o úhradách úveru, dodatku k zmluve o úvere, všeobecných podmienok poskytnutia úveru, súd
zistil nasledovný skutkový stav:

8. Dňa XX.X.XXXX strany sporu uzavreli zmluvu o úvere, na základe ktorej žalovaná poskytla žalobkyni
úver vo výške 3.500,-- eur, pričom žalobkyňa mala zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný

poplatok vo výške 2.781,-- eur, t. j. celkovo mala zaplatiť sumu 6.281,-- eur v 11 mesačných splátkach
po 570,-- eur a to počnúc dňom 17.6.2011. Zo strany žalovanej bol predložený aj dodatok k zmluve o
úveretaktiežzodňaXX.X.XXXX,podľaktoréhožalobkyňaprehlásila,žeposkytnutéfinančnéprostriedky
použije na náklady na vedenie účtovníctva. Žalobkyňa predložila listinné doklady o úhradách, z ktorých
je zrejmé, že doposiaľ uhradila sumu 3.874,82 eur.

9. Podľa § 497 Obchodného zákonníka v platnom znení zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.10. Podľa § 1 ods. 2 Zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov (účinného od 1.1.2011 do 30.11.2011), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona

je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

11. Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá
zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom

médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

12. Podľa § 9 ods. 2 cit. zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v
rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú
osobu,

c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g)celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,

u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej

výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

13. Podľa § 11 ods. 1 cit. zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez

poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa.

14. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka v platnom znení neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom
alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

15. Podľa § 52 ods. 1 cit. zákona spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

16. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom znení Kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať.

17. Podľa § 451 ods. 2 cit. zákona bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

18. Podľa 107 ods. 1 cit. zákona právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za
dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil.

19. Podľa § 107 ods. 2 cit. zákona najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia

premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu
došlo.

20. V prejednávanej veci sa žalobkyňa po zmene žaloby domáha vydania bezdôvodného obohatenia
a určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky týkajúcej sa zaplatenia príslušného poplatku. Žalovaná

predovšetkým spochybňuje spotrebiteľský charakter zmluvy čo odôvodňuje tým, že žalobkyni bol
poskytnutý úver na výkon zamestnania a teda takýto úver je vylúčený z právneho režimu
spotrebiteľských úverov. V tomto smere žalovaná predložila súdu žiadosť o úver, v ktorej je zaškrtnutá
kolónka, podľa ktorej žiadateľ žiada finančné prostriedky na výkon zamestnania. Okrem toho v ten istý
deň ako bola uzavretá zmluva bol uzavretý aj dodatok k zmluve o úvere, podľa ktorého žalobkyňa

prehlásila, že úver použije na náklady na vedenie účtovníctva. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že
pri poskytnutí úveru podpisovala viacero dokumentov a zrejme si nevšimla čo podpisuje, avšak nikdy
nemala v úmysle žiadať o úver na výkon zamestnania a už vôbec nie na náklady na vedenie účtovníctva,
keďže v tom čase pracovala ako upratovačka.21. Súdu je známe z rozhodovacej činnosti, že žalovaná v mnohých prípadoch uzatvárala zmluvy s
tým, že má ísť o poskytnutie úveru na výkon zamestnania alebo podnikania, aj keď reálne žiadatelia

o úver takého požiadavky nemali. Vo viacerých súdnych rozhodnutiach už bol posudzovaný takýto
postup žalovanej ako nekalé obchodné praktiky. Z tvrdení žalobkyne je zrejmé, že nikdy nevykonávala
podnikateľskú činnosť, nemá ani kvalifikáciu na vedenie účtovníctva a pre výkon svojho povolania,
keď v čase uzavretia úverovej zmluvy pracovala ako upratovačka, žiadny úver na výkon zamestnania
nepotrebovala. V tomto smere teda podľa názoru súdu dôkazné bremeno zaťažuje žalovanú, aby

preukázala, že takúto požiadavku vzniesla žalobkyňa, teda že to bola žalobkyňa, ktorá uviedla žalovanú
do omylu. Súd aj vyzýval žalovanú, aby oznámila adresu obchodného zástupcu, ktorý by mohol byť
vypočutý ako svedok, na čo však žalovaná nereagovala, preto súd upustil od výsluchu svedka. Aj
keď žalovaná podpísala dodatok k zmluve o úvere, vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že nebolo
požiadavkou žalobkyne poskytnutie úveru na výkon zamestnania, teda že žalovaná aj v tomto prípade
postupovala tak, ako v iných prípadoch, i keď už sa táto požiadavka nezahŕňala do zmluvy, ale do

dodatku k zmluve, ktorý však nie je výsledkom prejavu vôle žalobkyne ako žiadateľky o úver. Na základe
týchto skutočností súd dospel k záveru, že aj úver poskytnutý žalobkyni je štandardným spotrebiteľským
úverom, pričom žalovaná mala iba záujem obísť právny režim spotrebiteľských úverov.

22. Z uvedeného dôvodu zmluva o úvere uzavretá medzi stranami sporu musí spĺňať všetky náležitosti

vyplývajúce z ust. § 9 ods. 1 ods. 2 Zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Z obsahu
predloženej zmluvy o úvere je zjavné, že v zmluve absentujú viaceré obligatórne náležitosti, a
to predovšetkým údaj o RPMN, úroková sadzba spotrebiteľského úveru, doba trvania zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Všetky tieto náležitosti sú
považované za obligatórne náležitosti zmluvy a ich absencia odôvodňuje postup v zmysle § 11 ods. 1

cit. zákona, v zmysle ktorého sa takýto úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Pre aplikáciu tohto
zákonného ustanovenia postačuje ak chýba čo aj len jedna z týchto náležitostí. Vzhľadom na chýbajúce
náležitosti zmluvy aj úver poskytnutý žalobkyni je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.

23. Žalobkyňa tiež namietala neprijateľnosť zmluvnej podmienky týkajúcej sa povinnosti zaplatiť

príslušný poplatok. Zmluva o úvere uzavretá medzi stranami je typickou formulárovou zmluvou, v
ktorej spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť obsah dohodnutých podmienok. V zmluve okrem iného
je obsiahnutý záväzok žalobkyne ako dlžníka zaplatiť veriteľovi sumu poskytnutého úveru zvýšenú
o príslušný poplatok vo výške 2.781,-- eur. V zmysle § 53 ods. 1 Obč. zákonníka spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V zmysle § 53 ods. 5 cit. zákona neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. V danom prípade žalovaná neuvádza v zmluve
žiadnu úrokovú sadzbu, avšak požaduje zaplatenie poplatku vo výške 2.781,-- eur, čo predstavuje
79,45 % z poskytnutého úveru. Takýto poplatok výrazným spôsobom prevyšuje akékoľvek odplaty
požadované bankami, ako aj mnohými nebankovými subjektmi za poskytnutie úverov. Podľa názoru

súdupožadovaniepoplatkuvuvedenejvýškepredstavujehrubúnerovnováhuvprávachapovinnostiach
zmluvných strán, teda ide o neprijateľnú podmienku v zmluve. Okrem toho požadovanie poplatku v
takejto výške podľa názoru súdu odporuje aj dobrým mravom, čo by spôsobovalo neplatnosť tohto
zmluvného dojednania aj v zmysle § 39 Obč. zákonníka. S prihliadnutím na zistené skutočnosti súd
vyhovel žalobe v časti určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky, pričom je toho názoru, že sú splnené

podmienky, za ktorých je možné podať určovaciu žalobu podľa § 137 písm. d/ CSP, pretože neplatnosť
neprijateľných podmienok vyplýva priamo z právneho predpisu, a to konkrétne z ust. § 53 ods. 5 Obč.
zákonníka.

24. Keďže vzhľadom na vyššie uvedené sa predmetný úver považuje za bezúročný a bez poplatkov,

platby, ktoré žalobkyňa uhradila nad rámec poskytnutej istiny predstavujú bezdôvodné obohatenie na
strane žalovanej, ktoré je žalovaná povinná vydať v zmysle ust. § 451 Obč. zákonníka. V danom prípade
je totiž úver bezúročný a bez poplatkov, teda plnenia, ktoré žalovaný prijal nad rámec istiny, sú plnením
bez právneho dôvodu. Z obsahu zmluvy je zrejmé, že žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 3.500,--
eur a žalobkyňa preukázala, že celkovo zaplatila sumu 3.874,82 eur, teda bezdôvodné obohatenie

predstavuje sumu
374,82 eur. Výška úhrad zo strany žalovanej nebola v konaní sporná. Žalobkyňa si nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia uplatnila podaním, ktorým navrhla zmenu žaloby, a ktoré bolo doručené súdu
23.10.2017.25. Žalovaná voči uplatnenému nároku vzniesla námietku premlčania. Premlčanie je spojené s plynutím
času ako právne významnej skutočnosti a spočíva v tom, že ak sa určité právo po zákonom stanovenú

dobu nevykonáva, alebo sa v priebehu premlčacej doby neuplatní na súde a zároveň dlžník vznesie
námietku premlčania, nemôže byť veriteľovi priznané. V dôsledku premlčania nedochádza k zániku
práva, ale právo sa oslabí do tej miery, že za splnenia zákonných podmienok nemožno veriteľovi priznať.
Pri bezdôvodnom obohatení sa tento nárok premlčuje v zmysle § 107 Obč. zákonníka, teda v dvojročnej
premlčacejlehote,ktoráplynieododňa,keďsaoprávnenýdozvie,žedošlokbezdôvodnémuobohateniu

a kto sa na jeho úkor obohatil. Zároveň sa však právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
premlčí uplynutím objektívnej premlčacej lehoty, ktorá je tri roky, a ktorá začína plynúť odo dňa, keď k
bezdôvodnému obohateniu došlo. Subjektívna a objektívna lehota teda plynú nezávisle od seba, avšak
nie je vylúčené, že začiatok oboch lehôt je rovnaký. Pre začiatok subjektívnej premlčacej lehoty je
rozhodujúci faktický stav, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia a kto
sa na jeho úkor obohatil.

26. Z hľadiska posúdenia dôvodnosti námietky premlčania vznesenej žalovanou bolo potrebné ustáliť
kedy v prípade žalobkyne začala plynúť subjektívna premlčacia lehota. V tomto smere dôkazné bremeno
zaťažuje žalobkyňu, čo znamená, že žalobkyňa musí poskytnúť súdu tvrdenia, z ktorých bude možné
vyvodiť kedy sa dozvedela o vzniku bezdôvodného obohatenia a následne tieto tvrdenia aj preukázať.

Žalobkyňa v písomnom vyjadrení z 5.10.2018 uviedla, že o bezdôvodnom obohatení sa dozvedela až
po uhradení poslednej mesačnej splátky zo dňa 7.7.2017, avšak neuviedla žiadne skutkové tvrdenia, z
ktorých by vyplynulo od koho a akým spôsobom sa dozvedela, že tieto platby predstavujú bezdôvodné
obohatenie. K okolnostiam, ktoré by boli rozhodujúce pre posúdenie začiatku plynutia subjektívnej
premlčacej lehoty sa nevedela vyjadriť ani na pojednávaní dňa 11.12.2018 a na ďalšie pojednávanie

sa už nedostavila. Za tohto stavu súd nemal preukázané tvrdenie žalobkyne o faktickej vedomosti o
vzniku bezdôvodného obohatenia až po úhrade poslednej splátky, pričom žalobkyňa nikdy ani neuviedla
deň kedy túto vedomosť mala nadobudnúť. Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že v danom prípade
subjektívna a objektívna lehota začali plynúť súčasne.

27. Zo strany žalobkyne bola ku dňu XX.X.XXXX uhradená suma 3.485,30 eur, teda ak dňa 21.4.2015
uhradila sumu 58,95 eur, tak z tejto sumy bola čiastka 14,70 eur ešte úhradou istiny a následne už
boli uhrádzané poplatky, teda od 21.4.2015 začalo vznikať bezdôvodné obohatenie. Keďže žalobkyňa
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnila dňa 23.10.2017, premlčanými sa stali platby,
ktoré uhradila žalobkyňa z titulu poplatkov v období od 21.4.2015 do 22.10.2015. V tomto období

žalobkyňa uhradila spolu sumu 153,40 eur, ktorá pozostáva zo sumy 44,25 eur (zostatok platby
uhradenej dňa 21.4.2015) a zo sumy 109,15 eur (5 x 21,83 eur). Ohľadom sumy 153,40 eur teda bola
vznesená námietka premlčania dôvodne, preto súd zaviazal žalovanú k zaplateniu sumy 221,42 eur a
v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

28. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

29. Podľa § 517 ods. 2 cit. zákona, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo

požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

30. Pri nárokoch na vydanie bezdôvodného obohatenia lehota na plnenie nevyplýva z právneho

predpisu, preto v zmysle § 563 je dlžník povinný plniť potom, čo ho veriteľ o plnenie požiada. Žalobkyňa
nepreukázala, že by podaním žaloby, resp. podaním návrhu na zmenu žaloby vyzvala žalovanú na
vydanie bezdôvodného obohatenia, preto súd za kvalifikovanú výzvu na plnenie považoval až návrh
na zmenu žaloby, teda úrok z omeškania priznal žalobkyni odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby,
t. j. odo dňa 13.7.2018 a v prevyšujúcej časti uplatnený úrok z omeškania zamietol. Výška úroku z

omeškaniajeo5percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (§ 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/95 Z. z. v znení
noviel).31. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 251 CSP tak, že stranám
náhradu trov konania nepriznal. V konaní bola vo väčšom rozsahu úspešná žalobkyňa, a to tak v
časti vydania bezdôvodného obohatenia ako aj v časti týkajúcej sa určenia neprijateľnosti zmluvnej

podmienky. Žalobkyni by teda vznikol nárok na náhradu trov konania podľa pomeru je úspechu vo veci,
avšak žalobkyňa náhradu trov konania nepožadovala a zo spisu nevyplývajú žiadne výdavky, ktoré by
bolo možné považovať za účelné a odôvodnené náklady, ktoré vznikli v súvislosti s uplatňovaním práva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).